Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, November 28, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/223/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211210199
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:2211210199.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej,
a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobkyne ELBEVA, s.r.o., so
sídlom v Dunajskej Strede, Letištná 61/319, IČO: 36 252 204, zastúpenej JUDr. Tiborom Horváthom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Havelkova 2, proti žalovanej Ing. X. C., bývajúcej v A. I., S. XXXX/
XX, zastúpenej JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou so sídlom v Dunajskej Strede, Korzo Bélu Bartóka

789/3, o zaplatenie 14.420,80 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod
sp.zn. 12C/153/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. septembra
2018 sp.zn. 24Co/125/2017, sp.zn. 24Co/126/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

l. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj ,,súd prvej inštancie”) rozsudkom z 23. marca 2017 č.k.
12C/153/2011-610 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.580,80 eur s 9 % úrokom z
omeškania od 23. februára 2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 36%. (výrok III.). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť súdu prvej inštancie na trovách štátu

347,64 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
súdu prvej inštancie na trovách štátu 163,60 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.).
Rozhodol tak v zmysle § 633 ods. 1, § 645 ods. 1 a § 648 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená
zmluva o dielo, v zmysle ktorej sa žalobkyňa zaviazala vystavať v spolupráci so subdodávateľom firmou
Pitko-Cocoon Hungary K.f.t. (ďalej len „maďarský dodávateľ”) rodinný dom. Vlastný zmluvný vzťah

medzi žalovanou a maďarským dodávateľom nebol preukázaný. Žalovaná listom z 24. februára 2011
reklamovala u žalobkyne vady diela a v konaní si podaním doručeným súdu dňa 6. decembra 2011
uplatnila kompenzačnou námietkou zľavu z ceny diela v rozsahu 20% z dôvodu reklamovaných vád.
Keďže žalobkyňa reklamované odstrániteľné vady diela neodstránila v primeranej lehote, po právnej
stránke nadobudli charakter neodstrániteľných vád a žalovanej tak vznikol nárok na uplatnenie si
zľavy z ceny diela (R 22/1983). Z tohto dôvodu a s poukazom na závery nariadeného znaleckého

dokazovania súd žalovanej započítal proti žalobnému nároku zľavu z preukázaných reklamovaných vád
diela v rozsahu 15% z ceny diela, do ktorej nezapočítal sumu 1.200,- eur za projekt, keďže táto položka
nebola súčasťou zmluvnej dohody medzi stranami sporu. Vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú.
O nároku na náhradu trov konania úspešnejšej strane sporu rozhodol podľa pomeru úspechu v spore v
zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP”).

2. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobkyne a žalovanej rozsudkom z 19. septembra 2018 sp.zn.
24Co/125/2017, sp.zn. 24Co/126/2017, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. oprisúdení istiny a vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku potvrdil, v časti priznania úroku z omeškania
a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V potvrdzujúcej časti svojho rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a skonštatoval jeho správnosť
(§ 387 ods. 2 CSP). Zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z ustanovenia § 633 ods.
2 Občianskeho zákonníka bezpochyby vyplýva, že zhotoviteľ objednávateľovi zodpovedá aj za vady
diela, ktoré spôsobil jeho subdodávateľ. Objednávateľ má preto rovnaké právne postavenie, aké by mal,
keby dielo zhotoviteľ vykonal sám, a proti subdodávateľovi nemá žiadne nároky na zodpovednosti za

vady diela. Z tohto dôvodu je námietka žalobkyne o nedostatku jej vecnej legitimácie vo vzťahu k vadám
diela spôsobeným subdodávateľom v zmysle záverov znaleckého posudku irelevantná. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaná si nárok na zľavu z ceny diela riadne uplatnila už podaním zo dňa 5. decembra 2011
doručeným súdu prvej inštancie 6. decembra 2011, ako námietku započítania z titulu zľavy z ceny diela
proti žalobnému nároku. Zľavu z ceny diela 15% priznanú žalovanej súdom prvej inštancie považoval
odvolací súd za primeranú s poukazom na povahu preukázaných vád diela v zmysle záverov znaleckého

posudku, ich dôsledkov a cenu diela. Vyhodnotenie dokazovania súdom prvej inštancie, ako aj z neho
plynúce skutkové zistenia a právne závery, považoval odvolací súd za správne a náležite zdôvodnené.
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že predmetom dohody strán v zmluve o
dielo bolo aj vyhotovenie projektovej dokumentácie, a tvrdenia uvedené v odvolaní, že malo ísť o nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, neboli bližšie opísané. Rozhodnutie v časti príslušenstva a v

závislom výroku o nároku žalovanej na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pre nedostatok odôvodnenia (§
389 ods. 1 písm. b/ CSP).

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcich výrokoch podala žalobkyňa

(ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. V dovolaní
argumentovala tým, že so žalovanou sa podľa čl. IV. ods. 2 zmluvy o dielo dohodli na tom, že časť
diela zrealizuje žalobkyňa a časť diela zrealizuje maďarský dodávateľ, pričom s touto spoločnosťou
sa na časti výkonu stavebných prác dohodla žalovaná samostatne. Žalovaná po doručení faktúry
na žalovanú sumu podala žalobkyni reklamáciu stavby listom zo dňa 24. februára 2011 spolu s

prílohou ,,Protokol o chybách“. Žalobkyňa naň reagovala tak, že navrhla žalovanej, aby časť reklamácie
uplatnila u maďarského dodávateľa a dôvodne reklamované opravy sa zaviazala odstrániť, avšak zo
subjektívnych dôvodov na strane žalovanej, opravy vykonať nemohla. Žalobkyňa sa následne v dovolaní
podrobne vyjadrila k jednotlivým žalovanou vytknutým vadám diela a ich neopodstatnenosti. Namietala,
že súd prvej inštancie priznal žalovanej zľavu z mnohonásobne vyššej sumy ceny zhotoveného diela

nezodpovedajúcej žalobkyňou vyúčtovanej sume, do ktorej nesprávne započítal aj sumu vyplatenú
žalovanou priamo maďarskému dodávateľovi a naopak nezohľadnil sumu za projektovú dokumentáciu
zaplatenú za žalovanú žalobkyňou. Žalovaná sa tak bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne.
Poukázala na to, že žalovaná nepodala platný protinávrh na súde, ktorým by uplatnila zľavu z ceny
diela, keďže súd prvej inštancie postupoval procesne nesprávne a o protinávrhu nerozhodol uznesením

v súlade s § 147 ods. 1 a 3 CSP a odvolací súd tento nedostatok nezistil. Žalobkyňa v dovolaní výslovne
uviedla, že súdy prvej a druhej inštancie sa odchýlili od ustálenej súdnej praxe, keď enunciát rozsudku
obsahoval nepresnosti v časti úrokov z omeškania, ktoré žalobkyňa riadne špecifikovala už pri podaní
žaloby. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil svoj rozsudok, pretože podľa
jej názoru nevzal do úvahy námietky žalobkyne, že žalovaná si nárok na zľavu riadne neuplatnila a

vykonanie opráv bezdôvodne odmietla. Navrhla zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť z dôvodu jeho procesnej
neprípustnosti a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

5. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote
(§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. I keď dovolateľka výslovne nezaložila prípustnosť svojho dovolania odkazom na ustanovenie §

420 CSP, dovolanie posúdil dovolací súd čiastočne podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), pretože
dovolateľka poukázala na procesné nedostatky súdov v základnom konaní, ktoré spadajú pod vady
konania podľa § 420 písm. f/ CSP.

10. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

11. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť (a zároveň dôvodnosť) dovolania v tých prípadoch, v

ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý
proces. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení
zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04). Pod v ustanovení § 420

písm. f/ CSP koncipovaným porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré
sa vymyká zákonnému procesnoprávnemu rozmeru, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne
zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Za znemožnenie strane
uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý

proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP treba považovať aj taký postup súdu, ktorým dochádza k odmietnutiu
spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných
ustanovení právnych predpisov a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď rozhodnutie súdu neobsahuje
žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná,

že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.

12. Dovolateľka namietala, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pretože
nevzal do úvahy jej argumentáciu týkajúcu sa uplatnenia zľavy z ceny diela žalovanou. Na tomto mieste
dovolací súd zdôrazňuje, že za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nemožno

považovať to, že všeobecný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to,
že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. Takisto samotná skutočnosť, že dovolateľ so
skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia súdu nesúhlasí a nestotožňuje
sasnimi,nemôžesamaosebeviesťkzaloženiuprípustnostidovolaniapodľa§420písm.f/CSP,pretože
do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom

úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi (I. ÚS
50/04), ani právo, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04).

13. Dovolaním napádaný rozsudok odvolacieho súdu uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací

súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne závery vysvetlené v odôvodnení.
Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden
celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú(kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej
inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne
zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke

aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie jasným a zrozumiteľným spôsobom
v odôvodnení vysvetlil, z akých dôvodov zamietol žalobu a prečo považoval nárok žalovanej na zľavu
z ceny diela za oprávnený (viď č.l. 627 bod 54 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací
súd vo svojom rozhodnutí dostatočne reagoval na všetky relevantné odvolacie námietky žalobkyne
a vysvetlil, prečo ich považuje za nedôvodné. V odôvodnení sa zaoberal aj odvolacou námietkou

žalobkyne týkajúcou sa včasného uplatnenia nároku na zľavu zo strany žalovanej (viď č.l. 693 bod
15 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) a dal na ňu primeranú odpoveď. Dovolací súd v tejto
súvislosti tiež dodáva, že nie je povinnosťou odvolacieho súdu vždy dopodrobna reagovať úplne na
všetky námietky odvolania. Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Dovolateľka preto nedôvodne
argumentovala, že rozsudok súdu prvej inštancie, resp. odvolacieho súdu, je nedostatočne odôvodnený.

14. Dovolateľka ďalej vytýkala súdu prvej inštancie, že postupoval procesne nesprávne, keď o
protinávrhu žalovanej, ktorým si uplatnila nárok na primeranú zľavu z ceny diela, nerozhodol v súlade s

ustanovením § 147 ods.1 a 3 CSP, pričom odvolací súd tento nedostatok nezistil.
14.1. V zmysle § 147 ods.1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. (§ 147 ods. 2 CSP).

Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. (§ 147 ods. 3 CSP).
14.2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná si v priebehu konania vo vyjadrení sa k žalobe zo
dňa 5. decembra 2011 (viď čl.l. 46 spisu) uplatnila voči žalobkyni nárok na zľavu z ceny diela za
neodstránené vady ako kompenzačnú námietku vo vzťahu k žalobnému nároku. Žiadne ustanovenie
CSP však súdu neukladá povinnosť, aby o takejto námietke, resp. o jej pripustení či nepripustení

rozhodoval a už vôbec nie formou uznesenia. Takúto povinnosť súd nemá ani v prípade, ak by
išlo o vzájomnú žalobu, na ktoré ustanovenia dovolateľka poukazuje. Ak súd vyhodnotí započítanie
pohľadávky ako platný úkon s riadnymi právnymi účinkami, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci,
zamietne z tohto dôvodu žalobu do výšky navzájom zaniknutých záväzkov. Za žiadnych okolností však
súdpritejtoprocesnejobraneosobitnenerozhodujeopohľadávkeuplatnenejžalovanýmnazapočítanie.

Kompenzačný úkon a jeho právne účinky posúdi ako predbežnú otázku a vysporiada sa s tým v
odôvodnení zamietavého výroku rozhodnutia vo veci samej (Civilný sporový poriadok, Števček•Ficová•
Baricová•Mesiarkinová•Bajánková•Tomašovič• a kol., Nakladateľstvo C.H.BECK, 2016, str.550, 551).
14.3. Súd prvej inštancie sa procesne správnym spôsobom vysporiadal s kompenzačnou námietkou
žalovanej ako jej procesnou obranou priamo v rozsudku tak, že žalobu v tejto časti v odôvodnenom

rozsahu voči žalovanej zamietol. Je teda zrejmé, že procesne správnym postupom súdu prvej inštancie
nemohlo dôjsť k žiadnej ujme na procesných právach žalobkyne. Žalobkyňa sa uvedenou dovolacou
námietkou v skutočnosti snaží spochybniť právny záver súdov, že žalovaná včas a riadne uplatnila svoj
nárok na primeranú zľavu z ceny diela a v tomto rozsahu preto nemá nárok na zaplatenie dohodnutej
ceny diela. Najvyšší súd však už za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy konštatoval, že realizácia

procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012). Na tom,
že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP, resp.
prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, zotrváva rozhodovacia prax dovolacieho súdu aj v
súčasnosti (R 24/2017, 1Cdo/71/2018, 2Cdo/49/2018, 3Cdo/37/2018, 4Cdo/1/2018, 5Cdo/191/2018,
7Cdo/79/2018, 8Cdo/76/2018).

15. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobkyne, ktorého prípustnosť
odôvodňovala v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nie je prípustné.

16. Pokiaľ žalobkyňa prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je

potrebné uviesť nasledovné; aby mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu
dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť
(najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia
tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienkydovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými
dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 432 až § 435 CSP.

17. Ustanovenie § 432 ods. 2 CSP uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto
ustanovenia vymedziť. Uvedené ustanovenie je nutné vykladať v súvislosti s § 421 CSP zakladajúcim
prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ
je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od

ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

18. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie
založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom
prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej

otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych
otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne
neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy
dovolania a dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku (pozri napr. rozhodnutia
dovolacieho súdu sp.zn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017). Treba zdôrazniť, že úlohou

dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; zákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi.

19. Z obsahu dovolania žalobkyne odôvodneného dovolacím dôvodom v zmysle § 421 ods. 1 písm.
a/ CSP je zrejmé, že žalobkyňa zastúpená kvalifikovaným právny zástupcom (advokátom) uviedla cit.

ustanovenie ako dovolací dôvod len formálne. Dovolateľka nešpecifikovala právnu otázku, pri ktorej
riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm.
a/ CSP) a ani neoznačila žiadne konkrétne rozhodnutia, stanoviská, judikáty najvyššieho súdu (ustálená
rozhodovaciapraxdovolaciehosúdu).Vdovolanísíceuviedla,žekodchýleniuodustálenejsúdnejpraxe
došlo tým, že enunciát rozsudku súdu prvej inštancie obsahoval nepresnosti v časti úrokov z omeškania

nezodpovedajúce obsahu žalobného návrhu bez ďalšieho, táto námietka sa však týkala výslovne
výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorá z jej strany dovolaním nebola napadnutá a v tejto
časti ako aj sama skonštatovala odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie pre procesné pochybenie
zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Dovolateľka v dovolaní iba zopakovala svoju skutkovú
a právnu argumentáciu zo základného konania, avšak nekonkretizovala vôbec právnu otázku, na riešení

ktorej podľa jej názoru odvolací súd založil svoje nesprávne rozhodnutie, ani nevysvetlila potrebu, aby
dovolací súd takúto otázku vyriešil.

20. Rozhodovacia prax dovolacieho súdu sa ustálila v závere, že samotné polemizovanie dovolateľa
s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo

kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu
uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo
203/2016, 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 67/2017, 4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017).

21. V prejednávanej veci tak žalobkyňa v dovolaní spôsobom zodpovedajúcim vyššie uvedeným

kritériám (vyplývajúcim z § 432 až § 435 CSP) neuviedla, z čoho vyvodzuje jeho prípustnosť a dovolací
dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP nevymedzila tak, ako to predpokladajú tieto ustanovenia.

22. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne v časti namietajúcej vady tzv.
zmätočnosti je potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné, a v časti namietajúcej

nesprávne právne posúdenie veci podľa § 447 písm. f/ CSP.

23. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.