Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 25, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620203163
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2620203163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Obec Borský Svätý Jur, Borský Svätý Jur
690, zastúpený splnomocnencom LINDEN LAW s.r.o., AK Bratislava, Medená 102/7, IČO: 53 185 960,
proti žalovanému: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. M. V. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 17. mája 2021, č.k. 9C/51/2020-61, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť vypratať byť

č. B X nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu číslo súpisné XXX, v obci Z. M.
V., postaveného na pozemku parcela registra „C“ katastra nehnuteľností s parcelným číslom 1344/69,
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 518 m2, zapísaný v katastri nehnuteľností spravovanom
Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, okres Senica, obec Z. M. V.,
katastrálne územie Z. M. V., a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalovaný
je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia

vyplynulo, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie domáhal voči žalovanému vypratania
bytu č. B X v obci Z. M. V., v bytovom dome číslo súpisné XXX, a to na tom skutkovom základe, že medzi
stranami sporu a to žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným a I. Z. ako nájomcami, bola uzavretá
dňa 26.6.2019 nájomná zmluva. Nájomcovia si neplnili povinnosť platiť dojednané nájomné a ostatné
dohodnuté platby, na čo boli písomne upozornený. Napriek výzve pohľadávku žalobcu neuhradili,
preto si žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie dlžného nájomného v upomínacom konaní, ktorý
mu bol priznaný platobným rozkazom sp.zn. 33Up/1029/2020 zo dňa 16.6.2020. Výpoveďou nájomnej

zmluvy zo dňa 29.5.2019 doručenou žalovanému žalobca ukončil s ním zmluvu podľa čl. V bod 6)
zmluvy z dôvodu neplatenia mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu
za čas dlhší ako 3 mesiace. Nájom skončil uplynutím výpovednej doby. Nájomca mal povinnosť byt
odovzdať. Napriek niekoľkým urgenciám zo strany žalobcu tak neurobil. Nájom bol dohodnutý podľa
zmluvy do 30.11.2020. Ak by boli spochybnené práve účinky výpovede, čo sa nestalo, nájom bytu
by aj tak skončil k dátumu 30.11.2020. Nájomkyňa I. Z. byt vypratala, uviedla, že v byte už nemá
žiadne svoje osobné veci. Žalobca sa bezdôvodne odmieta vypratať z bytu s argumentáciou, že tak

neurobí bez súdneho rozhodnutia. Byt bol odpojený od elektriny z dôvodu neuhrádzania platieb, čo
najmä v zimných mesiacoch poškodzuje obecný majetok. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so
skutočnosťami uvedenými v žalobe súhlasí. Nesúhlasí s dlhom, ktorý je voči nemu vedený, nakoľko z
polovice je to dlh pani Z.. O nezaplatení nájomného po dobu troch mesiacov nevedel. Súd vykonanýmdokazovaním zistil, že žalobca je vlastníkom bytového domu číslo súpisné XXX, nachádzajúceho sa na
parcele č. 1344/69 v Obci Z. M. V., v ktorom sa nachádza aj predmetný byt, vypratanie ktorého žalobca
žalobou požaduje. Dňa 26.6.2019 uzavrel žalobca ako prenajímateľ nájomnú zmluvu s nájomcami a to

žalovaným a I. Z. na dobu určitú do 30.11.2020, ktorá mohla byť predĺžená prenajímateľom o ďalšie 3
roky za podmienky, že nájomca o to požiada najmenej 2 mesiace pred ukončením nájmu a ak nájomca
po dobu nájmu plnil povinnosti, najmä platil nájomné a platby za služby spojené s užívaním bytu. V
zmysle čl. V bod 5) zmluvy nájom bytu sa končí uplynutím doby nájmu, alebo písomnou dohodou,
alebo výpoveďou. Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu z dôvodov uvedených v § 177 ods. 1 OZ.

Podľa čl. V bod 7) zmluvy nájomca je povinný dňom skončenia nájmu byt odovzdať prenajímateľovi.
Výzvou zo dňa 22.4.2020 boli nájomcovia vyzvaní na úhradu nedoplatku na nájomnom a službách vo
výške 1.003,31 eur za obdobie dlhšie ako 3 mesiace a aby do 23.4.2020 predložili doklad o uhradení
nedoplatkov, čo neurobili. Na úhradu nedoplatkov boli zaviazaní platobným rozkazom OS Banská
Bystrica, sp.zn. 33Up/1029/2020. Výpoveď zmluvy o nájme bytu zo dňa 29.5.2020 bola žalovanému
doručená dňa 1.6.2020, I. Z. dňa 29.5.2020. Dôvod výpovede bol uvedený § 711 ods. 1 písm. d) OZ,

konkrétne nezaplatenie mesačného nájomného za dlhší čas ako 3 mesiace. Výpovedná doba začala
plynúť prvým dňom nasledujúcim po doručení výpovede. Vo výpovedi sa uvádza, že nájomcovia nemajú
v zmysle § 712a ods. 3 OZ právo na bytovú náhradu. Dňa 26.11.2020 bola žalovanému zaslaná
posledná výzva na vypratanie a odovzdanie obecného bytu. Žalovaný skutočnosti uvedené v žalobe
potvrdil ako pravdivé, zároveň uviedol, že vedome žiadne povinnosti neporušil. Nebol si vedomý, že

by mal dlh na nájomnom. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 123, § 126 ods. 1, § 663 ,
§ 676 ods. 1, 2, § 677 ods. 1, 2, § 682, § 685 ods. 1, § 700 ods. 1 a § 710 ods. 2 až 3 OZ, § 711
ods. 1 písm. d) OZ. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny
záver, že návrh na vypratanie predmetného bytu bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že
žalobca je výlučným vlastníkom bytového domu, medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným a

I. Z. ako nájomcami bola uzavretá nájomná zmluva, nájomcovia neplnili riadne povinnosti vyplývajúce
im zo zmluvy, konkrétne neplatili riadne nájomné a platby spojené s užívaním bytu. Žalobca nájomnú
zmluvu v súlade so zákonom i príslušnými ustanoveniami zmluvy vypovedal, výpoveď bola žalovanému
doručená dňa 1.6.2020, čo nepoprel, trojmesačná výpovedná doba uplynula ku dňu 30.9.2020. Po
skončení nájmu mal žalovaný povinnosť byt žalobcovi odovzdať, čo napriek výzve neurobil. Námietky

žalovaného ohľadom toho, že dlžné platby mali byť strhnuté zo zloženej zábezpeky, prípadne tvrdenie,
že o svojom dlhu nemal vedomosť, nie sú právne relevantné, nakoľko v danom prípade medzičasom
uplynula aj doba, na ktorú bol nájom dojednaný a to dňom 30.11.2020. K predĺženiu doby nájmu neprišlo,
žalovaný tak bol povinný predmet nájmu žalobcovi odovzdať. Žalovaný nevzniesol žiadne námietky,
ktoré by spochybňovali zánik nájomnej zmluvy uplynutím času, z uvedených dôvodov preto súd žalobe

v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255
ods. 1, 2 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom okresného súdu, nakoľko nemá kde bývať, ani nemá kam ísť. O

dlhu v podobe 3 mesiacov nevedel. Dlh mali uhradiť zo zloženej kaucie, obec ho napriek tomu dala
exekútorovi. Momentálne mu s exekútorom komplikujú bežný život. Verí, že súd rozhodne správne,
spravodlivo.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal odvolanie odmietnuť v súlade s ust. § 386 písm. d)

CSP a žalobcovi priznať náhradu trov v odvolacom konaní.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9C/51/2020 je určenie povinnosti
žalovanému vypratať byt č. B X nachádzajúci sa na prvom nadzemnom podlaží bytového domu číslo
súpisné XXX, postaveného na parcele registra „C“ č. 1344/69, zastavaná plocha a nádvorie o výmere518 m2, zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, okres Senica, obec Z. M. V., katastrálne
územie Z. M. V., a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil žalovanému povinnosť predmetný byt vypratať.

7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho

výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného
nároku, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací súd
v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust.
§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací

súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol
žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by
navyše boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

8. K odvolaniu odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie rozhodol správne, v konaní bolo preukázané,
že žalovaný ako nájomca porušil svoju povinnosť nájomcu a riadne neuhrádzal dohodnuté nájomné
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, k úhrade dlžného nájmu bol zaviazaný súdnym rozhodnutím. Tieto
skutočnosti žalovaný kvalifikovaným spôsobom nerozporoval a nepoprel. Výpoveď z nájmu bola
žalovanému riadne doručená, po uplynutí výpovednej lehoty došlo k zániku nájmu a žalovanému vznikla

povinnosť byt vypratať, čo však dobrovoľne neurobil, a to ani po uplynutí dohodnutej doby nájmu
(30.11.2020), preto správne súd prvej inštancie určil žalovanému povinnosť byt vypratať.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celom
rozsahu.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).