Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 16, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718206249
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6718206249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcov: 1/ D. E., rod. O., nar. XX.
XX. XXXX, bytom A. mieru XXX/XX, XXX XX I., 2/ G. U., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/XX,
XXX XX V., 3/ D. E., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J.. XXX, U., XXX XX H. O., všetci žalobcovia
spoločen zastúpení Advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová, s. r. o., so sídlom Trhová 992/1,

960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Jozefa Brázdila,
proti žalovaným: 1/ N. E., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J. XXX, U., XXX XX H. O., v konaní
zastúpená Advokátskou kanceláriou Mészáros Bariaková, Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom P.
O. Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, IČO: 52 488 047, pracovisko Bystrický rad 453/77, Zvolen,
konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Lucie Hricovej Pradovej, 2/ H. E., rod. E., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom G. J. XXX, U., XXX XX H. O., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
o odvolaní žalovaných proti rozsudku A. súdu V. č. k. XXC/XX/XXXX - 359 zo dňa 19. 11. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/34/2018 - 359 zo dňa 19. 11. 2021 v napadnutých
výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná 1/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne
o výške trov.

III. Žalobcom 1/ až 3/ právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“)
výrokom I. určil, že garáž č. súpisné XXX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, vedená Okresným
úradom, katastrálnym odborom Detva, pre obec U., kat. územie U., ako stavba na pozemku parc. č.
CKN XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 39 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XX, vedeným

Okresným úradom, katastrálnym odborom Detva, patrí do dedičstva po nebohom D. E., nar. XX. XX.
XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, v polovici a do vlastníctva žalobkyne 1/ D. E., nar. XX. XX. XXXX,
v polovici. Výrokom II. súd žalovanej 1/ uložil povinnosť nahradiť žalobkyni 1/ trovy konania v rozsahu
100 %, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania. Výrokom III. súd vyslovil, že
žalobkyni 1/ nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 2/ nepriznáva a výrokom IV. súd vyslovil,
že žalobcom 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania voči žalovaným1/ a 2/ nepriznáva.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že pôvodne podanou žalobou sa
žalobkyňa 1/ domáhala určenia, že garáž súpisné č. XXX, označená ako vyššie, je vo vlastníctve D. E.,rod. O., v polovici a v polovici patrí do dedičstva po nebohom D. E., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX.
XX. XXXX. V priebehu konania žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 26. 10. 2021 rozšírila žalobu a
žiadala pripustiť vstup ďalších žalobcov do konania, o ktorom podaní súd rozhodol uznesením zo dňa 03.

11. 2021. Žalobu žalobkyňa ako aj následne žalobcovia 2/, 3/, odôvodňovali tým, že žalobkyňa 1/ spolu
s manželom nebohým D. E., ktorý bol bratom žalovanej 1/ a otcom žalobkyne 2/ a žalobcu 3/ v 70-tych
rokoch minulého storočia, vystavali a upravili garáž pri dome so súpisným č. XXX. Manžel žalobkyne 1/
zomrel dňa 23. 08. 1994 a dedičské konanie po ňom bolo prejednané pod číslom D 1276/94. Žalobkyňa
uviedla, že garáž vystavali so súhlasom svokrovcov pri dome súpisné č. XXX, ktorý je postavený na

parcele CKN XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XX. Uvedený rodinný dom užívali svokrovci žalobkyne
spoločne a po smrti svokra D. E. výlučne svokra N. E., rod. U., ktorá zomrela XX. XX. XXXX. S nebohým
manželom žalobkyňa 1/ na parcele CKN XXX bezprostredne susediacej s parcelou CKN XXX, na ktorej
stál rodinný dom súpisné č. XXX, ešte za života svokrovcov N. a D. E. postavili v 70-tych rokoch s
ich súhlasom garáž, ktorú užívali spolu s manželom. Navyše, nebohý D. E. - manžel žalobkyne - bol
automechanik, v garáži bola jama a tu opravoval i autá. Svokrovci nedisponovali osobným motorovým

vozidlom, takéto vozidlo mal nebohý manžel žalobkyne. Po smrti svokra D. E., svokra žalobkyne N.
E., rod. U., darovala časť nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, CKN XXX, XXX a XXX,
vrátane domu so súpisným číslom XXX žalobcovi 3/ - vnukovi v polovici a v druhej polovici dcére
- žalovanej 1/. Garáž nebola predmetom darovania nebohou svokrou žalobkyne. Vlastníctvo garáže
nebolo sporné až do roku 2018, kedy žalovaná 1/ na Obecnom úrade v U. podala čestné vyhlásenie,

že je vlastníčkou garáže a požiadala o pridelenie súpisného čísla. Obec jej následne vyhovela a ako
spoluvlastníčke CKN parcely XXX, na ktorej stojí predmetná garáž, jej bolo vydané súpisné číslo XXX.
Nakoľko žalovaná 1/ nikdy nebola stavebníčkou, získala uvedené súpisné číslo neoprávnene. V 70-tych
rokoch bola žalovaná 1/ neplnoletá, nikdy sa nepodieľala na výstavbe garáži a neužívala ju.

3. V ďalšom obsahu odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatoval vo veci vykonané
dokazovanie a závery z neho vyplývajúce. Na vec aplikoval ustanovenie § 126 ods. 1 a § 132 ods. 1
zákona č. 40/1964 Z. z.

4. Predovšetkým súd skúmal, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva

k spornej nehnuteľnosti. Uviedol, že žalobcovia majú záujem na usporiadaní vlastníctva k predmetnej
stavbe vzhľadom na skutkový stav a skutočnosť, že sa cítia byť vlastníkmi. Skutkový stav však nie
je súladný so stavom právnym vyplývajúcim z katastra nehnuteľností, a preto súd vzhľadom k tomu,
že takáto určovacia žaloba je schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť
pevný základ pre ich právny vzťah, dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na

určení vlastníckeho práva v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP. Ďalej súd uviedol, že žalobkyňa v rámci
konania uviedla, že uvedenú garáž vystavala spolu s nebohým manželom v 70-tych rokoch. Garáž
bola vystavaná svojpomocne počas života svokrovcov. Garáž bola vybudovaná z panelov, ktoré mal
zabezpečiť otec žalobkyne. Tieto skutočnosti mali potvrdiť aj deti, ktoré neskôr v priebehu konania
vstúpili do konania ako strany sporu a tiež navrhovaní svedkovia - susedia, ktorí vyrastali v časti G. J. a

sú bezprostrednými susedmi k rodinnému domu súpisné č. XXX, v blízkosti ktorého stojí aj sporná garáž.
Obaja svedkovia potvrdili, že garáž využíval „ujo D.“ (nebohý manžel žalobkyne) spolu s manželkou.
Tento, ako vyplynulo z vyjadrení strán sporu a žalovaná 1/, ktorá bola jeho sestrou, túto skutočnosť
nepoprela, bol taxikárom, mal osobné motorové vozidlo a opravoval vozidlá. Pracoval ako automechanik
a v garáži mal jamu, ktorá mu slúžila na opravu a údržbu motorových vozidiel. Pri ohliadke, ktorú súd

vykonal v auguste 2021, konštatoval, že je garáž vyhotovená z panelov a skutočne je vo vnútri garáže
jama, ktorá slúžila automechanikom na opravu vozidiel. Žalovaná 1/, naopak, v oznámení adresovanom
na Obec U. uviedla, že garáž bola vystavaná jej matkou N. spolu s manželom - otcom D.. Neskôr bolo
opravené odôvodnenie oznámenia v októbri 2018 s tým, že garáž bola postavená pred rokom 1976
starým otcom E. U. a jej matkou N. E., rod. U..

5. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v
ktorom sú uvedené možné spôsoby nadobudnutia vlastníctva, ktorým je aj iná skutočnosť ustanovená
zákonom. Medzi takúto inú skutočnosť patrí i zhotovenie veci. Preto súd zameral svoje dokazovanie
na to, kto uvedenú garáž postavil, nakoľko stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie, týkajúce

sa spornej garáže, neexistovalo. Z ohliadky vyplynulo, že garáž bola postavená z panelov a vo vnútri
bola ovakovaná. V garáži sa skutočne nachádzala jama, ktorá v čase ohliadky bola prekrytá doskami.
Panel bol viditeľný nielen z vnútornej, ale aj z vonkajšej strany. Na mieste samom pri ohliadke bol
vypočutý bezprostredný sused D. U., ktorý potvrdil, že garáž využíval nebohý D., ktorý pracoval akoautomechanik. Rovnako aj svedkyňa T. L., rod. U., uviedla, že si od dieťaťa pamätá bielu O., ktorú mal
„ujo D.“ (nebohý manžel žalobkyne), ktorú mal garážovať v tejto garáži. Navyše, tento bol automechanik,
vždy tu opravoval nejaké zariadenia, stroje, autá. I protistranou navrhnutá svedkyňa B., potvrdila,

že nebohý manžel žalobkyne a brat žalovanej v1/ bol taxikár, avšak vo vyjadrení svedkyne B. boli
obsiahnuté skutočnosti a tvrdenia, ktoré vzhľadom na vek a umiestnenie menovanej sa javili súdu ako
nepravdepodobné. Súd poukázal i na to, že neobstoja tvrdenia, týkajúce sa držby motorového vozidla
matky žalovanej 1/, ktorá mala byť držiteľkou osobného motorového vozidla necelých 10 rokov pred
svojou smrťou. Držiteľkou vodičského oprávnenia však nebola. V prospech žalobkyne a jej nebohého

manžela vyznievali výpovede svedkov, ako aj detí a samotnej žalobkyne, že manžel žalobkyne D. E. sa
venoval vozidlám, bol držiteľom vodičského oprávnenia, bol vlastníkom motorového vozidla, opravoval
vozidlá a bol automechanikom. Garáž bola uspôsobená na opravu vozidiel, a preto súd dal za pravdu
žalobkyni, že táto garáž bola vybudovaná jej manželom počas manželstva. Ďalej súd uviedol, že pokiaľ
priebehu konania žalovaná namietala procesné pochybenie zo strany súdu a zvýhodnenie žalobcov
na úkor žalovanej, súd sa s týmito tvrdeniami nestotožnil. Uznesenie o vyhlásení dokazovania za

skončené je procesné rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Po tom, čo predniesli strany
sporu záverečné prednesy a poukázala žalovaná na záznamovú listinu, ktorú súd v rámci dokazovania
opomenul, bolo potrebné doplniť dokazovanie, ktoré bolo potrebné pre účely rozhodnutia zo strany súdu,
nakoľko nebolo zrejmé, z akého dôvodu je stále vyznačená plomba na liste vlastníctva č. Z 833/2018.
Bez takéhoto zistenia nebolo možné vo veci náležite rozhodnúť, nakoľko súd nemal vedomosť o stave

konania a ani o tom, prečo je stále záznamová listina vedená na liste vlastníctva, a to i s poukazom na
konštatovanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen. Vzhľadom na procesný charakter rozhodnutia
súdu o vyhlásení dokazovania za skončené, potom súdu nič nebránilo v tom, aby zrušil toto uznesenie
a vo veci ďalej doplnil dokazovanie. Pokiaľ ide o procesné podanie žalobkyne 1/ a rozšírenie žaloby o
ďalšie strany, súd dodal, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a až do rozhodnutia súdu

môže žalobca za súhlasu súdu so žalobou disponovať. Keďže súd dospel k záveru, že vlastníctvo k
novovzniknutej stavbe - garáži nadobudli stavitelia, teda tí, ktorí stavbu uskutočnili s prejavením úmyslu
mať ju pre seba, užívať ju pre seba, žalobe vyhovel a v polovici určil, že žalobkyňa 1/ je vlastníčkou
spornej garáži a v polovici táto patrí do dedičstva po jej nebohom manželovi D. E..

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná 1/
prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného
sporového poriadku. S tvrdením súdu, že by akákoľvek v konaní predložená listina dávala za pravdu

tvrdeniam žalobcov ohľadom vybudovania a výstavby spornej stavby, nemožno súhlasiť, keďže zo
žiadneho listinného dôkazu takéto skutočnosti nevyplývajú. Pokiaľ súd vychádza len z niektorých listín
doložených do spisu a svoje rozhodnutie založil na úvahách, takisto žalovaná v konaní poukazovala
na tú skutočnosť, že z listiny doloženej do spisu, označenej ako uznesenie o dedičstve D 1276/94 po
poručiteľovi D. E., zomrelom XX. XX. XXXX, manželovi žalobkyne 1/, ktorý mal byť podľa rozhodnutia

súdu stavebníkom spornej stavby, rovnako nevyplýva, že by D. E. bol vlastníkom stavby stojacej na
pozemku pare. č. XXX, aj keď popis hnuteľného a nehnuteľného majetku, patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctvo manželov, je v tomto uznesení o dedičstve podrobne uvedený vrátane, napríklad
polovice z hospodárskeho objektu ovčina ako nadstavby rozostavaného domu k. ú. U., na parcele
č. XXX, teda rovnako stavby nezapísanej v katastri nehnuteľností, a teda skutočnosť, že by v tomto

dedičskom konaní po nebohom D. E. mala byť opomenutá práve stavba garáže na pozemku para. č.
XXX, ktorá mala byť podľa slov žalobcov a nimi navrhnutých svedkov vždy považovaná za vlastníctvo
žalobkyne 1/ a jej manžela D. E., je viac ako nepravdepodobná. Pokiaľ konajúci súd zameral
dokazovanie na to, kto spornú stavbu, t. j. garáž, postavil, nakoľko stavebné povolenie ani kolaudačné
rozhodnutie týkajúce sa spornej stavby neexistovalo, mal rovnako prihliadať na žalovanou predložené

listinné dôkazy preukazujúce vlastníctvo právnych predchodcov žalovanej - E. U. a N. E. k spornej
stavbe, ktorá bola v predloženom znaleckom posudku V. L. k číslu konania 8C/117/78, označená ako
„hospodárska budova“. To, že sa v prípade stavby v predmetnom znaleckom posudku označenej ako
„hospodárska budova postavená odporcom“ jedná o spornú stavbu, je preukázané tak priloženým
situačným nákresom k znaleckému posudku ako aj z priloženej fotografie, kde je zrejmé, že ide

jednoznačne o spornú stavbu ako hospodársku budovu postavenú odporcom, teda E. U. a N. E., pričom
pre účely znaleckého posudku ako aj súdneho konania sp. zn. 8C/117/78, je nepravdepodobné, že by
znalec spornú stavbu, ktorá sa nachádzala na hranici pozemkov, neoznačil v prípade tvrdenia, ak by
tvrdenia žalobcov boli pravdivé ako vlastníctvo žalobkyne 1/ a jej manžela D. E.. Žalovaná má za to, že vpriebehu celého konania nebol žalobcami predložený jediný dôkaz, ktorý by preukázal tvrdenia o vzniku
novej veci na cudzom pozemku do bezpodielového spoluvlastníctva D. E. a žalobkyne 1/. Vlastníctvo
spornej stavby, tak ako už bolo uvedené v znaleckom posudku, nebolo sporné až do účelového

vyhlásenia žalobkyne 1/ o vydržaní tejto stavby v notárskej zápisnici č. 101/2018 pred notárom. V konaní
žalovaná poukazovala na tú skutočnosť, že na prestavbe vyhorenej stavby hospodárskej budovy sa
podieľala spoločne celá rodina a nie len D. E. so žalobkyňou 1/. Užívanie tejto stavby si pre seba a
svoje potreby vyhradil D. E., manžel žalobkyne 1/, avšak žalovaná popiera, že by na takom základe
mohlo byť vlastníctvo spornej nehnuteľnosti určené žalobkyni 1/ a v polovici malo patriť do dedičstva

po nebohom D. E.. V minulosti bolo bežné, že si rodina vzájomne pomáhala, najmä ak deti bývali pod
strechou svojich rodičov. Žalobkyňa 1/ opakovane súdu poukazovala, že spornú stavbu užívali spolu s
jej manželom dobromyseľne bez toho, aby boli v svojej držbe rušení, pričom opak žalovaná preukázala
konajúcemu súdu práve žalobou o vrátenie daru zo dňa 20. 03. 2012 v konaní vedenom na Okresnom
súde Zvolen pod sp. zn. 8C/89/2012, kde mama žalovanej 1/ N. E. sa domáhala vrátenia daru, t. j.
1/2 nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. U. od žalobcu 3/ ako svojho vnuka práve pre hrubé

porušenie dobrých mravov z jeho strany voči svojej starej mame, ktorý dar odmietol vrátiť a tak, aby
sa vyhol tejto povinnosti, previedol nehnuteľnosti, o ktorých vrátenie sa viedol súdny spor, účelovo
do podielového spoluvlastníctva svojej manželky žalovanej 2/. Matka žalovanej 1/ N. E. sa veľakrát
domáhala vstupu do spornej stavby ako aj umožnenia pokojného užívania svojho spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XX, k. ú. U., čo jej však zo strany žalobcov

umožnené nebolo. Súd tiež pri svojom rozhodnutí prihliadol na výpovede žalobkyne 2/, žalobcu 3/,
ktorí v priebehu konania vypovedali ako svedkovia a mali potvrdiť skutočnosti týkajúce sa výstavby
garáže, pričom žalovaná poukazovala na tú skutočnosť, že v čase prestavby hospodárskej budovy sa
žalobkyňa 2/ narodila v roku XXXX a žalobca 2/ v roku XXXX, teda v čase prestavby nedosahovali
vek, že by vedeli vnímať takéto skutočnosti, pričom ich výpovede považuje žalovaná za účelové.

Svedok D. U. v čase výstavby nedosahoval vek na to, aby vedel vnímať vlastnícke vzťahy, aj vzhľadom
na svoj vek v tom čase nemôže po toľkých rokoch relevantne potvrdiť vznik novej veci na cudzom
pozemku len činnosťou manžela žalobkyne 1/. Pokiaľ ide o svedkyňu T. L., na ktorej svedeckú výpoveď
súd prihliadol, žalovaná poukázala na to, že vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 06. 2021 jej výpoveď
spochybnila. Pokiaľ súd neprihliadol na písomné vyjadrenie svedkyne T. B., vzhľadom na jej vek v čase

spísania, je všeobecne známe, že práve ľudia vo vyššom veku si dopodrobna pamätajú udalosti z ich
mladosti, kde T. B. bola spôsobilá na právne úkony a vedela jasne formulovať skutočnosti aj v tomto
pokročilom veku. Záverom žalovaná poukázala na to, že žalobca 2/ a 3/, ktorí vystupovali v priebehu
celého konania ako svedkovia, vstúpili do konania na strane žalobcov až po tom, ako boli prednesené
záverečné reči strán na pojednávaní konanom dňa 21. 10. 2021, v ktorej žalovaná upozornila na

absenciu aktívnej vecnej legitimácie v časti určenia, že 1/2 garáže patrí do dedičstva po nebohom
manželovi žalobkyne 1/, došlo zo strany súdu k neodôvodnenému zrušeniu uznesenia o vyhlásení
dokazovania za skončené s odôvodnením, že pojednávanie 06. 07. 2021 bolo odročené i za účelom
získania informácií o dôvodoch vyznačenej plomby Z 833/2018, čo však zo zápisnice z pojednávania
nevyplýva a rovnako takéto vykonanie dôkazu nebolo navrhnuté žiadnou zo strán, ktoré vyhlásili, že

nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie. Teda, súd mal tvrdenie, že predmetné záznamové konanie sa
týka notárskej zápisnice N 101/2018 o vydržaní predmetnej garáže žalobkyňou 1/ s poukazom na to, že
totobolopotvrdenéajžalovanou2/anebolopopretéžalobkyňou1/,zapreukázané.Teda,presudcovskú
iniciatívu neboli splnené zákonné podmienky. Z verejného registra nebolo sporné, že ohľadne garáže
prebieha záznamové konanie Z 833/2018 a rovnako nebolo medzi stranami sporné, že ide o záznamové

konanie listiny predloženej do súdneho spisu žalovanou 1/ ako notárska zápisnica N 101/2018. Teda
dňa 21. 10. 2021 po vyhlásení dokazovania za skončené a prednese záverečných rečí strán sporu
nemal súd žiaden dôvod na to, aby toto uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené zrušil a sám
robil dopyt na príslušný Okresný úrad, odbor katastrálny, za účelom zistenia skutočností týkajúcich sa
vyznačenej plomby, pričom týmto konaním suploval nečinnosť žalobkyne 1/. Žalobkyňa 1/ v priebehu

celého konania mala a mohla odstrániť zrejmú procesnú vadu, avšak tak nespravila, pričom toto jej
umožnil svojím bezdôvodným rozhodnutím o zrušení uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené
a odročením pojednávania na deň 19. 11. 2021 ako aj uznesením č. k. 15C/34/2018 - 334 zo dňa 03. 11.
2021 o pripustení ďalších subjektov na strane žalobkyne na neprospech žalovanej zhojiť samotný súd.
Žalovaná 1/ preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil, žalobu v celom

rozsahu zamietol alebo aby tento rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň žalovaná uplatnila trovy odvolacieho konania.8. Odvolanie žalovanej 1/ bolo doručené žalobcom 1/ až 3/ cestou ich spoločného právneho zástupcu
dňa 01. 02. 2022 s možnosťou k uvedenému sa v lehote 10 dní vyjadriť.

9. Odvolanie žalovanej 1/ bolo doručené žalovanej 2/ H. E., dňa 31. 01. 2022 s možnosťou k uvedenému
sa v lehote 10 dní vyjadriť.

10. K odvolaniu žalovanej 1/ sa podaním doručeným okresnému súdu dňa 09. 02. 2022 vyjadrila
žalovaná 2/. Uviedla, že odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku súdu prvej inštancie pokladá za

nedôvodné a poukazuje na dôvody rozsudku. K veci sa podrobne vyjadrila a na svojich vyjadrenia
zotrváva. Keďže garáž, ktorá je predmetom sporu, je postavená na pozemku a pri rodinnom dome
súpisné č. XXX, ktorý majú v podielom spoluvlastníctve so žalovanou 1/, predpokladá, že žalovanej
1/ tento stav prekáža a snaží sa za každú cenu získať pri možnom vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva nejakú výhodu. Súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy, preto považuje rozsudok
súdu prvej inštancie za správny a navrhla ho potvrdiť.

11. K odvolaniu žalovanej sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 09. 02. 2022 vyjadrili
žalobcovia 1/ až 3/ prostredníctvom spoločného právneho zástupcu. Uviedli, že žalovaná v dôvodoch
odvolania opakuje svoje skutkové tvrdenia, ktoré prednášala počas konania na súde prvej inštancie,
pričom k týmto sa žalobcovia podrobne vyjadrovali. Dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že

vlastníctvo garáže nebolo sporné až do roku 2018, kedy žalovaná 1/ po prehratom spore o vrátenie
daru, čestne vyhlásila na Obecnom úrade v U., najprv, že garáž pred rokom 1976 postavili jej rodičia D.
E. s manželkou N., rod. U. v r. 1970. Následne na to uvedené vyhlásenie zmenila a čestne vyhlásila,
že garáž bola postavená pred rokom 1976 starým otcom Pavlom Konôpkom a jej matkou N. E., rod.
U.. Na základe tohto vyhlásenia požiadala o pridelenie súpisného čísla. Obec jej vyhovela, bolo jej

vydané ako podielovej spoluvlastníčke parcely CKN XXX súpisné číslo XXX. Takéto osvedčenie je
možné vydať len stavebníkovi. Už toto čestné vyhlásenie obsahovalo rozporné tvrdenia, v ktorých
pokračovala počas celého sporu. Ani podľa jej skutkových tvrdení nikdy nebola stavebníkom. Zneužila
skutočnosť, že pracovala na obecnom úrade a prakticky za obecný úrad všetky takéto usporiadania
vlastníctva administratívne zabezpečovala. Je spoluvlastníčkou na asi 50-tich LV v kat. území U.,

pričom z tohto verejného registra je možné zistiť, že vlastníctvo nadobudla k niektorým parcelám
osvedčením o vydržaní na základe notárskych zápisníc alebo dedením po rôznych občanoch. Ako už
žalobkyňa uviedla, bola manželkou nebohého D. E., ktorý zomrel v roku XXXX, ktorom bolo prejednané
dedičstvo uznesením o dedičstve vydanom prostredníctvom súdnej komisárky G.. N. D.. Po jeho smrti
sa žalobkyňa 1/ stala dedičkou celého jeho majetku. Deti žalobca 3/ D. E. a dcéra G. E. nežiadali

výplatu z dedičstva. Dom súpisné č. XXX, ktorý je postavený na parcele CKN XXX, zapísaný na LV XX,
užívali svokrovci spoločne a po smrti svokra D. E. výlučne svokra N. E., ktorá zomrelaXX. XX. XXXX.
Žalobkyňa zopakovala, že s nebohým manželom si na parcele CKN XXX zastavaná plocha a nádvorie
postavili v 70 rokoch s ich súhlasom na základe stavebného povolenia, ktoré sa ani s kolaudačným
rozhodnutím nezachovalo, garáž, ktorú žalobkyňa užívala po smrti manžela až do roku 2000, kedy sa

odsťahovaladoI.,pričomtútogarážužívaodtejtodobysynžalobkyne1/smanželkou.Pokiaľvpodanom
odvolaní žalovaná 1/ spochybňuje hodnotenie dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané súdom, najmä
vierohodnosť výsluchov svedkov, poukázala žalobkyňa na hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie
po bodom 23. rozsudku, ktoré je logické, správne, pričom súd sa už v nich vysporiadala so všetkými
námietkami žalovanej uvedených v odvolaní. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu

prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

12. Vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovanej 1/bolo doručené žalovanej 2/ H. E. dňa 21. 02. 2022 a
vyjadrenie žalovanej 2/ bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa 21. 02. 2022.

13. K vyjadreniu žalovanej 2/ a žalobcov sa podaním doručeným súdu dňa 16. 03. 2022 vyjadrila
žalovaná 1/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Pokiaľ sa týka vyjadrenia žalovanej 2/, táto
vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by spochybnila dôvodnosť ňou podaného
odvolania proti rozsudku. Vlastnícke právo k stavbe spornej garáže nie je spôsobilé akýmkoľvek
spôsobom ovplyvniť podielové spoluvlastníctvo žalovanej 2/ a žalovanej 1/ k rodinnému domu.

K vyjadreniu žalobcov zo dňa 09. 02. 2022 uviedla, že opätovne uvádzajú skutočnosti, ktorých
nepravdivosť preukázala predloženými dôkazmi ako aj vyjadreniami, zároveň sa žalobcovia v žiadnom
ohľade nevyjadrili k žalovanou uvádzaným dôvodom podaného odvolania a obmedzili sa len na
opakovanie skutočností, ktoré v žiadnom ohľade nemôžu spochybniť oprávnenosť a dôvodnosť ňoupodaného odvolania. Žalovaná 1/ opätovne uviedla, že preukázala, že vlastníctvo jej právnych
predchodcov starého otca E. U. a jej mamy N. E. k spornej stavbe, tak bolo uvádzané v ňou
predloženom znaleckom posudku k sp. zn. 8C/117/78, nebolo sporné až do účelového vyhlásenia

žalobkyne 1/ o vydržaní tejto stavby v zmysle spísanej notárskej zápisnice 101/2018. Žalobcovia sa
snažia uvádzaním nepravdivých skutočností odviesť pozornosť od toho podstatného, že v priebehu
celého sporu nepredložili jediný dokaz, ktorým by preukázali svoje tvrdenie o vzniku novej veci na
cudzom pozemku. Do práv stavebníkov E. U. a matky žalovanej 1/ N. E. vstúpila žalovaná 1/ ako
ich právna nástupkyňa a potvrdenie obce U. o pridelení súpisného čísla bolo vydané v súlade so

zákonom, pričom vzhľadom na omyl v osobách stavebníkov bola vykonaná oprava tohto zápisu.
Rovnako predloženými dôkazmi preukázala, že v čase pridelenia súpisného čísla nevykonávala žiadnu
činnosť pre obec U. a tvrdenie, že by mala akýmkoľvek spôsobom účelovo zneužiť to, že niekedy
pre obec U. pracovala, považuje za ohováranie. V ostatnom obsahu vyjadrenia zotrvala na svojich
predchádzajúcich prednesoch a vyjadreniach a okolnostiach uvádzaných v odvolaní. Navrhla, aby: „súd
žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania proti

žalobcom v rozsahu 100 %.

14. K vyjadreniu žalovanej 1/ vyjadrenie ostatných sporových strán podané nebolo.

15. V dôsledku podaného odvolania žalovanej 1/ krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015

Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd vykonal vecný prieskum odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a konania súdu prvej inštancie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, a to v medziach dôvodov a
rozsahu odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP. Čo sa týka odvolania žalovanej 1/voči rozsudku
súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania, tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379

CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie
a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na
základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne,
so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ust. § 382 CSP je
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ust.

§ 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie súd náležite odôvodnil, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaná 1/ako odvolateľka v odvolaní
neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani nežiadala doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ust. §
384 ods. 1 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jej viny prezentované v

prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej 1/ vychádzal zo súdom
prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať
dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384
ods. 1, 2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej 1/ a odvolacie
dôvody uvedené v jej odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k

záveru, že podané odvolanie dôvodné nie je a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie v odvolaní napadnutých výrokoch považuje za vecne správne. Po preskúmaní veci
odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali
procesných podmienok.

19. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia. Zároveň v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného odvolací súd s
prihliadnutím na zásadné odvolacie námietky žalovanej 1/ v jej podanom odvolaní uvádza nasledovné.20. Predmetnou žalobou sa najprv žalobkyňa 1/, neskôr spoločne so žalobcami 2/ a 3/ domáhala
určenia, že ňou označená nehnuteľnosť - garáž súpisné č. XXX patrí do dedičstva po nebohom

manželovi žalobkyne 1/ D. E. v 1/2 a do vlastníctva žalobkyne 1/ D. E. v 1/2. V podanej žalobe
žalobkyňa uvádzala skutkový stav spôsobom, že s manželom predmet sporu - spornú garáž, ktorej
bolo neskôr pridelené súpisné č. XXX, postavili v rokoch 1972 alebo 1973 so súhlasom svokrovcov
žalobkyne1/ napozemkuparc.CKNXXXvovlastníctvesvokrovcov,ktorýsanachádzavbezprostrednej
blízkosti rodinného domu súp. číslo XXX, v ktorom svokrovci žalobkyne žili. Keďže žiadne rozhodnutie

príslušného stavebného úradu ako rozhodnutie o povolení stavy, resp. kolaudačné rozhodnutie, nebolo
žiadnou zo sporových strán predkladané s odôvodnením, že uvedené sa nezachovalo, súd prvej
inštancie správne zameral dokazovanie na zodpovedanie otázky určenia vlastníctva nadobudnutého
niektorým zo zákonných dôvodov v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka a preukázanie pravdivosti
žalobkyňou uvádzaných tvrdení o tom, že spornú garáž vystavala práve ona spolu so svojím, toho
času nebohým, manželom. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru o pravdivosti

tvrdení prednášaných žalobkyňou v časti o tom, kým a kedy bola predmetná garáž vystavaná, akým
spôsobom, z akého materiálu a za koho súčinnosti. Na základe uvedeného dospel k záveru, že
vlastníctvo garáže prislúcha v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobkyni a jej manželovi
akostavebníkom zhotovenejveci(nehnuteľnosti-garáže). Tvrdeniaprednášanéžalobkyňousikonajúci
súd prvej inštancie konfrontoval na ohliadke vykonanej na mieste, po vykonaní ktorej dospel k záveru,

že tvrdenia žalobkyne ohľadom materiálov, z ktorých bola garáž postavaná (panelov), zodpovedajú
skutočnému stavu. Správne súd prvej inštancie prihliadol i na logicky vyznievajúci rad okolností, že
svokrovci žalobkyne a zároveň rodičia nebohého D. E. v čase výstavby predmetnej garáže nemali
motorové vozidlo, týmto disponoval len toho času nebohý manžel žalobkyne 1/, ktorý bol taxikárom a
zároveň sa venoval i servisu a oprave iných motorových vozidiel. Za týmto účelom bola garáž vybavená i

jamou, z ktorej bolo možné vykonávať i opravy motorových vozidiel. Tvrdený a súdom zistený stavebný
charakterstavbygaráže,jejúčelprisvedčujúpravdivostitvrdeníprednášanýchžalobkyňou,keďoopaku,
t. j. o tom, že stavebníkom predmetnej garáže boli iné osoby než žalobkyňa 1/ s manželom, svedčí
vyhlásenie žalovanej 1/ z roku 2018, ktoré bolo prehlasujúcou žalovanou 1/ následne zmenené, keď v
mesiaci október 2018 žalovaná 1/ uvádzala ako stavebníkov garáže iné osoby ( starý otec žalovanej s

jej matkou N. E.) než v pôvodnom potvrdení z apríla 2018 (stavebníkmi mali byť rodičia žalovanej 1/ N.
E. a D. E.). Uvedená nekonzistentnosť a obsahová rozdielnosť prehlásenia učineného tou istou osobou
vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o jeho dôveryhodnosti a pravdivosti.

21. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal podrobné, dostatočné

dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, pričom na mieste samom v čase vykonávania ohliadky,
ako i na pojednávaniach vedených súdom, vyslúchol stranami navrhnutých svedkov, ktorí boli spôsobilí
vnímať pomery a o týchto mali vedomosť, keďže žili v susedstve predmetného rodinného domu a k nemu
pristavanej garáže. Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalovanej v tom, že uvedení svedkovia
boli v čase výstavby garáže nedostatočného veku a okolnosť, týkajúcu sa stavebníkov nemohli z tohto

dôvodu hodnoverne popísať. Je nutné uviesť, že vyslúchnutí svedkovia žili v blízkosti, resp. susedstve
predmetného rodinného domu a k nemu pristavanej garáže dlhodobo v čase od výstavby garáže
následne, teda boli znalí pomerov okolností výstavby a následného užívania predmetnej garáže, keď
svedok D. U., žijúci dlhodobo v susedstve rodinného domu súp. č. XXX, uviedol, že garáž staval nebohý
D. E. s manželkou, pričom svedok im pomáhal garáž „vakovať vo vnútri, omietať“. S istotou vylúčil,

že by garáž stavala žalovaná 1/ alebo jej rodičia. Podľa svedeckej výpovede garáž postavil aj užíval
nebohý D. E. s manželkou.

22. V podanom odvolaní žalovaná 1/ tiež namieta, že súd mal prihliadať i na ňou predkladaný dôkaz -
znalecký posudok vypracovaný V. L. v konaní vedeným Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 8C/117/78

- a tento vyhodnotiť v prospech žalovanej 1/. V uvedenom znaleckom posudku je predmetná garáž
označená ako „hospodárska budova“, pričom z ostatného obsahu znaleckého posudku, vyplýva dodatok
„hospodárska budova, ktorú odporca postavil“. Tu je potrebné uviesť, že pokiaľ je predmetná garáž
označená ako hospodárska budova s dovetkom protistrany v konaní: „ktorú odporca postavil“, uvedené
neobjektivizuje, nepreukazuje a ani nezakladá vlastníctvo k predmetnej budove, rovnako tak neustaľuje

otázku, kto bol stavebníkom danej časti - hospodárskej budovy alebo garáže, keď uvedená otázka
nebola predmetom skúmania. V uvedenom konaní išlo o žalobu N. U. proti žalovaným E. U., N. E.
a D. E. o vypustenie spornej plochy. V uvedenom konaní nebola predmetom skúmania otázka kto
bol vlastníkom, resp. stavebníkom hospodárskej budovy, táto v predmetnom konaní nebola skúmanáa ani zodpovedaná, preto žalovanou označený listinný dôkaz nie je spôsobilý na prijatie záveru, že
stavebníkom hospodárskej budovy by mal byť E. U. a N. E. (prípadne D. E.). Uvedená časť znaleckého
posudku zachytáva výlučne znalcom uvádzané subjektívne vyjadrenie jednej z (tam označených)

sporových strán. Naopak, v súdenej veci súd prvej inštancie zameral dokazovanie a dokazovanie
cielene vykonal práve na zodpovedanie otázky, kto bol stavebníkom žalobkyňou označenej budovy, v
dôsledku čoho možno takejto osobe priznať nadobudnutie vlastníckeho práva k stavbe postavenej na
cudzom pozemku v zmysle § 132 ods. 1 OZ. Vyhodnotením vykonaného dokazovania vo vzájomných
súvislostiach nastala v súdenej veci dôkazná situácia, keď prevaha dôkazov preukazovala tvrdenia

žalobkyne o tom, že predmetnú garáž vystavala s manželom D. E. žalobkyňa 1/, keď uvedené tvrdenia
žalobkyne majú logický základ, boli verifikované súdom vykonanou ohliadkou na mieste samom a týmto
(tvrdeniam žalobkyne) prisvedčujú i výpovede svedkov, dlhodobo žijúcich v susedstve predmetného
rodinného domu, dlhoročne poznajúcich pomery v rodine žalobkyne a žalovaných, ktorí svedkovia majú
rovnako neutrálny vzťah k strane žalobcu, ako aj ku strane žalovanej, teda nie je dôvod pre hodnotenie
svedeckých výpovedí ( D. U. a T. L.) ako tendenčných či účelových, pričom jeden z vyslúchnutých

svedkov si samotnú výstavbu garáže i pamätal, dokonca, podľa vlastných tvrdení pri nej sám žalobkyni
a jej manželovi pomáhal.

23. Na základe uvedeného dokazovania tak súd prvej inštancie správne dospel k záveru o preukázanom
vlastníctve označenej garáže v prospech žalobkyne a jej (v súčasnosti už nebohého) manžela, keď v

zmysle Občianskeho zákonníka, vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobudne ten, kto uskutočnil
stavbu s úmyslom mať ju pre seba.

24. V ostatnom obsahu podaného odvolania žalovaná 1/ taktiež namietala, že pokiaľ by sporná stavba
bola postavená D. E. s manželkou do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela, určite

by uvedená stavba nebola opomenutá v dedičskom konaní sp. zn. D 1276/94 po poručiteľovi D.
E.. S uvedenou námietkou prednesenou žalovanou rovnako v konaní pred súdom prvej inštancie sa
vysporiadal už sám konajúci súd, keď na uvedenú argumentáciu uviedol, že neprejednanie predmetnej
nehnuteľnosti garáže v dedičskom konaní, resp. nezahrnutie tohto majetku - stavby garáže do masy
dedičstva neznamená, že uvedená stavba poručiteľovi vlastnícky nepatrila a na strane druhej, výkladom

opaku, že patrila do vlastníctva svokrovcov žalobkyne, t. j. rodičov D. E..

25. Argumentom s rovnakou dôkaznou hodnotou je tá okolnosť, že žalobkyňou označená stavba garáže
(ani „hospodárskej budovy“) nebola súčasťou majetku prevádzaného z matky D. E. darovaním v polovici
na svojho vnuka (žalobcu 3/) a v polovici na svoju dcéru (žalovanú 1/), keď z uvedených prevodných

úkonov darovania je zrejmé, že takýmto spôsobom matka žalovanej 1/ a zároveň stará matka žalobcu
3/ previedla vlastnícke právo (darovaním) k celému rodinnému domu, pozemkom a príslušenstvu k
rodinnému domu. Pokiaľ by táto mala za to, že je taktiež vlastníčkou postavenej garáže, resp. že jej
vlastnícke právo ako stavebníčke prislúcha, nie je daný rozumný dôvod na to, aby pri darovaní celého
ostatného súboru nehnuteľností tieto darovala označeným obdarovaným, avšak takýto úkon neučinila

i ohľadom predmetnej garáže, keď tak učinila i k parc. registra „C“ č. XXX, na ktorej sa stavba garáže
nachádza. Preto odvolacia námietka žalovanej, že z dôvodu absencie garáže v mase prejednávaného
dedičstva po D. E. by malo vyplývať vlastnícke právo svokrovcov žalobkyne a zároveň rodičov žalovanej
1/, nie je dôvodná.

26. Záverom odvolania žalovaná namietala i tú skutočnosť, že zo strany súdu došlo k neodôvodnenému
zrušeniu uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené a následne k neodôvodnenému rozhodnutiu
o pripustení zmeny okruhu účastníkov konania po záverečnom prednese sporových strán. Žalovaná
zároveň namietala, že pre takýto postup nedali sporové strany žiadny dôvod a súd sám robil dopyt
na príslušný okresný úrad, odbor katastrálny za účelom zistenia skutočností, týkajúcich sa vyznačenej

plomby. Žalovaná 1/ zároveň namietala, že takýmto konaním súd suploval nečinnosť žalobkyne.

27. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že uvedená námietka, nekorešponduje s obsahom
spisu. Na pojednávaní dňa 06. 07. 2021, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania uvedeného dňa, bolo
sporovými stranami uvádzané, že kataster nehnuteľností vyznačil plombu na nehnuteľnosti na základe

záznamovej listiny Z 833/2018 na LV č. XX. Právna zástupkyňa žalovanej 1/ na pojednávaní uviedla,
že uvedená záznamová listina je stále aktívna. Preto pokiaľ mal súd konajúci o žalobe rozhodnúť, či
žalobkyňou označená nehnuteľnosť patrí sčasti do jej vlastníctva a sčasti do dedičstva po nebohom
manželovi, musel mať pred učinením rozhodnutia ozrejmený i aktuálny právny stav evidovaný v katastrinehnuteľnosti,včítanevšetkýchzmien,nazákladektorýchsavyznačujevkatastrinehnuteľnostíplomba.
Sám súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku pripustil, že v rámci vykonávaného dokazovania sa
opomenul vysporiadať s týmto dôkazom, na ktorý bolo zo strany sporových strán v predchádzajúcom

priebehu konania poukazované a ktorý stav ohľadom plomby bolo potrebné ako aktuálny zistiť v čase
rozhodnutia vo veci samej. Bolo preto v súlade s procesným civilným predpisom, keď súd zrušil predtým
vyhlásené uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, ktorým súd vec opätovne vrátil do fázy
dokazovania a mohol v rámci dokazovania zisťovať a ustaľovať skutkový stav veci v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie. V súdenej veci, v danom prípade, sa však nejednalo o sudcovskú iniciatívu, tak ako to

označila právna zástupkyňa žalovanej 1/, avšak súd sa náležite vysporiadal so všetkými skutočnosťami
prednášanými sporovými stranami v predchádzajúcom priebehu konania, konkrétne na pojednávaní
dňa 06. 07. 2021 a nekonal tak na základe vlastnej iniciatívy, vedený vyšetrovacou zásadou na zistenie
skutočného stavu veci.

28. Pokiaľ sa týka súladu procesného postupu konajúceho súdu prvej inštancie s Civilným sporovým

poriadkom, odvolací súd prisvedčuje výkladu poskytnutému súdom prvej inštancie o tom, že uznesenie
o vyhlásení dokazovania za skončené má rýdzo procesný charakter a je v súlade s Civilným sporovým
poriadkom predmetné uznesenie zrušiť a vec vrátiť opätovne do fázy dokazovania. Odvolací súd
konštatuje, že predmetným procesným postupom, ktorým súd sanoval vlastné opomenutie vysporiadať
sa so všetkými skutkovými okolnosťami a dôkaznými návrhmi prednesenými sporovými stranami, nie je

v žiadnom smere porušením sporovej strany na spravodlivý súdny proces.

29. S poukazom na všetky uvedené dôvody, odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej
1/ ako nedôvodné, nespôsobilé privodiť iné rozhodnutie o veci než učinil súd prvej inštancie; z týchto
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku I. potvrdil ako vecne

správne,

30. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách
prvoinštančného konania. Odvolanie v predmetnej veci podala len žalovaná 1/. Odvolaním tak bol
napadnutý rozsudok len v jeho meritórnom výroku I. / a závislom výroku II/, ktorým súd uložil žalovanej

1/ povinnosť uhradiť žalobkyni 1/ trovy konania v rozsahu 100%.

31. Súd prvej inštancie postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP a vyhodnotil procesný úspech sporových
strán podľa výsledku konania. V bode 27. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol právne
úvahy a taktiež dôvody, prečo priznal zo žalobcov 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania len procesne

úspešnej žalobkyni 1/ a tomu zodpovedajúcemu nároku uložil povinnosť žalovanej nahradiť žalobkyni
1/ trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, keďže uplatnenej
žalobe bolo súdom vyhovené v celom rozsahu. Celkový procesný úspech tak prináleží žalobkyni 1/ a
správne súd prvej inštancie rozhodol o uložení povinnosti náhrady trov konania žalovanej 1/, keď táto
bola procesne neúspešná v celom rozsahu.

32. Výrokom III. súd žalobkyni 1/ nárok na náhradu trov (prvoinštančného) konania voči žalovanej
2/ nepriznal z dôvodu, že procesne úspešná žalobkyňa náhradu trov konania od žalovanej 2/ - svojej
nevesty - nepožadovala. Uvedený výrok III. tak upravuje práva a povinnosti žalobkyne 1/ a žalovanej
2/. Odvolanie oprávnenou osobou proti tomuto výroku podané nebolo, odvolanie žalovanej 1/ sa ho

nedotýka, preto výrok III. o trovách prvoinštančného zostáva nedotknutý.

33. Výrokom IV. súd prvej inštancie žalobcom 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/
a 2/ nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie zdôvodnil nepriznanie nároku na náhradu trov konania
procesne úspešným žalobcom 2/ a 3/ aplikáciou ustanovenia § 257 CSP. Odvolací súd konštatuje, že

uvedený výrok rovnako nebol oprávnenými osobami na podanie odvolania napadnutý odvolaním, preto
zostal nedotknutý.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, § 396 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovanej 1/, táto nebola

procesne úspešná ani sčasti, keď nedošlo k zmene či zrušeniu odvolaním napadnutého rozsudku. Celý
procesný úspech tak v odvolacom konaní prináleží protistrane, t. j. žalobcom 1/ až 3/. Žalobcovia 1/
až 3/, všetci spoločne zastúpení jedným právnym zástupcom, sa k odvolaniu žalovanej vyjadrili, preto
im preukázateľne v súvislosti s odvolacím konaním trovy vznikli. Z uvedeného dôvodu odvolací súduložil žalovanej 1/, ktorá jediná zo strany žalovanej namietala vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie odvolaním, nahradiť procesne úspešným žalobcom 1/ až 3/ trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne

o ich výške.

35.VýrokomIII.rozsudkuodvolacísúdrozhodol,žežalobcom1/až3/právonanáhradutrovodvolacieho
konania voči žalovanej 2/ nepriznáva. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
rozhodol osobitne voči žalovanej 2/, keď procesne úspešní žalobcovia jednak nežiadali priznať náhradu

trov konania voči žalovanej 2/, voči tejto si z dôvodu rovnakého postoja v konaní, akí mali žalobcovia,
náhradu trov neuplatňovali. Žalovaná 2/ zároveň považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne
správne a odvolanie žalovanej 1/ mala za nedôvodné. Vzhľadom na postoj žalovanej 2/ v konaní a
vzhľadom na zistené okolnosti vo veci a vyjadrenia žalobcov, odvolací súd žalobcom 1/ až 3/ právo na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ nepriznal.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

37. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).