Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114214324
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2114214324.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcov: 1. H. X., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, 2. E. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, obaja zastúpení:
Mgr. Matej Csenky, advokát, Dolné Bašty 2, Trnava proti žalovaným: 1. Slovenská kancelária
poisťovateľov, IČO: 36062235, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ladislav Udvaros,
advokát, Cukrová 14, Bratislava, 2. T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. T., N., J. republika, občan
J. republiky, 3. VAMA-TRANS D.O.O.E.L, Selo Voislavici, 2420 Radovish, Macedónska republika, obaja
zastúpení: JUDr. Marián Zányi, advokát, Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda, za účasti intervenienta
na strane žalovaného v 1. rade: Osiguruvanje MAKEDONIJA a.d. Skopje - Vienna Insurance Group,

so sídlom 11 Oktomvri br. 25, 1000 Skopje, Macedónsko, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát,
Vajnorská 55, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 25.000 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 25.000 eur

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.

V. Žalobca v 1. rade má voči žalovaným v 1. a 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu

s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

VI. Žalobkyňa v 2. rade má voči žalovaným v 1. a 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

VII. Žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

VIII. Žalovaný v 2. rade má voči žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IX. Štátu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

X. Žalovaný v 1. a 3. rade sú povinní zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 1.566 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.05.2014 domáhali,
aby súd uložil žalovaným v 1. až 4. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu

350.000 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 10.12.2012 medzi obcami J. a
A., viedol žalovaný v 2. rade ako vodič nákladné motorové vozidlo zn. T., e.č T. s návesom zn. X.
patriace žalovanému v 3. rade, kde v mierne pravotočivej zákrute prešiel s vozidlom do protismernej
časti vozovky a v dôsledku čoho došlo k čelnej zrážke s tadiaľ idúcim motorovým vozidlom zn. K.
W., ktoré viedla ako vodička dcéra žalobcov E. X., ktorá utrpela ťažké zranenia, ktoré bezprostredne
viedli k smrti dcéry žalobcov, pričom žalovaný v 2. rade svojím konaním porušil § 9 ods. 1, § 137

ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany
sp. zn. 1T/80/2013 zo dňa 18.09.2013 bol žalovaný v 2. rade odsúdený za uvedené protiprávne
konanie kvalifikované ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) v spojení s § 138 písm.
h) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom výkonu
trestu so skúšobnou dobou 4 roky a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá v trvaní 4 roky. Poškodení boli odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie. Žalobcovia si uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy za smrť ich dcéry. Dcéra žalobcov bola
vzornou dcérou, mala s nimi výnimočný vzťah, ktorý presahoval rámec vzťahu rodičia - dcéra. Ako
rodina trávili spolu veľmi veľa času, žalobcovia sa dcére venovali s plným nasadením. Ich dcéra bola
v čase dopravnej nehody študentkou X. ročníka na I.. Od 6. rokov sa venovala plávaniu, každý deň

žalobcovia vozili dcéru na tréningy do R., ktoré boli väčšinou dvojfázové. Dcéra sa plávaniu venovala
aj závodne, dosahovala výborné výsledky na rôznych súťažiach. Vzhľadom na viditeľný talent dcéra
absolvovala ročný študijný pobyt v I., ktorý bol spojený so zdokonalením plaveckých zručností. V I. sa
dcéra zúčastnila viacerých súťaží a je držiteľkou viacerých rekordov, stala sa juniorskou majsterkou štátu
Y. D. a zúčastnila sa juniorských majstrovstiev I.. Dcéra žalobcov bola mladé, cieľavedomé, ambiciózne

dievča, plné chuti do života. Bola vzornou dcérou, nikdy s ňou žalobcovia nemali problémy, vždy sa
na ňu mohli spoľahnúť. Jej stratou prišli o všetko, čo mali, o jediný zmysel ich života. Predčasnou
smrťou dcéry žalobcov privodenou v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou došlo k vážnej ujme
žalobcov, mimoriadne traumatizujúcej skutočnosti v ich živote, ktorá je nezvratná a svojou povahou
neodstrániteľná. V čase dopravnej nehody sa žalobcovia riadne starali o svoju dcéru a táto s nimi žila

v spoločnej domácnosti. V dôsledku dopravnej nehody prišli žalobcovia o jediné dieťa. Dcéra bola vo
veku, kedy sa dalo očakávať, že si založí rodinu a privedie na svet svojich potomkov, teda vnukov a
vnučky. Vzťah rodičov a potomka, zvlášť ak ide o jediné dieťa, je vzťahom unikátnym, nenahraditeľným
a nezameniteľným. Protiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva
na súkromný a rodinný život a to mimoriadne významný, veľmi hlboký a nereparovateľný. Žalobcovia

mali s dcérou nadštandardný a veľmi blízky vzťah. Je mimoriadne ťažké vyrovnať sa psychicky so
smrťoujedinéhodieťaťa,navyševtakmladomveku.Smrťoudcéryžalobcoviastratiliakúkoľvekmožnosť
naďalej byť súčasťou všetkých bežných či výnimočných situácii, či už v živote rodičov - žalobcov alebo
v živote ich jedinej dcéry. Právo na ochranu súkromia, resp. rodinného života jednoznačne zahrňuje tiež
právo fyzických osôb vytvoriť a udržovať vzťahy s ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti, pričom

protiprávnym zásahom - dopravnou nehodou bolo uvedené právo porušené a to zásahom značnej
intenzity, keď žalobcovia stratili svoju jedinú dcéru. Trauma, ktorá im v súvislosti s týmto vznikla, je
prakticky neodstrániteľná z ich citového života, ktorý v dôsledku uvedenej udalosti už nikdy nebude
úplne normálny, pričom náprava následkov dopravnej nehody podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka
by bola nedostačujúca. Trest vymeraný žalovanému v 2. rade za jeho konanie nemožno považovať za

primerané zadosťučinenie za zásah do osobnostných práv žalobcov a to do práva na súkromie. Z tohto
dôvodu sa žalobcovia domáhajú priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka vo výške 350.000 eur. Podmienkou uplatnenie ochrany podľa tohto ustanovenia
je, že sa musí jednať o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne
spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti a znížiť dôstojnosť občana,

čo je v prípade žalobcov nepochybné. Dcérina smrť bola pre žalobcov silným negatívnym zážitkom,
šokom, utrpeli silnú citovú ujmu, spočívajúcu v nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku, zúfalstva,
šoku zo smrti svojho dieťaťa, dodnes túto stratu neprekonali a stratili zmysel svojho života a životnú
energiu. Dlhodobo sa u žalobcov prejavili zdravotné problémy psychického charakteru, podrobili sa
liečbe antidepresívami. Žalobcovia utrpeli značnú citovú a psychickú ujmu, smrť dcéry zasiahla ich

osobný život nenávratným spôsobom, žiadne ďalšie zážitky ani prežité skutočnosti nemôžu nahradiťchvíle prežité s vlastným dieťaťom, zvlášť ak majú spolu pekný vzťah tak, ako žalobcovia so svojou
dcérou. Po uvedenej dopravnej nehode sa žalobcovia uzavreli do seba, prestali komunikovať so svojím
okolím, prerušili dovtedajšie kamarátske vzťahy a v samote sa snažia vysporiadať s úmrtím svojej jedinej

dcéry. Vyčíslene nemajetkovej ujmy je len orientačné a ani prípadné nahradenie tejto ujmy finančnou
kompenzáciou v požadovanej výške nemôže v žiadnom prípade zhojiť tú bolesť, ktorou žalobcovia trpia
v dôsledku úmrtia svojej jedinej dcéry. Suma, ktorú žalobcovia uplatňujú z titulu nemajetkovej ujmy
je výsledkom ich duševného a psychického stavu, vnútorných pocitov, pocitov bezmocnosti, ale nikdy
v skutočnosti nenahradí stratu ich jedinej milovanej dcéry. Žalobcovia v náhrade nemajetkovej ujmy

vidia predovšetkým gesto slušnosti a spravodlivosti, ktoré nemôže žiadnym spôsobom odčiniť dopady
tragickej udalosti v dôsledku vyššie uvedenej dopravnej nehody, pričom nemožno pochybovať o tom,
že táto udalosť zanechá v živote žalobcov trvalé následky, ktoré možno len ťažko akýmkoľvek možným
spôsobom úplne odstrániť. V danom prípade nemajetková ujma nepredstavuje finančnú kompenzáciu
straty dcéry, nakoľko stratu ľudského života nemožno vyjadriť peniazmi, avšak aspoň čiastočne môže
zmierniť útrapy žalobcov spôsobené neoprávneným zásahom žalovaného v 2. rade do osobnostného

práva žalobcov na ochranu súkromia. Pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade vyplýva z § 24 ods. 2
zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej len "Zákon o PZP"). O pasívnej legitimácii žalovaného v 1. rade svedčí aj fakt,
že pred podaním tejto žaloby žalovaný v 1. rade plnil žalobcom náhradu nemajetkovej škody spôsobnej v
súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Aj v prípade nemajetkovej ujmy ide o plnenie, ktoré je kryté

nazákladeZákonaoPZPapretoajvprípadenemajetkovejujmyjedanápasívnalegitimáciažalovaného
v 1. rade. Žalobcovia poukazujú na rozhodnutie ESD vo veci Drozdovs c/a Baltikums AAS a Haasová
c/a Petrík. Pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade je daná všeobecným ustanovením o náhrade
škody obsiahnutom v § 420 Občianskeho zákonníka. V prípade žalovaného v 2. rade sa neuplatní §
420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný v 2. rade nebol zamestnancom žalovaného v

3. rade. Pasívna legitimácia žalovaného v 3. rade vyplýva z § 427 Občianskeho zákonníka. Pasívna
legitimácia žalovaného v 4. rade vyplýva zo vzájomného zmluvného vzťahu medzi žalovaným v 3. a 4.
rade založeného povinným zmluvným poistením motorového vozidla, ktoré bolo účastné pri dopravnej
nehode.

2. Žalovaný v 1. rade k žalobe uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Predmetná dopravná nehoda
bola zavinená žalovaným v 2. Rade. Prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola dopravná
nehoda spôsobená, bol žalovaný v 3. rade, ktorý mal v tom čase uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným v 4. rade. Žalovaný
poukázal na § 4 ods. 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 3 písm. a), § 24 ods. 2 písm. e) Zákona o PZP, §

11, § 13 ods. 1,2, § 442, § 444 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nepopiera, že škodovou udalosťou
došlo k zásahu do osobného života žalobcov, má však za to, že tento nárok nespadá pod nároky, ktoré
je žalovaný v 1. rade povinný v zmysle Zákona o PZP nahradiť žalobcom ako poškodeným a je nad
rámec týchto nárokov. § 4 Zákona o PZP uvádza taxatívny výpočet nárokov, ktoré podliehajú poistnému
krytiu. Na poistenie zodpovednosti o PZP sa vzťahuje Občiansky zákonník, analogicky je náhrada škody

na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o PZP obsahom aj účelom najbližšie škoda podľa §
442 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uplatnenie nároku v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
logicky a systematicky nespadá pod úpravu náhrady škody, náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje
satisfakciu - zadosťučinenie za utrpenú traumu, nie náhradu škody. Nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch nespadá pod nároky kryté poistením zodpovednosti za škodu podľa Zákona o PZP.

Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/171/2012, uznesenie
NS SR sp. zn. 4Cdo/168/2009, KS v Prešove sp. zn. 12Co/89/2013. V prípade žalovaného v 4. rade sa
jedná o zahraničnú poisťovňu, ktorá nevykonáva na území SR poisťovaciu činnosť. Žalovaný v 4. rade
je síce povinný kryť zodpovednosť vyplývajúcu z prevádzky posteného motorového vozidla voči tretej
osobe, avšak nie na základe Zákona o PZP, ale na základe medzinárodného systému, tzv. systému

zelenej karty, vzťahujúceho sa na členské štáty tohto systému. Zelená karta prestavuje medzinárodne
uznávaný doklad o poistení zodpovednosti z prevádzky motorových vozidiel. Nakoľko dopravnú nehodu
spôsobil vodič cudzozemského motorového vozidla, ktorý sa preukázal zelenou kartou platnou na území
Slovenskej republiky a teda nebol podľa § 16 ods. 3 písm. a) Zákona o PZP povinný uzavrieť hraničné
poistenie, poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou tohto cudzozemského motorového vozidla

poskytuje žalovaný v 1. rade. Z rozsudku SD EÚ Haasová vyplýva, že PZP má pokrývať náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode len v tom
prípade, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej. Unijné právo ponecháva členským štátom právo určiť, aká škodabude krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu. Žalobcovia nepreukázali, že žalovaný v 1.
rade je v pozícii poisťovateľa v zmysle Zákona o PZP povinný nahradiť nemajetkovú ujmu podľa § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko tento nárok nespadá pod nároky kryté poistením podľa Zákona

o PZP a žalovaný v 1. rade nespôsobil neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov podľa § 11
Občianskeho zákonníka, preto nie je pasívne legitimovaným subjektom. Čo sa týka pasívnej solidarity na
strane žalovaných, tak procesné nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaných nie je dané a nevyplýva,
zo žiadneho ustanovenia Zákona o PZP, § 15 umožňuje uplatniť na súde nárok na náhradu voči
škodcovi a poisťovni, čo však prestavuje dva samostatné nároky proti dvom subjektom a voči každému

z nich z iného právneho dôvodu a nezakladú solidárnu zodpovednosť. Žalovaný v 1. rade k zmene
žaloby uviedol, že zmenu žaloby navrhuje nepripustiť, keď túto žalobcovia nezdôvodnili. V pôvodnej
žalobe ide o nerozlučné spoločenstvo a zmenou žaloby bude vytvorené samostatné spoločenstvo.
Žalobcoviasisvojesamostatnénárokyuplatniliaždňomdoručeniazmenyžalobysúdu,teda07.11.2017.
Z tohto dôvodu vznáša námietku premlčania voči samostatne uplatneným nárokom žalobcov, pretože k
dopravnej nehode došlo dňa 10.12.2012, ujma žalobcom vznikla stratou dieťaťa pri dopravnej nehode

a teda trojročná premlčania doba skončila ešte v roku 2015.

3. Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade k žalobe uviedli, že namietajú výšku nemajetkovej ujmy,
ktorú považujú za neprimeranú a nepodloženú dôkazmi. Žalovaní poukazujú na rozsudky SD EÚ vo veci
C-22/12 Haasová c/a Petrík a spol. a C-277/12 Drozdová c/a Baltikums AAS, z ktorých vyplýva, že z

výkladu práva EÚ je zrejmé, že nemajetková ujma má byť krytá povinným zmluvným poistením, preto je
jednoznačne daná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Trnave č.k. 23Co/543/2014-278 zo dňa 28.09.2015 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/441/2016
zo dňa 28.06.2017. Z predmetných judikátov vyplýva, že za nemajetkovú ujmu zodpovedá žalovaný v
1. rade. Žalobcovia si uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy v neprimeranej výške, podľa judikatúry v

krajnom prípade prichádza do úvahy náhrada nemajetkovej ujmy do 7.000 eur pre každého žalobcu.
Žalobca v 1. rade nenáležite odôvodnil svoju žalobu, najmä výšku nemajetkovej ujmy. Žalovaní
poukazujú na prípis žalobcov, ktorí založili do spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/80/2013 v
ktorom uviedli, že žalovanému v 2. rade jeho vinu odpustili a nežiadajú žiadnu náhradu škody. Teda aj
z tohto postoja vidieť, že zostáva problematická náhrada u žalobcov ohľadne nemajetkovej ujmy.

4. Okresný súd Trnava uznesením č.l. 26C/57/2014-142 zo dňa 18.02.2015 konanie voči žalovanému
v 4. rade QBE Akcionerske družstvo ZA, Osiguruvanje i reosiguruvanje zastavil a vo vzťahu žalobcov v
1. a 2. rade a žalovaného v 4. rade žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

5. Dňa 21.08.2015 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe do konania vedľajšieho účastníka
Osiguruvanje MAKEDONIJA a.d. Skopje - Vienna Insurance Group na strane žalovaného v 1. rade.
Vozidlo, ktoré v čase nehody viedol žalovaný v 2. rade, bolo povinne zmluvne poistené v poisťovni QBE
AkcionerskedružstvoZA,Osiguruvanjeireosiguruvanje,ktorejprávnymnástupcomje vedľajšíúčastník.
Keďže poistiteľ (právny nástupca) je macedónska spoločnosť, označili žalobcovia ako žalovaného v

1. rade Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, ktorej pasívnu legitimáciu odvodzujú z ustanovenia § 24
ods. 2 Zákona o PZP. Vzhľadom na to, že Macedónsko je členskou krajinou systému zelenej karty,
menovaná spoločnosť má právny záujem na výsledku konania, nakoľko v prípade súdneho rozhodnutia,
ktorým by bol žalovaný 1. rade zaviazaný na plnenie voči žalobcom, tento si bude môcť v zmysle
zmluvných dokumentov členských krajín systému zelenej karty uplatniť ním zaplatenú sumu priamo

voči vedľajšiemu účastníkovi. Žalobcami uplatnený nárok je nedôvodný, pretože v zmysle príslušných
právnych predpisov nemajetková ujma nie je krytá povinným zmluvným poistením, preto žiada žalobu
zamietnuť.

6. Podaním zo dňa 22.12.2016 oznámil vedľajší účastník súdu, že vstupuje do konania ako intervenient

na strane žalovaného v 1. rade. Intervenient poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/219/2016 zo
dňa 15.05.2017 a na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.06.2017 sp. zn. 25Cdo/441/2016
a dodal, že v konaní ide o dôvody uplatňovania nároku zo strany žalobcov o identickú situáciu, preto
nárok žalobcov považuje za nedôvodný a žiada žalobu zamietnuť.

7. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 07.11.2017 zmenili žalobu a žiadali, aby súd uložil
žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 175.000 eur ako náhradu
nemajetkovej ujmy v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ďalších žalovaných a žalovaným v 1. až 3. rade povinnosťzaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 175.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť ďalších žalovaných s žalobcom priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.

8. Na pojednávaní dňa 12.12.2017 súd pripustil zmenu žaloby tak, že bude rozhodovať o nasledovnom
petite: I. Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 175.000 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť ostatných žalovaných. II. Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu

175.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. III. Žalobcom sa priznáva náhrada trov právneho
zastúpenia v rozsahu 100 %. Súd zmenu žaloby pripustil, nakoľko výsledky doterajšieho konania môžu
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a na konanie o zmenenej žalobe nie je vecne ani kauzálne
príslušný iný súd, pripustenie zmeny žaloby nie je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a nárok
žalobcov vychádza z tých istých skutkových okolností.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, výsluchom žalovaného v 2. rade,
oboznámením so žalobou zo dňa 22.5.2014, písomnými vyjadreniami strán sporu, oboznámením
s obsahom listinných dôkazov, a to rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 1T/80/2013 zo dňa
18.09.2013, listinou v cudzom jazyku z č.l. 9 - poistkou, listinami v cudzom jazyku z č.l. 109-110

- živnostenským listom žalovaného v 3. rade, pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn.
6Pc/1/2017, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného
v 1. a 3. rade v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

10. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že berie žalobu vo vzťahu k žalovanému v 4.

rade späť a žiada, aby súd uložil žalovaným v 1. - 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne sumu 350.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania. Dňa
10.12.2012 v úseku medzi obcami J. a A. viedol žalovaný v 2. rade ako vodič nákladné MV značky
T. ev. č. T. s návesom zn. Koegel ev. č. T. patriace žalovanému v 3. rade, kde v miernej pravotočivej
zákrute prešiel s vozidlom do protismeru a narazil do MV K. W., ktoré viedla ako vodička E. X., dcéra

žalobcov v 1. a 2. rade, ktorá utrpela v dôsledku dopravnej nehody ťažké zranenia, ktoré bezprostredne
viedli k jej smrti, keď žalovaný v 2. rade svojím konaním porušil ustanovenia § 9 ods. 1, § 138 ods.
2 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z.z.. Rozsudkom OS Piešťany zo dňa 18.9.2013 sp. zn. 1T/80/2013 bol
žalovaný v 2. rade odsúdený za uvedené protiprávne konanie kvalifikované ako prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na trest

odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou
dobou 4 roky a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosť viesť MV všetkého druhu v trvaní 4
rokov. Žalobcovia v 1. a 2. rade ako poškodení boli predmetným rozsudkom odkázaní s nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie. Dcéra žalobcov v 1. a 2. rade bola vzornou dcérou, mala
so žalobcami výnimočný vzťah, trávili spolu veľa času a žalobcovia sa jej venovali s plným nasadením.

V čase dopravnej nehody študentkou X.. ročníka na I. Od 6 rokov sa venovala plávaniu a žalobcovia
ju vozili na tréningy niekoľko km a často išlo o dvojfázové tréningy. Postupom času sa dcéra žalobcov
venovala plávaniu aj závodne, dosahovala výborné výsledky, v r. 2009, 2010 absolvovala ročný študijný
pobyt v I., ktorý bol spojený aj so zdokonalením plaveckých zručností, kde sa zúčastnila viacerých
súťaží. V osobe dcéry žalobcov išlo o mladé, cieľavedomé, ambiciózne dievča, plné chuti do života, jej

stratou žalobcovi prišli v podstate o všetko, čo mali, o jediný zmysel života. Predčasnou smrťou dcéry
žalobcov, ktorá bola privodená v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a konaním žalovaného v
2. rade, došlo k vážnej ujme u žalobcov, mimoriadnej traumatizujúcej skutočnosti v ich živote, ktorá
je nezvratná a neodstrániteľná. V čase dopravnej nehody žili v spoločnej domácnosti a riadne sa o
dcéru starali. Bolo to ich jediné dieťa, zomrela vo veku, keď sa dalo očakávať, že si založí svoju

rodinu a privedie na svet svojich potomkov. Vzťah rodičov a potomka je vzťah unikátny, nenahraditeľný
a nezameniteľný. Protiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na
súkromný a rodinný život, a to mimoriadne významný, veľmi hlboký a nereparovateľný. Žalobcovia
mali so svojou dcérou nadštandardný vzťah, bola to bezproblémová, vzorná, zodpovedná, poriadna
dcéra, dosahujúca v škole nadpriemerné výsledky a mali so sebou vybudovaný veľmi blízky vzťah. Je

mimoriadne ťažké sa psychicky vyrovnať so smrťou jediného dieťaťa v tak mladom veku. Smrťou dcéry
žalobcovia stratili akúkoľvek možnosť byť súčasťou všetkých bežných situácií v živote rodičov aj jedinej
dcéry.Žalobcoviasadomáhajúpriznanianáhradynemajetkovejujmyvpeniazochpodľa§13ods.2Obč.
zákonníka v sume 350.000 Eur. Dcérina smrť bola pre žalobcov silným negatívnym zážitkom, šokom ,utrpeli silnú citovú ujmu, spočívajúcu v šoku zo smrti svojho dieťaťa, dodnes túto stratu neprekonali a
stratilizmyselživotaaživotnúenergiu.Dlhodobosaužalobcovprejavilizdravotnéproblémypsychického
charakteru, podrobili sa liečbe antidepresívami. Vyčíslenie nemajetkovej ujmy je len orientačné a aj

prípadné nahradenie tejto ujmy, nemôže v žiadnom prípade zhojiť bolesť, ktorou žalobcovia trpia v
dôsledku úmrtia svojej jedinej dcéry. Nemajetková ujma nepredstavuje finančnú kompenzáciu straty
dcéry, nakoľko stratu života nemožno merať peniazmi, avšak aspoň čiastočne môže zmierniť útrapu
žalobcov spôsobené neoprávneným zásahom žalovaným v 2. rade do osobnostného práva žalobcov na
ochranu súkromia. Pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade vyplýva zo Zákona o PZP, čomu svedčí aj

fakt, že pred podaním žaloby žalovaný v 1. rade plnil žalobcom náhradu materiálnej škody spôsobenej
v súvislosti s predmetnou nehodou. Pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade vyplýva z § 420 Obč.
zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V
prípade žalovaného v 2. rade sa neuplatní § 420 Obč. zákonníka, nakoľko žalovaný v 2. rade nebol
zamestnancom žalovaného v 3. rade. Pasívna legitimácia žalovaného v 3. rade vyplýva z ustanov. §
427 Obč. zákonníka, podľa ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za

škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

11. Právny zástupca žalobcov ďalej uviedol, že žaloba bola upravená v súlade so zákonom, došlo
len k zmene spôsobu zaviazania jednotlivých žalovaných k náhrade škody na základe nemajetkovej
ujmy. Výška požadovanej nemajetkovej ujmy je primeraná, nie je pravdou, že by v zmysle súdnej

praxe prichádzala do úvahy náhrada nemajetkovej ujmy zo sumy 7.000 eur pre každého žalobcu. Aj
podľa súdnej praxe napr. Okresného súdu Trnava v obdobnej veci bola priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy vo výške 40.000 eur, pričom išlo o smrť manželky v dôsledku dopravnej nehody, ktorá už bola v
dôchodkovom veku, v tomto prípade ide o smrť mladého dievčaťa, ktoré malo celý život pred sebou. V
rámci tohto konania bolo nepochybne preukázané, že žalobcom vznikol nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy tak, ako bol špecifikovaný v dôsledku úmrtia ich jedinej dcéry s tým, že v podstate celý život mali
pred sebou, plánovali spoločnú budúcnosť. Tento zásah bol veľmi výrazný a skutočne nie je možné
vyčísliť dostatočným spôsobom stratu ich jedinej milovanej dcéry.

12. Žalobca v 1. rade pri výsluchu uviedol, že pre neho skončil svet, keď videl ako jeho dcéru prikryli

modrou plachtou. Jemu tým skončil život. O dcéru sa od narodenia starali, od malička každý deň plávala,
ráno na 6.00 ju vozil do R. do bazéna, cez soboty, nedele mala preteky, venovali jej kopu času. Rozpráva
sa to zle a ťažko, doteraz žalobca nemôže pozerať žiadne video. Zrútil sa mu celý život. Čas to nezahojí.
Tí, čo to nezažili, to nepochopia, nevedia si to predstaviť. Je to neskutočne smutné, ťažko sa ďalej
žije. S manželkou mali malú firmičku, ako sa toto stalo, nemal záujem pracovať, mal nechuť do života.

Dcére sa snažili poskytnúť všetko, vybavili jej štúdium v G. na jeden rok. Vodič nemal na tej strane cesty
čo robiť, nezaujímalo ho, že ide auto oproti. Nehoda sa stala 6 km od ich bydliska, po tom ako im to
oznámili, tam hneď išli. Dcére sa snažil zabezpečiť rozbeh do budúcnosti, mala priateľa. Stalo sa to pred
Vianocami, bola na ceste za priateľom, ktorého im chcela predstaviť cez Vianoce. Rátali s tým, že si
založí rodinu, budú mať vnúčatá. Bolo by to veselšie. Teraz tie Vianoce sú každý rok také aké sú. Tento

rok sa s manželkou rozviedli, lebo boli medzi nimi neustále výčitky a hádky, ovplyvnilo to aj ich vzťah,
chýba im rodina. Náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje vo výške 350.000 eur, v podstate kalkulovali s
tým, čo všetko za celý život do života dcéry vložili. Žalobca dá aj milión, keď mu vrátia E.. Dcéra bola rok
v G., dennodenné vozenie dcéry na plávanie, ceny za benzín, denne absolvovali 30 km, ráno vstávali
o 5.00 hod., aby bola o 6.00 hod. Dcéra mala výsledky a verili, že sa dostane do reprezentácie. Aj v

G. škole pomohla dostať sa na druhé miesto, dostala sa na juniorské majstrovstvá I. napriek tomu, že
bývala v Y. D.. Dosahovala dobré výkony. K sume sa dopracovali tak, že kalkulovali náklady na každý
deň počas XX rokov. Cena 10.000 eur je smiešna cena za ľudský život. Mohli mať ešte vnúčatá a 20
rokov si ich užívať. Dcéra v čase nehody študovala v X.ročníku I., odbor politológia. Vodičovi bol za
svoj skutok uložený trest na 4 roky, žalobca nevie, či bol podmienečne odsúdený alebo mu bol uložený

nepodmienečný trest. Keby začal normálne uvažovať, povie, že tento trest nepovažuje za primeraný. 4
roky za zabitie nie sú dostačujúce. Šofér bol profesionál, spravil chybu, nevenoval sa riadeniu, takéto
chyby profesionáli nemôžu robiť. Možno hľadal cestu, aby obišiel kamery, mal byť na diaľnici. List, ktorý
žalobca s manželkou napísali počas prípravného konania a zaslali ho na prokuratúru, v ktorom bolo
uvedené, že vodičovi odpustili a nech mu aj Pán Boh odpustí, napísali preto, lebo sú vedení duchovne,

rozmýšľali spolu s manželkou, že zničil život im, zničil by ho však aj sebe, keby ho zavreli na 10 rokov,
mal by zarábať a starať sa o rodinu, jeho rodine nepomôže to, keď bude zavretý na Slovensku, mal dcéru
v tom istom veku ako E.. Zbytočne by bol zavretý, nech netrpí aj druhá rodina, stačí, že si žalobcovia
vytrpia svoje. Čo by to pomohlo, keby bol zavretý na 20 rokov. Názor nezmenil, tak kalkulovali, že žiadalilen peniaze, ktoré investovali do E.. Nenapadlo ich, že to bude musieť zaplatiť on, keď má uzavretú
poistku. Kamión bol rozbitý, ak ho opravili napr. za 100.000, tak kamiónu dali 100.000 a človeku 10.000.
Za napísanie článku sa dá vysúdiť 100.000 eur, žiadať 350.000 eur za smrť človeka je neprimerané.

13. Žalobkyňa v 2. rade pri výsluchu uviedla, že o život prišla jej XX-ročná dcéra. Žalobkyňa mala teraz v
októbri XX rokov a nemá nič, nemá dcéru, nemá budúcnosť, čo sa týka vnúčat. S manželom sa rozviedli,
takže nemá ani rodinu. S manželom ešte nevysporiadali BSM, zobral si firmu, čo mali počas celého
života, takže to vyzerá tak, že keď sa vysporiadajú, bude aj bez roboty. Žalobkyňa si myslí si, že 7.000

ani 10.000 uvádzaných v tabuľkách nie je dosť za život, ona dá aj 70.000, keď jej vrátia život dcéry. Malo
to za následok dominový efekt, všetko sa jej zrútilo a ona teraz v XX. rokoch ide od začiatku. Jej vzťah
k dcére bol ako k jedinej dcére, ich vzťah bol výnimočný. Venovali sa jej, pochodila s nimi celý svet,
študovalarokvG.,najarsaodtiaľvrátila,rozhodlasaostaťnaSlovenskuatobolonajhoršierozhodnutie.
Študovala politológiu na VŠ, dominovala v plávaní, na tom si zakladali. Plávala aj na majstrovstvách v
I., veľa amerických univerzít jej dávalo ponuky na štipendiá, ale ona sa rozhodla, že bude na Slovensku

s rodičmi. Na Slovensku patrila k prvej trojke, v G. doteraz drží rekordy za plávanie na škole, vyhrala
preteky - Majstrovstvá Y. a H. D., plávala na majstrovstvách v I. na A.. Takže 7.000 eur stáli len plavky.
Fungovali ako rodina, dcéra mala základné veci, potom nadštandardy, snažili sa jej ukázať svet, bola v
Z., F.. Čo sa týka plávania mala dvojfázové tréningy, cez víkendy preteky. Po dopravnej nehode prešla
žalobkyňa fázami, najprv šok, potom odmietanie, potom nejaké vyrovnanie, zmierenie. Hneď po nehode

do pohrebu, resp. dva dni po pohrebe má okno, mala nasadené lieky. Stratu jediného dieťaťa je ťažko
opisovať,keďtoniektonezažil.Idújejvýčitky,prečojejdalivodičák,hľadáchybunasebe,nadruhých,na
kamionistovi,súsituácie,ktorémajúriešenie,aletátosituácianemalariešenie.Rozviedlisasmanželom,
to už nemalo význam, manžel povedal, že chce rodinu, môže si ju ešte založiť, tak prečo nie. Celý život
boli ako rodina a on chce v tom pokračovať, chce mať svoju rodinu. Dôvodom rozpadu manželstva boli

hlavne hádky a spory medzi nimi. Prehadzovali si tú vinu a stratu jeden na druhého. Celý vzťah bol
narušený a nemalo to význam umelo ho držať. Budúcnosť so svojou dcérou si žalobkyňa predstavovala
tak, že budú mať vnúčatá a keď budú starší, budú mať niekoho, kto s nimi pôjde k doktorovi, kto sa o
nich postará. Pred dopravnou nehodou to bol štandardný normálny rodinný život, nevedela, že človek
môže padnúť až do takých depresií a stratiť budúcnosť a predstavu o ďalšom živote. Predtým mali partiu,

chodili von, zasmiali sa, potom sa človek uzavrie, nič ho nebaví, nechce nikoho vidieť. Najhoršie na tom
je, že sa to stalo pred Vianocami, keď rodiny zasadajú k stolu a oni tam budú sedieť do konca života
sami. Žalobkyňa brala antidepresíva a navštevovala psychiatra. Žalobkyňa nevie odôvodniť konkrétnu
výšku 175.000 eur. Padne lietadlo a dostávajú milión, nevie, či sa tu má hádať o hodnote ľudského
života. Vodič to určite to neurobil úmyselne. Stať sa to môže každému, kto má vodičák. Z jej vnútra išlo

to, že to urobil neúmyselne. Ona nemá právo ho súdiť, na to sú iní ľudia. Prečo zmenili názor a uplatňujú
si náhradu nemajetkovej ujmy, a prečo nie? So žalobcom sa rozviedli v máji 2017 v R..

14. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
písomného vyjadrenia zo dňa 3.9.2014 a žiada žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietnuť z dôvodu,

že pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade v prípade náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl.
Obč. zákonníka nie je daná, na vec sa vzťahujú ustanovenia Zákona o PZP, kde presne je uvedené,
aké škody sú predmetom poistného krytia v takomto prípade. V tomto zmysle nemajetková ujma nie je
škodou, a preto za ňu žalovaný v 1. rade zodpovedať nemôže. Čo sa týka požadovanej výšky nároku
obaja žalobcovia uviedli, že ide o akúsi spätne vykalkulovanú sumu nákladov spojených s opaterou

o dieťa, čo základom pre posúdenie výšky nároku nemôže poslúžiť. Bez ohľadu na ostatné zákonné
podmienky a okolnosti, všeobecná súdna prax pri obdobných prípadoch priznáva podstatne nižšie sumy
a aj v tomto kontexte sa zdá uplatnený nárok nadnesený. Žalobu žiada zamietnuť a priznať žalovanému
1 nárok na náhradu trov konania.

15. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so zaplatením sumy 350.000 Eur, lebo má
zelenú kartu a má kamión poistený, platí si zelenú kartu aj v prípade, ak by sa takéto nešťastie stalo.
Preto má to poistenie, aby bol v prípade aj takéhoto nešťastia krytý. Čo sa týka obchodnej spoločnosti
VAMATTRANS-žalovanéhov3.rade,takžalovanýv2.radejejednýmzdvoch spoločníkovajejediným
štatutárom, je vlastne aj jediný zamestnanec a má jeden kamión. Predmetný kamión po dopravnej

nehode už nie je spôsobilý jazdy. Spoločnosť má ešte jeden kamión, ktorý používa druhý spoločník.
Súhlasí so späťvzatím žaloby voči žalovanému v 4. rade.16. Právny zástupca žalovaného v 2. a 3. rade na pojednávaní uviedol, že namieta výšku uplatnenej
nemajetkovej ujmy a má za to, že je daná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade vzhľadom
na európsku judikatúru. Súhlasí so zastavením konania voči žalovanému v 4. rade. Namieta výšku

vzhľadom k okolnostiam, že podľa súčasnej praxe sa táto náhrada pohybuje v rozsahu od 10.000
do 50.000 eur. Právny zástupca vzniesol námietku premlčania z dôvodov, ktoré namietol žalovaný
1. Predmetný súdny spor má dve stránky - ľudskú a právnu. Z právnej stránky právny zástupca
poukazuje na jeho doterajšie podania z ktorých vyplýva s poukazom na súčasnú judikatúru, že právne
nezodpovedajú za nemajetkovú ujmu, nakoľko za nemajetkovú ujmu by mali zodpovedať poisťovne, t.j. v

danom prípade žalovaný 1 a intervenient. Poukázali na predložené rozhodnutia a judikatúru Ústavného
súdu, ktorá zaujala stanovisko, že za nemajetkovú ujmu by mala zodpovedať poisťovňa, jedná sa o
poistnú udalosť. V dôsledku toho navrhuje žalobu proti žalovaným 2,3 zamietnuť a priznať im náhradu
trov konania podľa úvahy súdu.

17. Právny zástupca intervenienta na pojednávaní uviedol, že má za to, že žalovaní a intervenient

nemohli vstúpiť do osobnostných práv žalobcov a poukázal na rozhodnutie NS SR z 15.5.2017
sp. zn. 8Cdo/219/2016, v ktorom súd vyslovil, že nemajetková ujma nie je krytá z PZP. Uplatnenú
výšku náhrady nemajetkovej ujmy považuje za neprimeranú, lebo táto sa pohybuje okolo 10.000 eur.
Žalobcovia nárok v žalobe odôvodňujú tým, že trest uložený v trestnom konaní nemožno považovať
za primerané zadosťučinenie. Rozhodovacia prax súdov takéto prípady rozhoduje zamietavo. To, že

žalobcovia uložený v trestnom konaní nepovažujú za primerané zadosťučinenie, nemožno zakladať tým,
že majú nárok na nemajetkovú ujmu. Právny zástupca intervenienta vzniesol námietku premlčania z
dôvodov uvádzaných žalovaným 1. Pokiaľ ide o výšku uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy, výška
uplatňovaných nárokov v tejto veci je 350.000 eur a prípad, na ktorý odkazuje žalobca, bola priznaná
nemajetková ujma vo výške 40.000 eur. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa náhrada nemajetkovej

ujmy v takýchto prípadoch pohybuje vo výške 5.000 do 15.000 eur. Právny zástupca poukázal na
článok uvedený v biltene SAK, v ktorom je publikovaný článok s rozsiahlymi tabuľkami. Nestotožňuje
sa s vyjadrením žalovaných 2,3 z 27.11.2017, ktorý sa odvoláva na platnú judikatúru NS SR a ÚS v
otázke, či je žalovaný 1 pasívne vecne legitimovaný na náhradu škody v peniazoch. ÚS nebol oprávnený
danú otázku rozoberať. V uznesení č. 666 z roku 2016 sa ÚS SR vyjadril, že daná nemajetková ujma

by mala byť krytá, ale nedal návod ako vykladať kontra lege zákon o PZP, je taxatívne určené, čo
je kryté zákonom o PZP, pričom extenzívny alebo eurokonformný výklad nemohlo používať takým
spôsobom, aby bol popretý samotný obsah alebo litera zákona, nakoľko v Zákone o PZP sa jasne hovorí
o škode a slovenský právny poriadok komplexne uvádza, že pojmy škoda a nemajetková ujma nemožno
stotožňovať, nachádzajú sa v iných častiach Občianskeho zákonníka. Žalobca 1 vo výpovedi výšku

nemajetkovú ujmu odôvodnil tým, aké prostriedky investoval do dcéry za jej života, avšak z hľadiska
obsahu by takýto nárok skôr pripomínal nárok na náhradu škody a nie nemajetkovú ujmu v peniazoch.
Žalobu voči žalovanému 1 navrhuje ako nedôvodnú zamietnuť. Ústavný súd nebol oprávnený vykladať
zákon, konkrétne § 4 ods. 2 Zákona o PZP, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu táto právomoc
ústavnému súdu neprislúcha, napriek tomuto uzneseniu z roku 2016, NS SR ako najvyšší súdny orgán

všeobecného súdnictva pokračoval vo svojej doterajšej rozhodovacej praxi rozhodnutím z 15.5.2017,
teda po vydaní rozhodnutia ÚS a opätovne vyslovil, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nespadá
pod rozsah poistenia PZP. Pokiaľ ide o výšku uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy, túto považuje
za neprimeranú, žalobcovia si nemôžu nemajetkovú ujmu uplatňovať na základe toho, aké prostriedky
vynaložili za života na starostlivosť o dcéru. Poukazuje na rozhodnutie KS v Nitre z 28.6.2017 vo

veci 25Co/441/2016, kedy KS vyslovil, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nemôže slúžiť ako
satisfakciazato,žežalobcoviasanestotožňujústrestomvinníkadopravnejnehody,ktorýmuboluložený
v trestnom konaní. Trest vymeraný žalovanému 2 za jeho konanie nemožno považovať za primerané
zadosťučinenie, za zásah do osobnostných práv žalobcov, v zmysle tohto žiada žalobu voči žalovanému
1 zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

18. Svedkyňa M. X. pri výsluchu uviedla, že žalobcovia sú jej dobrí rodinní známi, bola aj pri dopravnej
nehode, je to celé zle, odvtedy to žalobcovia nezvládajú. Je to také ako keď stratia dieťa. So žalobcami
sa svedkyňa pozná 17 rokov, pred dopravnou nehodou sa stretávali denno-denne, poznala aj dcéru
žalobcov. Venovala sa plávaniu, bola výborná športovkyňa, milé dievča, prežívali spolu všetko, aj keď

odchádzaladoG..Zmaturovala,išlanaVŠ,potomsatostalo.Dcéražalobcovmalapriateľa.Vzťahmedzi
E. a jej rodičmi bol veľmi dobrý. Žalobcovia sa dcére venovali maximálne, otec s ňou chodil na plávanie,
na tréningy, dali jej všetko, školy, mala normálnu výchovu. E. mala k svojim rodičom veľmi dobrý vzťah,
mamu brala ako kamarátku, otca kamaráta. K dopravnej nehode svedkyňa uviedla, že žalobkyňa v 2.rade volala jej manželovi, že sa stala dopravná nehoda pri J., hneď sadli do auta, prišli tam, akurát
odchádzala záchranná služba. Policajti riešili šoféra kamiónu, čakalo sa na prekladateľa a na súdnu
lekárku a na pohrebné auto. Z nehody odchádzali okolo jednej ráno. V čase dopravnej nehody tam bol

neskutočný krik, plač, otázky prečo, potom sa vybavoval pohreb. Žalobcovia to prežívali strašne ťažko,
každý sa s tou bolesťou vyrovnával sám, prestali medzi sebou komunikovať, rozviedli sa. Dôvodom
rozpadu manželstva bolo, že žalobcovia nezvládli celú tú situáciu. Svedkyňa si so žalobcami denno-
denne telefonuje, raz do týždňa sa stretnú. Žalobcovia po dopravnej nehode vôbec neboli v kontakte s
okolitým svetom, inými známymi, nechodili na kultúrne podujatia, im sa ako keby skončil život, Vianoce

nemajú. Aj známych, čo majú im určite nepíšu SMS šťastný nový rok, všetko sa rozpadlo, ostali len tí
najbližší a rodičia. Čo sa týka osláv, nechodia na žiadne. Žalobcovia podporovali dcéru v štúdiu na VŠ,
mala priateľa, čakali na vnúča. Čakali, že skončí školu a možno sa bude ešte venovať športu.

19. Svedkyňa E. M. pri výsluchu uviedla, že k žalobcom má susedský a priateľský vzťah. To, čo
žalobcovia zažili, teda stratu svojej jedinej dcéry, by nechcela dopriať nikomu. Trpeli strašne a myslí si,

že aj doposiaľ. Bol to údel aj pre ňu, boli veľmi dobrí priatelia, ich dcéra bola ako jej dcéra, vyrastala spolu
s jej dcérou. Poznajú sa 30 rokov. Po smrti ich dcéry boli úmory, boli tam prakticky každý deň, dosť ich
to poznačilo, poznačilo to aj svedkyňu. Boli najlepší priatelia a susedia. Bolo to pre všetkých, najmä pre
nichveľmiťažké,prežívalitoveľmizle.Jetoťažkovysvetľovaťtomu,ktotonezažil.Bolotoneopísateľné.
Po smrti nevedeli, ako sa majú oni medzi sebou správať. Následne sa doslova uzatvorili, nepoznali ani

priateľov, známych, zostali uzavretí. Žalobkyňa v 2. rade to tak ťažko znášala, že si svedkyňa myslí, že
si chcela až siahnuť na život, bolo to tak ťažké pre ňu. Žalobca v 1. rade si síce nechcel siahnuť na
život, ale bolo to pre neho strašne deprimujúce. Ich ako dobrých susedov to tiež veľmi bolelo, bola to
nečakaná rana pre každého. Tá bolesť sa nedá opísať. Dcéru žalobcov poznala od narodenia do smrti,
bola ako jej druhá dcéra, vyrastala s jej dcérou, chodili spolu do škôlky a do školy. Bolo to veľmi dobré

dievča, šikovné. Vedela, čo chce od života, chcela doštudovať VŠ, čo sa jej už nepodarilo. Dlhé roky
chodila na plávanie, k čomu ju viedli rodičia. Starali sa o ňu, chceli, aby v živote niečo dosiahla. V plávaní
mala veľmi dobré výsledky. Vzťah medzi E. a jej rodičmi bol veľmi dobrý vzťah. Každý rodič dá dieťaťu
všetko, čo môže. Oni sa veľmi o to snažili, aby mala všetko, čo mohla mať. Žalobcovia poskytovali dcére
starostlivosť aj finančne, tak ako každý rodič dáva dieťaťu lásku, tak aj oni jej dávali lásku a všetko čo

mohli, čo sa dáva svojmu dieťaťu, keď chcú, aby niečo v živote mala. Dcéra v čase dopravnej nehody
mala priateľa. O dopravnej nehody sa svedkyňa dozvedela po príchode domov z návštevy žalobcov,
prišiel od nich zlý telefonát, že E. je mŕtva. Žalobcovia mali s dcérou veľké plány, chceli, aby dokončila
VŠ a aby sa mala v živote dobre a dosiahla svoj cieľ. Určite mali oni svoj plán a aj ona. Dôvodom rozpadu
manželstva žalobcov, bola smrť jedinej dcéry E..

20. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 1T/80/2013 zo dňa 18.09.2013, právoplatného dňa
18.09.2013, vyplýva, že žalovaný v 2. rade sa uznáva za vinného, že dňa 10.12.2012 v čase približne
o 19:57 hod. na ceste X/XX na XX,XX km v úseku medzi obcami J. a A. viedol ako vodič nákladné
motorové vozidlo značky T., evidenčné číslo T. s návesom značky X., evidenčné číslo T., smerom od

obce J. na mesto W., kde pred vchádzaním do križovatky cesty X/XX a príjazdovej cesty od mesta
S. v miernej pravotočivej zákrute prešiel s vozidlom do protismernej časti vozovky, v ktorom prednou
časťou vozidla narazil do tam idúceho motorového vozidla značky K. W., evidenčné číslo R., ktoré v
tom čase viedol ako vodič E. X., čím uvedeným konaním spôsobil E. X. ťažké zranenia ako početné
povrchové poranenia na hlave, trupe i končatinách s krvácaním navonok, zlomeniny kostí dolných

končatín a prerušenie väzivového spojenia medzi 1. a 2. stavcom krčnej chrbtice s pomliaždením miechy
s následným rozvojom opuchu, ktoré zlyhaním riadiacich a regulačných funkcií centrálnej nervovej
sústavy bezprostredne viedlo k smrti E. X., pričom svojím konaním porušil ustanovenia § 9 ods. 1,
§ 137 ods. 2 písm. c/ Zákona č. 812009 Za. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, teda
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (porušením

dôležitej povinnosti uloženej páchateľovi podľa zákona), čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. hl Trestného zákona. Za to sa
odsudzuje: Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu

súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. súd
mu ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa
§ 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených: H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.. XXXa spoločnosť UNION zdravotná poisťovňa, a.s., 821 08 Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 36284831
odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

21. Zo spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6Pc/1/2017 vyplýva, že žalobca ako navrhovateľ
podal dňa 12.01.2017 na Okresný súd Piešťany návrh na rozvod manželstva, ktorý odôvodnil tým,
že z manželstva sa narodila jedna dcéra, ktorá v roku XXXX tragicky zomrela, táto skutočnosť
oboch manželov hlboko zasiahla a poznačila aj ich spolužitie. Z ich vzájomného vzťahu z manželkou
sa postupne vytrácala citová náklonnosť a každý z nich si žil svoj vlastný život. Manželstvo bolo

už len formálnym zväzkom, stav bol trvalý a nezvratný. Žalobkyňa v 2. rade k návrhu na rozvod
manželstva uviedla, že ich manželstvo po tragickej nehode dcérky nadobudlo formálnu podobu a stratilo
spoločenskú úlohu. Rozsudkom č.k. 6Pc/1/2017-29 zo dňa 11.05.2017, právoplatným dňa 12.06.2017,
súd manželstvo žalobcov v 1. a 2. rade rozviedol.

22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

23. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v
značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ods. 3 výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

24. Ako základné hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky zákonník v § 11 výslovne
život, zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a prejavy osobnej povahy.
Generálna klauzula ochrany osobnosti obsiahnutá v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka bola
prispôsobená Listine základných práv a slobôd zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 1. januára

1992, odkedy až do súčasnosti toto ustanovenie znie tak, že fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy. Účinnosťou tohto zákona bola pod ochranu osobnosti zahrnutá aj
ochrana súkromia, ktorá zahŕňa právo na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života
jednotlivca v kruhu jeho najbližších. Jednou z hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby ako celku, ktorej

rešpektovanie musí občianske právo voči subjektom v rovnakom postavení zabezpečovať, je právo na
súkromie. Obsah práva na súkromie, je nutné určovať so zreteľom na ústavné predpisy a ustanovenia
medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách uvedených v článku 154c ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorých má pozitívna zákonná úprava práva občana na súkromie
svoj prirodzeno-právny zdroj. Súčasťou súkromného života je nepochybne tiež rodinný život zahrňujúci

vzťahy medzi blízkymi príbuznými a rešpektovanie súkromného, teda i rodinného života musí zahrňovať
do určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby tak bolo
možné okrem iného tiež rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť.

25. Podľa ustanovenia článku 8 odseku l Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných práv a slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb., každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Z ustanovenia článku 17
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach publikovaného pod č 120/1976 Zb. vyplýva,
že nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo
korešpondencie a každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom. Právo na

súkromie v rôznych poňatiach môže zahŕňať tak ochranu rodinného života, súkromie obydlia, listové
tajomstvo, ako aj ochranu cti, povesť človeka, či ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov
o osobe. V ústavnej rovine je zakotvené v článku 16 Ústavy Slovenskej republiky - nedotknuteľnosť
osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom; článku
19 ods. 1 - každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného

života, ods. 2 - každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo
iným zneužívaním údajov o svojej osobe; v článku čl. 21 garantujúcom nedotknuteľnosť obydlia; v článku
22 zaručujúcom ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a
ochranu osobných údajov.26. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo 16. decembra 1992 vo veci Niemetz proti Nemecku
uviedol, že ,,„...nepovažuje za možné alebo potrebné pokúsiť sa o vyčerpávajúcu definíciu pojmu

„súkromný život“. Mohlo by však byť príliš reštriktívne limitovať tento pojem „výsostným okruhom“, v
ktorom môže jednotlivec žiť svoj vlastný osobný život, ako sa rozhodne, a úplne z tohto okruhu vylúčiť
vonkajší svet neobsiahnutý v tomto okruhu. Rešpektovanie súkromného života musí tiež obsahovať
do určitej miery právo zakladať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľuďmi.“ Súčasťou práva na súkromie je
právo na rodinný život. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 21. júna 1988 vo veci Berrhab

proti Holandsku konštatoval : „„Z pojmu rodina, na ktorom je založený článok 8, vyplýva, že dieťa
narodené z takéhoto zväzku je ipso iure súčasťou tohto vzťahu. Z tohto dôvodu existuje od momentu
narodenia dieťaťa a už vzhľadom na samotnú existenciu tejto skutočnosti medzi dieťaťom a jeho rodičmi
zväzok rovnajúci sa „rodinnému životu“, dokonca aj vtedy, keď už rodičia neskôr spolu nežijú.“ Podstatou
rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny
založené na silných citových väzbách.

27. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci
ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému
zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do
práva na súkromie, resp. práva rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká

ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma
postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová
(emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť
citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou
osobou.

28. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak
došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú
exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ
hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Jednotlivé

prostriedky na ochranu osobnosti sú relatívne samostatné. Je možné ich použiť jednotlivo alebo
kumulovane, taktiež v závislosti od intenzity protiprávneho zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby.
Ktoré z týchto právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní,
bude závislé v prvom rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho
zásahu. Zákon výslovne pripúšťa možnosť podania návrhu na upustenie od neoprávnených zásahov

(negatórna žaloba), výslovne prípustný je aj návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov
(reštitučná žaloba) a návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba), ktorá
nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom
morálneho, imateriálneho pôsobenia, so satisfakčnou povahou, najčastejšie vo forme ospravedlnenia.
V prípade, ak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník

v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť
nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu. Právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vzniká predovšetkým vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo, na
vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí.
Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú: existencia ujmy, porušenie právnej

povinnosti, resp. protiprávny úkon, príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.
Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia sú stanovené dve kritériá, z ktorých musí
súd vždy vychádzať - a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za akých došlo k
neoprávnenému zásahu. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa preto v zmysle § 13
ods. 3 Občianskeho zákonníka stáva predmetom voľného uváženia súdu. Súd pritom musí vychádzať

z úplne zisteného skutkového stavu a opierať sa o konkrétne a preskúmateľné hľadiská.

29. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu 10.12.2012 (ďalej len "Zákon o PZP"), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,

kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve,
ods. 2 poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnenépreukázanénárokynanáhradua)škodynazdravíanákladovpriusmrtení,b)škodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených správnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku, ods. 3 poistený má z

poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené,
preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského
zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového
zabezpečeniaadôchodkystarobnéhodôchodkovéhosporenia,akpoistenýjepovinnýichnahradiťtýmto
subjektom, ods. 4 poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie

v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený
zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak, ods. 5 ak
ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu,
poškodenémusaposkytnepoistnéplnenievrozsahupoisteniazodpovednostipodľaprávnychpredpisov
členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe
poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.

30. Podľa § 2 písm. e) Zákona o PZP poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo
zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej
republiky na základe osobitného predpisu, e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o
poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva"), f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie

zodpovednosti, g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na
náhradu škody podľa tohto zákona, h) škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku
práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie, i) poistnou udalosťou vznik povinnosti
poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu, j) prevádzkovateľom motorového vozidla
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým

vozidlom, m) zelenou kartou Medzinárodná karta automobilového poistenia, p) systémom zelenej karty
súhrn vzťahov národných kancelárií poisťovateľov upravený Internými Pravidlami schválenými Valným
zhromaždením Rady kancelárií.

31. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený

je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať, ods. 2 na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako
na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

32. Citované ustanovenie zaviedlo s účinnosťou od 01.01.2002 všeobecný priamy nárok poškodeného

na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby, preto v prípade škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla si poškodený môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči
škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi alebo voči obidvom súčasne.

33. Podľa § 16 ods. 1 Zákona o PZP vodič cudzozemského motorového vozidla je povinný uzavrieť

s kanceláriou zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského
motorového vozidla na území Slovenskej republiky (ďalej len „hraničné poistenie“). Hraničné poistenie
sa vzťahuje iba na škodové udalosti, ktoré vznikli na území Slovenskej republiky a na území iného
členského štátu.

34. Podľa § 16 ods. 3 písm. a) Zákona o PZP povinnosť uzavrieť hraničné poistenie podľa odseku 1
sa považuje za splnenú, ak na dobu prevádzky motorového vozidla na území Slovenskej republiky sa
vodič preukáže zelenou kartou platnou na území Slovenskej republiky.

35. Podľa § 24 ods. 2 písm. d) Zákona o PZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné

plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá
osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1 <.Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak,
že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti, s cieľom maximálnej možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej únijnej regulácie.
Najvyšší súd konštatoval, že takýto záver treba mimo akúkoľvek pochybnosť považovať i za obraznú

vnútroštátnu bodku v diskusii na témy 1/ krytia nárokov pozostalých po obetiach dopravných nehôd na
náhradu nemajetkovej ujmy povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu a 2/ tzv. pasívnej
legitimáciepovinnýchzmluvnýchpoisťovnívkonaniachonáhradunemajetkovejujmypredvšeobecnými
súdmi.

70. Poškodený má neobmedzený priamy nárok na plnenie voči poistiteľovi a môže priamo od neho
požadovať náhradu nemajetkovej ujmy. Zároveň si môže uplatňovať náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj od poisteného. Môže svoj nárok uplatniť buď samostatne
voči každému, alebo spoločne žiadať plnenie aj proti poistiteľovi aj proti poistenému, pričom plneniemôže dostať len raz, preto poškodený má nárok na plnenie proti dvom subjektom, avšak z iného
právneho dôvodu. Žalovaní potom majú postavenie samostatných spoločníkov, nevzniká medzi nimi
solidarita a jedným rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na splnenie celého dlhu žalobcovi

v 1. a 2. rade, avšak vo výroku rozhodnutia musí byť vymedzený ich vzájomný vzťah tak, že plnením
jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.

71. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 3. rade súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade
sumu 25.000 eur a žalobkyni v 2. rade sumu 25.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s

tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. V
prípade plurality zodpovedných subjektov na náhradu nemajetkovej ujmy, ak poškodení mali nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy voči zodpovednému subjektu a na totožné plnenie súčasne nárok z iného
dôvodu proti poisťovateľovi a proti prevádzateľovi vozidla, nebolo možné uložiť žalovaným povinnosť
solidárneho plnenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 499/2002, sp. zn. 25 Cdo
2464/2000).

72. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

73. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

74. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, ods. 2 najneskoršie sa právo na

náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

75. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,

iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledkučohosúdpremlčanéprávonemôžepriznať.Počiatokplynutiavšeobecnejtrojročnejpremlčacej
doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na
okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné
práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu

došlo. V prejednávanej veci bolo preukázané, že neoprávneným konaním žalovaného v rade 2 bolo
zasiahnuté do práva na súkromie a rodinný život žalobcov. Zásah do práv žalobcov nastal momentom
smrti ich dcéry, t.j. dňa 10.12.2012, žalobcovia mohli svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vykonať prvýkrát 11.12.2012. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia
doba, ktorá skončila 11.12.2015. Žalobcovia podali žalobu na súde dňa 27.05.2014 a domáhali sa voči

žalovanýmv1.až3.radezaplateniaspoločneanerozdielnesumy350.000eur.Žalobcoviatedavžalobe
žiadali, aby žalovaní v 1. až 3. rade boli zaviazaní plniť dlh spoločne a nerozdielne, pričom spôsob prijatia
dlhu na strane žalobcov uvedený nebol, preto sa takto určené spoločné právo považuje bez ďalšieho za
delené, keď žalobcovia mali od počiatku postavenie samostatných procesných spoločníkov. Následne
podaním doručeným súdu dňa 07.11.2017 zmenili žalobcovia žalobu a žiadali uložiť žalovaným v 1. až

3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 175.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného a
zároveň žiadali uložiť žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 175.000
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vzhľadom, na to, že žalobcovia zmenou žaloby upresnili len

spôsob prijatia pohľadávky žalobcami a zmenili spôsob zaviazania žalovaných na plnenie dlhu, pričom
žalobcovia si zmenenou žalobou neuplatnili nový nárok ani nežiadali priznať viac, považoval súd
vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných za nedôvodnú.

76. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.78. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. O náhrade trov konania žalobcov v 1. a 2. rade rozhodol súd podľa pomeru úspechu strán sporu
tak, že žalobca v 1. rade a aj žalobkyňa v 2. rade, ktorí boli v konaní vo vzťahu k žalovaným v 1. a
3. rade úspešní, majú voči žalovaným v 1. rade a v 3. rade, nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Žalobcovia v 1. a 2. rade boli plne procesne úspešní, nakoľko mali úspech čo do základu uplatneného

nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto ich procesného úspechu, závisela výučne od úvahy
súdu, ktorú žalobcovia nemohli nijako predvídať. Preto majú žalobcovia nárok na náhradu trov konania v
plnomrozsahu.Súdzároveňpoukazujena§10ods.8zákonač.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

80. O nároku žalovaného v 2. rade na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu tak, že

žalovaný v 2. rade, voči ktorému bola žaloba zamietnutá a ktorý mal teda v konaní plný úspech, má voči
žalobcovi v 1. rade a aj voči žalobkyni v 2. rade, ktorí boli v časti voči žalovanému v 2. rade neúspešní,
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

81. Podľa § 155 ods. 1 CSP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v

jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Podľa § 155 ods. 2 CSP trovy spojené
s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

82. O náhrade trov konania štátu, ktoré štátu vznikli zaplatením odmeny súdnemu prekladateľovi za

preklad písomností do jazyka macedónskeho pre žalovaného v 2. a 3. rade, rozhodol súd tak, že štátu
sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko v zmysle § 155 ods. 2 CSP trovy spojené s tým,
že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

83.Podľaustanovenia§2ods.2zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochakjepoplatníkodpoplatku

oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť, ak odporca nie je tiež od poplatku oslobodený.

84. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch navrhovateľ
v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorú mu boli spôsobené trestným činom je od

poplatku oslobodený.

85. Podľa Položky 7b písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov súdny poplatok zo žaloby na ochranu
osobnosti, bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy je 66 eur. Podľa Položky 7b písm. b) Sadzobníka
súdnych poplatkov súdny poplatok zo žaloby na ochranu osobnosti, spojenej s náhradou nemajetkovej

ujmy je 66 eur a 3 % z výšky uplatnenej z nemajetkovej ujmy, najviac 16.596,50 eur.

86. Vzhľadom na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú v konaní od poplatku oslobodení a súd ich žalobe
vyhovel, zaviazal súd žalovaného v 1. rade a žalovaného v 3. rade, ktorí boli v konaní neúspešní, na
zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1566 eur (66 eur + 1.500 eur ako 3 % z priznanej sumy) do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.