Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Pc/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201845
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8319201845.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.JanouKurucovouvovecinavrhovateľkyK.F.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom S. XXXX/X, M., zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária, Kalinčiakova
10, Vranov nad Topľou, proti mužovi, otcovstvo ktorého má byť určené L. B.M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXX, za účasti maloletého dieťaťa Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. U., zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, o určenie otcovstva, úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu a úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, takto

r o z h o d o l :

L. B., nar. XX.XX.XXXX j e o t c o m maloletého Y. F., nar. XX.XX.XXXX.

Súd zveruje maloletéhoY.F.dostarostlivostimatkyK.F.,nar.XX.XX.XXXX,ktoráhobudezastupovať
a spravovať jeho majetok.

Otec L. B. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Y. sumou 80 eur mesačne za obdobie od
11.06.2018 do 30.06.2019 a od 01.07.2019 do budúcna sumou 150 eur mesačne, ktorú je povinný platiť
k rukám matky dieťaťa K. F. vždy do prvého dňa kalendárneho mesiaca vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 11.06.2018 do 24.06.2021 v celkovej výške 2 813,33 eur sa otcovi p o v o ľ
u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 100 eur mesačne
až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky nastáva splátka z celého plnenia.

Otec dieťaťa L. B. je p o v i n n ý uhradiť matke dieťaťa K. F. príspevok na výživu za obdobie od
narodenia dieťaťa, t.j. od XX.XX.XXXX do 30.06.2019 v celkovej výške 633,33 eur a náklady spojené s
tehotenstvom a pôrodom vo výške 250 eur, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky na príspevok na výživu a náklady spojené s tehotenstvom z a m i e t a.

Otec je p o v i n n ý uhradiť matke dieťaťa náhradu trov konania na adresu jej právneho zástupcu vo
výške 631,47 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec dieťaťa je p o v i n n ý uhradiť trovy štátu Slovenskej republike na účet Okresného súdu Humenné
vo výške 414,80 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala 24.04.2019 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby L. B., nar. XX.XX.XXXX,
bol určený za otca maloletého Y. F., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX.Podaný návrh odôvodnila tým, že s mužom, ktorý má byť určený za otca dieťaťa sa zoznámila v lete roku
2017, postupne sa intímne zblížili a plánovali spoločnú budúcnosť a z tohto vzťahu sa narodil maloletý
Y. dňa XX.XX.XXXX.

Navrhovateľka uviedla, že s mužom označeným za otca dieťaťa sa napokon rozišla, vzťah bol ukončený
a on po narodení dieťaťa odmietol uznať otcovstvo. Preto podala návrh na súd.

Mimo určenia otcovstva žiadala, aby dieťa bolo zverené do jej starostlivosti a aby otec bol zaviazaný

prispievať na jeho výživu mesačne sumou 200 eur. Zároveň žiadala, aby jej muž označený za otca
dieťaťa uhradil 2 439,62 eur, čo sú náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom. Uviedla, že z tejto sumy
predstavujú náklady na dieťa 1 952,96 eur a jej výdavky spojené s tehotenstvom 486,66 eur. V priebehu
konania požiadala, aby otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jej výživu počas tehotenstva vo výške
100 eur mesačne za obdobie dvoch rokov od narodenia dieťaťa, spolu teda 2 400 eur.

2. Muž označený za otca dieťaťa potvrdil, že s navrhovateľkou mal v minulosti vzťah a že plánovali
spoločnú budúcnosť. Odmietol však uznať otcovstvo k maloletému Y., lebo mal pochybnosť o tom, či bol
jediným mužom, s ktorým sa navrhovateľka stýkala v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa. Navrhol,
aby bol vykonaný test DNA na preukázanie jeho otcovstva k dieťaťu.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom maloletého Y., nariadil znalecké
dokazovanie na preukázanie otcovstva L. B. k dieťaťu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi o majetkových
pomeroch navrhovateľky a muža označeného za otca dieťaťa, vypočul navrhovateľku a L. B. a zistil
nasledovné skutočnosti:

4. Z rodného listu Y. F. mal súd za preukázané, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX a jeho matkou je K. F.,
nar. XX.XX.XXXX. Otec dieťaťa v rodnom liste nie je uvedený.

5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s L. B. sa zoznámila v lete v roku 2017. On bol v tom
čase ženatý, z manželstva mal dve deti ale uviedol, že sa chce rozviesť a s navrhovateľkou plánoval

ďalšie dieťa. Keď však zostala tehotná, tak jej navrhol prerušenie tehotenstva s čím navrhovateľka
nesúhlasila. Plánovali spoločnú domácnosť a kúpili dom v U., v ktorom plánovali spoločnú budúcnosť.
Ešte pred narodením dieťaťa však L. B. navrhovateľke oznámil, že s ňou končí vzťah a prestal sa s
ňou kontaktovať. Po narodení dieťaťa sa navrhovateľka na určitú dobu presťahovala z M., kde predtým
žila, k svojím rodičom do obce X., lebo by sama nezvládla starostlivosť o dieťa, ktoré malo spočiatku

zdravotné problémy.

6.Muž,ktoréhootcovstvomalobyťurčené,vzťahsnavrhovateľkounepoprel,aleotcovstvokmaloletému
Y. neuznal. Uviedol, že keď chodil za navrhovateľkou do M., tak sa viackrát stalo, že nebola doma a
nedvíhala mu ani telefón, mala výhovorky, prečo sa s ním nestretla. Mal pochybnosť o tom, či je jediným

mužom, s ktorým udržiavala sexuálny vzťah. Preto navrhol, aby boli vykonané testy DNA na preukázanie
skutočnosti, či je otcom dieťaťa on.

7. Znaleckým posudkom č. X/XXXX znalkyne P.. E.. L. V., P.. z 18.03.2020 vyplýva, že na základe
porovnaniaDNAprofilovniejemožnévylúčiťotcovstvoL.B..Pravdepodobnosťotcovstva,vypočítanána

základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácii má číselnú hodnotu W=99,9999 %.
Otcovstvo L. B., nar. XX.XX.XXXX k maloletému Y. F., nar. XX.XX.XXXX matke K. F., nar. XX.XX.XXXX
možno preto pokladať prakticky za dokázané.

8. Po vykonanom dokazovaní na preukázanie otcovstva označeného muža, navrhovateľka vo svojej

výpovedi uviedla, že navrhuje, aby maloletý Dominik bol zverený do jej osobnej starostlivosti, lebo muž,
ktorého označila za otca, svojho syna nikdy nevidel, ani sa oňho nezaujíma, nijako sa s ním nekontaktuje
a neplatí naňho výživné. Uviedla, že má vhodné podmienky pre výchovu syna, lebo býva v M. a v
priebehu sporu si zabezpečila vlastný byt. Je zamestnaná a má vlastný príjem. Pred pôrodom aj teraz
pracuje v spoločnosti X. Y. F., F..E..D.. M.. Tesne pred pôrodom sa presťahovala k svojim rodičom do

obceX.kdeboladojednéhorokuvekudieťaťa.PotomsapresťahovalaznovadoM.anastúpiladopráce.

9. K svojim majetkovým pomerom navrhovateľka uviedla, že pred narodením dieťaťa zarábala zhruba
500 eur v čistom. Popri tom poberala a stále poberá invalidný dôchodok vo výške 200 eur. Materskýpríspevok poberala vo výške 370 eur a rodičovský príspevok 220 eur. Od 01.01.2020 je tento príspevok
370 eur a k tomu poberala aj rodinné prídavky na dieťa. Keď po roku nastúpila do práce tak jej príjem
je zhruba 1 100 eur mesačne.

Pred narodením dieťaťa bývala v prenajatom byte, kde za izbu platila 120 eur mesačne. Mala výdavky
spojené s tehotenstvom, pretože platila skríningy a iné zdravotnícke úkony, pretože výsledky dieťaťa
najprv neboli priaznivé. Kvôli tomu musela mať zdravé stravovanie načo minula asi 200 eur mesačne.
Kupovala si výživové doplnky v priemere za 50 eur mesačne, lebo boli pre ňu potrebné. Musela si

zakúpiť tehotenské šaty, lieky a hygienické potreby. Pre dieťa musela zakúpiť výbavičku, čo bolo najmä
oblečenie, kočík, autosedačku a podobne.

Po narodení dieťaťa bývala u rodičov v obci X., ale absolvovala veľmi časté zdravotné kontroly s
dieťaťom, lebo maloletý Y. mal zdravotné problémy. Dieťa kojila po dobu šiestich mesiacov a neskôr
prešla na umelú výživu. V čase, keď bývala s dieťaťom u rodičov, mala len minimálne výdavky, pre dieťa

kupovala základné hygienické potreby, najmä plienky, ošatenie, čo bolo asi vo výške 100 eur mesačne
a 70 eur mesačne potrebovala na zakúpenie mlieka.

Keď sa vrátila do M., tak dieťa nastúpilo do jaslí, kde poplatok bol 280 eur mesačne. Zvýšili sa výdavky na
ošatenie pre dieťa a tiež náklady na stravu. Keďže sa mu znova zhoršil zdravotný stav a bola mu zistená

histamínová intolerancia, musel držať diétu a mať neustále čerstvú stravu, vitamíny a výživové doplnky.
Výdavky na dieťa v tom čase mimo poplatku za jasle a nákladov na stravu odhadla asi na sumu 120 eur,
najmä na zakúpenie hygienických potrieb a ošatenia. Od dvoch rokov veku dieťaťa navštevuje maloletý
Y. škôlku, kde poplatok je 165 eur mesačne a poplatok za diétne stravovanie 1,75 eur na deň. Najväčšie
výdavky má v súvislosti s dieťaťom na stravovanie, čo matka vyčíslila asi sumou 300 eur mesačne z

dôvodu histamínovej intolerancie. Sezónne mu nakupuje oblečenie, hračky, výživové doplnky a všetky
potrebné veci.

K svojim osobným výdavkom uviedla, že keď bývala u rodičov, tak im prispievala sporadicky sumu 50
eur na bývanie a na stravu 100 eur mesačne. Keď sa presťahovala do M., tak platila nájomné 120 eur

mesačne, kupovala hygienické prostriedky vo výške 25-30 eur mesačne a na stravu pre seba a syn
potrebovala asi 300 eur mesačne. Musela si dokúpiť ošatenie a mesačne na to potrebovala 150-200
eur. Platí paušál za telefón 35 eur mesačne, poistenie a sporenie 45 eur mesačne a pre syna poistenie
vo výške 20 eur mesačne.

10. Listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že navrhovateľka poberala invalidný dôchodok v roku
2018 vo výške 200,50 eur mesačne, v roku 2019 vo výške 205,80 eur mesačne a v roku 2020 vo výške
211,80 eur mesačne.

Ďalej mal súd za preukázané, že v čase od 23.05.2018 do 15.01.2019 poberala navrhovateľka materské

vo výške 12,88042500 eur denne, čo je v priemere 386,40 eur na jeden mesiac.

Súd mal tiež za preukázané, že navrhovateľka poberala rodičovský príspevok od januára 2019 do konca
júna 2019 vo výške 220,70 eur, od júla 2019 do konca roka 2019 vo výške 280 eur mesačne a v období
január až november 2020 poberala rodičovský príspevok vo výške 370 eur mesačne. K tomu poberala

aj rodinné prídavky na dieťa vo výške 24,34 eur mesačne v roku 2019, 24,95 eur mesačne v roku 2020.

11. Navrhovateľka tiež preukázala, že uzatvorila 11.06.2019 zmluvu o opatrovaní dieťaťa so
spoločnosťou L., F..E..D.. M.Š., pričom poplatok bol vo výške 280 eur mesačne.

Dňa 02.09.2020 uzatvorila navrhovateľka zmluvu o poskytovaní služieb starostlivosti o dieťa so
Súkromnou materskou školou V., M., kde poplatok bol vo výške 160 eur mesačne a k tomu poplatok za
stravu na jeden deň vo výške 1,45 eur denne.

Mzdovými listami navrhovateľka preukázala, že v roku 2018 pred nástupom na materskú dovolenku bol

jej priemerný mesačný zárobok vo výške 446,11 eur. V roku 2019, keď nastúpila do práce po materskej
dovolenke, bol jej príjem v priemere mesačne vo výške 518 eur a v roku 2020 bol jej priemerný mesačný
zárobok vo výške 924,99 eur.12. Listinnými dôkazmi tiež navrhovateľka preukázala, že kupovala veci potrebné pre dieťa, najmä
postieľku, posteľné prádlo, ošatenie, stravu, hygienické potreby a podobne. Pre seba bola nútená
zakúpiť si tehotenské oblečenie, hygienické potreby, výživové doplnky a lieky.

13. Po vykonanom znaleckom dokazovaní L. B. uviedol, že so znaleckým posudkom súhlasí a navrhuje,
aby dieťa bolo zverené do starostlivosti matky. Úpravu styku nenavrhol. Nesúhlasil však s navrhnutou
výškou výživného, uviedol, že je ochotný platiť 80 eur mesačne.

K svojim osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k dvom
deťom vo veku 14 a 16 rokov. Manželka pracuje v spoločnosti D., F..E..D.. so zárobkom zhruba
600 eur mesačne. Žije spolu s rodinou v obci Jasenov v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov.

V čase narodenia dieťaťa pracoval na dohodu v spoločnosti V.-T., F..E..D.. L. so zárobkom asi 600-700

eur mesačne. Od 28.02.2020 pracoval v spoločnosti X.-O. F., F..E..D.. L., a to do 27.09.2020. Následne
mu bol vydaný živnostenský list a odcestoval do Š., kde pracuje ako lešenár so zárobkom zhruba 1 500
eur mesačne. Iný príjem nemá.

K svojim výdavkom uviedol, že spolu s manželkou platia inkaso vo výške 180 eur mesačne, splácajú

hypotéku vo výške 280 eur mesačne. Starší syn študuje na strednej škole v F., kde býva na internáte, za
ktorý platia 100 eur mesačne a 30 eur na stavu + na cestovné a vreckové potrebujú asi 50 eur mesačne
pre tohto syna. Mladší syn navštevuje základnú školu a majú s ním len bežné výdavky. Ďalší úver v
Slovenskej sporiteľni splácajú vo výške 220 eur mesačne a 62 eur nebankovej spoločnosti. Keďže je
živnostník, tak si platí odvody vo výške 74 eur zdravotnú poisťovňu a 142 eur Sociálnu poisťovňu. Vo

Švédsku má minimálne osobné výdavky, lebo mu je hradená strava, ubytovanie aj cestovné, lebo ako
živnostník vykonáva práce pre inú spoločnosť. Zabezpečuje si teda len základné hygienické potreby,
ošatenie a doplnky stravy. Všetko spolu vo výške asi 100 eur mesačne. Uviedol, že za navrhovateľku
platí exekúciu, lebo neplatila telekomunikačné poplatky, ani poplatok za zakúpenie telefónu a exekúcia
je asi vo výške 4 000 eur.

14. Listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že od 01.07.2016 pracoval L. B. v spoločnosti V.-T.,
F..E..D.. L. s denným zárobkom 2,328 eur na hodinu. Od 01.01.2017 bol jeho zárobok vo výške 2,50
eur na hodinu. V roku 2018 vo výške 2,759 eur na hodinu. Tento pracovný pomer skončil dohodou k
11.04.2019.

Podľa predložených listinných dôkazov pracoval L. B. od 28.02.2020 do 27.09.2020 v spoločnosti X.-O.
F., F..E..D.. L. a bol mu vyplatený zdaniteľný príjem za uvedené obdobie vo výške 985,93 eur.

L. B. predložil zmluvu s OTP bankou o poskytnutí úveru vo výške 12 230 eur, kde výška mesačnej splátky

je 228,33 eur, zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľnou, ktorá poskytla úver vo výške 14
000 eur s mesačnou splátkou 200 eur a tiež zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou R. I., R..F..
na sumu 1 200 eur a s výškou splátky 31,36 eur mesačne.

Predložil tiež mzdový list manželky, ktorá zarába 750 eur v čistom.

Bolo predložené osvedčenie o živnostenskom oprávnení L. B. so vznikom oprávnenia dňom 24.09.2020.
L. B. tiež predložil zmluvu, ktorú uzatvoril so spoločnosťou G. F., F..E..D.. V. o výkone prác, avšak len
prvú stranu tejto zmluvy, bez platobných podmienok.

Pokiaľ ide o výdavky, tak predložil doklad o tom, že obedy pre syna Branislava stoja 80 eur mesačne,
internát 30 eur mesačne, inkaso platia vo výške 91 eur mesačne a bolo vydané upovedomenie o začatí
exekúcie na sumu 3 000 eur mesačne na základe návrhu oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o.

L. B. predložil aj čestné prehlásenie o tom, že navrhovateľka mu nevrátila mobilný telefón, využíva ho

a neuhrádza náklady.

15. Navrhovateľka predložila tiež čestné prehlásenie o tom, že mobilný telefón dostala v roku 2017
darom, ale v roku 2018 jej L. B. zrušil telefónne číslo a preto žiadne výdavky spojené s týmto mobilomnevznikli. Uviedla, že na svoju firmu zobral niekoľko mobilných telefónov a platil paušály a zrejme takým
spôsobom sa dostal do dlhu 4 000 eur.

Navrhovateľka tiež predložila doplnok k pracovnej zmluve, podľa ktorej je jej mesačný zárobok v roku
2021 1 145 eur v hrubom a poberá aj invalidný dôchodok vo výške 217,40 eur mesačne. Uzatvorila
zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľnou, a.s., pričom výška úveru je 99 300 eur. Zakúpila
byt zapísaný na LV XXXX kat. územie M. - F. M.. Mesačné náklady sú 119,36 eur. Splátka úveru je
mesačne vo výške 329,18 eur. V roku 2021 poberá navrhovateľka prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur

a za obdobie január až apríl 2021 poberala rodičovský príspevok vo výške 378,10 eur mesačne.

16. Podľa § 84 zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva, súhlasným vyhlásením rodičov,

môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 74 ods. 1 zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Navrhovateľka - matka dieťaťa podala návrh, ktorým žiadala, aby L. B. bol určený za otca jej dieťaťa
Y. z dôvodu, že v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa iba s týmto mužom mala pohlavný styk a nikto
iný nemôže byť otcom.

Muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, nepoprel intímny vzťah s matkou v čase rozhodnom pre
splodenie dieťaťa, ale keďže mal o otcovstve pochybnosť, navrhol, aby bol vykonaný otcovstva
prostredníctvom DNA. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania, podľa ktorého možno považovaťotcovstvo L. B. k maloletému Y. F. za prakticky dokázané, súd návrhu vyhovel a určil otcovstvo
označeného muža k dieťaťu. V zmysle § 94 ods. 2 zákona o rodine mal za preukázané, že jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti a zároveň za preukázané, že s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého

neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní.

18. Keďže rodičia dieťaťa sa nedohodli na výkone rodičovských práv, bolo potrebné rozhodnúť najmä
o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z nich.

Matka navrhla, aby maloletý Y. bol zverený do jej starostlivosti z dôvodu, že má vytvorené vhodné
podmienky pre jeho výchovu a od narodenia sa oňho stará. Otec dieťaťa s tým súhlasil a navyše bolo
preukázané, že o dieťa sa absolútne nezaujíma, nikdy ho nevidel, neudržiava s nim žiaden kontakt
a nejaví oňho žiaden záujem. Preto súd maloletého Y. zveril do starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s dieťaťom neupravoval, pretože otec dieťaťa o to nemal
záujem.

19. Rodičia dieťaťa sa nedohodli ani na výške vyživovacej povinnosti zo strany otca, a preto musel
rozhodnúť súd. Matka žiadala o určenie výživného vo výške 200 eur mesačne od narodenia dieťaťa a
otec súhlasil s tým, že bude prispievať sumou 80 eur mesačne.

Súd rozdelil platenie výživného na obdobie od narodenia dieťaťa do jedného roku dieťaťa a následne.
Mal za preukázané, že v období od XX.XX.XXXX do konca júna 2019 matka spolu s dieťaťom žila u
svojichrodičovvobciX.amalalenminimálnenákladyjednaknavýživudieťaťaajednaknasvojevlastné
výdavky. Uviedla, že rodičom platila sporadicky 50 eur nájomné, resp. ako príspevok na bývanie a 100
eur na stravu. Do šiestich mesiacov od narodenia maloletého Y. kojila a mala výdavky len na zakúpenie

základných hygienických potrieb, najmä plienok a zabezpečenie lekárskej starostlivosti, lebo dieťa bolo
choré. V tom čase bola matka na materskej dovolenke a do 15.01.2019 poberala materské vo výške
386,40 eur a od 16.01.2019 do konca júna 2019 rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur. K tomu
poberala aj invalidný dôchodok zhruba 200 eur a rodinné prídavky pre dieťa asi 24 eur. V tom čase bol
otec dieťaťa zamestnaný v spoločnosti V.-T., F..E..D.. L. a podľa vlastného vyjadrenia dosahoval mzdu

600-700 eur v čistom mesačne. Súd nemohol vychádzať pri stanovení výšky príjmu otca z predložených
listinných dôkazov, lebo podľa týchto bol jeho príjem oveľa nižší. Samotný otec však pri svojom výsluchu
uviedol, že bral peniaze aj tzv. „načierno“. Súd preto vychádzal z príjmu, ktorý uviedol.

Podľa názoru súdu je určenie výživného zo strany otca vo výške 80 eur mesačne za obdobie od

narodenia maloletého Y. do konca júna 2019 dostatočné. Súd zohľadnil skutočnosť, že aj matka má
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, hoci sa oňho len sama osobne stará. Vzhľadom na skutočnosť, že
matka dieťaťa uviedla, že v tomto období mala náklady na dieťa vo výške zhruba 100 eur mesačne a
od polroka náklady na mlieko 70 eur mesačne a náklady na zabezpečenie lekárskej starostlivosti, súd
určil výživné vo výške 80 eur mesačne. Mal za to, že takéto výživné spolu s výživným od matky pokryje

základné potreby dieťaťa.

20. Od 01.07.2019 do budúcna určil súd výživné vo výške 150 eur mesačne vzhľadom na to, že po
dosiahnutí jedného roku veku maloletý Y. nastúpil do jaslí. Zmenili sa výdavky aj príjem matky. Aj keď ten
bol vyšší, lebo začala pracovať, ale došlo k podstatnej zmene výdavkov na strane dieťaťa. Matka musel

uhrádzať poplatok za jasle vo výške 280 eur mesačne, mala zvýšené výdavky na zakúpenie ošatenie pre
dieťa a hlavne zvýšené výdavky na jedlo, pretože u maloletého Y. bola zistená histamínová intolerancia.
Matka uviedla, že vzhľadom na túto skutočnosť potrebuje na jedlo pre dieťa minimálne sumu 120 eur
mesačne. Od októbra 2020 nastúpil maloletý Y. do škôlky, kde poplatok je 165 eur mesačne a 35 eur
na stravu.

V čase rozhodnutia súdu o výške výživného mala matka príjem zhruba 1 000 eur z pracovného pomeru,
invalidný dôchodok 200 eur a do dosiahnutia veku troch rokov dieťaťa poberala aj rodičovský príspevok
vo výške 370 eur mesačne. Ako výdavky uviedla splácanie úveru na bývanie vo výške 329,18 eur,
náklady na bývanie 119,36 eur, poplatok za škôlku 165 eur, náklady na stravu v škôlke 35 eur, náklady

na stravu pre domácnosť vo výške 300 eur, náklady na výživové doplnky 20 eur, na hygienu 30 eur, na
ošatenie 150 eur mesačne, poplatok za mobil 35 eur, poistenie pre seba 45 eur a poistenie dieťa 20 eur
mesačne. Zhruba má matka mesačne výdavky 1 250 eur.Otec dieťaťa pracuje vo Š. a podľa vlastného vyjadrenia zarobí zhruba 1 500 eur mesačne. Nemá však
žiadne výdavky spojené s ubytovaním, stravou, cestovaním a uviedol, že jeho výdavky sú mesačne
možno 100 eur. Má dve vyživovacie povinnosti k deťom vo veku 14 a 16 rokov, pričom zvýšené výdavky

má na staršieho syna, ktorý študuje na strednej škole mimo miesta trvalého bydliska, a preto rodičia
platia za internát 30 eur a za obedy 80 eur. K tomu je potrebné prirátať aj vreckové a cestovné asi vo
výške 50 eur mesačne. Voči tomuto synovi majú vyživovaciu povinnosť obidvaja rodičia, a preto súd vo
vzťahu k otcovi zohľadnil len polovicu týchto výdavkov. Pokiaľ ide o mladšieho syna, otec uviedol, že sú
s nim spojené len bežné náklady na dieťa, ktoré navštevuje základnú školu v meste bydliska. Aj keď súd

nemal preukázaný príjem otca vzhľadom na potrebu určenie výživného pre dieťa, ktoré má tri roky, súd
považoval za dostatočné vyjadrenie otca o tom, že jeho príjem vo Švédsku je asi 1 500 eur mesačne.
Mimo platenia výživného na dve deti, súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa musí podieľať aj na platení
inkasa, ktoré je vo výške 180 eur mesačne, hoci doma nebýva vzhľadom na to, že pracuje vo Švédsku.
Nemohol však zohľadniť splátky rôznych úverov, mimo úveru na bývanie, lebo platenie výživného zo
strany rodiča má prednosť pred inými jeho výdavkami. Súd tiež u otca zohľadnil, že si platí odvody do

zdravotnej poisťovne vo výške 74 eur mesačne a do Sociálnej poisťovne 142 eur mesačne. Teda aj pri
zohľadnení všetkých nevyhnutných výdavkov otca vo výške 90 eur ( polovica inkasa ), 140 eur ( polovica
hypotéky ), výživného na dve deti minimálne vo výške 300 eur mesačne, zdravotných odvodov 74 eur
mesačne, odvodov do Sociálnej poisťovne 142 eur mesačne, nákladov vo Švédsku 100 eur mesačne
plus nákladov na zakúpenie hygienických potrieb a ošatenia mal súd za to, že príjem otca je dostatočný

tak,abybolourčenévýživné,ktorépokryjezákladnépotrebymaloletéhoY..Súdhourčilvovýške150eur
mesačne vzhľadom na to, že aj matka má dostatočný príjem na to, aby takého výživné pre syna mohla
platiť.Vzhľadomnavekdieťaťaajehopotrebymalsúdtakútovýškuvýživnéhozadostatočnú.Najvyšším
výdavkom dieťaťa je tak poplatok za škôlku 165 eur mesačne a stravu v nej 35 eur mesačne. Ide však
o nadštandard starostlivosti o dieťa, lebo matka by mohla využiť aj možnosť umiestniť dieťa v štátnej

škôlke, kde by poplatok bol len minimálny alebo žiadny. Je predpoklad, že výživné sa bude zvyšovať s
narastaním veku a prirodzených potrieb dieťaťa. V čase rozhodovania súdu však súd považoval výživné
zo strany otca vo výške 150 eur mesačne za primerané, dostatočné vzhľadom na potreby dieťaťa a
odôvodnené vzhľadom na majetkové pomery otca a matky.

21. Keďže otec dieťaťa od jeho narodenia neplatí matke žiadne výživné, súd musel rozhodnúť aj o výške
splatného výživného. To určil sumou 2 813,33 eur, ktorú vypočítal tak, že od XX.XX.XXXX do 30.06.2018
je to suma 53,33 eur ( 80 eur / 30 dní = 2,66 eur * 20 dní = 53,33 eur ), od 01.07.2018 do 30.06.2019
je to suma 960 eur ( 12 mesiacov * 80 eur ), od 01.07.2019 do 30.06.2021 je to suma 1 800 eur ( 12
mesiacov * 150 eur ). Splatné výživné vo výške 2 813,33 eur súd povolil otcovi splácať v pravidelných

mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 100 eur mesačne až do úplného zaplatenia pod
následkom straty výhody splátok.

22. Matka dieťaťa uplatnila aj nárok na svoju výživu a príspevok na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom. Súd určil výživné pre matku dieťaťa za čas od narodenia dieťaťa, t. j. od

XX.XX.XXXX do 30.06.2019, teda do jedného roku veku dieťaťa. Od 01.07.2019 bola matka dieťaťa
zamestnaná, a teda jej príjem oproti príjmu, ktorý dosahovala pred pôrodom sa neznížil, naopak, došlo k
jeho zvýšeniu. Súd určil príspevok na výživu matky vo výške 50 eur mesačne vzhľadom na skutočnosť,
že matka dieťaťa v tom čase žila u svojich rodičov v obci X. a sama uviedla, že mala minimálne výdavky.
Rodičom prispievala občas na bývanie 50 eur mesačne a prispievala im na stravu 100 eur mesačne.

Mala pritom invalidný dôchodok vo výške 200 eur mesačne a materské vo výške 386 eur mesačne do
15.01.2019 a potom 220 eur rodičovský príspevok. Súd mal za to, že príspevok na jej výživu vo výške
50 eur mesačne zo strany otca dieťaťa je postačujúca. Vzhľadom na priznané obdobie od XX.XX.XXXX
do 30.06.2019 určil súd tento príspevok na výživu celkovo vo výške 633,33 eur ( od XX.XX.XXXX do
30.06.2018 33,33 eur: 50 eur / 30 dní * 20 dní a za obdobie od 01.07.2018 do 30.06.2019 50 eur *

12 mesiacov ). Súd priznal navrhovateľke aj náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 250
eur, lebo matka ich v návrhu vyčíslila na sumu 486,66 eur a súd má za to, že tieto náklady mal hradiť
nie len otec dieťaťa, ale aj samotná navrhovateľka. Preto určil náklady matky spojené s tehotenstvom a
pôrodom vo výške 250 eur. Na ich úhradu zaviazal otca dieťaťa. V prevyšujúcej časti tak návrh matky
na príspevok na výživu a náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom zamietol.

23. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 53 CMP, podľa ktorého v konaní
vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradutrov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno
spravodlivo požadovať.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

24. Navrhovateľka žiadala, aby jej bola priznaná náhrada trov konania vo vzťahu k mužovi, ktorého
označila za otca maloletého dieťaťa. Žiadala, aby súd rozhodol len o základe nároku s tým, že o výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Tomuto návrhu súd nemohol vyhovieť vzhľadom na hore citované ustanovenie § 58 CMP, podľa ktorého

o nároku a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s ustanovením § 53 CMP, súd priznal matke dieťaťa náhradu trov konania, na úhradu ktorých
zaviazal otca dieťaťa. Podľa názoru súdu to možno spravodlivo požadovať, pretože otec dieťaťa neuznal
otcovstvo ani po vypracovaní znaleckého posudku, v závere ktorého sa konštatuje, že jeho otcovstvo je

potrebné považovať za dokázané. Matka dieťaťa tak musela viesť súdne konanie o určenie otcovstva
a o rodičovské práva k maloletému dieťaťu. Mala s tým spojené finančné náklady a možno spravodlivo
požadovať od otca dieťaťa, aby jej ich nahradil.

25. O výške trov konania matky dieťaťa rozhodol súd podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to tak, že základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci je jedna trinástina výpočtového základu, lebo nie je možné
vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch.

Súd priznal právnemu zástupcovi matky odmenu za nasledujúce úkony právnej služby, príprava a

prevzatie veci dňa 09.01.2019, podanie žaloby 24.04.2019, pojednávanie dňa 28.06.2019, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci a účasť na pojednávaniach v dňoch 28.11.2019, 20.10.2020, 06.04.2021
a 24.06.2021, ktoré sa uskutočnili. Odmena bola za tieto úkony priznaná v súlade s § 13a ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. Za úkony právnej služby v roku 2019 príprava a prevzatie veci a podanie žaloby
na súd bola odmena priznaná, za každý z týchto úkonov vo výške 75,38 eur a za pojednávanie dňa

28.06.2019 bola priznaná odmena vo výške jednej štvrtiny, t. z. 18,84 eur. Za účasť na pojednávaní dňa
28.11.2019 bola priznaná odmena vo výške 75,38 eur. Za účasť na pojednávaní dňa 20.10.2020 bola
priznaná odmena vo výške 81,69 eur a za pojednávania v roku 2021, za každé z nich 83,62 eur. Spolu
tak bola priznaná odmena za jednotlivé úkony právnej služby vo výške 493,91 eur. Ku každému už úkonu
bola priznaná aj paušálna náhrada podľa § 15 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z. z. vo výške jednej stotiny

výpočtového základu ku každému úkonu právnej služby. V roku 2019 tak bola priznaná ku každému
úkonu paušálna náhrada vo výške 9,80 eur, v roku 2020 10,62 eur a v roku 2021 10,87 eur. Spolu tak
bola paušálna náhrada priznaná vo výške 71,56 eur. Zároveň navrhovateľke bola priznaná náhrada trov
konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 66 eur. Spolu tak súd priznal matke dieťaťa právo na
náhradu trov konania vo výške 631,47 eur. Žiadne iné trovy konania súd matke dieťaťa nepriznal, lebo

si ich nevyúčtovala a nepreukázala.

26. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená
požiadavka, že výdavky musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a

neodôvodnila,nemôžesúdpovažovaťzatrovykonaniaapriznaťachanispoukazomnazásaduoficiality
zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 262 CSP. Teda, ak strana sporu má záujem, aby
sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za trovy konania, musí výšku cestovného zdokladovať
a zároveň zdôvodniť kedy a z akého dôvodu tieto výdavky vynaložila.

Právnyzástupcamatkydieťaťasazúčastnilnapojednávaniach,avšakvýdavkyspojenéscestovanímna
tieto pojednávania nepreukázal a súdu nebolo zrejmé, či vôbec vznikli a v akej výške. Právny zástupca
matky v rozpore s CMP žiadal rozhodnúť len o základe trov, hoci v danom type konania rozhoduje súd
o priznaní nároku aj o jeho výške. Preto bolo možné priznať len tie trovy, ktoré vyplývajú zo súdnehospisu, a to odmenu za jednotlivé úkony právnej pomoci a režijný paušál. Ostatné prípadné výdavky v
súvislosti s pojednávaniami súd nemal preukázané a preto právnemu zástupcovi nepriznal ani náhradu
cestovného,anináhraduzastratučasu.Súduzároveňnevyplývapovinnosťvyzývaťstranunavyčíslenie

trov konania a žiadať predloženie dokladov preukazujúcich ich výšku.

27. Súd rozhodol aj o trovách štátu, ktoré vznikli úhradou znalečného za vypracovaný znalecký posudok.
Na náhradu týchto trov zaviazal otca dieťaťa, ktorý inicioval nariadenie znaleckého dokazovania, lebo
uviedol, že o otcovstve má pochybnosť. Trovy vznikli vo výške 414,80 eur, a preto otca zaviazal uhradiť

ich Slovenskej republike na účet Okresného súdu Humenné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.