Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 20. marec 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/353/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113226586
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2113226586.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v sporej veci žalobcu: C. V.,

narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, M., zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
IČO 47 232 471, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca
konkurznej podstaty úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO 00 009 199,
so sídlom Trnava", sídlo správcu Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený: Advokátska kancelária Korytár
s.r.o., IČO: 47 243 279, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, o nahradenie prejavu vôle na zmluve o prevode
vlastníctva bytu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.10.2013, doplnenou písomne dňa 7.10.2013, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil alternatívne pôvodne žalovaným (v 1.-3. rade) povinnosť
uzatvoriťsožalobcomzmluvuoprevodevlastníckehoprávakbytu,resp.nahradilprejavvôležalovaných
(alternatívne) na Zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu č.XXX, nachádzajúcemu sa na 1.
nadzemnom podlaží bytového domu „XXX b.j. F. 7, 8, 9, XX, XX“ v M., súpisné číslo XXXX, zapísanému

na LV č. XXXXX, pre kat. úz. M., postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 1010 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. M., (ďalej aj „predmetný
byt“). V priebehu konania došlo k zastaveniu konania vo vzťahu k žalovaným pôvodne v 2. a 3. Rade.
Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že ako nájomca (spolu so spoločným nájomcom Mgr. E. O.)
uzavrel05.08.2002nájomnúzmluvunapredmetnýbyt,sprenajímateľomTAZa.s.vlikvidácii,Coburgova
84, Trnava. Žalovaný podal na tunajšom súde žalobu o vypratanie predmetného bytu proti žalobcovi,
ktorá bola ale zamietnutá rozsudkom č. k. 16C/61/2011-202, potvrdeným Krajským súdom v Trnave,

rozsudkom č. k. 9Co/62/2012-238. Súdy rozhodnutiami potvrdili existenciu nájomného vzťahu žalobcu,
ktorý vznikol na dobu neurčitú konkludentne. Žalobca preto žiadosťou zo dňa 3.10.2008, podanou dňa
15.10.2008, požiadal žalovaného o prevod bytu do vlastníctva a tým mu vznikol nárok na odkúpenie bytu
v zmysle zákona č. 183/1993 Z.z. a zároveň žalovanému povinnosť previesť byt do vlastníctva žalobcu.
Spoločný nájomca E. O. svoje právo požiadať o prevod bytu do vlastníctva nevyužila, čo podľa žalobcu
nemôže byť prekážkou úspechu vo veci samej. Keďže žalovaný byt žalobcovi nepreviedol do vlastníctva
v zákonnej lehote, žalobca žiada o nahradenie prejavu jeho vôle o prevode vlastníckeho práva k bytu,

za kúpnu cenu určenú podľa § 18 ZoVB (§18) za súčinnosti žalovaného.

2.Žalovanývovyjadreníkžalobeuviedol,žežalobcanemáprávonaprevodbytuzatzv.zostatkovúcenu.
Podľa žalovaného právna úprava regulácie nájomného a následného prevodu bytu za tzv. zostatkovúcenu mala slúžiť na vysporiadanie sa so socialistickým modelom vlastníctva, užívacími právami, a ich
prechodom na nájomné vzťahy a trhové hospodárstvo. V žiadnom prípade sa táto úprava nevzťahuje
na nájom založený v trhovom prostredí od r. 2008 do súčasnosti. Pri prevode vlastníctva bytu za

regulovanú cenu je nevyhnutné zachovať kontinuitu nájomného vzťahu medzi vlastníkom domu (ktorý
pozostáva z jednotlivých bytov) na strane prenajímateľa a prvým nájomcom, teda zákon o vlastníctve
bytov počíta s regulovanou cenou len pri tzv. prvom prevode bytu, Ak sa nájomný vzťah s oprávneným
osobným užívateľom/nájomcom skončí bez splnenia podmienok prechodu nájmu, potom sa vlastníkovi
bytu obnoví dispozícia s bytom v plnom rozsahu a § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov sa neaplikuje.

Žalovanýnepreukázal,žebolvrozhodnomobdobí(vrokoch1973-1992,t.j.obdobieodprvéhopridelenia
bytu do osobného užívania do privatizácie majetku úpadcu) osobným užívateľom alebo nájomcom bytu
úpadcu, že toto osobné užívanie kontinuálne prešlo do nájomného vzťahu, nezaniklo (naopak, osobné
užívanie zaniklo opustením bytu prvým nájomcom) a kontinuálne od r. 1973 - 1992 trvá.

3. Podľa žalovaného so žalobcom neuzatvorili konkludentne nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, keďže

neprejavil vôľu smerujúcu k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a už vôbec nie na dobu neurčitú, keď ako
správca má povinnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu určitú (keďže inak by nebolo možné ukončiť
konkurz). Navyše nie je zrejmý obsah tejto nájomnej zmluvy, podmienky nájmu, doba trvania zmluvy a
tieto náležitosti nájomnej zmluvy nemôže namiesto zmluvných strán určiť autoritatívne súd. Nie je daná
žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala prechod nájmu ani iná právna skutočnosť, ktorá by zakladala

kontinuitu osobného užívania / nájmu od pridelenia bytu cez osobné užívanie žalobcom, nájomný
vzťah až po súčasnosť, pričom nemožno brať do úvahy nájomnú zmluvu, pokiaľ ju neuzatvoril samotný
úpadca v rozhodnom období, pretože on jediný mohol s bytom nakladať (nie žalovaný ako správca
úpadcu). Žalovaný zdôraznil, že spoločnosť TAZ, a.s. nebola nikdy vlastníkom bytu, a teda ani jeho
prenajímateľom, nie je ani právny predchodca, ani právny nástupca úpadcu, preto s bytom nemohla

nakladať. Nakoľko žalobca nebol a nie je oprávnenou osobou na prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu
ani na základe Rozhodnutia o pridelení bytu, ani na základe nájomnej zmluvy, nemôže ňou byť ani na
základe zmluvy uzatvorenej so žalovaným, či už mlčky alebo konkludentne, nakoľko by sa tým nestal
nájomcom bytu v rozhodnom období (pred, počas a po privatizácii majetku úpadcu).

4. Žalobca nie je podľa žalovaného aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Ustanovenie §
16 ods. 1 ZoVB nemožno vykladať neprimerane extenzívne ukladajúc povinnosť každému vlastníkovi
bytu a osobe vykonávajúcej oprávnenia vlastníka a oprávnenie ľubovoľného subjektu bez ohľadu
na dobu trvania osobného užívania/ nájomného vzťahu a spôsob, akým nájomný vzťah vznikol.
Uvedené by bolo v rozpore s obsahom a účelom ZoVB. Ak by aj súd ustálil, že nájomný vzťah medzi

žalobcom a žalovaným konkludentne vznikol, účinky § 16 ods. 1 ZoVB nemožno aktivovať konkludentne
rozhodnutím súdu, najmä ak ide o tak závažné následky na priebeh konkurzného konania vyhláseného
na majetok úpadcu a protiústavnosť obmedzenia vlastníckeho práva úpadcu bez splnenia zákonných
podmienok ZoVB a ukrátenie veriteľov úpadcu. Žalobcovi nebol pridelený byt od úpadcu, a preto
žalovaný nemôže plniť povinnosť (v mene úpradcu na jeho účet), ktorá úpadcovi nevznikla, s ktorým nie

je v zmluvnom ani inom vzťahu, ktorý by odôvodňoval aplikáciu § 16 ods. 1 ZoVB.

5. Žalovaný vzniesol námietku premlčania na podanie žiadosti o prevod bytu za zostatkovú cenu.
Právo podať žiadosť o prevod vlastníctva bytu je majetkovým právom a tiež podlieha premlčaniu, keď
premlčaciadobazačínaplynúťodkedybolomožnéprávoprvýkrátvykonať,atedaprvýkrátpodaťžiadosť

o prevod bytu. Ak teda žalobca užíval byt od roku 2002, mohol od roku 2002 do roku 2008 kedykoľvek
požiadať subjekt, ktorý vystupoval ako vlastník a prenajímateľ o prevod bytu. Tým, že tak neurobil, právo
podať žiadosť o prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu sa žalobcovi premlčalo.

6. Žalovaný tiež poukázal na to, že počas konania o vypratanie zdôrazňoval, že výšku, splatnosť ani

identifikačné údaje týkajúce sa platieb nepredpisoval, neurčoval, rešpektoval pokojný faktický stav.
Teóriou o konkludentnom uzatvorení nájmu došlo k nútenému vzniku nájomného vzťahu a žalovaný sa
stal prenajímateľom bez ohľadu na prejavenú vôľu sa ním nestať. V rozhodnutí v konaní o vypratanie
súdy uprednostnili zachovať jestvujúci stav a ponechať byt v užívaní žalobcu, nikde však neustálili, že
by zároveň vzniklo žalobcovi právo na prevod bytu za regulovanú cenu.

7. Žalobca uviedol, že jeho aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z rozhodnutia tunajšieho súdu,
potvrdeného krajským súdom, v ktorom í došlo k zamietnutiu návrhu na vypratanie bytu. Má za to,
že týmto súd judikoval postavenie žalobcu ako nájomcu, a preto je aktívne legitimovaný na podaniežaloby. Nárok nepovažuje za premlčaný. Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 105/2013-27, v ktorom
ústavný súd poukázal aj na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6Cdo 37/2010, právo osôb v pozícii žalobcu ako
nájomcov bytov v zmysle zákona o vlastníctve bytov na odkúpenie týchto bytov nepodlieha premlčaniu.

Súdy totiž konštantne judikujú, že “právo na prevod vlastníctva bytu je síce právom majetkovým, ktoré
sa premlčuje, avšak ide o právo odlišné od práva nájomcu požiadať o prevod vlastníckeho práva k bytu.
Právo nájomcu požiadať o prevod vlastníckeho práva k bytu nie je obmedzené žiadnou lehotou.” Aj v
prípade konkurzu je správca je viazaný cenovými obmedzeniami, ktoré sú upravené ZoVB, pokiaľ sa
byt prevádza do vlastníctva nájomcu z vlastníctva úpadcu, ktorý má postavenie podľa § 17 ZoVB. Ak

teda úpadca disponuje bytom, ktorý je zo zákona povinný previesť je jeho argumentácia , že môže vo
všeobecnosti speňažovať majetok úpadcu len za trhovú cenu, nedôvodná.

8. Žalobca má za to, že jeho nárok je potrebné posudzovať na základe systematického výkladu
ustanovení § 16, 17, 18 a 29 ZoVB. Žalovaný (štátny podnik) má postavenie pôvodného vlastníka
bytového domu, a teda má povinnosť previesť byt v bytovom dome do vlastníctva nájomcu, ak sú

splnené zákonné podmienky na strane nájomcu, a to existencia nájomnej zmluvy uzatvorená na dobu
neurčitú. Zo zákona nevyplýva, aby podmienkou povinného prevodu bolo trvanie nájomného vzťahu
predo dňom účinnosti zákona o vlastníctve bytov, t.j. do 31.12.1992. Zo ZoVB vyplýva totiž len to, že
musí byť zachovaná kontinuita zákonnej povinnosti na strane pôvodného vlastníka domu, Zároveň na
stranenájomcu,musíexistovaťneskonzumovanéprávonaprevodvlastníctvabytu,čojevtomtoprípade

dané, keďže žalobca ako prvý nájomca uplatnil nárok na prevod vlastníckeho práva k bytu, pritom je
úplne nepodstatné, v akom období uzatvoril nájomca nájomnú zmluvu s pôvodným vlastníkom bytu.
Akékoľvek časové ohraničovanie rozhodného obdobia nie je dôvodné, nemá oporu v zákone. Účelom
právnej úpravy je privatizácia bytového fondu, pričom cenová regulácia zasahuje taxatívne vymedzený
okruh povinných subjektov, ktoré bytový dom nadobudli zo štátnych prostriedkov. Povinnosť previesť

byt za regulovanú cenu by zanikla, ak neexistuje nájomný vzťah, ktorý by zákaz podľa § 16 ods. 1
ZoVB aktivoval, ako aj keď vlastník bytu prevedie byt do vlastníctva, t.j. zo sféry verejnej do súkromnej,
normavylučujúcavoľnúdispozíciujeskonzumovaná.Pokiaľbysapôvodnývlastníkposkončeníjedného
nájomného vzťahu rozhodol byt opätovne prenajať na dobu neurčitú fyzickej osobe, obmedzenie v
zmysle § 16 ods. 1 ZoVB sa znovu aktivuje. Zákonné vymedzenie “doterajšieho nájomcu”, je potrebné

intepretovať tak, že ide o osobu, ktorá je nájomcom v čase podania žiadosti a zároveň je nájomcom v
čase odpredaja bytu. Znamená to, že každý nájomca bytu, ktorý je vo vlastníctve štátneho podniku, je
oprávnený požiadať o prevod vlastníckeho práva k bytu bez ohľadu na čas vzniku nájomného vzťahu.

9. Zákon podľa žalobcu nerozlišuje medzi nájomcami v zmysle pôvodných nájomcov, ktorým bol byt

prideľovaný podľa právnej úpravy platnej pred prijatím ZoVB a nájomcami, ktorí sa stali nájomcami
po prijatí ZoVB. Žalovaný ako správca úpadcu štátneho podniku, zapísal byt do súpisu podstaty a
za úpadcu je povinný previesť vlastnícke právo k predmetnému bytu na žalovaného. V tomto prípade
ide o zákonnú povinnosť, ani správca podstaty nemôže tvrdiť, že je nad zákonom a že nie je povinný
rešpektovať ustanovenia príslušnej právnej úpravy.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení v reakcii na podanie žalobcu poukázal na súdne rozhodnutia v
skutkovo a právne obdobných veciach týkajúcich sa nahradenia prejavu vôle uzavrieť zmluvy
o prevode vlastníctva bytu, v ktorých boli žaloby zamietnuté, a to rozsudok Okresného súdu
Trnava č.k. 26C/2/2011-252 zo dňa 18.11.2014 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave,

sp. zn. 23Co/154/2015, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 26C/206/2010 zo dňa 8.1.2015,
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/71/2015-380, Okresného súdu Trnava
č.k. 26C/3/2011-374 zo dňa 8. júna 2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
24Co/181/2017-418 zo dňa 30. júla 2018, a rozsudok tunajšieho súdu č.k. 11C/403/2015-93 zo dňa
5.5.2016vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrnaveč.k.25Co/227/2016-121zodňa10.mája2017.

Zdôraznil, že v predmetných rozhodnutiach sa súdy vysporiadal aj s otázkou prevodu bytu do vlastníctva
za tzv. zostatkovú regulovanú cenu. Prevod vlastníckeho práva za regulovanú cenu, konkrétne ako
požaduježalobcavosvojomnávrhuonahradenieprejavuvôlenauzavretiezmluvyoprevodevlastníctva
bytu zo dňa 10.11.2010, nie je zákonný a žalobca nemá naň právny nárok. Zákon o vlastníctve bytov a
nebytových priestorovo reflektuje regulovanú cenu len pri prvom prevode bytu, kedy musí byť zachovaná

kontinuita na strane oprávneného, ako aj na strane povinného. Obmedzenie tzv. prvého prevodu podľa §
16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorovo uvedenou voľnou dispozíciou (prevodom
akémukoľvek subjektu) nezvratne zaniká, pretože ďalej neexistuje nájomný vzťah, ktorý by zákaz
aktivoval a nie je zachovaná požadovaná kontinuita v subjekte. Žalobca uzavrel nájomnú zmluvu dňa5.8.2002 so spoločnosťou TAZ a.s., táto nájomná zmluva nebola uzavretá v rozhodnom období, t.j.
v období od prvého pridelenia bytu nájomcovi, do obdobia privatizácie majetku úpadcu, teda do roku
1992. Z toho dôvodu žalobca nie je prvonájomcom a taktiež tu nie je ani dodržaná kontinuita na strane

nájomcu. Preto ako bolo poukázané samotnými rozsudkami má za to, že návrh žalobcu nie je zákonný
a žalobca nemá naň právny nárok.

11. Okresný súd Trnava, rozsudkom č. k. 10C/353/2013-355, zo dňa 16.01.2019, žalobe v celom
rozsahu vyhovel a nahradil prejav vôle žalovaného, tak, že žalovaný ako predávajúci uzatvára so

žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu v znení uvedenom vo
výroku rozsudku. Uviedol, že námietka premlčania, ani námietka nedostatku aktívnej legitimácie neboli
vznesené dôvodne. Jednou z podmienok, splnením ktorej sa završuje proces vzniku práva na prevod
vlastníctva bytu, je žiadosť nájomcu o prevod vlastníctva bytu. Odo dňa podania tejto žiadosti začína
plynúť povinnému subjektu dvojročná lehota na splnenie povinnosti uzavrieť s nájomcom zmluvu o
prevode vlastníctva bytu. Právo na podanie (prípadne i opakovanej) žiadosti sa nemohlo premlčať, lebo

trvalo počas celej doby nájmu a podanie žiadosti o prevod nebolo až do 31.12.2016 časovo obmedzené.
Súd tiež ustálil, že medzi stranami sporu bola konkludentne - a to najneskôr v máji 2008 uzatvorená
nájomná zmluva týkajúca sa predmetného bytu na neurčitú dobu, keďže nebola dohodnutá dĺžka nájmu,
a nájomný vzťah žalobcu k bytu vznikol už na základe Zmluvy o nájme bytu z 5.8.2002, a vychádzajúc z
rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 16C/61/2011, obsah vydržaného práva zodpovedá pôvodne uzavretej

nájomnej zmluve. Povinnosť žalovaného na základe žiadosti odpredať byt do vlastníctva žalobcu trvá,
lebo predmetný byt nebol predmetom privatizácie. K prevodu za tzv. zostatkovú cenu súd uviedol, že
žiadny predchádzajúci nájomca nemal byt prevedený do svojho vlastníctva, byt sa nachádza stále vo
vlastníctve pôvodného vlastníka, preto ku skonzumovaniu práva na prevod bytu za regulovanú cenu do
dnešného dňa nedošlo. Pojem „doterajší nájomca“ súd interpretoval tak, že ide o nájomcu, ktorý má

uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú bez ohľadu na čas jej vzniku, keď jeho nájomný vzťah
doteraz trvá a právo na prevod bytu do vlastníctva nebolo skonzumované. Účelom prijatia zákona č.
182/1993 Z.z. bolo právo nájomcov podieľať sa na privatizácii bytového fondu použitím regulovanej
ceny. Ak by zákonodarca nesúhlasil s praxou prevodu bytov za regulovanú cenu nájomcom, ktorých
nájom vznikol po účinnosti zákona, novelou by takéto obmedzujúce ustanovenie do zákona určite poňal

skôr. Povinnosť previesť byt za regulovanú cenu by podľa názoru súdu zanikla, keď vlastník bytu
prevedie byt do vlastníctva, t.j. zo sféry verejnej do súkromnej. Pokiaľ ale pôvodný vlastník po skončení
jedného nájomného vzťahu byt opätovne prenajal na dobu neurčitú fyzickej osobe, povinnosť previesť
byt za regulovanú cenu sa obnoví. Súd posúdil argumentáciu žalovaného, o možnosti prevodu bytu za
regulovanú cenu len pri prvonájomcoch, (t. j. nájomcoch bytov ku dňu účinnosti ZoVB), za nedôvodnú,

keďže v takom prípade by dotknuté ustanovenia ZoVB o prevode bytu za regulovanú cenu nemali
dlhodobo žiadne opodstatnenie.

12. O odvolaní žalovaného (odvolacia argumentácia žalovaného sa týkala okrem iného aj toho, že
regulovanú cenu platí len pri prvom prevode bytu, kedy musí byť zachovaná kontinuita na strane

oprávneného ako aj na strane povinného, keďže ZoVB garantuje právo na odkúpenie za tzv. zostatkovú
cenu doterajšiemu nájomcovi bytu, t. j. nájomcovi do nadobudnutia účinnosti ZoVB) rozhodol Krajský
súd v Trnave, uznesením č. k.10Co/23/2020-427, zo dňa 29.06.2021, tak, že rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že
v prípadoch, ak sa účinok rozsudku podľa povahy veci alebo podľa zákona musí vzťahovať na

všetkých spoločníkov, ide vždy o nerozlučné spoločenstvo. Pokiaľ je byt súčasne v nájme viacerých
osôb hovoríme o nich ako o spoločných nájomcoch bytu. Právo spoločného užívania bytu je právom
nedielnym. Pokiaľ by boli v čase podania žiadosti o prevod vlastníctva predmetného bytu žalobca a
Mgr. O. spoločnými nájomcami bytu, bolo by namieste aplikovať ust. § 701 ods. 1 a 2 O.z., keďže v
prípadežiadostioprevodvlastníctvabytunejdeobežnúvectýkajúcusaspoločnéhonájmubytu,ktorúby

mohol vybavovať každý zo spoločných nájomcov, bol by potrebný súhlas všetkých spoločných nájomcov
predmetného bytu. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie opomenul požiadať žalobcu o skutkové
tvrdenia,čimedzispoločnýminájomcamivovzťahukbytuasporusajednáospoločenstvoaoaké.Preto
jeho závery týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu boli predčasné, keďže v prípade žiadosti o
prevod vlastníctva bytu nejde o bežnú vec týkajúcu sa spoločného nájmu bytu, ktorú by mohol vybavovať

každý zo spoločných nájomcov, bol by potrebný súhlas všetkých spoločných nájomcov predmetného
bytu. Odvolací súd zároveň poukázal aj na rozhodnutia, ktoré sa zaoberali právnou povinnosťou prevodu
bytu za regulovanú cenu.13. Žalobca sa po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci opätovne vyjadril a doplnil skutkové tvrdenia k
okolnostiam ohľadom spoločného nájmu bytu s E. O.. Uviedol, že žiadosti o prevod vlastníctva bytu
sa nepovažuje za bežnú vec týkajúcu sa spoločného nájmu bytu, ktorú by mohol vybavovať každý

zo spoločných nájomcov. To znamená, že na podanie takejto žiadosti je potrebný súhlas všetkých
spoločných nájomcov bytu. Žalobca podal žiadosť s vedomím a súhlasom Mgr. O., teda bola podaná
v súlade s § 701 ods. 1 OZ v zmysle ktorého bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže
vybavovať každý zo spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je
právny úkon neplatný. Mgr. O. vedela o podaní žiadosti a súhlasila čo vyplýva z jej výslovného vyjadrenia

uvedeného v čestnom vyhlásení a zároveň nevzniesla žiadny nesúhlas s podaním žiadosti Mgr. O.
opustila trvale spoločnú domácnosť so žalobcom ešte pred podaním žaloby v tomto spore - konkrétne
v mesiaci január 2013 - pričom k obnoveniu spoločnej domácnosti žalobcu a Mgr. O. nikdy nedošlo.
Zároveň platí, že žalobca a Mgr. O. nie sú a ani nikdy neboli manželmi. V čase podania žaloby bol preto
žalobca jediným nájomcom bytu, a teda iba on sám bol aktívne veci legitimovaný na podanie žaloby
v tomto spore. Judikatúra (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. M Cdo 32/2001) dospela k

záveru, že § 708 OZ je potrebné analogicky aplikovať aj na prípady, ak spoločnú domácnosť trvale opustí
jeden zo spoločných nájomcov, ktorí nie sú manželmi. V takom prípade platí, že spoločný nájomca,
ktorý trvale opustil spoločnú domácnosť, prestáva byť spoločným nájomcom. Z toho vyplýva, že ak
jeden z dvoch spoločných nájomcov trvale opustí spoločnú domácnosť - čo platí aj v našom prípade
- zostávajúci nájomca sa stáva výlučným (jediným) nájomcom bytu. Najvyšší súd SR k tomu uviedol

nasledovné: Občiansky zákonník výslovne nerieši otázku, aké právne následky nastupujú po opustení
spoločnej domácnosti niektorým zo spoločných nájomcov, ktorí nie sú manželmi. V ustanovení § 708 je
citovaný len prvý odsek § 707. Je preto nevyhnutné použiť ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy obsahom
a účelom tomuto právnemu vzťahu najbližšie (§ 853 Obč. zákonníka), teda § 708 a § 707 ods. 3 Obč.
zákonníka. Z toho potom vyplýva, že trvalým opustením spoločnej domácnosti jedným zo spoločných

nájomcov, prechádza jeho právo na ostatných spoločných nájomcov, ak zostal len jeden spoločný
nájomca, stáva sa výlučným nájomcom bytu. Správnosť tohto názoru potvrdil aj Ústavný súd SR (I.
ÚS 164/2012-35), podľa ktorého platí, že: dôsledky trvalého opustenia spoločnej domácnosti jedným
zo spoločných nájomcov bytu spočívajúce vo vzniku výlučného nájmu bytu zostávajúceho nájomcu
nastávajú ex lege. Z citovanej judikatúry teda vyplýva, že ak jeden z dvoch spoločných nájomcov bytu

(ktorí nie sú manželmi) opustí trvale spoločnú domácnosť, tak spoločný nájom bytu zaniká a jediným
(výlučným) nájomcom sa stáva zostávajúci nájomca - teda ten, ktorý spoločnú domácnosť neopustil.
Keďže Mgr. O. pred podaním žaloby v tomto spore opustila trvale spoločnú domácnosť so žalobcom,
zanikol jej spoločný nájom bytu a jediným (výlučným) nájomcom bytu sa stal žalobca. Iba žalobca sa
preto podľa § 29 ZVB mohol žalobou na súde domáhať voči žalovanému prevodu vlastníctva bytu.

Odvolací súd zároveň konštatoval aj to, že ak je daný súhlas všetkých spoločných nájomcov, samotný
právny úkon už môže vykonať aj len jeden z nich. A to je aj prípad Žiadosti. A teda, aj keby platilo, že
Žiadosť predstavuje právny úkon týkajúci sa spoločného nájmu Bytu, vzhľadom na skutočnosť, že bola
podaná s vedomím a súhlasom Mgr. O., jej podaním nedošlo k porušeniu § 701 OZ. Žiadosť podaná
žalobcom s vedomím a súhlasom Mgr. O. tak predstavuje platný právny úkon v súlade s § 701 OZ.

Žalobcovi - ako aj Y.. O. - preto na základe Žiadosti vzniklo právo domáhať sa na súde voči žalovanému
prevodu vlastníctva Bytu. Opustením spoločnej domácnosti Mgr. O. toto právo zaniklo.

14. Súd po vrátení veci odvolacím súdom vec opätovne prejednal, vo veci vykonal opakované
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi zmluva o nájme bytu č.l. 14, rozsudok č.l. 17,

rozsudok č.l. 22, žiadosť o odpredaj č.l. 28, odpoveď k žiadostiam o odkúpenie bytov - č.l. 29, dohoda
o spätnom prevode nehnuteľnosti č.l. 32, rozsudok č.l. 41, výpis z LV č. XXXXX, zo dňa 25.9.2013
č.l. 60, predpis mesačných záloh č.l. 65, vyúčtovanie za r. 2012 - č.l. 66, výpis z OR - č.l. 71, výpis
z katastra nehnuteľnosti č.l. 85 originál, vyžiadanie potvrdenia o zaplatení č.l. 88 s podacími lístkami
č.l. 89, , uznesenie č.l. 135, vyjadrenie č.l. 137, uznesenie 25K/2/2007 - č.l. 153, výzva na rokovanie

č.l. 244, zápisnica z rokovania č.l. 245, doklad SIPO č.l. 246, fotografia schránky č.l. 248 a fotografia
zvončekov č.l. 249, výpis z LV č. XXXXX pre k. ú. M., zo dňa 15.1.2019, čestné vyhlásenie Y.. E. O. z
04.03.2022 a zistil nasledovný skutkový stav.

15. Dňa 5.8.2002 bola uzatvorená Zmluva o nájme predmetného bytu medzi prenajímateľom TAZ, a.s.,

v likvidácii, Coburgova 84, Trnava a nájomcami žalobcom a Mgr. E. O. (Zmluva o nájme bytu čl. 14-16).
Žalobca má byt trvale v užívaní od roku 2002, v predmetnom byte má hlásený trvalý pobyt a adresu bytu
uvádza ako svoju korešpondenčnú adresu (nesporné tvrdenie žalobcu, fotografia poštovej schránky čl.
248 a zvončeka čl. 249).16. Žalobca podal podaním zo dňa 3.10.2008 písomnú žiadosť o prevod predmetného bytu do osobného
vlastníctva, ktorú žalovaný prevzal dňa 15.10.2008 (žiadosť čl. 87). Žalovaný požiadal podaním zo dňa

9.12.2008 o sprístupnenie predmetného bytu za účelom obhliadky znalcom na účely určenia zostatkovej
kúpnej ceny bytu (odpoveď na žiadosť o odpredaj čl. 29-31).

17. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16C/61/2011-202 zo dňa 29.11.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/62/2012-238 zo dňa 13.11.2012 bola žaloba žalovaného (v

predmetnom konaní v postavení žalobcu) o vypratanie sporného bytu voči žalobcovi (v predmetnom
konaní v postavení žalovaného) zamietnutá z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu
nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne, keď v konaní bolo nepochybne preukázané, že
žalovaný prijímal od žalobcov platby za užívanie sporného bytu, čím dal najavo, že rešpektuje ich
užívacie právo k bytu, žiadnu platbu im nevrátil a nespochybnil (okrem podanej žaloby) nájomný vzťah
žalobcov k spornému bytu, a to i napriek tomu, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii bolo

spochybnené a následne vyvrátené v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 44Cbi/6/2007,
právoplatnosťou rozhodnutia dňa 20.11.2008. Krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a
k rozhodnutiu dodal, že “ keďže medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy
písomne, vzhľadom na zistené okolnosti došlo uplatnením analógie legis k uzatvoreniu platnej nájomnej
zmluvy konkludentne.“.

18.VlastníckeprávospoločnostiTAZ,a.s.vlikvidácii kpredmetnémubytubolospochybnenéanásledne
vyvrátené v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 44Cbi/6/2007, právoplatnosťou rozhodnutia
dňa 20.11.2008 (rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008 - čl.
41-59). Vlastnícke právo k bytu bolo teda ustálené žalovanému (úpadcovi) týmto dňom. Následne bol

sporný byt žalovaným prevedený na spoločnosť TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o., ktorá
opätovne byt previedla na žalovaného, keď dňa 29.9.2010 bola uzatvorená Dohoda o spätnom prevode
nehnuteľností medzi žalovaným a spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o. (Dohoda
čl. 32-40), čím vlastníctvo bytu nadobudla spoločnosť Trnavské automobilové závody, štátny podnik a
vyhlásením konkurzu prešlo v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. oprávnenie konať za spoločnosť

a nakladať s jej majetkom na správcu konkurznej podstaty úpadcu.

19. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. M. zo dňa 25.9.2013 ako aj 15.1.2019
(čl.60-64 a 348-350) vyplýva, že vlastníkom bytu č. 100 na 1.p. bytového domu - XXX b.j. súpisné
číslo XXXX na F. 7-11 v M., postaveného na parcele č. XXXX/XXX v podiele 1/1 a spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu prislúchajúceho k bytu o
veľkosti6469/662724súTrnavskéautomobilovézávody,štátnypodnikvlikvidácii,Trnava,pričomtitulom
nadobudnutia je Dohoda o spätnom prevode nehnuteľností právoplatná dňa 22.10.2010. V konaní
nebolo sporným, že žalovaný (úpadca) nie je vlastníkom pozemku, na ktorom bytový dom stojí.

20. E. O. súhlasila, aby žalobca požiadal žalovaného o prevod vlastníckeho práva k bytu. Spoločnú
domácnosť do žalobcom v byte trvale opustila v januári 2013 (čestné vyhlásenie E. O. zo 04.03.2022).

21. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

22. Podľa § 132 ods. 1 a 2 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v
ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

23. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

24. Podľa § 700 ods. 1 OZ, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú

rovnaké práva a povinnosti.

25. Podľa § 700 ods. 2 OZ, spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším nájomcom, ďalšou
osobou a prenajímateľom.26. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKaR“),
oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo

veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná
v mene a na účet úpadcu.

27. Podľa § 92 ods. 5 ZoKaR, na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú
ustanovenia osobitného predpisu.20). Poznámka 20) odkazuje na zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

28. Podľa § 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVB“),
vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá
má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o

výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu.

29. Podľa § 16 ods. 1 ZoVB, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods.
5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto
ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

30. Podľa § 17 ods. 1 ZoVB, cena bytu, nebytového priestoru alebo ateliéru v dome, cena príslušenstva,
cena pozemku zastavaného domom a cena priľahlého pozemku (ďalej len „cena“) sa dojednáva
dohodou 21) predávajúceho a kupujúceho.

31. Podľa § 17 ods. 3 písm. a) ZoVB, dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť
cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva
štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu.

32. Podľa § 29 ods. 2 ZoVB, štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie

a štátne príspevkové organizácie, právnické osoby, ktoré podľa osobitného zákona spravujú majetok
štátu30a) a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada
o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na
súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

33. Predmetom sporu je nahradenie prejavu vôle za žalovaného na uzavretie zmluvy o prevode
vlastníctva k bytu na žalobcu za podmienok podľa ZoVB a za regulovanú kúpnu cenu určenú v súlade
s § 17 ods. 3 písm. a) v spojení s § 18 ZoVB.

34. Súd sa najskôr v kontexte záverov odvolacieho súdu zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu.
Odvolací súd, na základe rozsiahleho odôvodenia dospel k záveru, že podanie žiadosti o prevod
vlastníctva k bytu nie je bežnou vecou, ktorú by mohol vybavovať každý z nájomcov, a teda je potrebný
súhlas všetkých spoločných nájomcov. Ak spoločným nájomcom bytu bola aj E. O., mala by tvoriť spolu
so žalobcom v prípade žaloby procesné spoločenstvo a súd by mal ustáliť aj povahu tohto spoločenstva.

Súd na základe doplnenia skutkových tvrdení považoval za preukázané, že v čase podania žiadosti
nájomca E. O. súhlasila, aby žalobca podal žiadosť o prevod vlastníckeho práva k bytu. V čase od
podania žiadosti do podania žaloby ale spoločný nájom bytu žalobcu a Mgr. O. zanikol, keď táto v
januári 2013 trvale domácnosť opustila a k obnoveniu spoločnej domácnosti so žalobcom už nedošlo.
V takom prípade, s poukazom na § 708 Občianskeho zákonníka v spojení s aplikáciou § 707 ods.

3 Občianskeho zákonníka, platí, že trvalým opustením spoločnej domácnosti jedným zo spoločných
nájomcov prechádza jeho právo na ostatných spoločných nájomcov, ak zostal len jeden spoločný
nájomca, stáva sa výlučným nájomcom bytu (NS SR, sp. zn. M Cdo/32/2001, I. ÚS 164/2012). Trvalé
opustenie spoločného bytu zo strany Mgr. O. malo tak za následok, že spoločný nájom bytu zanikol a
jediným nájomcom sa stal žalobca. Žalobca je tak jediným subjektom oprávneným domáhať sa žalobou

nahradenia prejavu vôle podľa § 29 ods. 2 ZVB, keďže takéto právo patrí len nájomcovi a Mgr. O. status
nájomcu opustením domácnosti stratila. Žalobca je jediným, aktívne vecne legitimovaným subjektom
na podanie žaloby, keďže právo Mgr. O. domáhať sa prevodu vlastníckeho práva trvalým opustením
spoločnej domácnosti zaniklo a do podania žaloby sa neobnovilo.35. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu podať žiadosť o prevod bytu
za tzv. regulovanú cenu, ktorú odôvodnil tým, že navrhovatelia mohli od roku 1997 do roku 2008

kedykoľvek požiadať subjekt, ktorý vystupoval ako vlastník a prenajímateľ, o prevod bytu, pričom tým
sa premlčalo aj samotné právo na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu. Sús sa
opätovne zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného premlčania nároku, pričom
dospel k záveru, že námietka premlčania nebola vznesená dôvodne. Právo žalobcu podať žiadosť
o prevod vlastníckeho práva k bytu, je na základe ZoVB obsahom nájomného vzťahu, ktorý existuje

medzi nájomcom a prenajímateľom, pričom tento vzťah trvá po celú dobu nájmu. Keďže nájomný vzťah
medzi sporovými stranami existoval v čase podania žiadosti o prevod vlastníckeho práva k bytu a
tento vzťah stále trvá, žalobca žiadosť nevzal späť, keď zároveň žalobca má po celú dobu trvania
nájomného vzťahu právo žiadať o odpredaj bytu do svojho vlastníctva, znamená to, že ani nemôže dôjsť
k premlčaniu práva podať žiadosť o prevod vlastníckeho práva k bytu.. Pokiaľ ide o právo žalobcu ako
nájomcov v zmysle § 29 ods. 2 ZoVB, podať po uplynutí dvoch rokov od podania žiadosti o prevod

vlastníctva predmetného bytu návrh na súd a žiadať uloženie splnenia tejto povinnosti, súd poukazuje
na § 29b ods. 3 ZoVB. V súlade s uvedeným ustanovením, nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod
vlastníctva bytu, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva
nedošlo v zákonom stanovenej dvojročnej lehote, za predpokladu, že nájomca svoju žiadosť o prevod
vlastníctva bytu písomne nevzal späť. Zmyslom tejto úpravy bolo zvýšenie právnej istoty a zvýšenie

ochrany nájomcu bytu, ktorý požiadal o prevod bytu do jeho vlastníctva. Odo dňa podania žiadosti
začína plynúť povinnému subjektu dvojročná lehota na splnenie povinnosti uzavrieť s nájomcom zmluvu
o prevode vlastníctva bytu. Pokiaľ právna skutočnosť nastane opakovane, má to za následok vznik
nového právneho vzťahu s novým obsahom. Preto žiadosť nájomcu bytu o prevod vlastníctva bytu,
pri splnení aj ostatných podmienok podľa právneho stavu v čase jej podania, má za následok vznik

nového subjektívneho práva na prevod vlastníctva so začiatkom plynutia novej dvojročnej lehoty na
splnenie tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti. Žalobca požiadal o prevod vlastníctva bytu listom
zo dňa 03.10.2008, doručeným 15.10.2008, pričom jeho prevzatie žalovaný nerozporoval, túto žiadosť
nevzal späť, čo nebolo v konaní sporné, a predmetná žaloba o nahradenie prejavu vôle bola doručená
súdu dňa 07.10.2013, teda po uplynutí zákonom stanovenej dvojročnej doby, a preto u žalovaného trvá

povinnosť na základe tejto žiadosti odpredať byt do vlastníctva nájomcom, avšak len za podmienok
stanovených zákonom č. 182/1993 Z.z. účinným v čase podania žiadosti. Námietka premlčania zo strany
žalovaného nebola vznesená dôvodne, preto súd ďalej posúdil samotný nárok žalobcu.

36. Predmetný byt bol zahrnutý do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny

podnik v konkurze, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi ani sporná nebola. V konaní ako odporca
vystupuje správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii. Žalovaný je tak v
konanípasívnevecnelegitimovanýmspoukazomnaustanovenie§16ods.1ZoVBa§44ods.1ZoKaR,
z ktorých vyplýva, že správca úpadcu, na ktorého prešli v zmysle ZoKaR aj vlastnícke práva k podstate
úpadcu (ktorej súčasťou je aj predmetný byt), má povinnosť previesť predmetný byt na nájomcov, ak títo

boli v rozhodnom období nájomcami za splnenia podmienok ustanovených v ZoVB.

37. S poukazom na právoplatne skončené konanie prebiehajúce pred tunajším súdom pod sp.zn.
16C/61/2011, súd tiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 322/2004 z 20.10.2004
v zmysle ktorého „výrok každého rozhodnutia všeobecného súdu konajúceho v civilnom procese ...

vyjadruje záväzný a zásadne nezmeniteľný názor súdu na predmet jeho rozhodovania. Výrok súdneho
rozhodnutia však nemožno vnímať oddelene od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a to najmä v
prípadoch, v ktorých je s určitosťou preukázané, z akých skutkových a právnych dôvodov bol výrok
rozhodnutia prijatý, pričom tieto skutkové a právne dôvody sú jedinými dôvodmi na vynesenie výroku.“
Predmetom uvedeného konania bol návrh na vypratanie predmetného bytu, v ktorom konaní súd skúmal

existenciu nájomného vzťahu žalobcu a E. O., pričom konštatoval, že medzi sporovými stranami došlo
k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne a na podklade takto uzavretej zmluvy
majú žalovaní (pozn. žalobca v tomto konaní a E. O.) právo byt užívať.“ Vychádzajúc z právoplatne
skončeného konania je možno uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne, a
to najneskôr dňa

38. Uvedené ale bez ďalšieho nepostačuje pre vznik nároku žalobcu na odkúpenie bytu za regulovanú
cenu v zmysle § 17 ods. 3 písm. a) v spojení s § 18 a nasl. ZoVB. Ustanovenie§ 17 ods. 3 písm. a) ZoVB totiž garantuje právo na odkúpenie bytu a pozemkov za zákonom regulovanú
kúpnu cenu iba doterajšiemu nájomcovi. Súd má za to, že zákonný pojem doterajší nájomca je potrebné
vykladať s poukazom na časovú súvislosť účinnosti zákona 182/1993 Z.z.. Ak teda zákon č. 182/1993

Z.z. nadobudol účinnosť ku dňu 01.09.1993, v súlade s tým je potrebné za doterajšieho nájomcu
považovať osobu, ktorá bol nájomcom práve ku dňu 01.09.1993, a nie kedykoľvek po tomto dátume.
Uvedený záver vyplýva pritom nielen z gramatického výkladu, ale aj z historického a teleologického
výkladu uvedeného ustanovenia, ktorý je podporený sociálno-ekonomickým pozadím tejto právnej
úpravy, keď účelom zákonodarcu pri prijímaní zákona o vlastníctve bytov bola regulácia ceny bytov

v tých prípadoch, kde byty postavil štát z celospoločenských zdrojov a tieto sú naďalej vo vlastníctve
vlastníkov, ktoré zákon taxatívne vymenováva v §17 ods. 3 ZoVB, pričom ide o prvoprevod bytu, čo
znamená prevod bytu z doterajšieho vlastníka na dlhodobého nájomcu - nájomcu, ktorí takýto byt obýval
ešte počas bývalého režimu.

39. Súd má za to, že pre vznik nároku na prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu za

regulovanú cenu, je potrebné zachovať kontinuitu nájomného vzťahu medzi vlastníkom domu na strane
prenajímateľa a prvým nájomcom. Žalobca začal byt užívať z titulu nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa
05.08.2002.so spoločnosťou TAZ a.s, avšak v konaní žalobca ani netvrdil, že bol užívateľmi, resp.
nájomcami predmetného bytu v rozhodnom období. Rozhodným obdobím je pritom obdobie rokov
1973-1992, t.j. od prvého pridelenia bytu do osobného užívania do privatizácie majetku úpadcu, v

ktorom období boli byty prideľované osobám, ktoré pracovali v štátnych podnikoch na základe určitého
postavenia. Oprávneným nájomcom je potom nájomca, ktorého nájomný vzťah vznikol zo zákona
transformáciou osobného užívania bytu. Z vykonaného dokazovania, s poukazom na ustanovenia
ZoVB, s prihliadnutím na výklad gramatický v spojení s výkladom teleologickým a historickým, dospel
súd k záveru, že žalobca nemá právny nárok na prevod vlastníckeho práva k bytu za regulovanú cenu.

ZoVB reflektuje regulovanú cenu len pri prvom prevode bytu, kedy musí byť zachovaná kontinuita
na strane oprávneného ako aj na strane povinného, pričom žalobca nepreukázal existenciu žiadnej
skutočnosti, od ktorej by si mohol odvodiť svoje užívacie právo, resp. oprávnený nájom bytu, ktorý by
zakladal prechod nájmu alebo kontinuitu osobného užívania, resp. nájmu od pridelenia bytu cez osobné
užívanie žalobcom, nájomný vzťah až po súčasnosť. Súd nepovažuje vyššie uvedený výklad zákona

za diskriminačný, nakoľko má za to, že je potrebné vidieť rozdiel medzi prvonájomcami, ktorí sa v
období pred vznikom voľného trhu s bytmi stali užívateľmi bytu na základe pridelenia bytu z postavenia
zamestnanca štátneho podniku a tými, ktorí sa stali nájomcami až v období fungujúceho trhu s bytmi.
Keďže žalobca v čase nadobudnutia účinnosti ZoVB byt trvale neužíval (či už na základe zmluvy o
trvalom užívaní alebo nájomnej zmluvy), čo je podmienkou pre vznik nároku na odkúpenie predmetného

bytu za tzv. regulovanú cenu, súd návrh ako nedôvodný vo výroku I. zamietol.

40. Na podporu vyššie uvedeného záveru súd poukazuje na doterajšiu rozhodovaciu prax tunajšieho
odvolacieho súdu, ktorý opakovane rozhodoval v skutkovo a právne obdobných sporoch. Krajský
súd v Trnave v rozsudku č. k. 23Co/154/2015-280 a v rozsudku č. k. 26Co/71/2015-380, dospel k

zhodnému záveru, že „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov reflektuje regulovanú cenu len
pri prvom prevode bytu, kedy musí byť zachovaná kontinuita na strane oprávneného ako aj na strane
povinného. Obmedzenie tzv. prvého prevodu podľa § 16 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov uvedenou voľnou dispozíciou (prevodom akémukoľvek subjektu) nezvratne zaniká, pretože
ďalej neexistuje nájomný vzťah, ktorý by zákaz aktivoval a nie je zachovaná požadovaná kontinuita v

subjekte“.

41. S uvedeným záverom sa stotožnil Krajský súd v Trnave aj v ďalších svojich rozhodnutiach (sp. zn.
24Co/181/2017 a sp. zn. 25Co/227/2016), keď poukázal na ustanovenie § 17 ods. 3 písm. a) zákona
o vlastníctve bytov, ktorý upravuje právo na odkúpenie bytu a pozemkom za zvýhodnenú cenu iba

„doterajšiemu nájomcovi“, pričom tento pojem súd vyložil s poukazom na časovú súvislosť účinnosti
zákona o vlastníctve bytov t.j. k 1.9.1993.

42. Rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 23Co/154/2015-280, preskúmal aj Ústavný súd SR, ktorý v
konaní sp. zn. II. ÚS 170/2018-16, rozhodoval o ústavnej sťažnosti proti uvedenému rozsudku. Ústavný

súd SR sťažnosť odmietol a posúdil ju ako nedôvodnú, keď súčasne zdôraznil, okrem iného, že „účelom
zákona o vlastníctve bytov bolo uľahčenie privatizácie bytového fondu (najmä v panelových domoch
postavených priemyselným spôsobom) smerujúce k vysporiadaniu sa so socialistickým systémom
vlastníctva. K uvedenému účelu slúžil aj § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Matériu tohto právnehovzťahu však nie je možné vidieť len v normovaní pozície nájomcu, ale taktiež v ovplyvnení pozície
vlastníka domu. Predmetná norma totiž upravuje práva a povinnosti medzi oboma subjektmi daného
právneho vzťahu. Pri rozhodovaní je preto potrebné zohľadňovať postavenie nájomcu, ale aj vlastníka

domu. Krajský súd poukázal na to, že sťažovateľ byt opustil a že byt bol v rokoch 1973 - 1992 užívaný
iným nájomcom (bez príbuzenského alebo obdobného vzťahu k sťažovateľovi). Poukázal aj na to,
že sťažovateľ žiadal o prevod bytu do osobného vlastníctva žiadosťou doručenou žalovanému 24.
októbra 2008. Za už uvedených okolností byt vlastnil naďalej žalovaný a jeho vlastníctvo nebolo až do
žiadosti o prevod bytu do vlastníctva sťažovateľa rušené. Navyše, byt pred sťažovateľom užíval iný

nájomcabezakéhokoľvekvzťahuksťažovateľovi,ktorýoprevodbytudovlastníctvanežiadal.Bolotreba
zohľadniť účel zákona. Ten, ako bolo uvedené, spočíva v uľahčení privatizácie socialistického bytového
fondu. Je nesporné, že zákonodarca mal snahu vyjsť v ústrety nájomcom byty dlhodobejšie obývajúcim
poskytnutím možnosti previesť byty do ich vlastníctva. Tento pozitívny záväzok zákonodarcu je možné
chápať aj ako prejav uznania doktríny právneho štátu kompenzujúci predošlé potlačenie inštitútu
vlastníctva (v prospech užívacích práv). Vlastník bytu sa na základe uvedeného mohol odôvodnene

domnievať, že jeho vlastnícke právo už nebude spochybňované. Je potrebné tiež dodať, že účel zákona
o vlastníctve bytov nesmeruje k materiálne neodôvodnenému prevodu bytov.“

43. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
25Co/228/2017. Súd je toho názoru, že ide o ojedinelé rozhodnutie, pričom prevažujúca rozhodovaciu

činnosť, na ktorú bolo poukázané skôr, sa priklonila k záveru, ktorý si osvojil aj súd v tejto prejednávanej
veci. V danom prípade, odlišný právny názor súd odôvodnil stručne, keď len konštatoval, že zo zákona
nie je možné vyvodiť podmienku, že nájomcami bytu by sa žalobcovia museli stať v tzv. rozhodnom
období od roku 1973 do roku 1992, pričom si právny názor uvedený v iných veciach neosvojil, keď mal
za to, že ide o skutkovo odlišné prípady.

44. Súd ale v danom prípade prihliadal na všeobecný princíp právnej istoty podporený rozsiahlou
ústavnou judikatúrou. Obsahovým komponentom princípu právnej istoty je rovnaká odpoveď na právnu
otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu, teda požiadavka, aby sa na určitú právne
relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach sa dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,

PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej
právnejotázkezarovnakejaleboanalogickejskutkovejsituácie,pokiaľjunemožnoobjektívnearozumne
odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).
Protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere verejnosti v spravodlivé súdne konanie a v súdny systém

ako taký. (II. ÚS 293/2018). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach
nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov
rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne
závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej
istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Súd je toho

názoru, že vzhľadom na opakované závery rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Trnave v skutkovo
obdobných veciach, inú interpretáciu dotknutej právnej normy nie je možné rozumne ani objektívne
spochybniť. Navyše, ako bolo už skôr uvedené, ústavný súd, ktorý naviac podal aj teleologický výklad
dotknutej právnej normy, považoval jedno z rozhodnutí odvolacieho súdu, na ktoré sa odvolávali aj iné
senáty za zákonné a správne a ústavnú sťažnosť za neopodstatnenú.

45. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Aj podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

46. Podľa § 262 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255
ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 396 ods.3 CSP Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

47. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). Súdne konanie
predstavuje jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu, a týka sa to aj konania o
trovách konania. Úspech v konaní sa teda aj pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania
posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci samej, a teda pri posúdení nároku na náhradu

trov konania, je potrebné vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná.

48. Keďže žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, súd mu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na plnú
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).