Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 20, 2022

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202215
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2022:5620202215.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobkyne W. N., nar. XX. XX.

XXXX, bytom Z. XXXX/XX, Y. W., zastúpenej JUDr. Annou Járošovou, advokátkou, so sídlom Námestie
osloboditeľov 795/34, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému Liptovská nemocnica s poliklinikou
MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, so sídlom Palúčanská 25, Liptovský Mikuláš, IČO: 17 336 163,
zastúpenému JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, so sídlom Ulica 1. mája 709, Liptovský Mikuláš,
za účasti intervenienta Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava,
IČO: 00 151 700, o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy 25 000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému ani intervenientovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 30. 07. 2020, uplatnila
žalobkyňa voči žalovanému sumu 25 000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá jej bola
spôsobená smrťou jej manžela E. N., narodeného dňa XX. XX. XXXX, zomrelého dňa 02. 08. 2017. Dňa
02. 08. 2017 bola k jej manželovi, E. N., privolaná záchranná zdravotná služba Liptovskej nemocnice
s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, pretože sa manžel cítil zle. Privolaná záchranná
zdravotná služba zmerala manželovi tlak, vyhotovila EKG a podala mu „niečo do žily“. Po ošetrení bol

manžel žalobkyne ponechaný doma s tým, že má užiť Ibalgin v prípade bolesti. Pre opätovné zhoršenie
zdravotného stavu v ten istý deň bola okolo 06:30 hod. k manželovi žalobkyne opakovane privolaná
záchranná zdravotná služba, po príchode ktorej však manžel žalobkyne upadol do bezvedomia. Po tom,
ako ho začali oživovať sa na chvíľu prebral, ale znova upadol do bezvedomia z ktorého sa viac neprebral
a zomrel. Žalobkyňa dala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin
(ďalej len „Úrad“), prostredníctvom ktorého požiadala o prešetrenie správnosti poskytnutej zdravotnej
starostlivosti jej manželovi dňa 02. 08. 2017 záchrannou zdravotnou službou žalovaného. Na základe

tohto podnetu žalobkyne Úrad vykonal u žalovaného dohľad na mieste podľa ustanovenia § 43 zákona
č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľadne nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov a výsledok prešetrenia bol oznámený
žalobkyni písomným podaním zo dňa 15. 05. 2018. Úrad podrobne opísal svoje zistenia a prijal záver
v ktorom konštatoval, že v čase prvého zásahu RLP Liptovský Mikuláš mal byť manžel žalobkyne,
E. N., prevezený do ústavného zdravotníckeho zariadenia za účelom ďalšej diagnostiky, určenia
správnej diagnózy a podania vhodnej liečby, pretože v jeho prípade sa jednalo o pacienta s vysokým

kardiovaskulárnym rizikom, liečeného na arteriálnu hypertenziu, ktorý mal v čase zásahu hranične nižšie
hodnotykrvnéhotlaku,ICHSskomorovouESdysrytmiouvanamnéze,stavpodPCIaimplantáciistenov,
stave po STEMI spodnej strany. V závere tohto oznámenia Úrad konštatoval, že neodkladná zdravotná
starostlivosť nebola poskytnutá E. N. posádkou RLP Liptovský Mikuláš počas prvého zásahu v súlades § 4 ods. 3 zákona č. 567/2004 Z. z., nakoľko neboli vykonané všetky zdravotné výkony na správne
určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Žalobkyňa uviedla, že nečakaným šokujúcim
úmrtím manžela došlo k vážnemu zásahu do jej osobnostných práv, predovšetkým do jej práva na

súkromie a rodinný život, pričom následky sú neodstrániteľné, bola zasiahnutá celistvosť jej rodiny. S
manželom prežili spolu 30 rokov vo vzájomnom porozumení, vychovali spolu 2 deti. Žili spolu pokojný,
intenzívny rodinný život a roky boli najlepšími a nerozlučnými partnermi, ale aj priateľmi. Spoločne sa
tešilizpríchoduvnučkyB.,sktoroumalmanželžalobkynenádhernývzťah.Užalobkynedošlokzávažnej
citovej ujme a výraznému zníženiu kvality života. Navyše vidieť náhle manžela zomierať doma a vidieť ho

doma ležať na zemi až kým neprišla pohrebná služba, bolo pre ňu obrovským šokom. Žalobkyňa dodnes
prežíva hlboké pocity zármutku z náhlej smrti manžela, s ktorou sa dodnes nebola schopná vyrovnať.
V dôsledku protiprávneho konania žalovaného došlo k najhoršiemu a nenapraviteľnému následku -
smrti blízkeho rodinného príslušníka žalobkyne, a preto v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) využila právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
25 000,- eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a aj následnej duplike, poukázal na absenciu príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutým následkom. Tvrdil, že zodpovednostný vzťah
nevznikol, pretože poskytol manželovi žalobkyne zdravotnú starostlivosť správne. Pokiaľ ide o závery
Úradu poukázal na to, že v danom prípade išlo o hraničný prípad, pričom poskytovanie zdravotnej

starostlivosti záchrannou službou žalovanému nemožno vyhodnotiť ako nesprávne poskytnutie
zdravotnej starostlivosti. Lekár interpretoval EKG zo zásahu aj tak, že ho porovnával s predchádzajúcim
EKG a nezistil žiadne podstatné zmeny, ktoré by odôvodňovali transport pacienta do zariadenia ústavnej
zdravotnej starostlivosti. Aj prípadné pochybenie žalovaného však nemalo vplyv na zdravotný stav
pacienta a nemalo za následok jeho smrť. Poukázal na to, že sa jednalo o polymorbídneho pacienta,

pričom jeho zdravotný stav bol taký, že včasný transport do nemocnice by mohol napomôcť presnejšej
diagnostike, ale navrátiť zdravie a zabrániť ďalšiemu zhoršeniu zdravotného stavu by včasný transport
nedokázal. Požadovanú nemajetkovú ujmu žalovaný označil za príliš vysokú a nezodpovedajúcu súdnej
praxi. Ani protokol, ani oznámenie Úradu neuvádza, že príčinou smrti E. N. bolo, že neprevezenie
pacienta do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti pri prvom zásahu ani to, že v takom prípade

by nebol zomrel.
3. Na základe oznámenia a výzvy žalovaného podľa § 82 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) vstúpila do konania, ako intervenient na strane žalovaného, Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
Z jej vyjadrenia vyplýva, že žalovaný mal v čase poistnej udalosti uzavretú poistnú zmluvu, predmetom
ktorej bol poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, v

rámci ktorej mal žalovaný dopoistenú zodpovednosť za škodu, spôsobenú neoprávneným zásahom do
práva na ochranu osobnosti v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na sumu 40 000,- eur s
dohodnutou spoluúčasťou 1 000,- eur. Nárok žalobkyne vo výške 25 000,- eur titulom nemajetkovej ujmy
označil intervenient za neprimeraný, navyše neopodstatnený, nakoľko chýba príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a následkom.

4. Podľa § 11 Obč. zák., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

5. Podľa § 13 Obč. zák.

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

6. Súd vo veci vykonal všetky označené dôkazy ktorými bolo zistené, že manželstvo žalobkyne so

E. N. trvalo od 10. 02. 1982 až do smrti manžela dňa 02. 08. 2017. Dňa 02. 08. 2017 v skorých
ranných hodinách bola privolaná záchranná zdravotná služba žalovaného z dôvodu, že u E. N. sa
prejavili bolesti na hrudníku a sťažené dýchanie. Výjazd posádky RLP bol uskutočnený o 04:50 hod. Po
vyšetrení, poskytnutej terapii Analgin 1 amp i. v. v čase o 05:05 hod. bol zásah označený ako primárny,indikovaný. Zdravotný stav pacientka bol označený ako zlepšený s tým, že pacient bol ošetrený doma
a nebolo rozhodnuté o jeho prevezení do ústavného zdravotného zariadenia (ďalej len „prvý zásah“).
Zdravotný stav E. N. sa zrejme zhoršil, pretože o 06:34 hod. dňa 02. 08. 2017 bol vydaný pokyn

na vykonanie zásahu posádke ZZS žalovaného z dôvodu bolesti na hrudníku a sťaženého dýchania.
Posádka RZP realizovala primárne aj sekundárne vyšetrenia s tým, že po natočení EKG záznamu a
zaistení intravenózneho prístupu sa pacientov stav začal zhoršovať, náhle skolaboval a následne začal
zvracať. Posádka pacienta uložila na zem, nasadila mu Quik-Comba a žiadala o 06:50 hod. o vyslanie
posádky s lekárom. Po vyhodnotení srdcového rytmu bol o 06:51 hod. podaný výboj 200 J, po ktorom sa

pacientovi vrátilo vedomie. O 06:59 hod. bol pacient odovzdaný posádke RLP, komunikoval, následne
však opäť zvracal a upadol do bezvedomia. Resuscitácia pacienta, v trvaní 50 minút, bola neúspešná. O
07:40 hod. bol konštatovaný exitus letalis s tým, že ako diagnóza je uvedené akútny STEMI (I 21). Telo
pacienta bola ponechané na mieste zásahu, až do príchodu obvodnej lekárky W.. W. Š., ktorá vystavila
list o prehliadke mŕtveho, kde konštatovala ako príčinu smrti akútny infarkt srdc. svalu.

7. Na základe podnetu žalobkyne Úrad začal prešetrovať úmrtie manžela žalobkyne, ktorý v Protokole
č. 967/2017 zo dňa 09. 01. 2018 konštatoval, že skupina, vykonávajúca dohľad zistila nedostatky pri
poskytnutej zdravotnej starostlivosti E. N. v tom, že neodkladná zdravotná starostlivosť, poskytnutá
pacientovi posádkou RLP LNsP Liptovský Mikuláš počas prvého zásahu, nebola poskytnutá v súlade s
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004, nakoľko neboli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie

choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby. Poukázal na to, že sa jednalo o polymorbídneho
pacienta s veľmi vysokým kardiovaskulárnym rizikom, liečeného na arteriálnu hypertenziu, ktorý mal v
čase zásahu hraničné nižšie hodnoty krvného tlaku, ICHS s komorovou ES dysrytmiou v anamnéze;
stave po PCI a implantácii i. c. stenov na RIA a RCA v roku 2009; stave po STEMI spodnej steny
v roku 2009. Pacient mal byť v rámci prvého zásahu RLP prevezený do ústavného zdravotníckeho

zariadenia za účelom ďalšieho diagnostického a terapeutického procesu, s cieľom určenia správnej
diagnózy (choroby) a podanie vhodnej terapie. Pokiaľ ide o druhý zásah Úrad konštatoval, že posádka
RLP postupovala správne a v súlade so zákonom.

8. Žalovaný síce podal námietky proti uvedenému protokolu, ale v Zápisnici č. 967/2017 zo dňa 24. 04.

2018 Úrad zotrval na záveroch, uvedených v Protokole.

9. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že v deň úmrtia bolo jej manželovi nevoľno, preto ju okolo 05:00
hod. ráno zobudil, pričom takéto stavy mal častejšie. Bola privolaná RZP, ktorá natočila manželovi
EKG, napichali ho. Keďže manželovi opakovane volávali lekársku pomoc (možno raz za dva mesiace)

predpokladala, že manžel bude hospitalizovaný. Posádka záchrannej služby však rozhodla odpojiť
manžela od prístrojov a hadičiek a keď sa spýtala, prečo ho neberú do nemocnice, bolo jej povedané,
že si má zobrať od bolesti Ibalgin. Zdravotný stav sa však manželovi zhoršoval, preto bola opäť
privolaná záchranka, ktorá prišla okolo 06:00 hod., ale manžel za chvíľu po jej príchode už upadol do
bezvedomia. Členovia tejto záchranky sa manželovi snažili poskytnúť riadne zdravotnú pomoc, prišla

aj tretia záchranka s lekárom. Aj keď ho oživovali 45 minút, nepodarilo sa im to. Žalobkyňa uviedla, že
pokiaľ by manžela bola záchranka odviezla a stalo by sa mu to aj za dverami bytu, tak by nemala takýto
pocit ako teraz.
Svoje manželstvo žalobkyňa označila ako úžasné a doteraz sa ťažko vyrovnáva s manželovou smrťou.
Asi 8 rokov pred smrťou mal manžel prvý infarkt, po prvom infarkte bol v Martine, kde mu robili

stenty. Manžel sa zotavil, chodil na pravidelné kontroly s tým, že na srdce bral lieky. Po tomto
infarkte sa zotavoval dlho, vyše roka, a potom si našiel ľahšiu prácu. Poberal aj čiastočný invalidný
dôchodok. Dôvodom invalidity boli problémy s chrbticou. Prekonanie prvého infarktu manžela zásadne
neobmedzovalo, venoval sa futbalu, neskôr robil aj trénera deťom; keď bol infarkte, bolo toho menej. S
manželom chodili na výlety do prírody a na dovolenky, zvyčajne na Slovensku.

10. Na návrh žalovaného súd nariadil znalecké dokazovanie W.. W. Z., znalcom z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Urgentná medicína, anesteziológia a intenzívna medicína. V Znaleckom posudku
zo dňa 25. 10. 2021 znalec konštatoval, že z dokumentácie zo zásahu RLP je zrejmé, že klinický
obraz bolesti a potiaží pacienta pri prvom zásahu poukazoval s vysokou pravdepodobnosťou na

vertebrogénny pôvod bolesti (pri podráždení medzirebrových nervov) a nie kardiálny pôvod bolesti
hrudníka. EKG v čase vyšetrenia (5:02 hod.) nevykazovalo signifikantné známky akútnej ischémie
myokardu,anivýznamnézmenydynamikyischémieoprotipredchádzajúcimnálezom,ktorébyindikovali
závažnú kardiálnu urgenciu. Z pohľadu ex ante klinický obraz bolesti zodpovedal diagnostickému záveruzasahujúceho lekára pri posudzovanom prvom zásahu dňa 02. 08. 2017. Vyslovil názor, že zistené
skutočnosti, vrátane obrazu EKG krivky, nepoukazovali na nevyhnutnosť transportu. U pacienta však
bola vyšetrením zistená hodnota krvného tlaku 87/64 torr, ktorá u pacienta s ICHS, po prekonanom

STEMI s AH II. st. a vysokým KV rizikom, nemala ostať nepovšimnutá a mala byť bezprostredne riešená
na mieste zasahujúcou posádkou. Lekár RLP pri prvom zásahu mal pri takejto hodnote zmeraného
krvného tlaku pristúpiť k jeho opakovanému premeraniu a pri pretrvávajúcej hypertenzii pátrať po jej
príčine (najčastejšie nedostatočný pitný režim) a pristúpiť k jeho úprave, napr. doplnením primeraného
objemu balansovaného roztoku formou intravenóznej infúzie tak, aby sa dosiahla uspokojivá úroveň

krvného tlaku, t. j. okolo 110 - 120/70 - 80 torr. Ponechanie pacienta s uvádzanými chronickými
diagnózami a so zisteným krvným tlakom bez jeho opakovanej kontroly a primeranej korekcie, podľa
znalca, nemožno považovať za postup lege artis zo strany ošetrujúceho lekára. Znalec sa však nevedel
vyjadriť k tomu, či transport pacienta pri prvom zásahu do nemocnice, by zabránil jeho úmrtiu a to z
dôvodu, že nebola zistená skutočná príčina smrti. Diagnostický záver prehliadky mŕtveho, vykonaný W..
W. Š., bol z hľadiska príčiny smrti len formálne odpísaný zo záveru z dokumentácie lekára RLP, ktorý

konštatoval smrť, a to bez existencie akéhokoľvek EKG korelátu, ktorý by oprávňoval prehliadajúceho
lekára špecifikovať príčinu smrti ako STEMI - čiže infarkt myokardu s eleváciami ST úseku EKG
krivky. Podľa názoru znalca, prehliadajúca lekárka sa vôbec nezaoberala reálnymi EKG záznamami z
prvého a druhého zásahu ZZS, z ktorej v žiadnom prípade jednoznačne nevyplýva STEMI, či akútny
infarkt srdcového svalu, ako príčina smrti. Zákon č. 581/2004 Z. z. v § 48 ukladá prehliadajúcemu

lekárovi nariadiť pitvu pri úmrtí náhlom a neočakávanom, ak prehliadkou tela alebo iným spôsobom
nebolo možné určiť príčinu smrti. Z analýzy a znaleckého skúmania jednoznačne vyplýva, že súbor
akútnych symptómov a klinického obrazu dňa 02. 08. 2017 v čase o 04:40 hod. až do smrti E. N.,
bol z hľadiska diferenciálnej diagnostiky nejednoznačný, jeho úmrtie bolo náhle a neočakávané, EKG
bez nálezu bol nesignifikantný s opizódou defibrilovateľnej komorovej aritmie, avšak predovšetkým

bez prítomnosti preukázateľných EKG zmien, ktoré by oprávňovali prehliadajúcu lekárku k vysloveniu
diagnostického záveru STEMI ako príčiny smrti. Postup prehliadajúcej lekárky označil znalec za postup
non lege artis po úmrtí mimo zdravotníckeho zariadenia. Znalec zaujal stanovisko, že nenariadením
pitvy bola zmarená možnosť reálneho a exaktného preukázania skutočnej príčiny smrti spomedzi
rôznychdiferenciálnediagnostickýchúvah.Pretonebolomožnéexaktnestanoviťnielenskutočnúpríčinu

smrti, ale následne ani mieru kauzality medzi klinickým stavom pacienta v čase prvého výjazdu RLP
a klinickým stavom v čase zlyhania životných funkcií pacient, následnej resuscitácie a konštatovania
smrti. Dlhodobý nepriaznivý stav pacienta v zmysle závažnej komodity, ktorý bol popísaný v znaleckom
posudku, mal podľa znalca ťažiskový podiel na úmrtí E. N., čo vyjadruje samotný pojem „vysoké
kardiovaskulárne riziko“. Vzhľadom na dostupné údaje a informácie znalec ustálil príčinu smrti tak, že

ako chorobu, ktorá priamo privolala smrť, bola náhla srdcová smrť. Za predchádzajúce príčiny označil
akútne zlyhanie srdca bližšie neurčené, za prvotnú príčinu akútnu ischemickú chorobu srdca bližšie
neurčenú, za iné závažné chorobné stavy a zmeny M. hypertonicus II-III, bolesť chrbta v hrudníkovej
oblasti, epozóda blokády pravého Tawarovho ramienka (RBBB), epizóda malígnej komorovej arytmie
a za mechanizmus smrti úmrtie z chorobných príčin. Do úvahy, podľa znalca, prichádza od vyčerpania

funkčných rezerv srdca v dôsledku dekompenzácie chronického stavu bez novovzniknutej koronárnej
príhody, niekoľko ďalších nozologických jednotiek na základe diferenciálne diagnostickej rozvahy, až
po vznik novej akútnej koronárnej príhody. Uvedené diagnostické úvahy, bez možnosti zhodnotenia
pitevného nálezu, zostávajú výlučne v rovine teoretickej a sú to prehĺbenie existujúceho ischemického
poškodenia srdcového svalu, disekujúca aneuryzma aorty ak napr. predmetná epizóda hypertenzie bola

jej príznakom, embolizácia do artérie pulmonalis, alebo vznik akútnej koronárnej ischémie de novo, bez
súvislosti s predchádzajúcou (vertebrogénnou) bolesťou na hrudníku, k rozvodu ktorej mohlo dôjsť až v
intervale medzi prvým a druhým zásahom ambulancie RLP, resp. RZP.

11. Na týchto záveroch znalec zotrval aj v Doplnku č. 1 znaleckého posudku, vypracovaného na základe

uznesenia súdu dňa 02. 03. 2022. Doplnil, že rozhodnutie o transporte pacienta je vždy výsledkom
zhodnotenia nálezov z informačných vstupov, pričom na prvom mieste je aktuálne zistený objektívny
nález a jeho závažnosť v kontexte subjektívneho statusu, samozrejme posudzovaný komplexne vo
vzťahu k zisteným diagnózam. Z hľadiska kompetencií v posádke RLP rozhoduje lekár, v posádke RZP
rozhoduje záchranách. Posádky RLP sú vybavené prístrojovou technikou, špeciálnym zdravotníckym

materiálom a liekmi v rozsahu zadefinovanom platným zákonom a záchrannej zdravotnej službe.
Rozsah vybavenia ambulancií ZZS je kompatibilný s legislatívou Európskej únie a je postačujúci
pre poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti v intenciách medicínskeho odboru Urgentná
medicína a zdravotníckeho odboru Urgentná zdravotná starostlivosť a zdravotnícke záchranárstvo. Vprípade E. N. boli využité všetky diagnostické postupy, zodpovedajúce prednemocničnej starostlivosti v
podmienkach RLP. Znalec poukázal na to, že nikde v posudku explicitne neuviedol, že pacienta nebolo
potrebné transportovať do zdravotníckeho zariadenia, len uviedol, že klinické príznaky, interpretované

pacientom v čase zásahu RLP (prvý zásah) mali charakter poukazujúci na ich vertebrogénny pôvod a
keďže po zaliečení pacienta na mieste zásahu ustúpili, neboli kauzálnym indikátorom k prevozu. Znovu
poukázal na pochybenie zasahujúcej posádky v tom, že nebola adekvátne riešená zistená hypotenzia
pacienta. Nevedel preukázať, ako by pacient v čase zásahu zareagoval na liečbu hypotenzie, preto
označil otázku žalobkyne, smerujúcu k nutnosti transportovať pacienta s vysokým kardiovaskulárnym

rizikom, za špekuláciu.

12. Svedok W. O. (syn žalobkyne) vo výpovedi uviedol, že v čase smrti otca žil s rodičmi v spoločnej
domácnosti. Udalosti popísal tak, že otec sa sťažoval na bolesti v hrudi a na sťažené dýchanie. Privolaná
záchranka zmerala otcovi EKG a tlak, ktorý mal otec veľmi nízky. V minulosti, pokiaľ bola privolaná k
otcovi záchranka, bolo postupované obdobne ako v tomto prípade, ale keď sa im pacient nezdal, tak

ho vždy zobrali do nemocnice. Po odchode prvej hliadky RLP sa otec cítil zle, miestami ako keby išiel
odpadnúť. V čase príchodu druhej záchranky otec ležal na gauči, pričom znovu mu bol zmeraný EKG
a do žily mu daná nejaká látka. Pacient však začal zvracať, strácať vedomie, odpadol až tak, že spadol
z gauča, pričom ho zachytili záchranári. Potom ho dali na zem, bola privolaná ďalšia hliadka, pretože
prítomní mladší zdravotníci si nevedeli už rady. Keď prišla táto ďalšia (v poradí tento deň tretia) hliadka,

začali s oživovaním. Vtedy otec už ležal na zemi v obývačke bytu. Podarilo sa im síce otca oživiť, tento
bol krátko pri vedomí, a potom nastala zástava srdca. Po tom, ako sa pacienta nepodarilo oživiť, bola
napísaná záverečná správa, že otec zomrel na akútne zlyhanie srdca. Po odchode obidvoch hliadok
pacient zostal ležať v obývačke na zemi až do príchodu obvodnej lekárky. Táto situácia bola pre jeho
matku (žalobkyňu) šokom, psychicky sa zrútila, keď predtým matka nemala ťažkosti.

13. Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov mal súd preukázané pochybenie žalovaného pri
poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti E. N. pri prvom zásahu, vykonanom RLP. Podľa
záverov Úradu, mal byť manžel žalobkyne prevezený do ústavného zdravotníckeho zariadenia za
účelom ďalšej diagnostiky určenia správnej diagnózy. Vychádzal z toho, že v čase prvého zásahu sa v

EKGzáznameE.N.vyskytovalizmeny,ktorésícenebolisignifikantnéprejednoznačnéurčeniediagnózy
akútneho infarktu myokardu, ale sa jednalo o pacienta s vysokým kardiovaskulárnym rizikom. Znalec
sa síce nestotožnil so závermi Úradu a zaujal stanovisko, že klinický obraz bolestí a ťažkostí pacienta
poukazoval v čase prvého zásahu RLP s vysokou pravdepodobnosťou na vertebrogénny (pochádzajúci
z chrbtice) a nie kardiálny pôvod bolesti hrudníka, čo nepoukazovalo na nevyhnutnosť transportu, ale

poukázal na iné pochybenie, spočívajúce v tom, že nedošlo k stabilizácii krvného tlaku pacienta. Zistená
hodnota krvného tlaku u pacienta s ICHS po prekonanom STEMI s AH druhého stupňa a vysokým
KV rizikom nemala zostať podľa znalca nepovšimnutá a mala byť bezprostredne riešená na mieste
zasahujúcou posádkou. Ponechanie pacienta s takýmito hodnotami krvného tlaku bez opakovanej
kontroly a premeranej korekcie znalec označil za postup non lege artis zo strany ošetrujúceho lekára.

14. Podmienkou vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalej manželky (ako sekundárne
poškodenej) však, okrem protiprávneho konania škodcu a nemajetkovej ujmy na osobnostnom práve,
vyžaduje príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou.

15. V predmetnej veci žalobkyňa nepreukázala, že príčinou úmrtia jej manžela bolo pochybenie lekára
pri prvom zásahu RLP. V konaní nebolo totiž preukázané, že pokiaľ by E. N. bol pri prvom zásahu RLP
prevezený do nemocnice, resp. pokiaľ by bol pri prvom zásahu stabilizovaný jeho krvný tlak, nedošlo
by dňa 02. 08. 2017 k jeho úmrtiu. Podľa záverov znalca, ktoré vyvrátené neboli, príčina smrti E. N.,
uvedená v Liste o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o úmrtí, vypracovanom W.. W. Š.T. (ktorá nie

je zamestnankyňou žalovaného), bola len formálne odpísaná zo záveru v dokumentácii lekára RLP, ktorý
konštatoval smrť bez existencie akéhokoľvek EKG korelátu, ktorý by oprávňoval prehliadajúceho lekára
špecifikovaťpríčinusmrtiakoSTEMI-čižeinfarktmyokarduseleváciamiSTúsekuEKGkrivky.Skutočnú
príčinu smrti bolo možné podľa znalca zistiť iba pitvou, ktorá však nariadená nebola. Pokiaľ znalec
v znaleckom posudku uviedol viacero príčin smrti, bez možnosti hodnotenia pitevného nálezu, tieto

zostali len v rovine teoretickej. Nakoľko nebola relevantne zistená príčina smrti E. N., je bezpredmetné
pochybenie žalovaného, konštatované Úradom, prípadne znalcom, pretože nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi týmto pochybením a smrťou manžela žalobkyne.16. Vzhľadom na uvedené zistenia žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že jej manžel zomrel v
dôsledku toho, že lekár RLP nenariadil jeho prevoz do nemocnice, alebo že smrť E. N. bola spôsobená
tým, že pri prvom zásahu nebol stabilizovaný jeho krvný tlak. Bez preukázania príčinnej súvislosti medzi

porušením povinností žalovaného a úmrtím E. N., nie je už právne významné či a v akom rozsahu sa
náhla smrť manžela dotkla žalobkyne a spôsobila jej citovú ujmu. V prípade absencie príčinnej súvislosti
medzi porušením povinností žalovaného a úmrtím E. N., nie je daný nárok žalobkyne na náhradu
nemajetkovej ujmy, a preto súd žalobu zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Vzhľadom na výsledok konania, nárok na náhradu trov vznikol žalovanému a intervenientovi, ktorí
boli v konaní úspešní. Súd však zohľadnil, že žalobkyňa podala žalobu na základe zistení Úradu, ktorý

konštatoval pochybenie žalovaného. Až v súdnom konaní bola znaleckým dokazovaním spochybnená
diagnóza, uvedená obvodnou lekárkou v Liste o prehliadke mŕtveho, čo malo za následok neúspech
žalobkyne. Uvedené súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému a
intervenientovi nepriznal náhradu trov konania, aj keď boli v konaní úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.