Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, October 12, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 13Er/253/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018202128
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:0018202128.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Poľnohospodárske družstvo v Čečehove, zast.
JUDr. Dana Čukylová - advokátka, Nám. slobody 7, Michalovce, proti povinnému: Poľnohospodárske
družstvo Šamudovce, Krásnovce, IČO: 31 713 203, o vymoženie 1.922,59 eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom, Exekútorský úrad Michalovce, Kpt. Nálepku 8,
Michalovce, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi nepriznáva trovy exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil napriek tomu, že mu tak ukladá platobný rozkaz

krajského súdu v Košiciach sp. zn. 10 Cb/9695/92 zo dňa 25.8.1992. Okresný súd Michalovce následne
v zmysle ust. § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa
zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.

2. Podaním doručeným súdu dňa 13.9.2018 súdny exekútor podal súdu podnet na zastavenie exekúcie
z dôvodu, že povinný zanikol výmazom dňa 14.2.2006 z Obchodného registra bez právneho nástupcu.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

4. Podľa § 9a Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (,,ďalej len ,,C.s.p.“).

5. Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

6. Jednou z procesných podmienok konania súdu je spôsobilosť byť účastníkom konania. Splnenie tejto
podmienky skúma súd po celý čas konania.

7. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri

alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.8. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

10. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002,

sa dokončia podľa doterajších predpisov.

11. V zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku preto musí súd aplikovať na toto exekučné konanie
ustanovenia Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z
dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok však obsahuje tento dôvod

zastavenia exekúcie až novelizáciou § 57 ods. 1 uskutočneného s účinnosťou od. 01.02.2002 zákonom
č. 32/2002 Z.z. Táto novela exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté
do 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Vychádzajúc z tejto skutočnosti nie je možné
postupovať podľa návrhu súdneho exekútora a predmetné exekučné konania je nutné zastaviť podľa
ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002.

12. Takýmto iným dôvodom, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať je v predmetnom exekučnom konaní
nemajetnosť povinného, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

13. Podľa § 203 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval
oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

14. V tomto prípade nemožno uložiť oprávneného povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. § 203 v znení účinnom
do 31.1.2002 zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej
opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

15. Súd predovšetkým skúma, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať

zastavenie exekúcie. Až po splnení tohto predpokladu možno oprávneného zaviazať na náhradu
trov exekúcie. Predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov zastavenej exekúcie oprávnenému
je uváženie súdu o miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod
zavinením treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za
následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie

exekúcie. Súd nemá za preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného ani zastavenie exekúcie nezavinil svojim konaním. Oprávnený navrhol vykonať
exekúciu dňa 21.11.1996.

16. Pri rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom

rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy exekúcie
znáša oprávnený. Preto v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň
tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje
iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa
môže zdať nespravodlivé predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon

exekučnej činnosti mu odmena patrí. Možno tu teda vidieť istý nesúlad medzi zásadou, že exekútorovi
patrí za výkon exekučnej činnosti odmena a právnou úpravou náhrady trov. Napokon aj ústavný súd
skonštatoval, že interpretácia a aplikácia § 203 Exekučného poriadku v tom smere, že sa exekútorovi
odmena neprizná, nie je zásadne v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte
nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.

17. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).