Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200290
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1020200290.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: AUTO
ROTOS - ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519, Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, právne zastúpený:
LEGAL & CORP s.r.o., IČO: 47 237 325, Gajova 11, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102834672/2019 zo dňa 10.12.2019 , jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 102834672/2019 zo dňa 10.12.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Súd žalobu v časti týkajúcej sa rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č.
MF/018531/2019-77 zo dňa 07.11.2019 o d m i e t a.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Daňový úrad Bratislava (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej kontroly

(ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie január - december 2007, január - december 2008, január
- december 2009 a január 2010, marec - december 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
91024405/5/1113356/2013/Sia zo dňa 22.03.2013.

2. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený
dňa 02.04.2013. Nasledujúci deň po doručení protokolu začal správca dane vyrubovacie konanie, po
ukončení ktorého vydal rozhodnutie č. 9104405/5/4408195/2013/Sia zo dňa 30.09.2013, ktorým podľa

§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2007 rozdiel DPH v sume 17.147,58 eur.

3. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 1100302/1/604102/2013/1042 zo dňa 16.12.2013,
doručeným žalobcovi dňa 22.01.2014, odvolaniu žalobcu nevyhovel a potvrdil ( resp. nížil rozdiel DPH
iba o 3,31 eur) vyrubovacie rozhodnutie správcu dane.

4. Proti pôvodnému rozhodnutiu žalovaného, podal žalobca správnu žalobu o preskúmanie. Krajský
súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/56/2014-74 zo dňa 30.09.2015 rozhodol, že pôvodné rozhodnutie
žalovaného v spojení s vyrubovacím rozhodnutím správcu dane zrušuje a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžf/48/2016 právoplatným dňa 19.07.2019
zmenil Rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že žalobu žalobcu zamietol.

6. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100560045/2019 zo dňa 05.03.2019 (doručené žalobcovi dňa
13.03.2019), ktorým žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume 7.709,20 eurza nezaplatenie DPH
vyrubenej vyrubovacím rozhodnutím správcu dane (opísané v ods. 2 odôvodnenia rozsudku).

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
101839622/2019 zo dňa 31.07.2019, vyhovel odvolaniu a zrušil rozhodnutie o vyrubení úroku z
omeškania a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

8. Ministerstvo financií Slovenskej republiky ( ďalej aj ako „MFSR“ ) z vlastného podnetu mimo
odvolacieho vydalo rozhodnutie č. MF/018531/2019-77 zo dňa 07.11.2019, ktorým rozhodnutie

žalovaného o zrušení úroku zrušilo a vec vrátilo žalovanému na ďalšie konanie.

9. Žalovaný následne vydal rozhodnutie č. 102834672/2019 zo dňa 10.12.2019 (doručené žalobcovi dňa
12.12.2019), ktorým bolo potvrdené rozhodnutiu správcu dane č. 100560045/2019 zo dňa 05.03.2019
(opísané v ods. 6 odôvodnenia rozsudku).

10. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia č.
101839622/2019 zo dňa 31.07.2019 MF SR bolo zistené, že správcom dane vyrubený úrok z omeškania
rozhodnutím č. 100560045/2019 zo dňa 05.03.2019 bol v súlade s právnymi predpismi. Ak bolo
právoplatne rozhodnuté vo veci samej, odkladný účinok priznaný uznesením Krajského súdu sp. zn.

2S/56/2014-51 zo dňa 16.04.2014 zanikol. Najvyšší súd SR svojím rozsudkom sp. zn. 1 Sžf/48/2016
žalobu zamietol, a preto správca dane úrok z omeškania vyrubil podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku
aj za dni trvania odkladného účinku. Splatnosť rozdielu dane nastala dňa 06.02.2014, od uvedeného
dátumu až do dňa vykonania kompenzácie správca dane vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2
daňového poriadku, t. j. aj za dni trvania odkladného účinku.

11. Poukazujúc na znenie § 156 ods. 2 daňového poriadku žalovaný vysvetlil, že základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 07.02.2014 predstavovala 0.25 %. Vzhľadom k tomu, že
štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %, pri výpočte sa
použila ročná úroková sadzba 15 %. Výpočet úroku z omeškania:

Dlžná suma Deň splatnosti dane Deň platby Počet dní omeškania Úrok z omeškania
13 466,81 eura 06.02.2014 01.12.2017 1 394 7 709,287 eura

12. V zmysle daňového poriadku bol správca dane povinný vyrubiť podľa § 156 ods. 1 písm. a)

daňového poriadku úrok z omeškania rozhodnutím č. 100560045/2019 zo dňa 05.03.2019 v sume
7 709,20 eura za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej správcom dane rozhodnutím č.
9104405/5/4408195/2013/Sia zo dňa 30.09.2013 za zdaňovacie obdobie december 2007 v ustanovenej
lehote a v ustanovenej výške.

II. Žaloba

13. Žalobou súdu elektronicky doručenou dňa 12.02.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102834672/2019 zo dňa 10.12.2019. Žalobca správnou žalobou žiadal
preskúmaťajrozhodnutieMFSR“č.MF/018531/2019-77zodňa07.11.2019.Oberozhodnutiapovažoval

žalobca za nezákonné a žiadal ich zrušiť.

14. Žalobca namietal, že pred vydaním rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania nebol
nijako upovedomený správcom dane o začatí konania o vyrubení úroku z omeškania, nebola mu
daná možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia, predložiť dôkazy na svoju obranu, a

teda mu nebola poskytnutá žiadna možnosť využívať svoje procesné práva a brániť svoje subjektívne
práva a záujmy v rámci daňového konania pred vydaním rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku
z omeškania, pričom napadnutým rozhodnutím, žalovaný ako aj rozhodnutie MFSR takéto konanie
správcu dane aprobovalo. Uvedenú námietku žalobca uviedol aj v svojom odvolaní proti rozhodnutiusprávcu dane o vyrubení úroku z omeškania, pričom žalovaný a ani MFSR sa s touto námietkou
nijako nevysporiadali. Uvedené podľa žalobcu spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného
aj rozhodnutia MFSR.

15. Žalobca spochybnil, či mal správca dane dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia. Predmetný
daňový administratívny spis, na ktorý sa správca dane v rozhodnutí odvolával sa nachádzal Krajského
súdu v Bratislave. Potom nie je zrejmé, akých podkladov potom správca dane reálne vychádzal.
Takýto postup predstavuje vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia, pričom

žalovaný a ani MFSR sa tejto námietke žalobcu nijako nevenovali, čím žalovaný porušil povinnosť riadne
odôvodňovať rozhodnutia orgánov verejnej správy.

16. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil právne účinky uznesenia Krajského súdu
v Bratislave č.k. 2S/56/2014-52 zo dňa 16.04.2014, ktorým súd odložil vykonateľnosť vyrubovacieho
rozhodnutia správcu dane (t.j. priznal odkladný účinok správnej žaloby v zmysle § 250c ods. 1 OSP

a to až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania ), vo vzťahu k výpočtu sankčného
úroku z omeškania. Tým, že správnej žalobe bol priznaný odkladný účinok Krajským súdom v Bratislave
až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania, do jeho právoplatného skončenia nebol
žalobca povinný zaplatiť správcovi dane vyrubený rozdiel DPH, čo znamená, že splatnosť daňového
dlhu bola posunutá až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania. Žalobca nesúhlasil s

tvrdením, že sa dostal do omeškania so zaplatením daňového nedoplatku, keď táto povinnosť vznikla až
právoplatným skončením správneho súdneho konania. Ide výklad v neprospech žalobcu, čo je ústavne
neprípustné ako aj v rozpore so zásadami správneho konania (v pochybnostiach v prospech páchateľa
a zákaz analógie v neprospech obvineného). Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež
požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy

rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú,
resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb.
Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech
realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd”. (II. ÚS
148/06-33), za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt,

že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne
umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorý môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Z tejto maximy potom
vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého
vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Inak
povedané, v prípade pochybností sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie - in dubio

mitius“. (I. ÚS 241/07). „Podstatou odvolacej námietky žalovaného bolo posúdenie účinkov uznesenia
Krajského súdu v Bratislave, ktorým odložil vykonateľnosť rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu
Slovenskej republiky, a to v časti, týkajúcej sa žalobcu, vydaného podľa § 250c vety druhej OSP. Podľa
názoru odvolacieho súdu sa súdom povolený odkladný účinok žaloby podanej na súde vzťahuje na
právny stav založený napadnutým správnym rozhodnutím so všetkými právnymi konzekvenciami, a

nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť. Je zrejmé, že s pojmom „vykonateľnosti“ len ako „exekučnej
vykonateľnosti“ správneho rozhodnutia v správnom súdnictve si vystačiť nemožno. Ochrana len v tomto
rozsahu poskytovaná súdom by bola príliš úzka.

17. Žalobca namietal, že správca dane vyrubil sankčný úrok z omeškania napriek tomu, že mu to §

156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku nedovoľoval, nakoľko uplynulo viac ako 5 rokov od uloženia
povinnosti zaplatiť vyrubený rozdiel DPH. Povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel DPH vzniká dňom vydania
vyrubovacieho rozhodnutia správcu dane (t.j. 30.09.2013 ) a nie dňom uplynutia paričnej lehoty na jej
„dobrovoľné“ zaplatenie (t.j. v tomto prípade do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti Vyrubovacieho
rozhodnutia Správcu dane - viď výrok tohto rozhodnutia). Povinnosť zaplatiť vyrubenú daň vzniká už

dňom vydania rozhodnutia, a nie márnym uplynutím paričnej lehoty na jej „dobrovoľnú“ úhradu ( tzn.,
že povinnosť trvá, len nie je spojená s možnosťou jej vymoženia prostredníctvom daňovej exekúcie ).
Správca dane a žalovaný (ako aj MFSR) nesprávne právne aplikovali § 156 ods. 8 písm. a) daňového
poriadku. Aplikovali výklad, ktorý viac zasahuje do základných práv žalobcu, keď pojem „povinnosť
zaplatiť daň“ stotožnili s pojmom „uplynutie paričnej lehoty na dobrovoľnú úhradu povinnosti“. Takýto

výklad právnych predpisov je opäť v rozpore s ústavnou povinnosťou vykladať právne predpisy v súlade
s vyššie uvedenou zásadou „ v pochybnostiach miernejšie“ ako aj so zásadou zákazu výkladu právnych
predpisov a ich analógie v neprospech obvineného.III. Vyjadrenie žalovaného

18. Podaním elektronicky doručeným súdu dňa 05.06.2020 sa žalovaný vyjadril k žalobe, zotrval na

svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

19. Uviedol, že priznaním odkladného účinku sa pozastavia všetky účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy, pričom napadnuté rozhodnutie nebude môcť byť podkladom pre vydanie
nadväzujúcich rozhodnutí. Odkladný účinok zanikne právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo

veci samej. Správca dane na základe tejto skutočnosti vyrubil žalobcovi úrok z omeškania z rozdielu
DPH vyplývajúceho z rozhodnutia č. 9104405/54408195/2013/Sia zo dňa 30.09.2013 za zdaňovacie
obdobie december 2007 zo sumy 13 466,81 (suma 3 677,45 bola uhradená v lehote splatnosti) do
dňa 01.12.2017, t. j. do dňa použitia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017. O
použití nadmerného odpočtu bolo žalobcovi zaslané oznámenie č. 102525882/2017 zo dňa 06.12.2017,
doručené dňa 13.12.2017.

20. Ďalej žalovaný uviedol, že žalovaný vydal rozhodnutie č. 101839622/2019 zo dňa 31.07.2019,
ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane č. 100560045/2019 zo dňa 05.03.2019 a vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie na základe odkladného účinku priznaného Krajským súdom v Bratislave sp. zn.
2S/56/2014-52 zo dňa 16.04.2014.

21. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 101839622/2019 zo dňa 31.07.2019 Ministerstvom
financií SR bolo zistené, že správcom dane vyrubený úrok z omeškania rozhodnutím č. 100560045/2019
zo dňa 05.03.2019 je v zmysle právnych platných predpisov. Ak bolo právoplatne rozhodnuté vo veci
samej, odkladný účinok priznaný uznesením Krajského súdu sp. zn. 2S/56/2014-52 zo dňa 16.04.2014

zanikol. Najvyšší súd SR svojím rozsudkom sp. zn. 1Sžf/48/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
19.07.2017, žalobu zamietol, a preto správca dane úrok z omeškania sa vyrubil podľa § 156 ods. 2
zákona č. 563//2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) aj za dni trvania odkladného účinku. Splatnosť
rozdielu dane nastala dňa 06.02.2014, od uvedeného dátumu až do dňa vykonania kompenzácie

správca dane vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku, t. j. aj za dni trvania
odkladného účinku. Správca dane postupoval v súlade s § 156 daňového poriadku, keď vyrubil úrok z
omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do
dňa platby, nakoľko § 156 daňového poriadku neobsahuje právnu úpravu nevyrubenia úroku.

22. V tomto prípade splatnosť dane nastala dňa 06.02.2014, t. j. päť rokov od konca roka 2014
je 31.12.2019 a správca dane rozhodnutím č. 100560045/2019 zo dňa 05.03.2019 vyrubil úrok z
omeškania v sume 7 709,20 eura za nezaplatenie DPH vyrubenej správcom dane rozhodnutím
č. 9104405/5/4408195/2013/2013/Sia zo dňa 30.09.2013 za zdaňovacie obdobie december 2007 v
ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.

23. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že zásada objektívnej
pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez
pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a
správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú

verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných odvolávajúcim sa. Nie je povinnosťou správcu dane
pomáhať žalobcovi uniesť dôkazné bremeno tým, že sa bude z vlastnej iniciatívy snažiť vyhľadávať
dôkaznéprostriedkysvedčiacevprospechžalobcu.Pretojenasprávcovidaneajehoúvahe,akédôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní.

IV. Relevantné právne predpisy

24. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani

25. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku
2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo
v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane26. Podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa
odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť

preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z
omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v
deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa
použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania

s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do
dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 ; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí
úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Ak nebol úrok z
omeškania správcom dane vyrubený právoplatným rozhodnutím do vyhlásenia konkurzu, do začatia
reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho dňa, správca dane vypočíta úrok z omeškania

za obdobie do vyhlásenia konkurzu, do začatia reštrukturalizačného konania alebo do rozhodujúceho
dňa; takto vypočítaný úrok z omeškania sa považuje za vyrubený dňom predchádzajúcim vyhláseniu
konkurzu, začatiu reštrukturalizačného konania alebo dňom predchádzajúcim rozhodujúcemu dňu. Úrok
z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa
počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

27. Podľa § 156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť
rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň,
splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane.

28. Podľa § 246d O.s.p. ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne
delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas
konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov
a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších
územných celkov.

29. Podľa § 71 ods. 1 SSP ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne
delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia,
tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo
veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie,

verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.

30. Podľa § 250c ods. 1 O.s.p. žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho
orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu
uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.

31. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

32. Podľa § 492 ods. 2 SSP Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V. Posúdenie veci správnym súdom

33. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.35. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

36. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi

ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

37. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

38. Predmetom preskúmania zákonnosti správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného č.
102834672/2019 zo dňa 10.12.2019, ktorým bolo potvrdené vyrubovacie rozhodnutie správcu dane č.
100560045/2019 zo dňa 05.03.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 7.709,20
eur za nezaplatenie DPH vyrubenej rozhodnutím správcu dane č. 9104405/5/4408195/2013/Sia zo dňa

30.09.2013.

39. Úrok z omeškania bol žalobcovi vyrubený zo sumy 13.466,81 eur za obdobie od
06.02.2014 do 01.12.2017 (1 394 dní omeškania) vo výške 7.709,287 eur. Na vysvetlenie: Sumu
13.466,81 eur žalovaný určil odpočítaním sumy 3.677,45 eur, ktorú podľa žalovaného uhradil

žalobca v lehote splatnosti a odpočítaním sumy 3,31 eur, o ktorú žalovaný znížil rozhodnutím
č. 1100302/1/604102/2013/1042 zo dňa 16.12.2013 vyrubovacie rozhodnutie správcu dane č.
9104405/5/4408195/2013/Siazodňa30.09.2013,ktorýmbolurčenýrozdielDPHzazdaňovacieobdobie
december 2007 v sume 17.147,58 eur. Dátum 15.02.2014 je pätnástym dňom po právoplatnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/604102/2013/1042 zo dňa 16.12.2013 (doručené žalobcovi dňa

22.01.2014) a dátum 01.12.2017 predstavuje deň úhrady dlžného rozdielu DPH.

40. Pokiaľ daňový subjekt nezaplatí v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane správca
dane vyrubí úrok z omeškania. Uvedená skutočnosť a výklad ustanovenia § 156 ods. 1 daňového
poriadku medzi účastníkmi nebolo sporným.

41. Žalobca však namietal, že žalovaný vyrubil úrok z omeškania za celé obdobie od vykonateľnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/604102/2013/1042 zo dňa 16.12.2013 až do 01.12.2017 bez
ohľadu na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S/56/2014-52 zo dňa 16.04.2014
vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného odložil, čím žalovaný nesprávne vyhodnotil právne účinky

uznesenia vydaného v zmysle § 250c ods. 1 OSP do právoplatného skončenia správneho súdneho
konania.

42. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí i vo vyjadrení k správnej žalobe poukazujúc na ustanovenie §
156 ods. 2 daňového poriadku argumentoval, že vo veci samej bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom

Najvyššieho súdu SR svojím sp. zn. 1 Sžf/48/2016, ktorý žalobu zamietol, a preto odkladný účinok
priznaný uznesením krajského súdu sp. zn. 2S/56/2014-51 zo dňa 16.04.2014 zanikol. Pokiaľ správca
dane úrok z omeškania vyrubil aj za dni trvania odkladného účinku, celkove od 06.02.2014 do dňa
vykonania kompenzácie, teda aj za dni trvania odkladného účinku, konal v súlade s daňovým poriadkom.

43. Hoci nemožno poprieť, že ustanovenie § 156 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku nabáda daňový orgán
vyrubiť úrok z omeškania z dlžnej sumy v každom prípade, kedy daňový subjekt neuhradil riadne a včas,
správny súd by rád pripomenul, že právny poriadok tvorí jednotný celok, má povahu systému, ktorý je
ďalejdiferencovanýnasubsystémyrôznychúrovní(právosúkromnéaverejné,právneodvetviaaprávneinštitúty), ktoré v sebe zlučujú prvky podľa rôznych kritérií. Zo systémovej povahy právneho poriadku
vyplýva, že jeho jednotlivé súčasti (subsystémy a prvky) vstupujú do určitých funkčných väzieb. Z toho
vyplýva prirodzená požiadavka, aby interpret určitého ustanovenia právneho predpisu neobmedzoval

svoj rozhľad len na jedno či niekoľko ustanovení, ale aby ho chápal ako súčasť celku (systému), ktoré
s ohľadom na princípy jednotnosti a bezrozpornosti právneho poriadku vytvárajú s ostatnými časťami
logický, resp. logicky súladný významový celok. Súčasťou systémového chápania právneho poriadku je
aj rešpektovanie toho, že rôzne právne predpisy upravujú inštitúty, ktoré sú spoločné celému právnemu
poriadku, príp. aspoň niekoľkým jeho odvetviam.

44. Tiež je potrebné zdôrazniť, že pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je
aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho
štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu
v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou
ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009,

sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým
všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu
nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež
formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl.
ÚS 34/09). Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad

a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či
mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou
normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona
odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

45. Správne súdy pri svojej prieskumnej činnosti rozhodujúce spory na základe správnych žalôb dbajú
na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07
z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri
rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom

odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala
ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť,
ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a
zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita
výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR)“.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že Krajský súd
v Bratislave uznesením č.k. 2S/56/2014-52 zo dňa 16.04.2014 odložil vykonateľnosť rozhodnutia
žalovaného č. 9104405/5/4408195/2013/Sia zo dňa 30.09.2013 (v spojení s vyrubovacím rozhodnutím
správcu dane č. 9104405/5/4408195/2013/Sia zo dňa 30.09.2013), ktoré žalobca napadol žalobou

na súde podanou dňa 17.03.2014. Je treba dodať, že jednotlivé ustanovenia právnych predpisov sú
všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany
ústavougarantovanýchzákladnýchprávaslobôd.Totižajvprípadehypotetickymožnejkonkurencieviac
metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu
tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je

ústavne konformnejšia.

47. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj
na uvedenú špecifickosť povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné
ustanovenia zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi,

ktorý podal správnu žalobu rozhodnutia žalovaného daňového orgánu č. 9104405/5/4408195/2013/
Sia zo dňa 30.09.2013 a neuhradil po dobu trvania súdneho konania rozdiel DPH za zdaňovacie
obdobie december 2007 určený uvedeným rozhodnutím, keďže správny súd vyhovel jeho žiadosti a
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odložil.

48. Inštitút odloženia vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu podľa § 250c ods. 1
O.s.p. umožňoval na žiadosť účastníka uznesením odložiť vykonateľnosť rozhodnutia. Obdobnú právna
úpravu pozná aj SSP v § 185, pričom zákonodarca rozšíril dôvod, pre ktoré môže správnej žalobe
priznať odkladný účinok (ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutéhorozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom alebo ak

napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v
právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie).

49. Zmyslom odloženia vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu bolo zabránenie takej situácie,
kedy by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma. Vydaním
uznesenia (právoplatnosťou) o odklade vykonateľnosti boli pozastavené účinky žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, teda nebolo možné trvať na splnenie povinnosti určené
takýmto rozhodnutím ani ich splnenie nijako vynucovať.

50. Pokiaľ ide o dĺžku trvania uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu,
O.s.p. neobsahoval osobitné ustanovenie, ktoré by ju ustanovovalo. Je však logické, že sa odloženie
vykonateľnosti založenej uznesením týkalo celého súdneho konania, teda od právoplatnosti tohto
uznesenia po právoplatnosť rozhodnutia súdu vo veci samej.

51. Správny súd poukazuje na to, že zo žiadneho ustanovenia O.s.p. nevyplýva, že by nevyhovením
administratívnej žalobe nastal právny stav rušiaci od počiatku všetky účinky odloženia vykonateľnosti.
Uvedené je mimo rámec právnej úpravy O.s.p. a takto to neupravuje ani SSP, ktorý nadviazal na inštitút
odkladu vykonateľnosti podrobnejšou právnou úpravou priznania odkladného účinku správnej žalobe.

52. K takémuto záveru nemožno rozumne dospieť aj z dôvodu, že počas trvania účinkov uznesenia
o odklade bolo priznané účastníkovi (žalobcovi) právo neplniť povinnosť určenú žalobou napadnutým
rozhodnutím (hoci nebolo vylúčené plnenie dobrovoľné) a počas tohto obdobia nemohol byť ani v
omeškaní s plnením určeným rozhodnutím správneho orgánu. Za nesprávny považuje správny súd
výklad žalovaného opísaný v ods. 10 až 12 odôvodnenia rozsudku, ktorý vlastne znamenal neprimerané

znevýhodnenia (sankciu) pre žalobcu za to, že využil zákonný inštitút, umožňujúci mu požiadať o odklad
vykonateľnosti, a tento bol súdom akceptovaný uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný
prostriedok a ktorého účinok trvá po dobu celého súdneho konania, ktorého dĺžku žalobca (účastníci)
nevedia predpokladať a de facto ani priamo ovplyvniť.

53. Správnosť vyššie uvedenej potvrdzuje vyššie spomínaná podrobnejšia úprava možnosti pozastaviť
vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu súdom uvedená v SSP. Podľa § 186 ods. 1, ods. 2 SSP
nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu
pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich

rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

54. Ako už súd uviedol, účelom odklad vykonateľnosti je to, aby správny súd zabránil akýmkoľvek
právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu z dôvodov

uvedených v § 250c ods. 1 druhá veta O.s.p.. Nepochybne inštitút chrániaci žalobcu (účastníka
administratívnehokonania)nemôžebyťpríčinouhrozbyväčšejujmyvpodobeplateniasankcie(úrokovz
omeškania)zaobdobie,kedyúčastníkneplnilpovinnosťurčenúrozhodnutímsprávnehoorgánu,ktorého
účinnosť bola súdom odložená, a to ani v prípade, kedy žalobca v konaní nebol úspešný a jeho žalobu
súdu zamietol.

55. Akceptovaním ústavne nekonformného právneho posúdenia prijatého žalovaným v jeho rozhodnutí
považoval správny súd za prejav ústavne neprípustného zákazu denegatio iustitiae zasahujúceho do
podstaty za´kladne´ho pra´va žalobcu na su´dnu ochranu a jeho pra´va na spravodlive´ su´dne konanie.

56. Ak by sa účastník administratívneho konania dostal do stavu horšieho (ako keby žalobu nepodal)
z dôvodu zvýšenia jeho nákladov (úrokov z omeškania) a pripustila sa jeho (vyššia) ujma z dôvodu
uplatňovania legitímneho práva na podanie správnej žaloby a žiadosti o odklad vykonateľnosti, takýto
postup by bol v zrejmom rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1, ods.2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane lˇudsky´ch práv a základných slobôd v spojeni´ s
článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane lˇudsky´ch pra´v a základných slobôd.

57. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a
aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis,
alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.

58. V prejednávanej veci žalovaný založil svoje rozhodnutie na nesprávnom závere, že správca dane
úrok z omeškania vyrubil aj za dni trvania odkladného účinku podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku. Z
uvedenýchdôvodovsprávnysúdpopreskúmanízákonnostinapadnutýchrozhodnutídospelkzáveru,že
žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté
rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie.

59. Uvedený dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného konzumuje aj ďalšie prípadné vady napadnutého
rozhodnutia, preto sa ďalšími námietkami žalobcu správny súd zaoberal len okrajovo, pričom ich
vyhodnotil ako neopodstatnené, nespôsobilé byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného.

60. Pokiaľ žalobca namietal, že pred vydaním rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania
nebol nijako upovedomený správcom dane o začatí konania o vyrubení úroku z omeškania a nebola
mu daná možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia, správny súd poukazuje na
to, že rozhodnutie č. 1100302/1/604102/2013/1042 zo dňa 16.12.2013 bolo vydané v odvolacom

konaní a všetky podklady pre rozhodnutie boli žalobcovi známe vrátane rozhodnutia MF SR č.
MF/018531/2019-77 zo dňa 07.11.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13.11.2019.

61. Pokiaľ žalobca spochybnil, či mal správca dane dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, pretože
daňový administratívny spis sa nachádzal Krajského súdu v Bratislave, správny súd je toho názoru, že z

rozhodnutia správcu dane ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva neznalosť obsahu administratívneho
spisu a údaje právne relevantné pre výpočet úroku z omeškania boli v oboch rozhodnutiach uvedené
správne.

62. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že správca dane vyrubil sankčný úrok z

omeškania napriek tomu, že mu to § 156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku nedovoľoval, nakoľko
uplynuloviacako5rokovoduloženiapovinnostizaplatiťvyrubenýrozdielDPH.Súdpoukazujena§246d
O.s.p., podľa ktorého lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Uvedené zákonné ustanovenie
explicitne tento účinok súdneho konania ustanovuje aj pri lehotách pre zánik práva vo veciach daní.
Rovnaká právna úprava sa nachádza aj v § 71 ods. 1 SSP, pričom ale súd zdôrazňuje, že v súlade

s § 492 ods. 2 SSP, počas účinnosti ktorého bolo ukončené odvolacie konanie pred NS SR, začalo
však podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP,
dokončilo sa podľa doterajších predpisov (O.s.p.).

63. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v

ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). Žalovaný v ďalšom konaní bude
na zistený skutkový stav aj s ohľadom na odôvodnenie tohto rozsudku aplikovať príslušné ustanovenia

daňového poriadku a opätovne rozhodne v intenciách právneho názoru vysloveného správnym súdom
v tomto rozsudku.

64. Pokiaľ ide o druhý výrok rozsudku správneho súdu, ktorým súd žalobu v časti týkajúcej sa
rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/018531/2019-77 zo dňa 07.11.2019

odmietol, urobil tak z dôvodu odstránenia pochybností, či bolo rozhodnuté o celom predmete konania.

65. Žalobca v správnej žalobe MF SR priamo neoznačil ako žalovaného, ale k rozhodnutiu č.
MF/018531/2019-77 zo dňa 07.11.2019 vydaným MF SR sa vyjadruje v texte správnej žaloby anamieta jeho nezákonnosť, pričom toto rozhodnutie uvádza aj v žalobnom návrhu hoci len „v spojení“ s
rozhodnutím žalovaného č. 102834672/2019 zo dňa 10.12.2019.

66. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

67. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná

oneskorene

68. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie MF SR č. MF/018531/2019-77 zo dňa 07.11.2019
bolo žalobcovi doručené dňa 13.11.2019. Lehota na podanie správnej žaloby žalobcovi márne uplynula
dňom 13.01.2020. Žalobca správnu žalobu proti rozhodnutiu MF SR č. MF/018531/2019-77 zo dňa
07.11.2019 podal elektronicky dňa 12.02.2020, teda po lehote ustanovenej § 181 ods. 1 SSP, pričom

zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť (§ 181 ods. 4 SSP). Preto správny súd v tejto časti žalobu v
súlade s § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol.

69. Súd dodáva, že z dôvodu hospodárnosti konania správny súd nevyzýval MF SR na vyjadrenie
k správnej žalobe a ani ho nepredvolal na pojednávanie, pretože nechcel zaťažovať štátny rozpočet

určovaním povinností správnemu orgánu s vedomím, že žaloba proti jeho rozhodnutiu bola podaná
oneskorene.

VI. Posúdenie nároku na náhradu trov konania

70. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

71. Podľa § 167 ods. 1 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci

voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadovať.Orgánuštátnejsprávyvšaknáhradutrovprávnehozastúpeniamožnopriznaťlenvýnimočne.

72. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

73. Žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného 1 a stanovisko žalovaného 2. Pokiaľ ide o
správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného 1, v tejto časti bol žalobca úspešný. Na druhej
strane v časti týkajúcej sa stanoviska žalovaného 2, v ktorej bola žaloba zamietnutá, ako súd vysvetlil v
časti VI odôvodnenia rozsudku, odmietnutie žaloby zavinil žalobca.

74. Žalobca mal vo veci len nepatrný neúspech, pričom voči žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR
bol žalobca úspešný. Preto sa správny súd priklonil k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania
a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému
žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

75. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v 30 dní mesiaca od jeho doručenia na Krajský
súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho

na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).