Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/132/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011268
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3118011268.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému Ing. E. Y., nar. XX.XX.XXXX v
A., trvale bytom L. XXX, okres A., t. č. na slobode, a obžalovanému E. P., nar. XX.XX.XXXX v V.,
okres V., trvale bytom X. H. nad Y., F. XXX/XX, prechodne bytom X. H. nad Y., G. XX, okres X. H.
nad Y., t. č. na slobode, pre pokračovací trestný čin zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276

odsek 1, odsek 2 písm. c), odsek 4 Tr. zákona, sčasti spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.
zákona a sčasti samostatným konaním, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 28. apríla
2022 prejednal odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného E. P. a odvolanie obžalovaného A..
E. Y. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. novembra 2020 pod sp. zn. 3T/62/2018 a
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolania obžalovaného A.. E. Y. a prokurátora z a m

i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. novembra 2020 pod sp. zn. 3T/62/2018, na podklade
podanej obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 05. septembra 2018 pod č. k. 1Kv
38/17/3300-47, doručenej okresnému súdu dňa 07. septembra 2018 bolo rozhodnuté
nasledovne:

„ Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona sa u obžalovaného A.. E. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. č. XXX, t. č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom,

z r u š u j e výrok o vine z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/74/2018 zo dňa 04.02.2019
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/24/2019 zo dňa 01.04.2019, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2019, zo spáchania pokračovacieho zločinu skrátenia dane a
poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v apríli 2015 do spoločnosti A., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom G. nad Y., J. P. XXX, zabezpečil
formálneho konateľa E. P., ktorý bol nahradený dňa 30.07.2015 novým, rovnako formálnym konateľom
E. F., ktorý bol nahradený dňa 19.11.2015 rovnako formálnym konateľom A. L. až do 05.05.2016, kedy

E. F. a A. L. obvinený A.. E. Y. prisľúbil za zastávanie funkcie konateľa vyplácanie finančnej odmeny, aby
obvinený A.. E. Y. bez svojej zjavnej osobnej účasti na činnosti tejto spoločnosti, ktorú však fakticky riadil,
vykonával všetky obchody, zaisťoval vedenie jej účtovníctva, disponoval jej finančnými prostriedkami na
bankových účtoch, nosil na podpis faktúry konateľom E. F. a A. L., pričom ani jeden z konateľov nikdy
žiaden obchod nevykonal, a tak mohol v mene týchto konateľov obchodovať predovšetkým s hydinovým
mäsom, avšak z toho vznikajúcu daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty (ďalej "DPH") spoločnosti

A., s.r.o. ako registrovaného platiteľa DPH, úmyselne znižoval tak, že deklaroval dodanie tovarov a
služieb od spoločnosti H. R., s. r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom L., V. X/B, ktoré však nezodpovedaliskutočnosti, pričom spoločnosť H. R., s.r.o., ani nebola registrovaná ako platiteľ' DPH a tieto fiktívne
dodávateľské faktúry zahrnul do daňových priznaní k DPH spoločnosti A., s.r.o., ktoré boli u správcu
dane podané nasledovne :

1. dňa 22.07.2015 bolo na Daňovom úrade V. za tento daňový subjekt podané riadne daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2015, ktorým A.. E. Y. menom hore
uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti H. R., s.r.o.
prostredníctvom 1 faktúry v celkovej sume 105.600,- EUR z toho DPH 17.600,- EUR, v dôsledku čoho

daňový subjekt A., s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 120,17 EUR, pričom neuznaním
tejto fiktívnej faktúry by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na vlastnú daňovú povinnosť vo
výške 17.720,17 EUR;

2. dňa 27.10.2015 bolo na Daňovom úrade V. za tento daňový subjekt podané riadne daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2015, ktorým A.. E. Y. menom hore

uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti H. R., s.r.o.
prostredníctvom 19 faktúr v celkovej sume 1.000.532,30 EUR z toho DPH 166.755,38,- EUR, v dôsledku
čoho daňový subjekt A., s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 519,49 EUR, pričom
neuznaním týchto fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 167.274,87 EUR;

3. dňa 25.01.2016 bolo na Daňovom úrade V. za tento daňový subjekt podané riadne daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2015, ktorým A.. E. Y. menom hore
uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti H. R., s.r.o.
prostredníctvom 48 faktúr v celkovej sume 3.954.397,20 EUR z toho DPH 659.066,16,- EUR, v dôsledku

čoho daňový subjekt A., s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 283,35 EUR, pričom
neuznaním týchto fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 659.349,51 EUR;

4. dňa 23.02.2016 bolo na Daňovom úrade V. za tento daňový subjekt podané riadne daňové

priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016, ktorým A.. E. Y. menom hore
uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti H. R., s.r.o.
prostredníctvom 16 faktúr v celkovej sume 1.408.560,- EUR z toho DPH 234.760,- EUR, v dôsledku čoho
daňový subjekt A., s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 227,89 EUR, pričom neuznaním
týchto fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na vlastnú daňovú povinnosť vo

výške 234.987,89 EUR;

5. dňa 24.03.2016 bolo na Daňovom úrade V. za tento daňový subjekt podané riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016, ktorým A.. E. Y. menom hore
uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti H. R., s.r.o.

prostredníctvom 11 faktúr v celkovej sume 1.057.200,- EUR z toho DPH 176.200,- EUR, v dôsledku čoho
daňový subjekt A., s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 284,65 EUR, pričom neuznaním
týchto fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na vlastnú daňovú povinnosť vo
výške 176.484,65 EUR;

6. dňa 21.04.2016 bolo na Daňovom úrade V. za tento daňový subjekt podané riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016, ktorým A.. E. Y. menom
hore uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti H. R.,
s.r.o. prostredníctvom 21 faktúr v celkovej sume 1.674.126,10 EUR z toho DPH 279.021,08,- EUR, v
dôsledku čoho daňový subjekt A., s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 251,76 EUR, pričom

neuznaním týchto fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 279.272,84 EUR,

čím za predmetné obdobia skrátil daň z pridanej hodnoty v celkovom rozsahu 1.533.402,62 EUR,

a súčasne s a z r u š u j e aj výrok o treste uložený v tomto rozsudku podľa § 276 ods. 4 Tr. zák.
s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., za použitia § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák. per analogiam a to trest odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov, podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu prevýkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obžalovanému zároveň
ukladá trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť a výkon funkcie štatutárnych
orgánov právnických osôb na dobu 4 (štyri) roky,

a následne obžalovaný 1/ A.. E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, t.č. ÚVTOS Dubnica nad
Váhom, a obžalovaný 2/ E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX/XX, X. H. nad Y., prechodne G. č.
XX, X. H. nad Y.,

sú vinní, že

Obžalovaný 1/

A.. E. Y.

v apríli 2015 do spoločnosti A., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom G. nad Y., J. P. XXX, zabezpečil
formálneho konateľa E. P., ktorý bol nahradený dňa 30.07.2015 novým, rovnako formálnym konateľom
E. F., ktorý bol nahradený dňa 19.11.2015 rovnako formálnym konateľom A. L. až do 05.05.2016,
kedy E. F. a A. L. obžalovaný A.. E. Y. prisľúbil za zastávanie funkcie konateľa vyplácanie finančnej
odmeny, aby obžalovaný A.. E. Y. bez svojej zjavnej osobnej účasti na činnosti tejto spoločnosti,

ktorú však fakticky riadil, vykonával všetky obchody, zaisťoval vedenie jej účtovníctva, disponoval jej
finančnými prostriedkami na bankových účtoch, nosil na podpis faktúry konateľom E. F. a A. L., pričom
ani jeden z konateľov nikdy žiaden obchod nevykonal, a tak mohol v mene týchto konateľov obchodovať
predovšetkým s hydinovým mäsom, avšak z toho vznikajúcu daňovú povinnosť na dani z pridanej
hodnoty (ďalej "DPH") spoločnosti A., s.r.o. ako registrovaného platiteľa DPH, úmyselne znižoval tak, že

deklaroval dodanie tovarov a služieb od spoločnosti H. R., s. r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom L., V.
X/B, ktoré však nezodpovedali skutočnosti, pričom spoločnosť H. R., s.r.o., ani nebola registrovaná ako
platiteľ' DPH a tieto fiktívne dodávateľské faktúry zahrnul do daňových priznaní k DPH spoločnosti A.,
s.r.o., ktoré boli u správcu dane podané nasledovne:

1. dňa 22.07.2015 bolo na Daňovom úrade V. za tento daňový subjekt podané riadne daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2015, ktorým A.. E. Y. menom hore
uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti H. R., s.r.o.
prostredníctvom 1 faktúry v celkovej sume 105.600,- EUR z toho DPH 17.600,- EUR, v dôsledku čoho
daňový subjekt A., s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 120,17 EUR, pričom neuznaním

tejto fiktívnej faktúry by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na vlastnú daňovú povinnosť vo
výške 17.720,17 EUR;

2. dňa 27.10.2015 bolo na Daňovom úrade V. za tento daňový subjekt podané riadne daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2015, ktorým A.. E. Y. menom hore

uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti H. R., s.r.o.
prostredníctvom 19 faktúr v celkovej sume 1.000.532,30 EUR z toho DPH 166.755,38,- EUR, v dôsledku
čoho daňový subjekt A., s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 519,49 EUR, pričom
neuznaním týchto fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 167.274,87 EUR;

3. dňa 25.01.2016 bolo na Daňovom úrade V. za tento daňový subjekt podané riadne daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2015, ktorým A.. E. Y. menom hore
uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti H. R., s.r.o.
prostredníctvom 48 faktúr v celkovej sume 3.954.397,20 EUR z toho DPH 659.066,16,- EUR, v dôsledku

čoho daňový subjekt A., s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 283,35 EUR, pričom
neuznaním týchto fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 659.349,51 EUR;

4. dňa 23.02.2016 bolo na Daňovom úrade V. za tento daňový subjekt podané riadne daňové

priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016, ktorým A.. E. Y. menom hore
uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti H. R., s.r.o.
prostredníctvom 16 faktúr v celkovej sume 1.408.560,- EUR z toho DPH 234.760,- EUR, v dôsledku čoho
daňový subjekt A., s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 227,89 EUR, pričom neuznanímtýchto fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na vlastnú daňovú povinnosť vo
výške 234.987,89 EUR;

5. dňa 24.03.2016 bolo na Daňovom úrade V. za tento daňový subjekt podané riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016, ktorým A.. E. Y. menom hore
uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti H. R., s.r.o.
prostredníctvom 11 faktúr v celkovej sume 1.057.200,- EUR z toho DPH 176.200,- EUR, v dôsledku čoho
daňový subjekt A., s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 284,65 EUR, pričom neuznaním

týchto fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na vlastnú daňovú povinnosť vo
výške 176.484,65 EUR;

6. dňa 21.04.2016 bolo na Daňovom úrade V. za tento daňový subjekt podané riadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016, ktorým A.. E. Y. menom
hore uvádzaných formálnych konateľov, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti H. R.,

s.r.o. prostredníctvom 21 faktúr v celkovej sume 1.674.126,10 EUR z toho DPH 279.021,08,- EUR, v
dôsledku čoho daňový subjekt A., s.r.o., vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 251,76 EUR, pričom
neuznaním týchto fiktívnych faktúr by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vzrástol na vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 279.272,84 EUR,

čím za predmetné obdobia skrátil daň z pridanej hodnoty v celkovom rozsahu 1.533.402,62 EUR,

v období najmenej od decembra 2013 do marca 2015, na rôznych miestach V. kraja, s úmyslom zatajiť
vlastnú daňovú povinnosť a neoprávnene znížiť vlastnú daňovú povinnosť obžalovaný 1/ A.. E. Y.
zabezpečil spoločnosť J. s.r.o. IČO: XXXXXXXX, J. XX/X, V. (ďalej len J., s.r.o.), a od obdobia júna 2014

po vzájomnej dohode s obžalovaným 2/ E. P. zabezpečili spoločnosť X., s.r.o. IČO: XXXXXXXX, S. XXX
(ďalej len X.), preto, aby prostredníctvom týchto spoločností objednali a dodali tovar - mrazené kuracie
prsia zo spoločností V., spol. s r.o. IČO: XXXXXXXX J. XXXX, N. P. a H. D. a.s., IČO:
XXXXXXXX, G. XXX/XX, J. 1, so sídlom v O. republike, pre vyššie uvedené obchodné spoločnosti,
ktoré boli platiteľmi dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") na území Slovenskej republiky, za

účelom ich ďalšieho predaja spoločnosti Y. V., s.r.o. IČO: XXXXXXXX, M. XXXX, R. vediac, že z toho
vyplývajúcu daňovú povinnosť na DPH neuhradia správcovi dane, hoci k zdaniteľným plneniam medzi
týmito subjektmi skutočne došlo, a to takým spôsobom, že za spoločnosť J. s.r.o.
obžalovaný 1/ E. Y. daňové priznania na DPH ani nepodal, a za spoločnosť X., s.r.o. obžalovaný 1/
A.. E. Y. a obžalovaný 2/ E. P. zabezpečili fiktívne dodávateľské faktúry od spoločností C. s.r.o., IČO:

XXXXXXXX J. XXXX, V., H. R. s.r.o., IČO: XXXXXXXX, V. X/X, L. a Z. A. group s.r.o., IČO: XXXXXXXX,
K. XXX, ktoré zahrnuli do daňových priznaní k DPH, čím týmto konaním v jednotlivých zdaňovacích
obdobiach:

podaním daňového priznania k DPH a kontrolných výkazov DPH za X., s.r.o. za zdaňovacie obdobie II.

štvrťrok 2014 elektronickou formou dňa 26.08.2014, do ktorých zahrnuli fiktívne faktúry od spoločnosti
C., s.r.o. s celkovou faktúrovanou DPH vo výške 465.294,53 €,

podaním daňového priznania k DPH a kontrolných výkazov DPH za X., s.r.o. za zdaňovacie obdobie III.
štvrťrok 2014 elektronickou formou dňa 28.10.2014, do ktorých zahrnuli fiktívne faktúry od spoločnosti

C., s.r.o. s celkovou faktúrovanou DPH vo výške 1.343.600,- €,

podaním daňového priznania k DPH a kontrolných výkazov DPH za X., s.r.o. za zdaňovacie obdobie IV.
štvrťrok 2014 elektronickou formou dňa 26.01.2015, do ktorých zahrnuli fiktívne faktúry od spoločnosti
C., s.r.o. a Z. A. group s.r.o. s celkovou faktúrovanou DPH vo výške 1.375.356,- €,

podaním daňového priznania k DPH a kontrolných výkazov DPH za X., s.r.o. za zdaňovacie obdobie l.
štvrťrok 2015 elektronickou formou dňa 27.04.2015, do ktorých zahrnuli fiktívne faktúry od spoločnosti
C., s.r.o. a H. R., s.r.o. s celkovou faktúrovanou DPH vo výške 882.933,34 €,

obžalovaný 1/ A.. E. Y. a obžalovaný 2/ E. P. v bodoch 7. až 10. skrátili daň vo výške 4.067.183,87 Eur,nepodaním daňového priznania k DPH za J. s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2013, v ktorom
zdaňovacom období dodal tovar Y. V. s.r.o. faktúrovanou DPH v celkovej výške 258.377,73 €, ktorú Y.
V. s.r.o. aj zaplatila, avšak J. s.r.o. ju správcovi dane zatajil,

nepodaním daňového priznania k DPH za J. s.r.o. za zdaňovacie obdobie január 2014, v ktorom
zdaňovacom období dodal tovar Y. V. s.r.o. s faktúrovanou DPH v celkovej výške 381.172,25 €, ktorú Y.
V. s.r.o. aj zaplatila, avšak J. s.r.o. ju správcovi dane zatajil,

nepodaním daňového priznania k DPH za J. s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2014, v ktorom
zdaňovacom období dodal tovar Y. V. s.r.o. s faktúrovanou DPH v celkovej výške 313.331,81 €, ktorú Y.
V. s.r.o. aj zaplatila, avšak J. s.r.o. ju správcovi dane zatajil,

nepodaním daňového priznania k DPH za J. s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2014, v ktorom
zdaňovacom období dodal tovar Y. V. s.r.o. s faktúrovanou DPH v celkovej výške 160.396,30 €, ktorú Y.

V. s.r.o. aj zaplatila, avšak J. s.r.o. ju správcovi dane zatajil,

nepodaním daňového priznania k DPH za J. s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2014, v ktorom
zdaňovacom období dodal tovar Y. V. s.r.o. s faktúrovanou DPH v celkovej výške 73.155,54 €, ktorú Y.
V. s.r.o. aj zaplatila, avšak J. s.r.o. ju správcovi dane zatajil,

nepodaním daňového priznania k DPH za J. s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2014, v ktorom
zdaňovacom období dodal tovar Y. V. s.r.o. s faktúrovanou DPH v celkovej výške 74.599,23 €, ktorú Y.
V. s.r.o. aj zaplatila, avšak J. s.r.o. ju správcovi dane zatajil,

nepodaním daňového priznania k DPH za J. s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2014, v ktorom
zdaňovacom období dodal tovar Y. V. s.r.o. s faktúrovanou DPH v celkovej výške 11.832,- €, ktorú Y. V.
s.r.o. aj zaplatila, avšak J. s.r.o. ju správcovi dane zatajil,

obžalovaný 1/ A.. E. Y. v bodoch 11. až 17. skrátil daň vo výške 1.272.864,86 Eur,

t e d a

obžalovaný 1/ A.. E. Y.
v bodoch 1. až 10. rozsudku skrátil daň a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a

vo veľkom rozsahu, z toho v bodoch 7. až 10. spoločným konaním,
v bodoch 11. až 17. rozsudku skrátil daň a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas
a vo veľkom rozsahu,

obžalovaný 2/ E. P.

v bodoch 7. až 10. rozsudku spoločným konaním skrátil daň a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas a vo veľkom rozsahu,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný 1/ A.. E. Y.
v bodoch 1. až 10. rozsudku - pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1,
odsek 2 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, z
toho v bodoch 7. -10. spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, v bodoch 11. až 17. rozsudku
- pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 4

Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona,
obžalovaný 2/ E. P.
v bodoch 7. až 10. rozsudku - pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1,
odsek 2 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona,
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j úObžalovaný 1/ A.. E. Y.

podľa § 276 odsek 4 Trestného zákona za použitia § 41 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona s

prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, § 36 písmeno j), l), n) Trestného
zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona na spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7
(sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje pre výkon trestu do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 6 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať
akúkoľvek podnikateľskú činnosť a výkon funkcie štatutárnych orgánov, právnických osôb na dobu 6
(šesť) rokov.

Obžalovaný 2/ E. P.

podľa § 276 odsek 4 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona,
§ 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad
jeho správaním počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno h) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálnemu výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 61 odsek 6 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať
akúkoľvek podnikateľskú činnosť a výkon funkcie štatutárnych orgánov, právnických osôb na dobu 6
(šesť) rokov.“

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, na ktorom boli prítomní obaja
obžalovaní, intervenujúci a dozorový prokurátor, ktorý podal v lehote 15 dní odvolanie v neprospech
obžalovaného E. P. proti výrokom o jemu uloženom treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho
výkonu a odvolanie podal aj obžalovaný A.. E. Y., rovnako proti výrokom o jemu uloženom treste odňatia
slobody a jemu určenom spôsobe jeho výkonu.

Prokurátor v písomnom odôvodnení svojho odvolania poukázal na to, že napadnutý rozsudok okresného
súdu považuje vo vzťahu k obžalovanému A.. E. Y. k výrokom vine a treste za zákonný a dôvodný
a rovnako tak nemá žiadne výhrady voči konaniu, ktoré ich vydaniu predchádzali. Pokiaľ ide o

obžalovaného E. P., aj u neho považuje výrok o jeho vine v napadnutom rozsudku za zákonný a dôvodný
a tiež nemá výhrady voči konaniu, ktoré predchádzalo tomuto výroku. S argumentáciou okresného
súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o uloženom treste u obžalovaného
E. P. sa však celkom nestotožňuje. Použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu u neho považuje
za správnu, ale aplikovaný jeho rozsah je podľa jeho názoru príliš výrazný. V súvislosti s inštitútom

mimoriadneho zníženia trestu poukázal na ustanovenie § 39 odsek 1 Tr. zákona i konkrétnu judikatúru
(judikát najvyššieho súdu č. R 24/1966, rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/66/2013 zo
dňa 03. decembra 2014) ako na prostriedok, ktorý sa neaplikuje pravidelne, pretože musí ísť o nie
bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ale iba o také, ktoré by spôsobovali to, že by obžalovaný pociťoval
uloženie trestu bez aplikácie mimoriadneho zníženia trestu citeľnejšie ako ostatní páchatelia totožnej

trestnej činnosti. Teda že by takto uložený trest bol neprimerane prísnym a súčasne, že by narušenosť
obžalovaného nebola až tak výrazná, aby bolo potrebné na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania.
V aplikačnej praxi súdov okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie
povahy, charakteru a závažnosti spáchaného trestného činu, vrátane možnosti nápravy obžalovaného.Za pomery obžalovaného možno zase považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri
nedostatku priťažujúcich okolností. Ďalej prokurátor uviedol, že trestnou sadzbou zákonodarca v súlade
so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, no zároveň

mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolnosti konkrétneho prípadu v
rámci zákonom relatívne určenej trestnej sadzby. Z toho vyplýva, že zákonodarca práve tým, že určil
vysokú trestnú sadzbu, ktorú môže súd uložiť za trestný čin spáchaný obžalovaným E. P., vyjadril
typovú závažnosť tohto trestného činu ako trestného činu pre spoločnosť vysoko škodlivého. V záujme
zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti. V rámci požiadavky primeranosti

trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá umožňuje naplnenie tejto
požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu.
Druh a výmera trestu preto musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Uložením neprimeraného trestu dochádza zo
strany súdov k negácii práva, čím sa zakladá bezprávie a teda stav v právnom štáte neakceptovateľný.
Je nesporné, že v rámci sudcovskej individualizácie trestu môže dôjsť aj k aplikácii ustanovenia § 39

Tr. zákona dovoľujúceho mimoriadne zníženie trestu. Takéto zníženie nie je bežné, ale je možné len
v individuálnom prípade existencie okolnosti, ktoré logicky musia mať povahu okolnosti mimoriadnych.
Prokurátor v tejto súvislosti poukázal aj na záver Ústavného súdu SR, ktorý v otázke ukladania trestov
„považoval za potrebné pripomenúť, že v praxi sa častejšie vyskytujú bežné (nemimoriadne) okolnosti
než mimoriadne okolnosti.“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 106/2011 z 28. novembra 2012). Medzi

funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov na ostatných
členov spoločnosti - potencionálnych páchateľov a uložením neprimerane nízkeho trestu nedochádza
k naplneniu uvedenej funkcie a tým aj k zabezpečeniu spoločnosti. Zľahčovanie trestnej činnosti je v
rozpore s ustanovením § 34 odsek 1 Tr. zákona, podľa ktorého okrem iného trest má odradiť iných od
páchania trestnej činnosti a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Mimoriadne znížený

trest uložený obžalovanému E. P. v tejto trestnej veci rozhodne nie je spôsobilý odradiť potencionálnych
páchateľov od páchania závažnej spoločensky nebezpečnej ekonomickej trestnej činnosti. Z uvedeného
vyplýva, že okresný súd uložil tomuto obžalovanému nesprávne a v rozpore s ustanoveniami Trestného
zákona neprimerane nízky trest odňatia slobody a prokurátor preto navrhol, aby odvolací súd podľa §
321 odsek 1 písm. d), písm. e) Tr. poriadku zrušil výroky o uloženom podmienečnom treste odňatia

slobody u obžalovaného E. P. v napadnutom rozsudku a podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku, aby mu
sám uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm.
a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný A.. E. Y. v písomnom odôvodnení svojho odvolania prostredníctvom svojej obhajkyne
poukázal na to, že sa na začiatku hlavného pojednávania priznal k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti,
ktorej spáchanie úprimne oľutoval a súčasne urobil aj vyhlásenie o uznaní viny, ktoré okresný súd
aj prijal. Osobne je toho názoru, že okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu mal prihliadnuť
najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, jeho osobu a

jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Preto okresný súd so zreteľom na stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu, sp. zn. Tpj 55/2016 mal prihliadnuť v intenciách zákonných kritérií pri ukladaní
trestu u jeho osoby na všetky okolnosti a skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Najmä na to, že
urobil vyhlásenie o uznaní viny, čím mal aplikovať u neho mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr.
zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že je otcom troch maloletých detí, o ktoré sa

riadne stará, čo potvrdila aj jeho manželka čestným prehlásením s tým, že sú odkázaní na jeho výživu.
Okresný súd nevzal do úvahy, že ho deti potrebujú a že na jeho strane existujú dôvody osobitného
zreteľa. Čas, ktorý bude bez detí mu nikto a ani im nevráti a jeho odsúdenie bude tak mať dopad
na ne, na ich vývoj, keď budú vyrastať bez otca. Konanie, ktorého sa dopustil ho veľmi mrzí a ľutuje
ho. Je mu zrejmé, že mimoriadne zníženie trestu nie je obligatórne, ale v jeho prípade pri zohľadnení

všetkých okolností prípadu a korešpondovania s účelom trestu deklarovaným v § 34 Tr. zákona by
bolo zákonné a spravodlivé mu trest odňatia slobody mimoriadne znížiť. Preto navrhuje, aby odvolací
súd, pri nezmenenom výroku o vine zrušil v napadnutom rozsudku výroky o treste a aby mu sám uložil
s aplikáciou mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Tr. zákona miernejší, resp. menej prísny trest,
znížený o 1/3 podľa analogicky podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona. Obžalovaný

predložil čestné prehlásenie svojej manželky, aktuálnu pracovnú zmluvu so zamestnávateľom U., s. r.
o., G. nad Y. s výrazne kladným pracovným posudkom.K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora sa písomne, prostredníctvom zvolenej obhajkyne
vyjadril obžalovaný E. P. tak, že on konal iba na pokyn spoluobžalovaného E. Y. a bez participácie z
trestnej činnosti. Ďalej poukázal na to, že riadne pracuje, poberá čiastočný invalidný dôchodok, podieľa

sa na výchove a výžive dvoch maloletých detí. Má zdravotné problémy, ktoré spočívajú v pokročilom
štádiu ulceroznej kolitídy (hrubého čreva). Doteraz vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Podľa jeho
názoru jemu uložený trest odňatia slobody v napadnutom rozsudku spĺňa všetky kritéria primeranosti,
proporcionality a spravodlivosti.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín sa do konania verejného zasadnutia krajského súdu k písomne
odôvodnenému odvolania obžalovaného A.. E. Y. písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané za splnenia všetkých procesných
podmienok, v neprítomnosti obžalovaného A.. E. Y., ktorý navrhol konať vo svojej neprítomnosti,

intervenujúci a dozorový prokurátor krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu poukázal na ich
písomné odôvodnenie odvolania vo vzťahu k obžalovanému E. P. a navrhol rozhodnúť tam spôsobom
uvedeným a odvolanie obžalovaného A.. E. Y. navrhol ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku
zamietnuť.

Zvolená obhajkyňa obžalovaného A.. E. Y. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného
návrhu tiež poukázal na ich písomné odôvodnenie odvolania a navrhla, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k
jej klientovi zrušil a aby sám mu potom uložil miernejší trest odňatia slobody, s aplikáciou mimoriadneho
zníženia trestu tak, ako v podrobnostiach uviedla v dôvodoch ich odvolania.

Zvolená obhajkyňa obžalovaného E. P. právom konečného návrhu na verejnom zasadnutí odvolacieho
súdu navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obžalovaný E. P. právo konečného návrhu a posledného slova na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu

nevyužil.

Podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odseku 1
Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odseku 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku, v
posudzovanom prípade výlučne iba podľa písm. c) /zásadné porušenie práva na obhajobu/ citovaného
zákonného ustanovenia Tr. poriadku.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania prokurátora v neprospech
obžalovaného E. P. a súčasne aj z podnetu odvolania obžalovaného A.. E. Y., ktoré obe
boli pritom podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, napadnutý rozsudok v intenciách
§ 317 odseku 1 Tr. poriadku a takto zistil, že vo vzťahu k rozhodovaniu o vine obaja obžalovaní

urobili vyhlásenie o jej uznaní v celom rozsahu podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré
okresný súd po splnení ďalších procesných podmienok aj na hlavnom pojednávaní právoplatne prijal a
dokazovanie vykonal iba v obmedzenom a nevyhnutnom rozsahu vo vzťahu k výroku o trestnoprávnych
sankciách. V tomto prípade preto krajský súd by ani nemohol preskúmavať výroky o vine u oboch
obžalovaných, ktorých spáchané žalované skutky boli (správne a zákonne) právne kvalifikované i

posúdené (u obžalovaného A.. E. Y. po zrušení výrokov v dotknutom rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 04. februára 2019, sp. zn. 3T/74/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
01. apríla 2019, sp. zn. 23To/24/2019 postupom podľa 41 odsek 3 Tr. zákona, keďže ide o nevyhnutnosť
ukladania spoločného trestu) u obžalovaného A.. E. Y. ako opakovací pokračovací trestný čin, t. j. dva
samostatné pokračovacie a sčasti samostatným konaním (skutky pod bodmi 1 až 10 a skutky pod

bodmi 11 až 17 v napadnutom rozsudku okresného súdu samostatným konaním) a u obžalovaného
E. P. pokračovací trestný čin zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 2 písm.
c), odsek 4 Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.
zákona (skutky pod bodmi 7 až 10 v napadnutom rozsudku okresného súdu). Pokiaľ ide o jediný, doúvahy prichádzajúci vyššie uvedený dovolací dôvod v takomto prípade, krajský súd nezistil v procesnom
postupe, ktoré predchádzalo výrokom o vine u obžalovaných, ale ani v súvisiacich výrokoch o treste,
žiadne porušenia práva na obhajobu u oboch obžalovaných.

Pokiaľ však ide o obe odvolania, krajský súd z ich podnetu musel preskúmať celé výroky o uložených
trestoch odňatia slobody a spôsobe ich výkonu v napadnutom rozsudku okresného súdu u oboch
obžalovaných a dospel k záveru, že okresný súd v zásade postupoval vecne správne a zákonne, keď
obom obžalovaným uložil všetky tresty tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku

okresného súdu. U oboch obžalovaných správne a zákonne identifikoval všetky poľahčujúce okolnosti
tak, ako sú tieto špecifikované vo výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu. Správne tiež
u obžalovaného A.. E. Y. identifikoval a pričítal mu jednu priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. h) Tr. zákona (spáchanie viacerých trestných činov). Aj krajský súd dospel k záveru,
že u oboch v konečnom dôsledku prevažujú iba poľahčujúce okolnosti a preto okresný súd správne a
zákonne tiež u oboch aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona, t. j.

zníženie hornej hranice trestnej sadzby o 1/3. Okresný súd tiež nepochybil, keď u obžalovaného A.. E. Y.
aplikovalustanovenieoúhrnnomtrestepodľa§41odsek2Tr.zákona(t.j.suplatnením tzv.„asperačnej-
zostrujúcej zásady“ so zvýšením hornej hranice zákonnej trestnej sadzby o 1/3). Napokon okresný súd
postupoval správne i zákonne, pokiaľ mimoriadne znížil trest odňatia slobody iba u obžalovaného E. P.
podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona, so zákonným limitom podľa odseku 3 písm. d) tohto ustanovenia, pretože

iba u tohto obžalovaného, aj podľa názoru krajského súdu, bolo možné takéto moderačné oprávnenie
súdu aplikovať. Pokiaľ obžalovaný A.. E. Y. spochybňoval uloženie trestu odňatia slobody tak, ako mu bol
uložený v napadnutom rozsudku okresného súdu, t. j. bez aplikácie mimoriadneho zníženia trestu podľa
§ 39 Tr. zákona., nie je možné sa stotožniť s odvolacou argumentáciou obžalovaného A.. E. Y..
Práve u tohto obžalovaného je hlavné ťažisko zodpovednosti za následky protiprávneho konania a nie je

možné opomenúť ani výrazne veľký rozsah spáchanej trestnej činnosti, na ktorej spáchaní mal výrazne
väčšinový podiel, vrátane participácie na jej výnose práve tento obžalovaný (oproti obžalovanému E.
P.). Ide skutočne o tak výrazne sumy skrátených daní, že jemu tiež správne okresným súdom uložený
spoločný a úhrnný trest odňatia slobody, na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby,
predstavuje skôr mierny trest, ktorý však by už ale ani nebolo možné revidovať v odvolacom konaní,

a to z dôvodu absencie odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného A.. E. Y.. Obžalovaným
uvádzané, hoci aj pravdivé skutočnosti a okolnosti (osobné rodinné a pracovné pomery, dopad na
rodinu a jeho maloleté deti) nemôžu vyvážiť nevyhnutné uloženie trestu odňatia slobody, bez akejkoľvek
aplikácie moderačného oprávnenia podľa § 39 Tr. zákona, predovšetkým s poukazom na dosiahnutie
generálnej prevencie, vyplývajúcej z ustanovenia § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona, na čo správne

argumentačne reagoval prokurátor s tým, že na druhej strane voči nesprávnej obžalovanej osobe. V
žiadnom prípade neobstojí odvolacia námietka obžalovaného A.. E. Y. v tom, že uložený trest odňatia
slobody v napadnutom rozsudku bude postihovať jeho maloleté deti. Krajský súd dodáva, že obžalovaný
si musel byť vedomý následkov a dopadov i na okruh svojej rodiny, keď konal protiprávne v rozpore s
Trestným zákonom.

Inak tomu však bolo v prípade obžalovaného E. P., u ktorého správne a zákonne, keďže neboli zistené
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by tomu bránili, okresný súd aplikoval mimoriadne zníženie trestu
podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona, s poukazom na zákonný limit podľa odseku 3 písm. d) citovaného
ustanovenia Trestného zákona. Je nevyhnutné tiež zdôrazniť, že v podstate

ani sám prokurátor v odvolacích dôvodoch vo vzťahu k tomu obžalovanému aplikáciu mimoriadneho
zníženia trestu nespochybňoval a namietal iba to, že obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody
v napadnutom rozsudku s podmienečným odkladom. Okresný súd akceptovateľne a bez známok
arbitrárnosti odôvodnil skutočnosť, že na obžalovaného bude postačovať pôsobením trestu odňatia
slobody bez jeho priameho výkonu, teda s jeho podmienečným odložením na skúšobnú dobu na samej

hornej hranici zákonného rozpätia (5 rokov) s tým, že dostatočným trestom odňatia slobody bude
vymeraný trest odňatia slobody na 3 roky, vrátane uloženého probačného dohľadu nad obžalovaným,
spolu s predmetnou povinnosťou, špecifikovanou vo výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného
súdu. Je síce faktom, že ani u tohto obžalovaného nie je možné v zásade bagatelizovať následok,
vyplývajúci zo spáchanej trestnej činnosti s preukázaným podielom viny, ktorá ale bola u neho výrazne

menšia ako u spoluobžalovaného A.. E. Y.. Nemenej významným faktom, ktorý nebolo možné opomenúť
bolo i to, že u obžalovaného E. P. neprichádzalo do úvahy tiež ukladanie spoločného a úhrnného trestu
navyše podľa § 41 odsek 2 Tr. zákona, s uplatnením tzv. asperačnej - zostrujúcej zásady“.Krajský súd uzatvára, že u oboch obžalovaných boli uložené tresty odňatia slobody, spolu s ďalším
uloženým predmetným trestom zákazu činnosti v hornej polovici zákonného rozpätia (od 1 do 10 rokov)
na 6 rokov, bez relevantného rozporu s očakávaným účelom trestu u oboch obžalovaných podľa § 34

odsek 1, odsek 4 Tr. zákona, t. j. sú dostatočné pre dosiahnutie individuálnej i generálnej prevencie
a uložené tresty obom obžalovaným v dostatočnej miere vyjadrujú aj morálne odsúdenie konania
oboch obžalovaných, spoločnosťou. Krajský súd uvádza, že správne a zákonné bolo tiež zaradenie
obžalovaného A.. E. Y. na výkon uloženého spoločného a úhrnného trestu odňatia slobody, podľa §
48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu, s minimálnym stupňom

stráženia, keďže v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním celej (aj zbiehajúcej sa) trestnej
činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody pričom iné, prísnejšie zaradenie podľa § 48 odsek 4 Tr.
zákona nezodpovedá oprávneným potrebám takéhoto prísnejšieho zaradenia.

Vzhľadomnauvedenéiskutočnosť,ženapadnutýrozsudokjevecnesprávny,presvedčivý,nevykazujúci
prvky arbitrárnosti a zákonný vo všetkých jeho výrokoch a odvolanie prokurátora v neprospech

obžalovaného E. P. a odvolanie obžalovaného A. neboli dôvodné, odvolací súd rozhodol tak, že podľa
§ 319 Tr. poriadku obe odvolania zamietol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.