Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200929
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1019200929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a

členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcov: 1/ W.. X. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bytom I.M. X, XXX XX J., 2/ G.. T.na K., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom I. XX, XXX
XX J., 3/ W.. J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé J. O. XX, XXX XX J., 4/ C.. L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalé
bytom O. XX, XXX XX J., 5/ I.. K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom O. XX, XXX XX J., 6/ C.. C.. C. G.,
G.., C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K. Q. X, XXX XX J., všetci zastúpení advokátskou kanceláriou
Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému:
Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom Tomášiková 46,

832 05 Bratislava, IČO: 00 151 866, za účasti: 1/ Stavebné bytové družstvo Bratislava I., so sídlom
Palackého 24, 811 02 Bratislava, IČO: 00 169 226, 2/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so
sídlom Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, 3/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova
36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-
OOP6-2019/047751-002 zo dňa 26.04.2019, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Bratislava, Číslo: OU-BA-
OOP6-2019/047751-002 zo dňa 26.04.2019, z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcom v 1. až 6. rade voči žalovanému právo na úplnú náhradu
trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

Krajský súd v Bratislave ďalším účastníkom v 1. až 3. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 03.07.2019 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len
správny súd) sa domáhali žalobcovia 1/ až 6/ (ďalej len žalobcovia) preskúmania zákonnosti a zrušenia

rozhodnutia žalovaného OU-BA-OOP6-2019/047751-002 zo dňa 26.04.2019 (ďalej aj len napadnuté
rozhodnutie) ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, pozemkový a
lesný odbor (prvostupňový správny orgán) Zn. OU-BA-PLO-2018/083740-013/MAG zo dňa 12.12.2018
(prvostupňové rozhodnutie) a priznania náhrady trov konania.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že právny predchodcovia
žalobcov (C.. S. Č. a C.. C. G.) písomným podaním dňa 30.10.1992 si uplatnili reštitučný nárok na
viacero pozemkov medzi nimi aj pozemkov nachádzajúcim sa v k. ú. J., konkrétne k časti PK parcely
č. XXXX evidovanej v PK vložke č. XXXX vo výmere 224,7 m2 a PK parcele č. XXXX evidovanej vPK vložke č. XXXX vo výmere 543 m2. V priebehu reštitučného konania bolo predložených viacero
dokladov: rozhodnutie č. Pôd. 208/1966, dve kúpne zmluvy zo dňa 16.09.1968, identifikácia parciel,
výpisy z listov vlastníctva, kópie z katastrálnej mapy.

3. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím Zn. OU-B A-PLO-2018/083740-013/MAG zo dňa
12.12.2018 rozhodol, že žalobcovia ako dedičia po žiadateľoch nespĺňajú podmienky uvedené v § 1 ods.
1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), nakoľko pozemky, na ktoré bol uplatnený

reštitučný nárok netvorili v čase prevodu vlastníckeho práva na štát poľnohospodársky pôdny fond
a netvorili ani lesný pôdny fond, preto sa im nepriznáva vlastnícke právo a ani právo na náhradu k
pozemkom v pôvodnom k. ú. J. (v súčasnosti k. ú. D. C.M.) v prislúchajúcich podieloch uvedených vo
výroku rozhodnutia:

PK vl. č. PK parc. č. Výmera v m2 Druh pozemku v čase prechodu na štát Podiel pôvodných vlastníkov

XXXX XXXX 224,7 stavebný pozemok 1/10
XXXX XXXX 543 stavebný pozemok 1/1

4. V dôsledku odvolania podaného žalobcami voči v predchádzajúcom bode tohto rozsudku
uvedeného prvostupňového rozhodnutia vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím OU-BA-

OOP6-2019/047751-002 zo dňa 26.04.2019 a v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. (zákon) odvolanie
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaný uviedol, že podaním doručeným dňa 30.10.1992 na bývalý Pozemkový úrad Bratislava
- mesto si žiadatelia (žalobcovia) uplatnili reštitučný nárok k pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. J.,

konkrétne k časti PK parcely č. 1820 evidovanej v PK vložke č. 9918 vo výmere 224,7 m2 a PK parcele
č. XXXX evidovanej v PK vložke č. XXXX v častiach vo výmere 791 m2 a 525 m2 (nakoľko k žiadosti boli
priložené doklady preukazujúce odkúpenie časti vo výmere 543 m2, a nie 525 m2, považoval správny
orgán rozpor vo výmerách za chybu v písaní a rozhodoval o výmere 543 m2).

6. Rozhodnutím č. 893/92-PÚ-Tr-l zo dňa 28.02.1995, právoplatným dňa 12.10.1995 a rozhodnutím
č. 40/09/595/2010/D zo dňa 16.02.2010, právoplatným dňa 28.09.2015, bolo konanie o vyvlastnenej
výmere 791 m2 (378 m2 + 413 m2) právoplatne ukončené a žiadateľom, resp. ich právnym nástupcom
nebolo priznané vlastnícke právo ani právo na náhradu za pozemok z dôvodu nepreukázania
reštitučného titulu podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona.

7. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zn. OU-BA-PLO-2018/083740- 013/MAG zo dňa
12.12.2018 podľa ust. § 1ods. 1 písm. a) zákona rozhodol tak, že právnym nástupcom žiadateľov
(žalobcovia) nepriznal vlastnícke právo ani právo na náhradu k pozemkom nachádzajúcim sa v
pôvodnom katastrálnom území J. (v súčasnosti k. ú. D. C.): PK parc. č. XXXX o výmere 224,7 m2, druh

pozemku v čase prechodu na štát - stavebný pozemok vedený v PK vložke č. XXXX v podiele pôvodných
vlastníkov 1/10 a PK parc. č. XXXX o výmere 543 m2, druh pozemku v čase prechodu na štát - stavebný
pozemok vedený v PK vložke č. XXXX v podiele pôvodných vlastníkov 1/1 (ďalej len „nehnuteľnosti“),
čím bolo rozhodnuté o zostávajúcej časti uplatneného nároku.

8. Žalobcovia podali odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu jeho nezákonnosti a
arbitrárnosti. Poukázali na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán síce rozhodnutie vypracoval v
rozsahu 13 strán, avšak napriek tomu bolo jeho rozhodnutie absolútne nedostatočne odôvodnené -
prvostupňový správny orgán:
a) svoje závery formuloval obsahovo nedostatočne,

b) neuviedol, akými úvahami bol pri hodnotení dôkazov vedený a ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,
c) neuviedol ako sa vyrovnal so všetkými návrhmi, námietkami a vyjadreniami žiadateľov.

9. Namietali, že uvedeným prvostupňový správny orgán porušil nielen ich základné právo garantované

ústavou - právo na súdnu a inú právnu ochranu, v rámci ktorého má každý právo na presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia, ale porušil aj ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku.10.Vpodanomodvolanížalobcoviavovzťahukjednotlivýmzáveromprvostupňovéhosprávnehoorgánu
uviedli, že:
- prvostupňový správny orgán v žiadnom prípade neuviedol, akou úvahou bol vedený, keď konštatoval,

že pozemky, ktoré boli uvedené v kúpnych zmluvách zo dňa 16.09.1968, nemali v čase prevodu na štát
charakter poľnohospodárskej/lesnej pôdy a skutočnosť, že zmluvné strany určitým spôsobom označia
predmet prevodu v kúpnej zmluve neznamená, že toto označenie aj zodpovedá skutočnosti, preto
z kúpnych zmlúv možno vyvodiť jedine záver, že pozemky boli v kúpnych zmluvách označené ako
stavebné a nie, že stavebnými aj v skutočnosti boli;

- nemožno dospieť k nepochybnému záveru, že predmetom vyňatia boli tie časti parciel č. XXXX a č.
XXXX, ktoré boli zároveň predmetom tohto konania;
- prvostupňový správny orgán neuviedol, z akého dôkazu vyvodil, že nevydané pozemky boli v evidencii
nehnuteľností evidované ako stavebné pozemky v intraviláne a navyše vyňaté z poľnohospodárskeho
pôdneho fondu rozhodnutím z roku 1966.

11. Žalobcovia v podanom odvolaní taktiež namietali, že prvostupňový správny orgán sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal s ich námietkami, ktoré podávali v priebehu konania, predovšetkým:
- námietku týkajúcu sa neurčitosti rozhodnutia č. Pôd. 208/1966 z toho hľadiska, že podľa nich toto
rozhodnutie neurčuje, akých konkrétnych častí parciel sa týka a taktiež, že je ako dôkaz ťažko použiteľné
pre jeho nečitateľnosť,

- námietku, že označenie nevydaných pozemkov v kúpnych zmluvách ako stavebných nie je možné
považovať za objektívne zistenie ich skutočného charakteru,
- námietku, prečo v inej ich veci rozhodol prvostupňový správny orgán odlišne a reštitučný nárok posúdil
vyhovujúco.

12. Žalobcovia záverom uviedli, že zotrvávajú na všetkých svojich argumentoch, v zmysle ktorých je
potrebné ich žiadosti vyhovieť, najmä o už vyššie spomenutý argument o neurčitosti rozhodnutia č.
Pôd. 208/1966, pre neurčenie konkrétnych častí parciel č. XXXX a č. XXXX, ktoré mali byť vyňaté z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu ako aj všetky dosiaľ nimi uvádzané skutočnosti nielen o splnení
predpokladov podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a) zákona, ale aj splnení predpokladov podľa ust. § 6 ods.

1 písm. k) zákona (t. j. uzavretie kúpnych zmlúv v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok) ako aj
ústavoprávne súvislosti a výklad zákona vo veciach nápravy majetkových krívd. V zmysle uvedeného
žiadali žalovaného, aby prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu
na nové prejednanie a rozhodnutie.

13. Prvostupňový správny orgán vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že námietky o
tom, že rozhodnutie dôkladne a presvedčivo neodôvodnil považuje za nedôvodné. Ďalej uviedol, že v
odôvodnení objasnil chronológiu udalostí, vyrovnal sa so skutkovými tvrdeniami a záverom konštatoval,
že zistený skutkový stav nenaplnil skutkovú podstatu taxatívne stanovených reštitučných titulov podľa
§ 6 zákona a ďalších podmienok podľa § 1 a § 2 zákona. Ďalej uviedol, že v odôvodnení správny

orgán prostredníctvom logickej, právnej a presvedčivej argumentácie odôvodňuje výrok tak, aby prispel
k pochopeniu a k posilneniu zákonnosti rozhodovacej činnosti. Poukázal aj na judikatúru súdov SR,
ktorú možno aplikovať aj na správne konanie, a to nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03-30,
kde vyslovil názor, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranu proti takému uplatneniu (uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 106/2010, sp. zn. 5
Co/105/2018).

14. Prvostupňový správny orgán mal za to, že prvostupňové rozhodnutie nemožno považovať za

arbitrárne, nakoľko zákon č. 229/1991 Zb. v § 1 ods. 1 písm. a) taxatívne ustanovuje na aké druhy
pozemkov sa môže uplatniť reštitučný nárok. Žalobcami uvádzaná judikatúra sa vzťahuje na prípady,
ktoré právne predpisy SR neriešia, a teda existuje priestor pre úvahu správneho orgánu a taktiež
účelom reštitučného zákona je zmiernenie niektorých, teda nie všetkých majetkových krívd. Na základe
uvedeného žiadal odvolanie zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne a zákonné

potvrdiť.

15. K podanému odvolaniu sa na základe výzvy vyjadril účastník konania - Hlavné mesto SR Bratislava,
ktorý vo svojom stanovisku uviedol, že prvostupňové rozhodnutie považuje po vecnej a právnej stránkeza správne, vychádzajúce z podrobne prevereného a listinami podloženého skutočného stavu veci,
pričom správny orgán do všetkých dôsledkov vyhodnotil predložené listiny, posúdil svedecké výpovede,
prihliadol na historické udalosti a tiež použil všetky prostriedky na zistenie a objasnenie stavu veci.

Ďalej uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia korešponduje so zisteným stavom a správny orgán v ňom
dostatočne podrobne opisuje všetky predložené dôkazy, uvádza čím sa riadil pri hodnotení dôkazov,
a že sa podrobne venoval založeným dokumentom aj námietkam účastníkov konania a svedeckým
výpovediam, účastník konania - Hlavné mesto SR Bratislava zastával názor, že podané odvolanie nie
je dôvodné, a preto nemôže spôsobiť zmenu stavu veci. Žiadal prvostupňové rozhodnutie ako vecne

správne v celom rozsahu potvrdiť.

16. K podanému odvolaniu sa vyjadril aj účastník konania - Stavebné bytové družstvo Bratislava I (SBD
Bratislava I.), a to prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne W.. R. T., ktorá vo svojom vyjadrení
uviedla:
§ Dňa 14.12.2017 som doplnila k spisu 893/92 dokumenty súvisiace s predajom a následne prevodom

nevydaných pozemkov na štát. Doložený bol aj geometrický plán a výkaz plôch na rozdelenie parciel č.
XXXX, XXXX S. XXXX/X. Z uvedeného geometrického plánu jednoznačne vyplýva, ktoré časti parciel
č. XXXX a XXXX boli rozhodnutím č. Pôd.- 208/1966 vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Okremgeometrickéhoplánu,ktorýsomdoložiladospisumámprístupajkoriginálupolohopisnéhoplánu,
ktorý bol vydaný Útvarom hlavného architekta mesta Bratislavy dňa 03.06.1965. Tento dokument ako aj

opis výmeru o vyňatí vyššie uvádzaných pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu sú prílohou
„Rozhodnutia o umiestnení stavby“, ktoré bolo vydané Útvarom hlavného architekta mesta Bratislavy
pod číslom 1247/1966. Toto rozhodnutie bolo doručené všetkým účastníkom konania listom 3548 1966
zo dňa 07.09.1966. Na strane 3 tohto dokumentu sú vymenovaní všetci účastníci konania, ktorým sa list
rozposielal. Súčasťou tohto listu sú aj prílohy vymenované na strane 2 v bodoch 1-5. (v bode 2 - Opis

výmeru o vyňatí z pôdneho fondu, v bode 4 - Polohopisný plán M 1:1000).
§ Rozhodnutie o umiestnení stavby bolo riadne doručené právnym predchodcom terajších žiadateľov.
Toto moje tvrdenie vychádza z toho, že na ústnom pojednávaní zo dňa 17.07.1997 sa žiadatelia (v tom
čase ešte žijúci právni predchodcovia terajších žiadateľov, C.. S. Č. S. C.. C. G.) vyjadrili, že podali
odvolanie proti Rozhodnutiu o umiestnení stavby. Keďže súčasťou „Rozhodnutia o umiestnení stavby č.

1247/1966“ boli aj prílohy uvedené na strane 2 Rozhodnutia: Opis výmeru o vyňatí z pôdneho fondu a
polohopisný plán v mierke 1:1000, C.. S. Č. S. C.. G. ako pôvodní žiadatelia boli oboznámení o vyňatí
nevydaných pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Z uvedeného vyplýva, že vyjadrenia
právneho zástupcu terajších žiadateľov o tom, že právni predchodcovia žiadateľov neboli nikdy žiadnym
spôsobom informovaní o vyňatí nevydaných pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu sú v

rozpore so skutkovým stavom predmetnej veci.
§ V nadväznosti na vyššie uvádzané skutočnosti teda ešte raz opakujem, že právni predchodcovia
terajších žiadateľov prevzatím dokumentu „Rozhodnutie o umiestnení stavby“, prevzali aj dokument
o vyňatí predmetných pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu nakoľko tento bol prílohou
Rozhodnutia o umiestnení stavby. K týmto dokumentom sa vyjadrili, resp. odvolali v súlade s § 15

vládneho nariadenia č. 91/1960 Zb. o správnom konaní (dôkazom je Zápisnica z ústneho pojednávania
konaného dňa 26.02.2009, str. 4 ods. 1), v ktorej sa uvádza, že na ústnom pojednávaní konanom dňa
17.07.1997 sa žiadatelia vyjadrili, že bolo zamietnuté ich odvolanie proti Rozhodnutiu o umiestnení
stavby. Dokument Rozhodnutie Útvaru hlavného architekta mesta Bratislavy č. Kom. 15-104/1967 zo
dňa 27.01.1967 o zamietnutí odvolania žiadateľov proti rozhodnutiu o umiestnení stavby je súčasťou

spisu č. 893/92.

17. Účastník konania - Slovenský pozemkový fond (SPF), ktorému bolo upovedomenie o podaní
odvolania doručené dňa 31.01.2019 sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

18. Zákon č. 229/1991 Zb. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s
ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových
krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu
osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku.

19. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemku alebo priznanie náhrady za nehnuteľnosti, ktoré
nie je možné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v
zmysle § 13 zákona č. 229/1991 Zb. a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej
osoby ustanovených v § 4 uvedeného zákona ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe(od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne
ustanovených v § 6 ods. 1, 2 zákona, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si
oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 13 ods. 1 uvedeného zákona (do 31.12.1992) a

žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 zákona č. 229/1991 Zb.

20. Zákon č. 229/1991 Zb. v ustanovení § 1 ods. 1 písm. a) upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom.
Podľa uvedeného ustanovenia, zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond
alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond.

21. Žalovaný uviedol, že preskúmal včas podané odvolanie žalobcov, ako aj napadnuté prvostupňové
rozhodnutie v celom rozsahu v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku, celý spisový materiál,
zhodnotil vykonané dokazovanie a priebeh prvostupňového konania, taktiež preskúmal, či prvostupňové
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám
logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom,

pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade zo zákonom ako aj s
ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky, a preto ho potvrdil.

22. Dôvodom nepriznania vlastníckeho práva ani práva na náhradu za predmetné nehnuteľnosti bola
skutočnosť, že prvostupňový správny orgán posúdil druh pozemku v momente prechodu na štát ako

pozemok,ktorýnetvorilpoľnohospodárskypôdnyfond,atýmpádomvylúčilaplikáciuzákonač.229/1991
Zb., pretože tento sa vzťahuje len na pozemky, ktoré v čase prechodu na štát boli poľnohospodárskou
alebo lesnou pôdou.

23. Podstatou odvolacích námietok bolo nesprávne právne posúdenie druhu predmetných pozemkov,

údajná nejednoznačnosť umiestnenia týchto pozemkov a absencia riadneho odôvodnenia.

24. Žalovaný, nakoľko považoval zistenie stavu veci prvostupňovým správnym orgánom za dostatočné,
právne posúdenie veci považoval za správne a plne sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového
rozhodnutia ako aj s vyššie uvedenými vyjadreniami splnomocnenej zástupkyne účastníka konania

- SBD Bratislava I., záverom tohto rozhodnutia len konštatuje správnosť dôvodov prvostupňového
rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia poukázal na relevantný rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/350/2015 zo dňa 07.12.2016, v ktorom súd konštatoval:
„Predmetný zákon tak, ako ostatné reštitučné zákony, zmierňuje následky iba niektorých majetkových
krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu.

Zákon ustanovuje taxatívne, ktorý majetok možno vrátiť pôvodnému vlastníkovi. Nie všetky pozemky,
ktoré v rokoch 1948 - 1989 prešli na štát alebo právnickú osobu, podliehajú režimu zákona č. 503/2003
Z. z. (pozn. zákon č. 503/2003 Z. z. je pokračovaním zákona č. 229/1991 Zb.) Nevzťahuje na ďalšie
nehnuteľnosti (stavby, ostatné pozemky, ktoré v čase prechodu na štát neboli poľnohospodárske
alebo lesné), na živý a mŕtvy inventár a ani na porasty. Zákon sa vzťahuje na pozemky, ktoré tvoria

poľnohospodársky pôdny fond podľa vyhlášky č. 71/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov ku
katastrálnemu zákonu, ako aj na pozemky, ktoré tvoria lesný pôdny fond podľa zákona č. 61/1977 Zb.
o lesoch. Správny orgán ani súd nemôže odstrániť pripadnú tvrdosť zákona.... Pre účely reštitúcie sa
posudzuje druh pozemku v čase jeho odňatia, t. j. v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú
osobu... “.

25. Žalovaný mal po preštudovaní administratívneho spisu za to, že predmetné nehnuteľnosti boli
rozhodnutím č. Pôd. 208/1966 zo dňa 29.06.1966 vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a
teda dňa 16.09.1968 kedy boli uzavreté kúpne zmluvy, ktorými nehnuteľnosti prešli do vlastníctva
Československého štátu, už tieto nehnuteľnosti netvorili poľnohospodársky pôdny fond ani do neho

nepatrili. List zn. OU-BA-PLO- 2018/083740-001/MAG zo dňa 20.08.2018 preukazuje, že prvostupňový
správny orgán vyzval právnych nástupcov žiadateľov (žalobcov), aby sa vyjadrili k podkladom
rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhli ich doplnenie. Z administratívneho spisu
vyplývalo, že prvostupňový správny orgán vyhovel aj dvom žiadostiam právneho zástupcu žalobcov o
predĺženie lehoty na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, avšak ani napriek opätovnému predĺženiu

lehoty, žalobcovia nepreukázali skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že predmetné nehnuteľnosti tvorili
poľnohospodársky pôdny fond, nepredložili žiadne nové písomnosti a ani v odvolaní neuviedli žiadne
nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu či zrušenie prvostupňového rozhodnutia.Žaloba.

26.Žalobcoviapovažovalinapadnutérozhodnutiezanezákonné.Vprvomradepoukázalinaskutočnosť,

že prvostupňový orgán síce rozhodnutie vypracoval v rozsahu 13 strán a žalovaný v rozsahu 8 strán,
avšak napriek tomu pokladali obe rozhodnutia za absolútne nedostatočne odôvodnené, keď:
a) závery boli formulované obsahovo nedostatočne,
b) prvostupňový orgán ani žalovaný neuviedli akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako
použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali,

c) prvostupňový orgán ani žalovaný neuviedli ako sa vyrovnali so všetkými návrhmi, námietkami a
vyjadreniami žalobcov.

27. Uvedeným prvostupňový orgán a žalovaný porušili nielen základné právo žalobcov garantované
ústavou - právo na súdnu a inú právnu ochranu - v rámci ktorého má každý právo na presvedčivé
odôvodnenierozhodnutia,aleporušiliajustanovenie§47ods.3Správnehoporiadku,kčomužalobcovia

konkrétne uviedli:
Za závery prvostupňového orgánu možno považovať len jednu vetu predposledného odseku na strane
č. 5 prvostupňového rozhodnutia (kde konštatoval, že vychádzajúc z obsahu kúpnych zmlúv zo dňa
16.09.1968 nemali nevydané pozemky v čase ich prevodu na štát charakter poľnohospodárskej/lesnej
pôdy, ale boli označené ako stavebné pozemky, t. j. pozemky vyňaté z poľnohospodárskeho/lesného

pôdnehofondu),jednuvetutretiehoodsekunastraneč.7rozhodnutia(kdekonštatoval,žezrozhodnutia
č. Pôd.-208/1966 vyplýva, že v čase uzavretia kúpnych zmlúv už boli nevydané pozemky vyňaté z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu) a druhú vetu posledného odseku na strane č. 12 rozhodnutia
(kde konštatoval, že nevydané pozemky boli v evidencii nehnuteľnosti vedené ako stavebný pozemok
v intraviláne - vyňatý z poľnohospodárskeho pôdneho fondu rozhodnutím z roku 1966 a boli vykúpené

ako stavebné pozemky v osobnom vlastníctve).
Za závery žalovaného možno považovať len jednu vetu posledného odseku na strane č. 7 napadnutého
rozhodnutia (kde konštatoval, že má za to, že predmetné nehnuteľnosti boli rozhodnutím č. Pôd.
208/1966 zo dňa 29.06.1966 vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a teda dňa 16.09.1968 kedy
boli uzavreté kúpne zmluvy, ktorými nehnuteľnosti prešli do vlastníctva Československého štátu, už tieto

nehnuteľnosti netvorili poľnohospodársky pôdny fond ani do neho nepatrili).

28. Rozhodnutia oboch orgánov sa teda síce na prvý pohľad javili ako dôkladne a presvedčivo
odôvodnené, boli však v skutočnosti len zhrnutím priebehu konania, závery prvostupňového orgánu boli
uvedené len v troch vetách a závery žalovaného dokonca len v jednej vete. Bolo potom zrejmé, že

tieto nemôžu obsahovať žiadne úvahy správnych orgánov, čo je s ohľadom na predmet konania a dĺžku
konania úplne absurdné.

29. K jednotlivým záverom prvostupňového orgánu žalobcovia uviedli nasledovné:
a) konštatovanie, že vychádzajúc z obsahu kúpnych zmlúv zo dňa 16.09.1968 nemali nevydané

pozemky v čase ich prevodu na štát charakter poľnohospodárskej/lesnej pôdy, ale boli označené ako
stavebné pozemky, t. j. pozemky vyňaté z poľnohospodárskeho/lesného pôdneho fondu - prvostupňový
orgán síce z kúpnych zmlúv vyvodil, že pozemky, ktoré sú ich predmetom sú označené ako stavebné,
avšakvžiadnomprípadeneuviedol,akouúvahoubolvedený,keďkonštatoval,žetietopozemkynemaliv
čase prevodu na štát charakter poľnohospodárskej/lesnej pôdy - skutočnosť, že zmluvné strany označia

predmet prevodu v kúpnej zmluve určitým spôsobom totiž predsa neznamená, že toto označenie aj
zodpovedá skutočnosti - v tomto prípade išlo jednoznačne o formulárové zmluvy kupujúceho ObNV
Bratislava Staré Mesto, čo ešte oslabuje objektívnosť tohto označenia. Inými slovami dôkazom o
objektívnom charaktere pozemkov nemôže byť subjektívne označenie zmluvnými stranami. Z kúpnych
zmlúv tak možno vyvodiť jedine záver, že nevydané pozemky boli v kúpnych zmluvách označené ako

stavebné (a nie, že stavebnými aj v skutočnosti boli).
b) konštatovanie, že z rozhodnutia č. Pôd.-208/1966 vyplýva, že v čase uzavretia kúpnych zmlúv už
boli nevydané pozemky vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu - prvostupňový orgán opomenul
pri hodnotení tohto dôkazu zásadnú skutočnosť - a to, že predmetom vyňatia z poľnohospodárskeho
pôdneho fondu boli časti parciel č. XXXX a č. XXXX - teda nie parcely v celosti a preto nemožno dospieť k

nepochybnému záveru, že predmetom vyňatia boli tie časti parciel č. XXXX a č. XXXX, ktoré sú zároveň
predmetom tohto konania
c) konštatovanie, že nevydané pozemky boli v evidencii nehnuteľnosti vedené ako stavebný pozemok
v intraviláne - vyňatý z poľnohospodárskeho pôdneho fondu rozhodnutím z roku 1966 a boli vykúpenéako stavebné pozemky v osobnom vlastníctve - prvostupňový orgán vôbec neuvádza, z akého dôkazu
vyvodil, že nevydané pozemky boli v evidencii nehnuteľností evidované ako stavebné pozemky v
intraviláne - a navyše vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu rozhodnutím z roku 1966 (akým

rozhodnutím?). Z listín, ktoré sú obsahom spisu a ktoré sú označené v rozhodnutí taký záver podľa
žalobcov nevyplýval.

30. K záveru žalovaného - konštatovaniu, že mal za to, že predmetné nehnuteľnosti boli rozhodnutím č.
Pôd. 208/1966 zo dňa 29.06.1966 vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a teda dňa 16.09.1968

kedy boli uzavreté kúpne zmluvy, ktorými nehnuteľnosti prešli do vlastníctva Československého štátu,
už tieto nehnuteľnosti netvorili poľnohospodársky pôdny fond ani do neho nepatrili - možno uviesť to, čo
k obdobnému záveru prvostupňového orgánu: žalovaný napriek odvolacej námietke žalobcov opomenul
pri hodnotení tohto dôkazu zásadnú skutočnosť - a to, že predmetom vyňatia z poľnohospodárskeho
pôdneho fondu boli časti parciel č. XXXX a č. XXXX - teda nie parcely v celosti a preto nemožno dospieť k
nepochybnému záveru, že predmetom vyňatia boli tie časti parciel č. XXXX a č. XXXX, ktoré sú zároveň

predmetom reštitučného konania

31. Žalobcovia dali ďalej do pozornosti, že prvostupňový orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
ich námietkami, ktoré v priebehu prvostupňového konania podávali, najmä s námietkami uvedenými v
ostatnom podaní žalobcov zo dňa 07.12.2018, ktoré navyše prvostupňový orgán v rozhodnutí citoval,

avšak nepochopiteľne ponechal nepovšimnutými - išlo predovšetkým o námietku:
a)týkajúcusaneurčitostirozhodnutiač.Pôd.208/1966ztohohľadiska,žepredmetnérozhodnutiehovorí
o vyňatí časti parciel č. XXXX a č. XXXX (a neodkazuje ani na žiadny geometrický plán, či situačný
nákres-tietodokonaniaanizaloženéneboli),avšakneurčuje,akýchkonkrétnychčastíparciel-uvedené
rozhodnutie je naviac ako dôkaz ťažko použiteľné pre jeho nečitateľnosť a

b) spočívajúcu v tom, že označenie nevydaných pozemkov v kúpnych zmluvách ako stavebných, nie je
možné považovať za objektívne zistenie ich skutočného charakteru.

32. Žalovaný ignorovanie námietok žalobcov nijakým spôsobom nenapravil, naopak, napriek
skutočnosti, že žalobcovia vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu jednoznačne

tieto námietky vymedzili, žalovaný na tieto absolútne nereagoval a konštatoval len správnosť záverov
prvostupňového orgánu, resp. to, že dospel z vykonaného dokazovania k rovnakým záverom. Je
absurdné, že žalovaný nijakým spôsobom nereagoval na námietku o nemožnosti určiť, ktoré časti
parciel č. XXXX a č. XXXX boli predmetom vyňatia z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, keďže práve
otázka vyňatia bola z hľadiska rozhodovania správnych orgánov kľúčová. Žalobcovia zotrvali na tom,

že pokiaľ rozhodnutia č. Pôd. 208/1966 neurčovalo, ktorá časť parciel č. XXXX a č. XXXX sa vyníma
z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nebolo v konaní dokázané, že išlo o tie časti parciel, ktoré boli
predmetom reštitučného konania.

33. Žalobcovia boli názoru, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal dostatočne ani s námietkou, ku

ktorej ho zaviazal vyjadriť sa žalovaný v rozhodnutí, v ktorom pôvodné rozhodnutie prvostupňového
orgánu zo dňa zo dňa 31.01.2018, č. k.: 893/92, Zn. OU-BA-PLO-2018/005996-046/GL1 zrušil - ide o
námietku spočívajúcu v odlišnom posúdení inej veci žiadateľov, resp. ich právnych predchodcov (teda
vyhovujúcomposúdení),ktorábolaobdobnástoutovecou.Prvostupňovýorgánsíceformálnevyjadrenie
k tejto námietke uviedol, avšak neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, najmä také, ktoré by vyvrátili

aplikáciu princípu - o rovnakej veci sa má rozhodovať rovnako a rozdielnej veci rozdielne - vyjadrenie
prvostupňového orgánu je alibistické a nemožno na toto prihliadať. Je zvláštne, že na toto pochybenie
prvostupňového orgánu napriek odvolacej námietke žalobcov žalovaný nijako nereagoval a negoval
tak svoje predchádzajúce rozhodnutie, v ktorom požadoval, aby prvostupňový orgán v tejto veci zaujal
riadne stanovisko.

34. Aj s ohľadom na vyššie uvedené bolo potrebné konštatovať, že ako nepochopiteľné (vzhľadom
na absenciu akýchkoľvek právnych či iných záverov) sa javilo konštatovanie prvostupňového orgánu,
že svoj právny názor opiera aj o judikatúru súdov SR v obdobných a totožných veciach. Za absurdné
považovali, že žalovaný na údajné zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového orgánu poukazuje

na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/350/2015 zo dňa 07.12.2016, podľa ktorého
reštitučný zákon zmierňuje len niektoré majetkové krivdy, a to konkrétne tie, ktoré sa týkajú pozemkov
tvoriacich v rozhodujúcom čase poľnohospodársky pôdny fond - aplikácia tohto rozsudku vôbec nebola
v prejednávanej veci namieste, pretože podstatou argumentácie žalobcov nebolo to, že požadujúreštitúciu vo vzťahu k pozemku, o ktorom by sami tvrdili, že netvorí poľnohospodársky pôdny fond,
ale to, že tvrdia, že predmetné pozemky jednoducho nemožno považovať za pozemky vyňaté z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a teda spĺňajú zákonné kritéria pre úspešnú reštitúciu (resp.

priznanie náhrady). Úlohou žalovaného teda bolo posúdiť, či ide o pozemky, tvoriace poľnohospodársky
pôdny fond (vo svetle námietok žalobcov) alebo nie. Konštatovanie, že pozemky, ktoré netvoria
poľnohospodársky pôdny fond v rozhodujúcom čase nemožno reštituovať nemá žiadny vzťah k podstate
problému a len opakuje to, čo vyplýva zo zákona a čo bolo žalobcom známe.

35. Žalobcovia naviac - pokiaľ ide o posúdenie veci ako takej - zotrvávali na svojich (v oboch
rozhodnutiach nevysporiadaných) argumentoch, v zmysle ktorých bolo potrebné ich žiadosti vyhovieť
- s ohľadom na to, o čo svoje rozhodnutie oprel prvostupňový orgán, najmä na skutočnostiach,
ktorými žalobcovia preukazujú, že nevydané pozemky mali charakter poľnohospodárskej pôdy a
skutočnostiach, ktorými vyvracajú závery prvostupňového orgánu o tom, že nevydané pozemky mali
charakterstavebnýchpozemkov-vtomtosmereidenajmäoužvyššiespomenutýargumentoneurčitosti

rozhodnutia č. Pôd. 208/1966, pre neurčenie konkrétnych častí parciel č. XXXX a č. XXXX, ktoré mali byť
vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu ako aj všetky v konaní žalobcami uvádzané skutočnosti,
tu zhrnuté:.... Druh nevydaných pozemkov - splnenie predpokladov podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm.
a) zákona č. 229/1991 Zb.

36. Žalobcovia zotrvali na svojom stanovisku, že nevydané pozemky boli súčasťou poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, pretože boli na poľnohospodársky účel využívané až do prevodu vlastníckeho práva k
nim na štát. Táto skutočnosť vyplývala z dôkazov označených žiadateľmi - najmä z výpovedí I.. D., či
z vyjadrení C.. S. Č., a túto skutočnosť podľa názoru žalobcov nemožno vôbec považovať za spornú
- ale vyplýva aj zo samotných kúpnych zmlúv, ktorými bolo prevedené vlastnícke právo k nevydaným

pozemkom na štát - a to konkrétne z ustanovenia bodu 2, podľa ktorého bola poskytnutá náhrada za
porasty - tými boli predovšetkým ovocné stromy v záhrade.

37. Bolo zarážajúce, že prvostupňový orgán odkazoval na uvedené dôkazy vo svojom rozhodnutí (avšak
nevyvodzuje z nich žiadne skutkové závery), a napriek tomu, že svedčia v prospech žalobcov, opiera

aj o tieto svoje zamietavé rozhodnutie.

38. Žalobcovia ďalej poukázali aj na skutočnosť, že nebolo možné sa bezvýhradne opierať o označenie
pozemkov v kúpnych zmluvách ako pozemkov stavebných, a to aj v nadväznosti na skutočnosť, akým
spôsobom bola určená kúpna cena za tieto pozemky - kúpna zmluva sa pri jej určení odvoláva na

ustanovenia vyhlášky č. 73/1967 Zb. Ak by prvostupňový orgán venoval pozornosť tejto skutočnosti,
dospel by k záveru, že nie je možné vyvodiť, akým spôsobom bola prostredníctvom vyhlášky č. 73/1967
Zb. určená kúpna cena, čo pochopiteľne vyvoláva aj pochybnosť o tom, o aký druh odkupovaných
pozemkov išlo, t. j. či išlo o stavebné pozemky.

39. Pokiaľ ide o otázku, vyňatia nevydaných pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
žalobcovia odkázali aj na odôvodnenie odvolania voči pôvodnému rozhodnutiu zo dňa 31.01.2018, č.
k.: 893/92, Zn. OU-BA-PLO-2018/005996-046/GLI: Ak by aj existovali rozhodnutia o vyňatí nevydaných
pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, tieto nemohli byť vydané v súlade s vtedy platným
právnym poriadkom, najmä z dôvodu, že právni predchodcovia žiadateľov, neboli nikdy žiadnym

spôsobom ani len informovaní o vyňatí nevydaných pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu
podľa vtedy platného a účinného zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
ktorývustanovení§13ods.6(vzneníúčinnomdo30.09.1976)stanovoval,že„žiadosťopredchádzajúci
súhlas sa podáva vždy na okresnom národnom výbore v obvode ktorého leží najväčšia časť odnímanej
poľnohospodárskej pôdy. V žiadosti musí odňatie pôdy zdôvodňovať a doložiť podľa § 10 a oznámiť

výsledok prerokovania s miestnymi národnými výbormi a užívateľmi pôdy“. O rozhodnutí o vyňatí teda
právni predchodcovia žiadateľov nielenže neboli informovaní, ale neprebehlo ani žiadne prerokovanie
veci. Preto rozhodnutie o vyňatí, aj ak bolo vydané, nebolo vydané v súlade so zákonom, a teda je
naň potrebné aj dnes hľadieť ako na rozhodnutie, ktoré nemohlo vyvolať zamýšľané právne účinky.
K tomu, aby došlo k zmene kultúry pozemku na zastavaný z hľadiska právneho by totiž boli museli

právni predchodcovia žiadateľov byť účastníkmi konania tak, ako to stanovoval vtedy platný zákon č.
91/1960 Zb. v § 2 ods. 1, podľa ktorého „Národné výbory sa svedomité a zodpovedne zaoberajú každou
prejednávanou, vecou. Občanom a organizáciám o ktorých práva, oprávnené záujmy alebo povinnosti v
konaní ide (účastníkom konania), národné výbory dajú vždy príležitosť, aby mohli svoje práva..... prípadenevydaných pozemkov je splnená podmienka na poskytnutie náhrady - o čom svedčí už aj spomínané
rozhodnutie Pozemkového úradu Bratislava - mesto, ktorým tento priznal, že reštituenti ako oprávnené
osoby podľa zákona (vrátane právnych predchodcov žiadateľov), spĺňajú podmienku na náhradu za

odkúpené pozemky. Rozhodnutie tvorí prílohu tohto odvolania. Opakovane zdôrazňujeme, že nevydané
pozemky boli odkupované rovnakými zmluvami a v rovnakom čase od rovnakých rodín ako pozemky,
za ktoré náhrada priznaná bola. V konaní, ktoré skončilo ešte v roku 1995 však úrady konali a preto
mali možnosť vypočuť aj osoby, ktoré už dnes nie sú medzi nami a ktoré v prípade prvého rozhodnutia o
súvisiacich pozemkoch, ktoré bolo takmer identické s rozhodnutím, mali možnosť požiadať aj relevantne

rýchlo o súdnu ochranu.

40. Opätovne poukázali na odôvodnenie odvolania voči pôvodnému rozhodnutiu zo dňa 31.01.2018,
č. k: 893/92, Zn. OU-BA-PLO-2018/005996-046/GLI: Ako konštatuje Ústavný súd SR aj vo svojom
náleze I. ÚS 87/2012-54 z 25.04.2012 - ratio legis v zákona č. 229/1991 Zb. je výslovne vymedzený
v jeho preambule a spočíva v sledovaní zmiernenia následkov niektorých majetkových krívd (ako aj

porušenia základných práv) ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku
v období rokov 1948 až 1989 a dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu
obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde. Ústavný súd SR v tomto náleze tiež poukázal
na to, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a
aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných

práv a slobôd. V prípade hypoteticky) možnej konkurencie viac metodologicky, racionálne obhájiteľných
interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda
prednosť pred ostatnými, t. j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia.
V náleze ÚS SR, sp. zn.: III. ÚS 127/2010 z 22. júna 2010 tento uvádza tiež, že splnenie cieľa a účelu
zákona č. 229/1991 Zb. vyžaduje, aby všetky orgány verejnej moci vychádzali z tejto špeciálnej úpravy

pri posudzovaní nárokov osôb ktorých majetok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od
25.02.1948 do 01.01.1990, a hlavne aby vo vyššie uvedenom duchu interpretovali zákonom ustanovené
okolnosti v dôsledku ktorých došlo k prechodu majetku a to predovšetkým tam, kde orgán verejnej
moci musí vychádzať vlastnej úvahy. Ďalej potom uvádza, že „k reštitučným nárokom je potrebné
pristupovať zvlášť citlivo, aby v súdnom konaní prípadne nedošlo k ďalšej krivde. Reštitučné zákony

majúzabezpečiť,abydemokratickáspoločnosťpristupovalaaspoňkčiastočnémuzmierneniunásledkov
minulých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných konaní podľa
týchto zákonov v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach
a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná".

41. Napadnuté rozhodnutie bolo však nielen nedostatočne odôvodnené, ale trpí aj nesprávnym právnym
posúdením, pretože prvostupňový orgán nesprávne aplikoval právne normy a tiež následkom povrchnej
iba formálnej aplikácie ustanovenia § 34 Správneho poriadku pri vykonávam dokazovania dospel aj k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

42. Uvedené ústavnoprávne súvislosti nezobral prvostupňový orgán do úvahy, hoci ako zo zákona č.
229/1991 Zb. vyplýva, jeho účelom je náprava niektorých majetkových krívd, čo znamená, že je potrebné
postupovať tak, aby boli krivdy napravené v maximálnej možnej miere.

43. Replikou zo dňa 26.04.2017 žalobcovia zaujali stanovisko k vyjadreniu žalovaného ako aj

vyjadreniam ostatných účastníkov konania a zotrvali na dôvodoch podanej žaloby.

44. K vyjadreniu žalovaného:
- žalobcovia poznamenali, že k argumentu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia neposkytol
žalovaný žiadne relevantné vysvetlenie - keď žalobcovia poukázali na reálny rozsah záverom

napadnutého a prvostupňového rozhodnutia spočívajúceho v niekoľkých vetách.
- s vyššie uvedeným súvisí aj tvrdenie žalovaného o tom, že geometrický (polohopisný) plán a
Výkaz plôch ku geometrickému (polohopisnému) plánu boli súčasťou administratívneho spisu a podľa
žalovaného prislúchajú k rozhodnutiu o vyňatí z poľnohospodárskeho pôdneho fondu zo dňa 29.06.1966
(ďalej len „rozhodnutie o vyňatí“) - žalobcovia v prvom rade poukazujú na skutočnosť, že za rozhodujúce

považujú, že rozhodnutie o vyňatí na tieto dokumenty vôbec neodkazuje, preto nie je zrejmé, že sú
jeho súčasťou a teda trvajú na závere o neurčitosti uvedeného rozhodnutia, z ktorej potom vyplýva, že
pre účely tohto konania nemožno dospieť k záveru, že jeho predmetom sú práve tie časti pozemkov
č. XXXX a č. XXXX, ktoré mali byť vyňaté; v druhom rade žalobcovia poukazujú na skutočnosť,že argument o súvisiacom geometrickom pláne a výkaze plôch bol žalovaným použitý prvý krát až
vo vyjadrení k odvolaniu, hoci tvrdenie žalobcov o neurčitosti bolo obsiahnuté aj vo vyjadrení pred
vydaním prvostupňového rozhodnutia, aj v odvolaní proti tomuto - čo rovnako svedčí o nedostatočnom

vysporiadani sa s námietkami žalobcov a nedostatočnom odôvodnení prvostupňového aj napadnutého
rozhodnutia.
- pokiaľ ide o argument týkajúci sa reálne uskutočnenej výstavby bytových jednotiek, tento je úplne
irelevantný z dôvodu, že realizácia rozhodnutia nemôže konvalidovať jeho formálne nedostatky, t. j. ak
rozhodnutie určuje, že časť pozemkov má byť vyňatá za účelom výstavby, skutočná výstavba na určitej

časti pozemkov nemôže dodatočne vymedziť, aká časť pozemkov bola rozhodnutím určená na vyňatie.
- pokiaľ ide o námietku „odlišného posúdenia inej veci obdobného charakteru“ je zrejmé, že táto sa týka
vysporiadania sa rozhodnutím, ktoré sám žalovaný vo svojom pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa
21.04.2017,zn.OU-BA-OOP4/2017/036837/ASOoznačilakorozhodnutie,sktorýmsamáprvostupňový
orgán vysporiadať - teda rozhodnutie Pozemkového úradu Bratislava - mesto zo dňa 16.10.1995, č.
712/92-PU/Tr-1(prvostupňovýorgánposkytujeurčité-avšaknedostatočnévyjadrenievosvojomneskôr

zrušenom rozhodnutí zn. OU-BA-PLO-2018/005996-046/GLI zo dňa 31.01.2018 v poslednom odseku
strany č. 8 - a toto potom opätovne uvádza aj vo svojom ostatnom prvostupňovom rozhodnutí na strane
č. 7).
a) vyjadrenie Hlavného Mesta SR Bratislava zo dňa 20.08.2019
- žalobcovia uviedli, že argumenty Hlavného Mesta SR Bratislava nepovažujú za relevantné, keďže

nesmerujú k otázke rozhodujúcej pre vydanie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia.
- dôvodom vydania uvedených rozhodnutí a dôvodom nepriznania reštitučného nároku bola skutočnosť,
že predmetné pozemky neboli súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu - otázka tiesne a nápadne
nevýhodných podmienok nebola v odôvodnení napadnutého a prvostupňového rozhodnutia vôbec
riešená a nebola dôvodom nepriznania reštitučného nároku.

b) vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu zo dňa 11.09.2019
- žalobcovia uviedli, že vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu opiera záver o správnosti
napadnutého a prvostupňového rozhodnutia o skutočnosť, že reštitučný nárok sa netýkal
poľnohospodárskej pôdy - k uvedenému sme sa vyjadrili už vyššie - pokiaľ ide o argument určenia
ceny za výkup pozemkov, skutočnosť, akým bola určená formálne nepotvrdzuje, že došlo k formálne

správnemu vyňatiu pozemkov (resp. ich častí) z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
c) vyjadrenie Stavebného bytového družstva Bratislava I.
- vyjadrenie síce uvádza množstvo skutočností (a to aj dobových), avšak argumentačne nevyvracia
formálne námietky žalobcov obsiahnuté v žalobe, najmä pokiaľ ide o určitosť rozhodnutia o vyňatí
častí pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Je potrebné uviesť aj to, že pokiaľ existuje

rozhodnutie o vyňatí častí pozemkov č. XXXX a č. XXXX z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, tak
to znamená, že do času vydania uvedeného rozhodnutia tieto pozemky poľnohospodársky pôdny fond
tvorili a tvorili ho aj v prípade, ak takéto rozhodnutie je neurčité a teda nezákonné - čo znamená, že sú
splnené predpoklady podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb.

Vyjadrenie žalovaného.

45. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 27.08.2019 a žiadal ju ako
nedôvodné zamietnuť, pričom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že závery druhostupňového
a prvostupňového správneho orgánu nie sú presvedčivé. Mal za to, že argumentácia obsiahnutá v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia je presvedčivá. Z argumentov použitých v odôvodnení sú zrejmé
právne východiská správneho orgánu, zvolené premisy a následne i závery, ku ktorým správny orgán
dospel.

46. Žalobcovia rovnako ako v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zn. OU-

BA-PLO-2018/083740-013/MAG z 12.12.2018, aj v podanej správnej žalobe uvádzajú, že prvostupňový
správny orgán opomenul skutočnosť, že predmetom vyňatia z poľnohospodárskeho pôdneho fondu boli
časti parciel č. XXXX a č. XXXX, nie parcely v celosti. V tejto súvislosti žalovaný podotkol:
- toto tvrdenie, resp. žalobný dôvod považujeme za nedôvodné nakoľko máme za to, že z odôvodnení
rozhodnutí správnych orgánov a obsahu administratívneho spisu je táto skutočnosť nepochybne zrejmá

a vyplýva aj z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti správneho orgánu, kedy správny orgán rozhodol
o iných častiach predmetných parciel.
- opätovne zdôrazňujeme, že časti parciel č. XXXX a XXXX k. ú. J. boli vyňaté z poľnohospodárskeho
pôdneho fondu rozhodnutím Odboru vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctvaMsNV v Bratislave č.: Pôd.-208/1966 z 29. júna 1966 (ďalej len „rozhodnutie o vyňatí“). K rozhodnutiu o
vyňatí prislúcha geometrický (polohopisný) plán ako aj Výkaz plôch ku geometrickému (polohopisnému)
plánu, z ktorých možno určiť, ktoré časti pozemkov boli predmetom vyňatia.

- vyššie citované listinné dôkazy (rozhodnutie o vyňatí, geometrický plán, výkaz plôch) boli do
administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu založené dňa 14.12.2017 a žalobcovia
mali možnosť sa s nimi v súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznámiť. Z obsahu
administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, že dňa 06.09.2018 sa na správny orgán
za účelom nahliadnutia do spisu osobne dostavil právny zástupca žalobcov a požiadal aj o vyhotovenie

fotokópií, preto na základe uvedeného považujeme námietky žalobcu ohľadom neurčitosti konkrétnych
častíparcieluvedenýchvrozhodnutíovyňatízaklamlivé,zavádzajúceavrozporesoskutkovýmstavom.
- nemenej dôležitou skutočnosťou vyplývajúcou z rozhodnutia o vyňatí, výkazu plôch i ďalších listín
založených v administratívnom spise je, že dôvodom vyňatia bola výstavba 40-tich bytových jednotiek
a garáží pre zamestnancov SBD Banské projekty Bratislava. Táto výstavba bola realizovaná a jej
situovanie na pozemkoch potvrdzuje identifikácia parciel, ktorá je taktiež súčasťou administratívneho

spisu.

47. Žalobcovia ďalej vzniesli „námietku spočívajúcu v odlišnom posúdení inej veci žiadateľov resp. ich
právnych predchodcov (teda vo vyhovujúcom posúdení), ktorá je obdobná s touto vecou“. Žalobcovia
v tejto námietke neuviedli číslo/značku konkrétneho a pre nich/ich právnych predchodcov údajne

priaznivého rozhodnutia. Neuviedli tak ani v prípade odvolania, ktoré predchádzalo vydaniu správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia. Zároveň komparáciou tohto odvolania a správnej žaloby možno
konštatovať, že tieto listiny sú v podstate obsahovo totožné. Pre potvrdenie neodôvodnenosti tejto
námietky žalobcov opätovne uviedol, že:
- o časti pozemku PK parc. č. XXXX vo výmere 378 m2 prvostupňový správny orgán rozhodol

rozhodnutím č. 893/92-PÚ-Tr-l zo dňa 28.02.1995 tak, že nepriznal žiadateľom vlastnícke právo
ani právo na náhradu (rozhodnutie potvrdené rozsudkom Mestského súdu v Bratislave sp. zn.
10Sžr/81/2014-151,
- o časti pozemku PK parc. č. XXXX vo výmere 413 m2 prvostupňový správny orgán rozhodol
rozhodnutím č. 40/09/595/2010/D zo dňa 16.02.2010 tak, že žiadateľom nepriznal vlastnícke právo

ani právo na náhradu. Rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžr/81/2014-151 z 29.07.2015, právoplatným dňa 28.09.2015,
- o zvyšku uplatneného nároku žiadateľov (žalobcov) bolo rozhodnuté preskúmavanými rozhodnutiami.

Vyjadrenie SBD Bratislava I.

48. Účastník SBD trval na bezpodmienečnom zachovaní jestvujúceho stavu.

49. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave prvostupňové rozhodnutie
Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor, č.k. 893/92 zn. OU-BA-PLO-2018/083740-013/

MAG zo dňa 12.12.2018 ako aj druhostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor
opravných prostriedkov, pozemkový referát zn. OU-BA-OOP6-2019/047751-002 zo dňa 26.04.2019
potvrdil, a žalobu zamietol.

Vyjadrenie Hlavného mesta SR Bratislavy.

50. Účelom reštitučných zákonov je zmiernenie majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v
rozhodujúcom období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, teda v pomerne dlhom období neslobody
a perzekúcie, pričom v mnohých prípadoch k týmto majetkovým a iným krivdám dochádzalo na základe
„právnych predpisov“, ktoré len ťažko možno podľa súčasných kritérií nazvať „právnymi“. Reštitučné

zákony z obdobia po roku 1989 „otvorili“ pre oprávnené osoby priestor na to, aby sa domáhali inter alia
navrátenia vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam. Účelom reštitučného zákona bolo dosiahnuť
zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu, a to obnovením právneho vzťahu.

51. V danom prípade, bolo práve úlohou žiadateľov (žalobcov) preukázať, že v čase prechodu

nehnuteľností na štát išlo o poľnohospodársku pôdu, ktorú bolo možné využiť na daný účel.
Konajúci správny orgán zistil, že dané pozemky v čase prechodu na Československý štát netvorili
poľnohospodársky pôdny fond. Toto zistenie je opreté o Rozhodnutie odboru vodného hospodárstva a
pre veci poľnohospodárstva a lesníctva MsNV v Bratislave č. Pôd.2-208/1966 zo dňa 29.06.1966. Vdanom prípade žalobcovia poukazujú na to, že podľa uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, aká časť
pôvodných pozemkov PK parc. č. XXXX a XXXX k. ú. J. bola predmetom vyňatia z pôdneho fondu.

52. Žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, preto považoval za nadbytočné, ak v podanej
žalobe návrhu trvajú na tom, že bolo povinnosťou správneho orgánu zisťovať skutočnosti preukazujúce
vyňatie pozemkov z pôdneho fondu. Právna obrana poukazujúca na to, že neprišlo k zmene kultúry
pozemku neobstojí z dôvodu, že nebolo preukázané že by vôbec pôvodné PK pozemky boli v čase
prechodu na štát využívané ako súčasť poľnohospodárskej pôdy.

53. Skutočnosť, že pôvodné pozemky boli, resp. neboli predmetom zmeny kultúry ich využitia nemala
žiaden vplyv na stanovenie výšky kúpnej ceny pri prevode pozemkov v prospech Československého
štátu. Ak, by sa aj preukázalo, že časti pozemkov boli vykupované ako nevyňaté z pôdneho fondu
(kultúrazáhrada)aniestavebnépozemkyvtaktomprípade,byvyhláškoustanovenákúpnacenamusela
zohľadňovať danú kultúru pozemkov. Správny orgán zistil, že pôvodným vlastníkom bola poskytnutá

najvyššia možná vyhláškou stanovená kúpna cena. Teda pri prevode neboli pôvodní vlastníci ukrátení
alebo znevýhodnení pri stanovení kúpnej ceny. Nápadne nevýhodné podmienky prevodu pozemkov
neboli preukázané a neboli prezentované žiadne okolnosti, ktoré by tomu nasvedčovali.

54. Tiež neobstojí tvrdenie, že vyhrážka úradov o tom, že ak pôvodní vlastníci pozemky dobrovoľne

nepredajú štátu budú im vyvlastnené a náhrada bude podstatne nižšia, zakladá odôvodnenú tieseň
pri prevode nehnuteľností štátu. Vyvlastnenie, ako jedna z foriem prechodu vlastníckeho práva na štát
bola a aj je legálnou formou nadobudnutia vlastníckeho práva, čo nemožno považovať za preukázanie
tiesne vo vzťahu k reštitučným zákonom bez pôsobenia iných okolností navodzujúcich stav tiesne a
kumulatívne aj nápadne nevýhodných podmienok prevodu majetku na štát.

55. Pokiaľ ide o nápadne nevýhodné podmienky, tieto musia objektívne existovať v dobe právneho
úkonu a nemôžu spočívať len v subjektívnom cítení oprávnených. Podľa názoru hlavného mesta pri
daných kúpnych zmluvách nebola porušená ekvivalentnosť zmluvných vzájomných plnení a nápadne
nevýhodné podmienky nemohli objektívne spočívať v rozpore so stanovenou a vyplatenou kúpnou

cenou, stanovenou s vtedy platnými cenovými predpismi.

56. Nápadne nevýhodné podmienky je totiž potrebné chápať ako podmienky poškodzujúce
predávajúcehoazvýhodňujúcekupujúceho,pretopriodplatnýchzmluvách,akotobolovdanomprípade,
správny orgán posudzoval, či protihodnota, ktorú predávajúci dostali je adekvátna hodnote predávanej

nehnuteľnosti a teda či podmienky zmluvy nie sú nápadne nevýhodné a dospel k záveru, že tieto
zákonom dané podmienky splnené neboli.

57. Nie je pravdou, že by správny orgán rozhodol na základe nedostatočne vykonaného dokazovania
v danej veci. V konaní sa uskutočnilo päť ústnych pojednávaní, kde boli vypočutí viacerí účastníci

konania. Je tiež potrebné uviesť, že správny orgán má povinnosť reagovať na námietky účastníka, ale
táto povinnosť nie je absolútna, ale podľa judikátu ústavného súdu, týka sa len námietok, ktoré sú z
hľadiska predmetu konania právne relevantné a z toho iba tých, ktoré boli uplatnené v rámci zákonom
stanovenej lehoty.

Vyjadrenie Slovenský pozemkový fond.

58. Podľa názoru SPF uplatnený reštitučný nárok žalobcov nemožno subsumovať pod zákon č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len
„ zákon”). Už zo samotného pomenovania tohto zákona je zrejmá oblasť úpravy, ktorá sa uplatňuje aj

vo vzťahu k reštitučným nárokom, upravených v druhej časti tohto zákona. Podľa Rozsahu pôsobnosti
zákona, upraveného v ustanovení § 1:
(1) Zákon sa vzťahuje na
a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, 1) a v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, 2) (ďalej len "pôda"),

b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,
včítane zastavaných pozemkov,
c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou
súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20 (ide živý a mŕtvy inventár).
(2) Zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy,
ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k pozemkom.

(3) Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, spravujú sa právne vzťahy k majetku uvedenému v odseku
1 osobitnými predpismi.

59. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona: Oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k

pôvodnejpoľnohospodárskejusadlostiprešlinaštátalebonainéprávnickéosobyvdobeod25.februára
1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

60. S poukazom na uvedené sa SPF v celom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného,
obsiahnutou v napadnutom rozhodnutí, ako aj s právnym záverom, že v danom prípade nie je možné
uspokojiť reštitučný nárok postupom podľa zákona č. 229/1991 Zb.

61. O správnosti tohto záveru svedčí aj skutočnosť, že predmetné pozemky boli vykúpené a ocenené
podľa ust. § 14 vyhlášky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri
vyvlastnení nehnuteľností, t. j. ako pozemky v zastavanej časti obce, a nie podľa § 15 cit. vyhlášky, podľa
ktorej sa oceňovali ostatné pozemky vrátane poľnohospodárskej pôdy.

62. Podľa § 1 ods. 2 cit, vyhlášky sa touto vyhláškou upravuje postup socialistických organizácií pri
uzavieraní dohôd o odplatných prevodoch nehnuteľností s občanmi alebo s inými než socialistickými
organizáciami.

63. Podľa § 14 ods. 5 cit, vyhlášky zastavanou časťou obce podľa tejto vyhlášky sa rozumie územie,
ktoré je súvisle zastavané alebo inak technicky upravené pre potreby obce (sídliska).

64. SPF považoval napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správneho orgánu nižšieho stupňa za
zákonné v celom rozsahu vzhľadom na to, že boli vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami

Správneho poriadku, ako aj reštitučného zákona, a to na základe správneho právneho posúdenia.
Napadnuté rozhodnutia sú dostatočným spôsobom a logicky odôvodnené, a preto nevykazujú ani znaky
nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

65. SPF z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol, a preskúmavané rozhodnutie

žalovaného ako vecne správne a zákonné potvrdil.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

66. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10,

§ 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP konanom
v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného a účastníkov 1/, 3/ a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobe je potrebné vyhovieť.
67. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

68. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

69. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

70. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb., zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí
poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na
pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond.71. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 48/1959 Zb., (1) Súčasťou poľnohospodárskeho
pôdneho fondu sú pozemky poľnohospodársky obhospodarované a pozemky, ktoré boli a majú

byť naďalej poľnohospodársky obhospodarované, ale dočasne obrábané nie sú. (2) Za súčasť
poľnohospodárskeho pôdneho fondu možno vyhlásiť pozemky, pri ktorých je národohospodársky
odôvodnené, aby sa poľnohospodársky obhospodarovali, najmä pozemky, ktoré boli pred účinnosťou
tohto zákona svojmocne odňaté poľnohospodárskej výrobe, a pozemky, ktoré neslúžia bezprostredne
poľnohospodárskej výrobe, ale sú pre poľnohospodársku výrobu nepostrádateľné.

72. Podľa § 1 ods. 2, ods. 3 zákona č. 53/1966 Zb. Poľnohospodárskym pôdnym fondom je
poľnohospodárska pôda obhospodarovaná (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky,
pastviny) a pôda, ktorá bola a má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne
obrábaná nie je. (3) Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré síce neslúžia
bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, avšak sú pre ňu nepostrádateľné, ako poľné cesty, pozemky

so zariadením dôležitým pre poľné závlahy, vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku
výrobu,hrádzeslúžiacenaochranupredzamokrenímalebozáplavou,ochrannéterasyprotieróziiapod.

73. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb

a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

74. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

75. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

76. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnostibolipodkladomprerozhodnutie,akýmiúvahamibolvedenýprihodnotenídôkazovakopoužil
správnu úvahu použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

77. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu konajúcich orgánov verejnej
správy ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných námietok.

78. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci

súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z
hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti,
ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí
spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne
príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať

náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

79. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace spredmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

80. V predmetnej veci je treba vychádzať z dôvodov, pre ktoré nebolo žalobcom (ich právnym
predchodcom) priznané vlastnícke právo k daným pozemkom, resp. právo na náhradu za tieto pozemky.
Tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán svoje rozhodnutia odôvodnili nepreukázaním splnenia zákonnej
podmienky v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. a to, že predmetné pozemky (ich časti) v čase ich prevodu

na štát (uzavretie kúpnych zmlúv 16.09.1968) nepatrili do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čím
zároveňbolavylúčenáaplikáciazákonač.229/1991Zb.Podľanázorusprávnehosúduvnapadnutom(aj
prvostupňovom) rozhodnutí takýto prijatý právny záver nie je v preskúmavaných rozhodnutiach logicky
vysvetlený, nie je dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, opierajúc sa o dôkazy v administratívnom
spise uvedené ako k takémuto záveru žalovaný, resp. prvostupňový orgán dospel. Nie je dostatočné,
ak konajúce orgány verejnej správy dôvodia, že takáto úvaha a potom aj ich prijatý záver vyplynula z

rozhodnutia Pôd.- 208/1966 o vyňatí predmetných pozemkov (ich častí) z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu. Ak chceli konajúce správne orgány rozhodnúť tak ako rozhodli mali svoju správnu úvahu
oprieť aj o iné v administratívnom spise založené doklady, ktoré by takéto odôvodnenie potvrdzovali.
Podľa správneho súdu z obsahu rozhodnutia Pôd. - 208/1966 nie je zrejmé, ktoré časti dotknutých
parciel č. XXXX a č. XXXX boli predmetom vyňatia z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a či tie

časti, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje sú práve tie, ktoré sú predmetom uplatneného reštitučného
nároku žalobcov v predmetnom konaní. Predmetom vyňatia z poľnohospodárskeho pôdneho fondu
boli len časti pozemkov - parciel č. XXXX a XXXX a nie tieto parcely ako celok. Podľa správneho
súdu mal žalovaný (prvostupňový orgán) mal pri svojom rozhodnutí vychádzať zo všetkých v spise sa
nachádzajúcich dôkazov, ktoré by podporovali jeho prijatý záver. V prípade, ak v spise založené doklady

takýto záver prijať neumožňujú konajúce orgány verejnej správy budú musieť doplniť dokazovanie
a riadne zistiť skutkový stav veci. Postaviť napadnuté rozhodnutie len s poukazom na existenciu
rozhodnutia Pôd.-208/1966 nie je postačujúce, a to vzhľadom práve na obsah tohto rozhodnutia, keďže
toto presne neoznačovalo, ktoré časti parciel č. XXXX a č. XXXX vyňalo z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, nakoľko súčasťou tohto rozhodnutia nie je geometrický plán a ani iný doklad, ktorý by obsahoval

takúto skutočnosť.

81. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd prisvedčil vznesenej námietke
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (nepreskúmateľné je aj prvostupňové rozhodnutie)
z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, nedostatočného sa vysporiadania s relevantnými na vec sa

vzťahujúcimi námietkami žalobcov vznesenými v priebehu celého administratívneho konania, najmä
ohľadom prijatého záveru o charaktere predmetných častí pozemkov (stavebné pozemky vyňaté z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu), ktorý mali mať v čase ich prevodu na štát, čo by odôvodňovalo
v napadnutých rozhodnutiach prijatý záver.

82. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je
potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom
bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo
veci opätovne konať a vydať rozhodnutie, ktorého odôvodnenie bude poskytovať vysporiadanie sa so

všetkými relevantnými námietkami a poskytne logické zdôvodnenie prijatého záveru.

83. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP
a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcom tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa §
175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením. Zároveň správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 169 SSP)
účastníkom konania 1/, 2/, 3/, nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnili.

84. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).