Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/125/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513010231
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2513010231.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci odsúdeného X. F., v konaní o povolenie
obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T/114/2011, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 03.07.2013, sp. zn. 1Nt/62/2013, na neverejnom
zasadnutí dňa 10.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písm.b/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu
a vec sa vracia súdu I. stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh
odsúdeného X. F. o povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod
sp.zn. 2T/114/2011 pre pokračovací zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona

z dôvodu, že neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa založil na tom, že Nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 106/2011
zo dňa 28.11.2012 (zverejnený dňa 21.12.2012 pod č. 428/2012 Z.z.), ktorým bola zrušená veta za
bodkočiarkou v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona, , ktorá prikazovala, pri ukladaní trestu podľa
asperačnej zásady, uložiť trest nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa prvej

vety § 41 odsek 2 Trestného zákona, je novou, skôr neznámou skutočnosťou, avšak pôvodne uložený
trest nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Tak odsúdený nenaplnil
druhú zo základných podmienok na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený. V písomných dôvodoch sťažnosti
namietal správnosť napadnutého uznesenia a domáhal sa jeho zrušenia a následného vyhovenia

návrhu na povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci. Poukázal predovšetkým na to, že pri
ukladaní trestu bola použitá asperačná zásada, pokiaľ mu bol trest uložený len vo výmere 5 rokov a 5
mesiacov, bolo to postupom podľa § 39 odsek 2 písm.d/, odsek 4 Trestného zákona, keď bola schválená
dohoda o vine a treste. Ak by v konaní nebolo aplikované ustanovenie § 41 odsek 2 Trestného zákona
je zrejmé, že uložený trest by nebolo potrebné zdôvodňovať použitím ustanovenia § 39 odsek 2 písm.d/,
odsek 4 Trestného zákona a dohodou sa mohlo dosiahnuť uloženie trestu pri dolnej hranici nezvýšenej

trestnej sadzby, ktorá je od 3 rokov.

Krajský súd na základe podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto
predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že X. F. bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Piešťany zo dňa 28.09.2011 sp.zn. 2T/114/2011 pre pokračovací zločin spreneverypodľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona a za použitia § 38 odsek 2, § 36 písm.l/, § 37 písm.h/,
§ 41 odsek 3, § 42 odsek 1 a § 41 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 2 písm.d/, odsek 4
Trestného zákona mu bol uložený spoločný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 5 mesiacov,

na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Týmto
rozsudkom bola podľa § 334 odsek 4 Trestného poriadku schválená dohoda o vine a treste, ktorú uzavrel
odsúdený s Okresnou prokurátorkou v Piešťanoch dňa 29.06.2011.

Ústavný súd SR dňa 28.11.2012 pod sp.zn. PL. ÚS 106/2011 rozhodol o protiústavnosti časti tzv.

asperačnej zásady zakotvenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona tak, že v § 41 odsek 2 zák.č. 300/2005
Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi
trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s článkom 1
Ústavy SR.

Podľa článku 125 odsek 3 Ústavy SR ak ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví, že medzi priamymi

predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré
ich ustanovenia účinnosť.

Podľa § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „Z.o. ÚS“) ak súd v trestnom konaní vydal na základe

právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle článku 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol
právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo
niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.

K predmetnej problematike v záujme zjednotenia praxe v otázke skúmania podmienok obnovy konania

zaujalo stanovisko Najvyšší súd SR č. Tpj 44/2013nasledovne :

I. Ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú
nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr
neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j.

zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že
právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou
skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku a tým len jednou z
podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom
obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe § 41b odsek 1 zákona. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

II.Akjepodanýnávrhnapovolenieobnovykonaniavoveci,ktorásaskončilaprávoplatnýmrozhodnutím,
ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o
organizáciiústavnéhosúdu,jesplneniepodmienokobnovykonaniakonštatovanéužvtomtoustanovení.

Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 odsek 1 Trestného poriadku,
ale obnovu konania povolí podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b odsek
1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

III. Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 odsek 1 alebo odsek 2 písmeno a/ až c/ alebo písm. e/

Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu
odňatiaslobodyupravenejpodľa§41odsek2Trestnéhozákonavzneníúčinnomdo21.decembra2012,
ustanovenie § 41b odsek 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v

Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 z 21. decembra 2012, sa nepoužije.

Vzhľadom na vyššie uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR nebolo možné považovať napadnuté
uznesenie súdu I. stupňa za vecne správne. Odsúdenému bol uložený trest za použitia asperačnej
zásady v konaní o dohode o vine a treste, ktorý bol znížený pod spodnú hranicu trestnej sadzby

upravenej v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy postupom podľa § 39 odsek 2 písm.d/, odsek 4
Trestného zákona, preto v súlade so stanoviskom Najvyššieho súdu SR odvolací súd zrušil napadnuté
uznesenie a vec mu vrátil, aby o nej znovu konal a rozhodol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.