Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9C/114/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708201551
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7708201551.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Martin Lopuch,PhD., v právnej veci navrhovateľa: IW.u,

súkromne hospodáriaceho roľníka, podnikajúceho pod obchodným označením „PRUNUS", (IČO: 31
232 388), so sídlom X.decembra XXXX/X, Trebišov, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Jozef
Danko, bytom Martinčekova 780/8, Bratislava, proti odporcovi Slovenské elektrárne a.s., Mlynské Nivy
47, Bratislava, (IČO: 35 829 052), o zaplatenie 9.493,46 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 100% vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 8.2.2008 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu

9.493,46 EUR s kapitalizovaným 4,675% ročným úrokom z omeškania za obdobie od 26.4.2007 do
5.2.2008 vo výške 347,40 EUR a trovy konania. Uviedol, že na základe opakovaných zistení škodlivých
vplyvov na plodiny v roku 2004 a skôr si obstaral meranie predpokladaných škodlivých látok ako
vyčíslenie škôd na poľnohospodárskej výrobe spôsobených imisiami z Elektrárne Vojany. Tým získal
podklad pre uplatnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalovaného -
znalecký posudok č.26/2006. Po obdŕžaní znaleckého posudku v apríli 2006 ho dňa 15.5.2006 zaslal
ako doklad pre účely náhrady škody. Na základe následného vyžiadania žalovanému v priebehu rokov

2006-do apríla 2008 zasielal ďalšie požadované podklady v písomnej forme. 3.1.2008 v pri jednaní v
areáli žalovaného síce dostal ponuku na kompenzáciu vzniknutých škôd, ktorá však bola neúmerne
nízka a pre neho neprijateľná.

VtejtoprávnejvecivydalOkresnýsúdMichalovcedňa2.7.2008platobnýrozkazpodsp.zn.9Ro/20/2008.
Proti nemu podal žalovaný včas odpor. Ako vyplýva z jeho odôvodnenia, obhospodarovaná pôda
žalobcom sa nachádza juhozápadným smerom od prevádzky Elektrárne Vojany vo vzdialenosti

približne 20 km. Nakoľko exhalačná zóna prevádzky Elektrárne Vojany má severný a severozápadný a
juhovýchodný smer, nie je možné územie obhospodarované žalobcom zaradiť medzi katastrálne územia
dotknuté exhalačnou činnosťou. Podľa predložených máp predstavujúcich rozptylovú štúdiu pre rok
2005 pre Elektrárne Vojany vypracované firmou ENVITECH Trenčín s.r.o. na účely zobrazenia podielu
imisií SO2 a NOx Elektrární Vojany v roku 2005, dotknuté katastrálne územia Novosad a Kysta smerom
na obec Kašov ležia mimo exhalačnej zóny žalovaného a nie sú preto zasiahnuté imisným spádom
pochádzajúcim z Elektrárne Vojany. Nemožno súhlasiť so záverom znalca, že územie ležiace medzi

obcami Novosad, Kysta, Kašov zaradil do prvej zóny znečistenia. Následne podľa metodiky č.12/1992
bolavyčíslenáekonomickáujmapodľajednotlivýchplodín.Podkladomprevyčíslenieekonomickejškody
podľa metodiky 12/1992 je zaradenie územia do jednotlivých stupňov znečistenia. Uvádzané hodnoty
kritických úrovní nedávajú takémuto zaradeniu dôvod. V znaleckom posudku nie je vôbec uvedenýpostup použitý pri meraní hodnôt SO2 a NOx a ktorého spádu. Znalec navyše neúmerne stanovil vysoký
podielemisnéhovplyvuElektrární-90%nacelkovejekonomickejujmetak,žeodčítalcivilizačnépozadie
len 10% .

Vykonaným dokazovaním zistil súd následovné:

Žalobca je samostatne hospodáriaci roľník, ktorý od roku 1992 vykonáva poľnohospodársku výrobu.
I v roku 2005 súkromne hospodáril na poľnohospodárskych nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v

k.ú. Novosad, Kysta, Zemplínsky Branč a Kašov. Zaoberal sa pestovaním pšenice ozimnej vo výmere
130/1 ha, pšenice jarnej 16,53 ha, jačmeňa jarného 105,7 ha, hrachu 39,80 ha, obilnej miešanky 12,5
ha, zemiakov neskorých 4,27 ha, slnečnice 92,03 ha, repky ozimnej 129,3 ha, sóje 32,65 ha, trvalom
trávnatom poraste 11,37 ha, slamy stelivovej 146,7 ha, slamy kŕmnej 118,2 ha. Z dôvodu imisného spádu
produkovaného žalovaným, ekonomická ujma na rastlinnej výrobe žalobcu predstavovala 286.346,83
Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom 30,126 predstavuje 9.493,46 EUR. Žalovaný škodu na

poľnohospodárskej výrobe odmieta zaplatiť.

Z predloženého znaleckého posudku znalca Ing. Čeľovského vyplýva, že celková ujma na
poľnohospodárskej výrobe žalobcu v produkcii pšenice ozimnej, pšenici jarnej, jačmeňu jarného, hrachu,
obilnej miešanky, zemiakov neskorých, slnečnice, repky ozimnej, sójy na trvalých trávnatých porastoch,

slame stelivovej, slame kŕmnej predstavuje 286.346,83 EUR. Znalec z celkovej ekonomickej ujmy
357.933,53 Sk odpočítal civilizačné pozadie 10% a klimatické pomery 10%. Vychádzal z výsledkov
meraní svojej monitorovacej stanice osadenej východne od intravilánu Obce Kysta. Na základe
výsledkov meraní znalec zostavil graf imisií zobrazujúcich imisie So2, Nox a tuhého spádu v období
január-december 2005. V súdnoznaleckom posudku Poľnohospodársky znalecký ústav Slovenskej

poľnohospodárskej univerzity v Nitre konštatoval, že tuhé ani plynné imisné splodiny v nadlimitných
hodnotách neboli zistené. Tie musia byť potvrdené v danom areáli akreditovanou organizáciou, ktorá
má spôsobilosť pre takéto úlohy. Keďže nadlimitné hodnoty potvrdené neboli, žalovaný by mal znášať
dôsledky zníženia úrody v rastlinnej výrobe. Keďže exhaláty Elektrární Vojany v roku 2005 neboli na
výmere žalobcu potvrdené v hodnotách, ktoré by preukazovali a vykazovali podiel na škodách stráca sa

príčinná súvislosť spojená so škodou žalobcu.

V kontrolnom súdnoznaleckom dokazovaní, znalec Ing. Toporčák síce potvrdil, že používaná metodika
Ing. Čeľovským ÚVTIZ č.12/1992, ako i prízemné koncentrácie pre zaradenie do zóne znečistenia
sú stále v platnosti, ale viacerí výskumní pracovníci i znalci majú k tejto metodike výhrady.

Znalecký posudok Ing. Čeľovského však neuvádza použité metódy merania. Zrejmé používal výsledky
sorbčnokumulatívnej metódy stanovenia So2 a pasívnu metódu stanovenia NOx v prízemnej atmosfére.
V súčasnosti sa pre výpočet očakávaného znečistenia využíva matematický model znečistenia ovzdušia
MODIM 03. Z meteorologických údajov vyplýva, že prevládajúce smerové prúdenie vetrov v okolí
Elektrárne Vojany /EVO/ je v roku 2005 severne a severozápadné. Prevládajúci smer šírenia imisií z

elektrárne je južný. Elektrárne zaťažovali v roku 2005 ovzdušie predovšetkým imisiami tuhých látok.
I slovenský hydrometeorologický ústav sledoval kvalitu ovzdušia v okolí elektrárne od roku 1974 do
roku 1982 v staniciach Leleš a Stretava. Z výsledkov meraní priemerných denných koncentrácií Oxidu
siričitého na staniciach Leles a Stretava v okolí EVO počas takmer 10-ročného obdobia vyplýva, že
prekročovaniu 24-hodinového imisného limitu Oxidu siričitého nikdy nedochádzalo a priemerné ročné

koncentrácie boli v intervale 10-20 mikrogramu na m3, a to i napriek tomu, že v uvedenom období
emitované množstvo Oxidu siričitého z elektrárne prekračovalo hodnotu 100.000 t za rok. Za ostatné
roky emisie oxidu siričitého z elektrárne klesli pod hodnotu 10.000 t za rok - v roku 2005 3211,35 t SO2.
Toto množstvo predstavuje 3,1% emisií z roku 1980. Preto znalec v závere konštatoval, že keďže nie sú
merania žiadnej akreditovanej organizácii, ktoré by namerali nadlimitné hodnoty škodlivín SO2 a NOx,

ktoré produkuje žalovaný, nemôže spôsobovať priamu škodu na poľnohospodárskej výrobe žalobcu.
Vypracovaná a v znaleckom posudku priložená rozptylová mapa škodlivín za rok 2005 vypracovaná
nezávislým akreditovaným pracoviskom vylučuje zaradenie dotknutého územia žalobcu do prvej zóny
znečistenia.

ZnalecToporčákvosvojejvýpovediuviedol,žeodroku2007sameraniasmeruvetrazačalirobiťvLelesi,
čo je bližšie k Vojanom. Najlepšie výsledky smeru vetra by sa však mali merať v epicentre znečistenia t.z.
prikomíneSlovenskýchelektrárníVojany.Doroku2005všakbolizistenétaknízkehodnotyemisiíatoniena území obhospodarovaných žalobcom, ale územia Kráľovský Chlmec-Leles Poľany, ktoré sú najviac
znečistené. Jedná sa o nízke hodnoty a to 3,5 mikrogramov na m3 imisií dusičnanov, 1,4 mikrogramov
síranov na 1 m3, ktoré by vôbec nemali poškodiť rast prípadne úrodnosť poľnohospodárskych plodín.

V nížine je preto veľmi dobrá rozptylová zóna a navyše do tohto územia môžu prenikať aj iné emisie
napr. U.S. Steel, prípadne Strážske, ktoré v roku 2005 ešte bolo. Stanica v Milhostove však v roku
2005 merala len smer pohybu vetra, imisie nemerala žiadne. To začala merať až stanica AMS v Lelesi.
Pôvod znečistenia sa určuje na základe veterných ružíc t.z. smerov pohybov vetra, ktoré sú predložené
v znaleckom posudku. Z nich je zrejmé, že emisie zo strany žalovaného sú v spádovej oblasti minimálne.

Zo zaslanej veternej ružice smerov vetra a priemernej rýchlosti vetra meteorologickej stanice Milhostov
za rok 2005 zo SHMU vyplýva, že prevládajúci pohyb smeru vetra je severný až juhovýchodný. Z
ďalšieho oznámenia SHMU zo dňa 9.2.2016 vyplýva, že v mesiaci marec 2005 priemerná mesačná
rýchlosťvetradosahovala3mzasekundu,prevládajúcimsmerombolseverný-322,6promile.Najvyššie
rýchlosti vetra boli zaznamenané pri severnom a severozápadnom prúdení. V mesiaci apríl 2005

priemerná mesačná rýchlosť vetra dosahovala 3,7 m za sekundu. Prevládajúcim smerom vetra bol
severný - 411,1 promile. Najvyššia rýchlosť vetra bola zaznamenaná pri severnom 5,3 m za sekundu a
severozápadnom prúdení 3,8 m za sekundu. V máji 2005 priemerná mesačná rýchlosť vetra dosahovala
2,8 m za sekundu. Prevládajúcim smerom vetra bol severný - 322,6 promile. Najvyššie rýchlosti vetra
boli zaznamenané pri severnom a severozápadnom prúdení. Táto meteorologická stanica zaznamenala

rýchlosť vetra o 7.14. a 21.hodine bežného dňa.

Z predloženej mapy v Odbornom stanovisku č.012/009 Ing. Čeľovského je zrejmé, že obhospodarované
katastrálne územia zo strany žalobcu sa nachádzajú juhovýchodným smerom od Elektrární Vojany.

Znalecký posudok Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v
Nitre i znalca Ing. Toporčáka posudok znalca Ing. Čeľovského spochybňovali. V prvom rade poukazovali
na absenciu oprávneného merania podľa zákona č. 478/2002 Z.z.

Ustanovenie § 25 ods.1 zák.č.478/2002 Z.z., však vydávanie oprávnení alebo povolení na meranie

emisií na stacionárnych zdrojov a na meraní úrovne znečistenia ovzdušia vzťahuje len na merania
na účel konania pred orgánmi ochrany ovzdušia. Meranie kvality ovzdušia na účel oceňovania škôd
spôsobených imisiami takýmito oprávnenými meraniami nie sú. Preto ani Ing. Čeľovskému v roku 2005
zo strany Ministerstva životného prostredia SR nebolo vydané oprávnenie ani povolenie na vykonanie
oprávneného merania na účel konania pred orgánmi ochrany ovzdušia podľa zák.č.478/2002 Z.z.

Takýto záver potvrdilo aj MŽP vo svojom oznámení zo 4.2.2014. Závery Ing. Čeľovského ako znalca
preto nemožno spochybňovať tým, že nešlo o „oprávnené“ meranie v zmysle zák.č.478/2002 Z.z. Ing.
Čeľovský zároveň vo svojom Odbornom stanovisku č. 012/2009 vyvracia závery Poľnohospodárskeho
znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Poukazuje predovšetkým na zlé osadenie
monitorovacej stanice AMS Leles, ktorú má Slovenský hydrometeorologický ústav v prevádzke od

roku 2006. Táto mala byť osadená viac ako 20 km od aglomerácie, teda i od komína elektrární.
Zákonodarca podľa prílohy č.3 k vyhláške č. 705/2002 Z.z. totiž vychádza zo skutočností, že v okruhu
20 km od komína dochádza k škodám na poľnohospodárskych produkciách a kovových konštrukcií.
AMS Leles je vzdialená sotva 10 km navyše juhovýchodným smerom. AMS má byť osadená ďalej
ako 5 km od iných zastavaných území obcí. Táto je osadená v dedine, navyše v teréne tzv. dne

lievika, teda v tieni za kláštorom, pričom kláštor je vybudovaný na kopci. Okolo monitorovacej stanice
je vytvorený dokonalý lesný filter zo západne strany AMS. Podľa Ing. Čeľovského poľnohospodársky
znalecký ústav pochybil, keď prevzal podklady, ktoré mu poskytol Výskumný ústav jadrovej energetiky
v Trnave- VUJE. Jedná sa o podriadenú zložku SE a.s. VUJE meteorologické veličiny pri svojich
výpočtoch pre lokalitu Elektrárne Vojany prevzal z meteorologickej stanice Prievidza. Modelový systém

Modin 03 je známy svojou nepresnosťou, preto ho nepoužíva ani SHMU od roku 2000. Ďalej
Ing. Čeľovský poukázal na nekalé konanie predstaviteľov Slovenských elektrární rámcovou dohodou
článkom 4. bod b rámcovou dohodou z 4.1.2008 kde v čl.4 písm.b,j, že Slovenské elektrárne a.s.
sú povinné do 30-tich dní od doručenia písomnej požiadavky poľnohospodárskeho subjektu zadať
objednávku na vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie rozsahu a výšky spôsobenej škody

niektorému zo znalcov Ing. Bauček, Ing. Režo, Ing. Kalus, Ing. Tušan, pričom výber konkrétneho znalca
prináleží výlučne Slovenským elektrárňam. Pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku
Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity vyslovil i Krajský súd
v Košiciach, vo svojom zrušujúcom rozhodnutí z 25.1.2013. Tento znalecký posudok len podpísal Prof.Ing. Kulich PhD., ako riaditeľ znaleckého ústavu, napriek tomu, že zo strany súdu bol poverený k
vypracovaniu znaleckého posudku on ako fyzická osoba. I výpoveď tejto osoby na súdnom pojednávaní
o tom, že ak by súd dospel k záveru, že poškodených poľnohospodárov treba odškodniť, roztrhlo by sa

vrece so žalobami proti SE, nevyznieva nestranne.

K znaleckým posudkom je potrebné uviesť, že žiaden súdnoznalecký posudok presvedčivo nevyvrátil
závery znalca Ing. Čeľovského o nameraných imisných hodnotách SO2 a NOx, zistených na meracej

stanici v Obci Kysty. Výpoveď prof.Kulicha, ktorý posudok Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu
SPÚN ako riaditeľ podpisoval, vyznela zaujato - v prospech žalovaného. Znalec Ing. Toporčák nezistil
iné hodnoty SO2 a NOx z dôvodu, že SHMU v roku 2005 znečistenie týmito látkami nevykonávala -
tie merala len do roku 1982. V roku 2005 stanica SHMU v Milhostove merala len smer pohybu vetra.
Znalec Toporčák sa odvolával len na zistenia osoby vykonávajúce merania imisií v rokoch 1978-1982 v
mene SHMU - pána Saba, podľa ktorého rozptylové podmienky vo Východoslovenskej nížine sú dobré

a imisie minimálne. Tento znalec nemal k dispozícii ani objektívne namerané hodnoty smeru vetra. Z
jeho samotnej výpovede totiž vyplýva, že pre posúdenie vplyvu emisií žalovaným by bolo najpresnejšie,
aby smer pohybu vetra sa meral pri komíne elektrární a nie v Milhostove vzdialenom cca. 20 km od
miestavznikuemisiíresp.rovnakovzdialenéhomiestadopaduimisií-katastrálnychúzemiachnaktorých
hospodári žalobca. Tým nepriamo potvrdil správnosť výhrad Ing. Čeľovského v Odbornom stanovisku

č. 012/2009.

Súd preto skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku Ing. Čeľovského v konfrontácii so
súdnoznaleckými posudkami vyhodnotil na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov, len čo do
elementárnych pravidiel správnosti a základov logického myslenia. Ak Ing. Čeľovský ako znalec je

zapísaný do zoznamu znalcov, vykonával merania na svojej stanici v Obci Kysty, teda v blízkosti
obhospodarovaných území žalobcom, zistil namerané hodnoty imisií, ktoré mali za následok škodu
na poľnohospodárskej produkcii žalobcu, pričom žiadne iné meranie nevyvrátilo zistené hodnoty,
súd závery znalca považuje za správne. Je síce pravdou, že znalecký posudok neobsahuje metódy
merania uvádzané vyhláškou č.705/2002 Z.z., avšak sám znalec Ing. Toporčák potvrdil, že i metodika

meraní ÚVTIZ č. 12/1992 zostáva stále v platnosti. I keď verifikácia nameraných hodnôt imisií
nebola možná, pretože vyhodnotenia nameraných údajov v sondách znalca mal vykonávať Výskumný
ústav trávnych porastov, ktorý sa transformoval od 1.1.2005 do Národného poľnohospodárskeho a
potravinového centra Banská Bystrica, a ktorý pre organizačné a personálne zmeny nebol schopný
tieto údaje poskytnúť /to je zrejmé zo správy tejto organizácie z 15.4.2016/, danú okolnosť nebolo

možné vyhodnotiť v neprospech žalobcu. Ani skutočnosti vyplývajúce o prevládajúcich smeroch vetra z
meteorologickej stanice Milhostov, ktoré podľa znalcov Toporčáka a Čeľovského nie sú presné, nemôžu
závery znaleckého posudku Ing. Čeľovského zvrátiť. Ak teda žalovaný odškodňoval za rok 2004 na
poľnohospodárskej produkcii iné subjekty, o čom svedčí žalobcom predložená dohoda o urovnaní
z 12.12.2005 medzi žalovaným a Agronákupom T s.r.o. so sídlom v Zemplínskom Branči, pričom

odškodnenie predstavovalo 50% uplatneného nároku podľa znaleckého posudku Ing. Čeľovského / z
538.309.-Sk odškodnených 272.743.-Sk/, súd podľa úvahy má zato, že primerané odškodnenie žalobcu
by malo predstavovať 30% vzniknutej škody na úrade vplyvom emisií, teda 2.848,03 EUR.

Žalovaný namietal premlčanie žalobcovho nároku. Poukazoval na tvrdenú škodu na poľnohospodárskej

produkcii za rok 2005, ktorú sa mal žalovaný dozvedieť najneskôr zberom úrody a dátumom uplatnenia
nároku na súde 8.2.2008.

Pre správne posúdenie premlčania nároku sa v prvom rade bolo potrebné vysporiadať s povahou
škody na poľnohospodárskej produkcii. Žalobca ako súkromne hospodáriaci roľník, čo preukázal i

predloženým osvedčením o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka Obce Zemplínsky
Branč, je podnikateľom v zmysle § 2 ods.2 písm.c/ Obch.zákonníka, žalovaný podľa § 2 ods.2 písm.a/
Obch.zákonníka. Obchodný zákonník v tretej časti upravuje záväzkové vzťahy vymedzené v § 261 -
265 Obch.zák.

Podľa § 261 ods.1 Obch.zák., táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
vzniku je zrejmé, s prihliadnutím, na všetky okolnosti, že sa týkali ich podnikateľskej činnosti.Žalobca nebol so žalovaným v žiadnom obchodnoprávnom vzťahu. Uplatňovaná škoda teda nie
je následkom porušenia zmluvnej povinnosti so záväzkového vzťahu. Preto aplikácia ustanovení
Obch.zák. o škode a premlčaní neprichádza do úvahy. Pri posudzovaní uplynutia premlčacej doby preto

súd nemohol zohľadniť 4-ročnú premlčaciu dobu podľa § 397 Obch.zák., ale len subjektívnu 2-ročnú a
objektívnu 3-ročnú podľa § 106 ods.1,2 OZ.

Podľa § 106 ods.1,2 OZ, (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 420a ods.1-3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou./1/

Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na

nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti /2/.

Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená
neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného /3/.
Z výpovede žalobcu vyplynulo, že ten vykonal zber pšenici ozimnej v júli v roku 2005, to sa týka i

jačmeňa jarného a pšenici jarnej. Úrodu repky ozimnej bral v júli 2005 alebo už v júni 2005. Zber
slnečnice bol vykonávaný koncom septembra 2005, tiež sóji fazuľovej, prípadne začiatkom októbra
2005. Hrach bol zbieraný v júnu až v júli, strukoviny, obiloviny, miešanky, ovos tiež v 6-najneskoršie v 7
mesiaci 2005. Zemiaky boli zbierané v septembri až v októbri 2005. Pozbieraná úroda sa buď predávala
po zbere výkupným organizáciám, prípadne bola uskladnená a neskôr predaná. Z tejto výpovede

vyplýva, že najneskôr 31.10.2005 žalobca aspoň približne musel vedieť akú škodu mal spôsobenú
na poľnohospodárskej produkcii imisiami, pretože svoju úrodu mohol porovnávať s výnosmi a cenami
iných podnikateľov v poľnohospodárstve. Pritom o škode imisiami žalovaného vedel, teda vedel, že
žalovaný za škodu zodpovedá, pretože v žalobe uvádza, že už v roku 2004 a skôr si obstaral meranie
o škodlivých látkach žalovaného. Novšia judikatúra sa k problematike škody na poľnohospodárskej

produkcii jednoznačne prikláňa k takému momentu dozvedania sa o škode v zmysle § 106 ods.1 OZ,
a to z pohľadu princípu právnej istoty, že postačuje vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej
v peniazoch, aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia / napr. rozsudok NS
ČR z 26.7.2007 sp.zn. 21Cdo/2423/2006, uzn. NS ČR z 14.9.2005 sp.zn. 25 Cdo/2656/2004, rozsudok
KS v Košiciach z 28.11.2007 sp.zn.5Co/509/2006/. Týmto momentom teda nie je vedomosť o presnom

vyčíslení škody, napríklad na základe znaleckého posudku, ako je v tomto prípade, ale moment, keď
poškodený môže aspoň približným spôsobom vyčísliť výšku spôsobenej škody. Za udalosť, z ktorej
škoda vznikla v zmysle § 106 ods.2 OZ treba považovať deň žatvy poslednej pestovanej plodiny, teda
október 2005 /rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/2749/2004/. Subjektívna 2-ročná premlčacia lehota začala
preto žalobcovi plynúť rovnako ako objektívna najneskôr 1.11.2005 a uplynula 1.11.2007. Žaloba na

súde bola podaná 8.2.2008, teda po uplynutí premlčacej doby. Na vznesenú námietku premlčania súd
bol povinný z úradnej moci prihliadnuť. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods.1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Michalovce
v dvoch vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každá strana dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 127 CSP / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak strana konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu.