Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 25, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/186/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120203507
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120203507.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátuJUDr.EliškyWagshalovejaMgr.MilošaKolekavprávnejvecistarostlivostisúduovčasepodania
návrhu mal. Z. J., R.. XX.XX.XXXX, mal. E. J., R.. XX.XX.XXXX a mal. S. J., R.. XX.XX.XXXX, t. č. P.
N. A. O. W. I., maloletí zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., deti rodičov:
matka I. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. U. T. XX, Q., a otec N. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. U. T. XX, Q., o
návrhu P. N. A. O. W. I., XX. R. XXX/X, I., v konaní o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 28P/67/2020-67 zo dňa 05.05.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ - P. N. A. O. W. I., I. sa návrhom domáhalo určenia výživného na maloleté deti. Návrh
odôvodnilo tým, že maloleté deti sú v starostlivosti ich zariadenia na základe rozhodnutia krajského
súdu o nariadení ústavnej starostlivosti č. k. 24CoP/118/2019 zo dňa 29.10.2019, avšak rodičom
nebola stanovená povinnosť platiť výživné na maloleté deti. Naposledy bolo výživné určené na základe

rozhodnutia Okresného súdu Prešov č. k. 28P/41/2018-48 zo dňa 21.03.2019 len v prípade mal. T. J.,
R.. XX.XX.XXXX, ktorý má nariadenú ústavnú starostlivosť a vykonáva ju v W. P. K. - D. C..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozhodol vo veci rozsudkom č. k.
28P/67/2020-67 zo dňa 05.05.2021 tak, že cit.:

„I.otecje povinný prispievaťnavýživumal.Z..J.,R..XX.XX.XXXX,mal.E.J.,R..XX.XX.XXXXamal.
S.J.,R..XX.XX.XXXX,sumounakaždémal.dieťapo30%zosumyživotnéhominima,nanezaopatrené,
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, ktoré bude poukazovať k rukám P. N. A. O. W. I., vždy do
25. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane do budúcna,

II. matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. Z. J., R.. XX.XX.XXXX, mal. E. J., R.. XX.XX.XXXX

a mal. S. J., R.. XX.XX.XXXX, sumou na každé mal. dieťa po 30% zo sumy životného minima, na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, ktoré bude poukazovať k rukám P. N. A. O. W.
I., vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane do budúcna,III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§62 ods. 1 až 3; 75 ods. 1; 81

ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že návrh P. N. A. O. W. je dôvodný. Súd určil výživné
zo strany rodičov, každému vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, teda v minimálnej výške na každé dieťa. Výživné

budú rodičia poukazovať k rukám centra, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou
rozsudku opakovane do budúcna.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“).

III. Obsah odvolania otca a vyjadrenie k odvolaniu

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a určiť mu povinnosť platiť výživné na maloletú Z. vo výške 15,- Eur, na maloletú E. vo výške 15,-
Eur a na maloletého S. vo výške 15,- Eur. Odvolanie odôvodnil tým, že je viac ako rok bez zamestnania.

Viac ako rok žije na území Č. W., nie na Slovensku, nemá stále bývanie, zdržuje sa v R. N. Ľ. D. A.
zriadenej A. P. D.. Rád by si našiel zamestnanie a tiež vlastné bývanie, ale aj vzhľadom k epidémii
koronavírusu nie je preňho situácia ľahká. Žiada súd, aby prihliadol na jeho majetkové pomery, osobné
možnosti a schopnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vzal do úvahy, že v súčasnej dobe všetky
finančné prostriedky vynakladá na zaplatenie základných životných potrieb, ako je najnutnejšie jedlo,

ošatenie a ubytovanie v R. N. Ľ. D. A.. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi vymáhať od neho úhradu
výživného, keď sa v súčasnosti nachádza pod hranicou chudoby. Tieto svoje tvrdenia súdu preukázal.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení zotrval na svojom návrhu a žiadal uložiť otcovi povinnosť prispievať na
výživu každého z maloletých detí sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1
CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v

elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otec vyjadrujúci nesúhlas so skutkovými zisteniami a
právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného, odvolací súd skúmal primeranosť

určenej sumy vyživovacej povinnosti za rozhodné obdobie v nadväznosti na otcove možnosti a
schopnosti. Otec v odvolaní vecne argumentoval tým, že jeho osobné a majetkové pomery mu
neumožňujúprispievaťnavýživumaloletýchsumouurčenousúdomprvejinštancie,poukazujúcnasvoju
nepriaznivú situáciu.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie
dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje
odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne:

11. Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu veci, maloleté deti S., E. a Z. sú v starostlivosti
navrhovateľa - zariadenia na základe rozhodnutia Krajského súdu o nariadení ústavnej starostlivosti
č. 24CoP/118/2019 zo dňa 29.10.2019. Krajský súd rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti, avšak
nebolo otcovi a ani matke stanovená povinnosť platiť výživné na mal. deti. Povinnosť platiť výživné majúna základe rozhodnutia Okresného súdu v Prešove, č. k. 28P/41/2018-48, zo dňa 21.03.2019, len v
prípade mal. T., R.. XX.XX.XXXX, ktorý má nariadenú ústavnú starostlivosť a vykonáva ju v W. P., XXX
XX K. - D. C.A..

12. Zákon o rodine (§ 62 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni
svojich rodičov. Pri rozhodovaní o výživnom vždy je nutné zohľadniť fakticky dosahovaný príjem rodiča,
ale aj celkovú hodnotu jeho hnuteľného a nehnuteľného majetku a spôsob života, resp. životnú úroveň.

13. Zákon o rodine (§ 75 ods. 1) vymedzuje kritéria ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa
má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú tu relevantné odôvodnené potreby. Na
strane povinného, sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne
kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými
a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním,

získanými skúsenosťami.

14. V súvislosti s uvedenými odvolacími námietkami otca súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona
o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou
povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti s tým, že

potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje
v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu
svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich
vlastných potrieb. Preukázanie výdavkov povinného rodiča môže slúžiť teda ako dôkaz na stanovenie
jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby

plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Z uvedených dôvodov sú všetky odvolacie
námietky otca nedôvodné.

15. Mal. dieťa je osobou oprávnenou z výživného a je odkázané na plnenie vyživovacej povinnosti
zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým

spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej
forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho
ohrozenia oprávneného dieťaťa, t. j., ak rodičia nežijú spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k
rozvodu manželstva a v prípade, ak niektorí z rodičov si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom
je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo, keby rodičia žili spolu a riadne

sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015).

16. Aj keď v tomto prípade je sociálny status otca v súčasnosti taký, ako naň vo svojom odvolaní
poukazuje, ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine kogentne určuje, že výška minimálneho výživného
je vo výške 30 % zo sumy životného minima stanoveného osobitným predpisom. Zo znenia "bez ohľadu

na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery" vyplýva, že súd vychádza z príslušných skutkových
zistení a minimálne výživné určí v prípadoch, keď na základe uvedených kritérií vrátane potencionality
príjmov a zhodnotenia iných výdavkov v zmysle úpravy § 62 ods. 5 Zákona o rodine celková príjmová a
majetková situácia povinného neumožňuje určiť výšku výživného v zmysle štandardných kritérií.

17. Rozsah minimálneho výživného, tak ako ho aj v prejednávanej veci určil súd prvej inštancie, je
určený zákonom a nemožno ho modifikovať. Keďže 30 % zo sumy životného minima v súčasnosti
predstavuje podľa zákona č. 601/2001 Z. z. o životnom minime sumu 29,87 Eur, nie je možné otcovi
určiť výživné vo výške 15,- Eur na každé z detí ani tak, ako to žiadal vo svojom odvolaní. Teda, existuje
zákonná hranica, pod ktorú nemôže výška príspevku na výživné klesnúť. V súčasnosti je to 30 % zo

sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona o
životnom minime. Preto bez ohľadu na možnosti rodičov, bez ohľadu na potreby dieťaťa a zároveň bez
ohľadu na prípadnú dohodu rodičov o výške výživnom, pod túto hranicu výživné klesnúť nemôže.

18. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok náležite odôvodnil

v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia má všetky náležitosti vyžadované uvedeným
ustanovením. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, na základe
akých úvah s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru
vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutočný stav s ohľadomna skutočnosť, že v mimosporových konaniach je súd povinný zistiť skutkový stav úplne a správne
na uvedený skutkový stav aj aplikoval príslušné ustanovenia, pričom dospel k správnym záverom.
Odvolacie námietky otca preto neboli dôvodné.

19. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 52, § 2 ods. 1 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).