Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207321
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8813207321.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci žalobcov: 1/ M. N., rod. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. n.T., L. č. XXX/XX, 2/ F.. Y. N.,nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
I. n.T., L. XXX/XX, 3/ F.. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. n.T., L. XXX/XX, všetci zast. JUDr.
Dušanom Kmecom, advokátom, AK, M.R. Štefánika č. 2465, Vranov n.T. proti žalovanému: I. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. n.T., O. č. XXXX/XX, zast. S.. S. K., advokátkou, AK, ul. M. A. č. 1, P. O.
G. XXX, XXX XX S., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobcov a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10C/376/2013-121 zo dňa 5.8.2015, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobcovia sa uplatnenou žalobou domáhajú voči žalovanému náhrady škody a nemajetkovej ujmy
v súvislosti so smrťou Y. N. v dôsledku ublíženia na zdraví spôsobeného žalovaným.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal premlčanie nároku, ako aj výšku uplatneného nároku.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„žalobkyne 1/ M. N., rod. S. a žalobu žalobcu 2/ F.. Y. N. z a m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3/ F.. V. N. 10.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobcu 3/ F.. V. N., čo do zvyšku z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobcovia 1,2,3/ sa podanou
žalobou domáhali proti žalovanému náhradu škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s tým, že dňa

17.08.2008 vo veku 48 rokov zomrel Y. N. - manžel žalobkyne 1/ a otec žalobcov 2,3/, ktorý zomrel
na následky zranenia, ktoré utrpel dňa 04.08.2008, ktoré zranenia mu spôsobil žalovaný. Žalovaný bol
rozsudkom Okresného súdu vo Vranove n.T. č.k. 2T/17/2009 zo dňa 23.11.2011 spojený s uznesením
Krajského súdu v Prešove č.k. 2To/32/2012 zo dňa 28.06.2012 odsúdený k úhrnnému trestu odňatia
slobody v trvaní 18 mesiacov. Súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na
skúšobnú dobu 2 rokov. Poškodeného V. N., poškodenú Sociálnu poisťovňu a poisťovňu Apollo a.s.

odkázal na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-právnych. Ako to vyplýva z odôvodnenia
tohto trestného rozsudku, súd vychádzajúc okrem iného aj z miery určitého zavinenia zo stranypoškodeného, ako to vyplýva z výpovede svedkov, že bol pod vplyvom alkoholu, otravoval prítomných
hostí, čoho výsledkom bolo aj samotné konanie zo strany obžalovaného, súd dospel k záveru, že
učel trestu vo výške 18 mesiacov so skúšobnou dobou 2 rokov je primeraný. Ďalej ako to vyplýva z

tohto rozsudku, splnomocnenec poškodeného V. N. / žalobcu 3/ si náhradu škodu tak v prípravnom
konaní, ako aj v predchádzajúcich hlavných pojednávaniach uplatnil riadne a včas, pričom výšku presne
nešpecifikoval a naviac požadoval vecnú a morálnu škodu a bolo by treba rozhodnutia o povinnosti
na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, preto odkázal na občiansko-súdne konanie. Žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol námietku premlčania a poukázal najmä na to, že v

uvedený deň 26.6.2010 pre neho cudzia osoba v ťažkom stupni opitosti, ako to vyplynulo z lekárskych
správ a zo znaleckého posudku, ho napadla, rovnako jeho spolujazdca. Tento neznámy v danom
čase zobral kľúče od motorového vozidla, ktoré nebolo jeho a po viacnásobnej ústnej výzve mu nebol
ochotný vydať kľúče, naopak odchádzal preč. Nato došlo k jedinému úderu, žalovaný bol odsúdený
za neúmyselný trestný čin, lebo nikdy nechcel spôsobiť to, čo nastalo a bola to zhoda okolností. Bol
napadnutý agresorom, ktorého takto vnímal nielen žalovaný, ale aj ďalšie osoby. Z týchto dôvodov je

možná, podľa názoru žalovaného aplikácia moderačného pravidla pri náhrade škody, keďže išlo o
nedbanlivostný trestný čin, podľa § 450 OZ.
5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého žalobu žalobkyne 1/ M. N. a žalobu
žalobcu 2/ F.. Y. N. zamietol s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania. Ako to vyplýva z obsahu
trestného spisu Okresného súdu vo Vranove n.T. sp.zn. 2T/17/2009 žalobcovia 1,2/ si žiadnu škodu,

ktorá im mala vzniknúť v súvislosti s úmrtím neb. Y. N. neuplatnili ani ústne ani písomne. Žalobu o
náhradu škody si žalobcovia 1,2/ podali až prostredníctvom právneho zástupcu na Okresný súd vo
Vranoven.T.dňa11.07.2013t.j.pouplynutípremlčacejdoby.Vtrestnomkonanísiuplatnilnáhraduškody
jedine žalobca 3/ F.. V. N.. Splnomocnil na svoje zastupovanie v tomto trestnom konaní ako poškodených
advokáta JUDr. Dušana Kmeca. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že

žalobca 3/ v trestnom konaní si uplatnil nárok na náhradu škody, pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy vo
výške 3.000.000,-Sk, toto uplatnenie je vymedzené v písomnom podaní, ktoré urobil žalobca 3/ ako
poškodený a takisto je to uvedené aj v podaní zást. žalobcu 3/ v trestnom konaní, tak ako je to vyššie.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi žalobcom 3/ a jeho neb. otcom
Y. N. bol silný, dlhoročný, harmonický, emotívny, pevný zväzok. J.. Y. N. mal veľmi silný citový vzťah

ku všetkým príslušníkom svojej rodiny, ako aj ku žalobcovi 3/ - svojmu synovi. Konaním žalovaného
došlo k zásahu do osobnosti práv žalobcu 3/. Došlo k zásahu do práva žalobcu 3/ na súkromie, ktorého
súčasťou je právo na rodinný život, zahrňujúci najmä sociálne a morálne vzťahy s blízkymi príbuznými.
Pri rozhodovaní výšky nemajetkovej ujmy, ktorá patrí žalobcovi 3/ F.. V. N., súd zohľadnil okrem vyššie
uvedeného, aj tú skutočnosť, že v trestnom konaní z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd v

rozsudku zo dňa 23.11.2011 č.k. 2T/17/2009-442 pri ukladaní trestu žalovanému zohľadnil aj mieru
určitého zavinenia zo strany poškodeného v zmysle ust. § 450 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa, náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä
to, ako ku škode došlo, ako aj osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, prihliadne
pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu

spôsobenú úmyselne. Žalovaný v trestnom konaní bol rozsudkom uznaný za vinného, za ublíženie na
zdravíznedbanlivosti,priktoromspôsobilsmrťstým,žesúdzohľadnilajpoľahčujúceokolnostinastrane
žalovaného Súd žalobcovi 3/ F.. V. N. priznal nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur, v prevyšujúcej
časti nárok zamietol.
6. Aplikoval ustanovenia § 106, ods. 1,2, § 420, ods.1, § 11, § 13, ods. 1,2,3 OZ..

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 151, ods. 3 O.s.p.

Obsah odvolaní

8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až 3. rade a
to proti výrokom o zamietnutí žaloby. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Poukázali na to, že trestný poriadok súd pojem poškodeného definuje pomerne široko, pretože za
škodu spôsobenú trestným činom považuje nielen ublíženie na zdraví alebo majetkovú škodu, ale aj

morálnu či inú škodu, t.j. škodu v širšom slova zmysle znamenajúcu akýkoľvek škodlivý zásah do práv a
záujmov dotyčného subjektu. V trestnom konaní, ktoré bolo proti žalovanému vedené bolo nepochybne
preukázané, že trestným činom, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, bola škoda spôsobená
všetkým pozostalým po nebohom manželovi a otcovi Y. N., t.j. manželke a jeho dvom synom, z čohovyplýva aj ich procesné postavenie účastníkov konania ako poškodených v trestnom konaní. Z obsahu
trestného spisu, úkonov orgánov činných v trestnom konaní a úkonov F.. V. N. nepochybne vyplýva, že
F.. V. N. vykonával jednotlivé procesné úkony v mene všetkých poškodených, t.j. všetkých žalobcov v 1.

až 3. rade na základe ich vzájomnej dohody. Potvrdením toho, že F.. V. N. v trestnom konaní vykonával
práva všetkých poškodených je skutočnosť, že prokurátor nepodával návrh na vydanie opatrenia na
ustanovenie spoločného zástupcu pre poškodených a nepodával ani návrh na vylúčenie niektorých
poškodených z tohto konania. Okresným súdom vytýkaný nedostatok splnomocnenia poškodených pre
F.. V. N. v zmysle vyššie uvedeného nie je dôvodný, pričom aj sám F.. V. N. na pojednávaní vo veci svojim

vyjadrením potvrdil, že v trestnom konaní vykonával úkony za všetkých poškodených. Túto skutočnosť a
existenciu vzájomnej dohody poškodených si mohol okresný súd overiť priamo dopytom u ďalších dvoch
žalobcov. Z obsahu vyjadrení žalobcu v 3. rade, ktoré podával v trestnom konaní ako aj z písomného
podaniavykonanéhoprostredníctvomsplnomocnenca,nepochybnevyplýva,ženároknanáhraduškody
bol riadne a včas uplatnený do skončenia vyšetrovania a konkrétnejšie špecifikovaný bol v trestnom
konaní pred okresným súdom. Žalobcovia si náhradu škody ako poškodení uplatnili 22. 12. 2008 v

rámci výsluchu žalobcu v 3. rade na Okresnom riaditeľstve PZ vo Vranove nad Topľou a v konaní o
náhradu škody v rámci trestného konania riadne pokračovali aj písomným vyčíslením výšky škody z
21.09. 2009. premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu adhézneho konania neplynula. Okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia o priznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi v 3. rade uvádza, že zohľadnil aj
tú skutočnosť, že v trestnom konaní z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd v rozsudku pri ukladaní

trestu žalovanému zohľadnil aj mieru určitého zavinenia zo strany poškodeného v zmysle ust. § 450
Občianskeho zákonníka. Súd uvádza, že žalovaný v trestnom konaní bol rozsudkom uznaný za vinného,
za ublíženie na zdraví z nedbanlivosti, pri ktorom spôsobil smrť s tým, že súd zohľadnil aj poľahčujúce
okolnosti na strane žalovaného. Uvedené odôvodnenie nemá žiadnu oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania ani dokazovania v trestnom konaní a ešte viac zosilňuje traumu, ktorú žalobcovia smrťou

manžela a otca utrpeli. V trestnom konaní bolo preukázané, že nebohý manžel a otec žalobcov bol
napadnutý kamarátmi žalovaného už na chodníku pred reštauráciou. Potom, čo vyšiel po schodoch
k dverám vedúcim na chodbu k reštaurácii a tieto sa snažil otvoriť smerom dovnútra, bolo mu v tom
bránené z opačnej strany dverí až do momentu, keď niektorý z kamarátov žalovaného dvere z vnútra
otvoril a žalovaný spoza dverí päsťou udrel nebohého manžela a otca do tváre v dôsledku čoho tento

spadoldozaduautrpelzranenie,nanásledkyktoréhoneskôrvnemocnicizomrel.Skutočnosť,ženebohý
Y. N. bol napadnutý kamarátmi žalovaného ako aj skutočnosť, že sa domáhal otvorenia dverí vedúcich
na chodbu reštaurácie nemožno považovať za určitú mieru zavinenia zo strany poškodeného. Nebohý
Y. N. so žalovaným nemal žiadny konflikt, neurazil ho ani ho fyzicky nenapadol.

9. Proti vyhovujúcemu výroku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd v tejto časti žalobu
zamietol, resp. zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Hodnotenie odvolacieho súdu.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu

Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcov a žalovaného je čiastočne dôvodné.

11. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo svojom odvolaní proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
namietajú nesprávne posúdenie premlčania časti uplatneného nároku. Žalobcovia v konaní tvrdia, že

v trestnom konaní došlo k ich vzájomnej dohode o spoločnom zástupcovi F.. V. N., ktorý vykonával
jednotlivé procesné úkony aj v mene matky a brata. Ako to vyplýva z obsahu pripojeného vyšetrovacieho
spisu OO PZ Vranov n.T. č. ČVS: ORP-294/JP-VT-2008 (čl. 46), V. N. ( žalovaný v 3.rade) dňa
22.12.2008 uplatnil škodu, ktorú konktretizoval ako náklady spojené s pohrebom, náklady dedičského
konania,cestovnénáklady,škodu,ktorúsiuplatňujepozostalámanželkavoformemesačnejrenty,škodu

vo forme mesačnej renty odkázanej osoby Y. J. a nemajetkovú ujmu. Ako to vyplýva z trestného spisu
OS Vranov n.T. ( čl. 263), žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi pred súdom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 21.10.2009 zotrval na nárokoch uplatnených v trestnom konaní, uviedol, že ide „aj
o môjho brata F.. Y. N. a rodinu.“ Z uvedených listinných dôkazov má odvolací súd za preukázané,že žalobca v 3.rade v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody proti žalovanému aj v mene
žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2.rade, čo nepochybne vyplýva z kontextu prednesov žalobcu v 3.rade
v trestnom konaní. Záver súdu o tom, že žalobcovia v 1. a 2. rade žalobcu v 3. rade nesplnomocnili

ústne, písomne ani žiadnou inou formou nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nedôslednosť postupu
orgánov činných v trestnom konaní ako aj samotná skutočnosť, že v trestnom konaní žalobkyňa v 1. rade
a žalobca v 2. rade neboli vypočutí a v odsudzujúcom rozsudku nebola žalovanému uložená povinnosť
nahradiťimškodu,resp.súdichsnárokomneodkázalnaobčianskoprávnekonanie,nemôžebyťnaujmu
ich práv. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade si nárok na náhradu škody

uplatnili prostredníctvom žalobcu v 3. rade v trestnom konaní včas a preto ich nárok nie je premlčaný.

12. Žalobca v 3. rade vo svojom odvolaní spochybňuje záver súdu o zohľadnení miery zavinenia zo
strany poškodeného v zmysle § 450 OZ. Pripomína, že poškodený nemal zo žalovaným žiaden konflikt,
neurazilho,anifyzickynenapadol,snažilsaotvoriťdveresmeromdoreštaurácie,včommubolobránené
až do momentu,. kedy niekto dvere otvoril a žalovaný päsťou udrel poškodeného do tváre, v dôsledku

čoho tento spadol dozadu a utrpel zranenie, na následky ktorého neskôr v nemocnici zomrel.

13. Žalovaný vo svojom odvolaní proti vyhovujúcemu výroku rozsudku naopak namieta, že súd
nedostatočne zohľadnil všetky okolnosti prípadu, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva,
že poškodený bol pod vplyvom alkoholu , bol agresívny, otravoval a urážal prítomných hostí, svojím

konaním a spoluzavinením v značnej miere prispel k tomu, že napokon došlo s tejto tragickej udalosti.
Má za to, že súd nedostatočne prihliadol na jeho majetkové a sociálne pomery.

14. Vo vzťahu k namietanej výške priznanej náhrady škody žalovaný poukazuje na nedostatočné
posúdenie miery spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody. Poukazuje na okolnosti prípadu, ktoré

podľa jeho názoru sú spôsobilé pre prijatie záveru o spoluzodpovednosti poškodeného vo vyššej miere.
Žalobca v 3. rade naopak má za to, že okolnosti prípadu svedčia to tom, že poškodený na vzniku
škody nenesie žiadnu vinu. V prvom rade je potrebné skonštatovať, že v rozhodnutí súdu pri úvahe o
zohľadnení miery spoluzavinenia absentuje akékoľvek vyjadrenie tejto miery. Súd iba konštatuje zásah
do osobnostných práv žalobcu v 3. rade a zavinenie zo strany poškodeného. Výsledná suma 10.000

Eur, ktorú žalobcovi v 3. rade priznal nie je žiadnym spôsobom konkretizovaná. Z odôvodnenia rozsudku
nie je možné vyvodiť, v akej miere ustálil spoluzavinenie poškodeného, z akých dôvodov a v akej výške
krátil uplatnenú výšku nároku. V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.

15. Miera zodpovednosti poškodeného znamená, že poškodený znáša škodu pomerne v prípade,

ak bola škoda spôsobená aj jeho zavinením. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať
zavinenie poškodeného zaťažuje škodcu. Z ust. § 441 OZ je zrejmé, že rozhodujúce je zavinenie
poškodeného vo vzťahu k jeho protiprávnemu konaniu, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
a vzniknutou škodou. Vždy sa vychádza zo zásady, že za škodu v plnej výške zodpovedá škodca,
pričom určenie miery zavinenia škodcu na škode, ktorá mu vznikla je možné ustáliť len v pomere

zodpovedajúcom zavinenému konaniu poškodeného pri existencii príčinnej súvislosti medzi týmto
konaním a škodou, ktorá poškodenému vznikla.

Ustanovenie § 441 OZ sa vzťahuje na prípady, keď škoda spôsobená poškodenému nie v plnom rozsahu
výsledkom konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne či úplne podieľalo aj konanie samotného

poškodeného, nevylučuje sa zároveň možnosť spoluzavinenia poškodeného v pomere k objektívnej
zodpovednosti škodcu, u ktorej zákon zavinenie nevyžaduje. Aj na strane poškodeného musia byť
splnené základné podmienky zodpovednosti (§ 420 OZ), a to protiprávne konanie, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie sa predpokladá. Zodpovednosť škodcu je potom obmedzená
v rozsahu, v ktorom porušenie poškodeného bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, t. j., v

ktorom vznikla škoda tiež následkom protiprávneho úkonu poškodeného. (Rozsudok NS ČR, 25 Cdo
1629/2000).

V rozsahu, v akom sa sám poškodený podieľal na spôsobení škody, nie je daná zodpovednosť toho,
kto za škodu zodpovedá. Rovnako ako u škodcu je potrebné aj u poškodeného brať do úvahy len také

konanie,ktoréspĺňavšetkypredpokladyzodpovednostizaškodu,t.j.musíbyťpreukázané,žeporušenie
poškodeného bolo príčinou (jednou z príčin) vzniku škody. (Rozsudok NS ČR 25 Cdo 2233/1999).16. Súd pri úvahách o spoluzavinení poškodeného na vzniku škody prihliadol na existenciu
poľahčujúcich okolností vyslovenú súdom v trestnom konaní na strane žalovaného. V danom prípade
samotná existencia poľahčujúcich okolností nie je postačujúca pre záver o spoluzodpovednosti za

škodu. Pri zvážení všetkých príčin, ktoré viedli ku vzniku škody je potrebné identifikovať také konanie
poškodeného, ktoré by bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Samotná opitosť poškodeného, jeho
agresivita, nesvedčia o protiprávnosti jeho konania, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom
škody. Žalovaný už v čase pred útokom vedel, že poškodený je pod vplyvom alkoholu, jeho správanie
je nevyspytateľné. Nie je z vykonaného dokazovania doposiaľ zrejmé, aby poškodený vyprovokoval

fyzický útok zo strany žalovaného, resp. žalovaného fyzicky napadol. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu,
je potrebné zohľadniť aj to, že žalovaný spôsobil poškodenému smrť, pričom k fyzickému útoku
došlo po predchádzajúcom drobnom konflikte medzi nimi. Ďalšou dôležitou okolnosťou je správanie sa
žalovaného bezprostredne po fyzickom útoku. Žalovaný síce telefonicky privolal RZP, ale poškodenému
sa nesnažil poskytnúť primeranú pomoc, z miesta činu odišiel do reštaurácie. Žalovaný namieta, že súd
neprihliadolnajehomajetkovéasociálnepomery.Zvykonanéhodokazovanianevyplýva,žebyžalovaný

bol osobou, ktorá by trpela hmotnou núdzou, prípadne jeho zdravotný stav by mu bránil zabezpečovať si
a dosahovať príjem. Skutočnosti, na ktoré poukazuje, možno považovať za prechodné s prihliadnutím
na jeho schopnosti a možnosti. Súd opomenul pri aplikácii § 450 OZ, že je nevyhnutné prihliadnuť aj na
pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená.

17. Keďže odvolací súd sa nestotožnil so záverom o premlčaní nároku vo vzťahu k žalobcom v 1.a 2.
rade a má za to, že v rozhodnutí súdu v časti, ktorou čiastočne priznal nárok žalobcovi v 3.rade absentuje
odôvodnenie výšky a dôvodov pre aplikáciu moderačného práva, neostalo odvolaciemu súdu iné, než
rozsudok súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. (§ 389, ods. 1, písm. c/ CSP).

18. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude zaoberať sa uplatnenými nárokmi žalobcov v 1. a 2. rade.
Vo vzťahu k možnosti aplikácie moderačného práva odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno na
preukázanie zavinenia poškodeného zaťažuje žalovaného. V prípade záveru o dôvodnosti moderácie
výšky náhrady škodu bude potrebné ustáliť dôvody a mieru spoluzavinenia poškodeného tak, aby v
tejto časti úvaha súdu bola preskúmateľná. Po doplnení dokazovania v zmysle záväzných pokynov

odvolacieho súdu na zistený skutkový stav aplikuje právny záver s konkretizáciou právnej normy, podľa
ktorej nárok posúdil. Svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť náležite odôvodní. Jeho rozhodnutie musí
zodpovedať zákonným kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na to, že súd o nich v prvej

inštancii nerozhodoval. Súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania podľa § 255 ods.1CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).