Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 1T/90/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010733
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2022:7614010733.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom na hlavnom pojednávaní dňa 29.04.2022

takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný B. X. T. Z. Č. V. P. R. , nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom Č., V. XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 29.03.2010 v čase okolo 9:05 h na diaľnici D1, v okrese R., v kilometri 1,650 na stavbe

s označením Diaľničný most B. - Q. V. XXX, ako zamestnanec - montér oceľových konštrukcií v
spoločnosti Hutní montáže, a.s., Y. - M., ktorý bol zamestnávateľom poverený obsluhou pracovnej
plošiny, počas pracovnej doby, ako držiteľ preukazu obsluhovateľa pracovných plošín, na základe
absolvovaného školenia obsluhy mobilných pracovných plošín vo všeobecnosti zo dňa 16.11.2009 a
následneiabsolvovanéhoškolenianakonkrétnytypplošinydňa03.03.2010,avšakpopredchádzajúcom
požití alkoholických nápojov a bez použitia osobných ochranných prostriedkov pre práce vo výške -
bezpečnostnéhopostroja,obsluhovalazodpovedalnaprevádzkupracovnejplošinysoznačenímGENIE

Z-60/34 evidenčné číslo 2810, za účelom obrusovania a odpaľovania uholníkov na mostnom oblúku,
pričom v rámci ďalšej pracovnej činnosti, sa s ním v takzvanom pracovnom koši nachádzal aj jeho
kolega B. D., ktorý však nemal príslušný preukaz a ani oprávnenie na obsluhu plošiny a pri obsluhe
tejto plošiny, s vylúčením mechanickej poruchy, v dôsledku výkonu práce pod vplyvom alkoholu, nakoľko
podľa znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva v čase úrazu mohol mať koncentráciu alkoholu
v krvi od 1,72 - 1,85 promile a v dôsledku toho, že plne nevenoval pozornosť obsluhe plošiny, v rozpore
s návodom na obsluhu tejto plošiny, došlo k zachyteniu dolnej časte ramena plošiny v časti jej kĺbu
o podpernú konštrukciu PIŽMO, pri jeho otáčaní v smere hodinových ručičiek, čo malo za následok

rozkmitanievysunutéhoramenaplošinyvrátanejejpracovnéhokošaanáslednevymršteniepracovníkov
z pracovného koša z výšky cca 5 - 6 metrov na podpernú konštrukciu PIŽMO, ktorá sa nachádzala
pod ramenom plošiny a následne na zem, pričom B. D. utrpel centrálnu smrť po úrazovom roztrhnutí
mozgu a takmer úplnom odtrhnutí predĺženej miechy od mostu mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri
polytraume,

t e d a

v súvislosti so svojím zamestnaním spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť,
ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť,

t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 149 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 1 /jeden/ rok.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.08.2021 súdu doručená obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi pod
2 Pv 361/10/8810.

Samosudca nariadil termín pojednávania a súd v súlade so zákonom vo veci vykonal dokazovanie,
pričom v konaní vypočul obžalovaného a svedkov z ktorých výpovedí mal súd preukázaný nasledovný
skutkový stav:

Obžalovaný B. X. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Následne využil svoje právo a
odmietol vypovedať.

Svedkyňa poškodená K. M., dcéra poškodeného sa vyjadrila, že náhradu škody si v konaní neuplatňuje.

Svedok T. X. W. uviedol, že nepamätá si presne kedy to bolo. Boli vtedy v Košiciach, keď ich zavolali,
že došlo k úrazu. Keď prišli na miesto, bol tam jeden mŕtvy, druhého zraneného odviezli do nemocnice.
Nepamätá si presne názov spoločnosti, ktorej stroj prenajali, išlo pravdepodobne o Českú spoločnosť.
Keď prišli na miesto, stroj nebol zdvihnutý na plnú výšku mohlo to byť do 8 metrov. Z technického
hľadiska stroj mal podvozok, kolesá, nadstavbu, ktorá sa otáča. Nadstavba bola otočená na jednu

stranu. Videl stopy kadiaľ sa stroj pohyboval. Vedľa stroja boli oceľové prípravky na most. Bolo viditeľné,
niektoré z prípravkov boli posunuté, dráha stroja nebola paralelná s prípravkami. Počas manipulácie
nadstavba prichádzala bližšie a bližšie k prípravkom, dotýkala sa prípravkov, rám bol poškodený trochu.
Keď sa plošina dotkla prípravkov, fungovalo to ako pružina, preto ich to z plošiny vyhodilo. Všimol si, že
poškodený nemal na sebe bezpečnostnú výstroj. Plošina sa ovláda dvoma spôsobmi, a to buď z koša

zhora, alebo zospodu , pričom v tomto prípade nemožno plošinou pohybovať, môže ísť iba hore a dole.
Pravdepodobne pracovali z hora. Aby sa zabránilo náhodnému pohybu plošiny, sú tam dva ovládacie
prvky,ktorésamusiapoužiťsúčasne.Jetamnožnýpedál,keďtentoniejestlačený,ničnebudefungovať.
Aj keď je stlačený a 20 - 30 sekúnd sa nepoužívajú iné prvky, automaticky sa vypne. Keď prišli motor
bol vypnutý, na stojoch sú dve bezpečnostné tlačidlá, jedno je hore, druhé dole, keď polícia požiadala ,

aby stroj posunuli, museli dať dole kôš, keď sa dostal do koša, núdzový gombík bol zatlačený, pre neho
je ťažké vysvetliť, prečo to tak bolo.
Stroj mala pravdepodobne prenajatá spoločnosť Hutní montáže. Odovzdanie plošiny prebieha tak,
že túto dodávajú na miesto, vypíše sa preberací protokol, odovzdá sa stroj zástupcovi spoločnosti,
prebehne kontrola, v preberacom protokole je špeciálna časť, kde sa pýtajú, či šofér vie ovládať túto

plošinu, alebo či poznajú ten typ plošiny. Je na zodpovednosti prenajímateľa, aby pracovníci mohli
používať tento stroj a aby mali na to príslušný preukaz, ktorý vydáva Slovenská technická inšpekcia.
Plošiny mali technickú revíziu, ktorú urobila nezávislá osoba. Obžalovaného a poškodeného nepoznal.
Ľ. K. bol šéfom technického oddelenia.
Pokiaľ ide o certifikát na č.l. 213 operátor by mal mať oprávnenie pre určitú skupiny strojov.

Na tomto stroji je kôš široký 2 - 2,5 metra, hlboký 1 meter. Ovládací panel je v strede na dlhšej strane, na
podlahe je pedál. Len jedna osoba môže mať nohu na pedáli, tento je prekrytý takou kovovou krabicou
- krytom, nikto nemôže náhodne stlačiť pedál. Noha musí byť v určitom uhle, treba stáť pred ovládacími
prvkami. Ak jedna osoba mala nohu na pedáli, druhá osoba mohla plošinu ovládať. Osoba, ktorá ma
nohu na pedáli môže dať nohu dole, alebo stlačiť bezpečnostné tlačidlo.

Nevie sa vyjadriť, čo spôsobí povytiahnutie rýchlospojky elektrickej kabeláže, na stroji je milión káblov,
ktoré majú rýchlospojku, nevie, sa vyjadriť, či to malo vplyv na nehodu. Pokiaľ ide o povytiahnutý kábel,
spomenul si, že nebol vypnutý vrchný gombík ale bol povytiahnutý tento kábel. Toto nemohlo mať vplyv
na nehodu. Keby sa to stalo skôr, zabránilo by to nehode.Svedok J.. V. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval v spoločnosti TI-KRAN servis s.r.o., bol
revíznym technikom. Pre spoločnosť Hutní montáže vykonávali revízie a školenia. Funkciu revízneho
technika vykonával asi od roku 1975. Skutku sa priamo nezúčastnil. Pokiaľ ide o školenia, tieto

pozostávali z dvoch častí, a to teoretickej, tieto vykonával on. Potom bolo praktické zaškolenie. Robili
sa opakované školenia, a to jedenkrát za rok. Na školení bola vždy prezenčná listina, vystavovala
sa kartička obsluhy plošiny. Keď niekto bol na prezenčnej listine podpísaný, je predpoklad, že sa
školenia zúčastnil. Mená dôsledne nekontroloval. Nespomína si, či školil aj obžalovaného. Mohol byť
školený niekedy v roku 2009. Nevie, či bol obžalovaný preškolený na plošinu GENIE, bol vyškolený na

plošinu Manitou BF 180. Medzi týmito plošinami je rozdiel v tom, že je rozdiel vo vlastnom ovládaní,
základné bezpečnostné pravidlá sú rovnaké, aj základné zásady na manipuláciu s plošinou. Ak mal
školenie na Manitou, nemohol obsluhovať Genie, musel byť zaškolený. Osoba, ktorá nemá preukaz
a nebola školená, nemôže manipulovať s plošinou z hľadiska bezpečnosti, nemôže túto plošinu
obsluhovať. Zaškolený nemôže odovzdať ovládanie plošiny osobe, ktorá nebola vyškolená. Plošinu
nemožno obsluhovať pod vplyvom alkoholu, ide o prácu vo výškach, ktorá je už od 1,5 metra. V prípade

požitia alkoholu má väčšie sebavedomie, väčšiu agresivitu. Prirovnal by to ako pri vodičovi motorového
vozidla. Prevádzkovateľ plošiny má povinnosť vybaviť pracovníkov bezpečnostnými pásmi. Pokiaľ ide
do poškodeného, nevie, či bol zaškolený na ovládanie plošín. Ak by bol, bolo by to zadokumentované.
W. Š., pokiaľ má vedomosť, mal robiť praktický zácvik.
Pokiaľ ide o certifikát na č.l. 213 tento ho oprávňuje predovšetkým pre revíznu činnosť.

Podľaprezenčnejlistinynač.l.214išlooškolenienaplošinuManitou,toto vykonávalon,pravdepodobne
sa obžalovaný zúčastnil.
Preukaz obsluhovateľa pracovnej plošiny na č.l. 215 vystavil on, bez školenia by ho nevystavil.
Pokiaľ ide o prezenčnú listinu na č.l. 233, išlo o praktické školenie. Toto nerobil.
Pokiaľ ide o certifikát na č.l. 213 tento sa vydáva, aby mohol robiť revíznu činnosť, oprávňoval ho aj

na vykonávanie školení a manipuláciu s plošinami. Čo sa týka školení, u nich to nie je podmienené
certifikátom, zamestnávateľ si určí človeka ktorý bude školiť, pokiaľ by k niečomu došlo, zamestnávateľ
nesie zodpovednosť, že
nezvolili správnu osobu. Školenie 16.11.2009 bolo vykonávané v ČR. Školenie by mala potvrdiť
Slovenská technická inšpekcia. Niekedy tieto školenia boli potvrdené, niekedy nie. V tomto prípade

nebolo potvrdené STI. Toto potvrdenie STI je nad rámec legislatívy EÚ. Školili osoby, ktoré vykonávali
práce v iných štátoch EÚ a takéto potvrdenie nepotrebovali.

Svedok W. Š. vypovedal, že tiež pracoval na plošine, ale nie s obžalovaným a poškodeným. Bol
zaškolený na obsluhu plošiny. Určite bol zaškolený aj obžalovaný. Nepamätá si, či bol na školení s ním.

Stál kúsok odtiaľ, oni sa spúšťali dole, zachytili sa o podpornú konštrukciu pod most, vystrelilo ich to ako
pružina. Nevšimol si, kto ovládal plošinu. Nemá vedomosť, žeby poškodený D. obsluhoval plošinu. Čo
hovorili chlapi, bol prvý krát hore na plošine, vždy pracoval dole na zemi.
Nemal oprávnenie na zaškolenie. Nevie, kto zaškoľoval obžalovaného a poškodeného. Obsluhu plošiny
zaškoľoval prenajímateľ.

Svedok V. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ráno v daný deň okolo 6:30 nastupoval do práce,
pričom pred započatím práce bolo krátke rozdelenie, ktoré vykonal pán Š., ako zástupca vedúceho
stavby, nakoľko vedúci stavby pán D. tam vtedy nebol. V čase okolo 09:00 hod. sa nachádzal na korbe
svojho aut a nakladal autožeriavom na korbu železné debny s rôznym materiálom. Asi vo vzdialenosti

30-40 metrov od jeho auta bola pracovná plošina. Pozornosť upútal nejaký škrípajúci zvuk, akoby sa
nejaké železo trelo o betón. Otočil sa smerom k pracovnej plošine a videl ako pracovné rameno plošiny
sa silno kývalo. Potom videl ako z pracovného koša tejto plošiny vypadol najprv jeden človek a hneď
za ním druhý. Keď si uvedomil, čo sa vlastne stalo, tak hneď zbehol po lekárničku a bežal smerom k
plošine. Už sa tam zbiehali ďalší kolegovia zo stavby a až vtedy videl, kto vlastne z plošiny padal, teda

že išlo o obžalovaného a poškodeného.

Svedok T. D. vypovedal, že keď odchádzal deň pred týmto úrazom, písomne poveril p. Š. zastupovaním
na stavbe. Tak obžalovaný ako aj poškodený mali oprávnenie na obsluhu plošiny. Obžalovaný bol v jeho
skupine a poškodený nepracoval pod ním, bol v druhej skupine, myslí si, že sa točili s plošinou, zavadili

o konštrukciu a vystrelilo ich. Na plošine mohol pracovať iba ten, kto mál oprávnenie na takúto prácu.

Svedok Q. Š. uviedol, že na stavbe vykonával pozíciu skupinára, jeho pracovnou náplňou bola montáž
oblúkových segmentov. Bol vedúci pre skupinu - 4 ľudí. Pár dní pred touto udalosťou ho pán D.poveril vedením stavby počas jeho neprítomnosti. Na stavbu prišli v inkriminovaný deň pred 06:00,
urobil rozdelenie zamestnancov. Konkrétne obžalovaný a poškodený mali odpaľovať a oddrážkovať
autogénom uholníky na oceľovej konštrukcii. Túto prácu bolo možné vykonávať iba z pracovnej plošiny.

V čase nehody pracoval s kolegom T.. Nešťastný moment zaregistroval tým, že počul ako niekto
zakričal ,,chlapi spadli“. Hneď bežal na dané miesto, ako prvého zazrel obžalovaného, dal ho do polohy
na chrbát, bol pri vedomí ale len chrčal, pýtal sa ho čo sa stalo, ale na jeho slová nereagoval. Asi 10
metrov bokom ležal poškodený, dával mu ešte umelé dýchanie, ale poškodený zrejme už odchádzal.
Nevie, či mal poškodený oprávnenie, ale vedel plošinu ovládať, videl ho s ňou manipulovať. Obžalovaný

určite oprávnenie mal. Zábradlie na plošine je vysoké asi 120 cm. Keď sa stal ten úraz, pohádal sa s
prenajímateľom plošiny, keďže každá plošina, keď sa o niečo oprie, vypne, v tomto prípade sa to nestalo.
Nekontroloval požitie alkoholu, opýtal sa chlapov, kto sa cíti, kto sa necíti a podľa toho išli na plošinu.
Deň predtým bol s poškodeným na pive, vypili 3 pivá. Nevšimol si na obžalovanom, že je pod vplyvom
alkoholu, bol tam frmol, museli vykonať zadané práce. Chlapi sa rozdelili a išli robiť.

Nebohý svedok M. V. vy prípravnom konaní vypovedal, že pracuje ako bezpečnostný technik pre
spoločnosťHutnímontážeY..Jehohlavnounáplňoujeriadeniebezpečnostipráceavykonávanieškolení
a kontrola BOZP. Konkrétne ma stavbe diaľničného mosta Q. bolo školenie zamestnancov pracujúcich
na stavbe prevedené ním dňa 12.01.2010. Školenia sa zúčastnili obžalovaný aj nebohý poškodený.
Súčasťou školenia je aj školenie ohľadom práce vo výškach, teda prácou nad 1,5 metra.

J.. Š. Ž., ktorého výpoveď súd prečítal so súhlasom prokurátora aj obhajcu v prípravnom konaní
uviedol, že rýchlospojka slúži ma ovládanie chodu motorov, nakoľko ide o elektrické príslušenstvo a po
jeho odpojení príde k zastaveniu motora. K jej povytiahnutiu mohlo prísť pri situácii, že pracovníci na
plošine stratili stabilitu a niektorí z nich počas opúšťania plošiny mohol rukou alebo inou časťou tela

zachytiť kábel a tým prišlo k vytiahnutiu rýchlospojky elektrickej kabeláže. Zvuková signalizácia reaguje
bezprostredne na dotyk samotnej pracovnej plošiny stroja s iným pevným objektom, čo však v tomto
prípade nenastalo, nakoľko tesne pred udalosťou kontaktovalo s časťou opornej konštrukcie - pyžmom
rameno pracovného stroja v mieste kĺbu a nie samotná pracovná plošina.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a znaleckých posudkov z ktorých mal
preukázané nasledovné:

Podľa odborného vyjadrenia znalca J.. Š. Ž. č. 42/2010 (č.l. 114) poškodený s najväčšou
pravdepodobnosťou z plošiny vypadol ako prvý južným smerom, pričom pri dopade na kovové časti

konštrukcie utrpel smrteľné zranenia. V krajnej polohe 2. kmitu vypadol na severnú stranu plošiny aj
obžalovaný. Zo všetkých skutočností, ktoré sú uvedené v odbornom vyjadrení je možné usúdiť, že
vzhľadom na predpokladané popísané postavenie osôb na plošine v čase tesne pred udalosťou , bližšie
k ovládacím prvkom, ktoré sa nachádzajú v strednej časti plošiny sa nachádzal B. D.V.P., ktorého
postavenie bolo bližšie k stredu plošiny ako postavenie B. X.. AK by sa B. X. nachádzal na južnej strane

plošiny, pravdepodobne by prišlo k jeho vypadnutiu z plošiny ako prvého.

Podľa odborného vyjadrenia V.. T. H. (č.l. 149) obžalovaný môže absolvovať procesné úkony v
rámci trestného konania aj v mieste trvalého bydliska. Jeho fyzická účasť na procesných úkonoch
je podmienená bezbariérovým prístupom. Zachovaním režimu vozíčkara ale i toho času prítomným

zdravotným ťažkostiam. Pri dlhšie trvajúcom súdnom pojednávaní sú potrebné prestávky.

Z lekárskej prepúšťacej správy (č.l. 170) vyplýva, že obžalovaný bol dňa 31.10.2012 prepustený z
Národného rehabilitačného centra K. prepustený do ambulantnej starostlivosti.

Podľa prezenčnej listiny (č.l. 214) sa obžalovaný zúčastnil školenia obsluhy plošiny typ Manitou BF
180ATJ. Bol držiteľom preukazu obsluhovateľa pracovnej plošiny.

Podľa prezenčnej listiny (č.l. 233) obžalovaný absolvoval školenie obsluhy pracovnej plošiny Genie
Z-60/34, bol prakticky zacvičený a preukázal dostatočné teoretické a praktické znalosti.

Zo správy Inšpektorátu práce W. (č.l. 264) vyplýva, že obžalovaný mal oprávnenie na obsluhu iba pre
plošinu MANITOU BF 180 ATJ, toto oprávnenie ho neoprávňovalo obsluhovať pracovnú plošinu GENIE
Z-60/34.Pohreb poškodeného stál 1080,06 €. (č.l. 274)

Poškodená V. D. podala dňa 08.06.2011 žalobu o zaplatenie nárokov vyplývajúcich z pracovného úrazu
so smrteľnými následkami proti žalovanému Hutní montáže, a.s. (č.l. 277)

Zo zápisnice o ohliadke mieste činu (č.l. 279) vyplýva v akej polohe sa nachádzalo telo poškodeného, v
akej polohe sa nachádzala pracovná plošina, ktorá bola zdvihnutá cca 6 m od zeme. Rameno po náraze

do južnej stojky vykazuje znaky poškodenia laku na ramene. Toto poškodenie je vo výške 2.2 m od
zeme, takisto na stojke sa nachádzajú otery modrej farby od ramena plošiny vo výške 1,9 m od zeme.
Fotograficky je miesto činu zadokumentované fotodokumentáciou (č.l. 285)
Z vyhodnotenia odbornej prehliadky /skúšky/ zdvíhacieho zariadenia (č.l. 296) vyplýva, že neboli zistené
závady, zdvíhacie zariadenie je schopné ďalšej prevádzky.

Zo správy o povesti vyplýva, že obžalovaný sa nenachádza v evidencii priestupkov Mestského úradu Č.
a nebol Mestskou políciou riešený v blokovom konaní.

Obžalovaný nemá záznam v registri trestov GP SR. (č.l. 370)

Obžalovaný a poškodený sa zúčastnili školenia bezpečnosti práce a prospeli v skúšobnom teste (č.l.
413-414).

Zo znaleckého posudku č. 23/2010 a č. 17/2010 vypracovaného znalcom v odbore zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) vyplýva, že

bezprostrednou príčinou smrti B. D. bola centrálna smrť po úrazovom roztrhnutí mozgu a takmer
úplnom odtrhnutí predĺženej miechy od mostu mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri polytraume.
Chemicko - toxikologickým vyšetrením vzoriek mŕtvolnej krvi a moču na prítomnosť etylalkoholu boli
zistené: krv 0,79‰ etylalkoholu, moč - 1,00‰ etylalkoholu, čo z medicínskeho hľadiska hodnotia ako
podnapitosť. Vyšetrenie vzoriek ostatných biologických materiálov na prítomnosť skupín bežných liekov

bolo negatívne.

Podľa znaleckého posudku č. 59/2010 v krvi nebohého B. D. bol zistený alkohol v koncentrácii 0,73
promile, ktorý z lekárskeho hľadiska spadá do stavu podnapitosti. Vykonaní jednoduchého spätného
prepočtu B. X. v čase úrazu mohol mať koncentrácie alkoholu v krvi od 1,72 - 1,85 promile a bol v

strednom stave opitosti.

Zo znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného B. X. vyplýva, že obžalovaný v čase po
spáchaní skutku trpel na Protrahovanú depresívnu reakciu. Obžalovaný v plnej miere je schopný chápať
zmysel trestného konania a svoje konanie dokáže ovládať. Jeho psychický stav mu umožňuje postaviť

sa pred súd a zúčastňovať sa procesných úkonov v prebiehajúcom vyšetrovaní.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol: Na obžalovaného B. X. bola podaná obžaloba pre spáchanie
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. v podstate pre skutok, pri ktorom vlastne pri obsluhe
pracovnej plošiny s označením plošiny s označením GENIE Z-60/34 evidenčné číslo 2810, za ktoré

obsluhu a prevádzku zodpovedal, ktorú vlastne vtedy obsluhoval, v dôsledku požitia alkoholických
nápojov sa dostatočne nevenoval obsluhe tohto stroja v dôsledku čoho podľa tých svedeckých výpovedí
došlo k zachyteniu danej plošiny o podpery mosta na stavbe, kde vykonávali tieto práce, v dôsledku
tejto udalosti došlo k úmrtiu jednej osoby poškodeného B. D.. Pokiaľ ide o vinu, ako som už hovoril,
bolo preukázané výpoveďami tých svedkov, listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami a odbornými

vyjadreniami, že obžalovaný jednak obsluhoval a jednak aj zodpovedal za obsluhu a prevádzku danej
pracovnej plošiny a hovorím, okolnosti, ktoré sa tam odohrali vie len on, resp. poškodený, ktorý už nežije,
tzn. že jednak výpoveďami svedkov, ktorí to bližšie videli a popísali, aké boli tie pracovné postupy, resp.
zvyklosti a okolnosti na danej stavbe, ktoré umožňujú vyvodiť záver, že spáchanie skutku je možné
obžalovanému klásť za vinu, preto navrhujem, aby ho súd uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby

a pokiaľ ide o samotný trest - skutok sa stal v roku 2010 tzn. pred 12 rokmi, bolo tam spoluúčasť, resp.
spoluzavinenie aj na strane poškodeného, tzn. alkohol, nepoužitie tých zabezpečovacích pásov, ktoré
by boli zabránili žeby vôbec neboli z tej plošiny vypadli, je tam aj zavinenie z tejto strany a vzhľadom
na ten časový odstup aj následky, ktoré aj samotný obžalovaný nesie na sebe, na svojom zdraví,navrhujem, aby mu súd uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou
tri roky za použitia § 39 ods. 1, tzn. zníženia tohto trestu pod dolnú hranicu a s probačným dohľadom a
vzhľadom na to, že ustanovenie, pri ktorom sa ukladá aj probačný dohľad, vyžaduje aj uloženie nejakého

obmedzenia, tak v jeho prípade vzhľadom na okolnosti môže prichádzať do úvahy uloženie zákazu
požívania alkoholických nápojov. Takto navrhujem, aby súd rozhodol. Ďakujem.

Obhajca v záverečnej reči uviedol: Vážený súd, mám zato, že v konaní nebolo preukázané, že
obžalovaný bol tou osobou, ktorá obsluhovala predmetnú plošinu. Ďalej nebolo preukázané, že boli

na predmetnej plošine spôsobilé osoby v zmysle riadneho zaškolenia, pretože z výsluchu svedka L.
na č.l. 214 a nals., kde sú prezentované prezenčné listiny a následne č.l. 215, kde je prezentovaný
preukaz obsluhovateľa pracovnej plošiny vyplýva, že J.. L. nebol spôsobilý vykonávať školenia na
predmetných plošinách. Skutočnosti, že plošiny bežne používali aj viaceré osoby, sme počuli dnes od
viacerých svedkov, a to napriek tomu, že takéto zlyhanie na strane zamestnávateľa existovalo, a to
že nebolo riadne zaškolenie, ktoré malo tomu predchádzať. Zhodnem sa s tvrdením p. prokurátora

v tom, že skutočne tam boli porušené bezpečnostné predpisy a tým pádom aj spoluúčasť na strane
poškodeného, avšak dal by som do pozornosti to, čo uviedol svedok Š.L. na dnešnom HP, a to že sa
následne po udalosti pohádal s prenajímateľom plošiny, kde im vytýkal, že každá plošina, na ktorej
pracovali, bola zabezpečená tým spôsobom, že pri stave, kedy zavadí plošina o nejakú prekážku
automaticky dochádza k vypnutiu predmetnej plošiny a na tejto plošine to nebolo. Mám zato, že priame

dôkazy o zavinení obžalovaného podľa môjho názoru prezentované a produkované neboli. Samostatný
obžalovaný v dôsledku pádu z výšky a zranenia uvedenú udalosť vytesnil z pamäte, dodnes si nepamätá
skutočnosti, ako k nehode došlo a nepopísal ju ani vo svojej výpovedi. Mám zato, že skutočne ten
čas, ktorý uplynul aj napriek akémukoľvek uznaniu viny, je podľa môjho názoru neúčinné, aby bol
prípadne odsúdený aj na podmienečný trest, pretože ten trest už nesplní žiadnu spoločenskú funkciu,

ktorá sa vyžaduje od uloženého trestu. Mám zato, že probačný dohľad, ktorý je navrhovaný zo strany
p. prokurátora, ten by bol veľmi sťažený, ako viem p. obžalovaný nie je spôsobilý sa dostavovať
pravidelne na konkrétne miesta s ohľadom na jeho vážne poškodenie zdravia, ale v dôsledku dôkazov,
ktoré tu boli prezentované, tvrdím, že nie je nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, žeby to bol práve
obžalovaný, ktorý spôsobil pád predmetnej plošiny a teda vymrštenie z predmetnej plošiny a následne

pád poškodeného a obžalovaného z nej, a preto navrhujem, aby súd po zvážení všetkých okolností
postupoval v zmysle ustanovenia § 285 písm.c/ Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok, ktorý je
predmetom konania, spáchal obžalovaný. Ďakujem..

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne v zmysle ustanovenia §

2 ods. 6 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výroku rozsudku sa stal, že
ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči
obžalovanému B. X..

Podľa názoru súdu obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky

skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. .

Prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 spácha ten v súvislosti so svojím zamestnaním, povolaním,
postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave vylučujúcom
spôsobilosťvykonávaťtakúčinnosť,ktorýsiprivodilvplyvomnávykovejlátky,inémuznedbanlivostismrť.

Za daného skutkového stavu mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný dňa
29.03.2010 v čase okolo 9:05 h na diaľnici D1, v okrese R., v kilometri 1,650 na stavbe s označením
Diaľničný most B. - Q. V. XXX, ako zamestnanec - montér oceľových konštrukcií v spoločnosti Hutní
montáže,a.s.,Y.-M.,ktorýbolzamestnávateľompoverenýobsluhoupracovnejplošiny,počaspracovnej

doby, ako držiteľ preukazu obsluhovateľa pracovných plošín, na základe absolvovaného školenia
obsluhy mobilných pracovných plošín vo všeobecnosti zo dňa 16.11.2009 a následne i absolvovaného
školenia na konkrétny typ plošiny dňa 03.03.2010, avšak po predchádzajúcom požití alkoholických
nápojov a bez použitia osobných ochranných prostriedkov pre práce vo výške - bezpečnostného
postroja, obsluhoval a zodpovedal na prevádzku pracovnej plošiny s označením GENIE Z-60/34

evidenčné číslo 2810, za účelom obrusovania a odpaľovania uholníkov na mostnom oblúku, pričom
v rámci ďalšej pracovnej činnosti, sa s ním v takzvanom pracovnom koši nachádzal aj jeho kolega
B. D., ktorý však nemal príslušný preukaz a ani oprávnenie na obsluhu plošiny a pri obsluhe tejto
plošiny, s vylúčením mechanickej poruchy, v dôsledku výkonu práce pod vplyvom alkoholu, nakoľkopodľa znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva v čase úrazu mohol mať koncentráciu alkoholu
v krvi od 1,72 - 1,85 promile a v dôsledku toho, že plne nevenoval pozornosť obsluhe plošiny, v rozpore
s návodom na obsluhu tejto plošiny, došlo k zachyteniu dolnej časte ramena plošiny v časti jej kĺbu

o podpernú konštrukciu PIŽMO, pri jeho otáčaní v smere hodinových ručičiek, čo malo za následok
rozkmitanievysunutéhoramenaplošinyvrátanejejpracovnéhokošaanáslednevymršteniepracovníkov
z pracovného koša z výšky cca 5 - 6 metrov na podpernú konštrukciu PIŽMO, ktorá sa nachádzala
pod ramenom plošiny a následne na zem, pričom B. D. utrpel centrálnu smrť po úrazovom roztrhnutí
mozgu a takmer úplnom odtrhnutí predĺženej miechy od mostu mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri

polytraume.

K výroku o vine

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

Objektom trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. je ľudský život. Hmotným predmetom
útoku je telo človeka. Následkom trestného činu usmrtenia musí byť vždy smrť poškodeného, nestačí
spôsobenie tzv. klinickej smrti, kedy je možné obnovenie vitálnych funkcií organizmu.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, najmä z výpovedí svedkov, že

obžalovaný ako osoba vyškolená na ovládanie pracovnej plošiny v čase, keď došlo ku skutku sa
nachádzal na pracovnej plošine spoločne s poškodeným B. D., napriek tomu, že nemal oprávnenie
(preukaz obsluhovateľa pracovnej plošiny) na plošinu typu GENIE Z-60/34, ale iba na plošinu MANITOU,
pričom je jednoznačne preukázané (znaleckými posudkami), že obaja, tak obžalovaný ako aj poškodený
boli pod vplyvom alkoholu - obžalovaný mal 1,72 - 1,85 promile. Je zrejmé, že obžalovaný bol vyškolený

na iný typ pracovnej plošiny, pričom poškodený nebol vôbec na obsluhu pracovnej plošiny vyškolený.
Napriek tomu, obžalovaný predmetnú pracovnú plošinu obsluhoval, pričom pri manipulácii s plošinou
nepoužili osobné ochranné prostriedky tak, ako to vyžaduje bezpečnosť práce vo výškach, o ktorej
taktiež absolvoval školenie. Je zrejmé, že iba obžalovaný mohol manipulovať s pracovnou plošinou
GENIE Z-60/34. O tom, či obsluha tejto pracovnej plošiny obžalovaným je v súlade s predpismi na

ochranu zdravia pri práci súd nerozhodoval. Je však jednoznačne preukázané, že jediný z osôb
nachádzajúcich sa na predmetnej pracovnej plošine, bol vyškolený práve obžalovaný, ktorý jediný mohol
pracovnú plošinu obsluhovať.
V danom prípade obžalovaný odmietol vypovedať, nakoľko si samotný priebeh nehody nepamätá, čo
možno pripísať aj ťažkému úrazu, ktorý utrpel. Napriek tomu súd poukazuje na výpovede svedkov, ktorí

jednoznačne uviedli, že pracovnú plošinu obsluhoval práve obžalovaný, ktorý pod vplyvom alkoholu a
v dôsledku toho, že plne nevenoval pozornosť obsluhe plošiny, došlo k zachyteniu ramena plošiny v
časti jej kĺbu o podpernú konštrukciu PIŽMO, na základe čoho došlo k vymršteniu najskôr poškodeného
a potom obžalovaného z predmetnej plošiny a ich pádu z výšky 6 metrov na zem. Je jednoznačné,
že v prípade, keby obaja použili osobné ochranné prostriedky (bezpečnostné pásy) k ich vymršteniu z

plošiny by nedošlo, avšak toto nie je otázka, ktorou by sa mal zaoberať trestný súd, ale je otázkou
bezpečnosti práce. Je však zrejmé, že tak obžalovaný ako aj poškodený nastúpili na výkon práce pod
vplyvom alkoholu a to v koncentrácii 1,72 až 1,85 promile, pričom to bol práve obžalovaný, ktorý s
najväčšou pravdepodobnosťou obsluhoval pracovnú plošinu, nakoľko iba on mal na to oprávnenie a bolvyškolený. V prípade, že by nechal obsluhovať plošinu poškodeným, ide taktiež o jeho zavinenie, keďže
vedel o skutočnosti, že poškodený nemal oprávnenie na obsluhu takéhoto pracovného stroja.
Pre súd je však zarážajúce, že pred tým ako obžalovaný a poškodený začali vykonávať práce na

pracovnej plošine, zamestnávateľom nebola vykonaná kontrola na prípadné požitie alkoholických
nápojov, pre súd je až nepochopiteľné, že práce boli rozdeľované na základe toho, ako sa kto cíti -
výpoveď svedka Q. Š.. Uvedená skutočnosť však nijako neznižuje zodpovednosť obžalovaného, ktorého
zavinenie bolo jednoznačne preukázané a v prípade, že by nebol pod vplyvom alkoholu (pod vplyvom
ktorého býva človek agresívnejší, odvážnejší, benevolentnejší ....) a boli by obaja použili ochranné

prostriedky (bezpečnostné pásy) k tejto tragédii by s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo.
Prečo k takýmto pochybeniam zo strany zamestnávateľa a následnej smrti poškodeného a doživotným
zdravotným následkom obžalovaného došlo je však vecou príslušného inšpektorátu práce a nie
trestného súdu

Za daného skutkového stavu súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného a jeho konanie posúdil ako

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák., nakoľko obžalovaný v súvislosti so svojím zamestnaním,
povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave
vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z
nedbanlivosti smrť.

Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok,
priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku
sa stal, obžalovaný ho z nedbanlivosti (vedomej) spáchal, pričom svojím konaním naplnil skutkovú
podstatu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák.

K výroku o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu

odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V konaní mal súd preukázanú jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., priťažujúce
okolnosti preukázané nemal.

Všeobecne treba uviesť, že trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Trest má pôsobiť výchovne na páchateľa.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného. Možno konštatovať,
že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest
sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade ak bude trest resp. odplata
v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uložením trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému

páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobnú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý.Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Súd v danom prípade aplikoval ustanovenia trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú
hranicu trestnej sadzby a to vzhľadom na osobu obžalovaného (najmä jeho zdravotný stav), okolnosti

prípadu a v neposlednom rade aj na dobu, ktorá uplynula od skutku.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, súd mal preukázané, že obžalovaný je invalidný dôchodca, ktorý je
predmetným úrazom poznačený na celý zvyšok života, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú lekárskymi
správami a tiež znaleckým posudkom.

Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, je zrejmé, že ku skutku došlo pri vykonávaní zamestnania, kedy
poškodenýmoholmaťobavuostratuzamestnania,vprípadeodmietnutiaprácnaplošine,pretonapráce
nastúpil aj s vedomosťou, že je pod vplyvom alkoholu, spoliehajúc sa, že k žiadnej nehode nedôjde.
Taktiežsúdnemoholopomenúť,žeodskutkuuplynuloviacako12rokov,ktoráskutočnosť,tiežumožňuje
aplikovať mimoriadne zmierňovacie ustanovenie § 39 Tr. zák.

Za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák., trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody
od 4 do 10 rokov. Prihliadnuc na všetky okolnosti prípadu a osobu obvineného a tiež okolnosti (viď
vyššie), súd mal za to, že použitie trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 189 ods. 2 Tr. zák., by bolo
pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného
postačuje aj trest kratšieho trvania. Preto súd pri ukladaní trestu použil zmierňovacie ustanovenie § 39

ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. a uložil mu trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší

život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.:
1) Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden

rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas
výkonu väzby.

Súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, počas ktorej

bude v rámci plynutia skúšobnej doby dôsledne skúmať jeho správanie pre účel vyslovenia súdu,
či sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, alebo či takto uložený trest nemal pre
obžalovaného účinok predpokladaný Trestným zákonom.
Pre úplnosť však súd uvádza, že vzhľadom k zdravotnému stavu obžalovaného neexistuje v Slovenskej
republike taký Ústav na výkon trestu, ktorý by nepodmienečný trest odňatia slobody v prípade

obžalovaného umožňoval. Taktiež, podľa názoru súdu, najväčším trestom pre obžalovaného je
skutočnosť, že svojim neuváženým konaním spôsobil smrť svojho spolupracovníka a priateľa a tiež
skutočnosť, že sám sebe spôsobil doživotné zdravotné následky, ktoré limitujú jeho ďalší život.
v súvislosti so svojím zamestnaním spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť,
ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.