Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 2, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010145
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2122010145.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného Q. I., v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 02.03.2022 pod sp. zn. 2PP/13/2022, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 03.05.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom
rozsahu.

II. Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, § 66 ods. 1, ods.2, § 67 ods.1 Trestného zákona, sa odsúdený
Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, O. - X., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený :

- rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku pod sp. zn. PK-2T/6/2015-5010 zo dňa
27.04.2015.

III. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona sa odsúdenému určuje skúšobná dobu v trvaní 7/sedem/ rokov.

IV. Podľa § 68 ods.1 Trestného zákona sa zároveň nariaďuje nad odsúdeným probačný dohľad vo
výmere 3 /tri/ roky.

V. Podľa § 51 ods.3, ods.4 Trestného zákona sa odsúdenému ukladajú tieto obmedzenia a povinnosti :

- povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku
alebo iného výchovného programu, najmä zúčastňovať sa seminárov či prednášok zameraných na
prevenciu páchania trestnej činnosti,
- povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie,
- zákaz požívania omamných a psychotropných látok,

- zákaz stretávania sa s osobami, ktoré by mohli mať na obžalovaného preukázateľne negatívny vplyv
a ktoré boli jeho spolupáchateľmi a účastníkmi na trestnom čine,
- pravidelne a v dohodnutých termínoch, najmenej raz za mesiac sa dostavovať k probačnému a
mediačnému úradníkovi Krajského súdu v Bratislave s príslušným miestom jeho výkonu, prvýkrát v
lehote 3 pracovných dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to v úradných hodinách.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 67 ods. 1 a § 66 ods. 1 a 2 Trestného zákona zamietol

návrh odsúdeného Q. I. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého murozsudkom Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2T/6/2015-5010 z 27. apríla 2015 vo výmere 12
rokov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil ( v rozsahu č.l. 68- 71 spisu) tým, že odsúdený svojim
správaním a plnením povinností vo výkone trestu síce preukázal určité polepšenie, o čom svedčí skôr
pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, no nie je možné od neho očakávať, že v prípade podmienečného
prepustenia na slobode povedie riadny život.

Okresný súd tiež uviedol, že aj keď sa v prvých rokoch počas výkonu trestu u odsúdeného vyskytli
nedostatky v jeho správaní, za ktoré si vyslúžil aj tri disciplinárne potrestania, tak postupom času
došlo k stabilizovaniu a polepšeniu správania u odsúdeného, ktoré je z dlhodobého hľadiska na
požadovanej úrovni, čo sa prejavilo dodržiavaním ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, plnením
a rešpektovaním príkazov príslušníkov, vzorným plnením si povinností vyplývajúcich z rôznych funkcií
v samospráve odsúdených, poskytnutím pomoci v snahe zachrániť život iného odsúdeného, zapájaním

sa do oddielových aktivít organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti a v konečnom dôsledku
aj udelením deviatich disciplinárnych odmien. Polepšenie správania u odsúdeného súd vzhliadol i
pri poskytnutí značnej spolupráce orgánom činným v trestnom konaní, ktorým bola objasnená tak
korupčnátrestnáčinnosťakoajtrestnáčinnosťpáchanáčlenmizločineckejskupiny.Nazákladetakéhoto
správania má súd za to, že odsúdený zaujal kritický postoj k ním páchanej trestnej činnosti a jeho ľútosť

z toho, že nemôže byť so svojou rodinou ako i slzy počas jeho konečného návrhu považoval za úprimné.

U odsúdeného však nebola podľa názoru súdu prvého stupňa splnená druhá materiálna podmienka,
teda nemožno očakávať, že odsúdený by v prípade podmienečného prepustenia viedol riadny život na
slobode. I keď je resocializačná prognóza u odsúdeného priaznivá na základe nízkeho rizika recidívy

trestnej činnosti, tak nebolo možné neprihliadnuť na povahu páchanej trestnej činnosti odsúdeným.
Všetky skutky, za ktoré bol odsúdenému právoplatne uložený trest odňatia slobody (jeden podmienečný
a dva nepodmienečné) i skutok, za ktorého spáchanie bolo u odsúdeného upustené od uloženia
súhrnného trestu, vykazovali znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty. Odsúdený sa dopustil zločinu
prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, zločinu úverového podvodu podľa § 222

ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172
ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a
obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona. S poukazom na závažnosť jednotlivých skutkov, ktorých spoločným menovateľom bolo získanie

finančných prostriedkov, okresný súd dospel k záveru, že návrhu odsúdeného na jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený Q. I., ktorú však do termínu
neverejného zasadnutia sťažnostného súdu bližšie písomne nezdôvodnil ani sám a ani prostredníctvom

zvolenej obhajkyne.

Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k nasledovným
skutkovým a právnym záverom.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;

súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa§66ods.4Trestnéhozákonaakideopodmienečnéprepusteniepodľaodseku1písm.c),kontrolu
technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám

uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená
na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne

prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Z vyššie citovaných ustanovení § 66 a 67 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného
podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej
doby výkonu trestu (resp. postupne uložených trestov), a jednak po splnení dvoch materiálnych

podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a
skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola
splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal

potrebnú časť z výmery uloženého trestu, ako i podmienka riadneho správania sa vo výkone trestu, o
čom svedčí pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, a podľa názoru sťažnostného súdu ( na rozdiel od
súdu prvého stupňa) bola v prípade odsúdeného Q. I. splnená aj druhá z materiálnych podmienok, a to
predpoklad to, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život.
Všeobecnýsúdrozhodujúciopodmienečnomprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobodymusízohľadniť

všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného a jeho celkovom
správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto okolnosti vedia do istej miery ovplyvniť
predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať potom, ako opustí brány väzenia.
Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa možnosti podmienečného prepustenia
odsúdeného na slobodu je preto pre súd dôležité zistiť a vyhodnotiť správanie odsúdeného počas

výkonu trestu odňatia slobody. Pritom správanie odsúdeného je determinované samotným výkonom
trestu odňatia slobody, ako aj plnením jeho účelu, ktorý spočíva v prevencii pred ďalším páchaním
trestnej činnosti a výchove odsúdeného k vedeniu morálneho a slušného života.

Sťažnostný súd sa pri svojom rozhodovaní zameral na zistenie splnenia všetkých do úvahy

prichádzajúcich predpokladov (formálnych a materiálnych) pre uplatnenie tohto trestnoprávneho
inštitútu. Vo vzťahu k splneniu materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody sťažnostný súd, pokiaľ ide o materiálne podmienky, vychádzal
predovšetkým z pozitívneho hodnotenia riaditeľa ústavu (bez prihliadnutia na správanie odsúdeného
v tzv. adaptačnej fáze vo výkone väzby z roku 2013) a teda správania sa odsúdeného vo výkone

trestu, dodržiavania ústavného poriadku, vzťahu k uloženým povinnostiam, k pridelenej práci, vzťahu k
iným odsúdeným, podriadenia sa resocializačnému procesu, z výsledkov 3 ročného štúdia na Strednej
odbornej škole, z pozitívnej resocializačnej prognózy, vzťahu odsúdeného k uloženému trestu, plnenia
účelu trestu, ako i skutočnosti jeho postoja k páchanej trestnej činnosti, ktoré (skutočnosti) podľa názoru
sťažnostného súdu svedčia pre záver o tom, že podmienečné prepustenie odsúdeného v súčasnej

fáze výkonu trestu odňatia slobody ( po výkone viac ako 9-ich rokoch z uloženého 12 -ročného výkonu
trestu) prichádza do úvahy pri uložení skúšobnej doby v trvaní 7 / sedem/ rokov, za súčasného uloženia
probačného dohľadu na 3 /tri/ roky a uloženia ( vyššie citovaných) povinností a obmedzení, kedy bude
mať odsúdený možnosť preukázať skutočné polepšenie.Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv, pričom odsúdenému chce
sťažnostnýsúdposkytnúť(pojehoprvomadúfajúciposlednomvýkonenepodmienečnéhotrestu)šancu

na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom
prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj
účel.
V danom smere má mimo iného význam i skutočnosť, že počas výkonu trestu odsúdený absolvoval 3
ročného štúdium na Strednej odbornej škole (najmä v poslednom ročníku) s excelentným hodnotením,

v súčasnosti má v danom odbore prísľub zamestnania (viď č.l. 13 spisu), zo strany otca má garantovanú
podporu a pomoc rodiny pri začlenení sa do spoločnosti a pri výchove syna, ktorý bol po smrti matky
zverenýdostarostlivostinajbližšejrodiny, jehoresocializačná prognóza(priktorejsazohľadňujemnoho
významných faktorov) je priaznivá. Počas výkonu trestu tiež vykonával rôzne zodpovedné funkcie, v
rámci prevencie závislostí sa dobrovoľne zúčastňoval na prednáškach a besedách organizovaných na
oddiele závislostí, má kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, zo správy MVSR PPZ NAKA zo dňa

16.02.2020(č.l.48)vyplýva,ževminulostizvlastnejiniciatívyspolupracovalsOČTK,kdeokremvlastnej
trestnejvecispolupracovalajpriodhaľovaníďalšejzávažnejtrestnejčinnosti zločineckejskupiny,pričom
aj významnou mierou napomohol jej odhaleniu.
S poukazom na vyššie uvedené je potrebné tiež uviesť, že základným cieľom probačného dohľadu je
pôsobiť na páchateľa ďalej tak, aby sa už nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti, aby si vybudoval vhodné

sociálne zázemie a aby sa mohol znova spoločensky uplatniť. Probačný dohľad prináša odsúdenému
pomoc pri prekonávaní najrozmanitejších prekážok, psychickú podporu pri aktívnej snahe nájsť svoje
miesto v spoločnosti a tiež mu pomáha naučiť sa žiť tak, ako to od neho očakáva spoločnosť, v súlade
s jej normami.
Poskytnutie odbornej pomoci, sledovanie a kontrolovanie správania odsúdeného a spoluprácu s

rodinnýmasociálnymprostredímvktoromodsúdený žijeabudepracovať, formouprobačnéhodohľadu,
považuje sťažnostný súd za efektívnejšie a účelnejšie, ako i v súlade s individuálnou i generálnou
prevenciou vzhľadom na predmetnú trestnú činnosť ako i doposiaľ vykonanú dobu trestu, za súčasného
uloženia (mimo iného) povinností zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o
zamestnanie, zákazu požívania omamných a psychotropných látok, zákazu stretávania sa s osobami,

ktoré by mohli mať na odsúdeného preukázateľne negatívny vplyv a ktoré boli jeho spolupáchateľmi a
účastníkmi na trestnom čine, kedy bude súd ako i spoločnosť „ de facto“ sledovať správanie odsúdeného
i v čase po prepustení z výkonu trestu, preto sťažnostný súd dospel k záveru, že bolo dôvodným ako i
účelným, rozhodnúť o sťažnosti odsúdeného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.