Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 27Cb/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120206740
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1120206740.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobcu JUDr. Zoltána Valentoviča,

podnikajúceho pod obchodným menom JUDr. Zoltán Valentovič - Autotrans, s miestom podnikania v
Bratislave, Pri zvonici 4139/27, IČO: 37 334 883, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej JUDr. Felixom
Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A o zaplatenie 1.500 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.500 eurod 28.07.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 01.04.2020 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.500 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.500 eur od 17.03.2019 do zaplatenia, ako aj
náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že pohľadávku voči žalovanej nadobudol na základe postúpenia

z 25.03.2020, čo žalovanej bolo aj riadne oznámené. Právnemu predchodcovi žalobcu (A. K. - ďalej
aj „poškodený“) bola 11.02.2019 spôsobená škoda na vozidla W. C.:I ktorú spôsobilo vozidlo povinne
zmluvne poistené u žalovanej (vinník svoje zavinenie priznal). Keďže poškodený nemohol využívať
svoje poškodené motorové vozidlo, zapožičal si od žalobcu náhradné motorové vozidlo. Za prenájom
náhradného vozidla vystavil žalobca faktúru znejúcu na sumu 1.500 eur. Túto sumu ako skutočnú škodu
žalovaná neuhradila, a preto si nárok uplatnil súdnou cestou. K žalobe priložil oznámenie o poistnom
plnení z 05.03.2019, faktúru č. 2019002 z 27.02.2019, detail pohybu obratu, elektronickú komunikáciu

medzi stranami sporu, žiadosť z 28.01.2020 o nahliadnutie do likvidačného spisu, oznámenie žalovanej
z 13.02.2020, z 03.03.2020 a zo 16.03.2020, zmluvu o postúpení pohľadávky z 25.03.2020, oznámenie
o postúpení pohľadávky z 25.03.2020.

2. Okresný súd Bratislava I vydal 04.06.2020 platobný rozkaz sp. zn. 27Cb/1/2020, ktorým návrhu
žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti vyššie označenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že nárok
žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný a nepreukázaný. Žalobu žalobcu
označila za nespĺňajúcu kritéria požadované § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C. s. p.“). Namietala, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o uplatnení si nároku na náhradunákladov za údajný prenájom náhradného vozidla. Žalovaná preto nemohla realizovať šetrenie a žaloba
žalobu je predčasná. Poukázala aj na to, že žalobca nepredložil ani len nájomnú zmluvu, ktorú uzavrel
s poškodeným. Okrem toho žalobca nepreukázal ani obvyklosť a primeranosť fakturovanej ceny a ani

potrebu poškodeného užívať náhradné motorové vozidlo. Napokon namietala, že žalobca neodrátal
prevádzkové náklady, ktoré by inak poškodený vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla.
Navrhlažalobužalobcuvcelomrozsahuzamietnuť.ZdôvodupodanéhoodporuOkresnýsúdBratislavaI
platobný rozkaz sp. zn. 27Cb/1/2020 zo 04.06.2020 uznesením sp. zn. 27Cb/1/2020 z 20.07.2020 zrušil.

4. K odporu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním z 29.12.2020, v ktorom zotrval na podanej žalobe v
celom rozsahu. Nesúhlasil s vyjadrením žalovanej a tvrdil, že žalovaná dostala žiadosť poškodeného o
náhradu škody, a to listom z 01.03.2019 a z 12.04.2019. Aj napriek týmto žiadostiam žalovaná šetrenie
nevykonala. K vyjadreniu priložil elektronickú komunikáciu medzi stranami sporu, faktúru č. 2019002 z
27.02.2019, zmluvu o prenájme motorového vozidla, list z 01.03.2019 a z 12.04.2019.

5. Žalovaná svoje procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu nevyužila.

6. Na pojednávaniach sa strany sporu pridržali písomných podaní. Žalobca uviedol, že list z 12.04.2019
bol žalovanej doručený 12.04.2019, pričom je na ňom pečiatka žalovanej a podpis pracovníka žalovanej.
Žalovaná reagovala na toto tvrdenie tak, že list z 12.04.2019 neevidujú. Šetrenie nebolo vykonané,

a preto sa žalobca má domáhať splnenia povinnosti žalovanej skončiť šetrenie. Žalobca upresnil, že
poškodené vozidlo bolo W. I. W. a náhradným vozidlom bolo B XXi, ku ktorému predložil aj technický
preukaz. Žalovaná uviedla, že bolo prenajaté náhradné vozidlo, ktorého držiteľom je osoba odlišná od
žalobcu. Navyše neboli predložené ani len cenníky preukazujúce obvyklosť fakturovanej dennej sadzby
nájmu náhradného vozidla. Žalobca k tomu uviedol, že v danom čase nemal k dispozícii adekvátne

náhradné vozidlo, a preto si zadovážil I. X1 sB od iného podnikateľského subjektu.

7. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporná správnosť postupu žalovanej,
ktorá žalobcovi neposkytla náhradu škody a ani nezačala šetrenie. Keďže žalovaná šetriť nezačala,
súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom likvidátora a pripojením likvidačného spisu,

pretože bez začatia šetrenia nie je pridelený likvidátor a nevedie sa ani likvidačný spis. Strany neurobili
spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného - právneho
predchodcu žalobcu, t.j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti
zavinenejmotorovýmvozidlompoistenýmužalovanejnazákladezmluvyopovinnomzmluvnompoistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

8. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

10. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.13. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol

rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

15. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

16. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

18. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade súd uvádza, že nezistil

žalovanou namietané porušenie § 132 C. s. p., čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a vec
meritórne prejednal. K posúdeniu predčasnosti podanej žaloby je potrebné uviesť, že aj keď C. s. p.
nepozná pojem tzv. „predčasne podanej žaloby“, je namieste uviesť, že aspekt predčasnosti žaloby nie
je pojmom procesného práva, ale je relevantný z hľadiska hmotného práva. Tu je dôležité zdôrazniť,
že v súlade s § 217 ods. 1 veta prvá C. s. p. rozhodujúci je skutkový stav veci, aký je v dobe, kedy

súd vyhlasuje svoje rozhodnutie a nie stav, ktorý s väčšou či menšou pravdepodobnosťou v aj bližšej
dobe nastane. V prípade, že neexistuje nárok v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku, bol
nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie žaloby. V tomto smere je rozhodujúce, že z
listiny uplatnenie nároku na náhradu škody z 22.02.2019 vyplýva, že škoda bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla poisteného u žalovanej. Žalovaná navyše nerozporovala skutkové okolnosti, ktoré

viedli k vzniku škody, pretože v oznámení o poistnom plnení z 05.03.2019 označila ako poškodeného
práve A. K. , t. j. právneho predchodcu žalobcu. Keďže táto okolnosť nebola zo strany žalovanej
namietaná a teda je nesporná, je nedôvodné potom viazať predčasnosť podanej žaloby na šetrenie
žalovanej. Je nehospodárne, aby bol žalobca nútený v dôsledku pasivity žalovanej využívať určovaciu
žalobu, čo by následne mohlo vyústiť len do ďalších súdnych sporov. Poškodený si môže uplatniť nárok

na náhradu škody bez ohľadu na prešetrovanie poistnej udalosti, z ktorej mu vzniká nárok na náhradu
škody, skoršie uplatnenie na súde, môže mať vplyv len pokiaľ dôjde k plneniu (čo i len čiastočnému),
na zastavenie konania, alebo v tejto časti zamietnutie žaloby, prípadne aj zodpovednosť za vzniknuté
trovy. Žaloba žalobcu nemôže byť predčasná aj z toho dôvodu, že predčasnosť žaloby viaže žalovaná
na porušenie vlastnej zákonnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 PZP. Táto námietka žalovanej je preto

nedôvodná.

21. Poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje
motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a obvyklé nákladyspojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného
nároku poškodeného. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu
účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla v obvyklej výške.

Účelnosť vynaloženého nákladu je vecou vnútorného vzťahu medzi potrebou a prostriedkami, akými
sa uspokojuje. Účelne vynaloženým je teda každý taký náklad, pri ktorom existuje dostatočná vecná
súvislosť medzi opodstatnenou potrebou a obvyklým nákladom, ktorý slúži na úhradu tejto potreby.
Pri poistnej udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti používať svoje vozidlo je opodstatnenou
jeho potreba využívať náhradné vozidlo. Ak by si poškodený, ktorý bol v dôsledku porušenia právnej

povinnosti poistencom žalovanej zbavený možnosti používať svoje vozidlo E.W., prenajal od žalobcu
luxusné auto, kamión s návesom alebo opancierovanú limuzínu, nešlo by o účelne vynaložený náklad,
pretože by celkom zjavne nešlo o porovnateľné vozidlá. Nebol by to primeraný spôsob realizácie
legitímnej potreby, vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Poškodený si
prenajal porovnateľné auto (dokonca nižšej kategórie)Z. X1 sB a preto možno konštatovať primeranosť
a účelnosť vynaloženého nákladu na jeho prenájom. Porovnateľnosť vozidiel, resp. požičanie si

náhradného motorového vozidla nižšej kategórie potvrdili vo vyjadreniach aj AUTO PZ, s.r.o. a BB
AUTOLAND, s.r.o., pričom oba podnikateľské subjekty podľa výpisu z obchodného registra (verejného
registra) podnikajú v oblasti prenájmu motorových vozidiel. Na tomto mieste súd dopĺňa, že je
irelevantná námietka žalovanej, že žalobca nepreukázal titul, na základe ktorého poškodenému požičal
náhradné motorové vozidlo. Žalobca totiž nie je poškodeným, na žalobcu bola pohľadávka postúpená.

Poškodeným je A. K., ktorá si na základe zmluvy o prenájme motorového vozidla z 11.02.2019
požičala od žalobcu náhradné vozidlo a za nájom žalobcovi riadne zaplatila fakturovanú sumu 1.500
eur, čo žalobca preukázal detailom pohybu na bankovom účte. Poškodený sa následne obrátil na
žalovanú so žiadosťou o preplatenie vzniknutej škody spočívajúcej v potrebe prenájmu náhradného
motorového vozidla a keďže žalovaná ostala pasívna, tak poškodený postúpil pohľadávku voči žalovanej

na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky z 25.03.2020. Dôležitým je preto len fakt, že na strane
poškodeného došlo k vzniku škody tým, že v dôsledku poškodenia jeho vlastného motorového vozidla
vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovanej, vznikla poškodenému potreba prenajať si náhradné
motorové vozidlo. Skutočnosť, že k tomu došlo preukázal žalobca predložením zmluvy o prenájme
motorového vozidla z 11.02.2019. Spôsob akým si žalobca zabezpečil náhradné motorové vozidlo, ktoré

poškodenému prenajal je vecou medzi ním a S. P. - K. (podľa predloženého technického preukazu
držiteľkou požičaného motorového vozidla), pričom pre tento spor ide o informáciu nepodstatnú.

22. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla
pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a

právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia
si náhradného motorového vozidla počas opravy svojho vozidla. Koncepcia náhrady škody vychádza
zo záverov, že má byť nahradená cena požičovného, ktorá je obvyklá, teda nie cena priemerná, resp.
cena najnižšia alebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovanej, pretože v dôsledku
poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka

poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania. Ďalej je potrebné podotknúť,
že kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť, či znemožniť požičanie náhradného vozidla, ktoré
treba považovať za jediný možný spôsob vyváženia ujmy spôsobenej poškodením vlastného vozidla.
Pokiaľ ide o výšku ceny nájmu, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na
strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba cenu, ktorá výrazne

vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné
vychádzať z celého cenového pásma, teda aj najnižších ako aj najvyšších cien, nejde však o cenu
priemernú. Preto pokiaľ cena nájmu z tohto pásma výrazne nevybočuje je potrebné ju akceptovať ako
cenu obvyklú. Poškodený navyše nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode
hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už

samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to
viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Zároveň každá uzavretá zmluva je výsledkom individuálnych
rokovaní zmluvných strán. Bez znalosti ďalších kritérií ako je potreba platby vopred, platba zábezpeky
za motorové vozidlo do jeho vrátenia, platba za pristavenie vozidla na dohodnutom mieste, dĺžka
vodičského oprávnenia, vek vodiča - nájomcu, platby za vyčistenie motorového vozidla, obmedzenie

jazdy počtom kilometrov, možnosť s autom vycestovať do zahraničia, nie je možné jednoducho
priemerovať zverejnené ceny nájmov v cenníkoch.23. V danom spore bolo požičané motorové vozidlo I.XXX sB za dennú sadzbu nájmu 100 eur
(dohodnutá denná sadzba nájmu náhradného vozidla v zmluve o prenájme motorového vozidla z
11.02.2019), čo je sadzba určená samotným žalobcom ako živnostníkom podnikajúcim v oblasti

prenájmu motorových vozidiel. Nie je potrebné preukazovať odôvodnenosť tejto sumy vlastným
cenníkom žalobcu, ale práve naopak táto suma musí spadať do pásma obvyklej ceny nájmu. Žalobca
súdupredložilpotvrdenieAUTOPZ,s.r.o.z21.03.2022apotvrdenieBBAUTOLAND,s.r.o.z21.03.2022,
oba podnikateľské subjekty podľa výpisu z obchodného registra (verejného registra) podnikajú v oblasti
prenájmu motorových vozidiel, ktoré zhodne potvrdili, že denná sadzba požičaného motorového vozidla

v roku 2019 v sume 100 eur / deň prenájmu je primeraná a pre región Bratislava obvyklou. Tieto listinné
dôkazy sú pre súd dostačujúce, pretože žalovaná tieto tvrdenia ničím nespochybnila. Ak žalovaná
namietala nepredloženie cenníkov, mala si takéto cenníky zaobstarať sama. Cenník požičovne je
rovnakým listinným dôkazom ako aj vyjadrenie požičovne, cenník nemá žiadnu vyššiu dôkaznú silu.
Žalobcanapodporusvojichtvrdeníafakturovanejcenydennéhonájmupredložilsúduvyjadreniaďalších
2 subjektov zaoberajúcich sa prenájmom motorových vozidiel. Žalovaná, ktorá od počiatku porušuje

svoju povinnosť vykonať v tejto veci šetrenie nepredložila nič a bez akéhokoľvek dôkazu spochybňuje
žalobcom predkladané dôkazy a tvrdenia. Súd preto vychádzal z toho, že suma 100 eur za deň prenájmu
náhradného vozidla je cenou obvyklou.

24. Samotná účelnosť nájmu náhradného motorového vozidla vyplýva z listu poškodeného z 01.03.2019

a z 12.04.2019. V týchto listoch adresovaných žalovanej poškodený uviedol, že motorové vozidlo
využíval v tom čase každodenne za účelom zabezpečovania bývania, zdravotných dôvodov, rodinných
dôvodov, spoločenských úkonov a počas doby prenájmu najazdil 1.500 km (doba prenájmu bola od
11.02.2019 do 26.02.2019, t. j. 15 dní, čiže priemerný denný nájazd 100 km). Uvedené dostatočným
spôsobom osvedčuje potrebu využívania náhradného motorového vozidla poškodeným počas opravy

poškodeného motorového vozidla.

25. Doba prenájmu rozporovaná zo strany žalovanej nebola. Súd preto vychádzal z doby prenájmu
15 dní, tak ako je to uvedené v zmluve o prenájme motorového vozidla z 11.02.2019 a vo faktúre č.
2019002. K poškodeniu vlastného motorového vozidla poškodeného došlo 11.02.2019, čo vyplýva aj

z oznámenia o poistnom plnení z 05.03.2019. Tento deň bol zároveň prvým dňom nájmu. Poškodený
v liste z 11.03.2019 a z 12.04.2019 uviedol, že náhradné vozidlo mal v nájme len počas doby, kedy
nemohol riadne užívať svoje vlastné motorové vozidlo, t. j. do 26.02.2019, čo žalovaná ako súd uviedol
nerozporovala.

26. Súd sa nestotožňuje ani s potrebou odpočtu prevádzkových nákladov, ktoré údajne poškodený
ušetril tým, že používal namiesto svojho motorového vozidla, vozidlo náhradné. Skutočnosť, že vozidlo
poškodeného bolo v oprave z dôvodu, ktoré poškodený nijako nezavinil a napriek tomu došlo k
poškodeniu jeho vozidla, a preto ho nemohol používať, nemôže zakladať obohatenie sa poškodeného
v tzv. ušetrených nákladov a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že ani po oprave predmetného

vozidla nemožno jednoznačne vzhľadom na samotné poškodenie vozidla a jeho opravu konštatovať
jednoznačne rovnakú hodnotu vozidla aké by malo bez poškodenia. Súd poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/204/2019 z 20.02.2020 „...škoda vznikla a bola ustálená aj jej
výška a len samotné tvrdenie o ušetrených nákladoch nemá bez ďalšieho dopad na tieto závery. Ak
by sa mal zohľadňovať žalovaným prezentovaný výpočet ušetrených nákladov poškodeného, išlo by o

hodnotenie na základe jednostranného výpočtu v prospech žalovaného bez komplexného vyhodnotenia
situácie poškodeného ohľadom hodnoty jeho vozidla a tým aj výšky skutočnej škody po poškodení tohto
vozidla. Podľa krajského súdu absentuje akákoľvek relevantná hmotno-právna úprava, ktorá by mohla
byť podkladom pre takúto obranu žalovaného.“

27. Žalobca preto dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov za prenájom
náhradného vozidla zabezpečeného poškodeným za situácie, kedy nevyhnutnosť doby, po ktorú bolo
vozidlo prenajaté nebola zo strany žalovanej namietaná (15 dní x 100 eur za deň prenájmu = 1.500
eur). Boli tak splnené všetky predpoklady, za splnenia ktorých vzniká zodpovednosť za škodu, a preto
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.500 eur žalobcovi, ktorá predstavuje škodu, ktorá vznikla

poškodenému zapožičaním náhradného motorového vozidla v dôsledku poškodenia jeho vlastného
motorového vozidla motorovým vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovanej.28. Čo sa týka úrokov z omeškania žalovaná šetrenie neukončila, pretože šetrenie podmieňovala
vyplnením formulárového tlačiva na náhradu škody, čo súd považuje za neoprávnené odmietnutie
začatia šetrenia. Poškodený nemá zákonnú povinnosť si uplatniť nárok na náhradu škody len na

žalovanou predpísanom tlačive. Žalovaná šetrenie nezačala ani po tom, čo jej v rámci súdneho sporu
boli všetky doklady zo strany žalobcu doručené. Súd preto v súlade s bodom 14. a 15. tohto rozsudku
vychádzal z toho, že žalovaná bola povinná poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania
poistnej udalosti. Nárok bol u žalovanej uplatnený 12.04.2019, teda šetrenie bola žalovaná povinná
ukončiť do 12.07.2019 a plnenie poskytnúť do 27.07.2019 a keďže tak neurobila, je od 28.07.2019 v

omeškaní s plnením sumy 1.500 eur. Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 5 % (vo výške zodpovedajúcej nariadeniu podľa bodu 10. tohto rozsudku) zo sumy 1.500
eur od 28.07.2019 do zaplatenia. Súd nepriznal žalobcovi úrok od 17.03.2019, pretože v tom čase ešte
žalovaná v omeškaní byť nemohla. Súd preto žalobu v časti úroku z omeškania uplatneného skôr než
28.07.2019 zamietol. Na tomto mieste súd uvádza, že za relevantný dátum uplatnenia náhrady škody
poškodeného považoval 12.04.2019, pretože v tento deň bola žalovanej doručená žiadosť poškodeného

o preplatenie sumy za nájom náhradného vozidla, ktorej prílohou bola okrem iného zmluva o nájme
z 11.02.2019, faktúra č. 2019002 a doklad o jej úhrade. Táto listina je opatrená pečiatkou žalovanej
a podpisom pracovníka žalovanej. Žalovaná nenamietala pravosť pečiatky a pravosť podpisu, a preto
keď žalovaná tvrdila, že touto listinou nedisponuje, hoci je listina opatrená jej pečiatkou a podpisom
pracovníka ide táto okolnosť na ťarchu žalovanej. Prax žalovanej v pečiatkovaní došlých podaní, či

využívaní iných pečiatok než je na danej listine nemôže byť na ťarchu poškodeného, ktorý disponuje
žiadosťou opečiatkovanou žalovanou a podpísanou jej pracovníkom. Súd zároveň neuznal tvrdenia
žalobcu, že šetrenie bolo skončené už 01.03.2019, pretože z ničoho nemožno vyvodiť, že žalobca,
resp. poškodený si nárok uplatnil skôr než 12.04.2019. V predloženom nároku na náhradu škody
nie je uplatnený nárok na preplatenie náhradného motorového vozidla a žalovaná bez jeho riadneho

uplatnenia si nemôže domýšľať či poškodený potrebuje aj náhradné motorové vozidlo. Je preto otázne,
prečo poškodený listami z 01.03.2019 a z 12.04.2019 žiadal o preplatenie náhrady škody, keď si
ju údajne už uplatnil skôr a prílohou týchto listov boli aj listiny preukazujúce jeho nárok, t. j. nešlo
o urgenciu šetrenia žalovanej. Napokon súd za smerodajný nemohol považovať list z 01.03.2019,
ktorým poškodený tiež žiadal o preplatenie škody, pretože tento list nie je opečiatkovaný a podpísaný

pracovníkom žalovanej tak, ako práve list z 12.04.2019.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech (z hľadiska
žalovanej istiny). Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu

100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie
na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.