Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111233340
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1111233340.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a

členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Q. W., nar.
XX.X.XXXX, trvalý pobyt G. XXX, štátny občan G., zastúpeného advokátom JUDr. Helenou Čerešňovou,
Horné predmestie 216/16, Svätý Jur proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17,
Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpenému SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava,
IČO: 36 853 186 o zaplatenie úrokov z omeškania a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č. k. 30Cb/185/2011-164 zo dňa 26.6.2018 takto

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania

vo výške 9,25% ročne zo sumy 596,83 eura od 30.6.2011 do 4.8.2016, t.j. v celkovej sume 281,63 eura.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/185/2011-164 zo dňa
26.6.2018 m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 596,83 eura od 30.6.2011 do 4.8.2016 v celkovej sume 281,63 eura do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu v
časti príslušenstva k istine, t.j. úroku z omeškania 9,25% ročne zo sumy 596,86 eura od 30.6.2011
do zaplatenia zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, a to s poukazom na ustanovenia § 185, § 149, § 186 ods. 2, § 151 ods. 1, §
255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 11 ods. 6, ods. 8

zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase vzniku škodovej
udalosti).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 5.10.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 596,83 eura spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 30.6.2011 do zaplatenia z dôvodu,

že na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu Iveco Eurocargo 120E s evidenčným číslom R.
vznikla pri prevádzke vozidla škoda, ktorú spôsobila osoba poistená u žalovaného. Na základe
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 24.6.2016 pod č.
k. 30Cb/185/2011-103 tak, že vyhovel žalobe žalobcu, nakoľko mal za preukázané, že žalobca akovlastníkmotorovéhovozidla,naktorombolaspôsobenáškoda,prenechalpredmetnévozidlodoužívania
spoločnosti LAPREMA s.r.o. a bolo preukázané, že vodič p. C. vedúci motorové vozidlo, ktoré malo
podľa zhodných vyjadrení žalobcu a svedka p. C. spôsobiť škodu, bol poisteným u žalovaného. Žalobca

oznámil škodovú udalosť žalovanému ako poisťovni osoby, ktorá mala podľa správy o nehode škodu
spôsobiť. S priebehom škodovej udalosti sa súd prvej inštancie oboznámil na základe zhodných tvrdení
žalobcu a svedka, ako aj záznamu o škodovej udalosti, ktorá bola podpísaná účastníkmi udalosti.
Súd prvej inštancie mal za preukázaný kauzálny nexus medzi škodou a prevádzkou motorového
vozidla škodcu, v dôsledku čoho konštatoval naplnenie predpokladu zodpovednosti za škodu podľa

§ 427 Občianskeho zákonníka, ktorá je objektívna a na jej preukázanie postačuje vznik škody, jej
výška preukázaná žalobcom faktúrou vystavenou za výmenu čelného skla a jej uhradením, pôsobenie
prevádzky vozidla (rotovanie kolies po ceste, ktorou bol kameň vymrštený na sklo vozidla za škodcom)
a kauzálny nexus, ktorý súd prvej inštancie ustálil tak, že bez rotovania kolies po ceste by kameň
nebol býval vymrštený na automobil idúci za vozidlom škodcu. Vo vzťahu k ne/možnosti liberácie z
tejto škody mal súd prvej inštancie za to, že na tento prípad sa vzťahuje prvá veta ustanovenia §

428 Občianskeho zákonníka, kedy liberácia možná nie je, nakoľko ide o škodu spôsobenú samotnou
povahou prevádzky vozidla (judikát NS SR Cpj 5/2014, R číslo 135/2014). Za daných okolností mal
súd prvej inštancie za to, že nárok žalobcu na poistné plnenie bol nárokom preukázaným a dôvodným
s tým, že žalovaný ako poisťovateľ škodcu je povinný poskytnúť poistné plnenie s poukazom na §
4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok

uplatnený žalobou vrátane úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP od 30.6.2011, nakoľko
lehota 15 dní začala podľa žalobcu plynúť od datovania oznámenia žalovaného o odopretí poistného
plnenia dňa 14.6.2011. Voči predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie
smerujúce voči časti výroku rozhodnutia ohľadne príslušenstva istiny - úroku z omeškania 9,25% ročne

zo sumy 596,83 eura od 30.6.2011 do zaplatenia. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 23.11.2017 č.k. 1Cob/244/2016-137 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava
I č.k. 30Cb/185/2011-103 zo dňa 24.6.2016 v napadnutej časti príslušenstva k istine a v súvisiacom
výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
v dôsledku čoho súd prvej inštancie v časti príslušenstva k istine vec opätovne prejednal a nariadil na

deň 26.6.2018 pojednávanie, na ktorom žalovaný predložil dôkaz - Oznámenie poškodeného o poistnej
udalosti podpísané žalobcom dňa 15.3.2011 s pečiatkou podateľne žalovaného zo dňa 22.3.2011, z
ktorého mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca oznámil škodu žalovanému dňa 22.3.2011
a nie dňa 9.3.2011, ako tvrdil žalobca, ktorý toto svoje tvrdenie napriek rozhodnutiu Krajského súdu v
Bratislave žiadnym spôsobom nepreukázal. Zo žalobcom predloženého dôkazu - Odvolanie k škodovej

udalosti zo dňa 20.7.2011 mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 19.7.2011 žalobca prevzal
písomné vysvetlenie žalovaného ku škodovej udalosti a na základe vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že lehota troch mesiacov začala plynúť až odo dňa oznámenia
škodovej udalosti žalovanému, t.j. odo dňa 22.3.2011, kedy bolo oznámenie poškodeného (žalobcu) zo
dňa15.3.2011doručenédopodateľnežalovaného,pričomsúdprvejinštanciepovažovalzapreukázané,

že žalovaný splnil lehotu 3 mesiacov, keď listom zo dňa 14.6.2011 oznámil výsledok prešetrovania
žalobcovi, nakoľko tak urobil ešte v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov, ktorá by mu uplynula až
dňa 22.6.2011. Výsledok prešetrenia bol podľa súdu prvej inštancie poškodenému doručený v súlade
s § 11 ods. 6 písm. b) posledná veta za bodkočiarkou ešte dňa 19.7.2011, čo mal súd prvej inštancie
za preukázané z dôkazu predloženého žalobcom - Odvolanie k škodovej udalosti zo dňa 20.7.2011.

S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd prvej inštancie
žalobu v časti príslušenstva k istine zamietol a o trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP
tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v časti uplatnenia istiny plný úspech vo veci, náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobcovi priznáva aj príslušenstvo žalovanej pohľadávky, a to úrok z omeškania
vo výške 9,25% ročne zo sumy 596,86 eura od 30.6.2011 do zaplatenia. Žalobca v odvolaní namietal,
že napádaný rozsudok nespĺňa zákonné náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, nakoľko súd prvej inštancie

vo svojom odôvodnení zamlčal fakt, že žalobca podal dňa 3.5.2018 pred termínom pojednávania
vyjadrenie, v ktorom podrobne odôvodňuje nárok na priznanie žalovaných úrokov z omeškania a v
ktorom poukázal na skutočnosť, že § 11 ods. 8 zákona o PZP sankcionuje len nesplnenie povinností
uvedených v § 11 ods. 6 zákona o PZP, pričom túto skutočnosť podoprel žalobca predložením rozsudkuKrajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2017 pod sp. zn. 3Co/193/2015. Uvedené ustanovenie podľa
názoru žalobcu nevylučuje zákonný nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka pre prípad, keď sa žalovaný dostane do omeškania s plnením svojej povinnosti. Účelom

ustanovenia § 11 ods. 8 zákona PZP nie je poskytovať právnu ochranu poisťovniam pre prípad
formálneho odmietnutia poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP vykonaného v 30
dňovej lehote, a to na úkor poškodeného, ktorý je navyše spotrebiteľom. Takýto výklad ustanovenia
§ 11 ods. 8 zákona o PZP je v rozpore s jeho slovným vyjadrením a vedie k zneužitiu práva na úkor
poškodeného ako spotrebiteľa a slabšej strany v súdnom konaní. Ak žalovaný odmietne s poukazom

na § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, avšak následne v súdnom
konaní po vykonanom dokazovaní súd žalobcovi nárok na poistné plnenie prizná, deklaruje tým súd
zároveň tú skutočnosť, že nárok na poistné plnenie v čase, keď o ňom rozhodoval žalovaný, existoval,
čo podľa žalobcu znamená, že žalovaný konal v rozpore so zákonom, keď postupoval podľa § 11 ods.
6 písm. b) zákona o PZP a nepostupoval podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP. Keďže žalovaný
nepostupoval podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP a teda neposkytol poistné plnenie, na ktoré

mal žalobca nárok, dostal sa žalovaný do omeškania s plnením svojej zákonnej povinnosti (plnením
peňažného dlhu), z čoho je potom podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z
omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za
rozhodnutie proti dobrým mravom, pretože v dôsledku takéhoto rozhodnutia súdu sú poisťovne vedené
k formálnemu odmietaniu poistných plnení s vedomím, že v prípade súdneho sporu nebudú musieť

uhrádzať úroky z omeškania, čo porušuje základný princíp spravodlivosti obsiahnutý v čl. 2 ods. 1 CSP
v spojitosti s princípom rovnakého postavenia sporových strán obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 CSP.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným
podaním zo dňa 19.12.2018, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a v ktorom

žalovaný uviedol, že žalovaný považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný, nakoľko súd
prvej inštancie správne uzavrel, že žalobcovi v konaní nevznikol nárok na priznanie úrokov z omeškania,
a to v súlade s § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoPZP“). Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo záväzného právneho

názoru odvolacieho súdu, ktorý už v prejednávanej veci expressis verbis uviedol, že nárok na úrok z
omeškania nebol oprávnený a nemal byť priznaný v danom štádiu rozhodovania, nakoľko ešte nebolo
právoplatne rozhodnuté o nároku na istinu a neuplynula lehota na plnenie podľa § 11 ods. 6 písm. a)
ZoPZP. Navyše rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo náležité zistenie skutkového stavu veci,
kedy konajúci súd z predloženého oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 15.3.2011 správne zistil, že

žalobca oznámil vznik poistnej udalosti až dňa 22.3.2011 a z oznámenia žalovaného zo dňa 14.6.2011
správne zistil, že žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia vzniku poistnej udalosti (22.3.2011)
splnil listom zo dňa 14.6.2011 podmienku, ktorá v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP vylučuje nárok žalobcu na
uplatnenie úrokov z omeškania, v dôsledku čoho je obrana žalobcu podľa názoru žalovaného v celom
rozsahu nedôvodná. Totožný právny názor zaujal Krajský súd v Bratislave opakovane (napr. v uznesení

zo dňa 23.11.2017 č.k. 1Cob/244/2016-137 a v rozsudku zo dňa 16.2.2015 sp. zn. 6Co/838/2014).

5. Žalobca v replike zo dňa 21.1.2019 uviedol, že žalovaný vo svojom podaní neuvádza žiadne nové
relevantné skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné zaujať osobitné stanovisko s tým, že žalobca
považuje za irelevantné poukazovanie na názor Krajského súdu v Bratislave obsiahnutý v uznesení zo

dňa 23.11.2017 o tom, že žalobca nemá nárok na úrok z omeškania, nakoľko vec nie je právoplatne
skončená a výsledné súdne rozhodnutie bude výsledkom opätovného zváženia všetkých okolností
a argumentácie strán sporu a na základe zákona, v jeho medziach a s prihliadnutím na zásadu
spravodlivosti.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 4.2.2019 zotrval na svojej argumentácii v predmetnej veci a navyše
poukázal na skutočnosť, že k predmetnej otázke zaujal stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozsudku zo dňa 22.11.2018 pod sp. zn. 3Cdo/145/2017, v dôsledku čoho je nesprávna a zavádzajúca
argumentácia žalobcu, že súdna prax je v predmetnej otázke nejednotná.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP v spojení s § 470 CSP po oboznámení
sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie nie je vo výroku vecne správny a nie sú splnené podmienky na jehopotvrdenie, ani na jeho zrušenie, nakoľko súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

8. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZoPZP“) v znení účinnom v čase vzniku predmetnej poistnej udalosti poisťovateľ je povinný bez
zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné
plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

9. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP v citovanom znení poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

10. Podľa § 11 ods. 8 ZoPZP v citovanom znení ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

12.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

13. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak
a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a
b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 5.10.2011 sa

žalobca - podnikateľský subjekt Q. W. - LAPREMA, s miestom podnikania Siladice 238, IČO: 37 251 449
domáhalvočižalovanémuzaplateniaistiny596,83euraspolus9,25%-nýmročnýmúrokomzomeškania
od 30.6.2011 do zaplatenia z titulu poistného plnenia na základe povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd prvej inštancie rozhodol
vo veci rozsudkom zo dňa 24.6.2016 pod č.k. 30Cb/185/2011-103, ktorým žalobe v celom rozsahu

vyhovel a proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu časti výroku, ktorým
súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, v dôsledku
čoho predmetný rozsudok súdu prvej inštancie v časti istiny nadobudol právoplatnosť dňa 9.8.2016
a vykonateľnosť dňa 13.8.2016. Na základe odvolania podaného žalovaným rozhodoval Krajský súd
v Bratislave ako odvolací súd a uznesením zo dňa 23.11.2017 pod č.k. 1Cob/244/2016-137, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 6.3.2018, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 30Cb/185/2011-103
zo dňa 24.6.2016 v napadnutej časti príslušenstva k istine a v súvisiacom výroku o trovách konania
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení predmetného
zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné zistenie skutkovéhostavu a nedostatočné zdôvodnenie priznania žalobcovi aj nároku na príslušenstvo pohľadávky s tým, že
pre vznik nároku na úrok z omeškania je potrebné skúmať, či došlo k omeškaniu v súlade s § 11 ods.
6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP v spojení s § 11 ods. 7 a ods. 8 totožného zákona, nakoľko

až na základe naplnenia predpokladov určených v tomto predpise je možné dedukovať oprávnenosť.
Odvolací súd ustálil, že je právom poisťovateľa nárok na poistné plnenie nepriznať, pokiaľ má za to, že
nie je oprávnený a zároveň nepriznanie plnenia korešponduje s možnosťou poškodeného odvolať sa
voči tomuto rozhodnutiu v rámci civilného sporového konania, v ktorom bude úlohou súdu rozhodnúť,
či bolo alebo nebolo odopretie poistného plnenia oprávnené a až rozsudok súdu zakladá povinnosť

poisťovne vyplatiť poistné plnenie, prípadne určiť výšku tohto plnenia. Odvolací súd ďalej uviedol, že
súd prvej inštancie neskúmal, kedy bolo oznámenie žalobcu o škodovej udalosti doručené žalovanému,
a teda kedy začala plynúť lehota 3 mesiacov na vybavenie a oznámenie výsledkov poškodenému,
nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu lehota 3 mesiacov neplynie od dátumu uvedeného v oznámení
o škodovej udalosti, ale až odo dňa, kedy bola táto správa doručená žalovanému. Dátum doručenia
bolo potrebné preukázať pre zistenie, či žalovaný splnil lehotu 3 mesiacov, keď listom zo dňa 14.6.2011

oznámil výsledok prešetrovania žalobcovi. Zároveň odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že
nezisťoval, kedy bol doručený výsledok prešetrenia poškodenému v súlade s § 11 ods. 6 písm. b)
posledná veta za bodkočiarkou s tým, že povinnosť oznámiť výsledok poisťovateľom sa považuje za
splnenú až dňom doručenia tejto správy poškodenému. Lehota na plnenie sa potom nemôže počítať od
dátumu, kedy bolo oznámenie spísané, čo bolo dňa 14.6.2011, ako postupoval súd prvej inštancie, ale

až od dátumu doručenia tejto písomnosti. Odvolací súd konštatoval, že zo spisového materiálu zistil, že
nebolo preukázané, kedy k tomuto doručeniu prišlo, a teda nebol stanovený termín plynutia lehoty na
plnenie a preto nie je možné zaujať záver, či došlo k omeškaniu.

16. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedený výňatok z odôvodnenia predchádzajúceho

zrušujúcehorozhodnutiaodvolaciehosúdukonštatuje,žeodvolacísúdjasnedefinovalsvojprávnynázor
v predmetnej veci, ktorým bol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 CSP viazaný, avšak
napriek tomu sa ním dôsledne neriadil, keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd
prvej inštancie za dátum splnenia povinnosti žalovaným podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP“) považoval dátum 14.6.2011, t.j. dátum,
ktorým je datované oznámenie stanoviska žalovaného k predmetnej škodovej udalosti, a neskúmal
dôsledne dátum jeho doručenia žalobcovi, resp. vôbec nezohľadňoval dátum vyplývajúci zo spisu s
odkazom na dátum doručenia uvedený v liste žalobcu zo dňa 20.7.2011, t.j. dátum 19.7.2011.

17. Odvolací súd zo živnostenského registra zistil, že žalobca označený v žalobe ako fyzická osoba
- podnikateľ ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 1.2.2018, t.j. k ukončeniu jeho podnikateľskej
činnosti došlo v priebehu konania pred súdom, v dôsledku čoho odvolací súd vyzval právneho zástupcu
žalobcu na oznámenie dátumu narodenia a adresy trvalého pobytu žalobcu a ďalej konal so žalobcom
ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom.

18. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozhodnutia a odvolania
žalobcu, ako aj s obsahom následných vyjadrení strán sporu mal odvolací súd za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedôsledne
posudzoval skutkový stav veci v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu prezentovaného v

predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. Z toho dôvodu odvolací súd nariadil na
prejednanie odvolania pojednávanie za účelom zopakovania dokazovania v potrebnom rozsahu, v
nadväznosti na čo za účelom preukázania opodstatnenosti tvrdenia žalovaného o splnení povinnosti
v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) ZoPZP vyzval právneho zástupcu žalovaného na predloženie dokladu
relevantne preukazujúceho presný dátum doručenia listu žalovaného zo dňa 14.6.2011 (oznámenie

stanoviska k škodovej udalosti č. 1116901329) žalobcovi. Zo strany žalovaného uvedený doklad
odvolaciemu súdu predložený nebol a na výzvu súdu právny zástupca žalovaného zareagoval podaním
zo dňa 13.7.2020, v ktorom zotrval na svojej argumentácii, opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018 pod sp. zn. 3Cdo/145/2017 a súčasne uviedol, že
predmetný záver zaujal Najvyšší súd SR opakovane, a to aj v rozsudku zo dňa 26.2.2019 pod sp. zn.

1Cdo/212/2017 s tým, že právny názor Najvyššieho súdu SR je všeobecne akceptovaný súdmi nižších
inštancií a aplikovaný v rámci rozhodovacej praxe.19.Právnyzástupcažalobcudoručilodvolaciemusúdudňa2.9.2020podanienadpísanéako„Záverečné
vyjadrenie žalobcu“, v ktorom uviedol, že žalovaný po podaní žaloby, a to konkrétne dňa 4.8.2016 zaplatil
žalobcovi istinu vo výške 596,83 eura a náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 35,50 eura

s tým, že predmetom konania naďalej ostáva nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 9,25%
ročne zo sumy 596,83 eura od 30.6.2011 do 4.8.2016, t.j. celkovo 281,63 eura. Žalobca poukázal na
skutočnosť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonnej trojmesačnej lehoty
podľa § 11 ods. 6 ZoPZP s tým, že podľa žalobcu je nepochybné, že škodová udalosť bola oznámená
9.3.2011 a žalovaný oznamoval ukončenie škodovej udalosti až listom zo dňa 14.6.2011, t.j. k tomuto

dňu ukončil prešetrenie škodovej udalosti, v dôsledku čoho uplynula žalovanému lehota na prešetrenie
škodovej udalosti 9.6.2011 a žalovaný sa dostal do omeškania podľa § 11 ods. 6 ZoPZP. Podľa žalobcu
žalovaným prezentovaný výklad ustanovenia § 11 ods. 8 ZoPZP nezodpovedá žiadnemu z výkladových
pravidiel právnych noriem a navyše odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie sankcionuje len
omeškanie administratívneho úkonu poisťovne podľa § 11 ods. 6 ZoPZP a týmto ustanovením nie je
dotknuté omeškanie s vyplatením poistného plnenia, ktorého splatnosť je určená v ustanovení § 11 ods.

7 ZoPZP a teda ani právne následky omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu podľa ustanovenia §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2017 pod sp. zn. 3Co/193/2015. Žalobca predmetným podaním navrhol,
aby odvolací súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 596,83 eura od
30.6.2011 do 4.8.2016 v celkovej výške 281,63 eura a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

20. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom pred odvolacím súdom dňa 3.9.2020 predniesol
vyjadrenie totožné s vyjadrením doručeným odvolaciemu súdu v písomnej forme dňa 2.9.2020 s tým, že
vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo dňa 4.8.2016 k úhrade istiny vo výške 596,83
euraakúhradetrovkonaniapredstavujúcichsúdnypoplatok35,50eura,žalobcanavrhujezmenužaloby

tým spôsobom, že v ďalšom konaní sa domáha, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 596,83 eura od 30.6.2011 do 4.8.2016, t.j.
celkovo v sume 281,63 eura.

21. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom pred odvolacím súdom dňa 3.9.2020

uviedol, že žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, nakoľko
preukázateľne bolo oznámenie o škodovej udalosti žalovanému doručené zo strany žalobcu až dňa
22.3.2011 a nie dňa 9.3.2011, ako tvrdí žalobca. Od dátumu 22.3.2011 začala plynúť zákonná lehota 3
mesiace na ukončenie prešetrenia poistnej udalosti, pričom žalovaný ešte pred uplynutím tejto lehoty
listom zo dňa 14.6.2011 oznámil žalobcovi výsledok šetrenia. Zo strany žalobcu nebolo rozporované,

že mu správa o výsledku šetrenia nebola doručená 14.6.2011, keďže vo svojich stanoviskách vychádza
pri počítaní lehoty len z odlišného dátumu oznámenia škodovej udalosti žalovanému, a to z dátumu
9.3.2011, v prípade ktorého by zákonná lehota 3 mesiace uplynula už dňa 9.6.2011. Právny zástupca
žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný oznámenia o výsledkoch šetrení poistných udalostí
doručuje len obyčajnou poštou a z toho dôvodu nedisponuje dokladom preukazujúcim presný dátum

doručenia predmetnej správy zo dňa 14.6.2011 žalobcovi a z toho dôvodu nebol takýto doklad
predložený ani v rámci konania pred okresným súdom. Súčasne právny zástupca žalovaného uviedol,
že vo vzťahu k návrhu žalobcu na zmenu žaloby prednesenému na pojednávaní žalovaný nemá výhrady.
Žalovaný sa nestotožňuje s vyjadrením žalobcu, ktorý vo svojom stanovisku vôbec nereflektuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré vo svojich vyjadreniach poukazoval žalovaný. Žalovaný

zároveň dal do pozornosti, že istinu predstavujúcu poistné plnenie uhradil na základe právoplatného
rozhodnutia súdu.

22.Podľa§371CSPžalobunemožnovodvolacomkonanímeniť,avšakvdanomprípadesprihliadnutím
na čl. 2 ods. 1 a čl. 17 Základných princípov CSP súd pristúpil k pripusteniu zmeny žaloby v zmysle

žalobcom navrhovanej úpravy petitu žaloby v časti úrokov z omeškania s ohľadom na konkrétny dátum
zaplatenia istiny žalovaným, t.j. 4.8.2016, ktorý nebol zo strany žalovaného spochybnený. Žalobca
pôvodne žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie úrokov z omeškania do zaplatenia istiny, t.j. do
nekonkretizovaného dátumu ako príslušenstvo pohľadávky, avšak v priebehu konania došlo zo strany
žalovaného k úhrade žalobcom uplatňovanej istiny v sume 596,83 eura, pričom presná špecifikácia

obdobia, za ktoré žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vrátane presného uvedenia
konkrétneho dátumu skončenia omeškania žalovaného a uvedenia konkrétnej sumy vyčíslených úrokov
z omeškania je v záujme určitosti a jednoznačnej vykonateľnosti zaväzujúceho rozhodnutia súdu. V
neposlednom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predmetná úprava petitu žalobyuplatnenážalobcomvoformenávrhunazmenužaloby,vočiktorémužalovanýneuplatnilžiadnevýhrady,
nepredstavuje rozšírenie pôvodne žalobou uplatňovaného nároku a ani jeho diametrálnu odlišnosť, ale
ide len o reflektovanie na zmenu skutkového stavu vyvolanú zaplatením istiny v priebehu konania, na

základe ktorého je presne známy dátum skončenia omeškania žalovaného s plnením povinnosti.

23. Odvolací súd na pojednávaní zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu a následne ustálil
skutkový stav veci vo vzťahu k žalobcom uplatňovanému nároku na zaplatenie úrokov z omeškania
nasledovným spôsobom. Z dikcie ustanovenia § 11 ods. 8 ZoPZP v spojení s ustanovením § 11 ods.

6 ZoPZP vyplýva naviazanosť povinnosti poisťovateľa platiť úrok z omeškania na plnenie povinností
vyplývajúcich z ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP, pričom v danom prípade odvolací súd na základe
vykonaného dokazovania konštatuje, že žalovaný ako poisťovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu včasného splnenia povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) ZoPZP, nakoľko
nepreukázal poskytnutie písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie
poškodenému v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, t.j. v

danom prípade v lehote troch mesiacov od dátumu 22.3.2011, keďže zo strany žalovaného nebol
súdu predložený dôkaz relevantne preukazujúci naplnenie dikcie ustanovenia § 11 ods. 6 písm.
b) za bodkočiarkou, v zmysle ktorého sa písomné vysvetlenie považuje za doručené dňom, keď
ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Za
dátum riadneho a včasného poskytnutia písomného vysvetlenia nemožno považovať dátum spísania

písomného vysvetlenia (14.6.2011), pričom jediný dátum týkajúci sa doručenia písomného vysvetlenia
žalovaným žalobcovi vyplýva z listu žalobcu zo dňa 20.7.2011, v ktorom je uvedený dátum doručenia
písomného vysvetlenia žalovaného žalobcovi dňa 19.7.2011, t.j. po uplynutí lehoty troch mesiacov
odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti (od 22.3.2011), ktorej posledným dňom bol
dátum 22.6.2011. V súlade s platnou a účinnou právnou úpravou týkajúcou sa povinnosti platiť úroky z

omeškania vznikol žalobcovi v danom prípade nárok na zaplatenie úrokov z omeškania dňom 23.6.2011,
pričom žalobca uplatnil žalobou nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od neskoršieho dátumu, a
to odo dňa 30.6.2011 do zaplatenia v správnej sadzbe 9,25% ročne zodpovedajúcej zákonnej úprave
výšky úrokov z omeškania zo sumy istiny 596,83 eura, ktorá bola v priebehu konania žalovaným dňa
4.8.2016 v plnej výške uhradená, čo predstavuje 1862 dní omeškania a úrok z omeškania vyčíslený

pevnou sumou potom predstavuje žalobcom správne uplatňovanú sumu 281,63 eura.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého rozsudku a z toho dôvodu napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že zaviazal žalovaného na povinnosť
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 596,83 eura od 30.6.2011 do
4.8.2016 v celkovej sume 281,63 eura.

25. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v obdobných veciach, a to rozsudok zo dňa 22.11.2018 pod sp. zn. 3Cdo/145/2017
a rozsudok zo dňa 26.2.2019 pod sp. zn. 1Cdo/212/2017, s právnymi závermi ktorých je predmetné
rozhodnutie odvolacieho súdu súladné.

26. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

27. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. V danom prípade mal vo veci plný úspech žalobca, v dôsledku čoho odvolací súd žalobcovi
zastúpenému advokátom priznal nárok náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorej rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).