Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011138
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2320011138.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci vedenej proti obžalovanej Z. D., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23.08.2021, sp. zn. 31T/110/2020,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.05.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 23.08.2021, sp. zn. 31T/110/2020 uznal obžalovanú Z. D.
za vinnú, že
dňa 21.09.2019 v čase okolo 17.15 hod. v K. po ulici N. viedla motorové vozidlo Škoda Rapid EČ:
GA-048FN, na križovatke s ulicou Čepeňskou zastavila vozidlo, aby dala prednosť vozidlám idúcim po

hlavnej ceste, a následne sa pohla do križovatky rovno v smere na ulicu Andreja Hlinku, prehliadla v tom
čase z pravej strany po hlavnej ceste z ulice Čepeňskej prichádzajúceho cyklistu S. F. a prednou časťou
svojho vozidla zavadila o zadné koleso bicykla, následkom čoho S. F. spadol s bicyklom na zem, čím
utrpel zranenia tržno-zhmoždenú ranu na zadnej strane ľavého lakťa a viacpočetnú zlomeninu kĺbovej
jamky ľavého bedrového zhybu s prevahou predného piliera a presahom na lopatu bedrovej kosti bez
výraznejšej dislokácie lomných plôch, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu do 02.10.2019 a následnú chôdzu

možnú za použitia dvoch nemeckých bariel do 24.12.2019 a za použitia jednej barly do 31.01.2020,
teda inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví,
čím spáchala prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.
Za to jej súd prvého stupňa podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výške 600
(šesťsto) €.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu obžalovaná úmyselne
zmarila, súd prvého stupňa určil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO:
35 937 874, sídlo Panónska cesta 2, Bratislava a S. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXXX/XX, K.,
odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

2. Proti tomuto rozsudku podal priamo na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, prokurátor
odvolanie, a to do výroku o treste v neprospech obžalovanej. Obžalovaná sa vzdala práva na podanie
odvolania.
3. Podaním zo dňa 26.10.2021, doručeným prvostupňovému súdu dňa 27.10.2021 prokurátor písomne
odôvodnil podané odvolanie nasledovne (skrátene):
3.1. Nestotožňuje sa s neuložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v

zmysle § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanej. Uvádza, že vzhľadom na jednotlivé okolnosti prípadu -
najmä na ujmu, ktorá bola poškodenému spôsobená (ťažká ujma na zdraví), ako i na príčinu samotnejdopravnejnehody-nedanieprednostivjazdepohlavnejcestezpravejstranyprichádzajúcemucyklistovi
obžalovanou D., bolo potrebné obžalovanej popri uloženom peňažnom treste uložiť aj primeraný trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

3.2. Poukazuje na to, že obžalovaná sa už v minulosti dopustila priestupku na úseku dopravy - dňa
04.11.2013, kedy spôsobila dopravnú nehodu z dôvodu, že sa nevenovala plne vedeniu vozidla a
nesledovala situáciu v cestnej premávke (§ 4 ods. 1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z.). Od uvedeného
priestupku sa s výnimkou práve prejednávanej dopravnej nehody dopustila ešte jedného drobného
priestupku v roku 2013 a jedného drobného priestupku v roku 2020.

3.3. Vzhľadom na predchádzajúcu dopravnú nehodu z roku 2013, ako i na spôsob porušenia pravidiel
cestnej premávky v danom prípade (nedanie prednosti cyklistovi), sa neuloženie trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá javí ako neprimerane mierne.
3.4. Ďalej uvádza, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej o vine a na jej dovtedy bezúhonný život,
prichádzalo u obžalovanej do úvahy aj prípadné použitie ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Tr. zák.,
pričom jej tak mohol byť ukladaný aj trest zákazu činnosti kratší ako 1 rok, pričom aj vzhľadom k tomu, že

u obžalovanej by teoreticky v prípade vedenia riadneho života prichádzalo do úvahy vrátenie vodičského
preukazu prostredníctvom upustenia od zvyšku prípadného trestu zákazu činnosti, ktorý trest by tak
reálne bol uložený len v trvaní niekoľko mesiacov, uvedené nemožno považovať za neprimeranú krutosť
zo strany súdu.
3.5. Prokurátor týmto nespochybňuje tvrdenie súdu, že ukladanie trestu zákazu činnosti v zmysle § 61

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. nie je obligatórne, avšak jeho neuloženie v prípade dopravných nehôd by malo
byť riadne odôvodnené a výnimočné, pričom by malo reflektovať najmä na okolnosti spáchania daného
skutku, mieru porušenia povinností vodiča, následok, aký bol danou dopravnou nehodou spôsobený,
ako i predchádzajúci život daného vodiča - v zmysle dodržiavania pravidiel cestnej premávky, teda jeho
neuloženie by nemalo reflektovať výlučne ťažkú životnú situáciu páchateľa.

3.6. Súdom uložený trest považuje vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody za neprimerane mierny,
v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v spojení s ustanovením § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
3.7. Z uvedených dôvodov preto navrhuje, aby Krajský súd Trnava v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1
písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o treste
a aby v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanej D. uložil primeraný a zákonný trest, najmä

trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.
4. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo
v prítomnosti prokurátorky a obhajcu obžalovanej. Obžalovaná sa verejného zasadnutia nezúčastnila,
podaním zo dňa 06.05.2022 súhlasila s vykonaním verejného zasadnutia v jej neprítomnosti.
5. Prokurátorka zotrvala na podanom odvolaní, pridržala sa dôvodov uvedených v písomnom vyhotovení

odôvodnenia odvolania a zároveň uviedla, že súdom uložený trest vo výške 600 eur považuje vzhľadom
na okolnosti prípadu a skutočnosť, že poškodenému bola spôsobená ťažká ujma na zdraví ako aj príčiny
samotnej dopravnej nehody, za mierny a navrhuje, aby súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci
rozhodol a uložil primeraný trest aj so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá.
6. Obhajca obžalovanej uviedol, že akýkoľvek trest zákazu činnosti, ktorý by bol obžalovanej uložený,

bude mať negatívny dopad na jej rodinné pomery, musí zabezpečovať lekársku starostlivosť pre dve
maloleté deti, ktorú nie je jej manžel sám schopný zabezpečiť a cesta taxíkom je aj s poukazom na
dnešnú dobu a finančné možnosti obžalovanej nereálna. Obžalovanej bol uložený primeraný trest.
Rozsudok Okresného súdu Galanta považuje za právne správny a riadne odôvodnený. S poukazom
na zásadu personality trestu má za to, že odvolanie OP Galanta nie je dôvodné, preto navrhuje toto

odvolanie zamietnuť.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle

§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
9. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na

vyhlásenie obžalovanej o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa), meritórne zaoberal
len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
10. Výrok o treste prvostupňový súd odôvodnil tým, že u obžalovanej súd zistil prítomnosť jednej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa k trestnej činnosti priznala a
úprimne ju oľutovala a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a preto pri prevahe poľahčujúcich okolností

ukladal trest v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Súd prvého stupňa mal po vykonanom
dokazovaní za to, že účel trestu môže byť dosiahnutý aj uložením alternatívneho trestu - peňažného a to
vo výške 600,- eur, pričom vo vzťahu k uloženej výške trestu zohľadnil aj majetkové pomery obžalovanej.
Pre prípad, že by výkon peňažného trestu obžalovaná úmyselne zmarila, určil súd obžalovanej náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, čo predstavuje spodnú hranicu trestnej sadzby v zmysle

§ 157 ods. 1 Trestného zákona. Trestný zákon v § 157 ods. 1 určuje trestnú sadzbu odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov až 2 roky.
11. Súd prvého stupňa sa vyjadril aj k prokuratúrou navrhovanému trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 rok, a to tak, že hoci pri spáchaní prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona pri riadení motorového vozidla obžalovaným sa spravidla ukladá aj

trest zákazu činnosti, je potrebné upriamiť pozornosť na to, že uloženie uvedeného zákazu činnosti nie
je v zmysle ustanovenia § 61 ods. 2 Trestného zákona obligatórnou povinnosťou súdu, ale fakultatívnou
možnosťou a pri jeho ukladaní musí súd vždy zhodnotiť všetky okolnosti prípadu, aby dospel k záveru, či
uloženie tohto trestu bude spĺňať účel ukladania trestu (prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti). V
tomto smere súd prvého stupňa poukázal na to, že skutok bol spáchaný dňa 21.9.2019, teda skoro pred

dvomi rokmi, obžalovanej nebol zadržaný vodičský preukaz a ako vyplýva z vykonaného dokazovania,
obžalovaná od skutku naďalej každodenne viedla motorové vozidlo, pričom sa doposiaľ dopustila iba
jedného drobného priestupku (dňa 21.8.2020), čo však pri každodennom vedení motorového vozidla
možno považovať za nepatrné vybočenie z inak riadneho dodržiavania pravidiel cestnej premávky.
Obžalovanápoškodenémuihneďposkutkuposkytlaprvúpomocainapriektomu,žepoškodenýnechcel

volaťsanitku,obžalovanámujuzavolala,abypredišlaďalšímprípadnýmnegatívnymnásledkom.Skutok
riadne priznala a oľutovala. Teda súdu sa nejaví ako nevyhnutné pôsobiť na obžalovanú uvedeným
zákazom činnosti za účelom jej prevýchovy vo vzťahu k riadnemu vedeniu motorového vozidla v cestnej
premávke. Zároveň upozornil na jednu zo zásad ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 3 Trestného
zákona, podľa ktorej má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Poukazujúc na konkrétne okolnosti prejednávanej veci a pomery
páchateľky a jej rodiny (starší syn je autista, s ktorým denne chodí do špecializovaného autistického
zariadenia do Trnavy a k rôznym doktorom špecialistom mimo miesta bydliska, pričom dopravu musí
zabezpečovať osobne (manžel ani žiadna z blízkych osôb na to nemá vytvorené podmienky), nevie sa
dopravovať hromadným dopravným prostriedkom (nakoľko maloletý syn to z dôvodu jeho zdravotného

stavu nezvláda) a doprava napr. taxíkom by bola vzhľadom na ich finančnú situáciu nereálna a zároveň
sa aj u mladšieho syna javí, že bude mať obdobnú diagnózu), mal súd prvého stupňa za to, že
práve uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu obžalovanej, by popri
mizivému vplyvu na jej prevýchovu malo významne negatívny vplyv na celú rodinu obžalovanej, najmä
na jej zdravotne postihnuté maloleté deti a teda takto uložený trest by podľa súdu ani nepôsobil ako

generálna prevencia, ale skôr by navodzoval dojem neprimeranej krutosti zo strany súdu.
12. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci
vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný
proces upravujú. Zároveň trest uložený obžalovanej považuje za primeraný, zákonný a spravodlivý.Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168
Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na
skonštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

13. Prvostupňový súd u obžalovanej správne vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznala a jeho spáchanie oľutovala, pričom
správne vyhodnotil neexistenciu priťažujúcej okolnosti. Prvostupňový súd taktiež správne prihliadol na
okolnosti spáchaného skutku, ako aj na okolnosti na strane páchateľa a vyhodnotil, že peňažný trest vo
výške 600 Eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a neuloženie trestu zákazu

činnosti je pre obžalovanú trestom zákonným a spravodlivým. Majúc na zreteli účel trestu, odvolací súd
pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje takto uložený trest za primeraný a zákonný a ktorý
je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne naplní funkciu tak individuálnej,
ako aj generálnej prevencie. S týmto sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje.
14. Podstatou odvolacích námietok prokurátora bola skutočnosť, že prvostupňový súd neuložil
obžalovanej za spáchanú trestnú činnosť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu a dôvodil, že jeho neuloženie v prípade dopravných nehôd by malo byť riadne odôvodnené a
výnimočné, pričom by malo reflektovať najmä na okolnosti spáchania daného skutku, mieru porušenia
povinností vodiča, následok, aký bol danou dopravnou nehodou spôsobený, ako i predchádzajúci život
daného vodiča - v zmysle dodržiavania pravidiel cestnej premávky, teda jeho neuloženie by nemalo
reflektovať výlučne ťažkú životnú situáciu páchateľa.

15. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi
skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné,
rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri
rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe
logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne

aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste.
16. Ako vyplýva z § 61 ods. 2 Trestného zákona ukladanie trestu zákazu činnosti (v súvislosti s vedením
motorového vozidla) nie je obligatórne, ale predstavuje možnosť súdu jeho uloženia v prípadoch, kedy to

uzná za vhodné a účelné. Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného
činu, a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave
pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo, napr. ak vodič motorového
vozidla opakovane porušuje dôležité pravidlá cestnej premávky.
17. O obžalovanej, aj napriek tomu, že sa dopustila dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky, nie

je možné hovoriť ako o nedisciplinovanom vodičovi, o ktorého spôsobilosti viesť motorové vozidlo má
súd pochybnosť. Spáchané priestupky boli menej závažného charakteru a pri každodennom vedení
motorového vozidla ich možno považovať len za jednorazové vybočenia z inak riadneho dodržiavania
pravidiel cestnej premávky. Dopustenie sa dvoch nepatrných priestupkov na úseku cestnej premávky
skutočne neodôvodňuje ukladanie trestu zákazu činnosti, nakoľko nejde o vodiča, ktorý opakovane

a závažným spôsobom porušuje a nerešpektuje pravidlá cestnej premávky a na ktorého je potrebné
pôsobiťtrestomzákazučinnosti.Akideopriestupokzodňa04.11.2013,naktorýpoukazujeprokurátorvo
svojom odvolaní, kedy obžalovaná spôsobila dopravnú nehodu, je potrebné poukázať na značný časový
odstup od spáchania stíhaného skutku a zároveň, že táto skutočnosť mala za následok, že obžalovanej
nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona.

18. Táto skutočnosť spolu s povahou spáchaného trestného činu (nedbanlivostný trestný čin),
osobou obžalovanej (doposiaľ nebola súdne trestaná), skutočnosťou, že ihneď po dopravnej nehode
poškodenému poskytla pomoc, priznala sa k spáchaniu skutku a tento úprimne oľutovala a v
neposlednom rade rodinnou situáciou (obžalovaná je matka autistického dieťaťa, ktoré každodenne vozí
k lekárom alebo do špecializovaného zariadenia) vo vzájomnej súvislosti odôvodňuje neuloženie trestu

zákazu činnosti.
19. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, preto
ani odvolacie námietky okresného prokurátora nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.20. Napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný.
Preto tunajší súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.