Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. september 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212667
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8116212667.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: J. H., T.. XX.X.XXXX, H.

B. I. X, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o
vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 124,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne z tejto sumy od 6.8.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 11.12.2014,

uvedená v bode 2. v znení: „Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 105,- Eur
(ďalej len „odplata“), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 30 %, ktorá
sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie.“, j e n e p
r i j a t e ľ n á .

Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 17.6.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok ktorým by
rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 124,- Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému
do zaplatenia, a zároveň určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
z 11.12.2014, uvedená v bode 2. v znení tak, ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku, je neprijateľná.

2.1. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu, ide o zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 11.12.2014, vo výške 350,- Eur za celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom vo výške 322,- Eur s tým, že celkovú čiastku 672,- Eur mala (žalovanému)
zaplatiť do 11.12.2015. V zmluve je uvedená odplata vo výške 105,- Eur, čo predstavuje RPMN 30 %,
úrok vo výške 62 %, čo predstavuje sumu 217,- Eur, a že priemerná RPMN na poskytnutý spotrebiteľský
úver je 15,89 %. Dodala, že zároveň s úverovou zmluvou bola uzavretá Dohoda o plnení v splátkach k
Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 11.12.2014 s tým, že celkovú čiastku vo výške 672,-
Eur uhradí v 12 pravidelných mesačných splátkach po 56,- Eur a výška RPMN uvedená v tejto dohode

je 281,64 %. Doposiaľ na predmetný úver zaplatila 474,- Eur.

2.2. Ďalej žalobkyňa uviedla, že bod 2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere považuje za nejasný, nesprávny
a klamlivý, a že žalovaný jej neposkytol reálne plnenie za odplatu vo výške 105,- Eur uvedenú v tomtobode. Ako súčasť formulára zmluvy nebola táto zmluvná podmienka individuálne dojednaná a svojou
výškou na jednej strane, a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na strane druhej, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje

podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľnú podmienku. Dodala, že zo zmluvy nie je možné zistiť na aký účel
veriteľ predmetnú odplatu používa.

2.3. Podľa žalobkyne hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje odplatu za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred

známe, ani len svojim obsahom. Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o
zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS). Túto skutočnosť súd preveruje z úradnej moci (rozsudok SD EÚ C-240/98 až C-244/98),
pričom neprijateľná podmienka upravená v spotrebiteľskej zmluve je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ). Ďalší
žalobcovia v obdobných konaniach (spotrebitelia zastúpený rovnakým advokátom) pritom na tomto

mieste k tomu obvykle tiež uvádzajú, že „teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve
spotrebiteľa, ktorý by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenia
jej neplatnosti domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z.)“ s tým, že neprijateľná podmienka je
absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), že „je tomu tak samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa“,
že naliehavý právny záujem na určení neprijateľností zmluvných podmienok je daný zákonom a nie je

potrebné ho preukazovať, a že „s týmto stavom sa vysporiadal“ aj SD EÚ v rozsudku z 21. novembra
2002, Cofidis, C-473/00, keď uviedol, že „Národná právna úprava, ktorá národnému súdu v rámci
konania o žalobe podanej poskytovateľom spotrebiteľského úveru proti spotrebiteľovi a spočívajúcej na
zmluve medzi nimi uzavretej, znemožňuje po uplynutí premlčacej lehoty z úradnej povinnosti alebo na
základe podnetu spotrebiteľa určiť, že podmienka obsiahnutá v zmluve medzi nimi uzavretej je nekalá,

je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EH.“ (pozn. súdu: v uvedenom rozsudku sa však SD EÚ zaoberal
iba povinnosťou národného súdu podľa článku 6(1) hore uvedenej smernice zabezpečiť - v konaní o
žalobe podanej dodávateľom proti spotrebiteľovi ochranu spotrebiteľa v zmysle uvedenej smernice aj pri
spotrebiteľovej nečinnosti - aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné. Už na tomto meste
tak treba poukázať na to, že uvedené rozhodnutie sa týkalo konania o žalobe podanej poskytovateľom

proti spotrebiteľovi, a nie procesných podmienok a významu opačných konaní, a v rámci toho povinnosti
členských štátov „zabezpečiť“ aby spotrebitelia neboli viazaní nekalými podmienkami, vrátane možnej
odradzujúcej funkcie súdneho rozhodnutia prispievajúcej k ukončeniu používania nekalých podmienok,
a teda nie primeranosti, potrebnosti, zmyslu a podmienok akýchkoľvek ďalších resp. rôznych iných
súdnych konaní iniciovaných naopak spotrebiteľom a týkajúcich sa opakovane rovnakého predmetu po

splnení povinnosti členského štátu podľa článku 6(1) tejto smernice, najmä ak je ochrana žalobcu ako
spotrebiteľaprednímuvedenýmineprijateľnýmizmluvnýmipodmienkami,takakojetoajpodľavyjadrení
a vedomostí samotného žalobcu uvedených v predchádzajúcom a úvode tohto bodu odôvodnenia,
našim štátom už zabezpečená - t.j. ak predmetné zmluvné podmienky už boli vyhlásené za neplatné, z
ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa ich používania, a najmä neprijateľná

podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a to všetko bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa -
o čom žalobca, vychádzajúc z jeho žaloby, vie.

2.4. Žalobkyňa dodala, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 105,- Eur má nejasný
účel, nakoľko v bode 3. zmluvy je vyčíslený úrok vo výške 217,- Eur, a že údaj o výške RPMN 30 % je už

na prvý pohľad uvedený nesprávne a klamlivo, pretože za žiadnych okolností RPMN nemôže byť nižšia
ako ročná úroková sadzba, v tomto prípade 62%. RPMN vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (§ 2
písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z.), do ktorých je zahrnutý aj úrok.

2.5. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná
o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy, konkrétne podľa § 9 ods. 2 písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, a poukázala na to, že
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y (§ 11 ods. 1 písm. b/ tohto zákona),resp. ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d/ tohto zákona).

2.6. Dodala tiež, že predmetný úver je naviac aj úžerný, pretože v časti ročnej úrokovej sadzby odporuje
dobrým mravom, čo vedie k jeho absolútnej neplatnosti podľa § 39 OZ, s poukazom na priemernú
úrokovú mieru nových obchodov pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 roka v decembri 2014
vo výške 6,87 %. To sa podľa žalobkyne prejavilo aj na výške RPMN 281,64 % v Dohode o plnení v
splátkach k zmluve č. XXXXXXXXX z 11.12.2014, pričom v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená

RPMN 30 %. Podľa žalobkyne takéto následné korigovanie ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere
novou listinou určite nezodpovedá prístupu veriteľa k jednaniu s dlžníkom s odbornou starostlivosťou a
pýta sa, či je súčasťou zmluvy o úvere, alebo je táto dohoda novou zmluvou, resp. z akého dôvodu majú
tieto listiny niektoré náležitosti zhodné, iné odlišné (RPMN) alebo chýbajúce (priemerná RPMN). Na
základetohožalobkyňavyslovilapresvedčenieoúmyselnepoužitejklamlivejobchodnejpraktikepoužitej
v priebehu uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere, a uzavrela, že bezdôvodné obohatenie žaluje vo

výške rozdielu medzi jej platbami, t.j. 474,- Eur a výškou úveru 350,- Eur, teda vo výške 124,- Eur.

3.1. Žalovaný vo vojom písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasil a navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Skutočnosti, resp. argumenty v jeho vyjadrení boli pritom uvedené čiastočne aj bez vzťahu ku
žalobným tvrdeniam, spracované zrejme formulárovo, keďže niektoré tvrdenia v ňom nekorešpondujú

so žalobou vymedzeným predmetom konania a skutočnosťami vyplývajúcimi zo žalobcom predložených
príloh, pričom žalovaný k svojmu vyjadreniu nepriložil a ani neoznačil žiadne iné prílohy či dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný napr. namietal, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na
určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov, hoci takýto nárok predmetom konania nebol.

3.2. K zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX žalovaný uviedol, že nemožno hovoriť o absencii
výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s poukazom na to, že dlžník sa zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 672,- Eur s termínom splatnosti dňa
11.12.2015, následne však požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o
plnení v splátkach. Žalovaný dodal, že dlžník bol dňa 11.12.2014 s predmetnou dohodou oboznámený,

na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej následne
boli uvedené s tým, že spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 56,- Eur, vždy k 19. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 19.1.2015. Podľa
žalovaného dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak ako je to
ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN

vo výške 30% stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej
splátke, naproti tomu RPMN vo výške 281,67 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN
vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach, tak ako je tomu aj v predmetnom
prípade. Žalovaný dodal, že žalobca nesie dôkazné bremeno o jeho úlohou je preukázať v čom spočíva
klamlivé uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje.

Ďalej žalovaný poukázal na definíciu odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa
§ 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. s tým, že nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a
akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy
a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Vyslovil pritom názor, že úrok

nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo
v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Podľa žalovaného ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri
podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že
je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí
peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov.

Žalovaný uzavrel, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.12.2014 je odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 105,- Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 30 %, a
spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský
úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy je vo výške 15,89 %. Podľa žalovaného teda výška
odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok

priemerných hodnôt RPMN, z uvedeného dostatočne vyplýva súlad so zákonom, a preto „podmienka,
ktorej neprijateľnosti sa žalobca vo výroku II. domáha opäť nemá žiadnu právnu oporu“.3.3. V súvislosti s bezdôvodným obohatením žalovaný uviedol, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej
zmluvyoúvere,predmetnázmluvaoúverenebolanikdyprávoplatnevyhlásenázaneplatnú,rovnakotak

právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol, a majetkový prospech získal žalovaný
z poctivých zdrojov.

4. Žalobkyňa, zastúpená advokátom, sa k doručenému vyjadreniu žalovaného v stanovenej lehote
písomne nevyjadrila, hoci ju na to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 167 ods. 3 CSP

vyzval s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť (viď
aj § 291 ods. 3 CSP).

5. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa žalovaný neustanovil, svoju neúčasť
však ospravedlnil, a preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

6. Právny zástupca žalobkyne následne na pojednávaní ešte uvádzal niektoré ďalšie skutkové tvrdenia
(o množstve zmlúv a nedostatku skúmania bonity žalobkyne), na toto oneskorené dopĺňanie ďalších
skutkových tvrdení (ako prostriedkov procesného útoku) však súd neprihliadal, nakoľko žalobkyňa, hoci
bola zastúpená advokátom, tieto ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle ust. § 153 ods. 1 CSP (v spojení s
ust. § 291 ods. 3 CSP) neurobila včas (najmä v lehote stanovenej vo výzve na vyjadrenie k vyjadreniu

žalovaného), a v záujme zachovania práva žalovaného na možnosť vyjadrenie k nim by si vyžadovali
odročenie pojednávania a vykonanie ďalších úkonov (§ 153 ods. 2 CSP).

7. Súd sa však oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany
sporu počas konania uplatnili riadne a včas, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými

dôkazmi, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní
osobitne nečítal, viď § 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich
skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento podstatný
skutkový stav :

8. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 11.12.2014,
vo výške 350,- Eur za celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 322,- Eur s tým, že
celkovú čiastku 672,- Eur mala (žalovanému) zaplatiť do 11.12.2015. V bode 2. tejto zmluvy je pritom
uvedené, že „Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 105,- Eur (ďalej len „odplata“),
čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 30 %, ktorá sa vypočítala v zmysle

zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie.“ V bode 3. tejto zmluvy je pritom uvedené,
že „Úrok je vo výške 62 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 217 Eur.“ Ďalej je
v tejto zmluve uvedené, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver
platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy je vo výške 15,89%.

9. V ten istý deň 11.12.2014, podľa nepopretých tvrdení žalobkyne dokonca zároveň s úverovou
zmluvou, bola uzavretá aj Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX z 11.12.2014. Podľa obsahu písomného vyhotovenia tejto dohody sa pritom žalovaný ako
veriteľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ dohodli na zmene predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak,

že žalobkyňa sa zaviazala veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 672,- Eur v 12 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 56,- Eur, vždy k 19. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 19.1.2015 s tým,
že spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru, a je vo výške 281,64 %.

10. Obidve zmluvy (zmluva o spotrebiteľskom úvere i dohoda o plnení v splátkach) sú pritom vyhotovené
napredtlačenýchzmluvnýchformulárochžalovaného,doktorýchsadopĺňaliibaosobnéúdaježalobkyne
ako spotrebiteľky a vyššie uvedené číselné údaje. Žiadne ďalšie údaje o úvere, najmä údaje o spôsobe
uplatňovania úrokovej sadzby, z predloženého písomného vyhotovenia týchto zmlúv nevyplývajú.

11. Medzi stranami napokon ešte nebolo sporné, že žalobkyňa podľa jej žalobných tvrdení, ktoré
žalovaný nepoprel, na predmetný úver zaplatila 474,- Eur.12. Z hľadiska vymedzenia rozhodovanej veci súd osobitne zdôrazňuje, že žiadne iné než
vyššie uvedené podstatné skutočnosti v konaní stranami konkrétne uvedené a ani zákonom stanoveným
procesným postupom súdu (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) zistené neboli a ani nevyšli najavo (§ 191 ods. 1

CSP). V tejto súvislosti pritom súd tiež pripomína, že „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu
(pozn. súdu: a nepochybne aj žalovaného) neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé
byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu (pozn. súdu: a nepochybne
aj žalovaného) súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne
dokazovanie. (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,

a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670).

I. Určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky

13.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvyoúvere(ďalejlen
„OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva.

18. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.19. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia, že ňou označená zmluvná podmienka o tom, že
odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 105,- Eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu
mieru nákladov (RPMN) vo výške 30 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch

podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, a ktorú
spotrebiteľ berie na vedomie, je v zmysle ust. § 53 OZ neprijateľná.

20. Z ust. § 53 ods. 1 OZ pritom vyplýva, že za neprijateľné podmienky (ktoré sú v zmysle § 53 ods.
5 OZ neplatné), sú považované ustanovenia obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, s výnimkou
tých prípadov (v ktorých to neplatí, resp. sa na to neprihliada), ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny (a sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne), alebo ak boli individuálne dojednané.
Tieto kritériá neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ako ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré nie
je vylúčené z posudzovania a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa) pritom v danom prípade žalobcom napadnutej (označenej) zmluvnej

podmienky, uvedenej v bode 2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa názoru súdu naplnené boli, a
toto ustanovenie tak neprijateľnou (a tým aj neplatnou) podmienkou nepochybne je.

21. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či žalobcom napadnutá zmluvná podmienka nie je v zmysle ust. §
53 ods. 1 vylúčená z posudzovania neprijateľnosti zmluvných podmienok. Takými sú pritom v zmysle ust.

§ 53 ods. 1 OZ iba zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti (jeho)
ceny, a zároveň sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli individuálne dojednané. Medzi
tieto výluky však napadnuté ustanovenie nepatrí. Napadnutá zmluvná podmienka (o tom, že odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 105,- Eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru
nákladov 30%), sa totiž síce nepochybne týka hlavného predmetu plnenia a (primeranosti) ceny (ktorými

sú, pri zmluve o spotrebiteľskom úvere, ustanovenia o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov
a odplate), avšak nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne tak, aby bolo zo zmluvy dostatočne
zrejmé, že v nej spomínaná odplata, ktorá bola braná ako jediný náklad do výpočtu RPMN uvedenej
v tomto ustanovení, je len jednou zložkou ceny plnenia, a zároveň tak, aby bolo jasné za čo presne
a ako sa má táto časť ceny za predmet plnenia (v súvislosti s dočasným poskytnutím peňažných

prostriedkov) platiť, a to aj (najmä) v súvislosti s právom spotrebiteľa kedykoľvek počas trvania zmluvy
splatiť spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti (§ 16 ods. 1 ZoSU),
pri ktorom je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia
spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Zároveň táto napadnutá zmluvná podmienka nepochybne
nebola individuálne dojednaná, keďže jednak žalovaný túto skutočnosť nijako nepreukázal (§ 53 ods.

3 OZ) a vlastne ani netvrdil, a z písomného vyhotovenia zmluvy je zároveň zrejmé, že bola (okrem
číselných údajov) uvedená už v predtlačenom zmluvnom formulári žalovaného, teda zjavne bez toho aby
si ju spotrebiteľ osobitne (individuálne) vyžiadal a mohol ovplyvniť jej obsah (§ 53 ods. 2 OZ). Vzhľadom
na to tak toto zmluvné ustanovenie nie je vylúčené z kontroly jeho neprijateľnosti a bolo možné pri ňom
posúdiť, či nejde o ustanovenie spôsobujúce zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán, a to aj z hľadiska jeho určitosti, predmetu plnenia a primeranosti ceny.

51. Súd pritom, v nadväznosti na vyššie uvedené a formuláciu napadnutého ustanovenia, dospel k
jednoznačnému záveru, že napadnutá zmluvná podmienka (o tom, že odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov je vo výške 105,- Eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov 30%), spôsobuje

celkom zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
nakoľko v nej obsiahnutá cena týkajúca sa hlavného predmetu plnenia, nie je vyjadrená určito, jasne
a zrozumiteľne (ako to súd uviedol už vyššie) tak, aby bolo zo zmluvy dostatočne zrejmé, že v nej
spomínaná odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ktorá bola braná ako jediný náklad do
výpočtu RPMN uvedenej v tomto ustanovení, je len jednou zložkou ceny hlavného predmetu plnenia,

a zároveň tak, aby bolo jasné za čo presne a ako sa má táto časť ceny za predmet plnenia (v
súvislosti s dočasným poskytnutím peňažných prostriedkov) platiť, a to aj (najmä) v súvislosti s právom
spotrebiteľa kedykoľvek počas trvania zmluvy splatiť spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred
dohodnutou lehotou splatnosti (§ 16 ods. 1 ZoSU), pri ktorom je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a
náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Za absolútne nedôvodné, špekulatívne a zjavne účelové totiž súd považuje tvrdenia žalovaného, že
úrok (uvedený v zmluve) nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov (ale „odplatou, ktorá
sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov“), a to jednak preto, že aj
úrok (uvedený v zmluve) nepochybne napĺňa definíciu odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkovspotrebiteľovi podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (na ktorú poukázal žalovaný), keďže
je plnením dohodnutým pri podpise spotrebiteľskej zmluve, ktoré je spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov (a teda je to ustanovenie, ktoré sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny), a

tiež preto (bez ohľadu na definíciu odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov), že pri spotrebiteľskom
úvere ustanoveniami o hlavnom predmete plnenia a jeho cene v zmysle ust. 53 ods. 1 OZ sú podľa
názorusúdunepochybneustanoveniaocelkovýchnákladochspotrebiteľaspojenýchsospotrebiteľským
úverom /ktorými sú podľa § 2 písm. g) ZoSU všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a

ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov/, teda ustanovenia o všetkých platbách, bez
ohľadu na to či sú označené ako povinnosť zaplatiť odplatu a úrok, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

52. Súd má teda za to, že ustanoveniami týkajúcimi sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny sú v tomto prípade teda jednak ustanovenia o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť tzv. odplatu (pri

poskytnutí finančných prostriedkov), a súčasne tiež ustanovenia o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
aj úrok (spojený so spotrebiteľským úverom). Tomuto pritom zodpovedná aj žalobkyňou tvrdené (a
žalovaným nepopreté) tvrdenie o poskytnutí úveru vo výške 350,- Eur za celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom vo výške 322,- Eur, a v tomto zmysle napokon aj doslovné znenie a vymedzenie
predmetu posudzovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v jej bode 1., v ktorom bolo uvedené, že „Veriteľ

sa na žiadosť spotrebiteľa zaväzuje bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom
úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 350,-
Eur, a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažne prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí
finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 322,- , t.j. zaplatiť celkovú
čiastku 672,- Eur.

53. Ustanovenia o cene hlavného predmetu plnenia (zhŕňajúce vyššie uvedenú odplatu aj úrok)
však boli v zmluve ďalej vyjadrené mätúco. Po vyjadrení celkových nákladov spotrebiteľa je totiž v
zmluve samostatne v bode 3. uvedený úrok (ako percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z
výšky čerpaného spotrebiteľského úveru), ktorý je obvyklým a zákonom predpokladaným základným

spôsobom určenia ceny úveru (hlavného predmetu plnenia), a v bode 2. samostatne ďalšia časť ceny,
resp. nákladov spotrebiteľa označená ako odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ktorá je však
vyjadrená pevnou sumou bez toho aby bolo zrejmé za čo presne a ako sa má táto časť ceny za
predmet plnenia (v súvislosti s dočasným poskytnutím peňažných prostriedkov) platiť (i v súvislosti s
právom spotrebiteľa podľa § 16 ods. 1 ZoSU kedykoľvek počas trvania zmluvy splatiť spotrebiteľský

úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti s povinnosťou uhradiť úrok a náklady
vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia), a najmä
zmätočne s celkom zjavne nesprávnym vyjadrením RPMN, ktorou sa podľa § 2 písm. i) ZoSU rozumejú
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené vo forme ročného percenta
z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 ZoSU, nakoľko do ktorej výpočtu bola, celkom

zjavne v rozpore s vyššie uvedenými celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom, braná iba spomínaná odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 105,- Eur, ktorá
tvorila iba časť ceny predmetu plnenia. Jednoducho, napadnuté ustanovenie bolo formulované (a to
zrejme zámerne) tak, že bolo spôsobilé pomýliť spotrebiteľa o cene hlavného predmetu plnenia a s
ním súvisiacej výške RPMN, ktorá je hlavným indikátorom vzájomného porovnávania a výhodnosti

spotrebiteľských úverov. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, a neurčitosť či zmätočnosť, resp.
klamlivúpovahutohtozmluvnéhodojednania(spôsobiléhouviesťspotrebiteľadoomyluocenehlavného
predmetu plnenia), pri ktorom je navyše odmena veriteľa (ako cena za neurčitý predmet plnenia) určená
paušálne pevnou sumou bez ohľadu na skutočnú dĺžku poskytnutia finančných prostriedkov (ktoré môžu
byť vrátené aj skôr), a pri ktorom nie je zrejmé za čo presne sa má odmena veriteľovi platiť a čo za ňu

spotrebiteľ dostáva, súd dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka spôsobuje celkom zjavne značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a v zmysle ust. §
53 ods. 1 OZ tak predstavuje neprijateľnú podmienku.

54. Súd pritom v súvislosti s touto odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, závislou zrejme

od výšky úveru, resp. iných neznámych skutočnosti (keďže do predtlačeného zmluvného formulára
sa v súvislosti s ňou dopĺňa už len jej suma bez vymedzenia jej predpokladov), i nejasnosťami za
čo sa má platiť, napokon podporne poukazuje aj na aktuálny demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 4 OZ, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené vspotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa /§ 53 ods. 4
písm t) OZ/, resp. ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ

nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve
alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie /§ 53 ods. 4 písm v) OZ/.

55. Pochybnosti však mal súd o význame a prípustnosti osobitnej žaloby v časti o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok v individuálnom spotrebiteľskom spore, ktoré konajúci súd v minulosti už

aj viackrát vyslovil a formuloval v niektorých svojich skorších rozhodnutiach (napr. v rozsudku vo
veci 13C/372/2015, 13C/1/2016, a ďalších), v ktorých súd vychádzal z neprípustnosti individuálnej
spotrebiteľskej žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vzhľadom na to, že žalobcovia
neobjasnili a nepreukázali naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Súd pritom vychádzal z toho,
že naliehavý právny záujem na individuálnej žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nijako
nevyplýva (na rozdiel od toho ako to tvrdili žalobcovia) priamo z ustanovení hmotného práva podľa § 53

OZ, ani z ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany
svojho (konkrétneho) práva (ktoré žalobcovia nešpecifikovali), a ani z ust. § 298 CSP, či poukazu na
povinnosť štátu zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takou podmienkou viazaný.

Konajúci súd v týchto veciach opakovanej vyslovil názor, že ak ide len o záujem žalobcu deklaratórne

rozhodnutím súdu určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, o ktorej žalobca, tvrdiac s tým súvisiace
hmotnoprávne dôvody, má svoju predstavu, vie, že je neprijateľná, a tiež to, že v inom konaní (ako
tvrdí) už boli predmetné zmluvné podmienky vyhlásené za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, že z
ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa ich používania, a že neprijateľná
zmluvná podmienka je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ „a to samozrejme bez ohľadu na

iniciatívu spotrebiteľa“ (viď bod 2.3. tohto odôvodnenia), tak právny záujem na tomto určení (význam
tohto súdneho konania v tejto časti) - len pre to, aby o tomto (časti právneho vzťahu) nadobudol
judikovanú istotu, resp. aby to bolo určené aj v tomto konaní, keď nie je zrejmé či inak vôbec bude
resp. má byť toto právo predmetom súdneho konania, teda či si voči nemu žalovaný dodávateľ
(napr. aj s poukazom na premlčanie) bude na súde vôbec nejaké s tým súvisiace právo uplatňovať

a či je takáto súdna ochrana nejakého jeho konkrétneho práva vôbec potrebná - s poukazom na
hospodárnosť konania a v zmysle predchádzania zbytočnému rozmnožovaniu sporov, nie je naliehavý.
Súd k tomu poukazoval aj na to, že uvedené je ešte zreteľnejšie v prípadoch, ak je žalobca zastúpený
advokátom, keď súčasťou právnych služieb advokáta je nepochybne aj poskytovanie základného
právneho poradenstva, a jeho úloha a ochranná funkcia práva (tam kde právne normy pôsobia

objektívne) tak môže byť a je už primerane naplnená tým, že advokát spotrebiteľovi vysvetlí, aké sú jeho
práva a povinnosti a ako sa má zachovať, a nie tým, že ho bude viesť k nepotrebnému nadužívaniu
právnych prostriedkov, a za každú cenu, bez rozumného a primeraného záujmu samotného spotrebiteľa,
tohoto zaťažovať zbytočnými súdnymi spormi, „tlačiť“ do súdneho konania a zastupovať v ňom.
Súd pritom tiež poukazoval na to, že prípustnosť takejto osobitnej určovacej žaloby nemožno odôvodniť

iba poukazom na ust. § 298 CSP, keďže toto ustanovenie je vymedzené ako osobitné oprávnenie súdu
resp. osobitná náležitosť rozhodnutia v spotrebiteľských veciach (uviesť znenie takej podmienky vo
výroku rozsudku), a nie ako ustanovenie oprávňujúce žalobcu na podanie osobitne k tomu smerujúcej
žaloby (porovnaj k tomu aj gramatické vyjadrenie „uvedie vo výroku“ verzus možnosť požadovať aby „sa
rozhodlo o určení“). Z hľadiska prvotného posudzovania žalôb a ich účelu totiž netreba stratiť zo zreteľa,

že aj určenie neprijateľnosti, a teda neplatnosti zmluvnej podmienky, je nepochybne určením právnej
skutočnosti, pričom pre procesnú prípustnosť takejto žaloby (a nie len povinnosť a prípustnosť s tým
súvisiaceho predbežného právneho posúdenia a osobitného uvedenia jej znenia vo výroku rozsudku
zo strany súdu) je preto nevyhnutné, aby v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP možnosť takejto žaloby
(vrátane s tým súvisiaceho osobitného právneho významu) vyplývala z osobitného predpisu. Súd pritom

zdôraznil, že žiadne súdne konanie nemôže byť samoúčelné. Žiadny osobitný predpis pritom možnosť
takejto žaloby a jej osobitný význam pre daného konkrétneho spotrebiteľa nikde neustanovuje.
Konajúci súd tiež dodal, že aj z hľadiska doslovného (gramatického) výkladu ust. § 137 písm. d) CSP
(umožňujúceho požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, „ak to vyplýva z osobitného
predpisu“) ustanovenie § 298 CSP (toho istého zákona) vo vzťahu k ust. § 137 písm. d) CSP nepochybne

žiadnym osobitným predpisom (zákonom) nie je, a teda osobitný význam a ani osobitnú možnosť takejto
žaloby pre dotknutého spotrebiteľa v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP osobitne nezakladá, a na podanie
takejto osobitnej žaloby tak individuálneho spotrebiteľa ani neoprávňuje. Súd k tomu poukazoval aj
na názor vyjadrený v komentovanej odbornej literatúre, podľa ktorého „hoci výpočet § 137 CSP jelen demonštratívny, domnievame sa, že žaloba výlučne na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v
individuálnom spotrebiteľskom spore už nebude prichádzať do úvahy. Pravidlom budú žaloby, ktorých
obsahomjesplneniepovinnosti(plniť,vydaťbezdôvodnéobohatenie,nahradiťškodu,zaplatiťprimerané

finančné zadosťučinenie a pod. - porovnaj ods. 2 komentovaného ustanovenia) alebo určenie, či tu
právo je (napr. vlastnícke), a súd bude platnosť ustanovení spotrebiteľskej zmluvy posudzovať ako
prejudiciálnu otázku.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1037.).
V súvislosti s úvahami o (ne)potrebe (naliehavého) právneho záujmu na požadovanom určení pritom

konajúcisúdvtýchtoprípadochnapokontiežpoukázalnato,žepodľajehonázorunestačíaneprichádza
do úvahy ani iba prípadný jednoduchý poukaz na ust. § 3 ods. 3 a 5 zák. č. 250/2007 Z.z., ktorý deklaruje,
že (ods. 3) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pre neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a (ods.
5) možnosť spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa domáhať sa na súde ochrany svojho práva proti porušiteľovi. Uvedené ustanovenie v ods.
3 totiž deklaruje iba legitímny cieľ a účel nášho právneho poriadku v spotrebiteľských veciach, t.j. (právo

na) ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami bez toho, aby z tohto ustanovenia vyplývali
konkrétne práva, resp. spôsob ako má byť táto ochrana právne zabezpečená, prípadne že sa tak má
stať výlučne a vždy iba v súdnom konaní, a že by táto ochrana nemohla byť, v podmienkach nášho
štátu, riadne zabezpečená (podobne ako rad ďalších práv, napr. právo na ochranu pred inými neplatnými
úkonmi alebo zmluvnými dojednaniami, právo na ochranu majetku a vlastníckeho práva, právo na

ochranu obydlia, života a zdravia, atď.) bez nutnej ingerencie súdu už prijatím a objektívnym pôsobením
všeobecne záväzných právnych predpisov (stanovujúcich napr. absolútnu neplatnosť právnych úkonov
aleboichčastí,nevymáhateľnosťnemravnýchnárokov,exoffokontroluzmluvnýchpodmienokvsúdnom
konaní tam, kde sa súvisiace vzťahy stanú predmetom konania na súde, a pod. - viď aj znenie záväzku
členských štátov EÚ, vrátane SR, podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS „zabezpečiť“, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa). Nasledujúce ust. v § 3 ods. 5 z.č.
250/2007 Z.z. v nadväznosti na to potom deklaruje právo spotrebiteľa domáhať sa proti porušeniu
ochrany svojho práva aj na súde, teda právo na súdnu ochranu, avšak, tak ako vyplýva z doslovného
textu aj zrejmého účelu tohto ustanovenia, malo by ísť o ochranu jeho konkrétneho práva (s prihliadnutím

na jeho povahu), a (vzhľadom na absenciu úpravy ďalších podrobností) za podmenok ustanovených
ostatnými zákonmi (upravujúcimi napr. súdne poplatky, právomoc a príslušnosť súdu, podmienky a
prekážky konania), a nie o jeho absolútnu nepotrebnú abstraktnú ochranu v zbytočných sporoch bez
praktického významu (naliehavého právneho záujmu), v ktorých nie je zrejmé o ochranu ktorého jeho
konkrétneho práva by vlastne pri osobitnej žalobe na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky malo

ísť.

56. Všetky rozsudky, v ktorých konajúci súd ohľadom neprípustnosti a zbytočnosti osobitných žalôb o
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vychádzal z vyššie uvedených názorov (uvedených v bode
55. tohto odôvodnenia) však boli odvolacím súdom zrušené (bez vysvetlenia dôvodov zrušenia týchto

rozsudkovnamiestomožnostiichzmenyvzmysle§388CSP,akoajvysvetleniaindividuálnehovýznamu
týchto žalôb) a vrátené konajúcemu súdu na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 3 ods. 3 a ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. a ust. § 298 CSP a právny názor, že spotrebiteľ sa vždy môže domáhať
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (bez vysvetlenia osobitného významu týchto konaní), a to
dokonca bez ohľadu na plynutie času a skutočnosť, či sú tieto zmluvné vzťahy už ukončené, a tiež bez

ohľadu na to či si spotrebiteľ už splnil aspoň svoje základné (nesporné) skutočnosti a či si dodávateľ voči
nemu neprijateľnú zmluvnú podmienku aktuálne vôbec nejako uplatňuje, a preto súd napokon vzhľadom
na takúto rozhodovaciu prax tunajšieho odvolacieho súdu, v záujme nepredlžovania súdneho sporu,
formálne vyslovil zistenú neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorej určenia sa žalobca domáhal tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, hoci žalobca v tomto konaní nijako nevysvetlil, netvrdil a

ani nepreukázal, že by bol akokoľvek nútený domáhať sa v tomto smere súdnej ochrany a uplatňovať
určenie jej neprijateľnosti vo výroku rozsudku v tomto súdnom konaní.

II. Bezdôvodné obohatenie

57. Skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že išlo o úver vo výške 350,- Eur, na ktorý doposiaľ zaplatila
474,- Eur, neboli v konaní nijako spochybnené, a preto z nich súd ďalej aj vychádzal. Okrem toho z
predloženej písomnej zmluvy o úvere, na ktorú žalobkyňa pripojila svoj podpis, súd navyše zistil, že jejpísomné vyhotovenie, okrem viacerých ďalších náležitostí vyžadovaných ZoSU, neobsahuje najmä údaj
o podmienkach upravujúcich uplatňovanie úrokovej sadzby, a rovnako tak ani správny údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov.

58. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah súvisiaci so zmluvou o úvere, ktorá má v
zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho
saustanoveniamitretejčastitohtozákona.Zoskutočnostíuvedenýchžalobcom,akoizpísomnejzmluvy
o úvere však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere,

a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.

59. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

60. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

61. Podľa § 9 ods. 2 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka (§ 52 a 60 o spotrebiteľských zmluvách) musí obsahovať (okrem ďalších tam
uvedených, pozn. súdu) tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.

62. Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

63. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

64.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou.

65. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 , alebo neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) , prípadne ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov..66. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

67. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

68. Podľa § 563 OZ - ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

69. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa
§ 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení platnom v čase vzniku právneho vzťahu (viď § 10c tejto vyhlášky) - výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

70. Vychádzajúc z ust. § 497 OBZ zmluva o úvere predpokladá záväzok veriteľa, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a záväzok dlžníka poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ďalší obsah takéhoto právneho vzťahu (vrátane niektorých
otázoktýkajúcisaúročenia,úrokovaichsplatnosti)jevovšeobecnostisubsidiárneurčenýdispozitívnymi
normami § 498 a nasl. Obchodného zákonníka (ak strany nedohodnú inak). V prípade zmluvy o

spotrebiteľskom úvere však zákon pre vznik práva na úroky a poplatky v zmysle § 9 ods. 2 ZoSU, okrem
písomnej formy zmluvy, vyžaduje aj jej ďalšie obligatórne obsahové náležitosti (inak sa podľa § 11 ods.
1 ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov).

71. V písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť preto určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ),

okrem ďalších náležitostí, v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU určená:

i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru - ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSU úroková sadzba vyjadrená
ako fixné alebo variabilné percento, a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými
sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako,

resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov,
alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného
času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do
stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť
platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných

prostriedkov). Len takýto výklad požiadavky zákona totiž spĺňa účel spotrebiteľského práva, a to jednak
venovať zvýšenú pozornosť ochrane spotrebiteľa (ktorý by nemal byť zavádzaný a mal by mať čo najviac
informácií umožňujúcich mu - pred, ale i dodatočne po poskytnutí úveru - čo najlepšie posúdiť situáciu a
urobiť rozhodnutie ohľadom uzavretia zmluvy a následne aj spôsobu, resp. rýchlosti splácania úveru), a
tiež preto, že len pri vyššie uvedenom riadnom vymedzení uplatňovania úrokovej sadzby (úročenia) je

možné kedykoľvek (i v priebehu splácania) určiť obsah právneho vzťahu, t.j. výšku zostávajúcej istiny,
úrokov a ostatných poplatkov,
j) ročná percentuálna miera nákladov - určená správne, resp. v prospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm.
d) ZoSU) .

72. Prax, a ako vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. l) a m) ZoSU aj zákon (rozlišujúci minimálne splácanie
s amortizáciou istiny alebo bez), totiž pozná rôzne spôsoby splácania úveru. Napríklad poskytnuté
peňažné prostriedky (istina) sa môžu splácať na začiatku a úroky až na konci, prípadne naopak, alebo
sa úroky a poplatky strhnú ihneď z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (pozri napr. vysvetlivky k
položke 2C formulára o zmluvných podmienkach podľa vyhl. č. 620/2007 Z.z. v pôvodnom znení),

prípadne sa istina spláca spolu s úrokmi v rôznych kombináciách (čo navonok nevylučuje rovnakú
resp. nemennú výšku celkovej splátky), či už s pevnou splátkou istiny a sumy úroku, resp. podľa ich
rôzne stanoveného podielu, alebo sa amortizuje celkovými rovnomernými tzv. anuitnými splátkami, pri
ktorých sa plynule mení výška a pomer splátky istiny a úroku. Spôsob úročenia a splácania úveru a jehojednotlivých častí musí byť preto vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti
o obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia). Na spotrebiteľský
úversatotižnevzťahujúautomatickyobvyklévšeobecnésubsidiárnepravidláúročeniaasplácaniapodľa

dispozitívnych ustanovení OBZ (v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU v spojení s ust. § 11 ods. 1 ZoSU), a úroky,
resp. výška úrokov (úroková sadzba), podmienky jej uplatňovania a podmienky splácania istiny, úrokov
a iných poplatkov musia byť výslovne písomne dohodnuté, resp. určené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ nárok na úroky a poplatky nemá.

73. Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického
a vysvetľujúceho charakteru), keďže tieto informácie sa musia povinne uvádzať spotrebiteľovi už v
predzmluvnom formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 ZoSU), a nič by
preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis
mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy

odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o
obchodnýchpodmienkach),pretožeakmábyťsúčasťouzmluvy(akoprejavuvôle),platiapreňho,aksas
ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú
tento odkaz určuje (poukazom na obchodné podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a
zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba

hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v obchodných podmienkach), písomne (§ 9 ods. 1 ZoSu), a
zároveň aj nie menším písmom ako iná časť takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak nebolo.

74. V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ako dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných

podmienok napísaná drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných
zmluvných náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti
súd zdôrazňuje, že v prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné
poskytnúť vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom
je potrebné posúdiť aj úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v

neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa
podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak
učiní, čo sa stalo zrejme aj v tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu
nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

75. K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013,
sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute
(argumentum a minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných
náležitostiach zmluvy, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných
podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný

súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo,
v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj
tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného
charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru,

a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom
písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá,
že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

76. Vzhľadom na to, že samotná zmluva resp. text zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý spotrebiteľ

pripojil svoj podpis (ad 1.) neobsahuje podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby - ktorými
sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako,
resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov,
alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného
času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do

stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť
platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných
prostriedkov) a (ad 2.) obsahuje neprávne určenú ročnú percentuálnu mieru nákladov (viď bod 53.
tohto odôvodnenia) - ktorá sa mala podľa § 2 písm. i) a § 19 ZoSU vypočítať z celových nákladovspotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vrátane úrokov, a teda nie len z tzv. odplaty pri
poskytnutí peňažných prostriedkov, a poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto v zmysle ust. § 11 ods. 1
ZoSU považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda veriteľ právo na ich úhradu nemal. Tým sa majú

na mysli nepochybne všetky úroky a poplatky vzťahujúce sa k tomuto úveru.

77. Vzhľadom na to súd považoval túto žalobu za dôvodnú aj v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia, a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni jeho sumu v rozsahu rozdielu medzi
peňažnými prostriedkami, ktoré žalobkyni na základe zmluvy o úvere v sume 350,- Eur zrejme poskytol

(a na ktorých vrátenie tak mal nárok) a tými, ktoré žalobkyňa na tento úver v jeho prospech vo výške
474,- Eur celkovo uhradila, teda vo výške 124,- Eur. Pokiaľ ide o úroky z omeškania spojené s vydaním
bezdôvodnéhoobohatenia(uplatnenéododňanasledujúcehopodoručenížalobyžalovanému),nakoľko
čas splnenia tohto dlhu nie je ustanovený právnym predpisom a žalobca žalovaného o jeho vydanie
osobitne nepožiadal, v zmysle ust. § 563 OZ bol žalovaný povinný vydať žalobcovi toto bezdôvodné
obohatenie nasledujúceho dňa po doručení žaloby (doručenej mu 5.8.2016), od ďalšieho dňa je v

omeškaní s plnením tohto peňažného dlhu, a preto je povinný platiť žalobcovi z dlžnej sumy aj úroky z
omeškania. Súd preto žalobcovi priznal uplatnenú sumu bezdôvodného obohatenia spolu so zákonnými
úrokmi z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej
za čas po jeho splatnosti vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej než bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania tak, ako je uvedené výrokovej časti

tohto rozsudku.

78. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. Žalobkyňa bola v konaní proti žalovanému úspešná v celom rozsahu, preto jej súd voči žalovanému
priznal nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie tohto práva v rozsahu

100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.