Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. september 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/71/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120204607
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120204607.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: H. M., D..

XX.XX.XXXX, N. M. XXX, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Riedl, advokát, IČO: 50490044,
so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO:
47967692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., IČO: 51417685, so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice -
mestská časť Juh o priznanie PFZ takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 50 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 9Csp/71/2020 - 29 zo dňa 18.06.2020 rozhodol o zamietnutí
žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia na základe nasledujúceho:

„Žalobca sa na žalovanom domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3000
€. V žalobe uviedol:
1. Táto žaloba nadväzuje na právoplatne skončené konanie vedené na Okresnom súde Prešov ,sp.
zn. 20Csp/43/2016, v ktorom súd rozhodol o zamietnutí žaloby vo výške 6 619,29 €. Spolu s tým, súd
rozhodol o určení neprijateľnosti inkorporačnej doložky VOP ako zmluvnej podmienky.
2. Podľa § 3 ods. 5 veta tretia zák. č. 250/2007 Z.z.:
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom

aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákonným predpokladom pre vyhovenie žaloby je úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti stanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitnými predpismi.
3. Vzhľadom na vedomosť o argumentačnej línii žalovaných veriteľov v tomto type žaloby uvádzam,

že skutočnosť, či mi ako žalobcovi v dôsledku konania žalovaného reálne vznikla určitá ujma, je bez
právneho významu, nakoľko táto nie je zákonným predpokladom vzniku právam na primerané finančné
zadosťučinenie. Účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 ZoS je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort,
ktorý nastal samotným uplatnením ochrany proti porušeniu práva a povinnosti zo strany žalovaného. Ideteda o istú satisfakciu spotrebiteľa, ktorá má ale zároveň na žalovaného pôsobiť odradzujúco vo vzťahu
k opätovnému porušovaniu práv spotrebiteľov.
4.Zokolnostíprípadupôvodnéhosúdnehokonania,somakospravodlivúvýškuprimeranéhofinančného

zadosťučinenia vyhodnotil sumu 3 000 ,- €.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúco: Žiadame aby súd zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný
nemá pasívnu vecnú legitimáciu. V zmysle Rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.4.2018
vedeného pod č.k. 20Csp/43/2016-128 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa

18.10.2018 vedeného pod č.k. 25Co/66/2018-155 bola žaloba žalovaného o zaplatenie 6619,29 € s
príslušenstvom zamietnutá a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, z odôvodnenia
Rozsudku Okresného súdu Prešov citujeme nasledovné: „26. Podľa zmluvy bola konečná splatnosť
úveru dňa 9.10.2018. Ako už je vyššie uvedené k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nedošlo a teda
Poštová banka, a.s. nemohla postúpiť žalobcovi tzv. „živý úver“. Pokiaľ teda Poštová banka, a.s.
postúpila svoju pohľadávku na žalobcu konala v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 ZoSÚ, a preto je

zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ (pre rozpor tohto právneho
úkonu so zákonom). Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.“
Podľa § 3 ods. 5 veta tretia zák. č. 250/2007 Z.z.: „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zodpovedá“ Predmetná Zmluva o postúpení pohľadávok medzi Poštovou bankou,
a.s. a žalovaným je absolútne neplatným právnym úkonom, žalovaný nemôže zodpovedať za porušenie
práva alebo povinnosti vyžadovanej zákonom pre priznanie finančného zadosťučinenia, nakoľko na
žalovaného tieto práva a povinnosti nikdy neprešli.

Súd vykonal dokazovanie vo veci vedeným spisom ako aj spisom pripojeným a zistil nasledujúce:
Okresný súd Prešov vo veci sp. zn. 20Csp/43/2016 povolil zmenu žalobcu z Poštovej banky, a.s.
na Bencont Collection, a.s. a následne žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie z
dôvodu, že pohľadávka bola neplatne postúpená a teda postupník Bencont Collection, a.s. sa veriteľom
uplatnenej pohľadávky nestal. Zmena žalobcu bola pripustená právoplatne.

Vo veci konajúci súd len uvádza, že zmena žalobcu sa podľa C.s.p. na rozdiel od O.s.p. zakladá
na čiastočne odlišnom zákonnom ustanovení, čo rozobral NS SR vo veci sp. zn. 7Cdo/207/2017 -
Podmienkou vyhovenia návrhu na zmenu strany sporu podľa § 80 ods. 1 a 2 C. s. p. je preukázanie
prevodu alebo prechodu práva (nielen, že k nemu malo dôjsť, ale že k nemu skutočne došlo).
14. Podľa § 92 ods. 2 O. s. p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy

spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na
miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na
koho prešli a podľa odseku 3 vety prvej rovnakého ustanovenia súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že
po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť

na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje.
15. Podľa § 80 ods. 1 C. s. p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli a podľa odseku 2 vety prvej tohto ustanovenia súd vyhovie návrhu podľa odseku

1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak
s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu.
16. Z porovnania oboch práve odcitovaných úprav, dopadajúcich na zmeny v okruhu strán sporu
motivované tými zmenami v sfére hmotného práva, ku ktorým dôjde až v priebehu konania, vyplýva
nielen obmedzenie návrhovej iniciatívy pri zmene na žalobcu (na rozdiel od skoršej úpravy priznávajúcej

identické právo tiež subjektu majúcemu záujem v konaní žalobcu nahradiť a až do pozitívneho
rozhodnutia o zmene stojacemu mimo okruh účastníkov konania, v tomto prípade inak s prezumovaným
súhlasom žalobcu so zmenou, pokiaľ návrh podá subjekt majúci nadobudnúť právo, o ktoré v konaní
ide) a opustenie skoršej nadbytočnej úpravy o nepotrebnosti súhlasu žalovaného aj subjektu majúceho
zaujať jeho miesto s navrhovanou zmenou (tu rozumej bez ohľadu na to, či sa táto týka žalobcu alebo

žalovaného, keďže je to žalobca, ktorý ako „dominus litis“ /pán sporu/ určuje, koho do sporu zapojí);
ale predovšetkým to, že kým podmienkou pozitívneho rozhodnutia o zmene podľa § 92 ods. 2 a 3 O.
s. p. bolo (odhliadajúc od súhlasu nového žalobcu) preukázanie nástupu právnej skutočnosti spôsobilej
privodiť prevod alebo prechod práva či povinnosti (predstavujúcich predmet sporu) z pôvodnéhoúčastníka konania na inú osobu, podmienkou vyhovenia návrhu na zmenu strany sporu podľa § 80 ods.
1 a 2 C. s. p. je preukázanie prevodu alebo prechodu práva (nielen, že k nemu malo dôjsť, ale že k
nemu skutočne došlo).

17. Práve takáto zmena právnej úpravy spôsobuje, že súd sa má k otázke nadobudnutia práva alebo
povinnosti, o ktoré v konaní ide, subjektom ešte len majúcim do konania vstúpiť, vyjadriť už v rozhodnutí
o zmene a konečnému rozhodnutiu tak nový civilný sporový kódex zveruje prakticky len posúdenie
otázky existencie žalovaného práva, resp. povinnosti u pôvodného žalobcu, resp. žalovaného (pokiaľ
sa návrhu na zmenu nevyhovie), resp. podržania si žalobcom či žalovaným práva, resp. povinnosti aj

k času rozhodovania vo veci samej (pokiaľ sa naopak návrhu na zmenu vyhovie). Takto modifikovaná
úprava de facto sleduje predchádzanie zamietaniu žalôb pre nedostatočne premyslené úkony vo sfére
procesného práva (tým, že oproti skoršiemu stavu prakticky nedovoľuje opustiť miesto strany sporu
tomu, kto sa len domnieva, že právo či povinnosť tvoriace predmet sporu platne previedol alebo toto
platne prešlo na inú osobu).

Ak teda bola žaloba o zaplatenie zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z
dôvodu, že Bencont Collection, a.s. sa nestal postupníkom (tento záver bol odobrený aj rozsudkom
odvolacieho súdu), uvedené znamená, že terajší žalovaný de iure s pohľadávkou a teda ani zmluvou o
úvere uzatvorenej ako veriteľom Poštovou bankou, a.s. nemá nič spoločné. S týmto záverom je spojený
aj ďalší záver, že žalovaný žiadne povinnosti dodávateľa alebo práva spotrebiteľa porušiť nemohol.

Na uvedenom závere nič nemení ani to, že v konaní 20Csp/43/2016 došlo v rozpore s vysloveným
nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie terajšieho žalovaného k vysloveniu neprijateľnosti zmluvnej
podmienky(ktejtočastirozsudkusaodvolacísúdvôbecnevyjadril).Totovyhlásenievzmysleuvedeného
taknemožnochápaťinak,akotak,žezmluvaoúveremedziPoštovoubankou,a.s.ažalovaným(terajším
žalobcom) obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je však nesporné, že túto zmluvnú podmienku

do zmluvy neinštaloval terajší žalovaný a tento z tejto zmluvy nemá ani žiadne práva, preto nemôže
niesť ani žiadnu zodpovednosť.

Žalobca má za to, že predpoklady naplnenia § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. boli naplnené
zamietnutím žaloby a porušenie práv spotrebiteľa spočíva v podaní žaloby voči nemu. Podľa Čl. 46

ods.1 C.s.p. - Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa Čl. 1 C.s.p. - Spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a
rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
Žalobca chce trestať žalovaného za to, že tento podal žalobu a neuspel. S týmto sa však okresný

súd absolútne nestotožňuje. Žalovaný len využil svoje ústavné právo a za to „trestaný“ zaplatením
primeraného finančného zadosťučinenia byť nemôže. Žalovaný bol v pôvodnom konaní za neúspešnú
žalobu už zaťažený platením trov konania. Podaním hoci neúspešnej žaloby žiadne práva spotrebiteľa
porušenéneboli.Žalovaný(terajšížalobca)žiadnesvojeprávoaleboporušeniepovinnostiprotinávrhom,
s ktorým by uspel neuplatnil. Podľa súdu tak dôvody pre aplikáciu § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľ nenastali a preto žaloba bola zamietnutá.
Na záver súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/2020 - Aj keď je ochrana
spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je
potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné
inštitúty s tým, že táto ochrana je už súčasťou zákonnej normy ako účel právnej normy a už nepotrebuje

osobitnú expanzívnu interpretáciu nad rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického
výkladu. a dodáva, že zastrešovanie sa pojmom spotrebiteľ nemôže viesť k bezdôvodnému zisku takejto
osoby.“

2. Vyššie uvedený rozsudok OS Prešov bol zrušený rozsudkom KS v Prešove č.k. 18CoCsp/35/2020 -

41 zo dňa 22.06.2021 s nasledujúcim odôvodnením:

„17. V zmysle vyššie uvedených rozsudkov je teda zrejmé, že žalobca (teraz žalovaný) si v pôvodnom
konaní uplatňoval práva z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy titulom
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 uzavretej medzi pôvodným žalobcom ako

postupcom Poštovou bankou a.s. a novým žalobcom ako postupníkom BENCONT COLLECTION,
v dôsledku čoho nebol aktívne vecne legitimovaný v tomto spore. Bez akýchkoľvek pochybností v
tomto pôvodnom konaní vystupovala terajšia žalobkyňa ako spotrebiteľka, ktorá namietala neplatnosť
predčasného zosplatnenia, čo Okresný súd Prešov vyhodnotil ako nesplnenie zákonnej podmienkypre postúpenie bankovej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak žalovaný v pôvodnom
konaní vyžadoval plnenie od žalobkyne v rozsahu, ktorý by bol založený platnou zmluvou o postúpení
pohľadávky, pričom k platnému postúpeniu pohľadávky nedošlo pre nesplnenie zákonných podmienok,

zo strany žalovaného ako obchodníka s pohľadávkami je toto konanie konaním v rozpore s odbornou
starostlivosťou (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže pravidlá postúpenia pohľadávky poznať
musíarovnakotomožnopovažovaťzanekaloobchodnúpraktiku(§8ods.1písm.d/zákonač.250/2007
Z.z.).
18. Aj keď je nepochybné, že žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa úverovú zmluvu

so žalobcom neuzatváral, v dôsledku postúpenia pohľadávky vstúpil do postavenia veriteľa spolu so
všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z ust. § 524 a nasl. upravujúcich postúpenie pohľadávky.
Žalobkyňa postúpením pohľadávky nebola vo svojom právnom postavení dotknutá a námietky, ktoré
mala v čase postúpenia pohľadávky, sa zachovali aj po postúpení. Bol to žalovaný, ktorý po postúpení
pohľadávky pokračoval v konaní vo veci 20Csp/43/2016 Okresného súdu Prešov, v ktorom žalobkyni
hrozila ujma v podobe zaplatenia sumy 6.619,29 eura s príslušenstvom, pričom v dôsledku obrany

žalobkyne došlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu a k určeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky.
19. Odvolací súd je toho názoru, že porušovateľom spotrebiteľských práv podľa § 3 ods. 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa je aj osoba, ktorá nie je nositeľom hmotnoprávnej subjektivity, naviac ak od
spotrebiteľa v pôvodnom konaní požadoval plnenie, ktoré mu nepatrilo (z dôvodu nedostatočnej aktívnej
legitimácie) a navyše spotrebiteľ žiadnym spôsobom neparticipoval na neplatnej cesii.

20. Vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú záveru, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad
pod sp. zn. 20Csp/43/2016 žalobkyňa úspešne uplatnila svoje práva ako spotrebiteľka, keďže žaloba v
tomto konaní bola zamietnutá z vyššie uvedených dôvodov. Podľa názoru odvolacieho súdu sa tak javí
nárok žalobkyne na zaplatenie finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa.“

3.OSPrešovpovažujerozhodnutieKSvPrešovezanezrozumiteľné,keďžetotohovoríraza)oneplatnej
zmluve o postúpení pohľadávok a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie teraz žalovaného z dôvodu
neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok, b) následne o tom, že žalovaný na základe neplatnej zmluvy
vstúpil do práv veriteľa a nakoniec e) a nakoniec o nedostatku hmotnoprávnej subjektivity žalovaného

(teda o tom, že tento neexistuje).

4. KS v Prešove sa nevyrovnal ani s vlastnou rozhodovacou činnosťou, keď napr. vo veci sp. zn.
17CoCsp/45/2020 potvrdil rozsudok OS Prešov č.k. 9Csp/88/2020 - 43 zo dňa 03.09.2020, kde okresný
súd zamietol žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v prípade, keď na základe

žaloby o plnenie, nebola žalovaná suma priznaná z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovanou
spotrebiteľkou. KS uviedol, že zamietnutie žaloby neznamenalo žiadne porušenie spotrebiteľských práv.
Podľa OS PO ide o situáciu obdobnú v prejednávanej veci, pričom bol to práve OS PO, ktorý pripustil
zmenu na strane žalobcu na základe neplatnej postupnej zmluvy.

5. OS PO po vrátení vec opätovne prejednal, pričom podľa § 391 ods.2 C.s.p. je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie
sa javí ako dôvodný.

6. Podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

7. KS v PO v bode 22. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia uviedol - V ďalšom konaní preto bude úlohou
súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom žalobkyne na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vo vyššie naznačených intenciách rešpektujúc názor odvolacieho súdu a
svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyjadreným v ust. § 220 ods. 2CSP. Bude úlohou súdu prvej inštancie sa zaoberať výškou uplatnenej náhrady primeraného finančného
zadosťučinenia,atoprijejstanovenívychádzaťzkritérií,ktorésúrozhodnéprestanoveniejejprimeranej
výšky, a to závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, finančnej situácie

osoby, do ktorej práva bolo zasiahnuté, s tým, že jej výška musí byť primeraná a vždy závisí od úvahy
súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná.
7.1. Zamietnutím žaloby voči terajšej žalobkyni vo veci sp. zn. 20Csp/43/2016 jej žiadna ujma nevznikla.
Ani vyhlásenou neprijateľnou podmienkou v znení - „Právne vzťahy neupravené Zmluvou o úvere sa
riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička,

dostupná pôžička -šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o
úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa zákona č. 186/2009 Z.z. Klient sa pred uzatvorením
Zmluvy o úvere oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere dostupná pôžička (Formulár), ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste
Banky. Ak klient požiadal v Zmluve o úvere o zriadenie osobného účtu s balíkom služieb, ktorý zahŕňa
aj vydanie a vedenie debetnej platobnej karty, tieto vzťahy sa riadia Obchodnými podmienkami pre

osobný účet a Obchodnými podmienkami pre debetnú platobnú kartu. V danom prípade bol klient
zároveň oboznámený pred uzatvorením Zmluvy o osobnom účte s podmienkami úveru uvedenými vo
Formulári pre štandardné informácie o povolenom prečerpaní a súhlasí, že podpis na tejto Zmluve o
úvere je jeho podpisovým vzorom k zriadenému osobnému účtu. Klient svojim podpisom potvrdzuje,
že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.“ k žiadnej ujme u žalobkyne nedošlo.

Okolnosti,zaktorýchkporušeniuprávadošlonebolizostranyžalobkyne(zastúpenejprávnyzástupcom)
tvrdenéakovýnimočnéaovplyvňujúcevýškufinančnéhozadosťučineniaatátoneprezentovalaanisvoju
finančnú situáciu ako ťaživú. Rovnako žalobkyňa nepreukázala, že v úverovom vzťahu vrátila, čo len
poskytnutú istinu.
7.2. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje súd za primerané finančné zadosťučinenie sumu 50 €.

8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
8.1. Úspešný žalobca (úspech je daný úspechom v základe nároku) má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.