Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, June 5, 2022

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011221
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2022:5619011221.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

6. júna 2022 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
N. Q. O. D. B. A. O., nar. XX. X. XXXX v Q. K., trvale bytom D. XXXX/XX, Q. K., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody Väznice Rapotice, Česká republika, zamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a jej výška mu
bola určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/99/2015 zo dňa 11. 5. 2017,
právoplatným dňa 8. 7. 2017, vykonateľný vo výroku o výživnom dňa 22. 6. 2017, ktorým bol zaviazaný
odo dňa 10. 3. 2015 prispievať na výživu svojej maloletej dcéry W. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
ako matka, výživným v sume 45,- Eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca
vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa C. W., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/X, Q. K. -

V., odo dňa 10. 3. 2015 až do 7. 6. 2021, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody v trestnej veci
Okresného súdu Prachatice sp. zn. 1T/30/2020 v Českej republike a s výnimkou obdobia od 18. 10.
2018 do 16. 4. 2019, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
v Českej republike, a s výnimkou mesiaca máj 2019, kedy s jeho súhlasom za neho zaplatila výživné vo
výške 45,- Eur jeho matka, svoju vyživovaciu povinnosť v Liptovskom Mikuláši ani inde neplnil pravidelne
ani v plnej výške, pretože bol nezamestnaný, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nebol
ani poberateľom dávok v hmotnej núdzi, nechával sa živiť svojou priateľkou, výživné neplní aj napriek
tomu, že po prepustení z výkonu trestu sa dňa 25. 4. 2019 zamestnal na pracovný pomer s pravidelným

príjmom, čím za uvedené obdobie dlhoval na výživnom matke maloletej C. W. najmenej 3.067,90 eura,

t e d a

úmyselne najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm.
b/ Trestného zákona).

Za to sa
o d s u d z u j e:Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 21. 6. 2019 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na N. Q. podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona).

Obžalovaný N. Q. na hlavnom pojednávaní po poučení urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. Z dôvodu, že
prečin zanedbania povinnej výživy je špecifickým trestným činom a od podania obžaloby uplynula dlhšia
doba, bolo potrebné zistiť výsluchom obžalovaného a svedkyne, či obžalovaný aj po podaní obžaloby

zaplatil nejaké výživné, súd vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný neprijal a postupoval tak, že
vykonal dokazovanie v celom rozsahu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že ľutuje svoje konanie, že dlží takéto peniaze, hoci boli
okolnosti, ktoré mu bránili v zaplatení výživného a ďalej využil svoje právo nevypovedať. Vzhľadom na to

súd na návrh prokurátora prečítal jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 18. 6. 2018, 12. 7. 2018
a 24. 5. 2019, kedy vypovedal, že je celý život nezamestnaný, nikdy nemal žiadneho zamestnávateľa,
nebol samostatne zárobkovo činná osoba, nepoberal žiadne dávky, od nikoho nikdy nič nechcel. Živí
ho priateľka J. J.. Za obdobie do 24. 5. 2019 C. W. neuhradil na výživu spoločnej dcéry W. vôbec nič.
Pred nástupom do výkonu trestu, do dňa 18. 10. 2018 nikde nepracoval, bol dobrovoľne nezamestnaný.

Do nástupu do väzenia nemal žiadny príjem. Živila ho vtedajšia družka. Po nástupe nahlásil vyživovaciu
povinnosť, okrem iných detí, aj na dcéru W. W., no vo výkone trestu ho nezamestnali, nezaradili počas
celého výkonu trestu do práce, nemali pre neho prácu. Na slobodu bol podmienečne prepustený dňa 16.
4. 2019, po prepustení sa na úrade práce zaevidovať nebol, z toho dôvodu, že sa 25. 4. 2019 zamestnal
u zamestnávateľa podnikateľa F. z Prachatíc v Českej republike, kde pracoval na pozícii pracovníka

v nábytkárskom priemysle. Dňa 25. 4. 2019 nastúpil, takže zatiaľ nedostal nástupný plat, ktorý bol
dohodnutý na 22.000,- českých korún, táto suma závisí od odpracovaných hodín. Keďže nedostal mzdu,
z toho dôvodu oprávnenej neuhradil výživné za mesiace apríl a máj 2019. Hneď, ako dostane prvú
výplatu, uhradí bežné výživné, na uhradenie celej dlžnej čiastky určite nebude mať, je schopný splácať
dlžné výživné popri bežnom výživnom, chcel si dohodnúť splátkový kalendár. Úprimne oľutoval svoje

konanie, že neplatil výživné na dcéru W. pravidelne a v plnej výške. Keďže sa zamestnal, je veľká
pravdepodobnosť, že bežné výživné bude spolu s dlžným výživným po častiach splácať.

Svedkyňa C. W., v prípravnom konaní dňa 30. 8. 2018 aj na hlavnom pojednávaní vypovedala
zhodne, keď uviedla, že s obžalovaným žili v spoločnej domácnosti. Po tom, čo zistila, že je

tehotná, mu to oznámila, odišla z Čiech na Slovensko, ukončili svoj vzťah. Dcéra W. sa narodila
XX. X. XXXX. S obžalovaným stratila kontakt, získala ho až začiatkom roka 2015, kedy sa s ním
telefonicky skontaktovala, odmietol s ňou komunikovať a riešiť veci ohľadne dcéry. Z toho dôvodu
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v marci 2015 podala návrh na určenie otcovstva a vyživovacej
povinnosti, otcovstvo bolo potrebné dokazovať znalcom a testom DNA. Súd rozhodol rozsudkom sp.

zn. 10C/99/2015 zo dňa 11. 5. 2017 a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry
W. W. mesačne sumou 45,- Eur odo dňa 10. 3. 2015, teda od podania návrhu. Ani to ho neprimälo
prispievať na výživu a ku dňu jej výpovede neprispel ani jediným eurom. K svojej osobe uviedla, že
s dcérou býva v rodinnom dome u svojej matky na adrese trvalého bydliska. Je zamestnaná, poberá
minimálnu mzdu a rodinný prídavok na dieťa. Matke prispieva na náklady, na chod rodinného domu.

Ostatné minie na výchovu a výživu dcéry. Finančne aj inou formou jej pomáha matka. Dcéra W. v
roku 2018 nastupovala do druhého ročníka základnej školy. Výdavky spojené so školskou dochádzkou
boli 50,- Eur mesačne. K osobe obžalovaného má vedomosť, že býva v Českej republike, mal by mať
ďalšie dve deti so súčasnou partnerkou. O dcéru W. od jej narodenia nejaví absolútne žiadny záujem,
nikdy ju nevidel, ani nikdy nebol navštíviť. Nikdy neprispel výživným, ani žiadnym iným spôsobom na jej

výchovu a výživu. Neplnenie si vyživovacej povinnosti nemalo na ňu trvalo nepriaznivé následky, dcéranúdzou netrpela. O náhradné výživné požiadala v júli 2018. Exekučné vymáhanie výživného vzhľadom
na to, že otec dieťaťa žije v Českej republike, riešila cez Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu
detí a mládeže v Bratislave, vedené je pod spisovou značkou CM/138/2018, jej žiadosť bola postúpená

príslušnému orgánu do Českej republiky.

V súčasnosti dcéra W. navštevuje 5. ročník základnej školy v Bobrovci. Počas celého obdobia
obžalovaný zaplatil výživné len za jeden mesiac v máji 2019 vo výške 45,- Eur prostredníctvom svojej
matky. Podľa jej výpočtov by k dnešnému dňu mal dlhovať 3.857,- Eur. Výživné exekučne vzhľadom na

to, že obžalovaný žije v Českej republike, nevymáhala. O pomoc požiadala Medzinárodné centrum v
Bratislave. Keď tam telefonuje, oznámia jej, že nemajú odpoveď od českých orgánov a má počkať. Od
roku 2018 poberá náhradné výživné vo výške 45,- Eur mesačne. Na výživné jej nebolo zaslané nič ani z
výkonu trestu, kde obžalovaný v súčasnosti je. Návrh na zvýšenie výživného na súd si nepodávala, bola
na sociálke, kde povedali, že má počkať, ako dopadne toto konanie. Dcéra počas celého obdobia, čo
obžalovaný neplatí výživné, núdzou netrpela. Dokázala sa o ňu postarať, aj keď bola raz zamestnaná,

inokedy nezamestnaná, vždy jej pomohla jej mama, u ktorej bývajú. Dcéra je zdravá, nemá žiadne
zvýšené požiadavky, má s ňou len bežné výdavky, má sa dobre aj bez neho.

Rodným listom maloletej W. W. mal súd preukázané, že sa narodila dňa XX. X. XXXX C. Q. K. otcovi
N. Q., nar. XX. X. XXXX a matke C. W., nar. X. XX. XXXX.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že výška vyživovacej povinnosti obžalovaného voči
maloletej dcére W. W. bola určená súdnym rozhodnutím, a to rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 10C/99/2015 zo dňa 11. 5. 2017, právoplatným dňa 8. 7. 2017, vykonateľným vo výroku
o výživnom dňa 22. 6. 2017, ktorým súd vyslovil, že odporca N. Q. je otcom maloletej W. W., narodenej

XX. X. XXXX, ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a bol zaviazaný odo dňa 10. 3. 2015
prispievať na výživu svojej maloletej dcéry W. W., trvale bytom ako matka, výživným v sume 45,- Eur
mesačne vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa
C. W., nar. X. XX. XXXX.

Z výpovede matky maloletej vyplýva, že W. W., nar. XX. X. XXXX, je v školskom roku 2021/2022
žiačkou 5. triedy základnej školy a povinnú školskú dochádzku si riadne plní, nenadobudla schopnosť
samostatne sa živiť a zákonná vyživovacia povinnosť obžalovaného voči nej naďalej trvá.

Zo správ Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš vyplýva, že N. Q. za obdobie od 10. 3. 2015

do 7. 6. 2021 nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti a neboli mu poskytované žiadne dávky
nemocenského a úrazového poistenia, naposledy bol zamestnaný v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Banská Bystrica do 15. 3. 2013.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš vyplýva, že obžalovaný nie je vedený

v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bol v nej vedený do r. 2003, Dávku v hmotnej núdzi ani iné
príspevky nepoberal.

Z oznámenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, vyplýva, že obžalovaný nie je v
informačnom systéme Katastra nehnuteľností evidovaný ako vlastník alebo spoluvlastník nehnuteľnosti.

Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže pri vymáhaní výživného zo zahraničia
oznámilo C. W. postúpenie jej žiadosti príslušnému prijímaciemu orgánu v Českej republike.

Zo správy Úradu práce Českej republiky vyplýva, že obžalovaný bol vedený na úrade práce do 25. 2.

2016, dôvodom vyradenia bolo sankčné vyradenie - nedostavil sa na úrad práce v stanovenom termíne.
Česká správa sociálneho zabezpečenia zaslala správu, podľa ktorej obžalovaný bol evidovaný ako
zamestnanec od 2. 10. 2017 do 31. 10. 2017 u zamestnávateľa Pekařství Cais s.r.o. a od 1. 5. 2015 do
31. 7. 2015 u zamestnávateľa X.. C. D.Q., P..
Zo správ a pracovných posudkov zamestnávateľov obžalovaného vyplýva, že u X.. C. D., P.., bol

zamestnaný do 31. 7. 2015, vyživovaciu povinnosť nenahlásil. Z pracovnej zmluvy vyplýva pracovný
pomer na dobu neurčitú od 1. 5. 2015 so skúšobnou dobou na 3 mesiace. Pripojil výplatné pásky
za mesiace máj, jún a júl 2015, z ktorých vyplýva mesačná čistá mzda 8.188,- Kč. Podľa dohody o
ukončení pracovného pomeru zo dňa 31. 7. 2015 bol pracovný pomer ukončený dohodou bez uvedeniadôvodu. Zamestnávateľ Pekařství Cais s.r.o. Vlachovo Březí, uviedol, že obžalovaný u nich pracoval
jeden mesiac, z toho týždeň bol práceneschopný, pracovné nasadenie nezodpovedalo ich predstavám,
bol nespoľahlivý, mal opakované neskoré príchody. Pracovná zmluva bola uzavretá dňa 2. 10. 2017 na

dobu určitú do 31. 12. 2017, pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe ku dňu 31. 10. 2017, podľa
mzdového listu za rok 2017 za 17 odpracovaných dní v októbri 2017 dosiahol čistú mzdu 12.053,- Kč.

Zo správ Väzenskej služby Českej republiky zo dňa 28. 3. 2019 vyplýva, že vo výkone trestu odňatia
slobody bol od 18. 10. 2018 s plánovaným ukončením trestu dňa 18. 6. 2019. Nebol pracovne zaradený,

nemal žiaden príjem. Do práce sú zaradení odsúdení podľa aktuálnych pracovných možností, z toho
dôvodu nemajú možnosť žiadať o pracovné zaradenie. Vyživovaciu povinnosť na deti N.. Q.., O..
Q.., O.. Q.., W. W. odsúdený oznámil pri nástupe do výkonu trestu. Žiadosť o uskutočnenie zrážok,
úhrade výživného maloletých a nezaopatrených detí sa matkám odosiela vo chvíli, keď je odsúdený
pracovne zaradený, preto nie sú uskutočňované žiadne zrážky v prospech vyživovaných detí. Z ďalšej
správy vyplýva, že bol dňa 16. 4. 2019 podmienečne prepustený z výkonu trestu. Podľa aktuálnej

správy dňa 7. 6. 2021 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody do väznice České Budějovice, od
1. 7. 2021 bol premiestnený do väznice Rapotice. Jeho správanie bolo slušné, v osobných veciach
poriadok udržiaval, konfliktné situácie nevyhľadával a nevyvolával. Príkazy zamestnancov väznice
rešpektoval. Po základnom preškolení bol na základe rozhodnutia odbornej komisie umiestnený do
štandardnéhooddielu,medziviackrátväznenýchodsúdených.Bolmustanovenýprogramštandardného

zaobchádzania, ktorý plní. V rámci vnútornej diferenciácie bol zaradený medzi odsúdených, ktorí svoje
povinnosti vo výkone trestu plnia štandardným spôsobom. Pracovne zaradený bol od 26. 11. 2021
vo vnútornom režime väznice v kuchyni, kde sa v súčasnosti zaúča na pozíciu zmenového kuchára.
Za pracovné výsledky obdržal dňa 28. 4. 2022 odmenu - pochvalu. Predpisy a nariadenia, ktoré
upravujú výkon trestu odňatia slobody dodržiava. V priebehu výkonu trestu bol celkovo jeden krát

disciplinárne odmenený pochvalou, disciplinárne potrestaný nebol. Zaradený je pracovne od 26. 11.
2021 až doposiaľ. Pri nástupe do zamestnania nahlásil vyživovacie povinnosti na deti N.. Q.., O.. Q..
O. W. W., neuvedený dátum narodenia, ani adresa, nepozná, nevie. Zrážky na úhradu výživného sú
uskutočňované v prospech maloletých N.. O. O.. Q..

Súd mal konanie obžalovaného N. Q. preukázané a obdobia, v ktorom obžalovaný neplnil voči svojej
maloletejdcérevyživovaciupovinnosťvôbecalebolenčiastočneaakúčiastkudlhujekudňurozhodnutia
súdu, ustálil na základe výpovedí obžalovaného, vypočutej svedkyne C. W. a listinných dôkazov, ktorými
bolo preukázané, že obžalovaný neplatil riadne a v plnej výške určené výživné na maloletú dcéru W. v
období od 10. 3. 2015, s výnimkou obdobia 18. 10. 2018, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody v

Českej republike, do 16. 4. 2019, kedy bol prepustený z výkonu trestu, v neplnení vyživovacej povinnosti
pokračoval aj po svojom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a aj po podaní obžaloby až do dňa
7. 6. 2021, kedy opäť nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody v Českej republike, kde sa nachádzal
aj v deň vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa (dňa 6. 6. 2022), t. j. spolu 5 rokov
a 9 mesiacov, pričom bol povinný k rukám matky maloletej C. W. plniť výživné v období od 10. 3. 2015

do 18. 10. 2018 vo výške 45,- Eur mesačne (43 mesiacov x 45,- Eur = 1.935,- Eur plus 31,90 eura
pomernú časť za mesiac marec 2015), v období od 16. 4. 2019 do 7. 6. 2021 (25 mesiacov x 45,-
Eur = 1.125,- Eur plus 21,- Eur pomernú časť za mesiac apríl 2019), čím mu na výživnom za celé
obdobie vznikol dlh vo výške 3.112,90 eura, pričom súd zohľadnil zaplatenie sumy vo výške 45,- Eur
na výživné zaplatené prostredníctvom matky obžalovaného v máji 2019, celkový dlh na výživnom tak

ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 3.067,90 eura. Vyživovaciu povinnosť k maloletej W.
síce v oboch obdobiach výkonu trestu nahlásil, avšak reálne žiadne zrážky na výživné vykonané neboli,
pretože počas prvého obdobia výkonu trestu (18. 10. 2018 - 16. 4. 2019) nebol pracovne zaradený a
počas aktuálneho výkonu trestu (od 7. 6. 2021) neuviedol ďalšie údaje k maloletej potrebné na zaslanie
zrážok na výživné. Schopnosť a povinnosť obžalovaného prispievať na výživu maloletej aj počas výkonu

trestu odňatia slobody obžalovaným po dátume 7. 6. 2021 by bolo možné vyvodiť z jeho reálnej možnosti
zamestnať sa aj vo výkone trestu (správy a lustrácie potvrdzujú, že zamestnaný je) a tiež z toho, že
voči ostatným maloletým deťom svoju vyživovaciu povinnosť riadne nahlásil a sú na ne vykonávané
zrážky z pracovnej odmeny odsúdeného, v tejto časti však súd postupoval v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, keďže nemal preukázanú ani výšku vyplácanej odmeny, ani úplnosť údajov potrebných

na vykonávanie zrážky na výživnom, preto obdobie zavineného neplatenia výživného ohraničil dňom
nástupu výkonu trestu, kde sú možnosti obžalovaného zabezpečiť si prostriedky na úhradu výživného
značne obmedzené.Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je pritom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné sa samé živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič je
povinný plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery. Objektívne nepriaznivá finančná situácia obžalovaného, ktorá by viedla
až k jeho sociálnej odkázanosti nebola v konaní preukázaná. Pokiaľ bol obžalovaný vedený na úrade
práce v Českej republike (do 25. 2. 2016), dôvod vyradenia z evidencie bol na jeho strane (nedostavil sa
na úrad práce v stanovenom termíne). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný v období,
kedy neplnil vyživovaciu povinnosť bol aj zamestnaný a mal reálne pracovné možnosti, dokázal sa

zamestnať na riadny pracovný pomer na dobu neurčitú a zabezpečiť si príjem v Českej republike, avšak
pracovný pomer ukončil buď dohodou, alebo zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe, keďže neboli
spokojní s jeho prístupom k práci, preto nemožno vyvodiť záver o úplnej nemožnosti alebo neschopnosti
obžalovaného nájsť si prácu, a zabezpečiť si tak príjem nielen na podporu svojich potrieb a osôb, s
ktorými žil v spoločnej domácnosti (družka, dve maloleté deti), ale aj na platenie výživného vo vzťahu
k deťom z jeho predchádzajúcich vzťahov. Hoci mu bola za jeho prácu vyplatená mzda, žiadnemu

zo zamestnávateľov vyživovaciu povinnosť na maloletú W. nenahlásil, výživné sám dobrovoľne ani
čiastočne neplnil. Zo žiadneho dôkazu nebolo preukázané, že by obžalovanému akékoľvek objektívne
okolnosti (nepriaznivý zdravotný stav, dlhodobá práceneschopnosť, invalidita) bránili v zamestnaní sa a
plnení si vyživovacej povinnosti, hoci aj len v minimálne možnej miere. Z uvedeného plynie len jediný
záver, a to, že obžalovaný, hoci mal riadnu vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej

W., tejto sa úmyselne vyhýbal tým, že ju neplnil ani dobrovoľne, ani cestou zrážok zo mzdy, kým bol
zamestnaný a mal príjem.

Uvedené vypovedá o jeho nezodpovednom a ľahkovážnom prístupe k plneniu si všetkých rodičovských
povinností, nielen tej vyživovacej. Z prečítanej výpovede obžalovaného vyplynulo, že sa v priebehu

tohto obdobia nechával vyživovať svojou družkou. S maloletou W. neudržiava žiaden osobný, či
sprostredkovaný kontakt, nekupuje, neposiela jej darčeky pri príležitostiach, žiadnym spôsobom sa
nepodieľa ani na jej výchove. Argumenty obžalovaného súd považuje len za ospravedlnenia a výhovorky
v snahe vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti, pretože sa o zaslanie plnenia, či už finančného alebo
vecného preukázateľne ani len nepokúsil. Zo spôsobu života a vyjadrení obžalovaného je zrejmé, že

tak, ako nemal záujem o kontakt s maloletou, nemal záujem ani plniť si svoju vyživovaciu povinnosť
voči nej. Prezentovaný záujem, že výživné bude platiť hneď ako sa zamestná, resp. dostane mzdu od
svojho zamestnávateľa (pri výpovedi v máji 2019) možno hodnotiť len ako výhovorky, v snahe oddialiť
plnenie tejto povinnosti a tie ho nezbavujú povinnosti riadne si plniť vyživovaciu povinnosť voči jednému
z jeho maloletých detí.

O skutočnosti, že obžalovaný k plneniu si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, ktorých má
z rôznych predchádzajúcich vzťahov viacero, svedčí aj skutočnosť, že na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš sa pod sp. zn. 2T/80/2020 vedie ďalšie trestné konanie pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona za obdobie od 1. 4. 2018 až doposiaľ, na iné jeho

dieťa. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s konštatovaním, ktoré pri prejednávaní obdobnej trestnej
veci vyslovil Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 4Tdo 250/2012 zo dňa 18. 4. 2012, že
splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci to tak niektorým jedincom spočiatku môže pripadať. V
skutočnosti tým, ale budúci rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý
ďalší život, mnohokrát až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby svoje

záväzky a povinnosti dokázal vždy a za každých okolností splniť.

Z vykonaného dokazovania a nezodpovedného postoja obžalovaného k plneniu, resp. skôr neplneniu
si vyživovacej povinnosti nielen voči maloletej dcére W., ale aj inému maloletému dieťaťu je zrejmé,
že obžalovaný svoje vyživovacie povinnosti dlhodobo ignoruje, sú mu ľahostajné a neprejavuje žiadnu

snahu o plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich mu z jeho rodičovstva. Súd tiež poukazuje na dlhodobý
charakter páchania trestnej činnosti obžalovaným, keď od začatia páchania skutku 10. 3. 2015 až do
vyhlásenia rozsudku dňa 6. 6. 2022 ubehlo viac ako 7 rokov, čo je doba dostatočne dlhá na to, aby
si mohol zaobstarať finančné prostriedky na plnenie aspoň minimálnej vyživovacej povinnosti vlastným
pričinením. Keďže mal plnú vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti, preto bol povinný využiť všetky

svoje schopnosti a možnosti na to, aby si ich aj reálne a v súlade so zákonom plnil. Výpoveďou svedkyne
C. W. mal súd preukázané, že v kritickom období počas, ktorého obžalovaný výživné v plnej výške, resp.
vôbec neplatil, maloleté dieťa vďaka jej starostlivosti núdzou netrpelo.V čase vyhlasovania rozsudku súdom prvého stupňa si obžalovaný dlhodobo neplnil svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas (podľa § 138 písm. b/
Trestného zákona, týmto obdobím sa v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov považuje obdobie

presahujúce 1 rok), preto sa súd stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku v obžalobe.

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu, pretože obžalovaný si neplnil svoju zákonnú
povinnosť, hoci vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej

dcére W. W. plniť mohol a mal a zároveň vedel, že je povinný výživné platiť, ale úmyselne túto povinnosť
zanedbával. Preto súd dospel k záveru, že skutok popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal,
dopustil sa ho obžalovaný N. Q., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/
Trestného zákona), po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho
spáchania.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že nemá záznam v registri priestupkov. V
registri trestov má celkom 14 záznamov z rokov 1993 až 2022 za trestnú činnosť rôzneho, prevažne
majetkového charakteru, ale aj za prečin zanedbania povinnej výživy. Prvých sedem odsúdení (okrem
tretieho a piateho záznamu, avšak na ne nemožno prihliadať, keďže boli vydané pred 1. 1. 2013) svedčí

o odsúdení súdmi v Slovenskej republike. Ďalšie záznamy sú z odsúdení súdmi v Českej republike.
Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prachatice sp. zn. 3T/45/2022 zo dňa 5. 4.
2022, právoplatným dňa 29. 4. 2022, pre trestný čin nedovolenej výroby nakladania s omamnými a
psychotropnými látkami a s jedmi, na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky
a 4 mesiace so zaradením do výkonu trestu s ostrahou, pričom v rámci ukladania súhrnného trestu

boli zrušené skoršie rozsudky Okresného súdu Prachatice sp. zn. 4T/29/2021 zo dňa 14. 10. 2021,
právoplatný dňa 14. 10. 2021 za trestný čin zanedbania povinnej výživy, ktorým bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne a Okresného súdu Prachatice sp. zn. 4T/110/2020 zo dňa 2.
3. 2021, právoplatný dňa 30. 6. 2021, za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktorým bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne. Všetky tieto, aj predchádzajúce

odsúdenia Okresným súdom Strakonice sp. zn. 3T/157/2014 zo dňa 29. 1. 2015, Okresným súdom
Prachatice sp. zn. 7T/46/2019 zo dňa 9. 1. 2020, Okresným súdom Prachatice sp. zn. 1T/30/2020 zo
dňa 8. 9. 2020, je nutné v súlade s ustanovením § 7b Trestného zákona zohľadniť rovnako, ako keby
bolo vydané súdom Slovenskej republiky, pretože boli vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky. Aktuálne sa proti obžalovanému vedie ďalšie trestné konanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 2T/80/2020 taktiež za prečin zanedbania povinnej výživy voči inému jeho
dieťaťu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že obžalovanému je možné
priznaťjednupoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.l/Trestnéhozákona,pretožesakuskutkupriznal
a oľutoval ho, rovnako jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, pretože pred

spáchaním skutku bol odsúdený za rôznorodú trestnú činnosť. Za prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere na jeden rok až
päť rokov. Pri rovnosti poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností mohol súd ukladať trest v nezmenenej
trestnej sadzbe.

Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostáva do rozporu so
zákonom, dopúšťa sa trestnej činnosti rôzneho charakteru, je teda recidivistom, opakovane odsúdeným
na nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody. Pri rozhodovaní o výške trestu súd vzal do úvahy aj
dlhodobé páchanie skutku, jeho charakter, osobu obžalovaného, u ktorého ani opakované odsúdenie nanepodmienečnýtrestnevediekjehonápraveaanipodmienečnýodkladvýkonutrestuunehodostatočne
nenapĺňa svoju funkciu, iný druh trestu než nepodmienečný trest odňatia slobody neprichádza do úvahy
a je jediným prostriedkom, ako mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Trest odňatia slobody

vo výmere 18 mesiacov, teda v prvej polovici trestnej sadzby možno stále považovať za dostatočne
primeraný a spravodlivý a možno predpokladať, že splní svoj účel, najmä, že obžalovanému zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol
riadny život a naplní aj účel individuálnej a generálnej prevencie.

Pre výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu bol vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len

osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.