Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8C/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320204284
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kališová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4320204284.6

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou Mgr. Lenkou Kališovou v spore žalobcov: 1. Z. W.,
nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, O. I., 2. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, O. I., zastúpení
JUDr. Vladimírom Servátkom, advokátom so sídlom Pri Podlužianke 3, Levice, IČO: 34034765, proti
žalovanému: Slovenská republika - Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, IČO:
00151866, o určenie spornej skutočnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že od 01.09.2018 Z. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX a manželka
Q. W.Á., rod. Á., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX obaja bytom XXX XX O. I., Z. Č.. XXX/XX, a T.
I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX naposledy trvale bytom L. L. XXXX/X, XXX XX I. spolu
trvale žili v spoločnej domácnosti až do dňa 28.01.2020 a uhradzovali náklady na svoje potreby.

II. Žalobcom sa p r i z n á v a spoločne a nerozdielne voči žalovanému nárok na náhradu trov

konania rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným
uznesením.

III. Súd priznáva Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, voči
žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov

spojených s poskytnutím súčinnosti súdu v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu dňa 11.08.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil,
že ako dedičia zo zákona v tretej dedičskej skupine po poručiteľke T. I., G.. I., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
XX. XX. XXXX sú: Z. W. G.. W., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX a manž. Q. W. r. H.á, nar. XX.
XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, obaja bytom XXX XX O. I., Z. Č.. XXX/XX.

X. Súd na pojednávaní dňa 25.03.2022 pripustil zmenu žaloby tak, že tak že sa určuje, že od 01.09.2018
Z. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX r.č. XXXXXX/XXXX a manželka Q. W., rod. Á., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX obaja bytom XXX XX O. I., Z. Č.. XXX/XX, a T. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX spolu trvale žili v spoločnej domácnosti až do dňa 28.01.2020 a uhradzovali náklady na
svoje potreby.

3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 03. 07. 2020 notársky úrad JUDr. Yvlin Horompoliová v Leviciach
konal vo veci prejednania dedičstva po T. I.. Poručiteľka nezanechala závet, ani listinu o vydedení.
Poručiteľka zomrela ako slobodná, nemala žiadnych neopomenuteľných dedičov, ani súrodencov,
rodičiaporučiteľkupredumreli.AkodedičiazozákonavtretejdedičskejskupinesaprihlásiliZ.W.amanž.
Q.W.r.H..Slovenskárepublikavzast.OkresnýúradB.namietalasplneniezákonnýchustanovenínajmä
z dôvodu, že poručiteľka spoločne nehospodárila s Q. W. a Z. W.. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie

o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, bolo konanie o dedičstve prerušené a
žalobcovia odkázaní na podanie žaloby na súd. Nebohá poručiteľka T. I. sa prisťahovala dňa 01. 09.2018 do domácnosti Z. W. a manželky Q. W. r. H., kde spolu trvale žili až do jej smrti do dňa 28. 01.
2020 a uhradzovali náklady na svoje potreby. Poručiteľka bola tak súčasťou spoločnej domácnosti, čo
je potrebné chápať ako skutočné spolužitie viacerých osôb v spotrebnom spoločenstve viacerých osôb,

pričom jednotliví členovia prispievali na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností
a každý člen si zaobstarával v rámci tohto spoločenstva všetko, čo potreboval. Poručiteľka odovzdala
navrhovateľom svoj dôchodok a spoločne sa tak uhrádzali náklady na stravovanie, ošatenie a kultúrne
potreby. Čiže členovia tejto spoločnej domácnosti znášali platby spoločne rovným dielom, nežila každá
osoba na svoj účet, ale mali okrem citového vzťahu aj hospodárske väzby.

4. Na výzvu súdu sa žalovaný vyjadril k žalobe. Vo svojom vyjadrení uviedol, že na pojednávaní v
dedičskej veci po poručiteľke T. I., zomr. dňa XX.XX.XXXX v Notárskej kancelárii notárky JUDr. Yvlin
Hörömpöliovej dňa 15.6.2020 za prítomnosti advokáta JUDr. Vladimíra Servátka, bytom Levice, Pri
Podlužianke 5, ktorý zastupoval na základe splnomocnenia Z. W., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, O.
I. a Q. W., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, O. I. bol predložený doklad - potvrdenie Obecného úradu

O. I. zo dňa 02.04.2020, podpísaný starostom obce o tom, že neb. T. I., žila v spoločnej domácnosti
s Q. W. a Z. W. od 01.09.2018 až do jej smrti dňa XX.XX.XXXX v rodinnom dome na ulici Z. Č..
XX/XXX P. O. I. a zároveň obec potvrdila, že menovaní spolu trvale žili až do smrti poručiteľky a
uhradzovali náklady na svoje potreby, čím splnili podmienku ust. §115 OZ o spoločnej domácnosti.
Vyjadrenie Obecného úradu O. I. v časti týkajúcej sa potvrdenia pobytu poručiteľky je dostatočným

dokladom o pobyte poručiteľky v rozhodnom období, avšak písomné potvrdenie obce týkajúce sa
hospodárenia v spoločnej domácnosti nepovažoval žalovaný za vierohodné, pretože starosta obce
zastupujúci obecný úrad nemohol vedieť akým spôsobom uhrádzali svoje náklady jednotliví členovia
domácnosti. Na dedičskom konaní dňa 03.07.2020 za účasti Z. W. a manž. Q. W. zástupca štátu žiadal
od manželov W. vyjadrenie za účelom zistenia, či sú splnené podmienky dedenia z titulu spoločnej

domácnosti. Pani Q. W. uviedla, že poručiteľka mala dôchodok vo výške 480 eur, ktorý jej chodil na účet.
Pán Z. W. na pojednávaní uviedol, že poručiteľka si z dôchodku uhrádzala náklady spojené s užívaním
bytuvLeviciacharazzaplatilaúčetvobchodeporučiteľka,razZ.W.aleboQ.W..Žalovanýmalzato,žev
dedičskom konaní po poručiteľke ústnym vyjadrením manželov W., ich právneho zástupcu, ani dokladmi
nebolo dostatočne preukázané spoločné hospodárenie s poručiteľkou, ani podiel jednotlivých členov na

fungovaní spoločnej domácnosti. V posudzovaní existencie spoločnej domácnosti vznikli pochybnosti,
ktoré neboli vyvrátené, z tohto dôvodu zástupkyňa štátu neuznala spoločnú domácnosť. Na základe
uvedeného navrhol žalovaný súdu, aby vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu na
rozhodnutie v uvedenej veci.

5. V reakcii na vyjadrenie žalovaného, žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 05.11.2020
uviedol, že žalobcovia s poručiteľkou, neb. T. I. žili vo svojej domácnosti na ul. Z. Č.. XX/XXX od
01.09.2018spolutrvaleaždosmrtiporučiteľkydňaXX.XX.XXXXauhradzovalinákladynasvojepotreby.
Tak v priebehu dedičského konania sa žalobcovia vyjadrili, že poručiteľka disponovala dôchodkom vo
výške 480 eur, ktorý jej chodil na účet. Okrem toho, že uhrádzala náklady spojené s užívaním bytu v

I., platila účty v obchode v O. I., ktoré slúžili na nákup potravín pre spoločnú domácnosť Z. W., Q. W.
a poručiteľky T. I.. Žalobcovia tak s poručiteľkou tvorili spotrebné spoločenstvo - spoločnú domácnosť,
kde si jednotlivé fyzické osoby, ktoré spolu trvalo žili, aj spoločne uhrádzali náklady na svoje potreby.
Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že sa nevyžaduje financovanie zo spoločného účtu, rovnako ani
rovnomernosť podielov jednotlivých subjektov, podstatný je príspevok každého člena domácnosti. V

tomto prípade bol podľa žalobcov naplnený pojem spoločná domácnosť, žalobcovia spolu s poručiteľkou
viedli spoločnú domácnosť, uhrádzali náklady na svoje potreby. Žalobcovia spolu s poručiteľkou tak
tvorili spoločnú domácnosť, ktorá predstavovala skutočné a trvalé spolužitie, v ktorom jednotliví členovia
spoločne prispievali k úhrade a obstaraniu spoločných potrieb. Poručiteľka žila v spoločnej domácnosti
žalobcov ako keby bola členom rodiny a súčasne sa starala o spoločnú domácnosť, napr. obstarávala

domáce práce, udržiavala rodinný dom v poriadku, obstarávala prádlo a údržbu šiat, pripravovala jedlo
a súčasne poskytovala prostriedky potrebné na úhradu potrieb v spoločnej domácnosti. Na základe
uvedeného žalobcovia žiadali, aby prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania vyhovel ich
žalobe v plnom rozsahu.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.11.2020 považoval vyjadrenie žalobcov za nepostačujúce,
žalobcovia neuviedli žiadne nové skutočnosti ani dôkazy na preukázanie spoločnej domácnosti s
poručiteľkou. Poukázal na rozpor vo vyjadreniach žalobcov, keď v odôvodnení návrhu doručenom súdu
dňa 10.08.2020 sa uvádza, že poručiteľka odovzdala navrhovateľom svoj dôchodok a spoločne takuhrádzali náklady na stravovanie ošatenie a kultúrne potrieb, pričom vo vyjadrení doručenom súdu dňa
25.11.2020 žalobcovia uviedli, že poručiteľka si z dôchodku uhrádzala náklady na byt v I. a platila účty
v obchode.

7. Na pojednávaní dňa 01.03.2022 sa žalobcovia pridržiavali vyjadrení doručených súdu. Uviedli, že
nebohá poručiteľka žila s nimi v spoločnej domácnosti od 01.09.2018, odovzdávala svoj dôchodok
žalobcom a tým sa podieľala na stravovaní, ošatení a uspokojovaní iných potrieb spoločnej domácnosti.
Plnila svoje úlohy v rámci starostlivosti o domácnosť podieľala sa na domácich prácach aj varila a

bola súčasťou spoločnej domácnosti. Žalovaný na pojednávaní trval na svojich námietkach, tak ako to
vyplývali z jeho vyjadrení doručených súdu. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp,
zn. 5Co/203/2011 zo dňa 08.02.2012, na základe ktorého súd v rámci civilného konania nie je oprávnený
meritórne určiť kto je dedičom, nakoľko táto skutočnosť je predmetom dedičského konania, a preto mal
za to, že návrh žalobcov nie je podaný dôvodne. Otázku kto je dedičom súd rieši ak predbežnú otázku
v rámci dedičského konania. Žaloba v zmysle § 194 Civilného sporového poriadku nie je určovacou

žalobou v zmysle § 137 Civilného sporového poriadku, ale je žalobou na určenie právnej skutočnosti. Čo
sa týkalo vyjadrení žalobcov v konaní tieto považoval za zmätočné. Mal za to, že ťažiskovým dôvodom
na preukázanie skutočnosti, že žili s poručiteľkou v spoločnej domácnosti je potvrdenie od starostu obce.
K predmetnému potvrdeniu žalovaný uviedol, že mu nie sú známe objektívne skutočnosti na základe
ktorých bolo potvrdené, že žalobcovia by mali spĺňať podmienku § 475 ods. 1 Občianskeho zákonník.

Ďalej poukázal, že starosta obce nemohol vedieť akým spôsobom uhrádzali svoje náklady žalobcovia a
poručiteľka. Starosta bol kompetentný vyjadriť sa len k potvrdeniu trvalého pobytu, resp. prechodnému
pobytu poručiteľky a nie ku skutočnostiam spoločného hospodárenia a uhrádzania nákladov spoločnej
domácnosti. Rovnako žalovaný poukázal na zápisnicu z pojednávania dedičského konania zo dňa
06.07.2020 kde žalobca v 1. rade uviedol že z dôchodku poručiteľky, ktorý predstavoval sumu 480 eur

si sama poručiteľka uhrádzala náklady spojené s užívaním bytu v jej výlučnom vlastníctve v I.h a raz
zaplatila účet v obchode poručiteľka a raz zase žalobcovia. Toto tvrdenie je odporujúce k vyjadreniu
žalobkyne v 2. rade, ktorá tvrdila, že dôchodok vo výške 480 eur chodil poručiteľke na účet. Zároveň je
zmätočné keď v podanej žalobe tvrdia že poručiteľka odovzdala celý dôchodok žalobcom a spoločne
uhrádzali náklady na stravovanie, ošatenie a kultúrne potreby. Ďalší dôvod, ktorý podľa žalovaného

viedol k pochybnosti o vedení spoločnej domácnosti bola skutočnosť, že poplatky spojené s užívaním
bytu poručiteľky zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. X. pravidelne mesačne
uhrádzané OSBD I. až do septembra 2020 a trvalým mesačným príkazom, teda ešte ďalších 8 mesiacov
po smrti poručiteľky. Ak by žili v spoločnej domácnosti predmetné platby mali byť pozastavené nakoľko
poručiteľka už v tom čase nemohla vyberať peniaze z účtu. Žalovaný uviedol že dôkazné bremeno

nesú žalobcovia, teda sú povinný predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z podanej žaloby
nevyplývajú skutočnosti, ktoré by viedli k dôvodnosti podanej žaloby. Žalovaný zároveň navrhol vykonať
dôkaz - pohyb transakcií na účte poručiteľky od 01.09.2018 do 01.09.2020 s cieľom zistenia skutkového
stavu tvrdení žalobcov o spoločnej domácnosti. Žalobca mal aj naďalej za to, že žalovaný neuviedol nič
čo by spochybňovalo žalobu a navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, žalobkyne v

2. rade a svedkov B. V., bytom L. XX, O. I.H. a T. L., bytom P. XX, I..

8. V rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 25.03.2022 žalobcovia zotrvali na podanej žalobe,
pričom mali za to, že všetky okolnosti svedčia a preukazujú, že nebohá žila v spoločnej domácnosti so
žalobcami, čo žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel a žiadali aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.

Žalovaný rovnako trval na svojich vyjadreniach, pričom mal za to, že existujú rozpory vo výpovediach
žalobcov akým spôsobom hospodárili s poručiteľkou.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, najmä:
s obsahom pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Levice v dedičskej veci vedenej pod sp. zn.

5D/14/2020, potvrdením Obce O. I. zo dňa 02.04.2020; výpisom z účtu č. U. za obdobie od 01.09.2018
do 01.09.2020; výpisom z účtu SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX za obdobie od 01.09.2018 do
01.09.202; výsluchom žalobkyne v 2. rade, výsluchom svedka B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX,
O. I.. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade a navrhnutej svedkyne p. T. L., nakoľko
od uvedeného dokazovania žalobcovia na pojednávaní 25.03.2022 upustili. Vykonaným dokazovaním

zistil súd nasledovný skutkový stav veci:

10. Z obsahu dedičského spisu súd zistil, že poručiteľka, T. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom L. L.N. XXXX/X, I. (ďalej len „poručiteľka“), nezanechala závetani listinu o vydedení, bola slobodná, nemala žiadnych neopomenuteľných dedičov, ani súrodencov
a rodičia poručiteľky nežijú. Žalobcovia sa prihlásili do dedičského konania ako dedičia zo zákona v
tretej dedičskej skupine podľa § 475 ods. 1 OZ. Nakoľko bola v dedičskom konaní sporná skutočnosť či

žalobcovia s poručiteľkou žili v spoločnej domácnosti ako predpoklad naplnenia zákonných ustanovení
upravujúcich postavenie zákonných dedičov súd uznesením sp. zn. 5D/14/2020, Dnot 23 /2020 odkázal
žalobcov na podanie žaloby poľa § 194 ods. 1 CMP. Ďalej súd z predmetného spisu zistil, že žalobkyňa
v 2. rade mala zabezpečiť pohreb poručiteľky a uhradila pohrebné trovy v sume cca 1000,- eur.

11. V potvrdení obce O. I. zo dňa 02.04.2020 je uvedené že poručiteľka žila v spoločnej domácnosti
so žalobcami v rodinnom dome na ulici Z. XX/XXX, O. I.. Poručiteľka bola krstnou matkou žalobkyne
v 21. rade a do jej domácnosti sa presťahovala z I., vzhľadom na vyšší vek a zhoršený zdravotný stav
potrebovala pomoc. Ďalej obec potvrdila, že spolu žili v spoločnej domácnosti až do smrti poručiteľky
dňa 28.01.2020 a uhradzovali náklady na svoje potreby, čím spĺňali podmienku ustanovenie § 115 OZ
o spoločnej domácnosti.

12. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade súd ustálil, že poručiteľka žila v rodinnom dome žalobcov. Poručiteľka
sa do domácnosti žalobcov nasťahovala z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu, nakoľko sa cítila
slabšie. Priniesla si šaty a nejaké veci z domu. Poručiteľka mala v osobnom vlastníctve byt v I.. Platila si
nákladyspojenésvlastníctvombytu,pričomžalobkyňav2.radenevedelavakejvýšketietovýdavkyboli.

Do I. chodila najmä z dôvodu návštevy cintorínu, lebo tam mala hroby rodičov, preto si byt nechávala.
Spolužitie s poručiteľkou opísala tak, že fungovali ako rodina, pomáhali si navzájom. Žalobkyňa v 2. rade
pracovala ako výpomoc v obchode manžela, takže vždy mohla odbehnúť za poručiteľkou. V rodinnom
dome žalobcov mala poručiteľka svoju izbičku, ale mohla sa pohybovať po celom dome. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že poručiteľke hradili nadštandardnú izbu počas hospitalizácie, žalobkyňa v 2. rade jej potom aj

pichala injekcie na riedenie krvi. Iné poplatky za zdravotnú starostlivosť si hradila sama, ale o žiadnych
takých nemala žalobkyňa vedomosť.

13. Na pojednávaní dňa 25.03.2022 oboznámil strany s výsledkom lustrácie účtov poručiteľky, a to
prečítaním obsahu listinných dôkazov výpisu z účtu sporiaceho účtu U. názov produktu U. B. G. a výpisu

z účtu poručiteľky U. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX za obdobie od 01.09.2018 J. XX.XX.XXXX.

XX. Z. P. Z. U. Ú. Č.. U.1 názov produktu U. B. G., z ktorého vyplýva pravidelný bezhotovostný vklad z
účtu poručiteľky U. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX a bežné výbery

15. Z výpisu z účtu SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vyplýva pravidelný bezhotovostný vklad od
Sociálnej poisťovne - výplata dôchodku, ďalej trvalý platobný príkaz v prospech OSBD I., trvalý platobný
príkaz v sume 12 eur ( neskôr 13 eur), inkaso v prospech Slovenská pošta a.s. - SIPO, inkaso v prospech
spoločnosti Orange Slovensko a.s., ďalej v prospech spoločnosti O2 Slovakia s.r.o. a v prospech
spoločnosti UPC DTH S.A.R. L. Ostatné transakcie boli výbery z účtu a platby kartou.

16. Z výsluchu svedka B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, O. I. mal súd za preukázané že poručiteľka
žila so žalobcami, že bola spokojná a cítila sa s nimi dobre. Poručiteľka v rámci rozhovorov so svedkom
tiež mala uviesť, že v dome má svoju izbičku, že spolu chodia nakupovať, že má byt v I.ch kam zvykla
chodiť keď išla na cintorín. Rovnako uviedol, že poručiteľka uviedla, že ju o ňu dobre postarané, bola

rada, že nemusí platiť všetko sama.

17. Podľa 475 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak nededí manžel
ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s
poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho

dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

18. Podľa § 115 OZ domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady
na svoje potreby.

19. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak
rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po
márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, abyurčenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac.

20. Podľa § 137 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu

21. U spolužijúcich osôb musia byť súčasne splnené tieto zákonné podmienky: a) spolužitie s
poručiteľom v spoločnej domácnosti, b) existencia minimálnej dĺžky spolužitia v spoločnej domácnosti
(aspoň jeden rok pred smrťou poručiteľa), c) starostlivosť o spoločnú domácnosť, alebo odkázanosť
uvedených osôb na výživu poručiteľa. Pôjde o osoby, ktoré s poručiteľom prípadne nie sú ani v
príbuzenskom vzťahu, ale žili s ním vo vzťahu, ktorý z hľadiska citového, mravného a hospodárskeho
sa podobal rodinnému vzťahu a v niektorých prípadoch ho možno aj nahrádzal. Pre vznik nároku na

dedenie týchto spolužijúcich osôb musí byť vždy splnená prvá podmienka, že museli žiť v spoločnej
domácnosti s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou a aspoň jedna z dvoch ďalších podmienok, t.
j. že sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa. Kto tvorí domácnosť,
je upravené v § 115 OZ. Podľa tejto úpravy spoločnú domácnosť tvoria osoby, ktoré spolu trvale žijú a
spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spoločná úhrada nákladov na potreby domácnosti, teda

spoločné hospodárenie s príjmami, pričom nie je striktne odlíšené , ktoré spoločné veci smú a nesmú
členovia domácnosti používať. Náklady na potreby domácnosti pritom uhrádzajú aj tí, ktorý spoločne
prispievajú len na tú časť osobných potrieb, ktorá súvisí s bývaním stravovaním, kým ďalšie potreby ako
ošatenie,kultúruapodobnesiobstarávajúsami.Niejetiežpotrebnéabyvšetkyosobyprispievalinachod
domácnosti v rovnakej miere, alebo aby prispievali výlučne finančne. Každá z členov domácnosti tak

prispieva podľa svojich vlastných možností, napríklad maloleté deti sa považujú za členov domácnosti
bez ohľadu na úhradu nákladov domácnosti. Aj aktívny výkon domácich prác, respektíve starostlivosť
o domácnosť možno považovať za spoločné podieľanie sa na potrebách domácnosti. Na druhej strane
bývanie niekoľkých osôb v jednom byte samo o osebe ešte neznamená, že ide o spoločnú domácnosť.
Byt môžu užívať napríklad spoluvlastníci bez toho, aby viedli spoločnú domácnosť. Byt môže byť aj v

spoločnom nájme viacerých osôb, ktoré okrem vzťahu vyplývajúceho zo spoločného nájmu nemajú k
sebe žiadny bližší vzťah. Ďalším znakom spoločnej domácnosti je trvalosť, o trvalé spolužitie ide vtedy
ak nie je vopred časovo obmedzené. Z tohto pohľadu tvoria domácnosť aj osoby, ktoré začínajú spolu iba
žiť. Pre vznik subjektívneho dedičského práva zákon vyžaduje aby spoločná domácnosť trvala najmenej
po dobu jedného roka, pričom tento čas sa počíta spätne odo dňa poručiteľovej smrti. To znamená. že

spoločná domácnosť po dobu jedného roka musí predchádzať smrti bezprostredne. Popri uvedených
podmienkach treba, aby spolužijúca osoba z dôvodu faktického spolužitia v spoločnej domácnosti buď
sa o túto domácnosť starala alebo bola odkázaná na výživu poručiteľa. Spoločná domácnosť podľa §475
OZ nie je totožná so spoločnou domácnosťou podľa §115 OZ vyjadrenou slovami spoločne uhrádzajú
náklady na svoje potreby. Podmienkou starostlivosti o spoločnú domácnosť podľa § 475 OZ splní ten kto

osobne prispieva k jej udržiavaniu a jej chodu. Nie je rozhodujúce, či sa tak stane osobnou činnosťou
spolužijúcej osoby finančne alebo iným spôsobom. Spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb
treba rozumieť skutoční spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prospievajú
úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností, a každá z týchto osôb si ďalej obstaráva
v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha ja ostatným.

22. Sporným v prejdnávanej veci bolo naplnenie podmienok pojmu spoločnej domácnosti najmä pokiaľ
o spoločné hospodárenie.

23. Žalovaný v konaní argumentoval, že nebolo dostatočne preukázané spoločné hospodárenie

s poručiteľkou ani podiel jednotlivých členov na fungovaní domácnosti. K uvedenému smerovali
aj námietky žalovaného týkajúce sa rozporu vo vyjadreniach žalovaných ohľadom odovzdávania
finančných prostriedkov poručiteľky, ale aj návrhy na dokazovanie prostredníctvom pohybov na účtoch
poručiteľky v rozhodnom období. Vo svojich podaniach tiež namietal neurčitosť a všeobecnosť tvrdení
žalobcov, ktoré považoval za nepostačujúce na preukázanie splnenia podmietok v zmysle § 475 ods.

1 OZ, na základe ktorých by nadobudli postavenie zákonných dedičov v tretej dedičskej skupine.
Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú
záležitosťou žalovaného. Žalovaný neuvádzal v konaní skutočnosti, ktoré by vylučovali, že poručiteľkapred smrťou žila v spoločnej domácnosti so žalobcami a obmedzil sa len na tvrdenie, že nie je
dostatočným spôsobom preukázané vedenie spoločnej domácnosti.

24. Vykonaným dokazovaním bol odstránený žalovaným namietaný rozpor vo vyjadreniach žalobcov
pokiaľideoodovzdaniedôchodkuporučiteľkyžalobcom,resp.finančnýchprostriedkovnaúhradypotrieb
spoločnej domácnosti. Z výpisov z účtov poručiteľky vyplýva, že dôchodok neodovzdávala žalobcom. Z
dôchodku vypláca náklady na byt vo svojom výlučnom vlastníctve a z výpisov z jej účtov vyplynulo, že
ďalšie transakcie boli bežné výbery z účtu a platby kartou v obchodoch. Z výpisov z účtov poručiteľky je

zrejmé, že sa poručiteľka podieľala na nákupoch do spoločnej domácnosti a úhradách potrieb spoločnej
domácnosti, a to v spojení s tvrdením žalobcov o spoločných nákupoch, v spojení so skutočnosťou, že
poručiteľka žalobcom dávala aj hotovosť (čo vyplývalo z výsluchu žalobkyne v 2. rade), a že tieto platby
a výbery boli uskutočnené v období kedy žila so žalobcami. Avšak nie je možné posúdiť v akej miere
prispievala na domácnosť, nakoľko platby a výbery nie je možné rozdeliť na hrady potrieb domácnosti
a osobných potrieb poručiteľky.

25.Skutočnosť,žesavkonanínepreukázalamieravakejporučiteľkaprispievalanadomácnosťvdanom
prípade nemalo zásadný vplyv na posudzovanie spoločnej domácnosti. Naopak to, že sa žalobcovia
o poručiteľku v jej zhoršenom zdravotnom stave starali, súd považuje za skutočnosť potvrdzujúcu,
že žili v spoločnej domácnosti. Znakom spoločnej domácnosti je aj vzájomná starostlivosť a pomoc
osôb v nej žijúcich a správanie sa ako rodina. Takáto starostlivosť sa premieta aj v rámci významu

zákonného znenia „spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.“ Uhradzovanie nákladov je vnímané
ako hospodárske spolužitie a spotrebné spoločenstvo obdobne ako v prípade rodiny, pri ktorom osoby
spoločne hospodária svojimi príjmami, tzn. nie sú presne oddeľované finančnými prostriedkami a
nerozlišuje sa, ktoré veci v domácnosti môžu tieto osoby užívať, a čo kto zaplatí v akej výške. Opakom
je vzťah spoluvlastníkov, prípade vzťah v rámci spoločného nájmu (spolubývajúcich), v rámci ktorých

je presne vymedzené akou sumou budú prispievať na nájom, náklady spojené s nájmom, prípadne
na nákup potrieb do bytu alebo domu, a rovnako majú vymedzené napríklad aj spoločné a oddelené
priestory. V spoločnej domácnosti nie je podmienkou, aby všetci členovia domácnosti prispievali na
spoločné potreby len finančne. To znamená, že aj keby poručiteľka ani čiastočne finančne neprispievala
na chod domácnosti nie je vylúčené, že v danom prípade ide o spoločnú domácnosť. V konaní však

žalovaným nebola namietaná žiadna taká skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že v rámci domácnosti
poručiteľky a žalobcov by boli nejakým spôsobom vymedzené veci, ktoré mohla, resp. nemohla využívať
poručiteľka alebo žalobcovia. Naopak z vyjadrení žalobcov a z dokazovania vyplynulo, že v rámci
domácnosti mala všetko k dispozícii, mohla sa pohybovať po celej nehnuteľnosti a využívať všetky
veci v domácnosti. Z vyjadrení žalobcov, výsluchu žalobkyne v 2. rade a svedka B. V., mal súd za

preukázané, že medzi žalobkyňou v 2. rade a poručiteľkou ako jej krstnou mamou bol blízky citový
vzťah. Dôvodom presťahovania poručiteľky k žalobcom bol jej zhoršený zdravotný stav. Žalobcovia
sa o poručiteľku starali, čo vyplýva z výsluchu žalobkyne v 2. rade, a to konkrétne snaha žalobcov
zabezpečiť poručiteľke väčší komfort počas hospitalizácie prostredníctvom úhrady nadštandardnej izby
a starostlivosť žalobkyne v 2. rade v podobe aplikácie injekcií na riedenie krvi. Záverom súd poukazuje,

že aj pohreb poručiteľky zabezpečili žalobcovia a uhradili náklady spojené s pohrebom. Ani tieto
tvrdenia žalobcov žalovaný v konaní nepopieral. Zároveň poručiteľka prispievala k chodu domácností
napríklad upratovaním, varením a inými domácimi prácami, čím bola splnená aj podmienka starostlivosti
o spoločnú domácnosť v zmysle § 475 OZ. Súd dáva do pozornosti, že život v spoločnej domácnosti
nemusí nutne znamenať, že všetko v nej je spoločné a jej členovia nemajú veci osobnej spotreby

(napr. kozmetiku). Rovnako podľa súdu nevylučuje existenciu spoločnej domácnosti, ak poručiteľka
hradila samostatne náklady na svoje výlučné vlastníctvo (byt v I.), nakoľko to nemožno považovať za
udržiavanie vlastnej domácnosti. Súd mal z potvrdenia Obce O. I. zo dňa 02.04.2020 za preukázané,
že poručiteľka žila so žalobcami v rodinnom dome na ulici Z. XX/XXX, O. I.. Súd sa však stotožnil
s námietkou žalovaného, že obec ani jej starosta nemôže skonštatovať naplnenie podmienok pojmu

spoločnej domácnosti, preto v tejto časti na tento dôkaz neprihliadal.

26. K námietke žalovaného k vierohodnosti svedka B. V. súd uvádza, že zobral ohľad na vzťah svedka
a žalobcov, pričom na druhej strane práve vďaka známosti so žalobcami a skutočnosti, že im pomáhal
v záhrade sa mohol stretnúť s poručiteľkou. Informácie, ktoré mal svedok o spolužití žalobcov a

poručiteľky boli sprostredkované práve poručiteľkou v rámci jej rozhovorov so svedkom. Čo sa týka
obsahu výpovede svedka súd zobral za relevantné najmä informácie ohľadom toho ako sa poručiteľka
cítila v domácnosti a svedkom sprostredkované pocity poručiteľky, že bola spokojná a bolo o ňu dobre
postarané. Výpoveď v časti uhrádzania spoločných potrieb v domácnosti, súd považoval za všeobecnú,táto neposkytla také informácie, ktoré by súdu preukázali či a v akej miere sa poručiteľka podieľala na
uhrádzaní spoločných potrieb v domácnosti. Avšak tieto informácie v zmysle vyššie uvedeného súd ani
nepovažoval za rozhodujúce pre určenie či žalobcovia s poručiteľkou žili v spoločnej domácnosti.

27.Žalovanývsúvislostispôvodnýmpetitomnamietal,žesúdvrámcicivilnéhokonanianiejeoprávnený
meritórne určiť kto je dedičom, nakoľko táto skutočnosť je predmetom dedičného konania, a preto mal
za to, že návrh žalobcov nie je podaný dôvodne. Otázku kto je dedičom súd rieši ako predbežnú otázku
v rámci dedičského konania. Žaloba v zmysle § 194 Civilného sporového poriadku nie je určovacou

žalobou v zmysle § 137 CSP. Uvedená námietka stratila opodstatnenosť, nakoľko na základe zmeny
petitu, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 25.03.2022 žalobcovia žalujú o určenie právnej skutočnosti
v súlade s § 194 ods. 1 CMP v spojení s § 137 písm. d) CSP.

28. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, keď z konania vyplynulo, že
poručiteľkažilasožalobcamivspoločnejdomácnostiod01.09.2018dosvojejsmrtidňa28.01.2020,teda

viac ako jeden rok bezprostredne pred svojou smrťou a z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť,
preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

29.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdvsúlades§255ods.1vspojenís§262ods.1CSPv
zmysle ktorých, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Nakoľko mali žalobcovia v konaní plný úspech, súd priznal žalobcom spoločne
a nerozdielne proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

30. O nároku Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 na

náhradu nákladov spojených s poskytnutou súčinnosťou v zmysle § 190 CSP súd rozhodol v súlade s §
259 CSP, podľa ktorého ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. V zmysle citovaného v súlade s
§ 258 CSP súd priznal U. U., H..U.. nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a
uplatnených výdavkov spojených s poskytnutím súčinnosti súdu a na ich náhradu zaviazal podľa § 255

ods. 1 CSP neúspešného žalovaného.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 )
(ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona,

ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku).