Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 16, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120012814
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2120012814.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. D., pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.01.2022 pod sp. zn. 6T/92/2020, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 17.05.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. D., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. D. uznaný vinným pre prečin marenia
výkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.a)Trestnéhozákona, natomskutkovomzáklade,
že

v presne nezistenom čase dňa 11. júna 2020 na neustálenom mieste v C. prevzal písomnú výzvu
Okresného súdu Bratislava V na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/100/2020 zo dňa 11.06.2020 právoplatným dňa
11.06.2020 vo výmere 2 roky nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, s termínom nástupu do 06.07.2020 a to do
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, a napriek tomu na Ulici V. Clementisa 51 v Trnave

a iných rôznych miestach v Trnave bez podstatného a vážneho dôvodu výzvu súdu nerešpektoval
a do výkonu trestu nenastúpil, do ktorého bol dodaný až dňa 18. augusta 2020 príslušníkmi
pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ Trnava po jeho zadržaní na základe
príkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/100/2020 zo dňa 13.07.2020 na dodanie obvineného
do výkonu trestu.

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona pri použití
pri použití § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného
zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona okresný súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 155-158 spisu.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný A.
D., ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu tým, že v danom prípade nie je účelné
ukladať obžalovanému ďalší trest, nakoľko v súčasnosti si vykonáva už dvojročný trest odňatia slobody,

súčasný výkon trestu na neho už dostatočne zapôsobil a je ho možné považovať za dostatočný. Z
uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a u obžalovaného rozhodnúťo upustení od potrestania (pozn. odvolacieho súdu - obhajca mal zrejme na mysli upustiť od ďalšieho
trestu).

Okresný prokurátor odvolanie nepodal, k odvolaniu obžalovaného sa i napriek výzve okresného súdu
bližšie nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, obhajcu obžalovaného a
prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, považujúc uložený trest v napadnutom rozsudku za zákonný
a primeraný.

Obžalovaný i jeho obhajca na verejnom zasadnutí uviedli, že trvajú na podanom odvolaní, a s poukazom
napísomnédôvodyodvolaniažiadajúoupustenieodďalšiehotrestu.Obžalovanýdodal,žemá57rokov,
celý život pracuje, nikdy nepodvádzal, nechápe prečo by mal dostať ďalší trest.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj
konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak
zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pri preskúmavacej povinnosti obžalovaným napadnutého výroku o treste odňatia slobody, krajský súd
zistil, že tento výrok je správny a zákonný.

Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o tom, že vzhľadom

na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, postoj obžalovaného k prejednávanej
veci, ale tiež vzhľadom na jeho osobnostné charakteristiky, trestnú minulosť a účel trestu prichádzalo
do úvahy pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uloženie výlučne ďalšieho
nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to pri spodnej hranici trestnej sadzby v zmysle § 348
ods.1 Trestného zákona vo výmere 4 mesiacov. Takto uložený trest zároveň zohľadnil tak okolnosti

spáchaného skutku , ako aj osobu obžalovaného, preto ho považoval aj odvolací súd za plne
zodpovedajúci zásadám ukladania trestov charakterizovaných v § 34 a nasl. Trestného zákona, ako i
požiadavke nielen individuálnej, ale najmä generálnej prevencie.

Pokiaľ má obžalovaný za to, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny, tak odvolací súd

ma opačný názor a to s poukazom na osobné pomery obžalovaného (ktorý bol doposiaľ už 8 krát súdne
trestaný, za rôznorodú trestnú činnosť, dokonca mu bol v minulosti uložený i podmienečný trest v ktorom
sa neosvedčil, následne mu bol nariadený výkon trestu), ako i fakt, že v danom prípade mu okresný súd
za predmetnú trestnú činnosť uložil trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby ( ktorá
je v danom prípade 0-2 roky), čo nemožno považovať za neprimerane tvrdé, nakoľko pri osobnostných

charakteristikách obžalovaného vyplývajúcich z jeho trestnej histórie, by bolo plne dôvodným uloženie
i prísnejšieho trestu odňatia slobody.

V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že postupom podľa § 321 ods.1 písm. e/ Trestného poriadku
môže odvolací súd zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku len v prípade, ak je uložený trest

neprimeraný. Za neprimeraný možno považovať taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom
rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona.
V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený trest odňatia slobody v dĺžke trvania 4 mesiacov
za neprimeraný (neprimerane prísny), nakoľko prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa názoru
odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu

trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol i na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, a preto sa s uloženým trestom v
uvedenom rozsahu v konečnom dôsledku stotožnil aj súd druhého stupňa bez toho, aby zvažoval
akúkoľvek jeho modifikáciu, prípadne zmiernenie.Na dôvažok krajský súd uvádza, že obžalovaný podľa jeho názoru totižto už premárnil svoje šance
na príp. upustenie od ďalšieho trestu a šance dokázať spoločnosti, že sa polepšil a že išlo len o

náhodilé, príp. ojedinelé ľudské zlyhanie. Z histórie správania sa odsúdeného (počnúc rokom 2002 a
končiac posledným odsúdeným z roku 2020 na nepodmienečný trest) možno vyvodiť, že jeho sklony k
porušovaniu zákona a k trestnej činnosti prevažujú nad ním prezentovanou ochotou žiť riadny a slušný
život a že doterajší výkon trestu mal na neho dostatočný prevýchovný účinok.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto
uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru

medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k

spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i od osobných
pomerov obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami
a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež
prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza

verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia
verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh
trestnej činnosti.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov

nepodmienečne za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k
osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený
trest zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.
Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený v zmysle § 48 ods.2 písm. b)
Tr. zák. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný

už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin.

Z týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.