Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118220338
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:1118220338.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom

W. XXXX, U., zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCL, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 074
369, proti žalovaným 1. Slovenskej republike, v mene ktorej konajú Železnice Slovenskej republiky,
Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, 2. G. T., miesto podnikania: U. XX/XX, U., IČO: 43 250 301,
zastúpenému JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, Strojárska 3998, Snina, o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, o určenie vlastníckeho práva žalovanej v 1. rade, resp. o určenie vlastníckeho práva
žalobcu takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 21.12.2018 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal určiť, že kúpna zmluva č. XXXXXX-
XXX/XXXX/XXXX-T., uzatvorená dňa 10.1.2017 medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim na jednej
strane a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim na strane druhej, je v časti pozemku parcela registra „C“ č.
XXXX/X pre kat. územie U., zapísaná na LV č. XXXX, neplatná. Eventuálne súd určuje, že vlastníkom
pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X pre kat. územie U., zapísaný na LV č. XXXX je žalovaný v 1.
rade, eventuálne, súd určuje, že vlastníkom pozemku parcela registra „C“ XXXX/X pre kat. územie U.,

zapísaný na LV č. XXXX je žalobca.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako
kupujúci uzatvorili dňa 10.1.2017 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod parcely registra
„C“ č. XXXX/X o výmere 7363 m2 - ostatné plochy, zapísaný pôvodne na LV č. XXX kat. územie U.. V
súčasnosti je tento pozemok zapísaný na LV č. XXXX kat. územie U..

Žalobca listom zo 6.3.2017 podal na Okresný úrad Snina, katastrálny odbor, námietku proti vykonaniu
zápisuvlastníckehoprávadokatastranehnuteľostístým,žesadovolávalrelatívnejneplatnostiprávneho
úkonu, lebo časť predaného pozemku označený podľa geometrického plánu ako pozemok parcela
XXXX/X bol daný do užívania otcovi žalobcu v roku 1977. Tento pozemok bol otcovi žalobcu daný do
užívania bezplatne a to v súlade s ustanovením § 198 ods. 1 OZ, platného a účinného v roku 1977.
Pozemok bol daný do užívania otcovi žalobcu a členom jeho rodiny z dôvodu, že žalovaný v 1. rade ho
prestalužívaťzdôvoduzrušeniaželezničnejtrateaboldanývstavenespôsobilomnapoľnohospodárske

účely. Otec žalobcu tento pozemok spolu s členmi svojej rodiny zhodnotil a vytvoril na ňom záhradku.
Trvalo sa o tento pozemok staral a po jeho smrti sa oňho stará žalobca, pričom sú tam vysadené
ovocné stromy a sadia sa poľnohospodárske plodiny. Pozemok je riadne oplotený a teda v prírode reálne
vyčlenený.O kúpu predmetného pozemku prejavil žalobca záujem v rokoch 2003 - 2004, ale žalovaný v 1. rade na
jehoponukunereagoval,rovnakoakonereagovalnalistzaugusta2007.Dňa14.12.2017listompožiadal

žalobca o prenájom časti pozemku parcely C-KN XXXX/X s požiadavkou na jej následný odpredaj. Vtedy
sa žalobca dozvedel, že pozemok - parcela C-KN XXXX/X bola odpredaná ako celok a vedie sa vkladové
konanie na katastri.

3. Žalobca poukázal na to, že občan je plnoprávnym vlastníkom pozemku, ku ktorému bolo v období po

roku 1964 zriadené tzv. právo osobného užívania podľa § 198 a nasl. OZ a toto právo bolo zapísané
v evidencii nehnuteľností. Podľa ustanovenia § 872 OZ, právo osobného užívania pozemku vzniknuté
podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutiu účinnosti tohto zákona sa mení dňom
účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby.

Poukázal tiež na Občiansky zákonník z roku 1950 a z roku 1964, týkajúci sa vydržania vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam. Uviedol, že od roku 1982 občan mohol vydržať pozemok za účelom práva
zriadiť si k nemu právo osobného užívania a podľa § 872 ods. 6 OZ si môže oprávnená osoba započítať
čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe pred účinnosťou tohto zákona.

Tvrdil, že právo osobného užívania pozemku podľa § 198 a nasl. OZ, platného v čase odovzdania

pozemku jeho otcovi, vzniklo na základe dohody o zriadení práva osobného užívania a rozhodnutím
bol zápis tejto skutočnosti do „Knihy evidencie pozemkov“, ktorú v tomto období zriadil žalovaný v 1.
rade. Zápis sa považuje za písomnú formu dohody medzi otcom žalobcu na jednej strane a žalovaným
v 1. rade na strane druhej. Na základe uvedeného možno tvrdiť, že žalobca by mohol byť vlastníkom
parcely č. XXXX/X.

4. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na to, že v zmysle § 49a OZ je právny úkon neplatný, ak
ho konajúca osoba (žalovaný v 1. rade) urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre
jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený (žalovaný v 2. rade) tento omyl
vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Tvrdil, že ak by žalovaný v 1. rade aj nemal vedomosť o tom,

že na danom pozemku je výkon užívateľského práva inou osobou, bol uvedený do omylu žalovaným
v 2. rade, lebo ten poznal a vedel, že na pozemku je výkon užívateľského práva inou osobou. Bolo
jeho povinnosťou informovať, žalovaného v 1. rade o tejto skutočnosti. Podľa § 40a OZ sa právny úkon
považuje za platný, pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený, sa
neplatnosti dovolá. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí

relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať
k absolútnej neplatnosti. Osobami oprávnenými dovolať sa neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí
účastníci zmluvy a tiež tretie osoby, ktoré sú z právneho úkonu opomenuté. Ak sa dôvod neplatnosti
vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu
alebo z jeho obsahu, alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno

oddeliť od ostatného obsahu. Na základe toho žalobca má za to, že zmluva, resp. jej časť, týkajúca sa
pozemku parcely č. XXXX/X je absolútne neplatným právnym úkonom a teda vlastníkom tohto pozemku
je žalovaný v 1. rade.

Poukázal aj na inštitút tzv. výprosy, čo je kontrakt spravujúci sa primerane ustanoveniami zmluvy o

výpožičke. Preto je vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom potrebné zaradiť podľa ustanovenia
zmluvy o výpožičke za predpokladu, že vlastníkom pozemku bude žalovaný v 1. rade.

5. Poukázal aj na ustanovenie § 126 ods. 2 OZ, ktoré priznáva rovnakú právnu ochranu oprávnenému
držiteľovi ako vlastníkovi pozemku. Poukázal na ustanovenie § 137 CSP a uviedol, že absolútnej

neplatnosti zmluvy sa môže dovolávať aj osoba na tejto zmluve nezúčastnená, ak by jej právne
postavenie mohlo byť vyhovením žalobe na určenie neplatnosti zmluvy priaznivo dotknuté. Naliehavý
právny záujem na požadovanom určení je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Má za to,
že osvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko podaná žaloba je vhodným

procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, najmä keď touto podanou žalobu možno dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva. Určením, že vlastníkom pozemku parcely C-KN č. XXXX/X
je žalovaný v 1. rade, toto nie je spôsobilé vyvolať ďalšie súdne konanie a teda je jediným nástrojom
domáhania sa práv žalobcu. V opačnom prípade môže žalovaný v 2. rade neoprávnene nakladať spozemkom C-KN č. XXXX/X, čím by sa ďalej množili súdne spory. Preto žiadal, aby súd určil, že kúpna
zmluva medzi žalovanými je neplatná, eventuálne, aby súd určil, že vlastníkom sporného pozemku je
žalovaný v 1. rade, resp. aby súd eventuálne určil, že vlastníkom sporného pozemku je žalobca.

6. Spolu s podanou žalobou žalobca podal ja návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadal,
aby žalovaný v 2. rade bol povinný držať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou C-KN XXXX/X,
zapísanou na LV č. XXXX kat. územie U..

Súd prvej inštancie uznesením XC/X/XXXX-XX z 13.2.2019 návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

Krajský súd v Prešove uznesesním sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo 16.4.2019 potvrdil uznesenie súdu prvej
inštancie.

7. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril tak, že v súlade s ustanovením § 10 Zák. č. 258/1993 mal právo
správymajetkuštátuknehnuteľnosti-pozemkuC-KNXXXX/Xkat.územieU.,ktorýbolzapísanýnaLVč.
XXX. Z hľadiska nepotrebnosti tejto nehnuteľnosti sa žalovaný v 1. rade rozhodol pristúpiť k jej odpredaju
a výber kupujúceho uskutočnený na základe ponukového konania. Predmetný pozemok sa podarilo
predať až v 22 kole ponukového konania, pričom sa mohol zapojiť aj žalobca, ale ten tak neurobil. Na

základe vykonaného ponukového konania žalovaný v 1. rade odpredal pozemok žalovanému v 2. rade,
pričom nemal žiadnu vedomosť o tom, aby na tomto pozemku vykonávala tretia osoba užívacie resp. iné
právo. O tejto skutočnosti sa žalovaný v 1. rade dozvedel až podaním námietky vo vkladovom konaní.

Argumenty žalobcu o prenechaní predmetného pozemku do osobného užívania jeho otcovi v roku

1977 žalovaný v 1. rade považuje za tendenčné a ničím nepodložené. Poukázal na platné ustanovenia
Občianskeho zákonníka v roku 1977, kedy podľa právnej úpravy vzniklo právo osobného užívania
na základe rozhodnutia o užívaní pozemku, v dôsledku ktorého sa uzatvárala dohoda o osobnom
užívaní pozemku. Táto dohoda musela mať písomnú formu a musela byť zaregistrovaná na Štátnom
notárstve.Nakoľkoexistenciatakejtodohodynebolapreukázaná,jezrejmé,žeprávoosobnéhoužívania

kpredmetnémupozemkunemohloanivzniknúťčiužžalobcovialebojehopredkom.Akbytakátodohoda
existovala, žalovaný v 1. rade by predmetný pozemok nemohol ani predať, lebo v súlade s ustanovením
§ 872 OZ sa právo osobného užívania v roku 1991 pretransformovalo na vlastnícke právo fyzickej osoby.
Poukázal na to, že žalobca tvrdí, že došlo k právu osobného užívania, ktoré sa pretransformovalo do
vlastníckeho práva, ale na druhej strane mal záujem o majetkoprávne vysporiadanie pozemku. Zároveň

žalovaný v 1. rade uviedol, že pozemok parcela C-KN XXXX/X nikdy nebol odčlenený od pozemku C-
KN č. XXXX/X, ani zapísaný do katastra nehnuteľností a teda právne neexistuje.

Niejemožnéuvažovaťaniouplatneníinštitútuvydržania,lebotenprichádzadoúvahylenprioprávnenej
držbe. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.10.2010 sp. zn. XCdo XXX/XXXX, podľa

ktorého k vydržaniu vlastníckeho práva nemohlo dôjsť. Na základe uvedeného žalovaný v 1. rade žiadal,
aby podaná žaloba bola zamietnutá.

8. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril tak, že ju považuje za nedôvodnú a neopodstanenú.
Žalobu žiadal zamietnuť predovšetkým z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu zo

strany žalobcu. Žalovaný v 2. rade má za to, že danou určovacou žalobou by sa spornosť vzťahu
účastníkov definitívne neodstránila. Tiež žiadal žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že žalobca nemá aktívnu
legitimáciu na podaní predmetnej žaloby, nakoľko nebol účastníkom kúpnej zmluvy a vyhotovenie žaloby
by nemohlo mať priaznivý dopad na jeho právne postavenie. V neposlednom rade je potrebné žalobu
zamietnuť aj z dôvodu nevykonateľnosti petitov žaloby.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že vlastnícke právo k pozemku parcela C-KN č. XXXX/X nadobudol
od žalovaného v 1. rade na základe platnej kúpnej zmluvy. Nemal absolútne žiadnu pochybnosť o
vlastníckom práve žalovaného v 1. rade, lebo toto vyplývalo z údajov v katastri. Poukázal na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.3.2016 o záväznosti údajov v katastri nehnuteľností.

Tiež zdôraznil význam uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 71/2011 z 27.2.2013, podľa ktorého
možno prelomiť ochranu dobrej viery nadobúdateľa pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že
nadobúdateľ je dobromyseľný, že mu vec riadne podľa práva patrí. Poukázal aj na judikatúru Ústavného
súdu ČR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd by mal poskytnúť ochranu dobromyseľnémunadobúdateľovi vlastníckeho práva pred pôvodným vlastníkom. Poukázal na to, že nadobúdateľovi
vlastníckeho práva pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytnutá široká ochrana,
pretože v opačnom prípade by si nikdy nikto nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s

poňatím materiálneho právneho štátu. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010
vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný
sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu
po zákonom určenom správnom konaní.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žalobou si uplatňuje nárok na
pozemok, ktorý mu vlastnícky nepatrí, ba práve naopak zo strany žalobcu ide o zásah do už existujúcich
vlastníckych práv žalovaného v 2. rade, nadobudnutých v súlade so zákonom. Žalobca žiadnym
dôkazom nepreukázal právny titul, na základe ktorého by mu malo vzniknúť vlastnícke právo k časti
pozemku C-KN č. XXXX/X. Subjektívne pocity žalobcu nemôžu byť právnym titulom odôvodňujúcim jeho
nárok uplatňovaný v žalobe. Samotný žalobca od začiatku vedel, že mu pozemok vlastnícky nepatrí,

čoho dôkazom je skutočnosť, že žalovaného v 1. rade opakovane žiadal o odkúpenie pozemku a snažil
sa tento stav usporiadať iným spôsobom než umožňuje právny poriadok.

9. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade mohol ponúknuť na odpredaj
pozemok, ktorý nikto neužíva, ale nie taký, ktorý odovzdal do užívania tretím osobám. Žalovaný v 1.

rade mal vykonať ohliadku na mieste samom a zisťovať komu pridelil pozemok do užívania. V tejto
súvislosti žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému v 1. rade edičnú a informačnú povinnosť a to
predloženie všetkých dokumentov (výpisy z knihy evidencie pozemkov, výpisy zo železničnej knihe,
mapy a iné). Žalobca naďalej tvrdí, že pozemok bol daný do užívania jeho právnemu predchodcovi a
to sa zmenilo na osobné vlastníctvo. Keďže nie je právnicky vzdelaný, oslovil žalovaného v 1. rade na

vyporiadanie pozemku aj za cenu jeho odkúpenia. Sporný pozemok bol daný do užívania jeho otcovi
a ak žalovaný v 1. rade nevykonal registráciu na Štátnom notárstve, nič to nemení na skutočnosti, že
pozemok fakticky pridelený bol a užíval sa. K vyjadeniu žalovaného v 1. rade o tom, že pozemok č.
XXXX/X nebol nikdy odčlenený a zapísaný do katastra, tak je potrebné zdôrazniť, že tento pozemok je
dostatočne a jasne určený hranicami jeho oplotenia a kataster plní len evidenčnú funkciu. V žiadnom

prípade neodráža skutočný stav nehnuteľností. Nič nebránilo žalovanému v 1. rade vykonať ohliadku
na mieste samom a zistiť, ktorá časť pozemku je užívaná treťou osobou. K namietanému vydržaniu
uviedol, že žalobca vydržal vlastnícke právo k pozemku po 31.12.1991, keď sa prvýkrát začal zaujímať
o zosúladenie faktického stavu so stavom právnym. Vydržacia lehota uplynula v roku 2001.

Žalovaný v 1. rade k tomu uviedol, že považuje kúpnu zmluvu za platnú, že nemal žiadnu vedomosť,
aby k predmetnému pozemku mala tretia osoba užívacie, resp. iné právo. Pozemok parcela C-KN
XXXX/X nikdy nebol odčlenený od pozemku C-KN XXXX/X a zapísaný do katastra nehnuteľností.
Existencia dohody o osobnom užívaní nebola preukázaná a právo osobného užívania nemohlo nikdy
vzniknúť. Muselo by tomu predchádzať rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania a

dohoda by musela byť registrovaná Štátnym notárstvom. K vydržaniu vlastníckeho práva poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.10.2010 sp. zn. 4 Cdo 283/2009 a poukázal na to, že
žalobca nemôže byť oprávneným držiteľom a to z dôvodu, že pozemok nenadobudol na základe zmluvy,
ktorá by bola registrovaná Štátnym notárstvom. Žalobca a tiež jeho právny predchodca museli mať od
počiatku aj po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že im dotknutá nehnuteľnosť vlastnícky

patrí. Ak žalobca bol v presvedčení, že dotknutá nehnuteľnosť mu vlastnícky patrí, jeho omyl bol
neospravedlniteľný, keďže nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti prípadu od každého požadovať. Samotné užívanie nehnuteľnosti nezakladá dobromyseľnosť
užívateľa a samotná detencia k vydržaniu nestačí.

10. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného v 2.
rade, že nemá naliehavý právny záujem na určení. Takýto záujem je daný vždy, ak rozhodnutie súdu
môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Rovnako je aktívne vecne
legitimovaný, nakoľko práva domáhať sa neplatnosti kúpnej zmluvy má aj ten, kto bol na svojich právach
dotknutý a rozhodnutím súdu bude jeho postavenie ovplyvnené.

Tiež žalobca nesúhlasí s tvrdením, že žalovaný v 2. rade bol dobromyseľný v nadobudnutí vlastníckeho
práva k pozemku, lebo vedel, že na tomto pozemku je osoba odlišná od vlastníka, ktorá vykonáva
záhradkárčenie. Je nelogické, aby žalovaný v 2. rade prejavil záujem o nehnuteľnosť, ktorú nevidel.Ak skutočnosť, že na nehnuteľnosti tretia osoba vykonáva právo užívania zamlčal pred žalovaným v 1.
rade, dostal ho do omylu. Tvrdil, že zmluva medzi žalovanými je absolútne neplatná a teda nenadobudla
účinnosť a to ani v prípade, že bolo kladne rozhodnuté o jej vklade do katastra nehnuteľností. Navyše

poukázal na to, že zmluva je neplatná aj z toho dôvodu, že nebola zverejnená v súlade s ustanovením
§ 47a ods. 4 OZ v Centrálnom registri zmlúv SR. Na to, aby zmluva mohla byť účinná, musí byť
najprv platná, pričom jednou z náležitostí platnosti je osvedčenie zmluvy podpismi zmluvných strán, čo
sa preukázateľne nestalo. Zverejnením takto nepodpísanej zmluvy nemohlo dôjsť ani k nadobudnutiu
účinnosti zmluvy aj napriek tomu, že bola zverejnená bez podpisov zmluvných strán.

Žalovaný v 2. rade k tomu uviedol, že žalobca mal uniesť dôkazné bremeno a svoje tvrdenia oprieť o
právne relevantné dôkazy. Sporný pozemok nemohol žalobca v žiadnom prípade vydržať, lebo neboli
splnené podmienky vydržania. Tvrdil, že pri kúpe nehnuteľností bol dobromyseľný, lebo žalovaný v 1.
rade bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník a údaje o právach k nehnuteľnostiam, vrátane
identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

11. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako prostriedok procesného úkonu predložil list vlastníctva a
kúpnu zmluvu a tiež navrhol, aby bol vypočutý ako strana v konaní. Žalovaný v 1. rade predložil výpis zo
železničnej knihy. Súd v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zabezpečil
spis Okresného úradu - katastrálny odbor Snina. Teda súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s

listinnými dôkazmi a vypočul žalobcu.

12. Z obsahu spisu Okresného úradu - katastrálny odbor Snina mal súd za preukázané, že žalovaný v 1.
rade a žalovaný v 2. rade uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorú predávajúci podpísal dňa 10.1.2017 a kupujúci
dňa 20.12.2016. Predmetom kúpy bola nehnuteľnosť registra „C-KN“ pozemok č. XXXX/X o výmere

7363 m2, ostatné plochy, zapísaný na LV č. XXX kat. územie U.. Kúpna cena bola vo výške 30 310
eur. Kúpna zmluva bola kupujúcim a predávajúcim podpísaná, pričom podpis za žalovaného v 1. rade
N.. J. Š., námestníka generálneho riaditeľa pre ekonomiku bol osvedčený notárkou v Bratislave dňa
2.2.2017. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol doručený Okresnému úradu, katastrálny odbor Snina
dňa 8.2.2017 s tým, že zmluva bola zverejnená dňa 12.1.2017 a účinnosť nadobudla 13.1.2017. Vklad

vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím č. P. XXX/XXXX z 12.5.2017. V spise sa nachádza aj
potvrdenie o zverejnení zmluvy z 12.1.2017. Tiež bol predložený súhlas Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR na prevod vlastníctva majetku štátu z 28.11.2016.

Žalobca podal námietku proti vykonaniu zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v dôsledku

dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. K tomu predložil pracovnú verziu geometrického
plánu, na ktorom bola vyznačená parcela XXXX/X. V dôsledku podanej námietky katastrálny odbor
Okresného úradu Snina vydal rozhodnutie, ktorým konanie prerušil na 30 dní a po uplynutí tejto lehoty
vklad do katastra nehnuteľností povolil.

13. Okresný úrad, katastrálny odbor Snina vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že pozemok C-KN č.
XXXX/X kat. územie U. nie je zapísaný na liste vlastníctva. Na LV je zapísaný len pozemok registra „C-
KN“ parcelné číslo XXXX/X, ktorý bol pôvodne zapísaný na LV č. XXX do 12.5.2017, t. j. do zápisu vkladu
P. XXX/XXXX, na základe kúpnej zmluvy z 10.1.2017. Geometrický plán, ktorým bol vyčlenený pozemok
registra „C-KN“ parcelné číslo XXXX/X kat. územie U. nebol podaný na zápis do katastra nehnuteľností

a preto ani nebol do katastra zapísaný.

Z výpisu z katastra nehnuteľností č. XXX kat. územie U. mal súd za preukázané, že parcela č. XXXX/X
- ostatné plochy o výmere 7363 m2 bola zapísaná ako majetok Slovenskej republiky.

ZvýpisuzLVč.XXXXkat.územieU.malsúdzapreukázané,žeterazjeparcelaC-KNXXXX/Xzapísaná
na tomto liste vlastníctva ako výlučné vlastníctvo G. T., U. XX/XX, U..

14. Z výpisu zo Železničnej knihy, vložka XXX kat. územie U. mal súd za preukázané, že správa katastra
pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu týmto potvrdzuje, že parcela registra „C“ č. XXXX/X

o výmere 7363 m2, vyznačená v mape katastra nehnuteľností je od roku 1912 súčasťou železničného
telesa, zapísaného v Železničnej knihe vo vložke č. XXX pre trať V. - U., pod poradovým číslom kat.
územie U. VII a radovým číslom 3 železničného telesa.15. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že sporný pozemok bol daný do užívania jeho
otcovi v roku 1977 a on bol prítomný. Ďalej tam boli Y. V., vedúci traťovej dištancie V., pán X., náčelník
železničnej stanice U. a nejaká pani inžinierka. Všetci, vrátane jeho otca, sú už nebohí. Pán V. mal v

ruke papier o veľkosti A4, tento rozstrihol na polovicu a na jednu z týchto častí napísal zmluvu o tom,
že jeho otcovi sa dáva doživotne časť pozemku, kde v minulostie viedla železničná trať. Myslí si, že
Železnice SR majú vo svojich dokladoch neporiadok a preto nepredložili dohodu uzavretú s jeho otcom.
Uviedol, že sa uskutočnilo aj meranie a to od kanála po kanál a pozemok bol oplotený a plot existuje
doposiaľ. Sú tam vysadené dookola stromy, kríky a pozemok sa užíva na poľnohospodárske účely.

16. Žalobca navrhol ako svedkov vypočuť svojho brata H. V., I. V. staršieho a mladšieho a T. W.. Títo
svedkovia mali preukázať, že žalobca a jeho právny predchodca sporný pozemok užívali. Žalovaný v 1.
rade, aj žalovaný v 2. rade sa vyjadrili tak, že nepopierajú skutočnosť, že pozemok je užívaný žalobcom
a bol užívaný aj jeho otcom a teda táto skutočnosť medzi stranami nebola spornou. Preto súd návrh
na výsluch svedkov zamietol, lebo vychádzal zo zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP). Vykonanie

navrhnutého dokazovania by nebolo hodpodárne.

17.Žalobcavpodanejžalobearovnakotakvosvojejvýpoveditvrdil,žečasťparcelyC-KNXXXX/X,ktorá
by mala na základe pracovnej verzie geometrického plánu mať označenie XXXX/X, kat. územie U., bola
daná jeho otcovi do užívania v roku 1977. Vo svojej výpovedi opísal ako k odovzdaniu pozemku malo

dôjsť a to za účasti pána X. - náčelníka železničnej stanice U. a pána V. - vedúceho traťovej dištancie
V.. Ten mal zmluvu napísať na papier, ktorý mal v ruke a pozemok otcovi žalobcu odovzdať. Tvrdil, že
právo osobného užívania jeho otca sa zmenilo na vlastnícke právo fyzickej osoby podľa ustanovenia
§ 872 OZ. Žalobca však nežiadal určiť, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho otcovi, ani
nežiadal určiť, že jeho otec bol výlučným vlastníkom tejto parcely.

18. Podľa Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1982, teda aj v roku 1977, kedy mal byť pozemok
odovzdaný do osobného užívania otcovi žalobcu, platili nasledovné ustanovenia.

Podľa § 198 OZ, právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku

ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž, alebo zriadiť
záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo
záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, právo osobného užívania sa zriaďuje za úhradu; bezplatne sa

zriaďuje len ak to ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 199 OZ, právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom
spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na
výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží, alebo na zriadenie záhradiek. Pôda

určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania
použiť.

Podľa§205ods.1OZ,rozhodnutímopridelenípozemkudoosobnéhoužívaniavznikneobčanoviprávo,
aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva Okresný národný

výbor.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania
uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom Národný výbor alebo organizácia, ktoré
majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú

formu. Je k nej potrebná registrácia Štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne
registráciou dohody na Štátnom notárstve.

Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 1992, podľa § 872 ods. 1 OZ, právo
osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie
§ 8 ods. 1 Zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku, tým nie sú dotknuté.Ako vyplýva z horecitovaných ustanovení Občianskeho zákonníka účinného v roku 1977 bolo možné
k pozemkom, ktoré boli v socialistickom spoločenskom vlastníctve zriadiť právo osobného užívania.
Mimo iného bolo takéto právo možné zriadiť aj na to, aby pozemok slúžil ako záhradka. Mohlo sa

však zriadiť len k pozemkom, ktoré boli podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené
na zriaďovanie záhradiek. Uzatvoreniu takejto dohody muselo predchádzať rozhodnutie o pridelení
pozemku do osobného užívania a následne musela byť uzatvorená dohoda, ktorá mala písomnú formu
a musela byť registrovaná Štátnym notárstvom.

Žalobca nepreukázal, aby jeho otcovi k časti parcely C-KN XXXX/X vzniklo právo osobného užívania na
zriadenie záhradky. Súdu nebolo predložené rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania,
ani písomná dohoda o osobnom užívaní pozemku, ktorá by bola registrovaná Štátnym notárstvom.
Navyše, podľa ustanovenia § 198 ods. 2 OZ právo osobného užívania bolo možné zriadiť len za úhradu.
Žalobca v žalobe tvrdil, že jeho otcovi bol pozemok daný do užívania bezplatne. Citované ustanovenie
to vylučovalo. Žalobca ani nepreukázal, či úhrada za užívanie pozemku bola dohodnutá, ak áno, v

akej výške a či ju jeho otec platil. Bezplatne mohlo byť právo osobného užívania zriadené len ak to
ustanovoval osobitný predpis. Ani túto skutočnosť však žalobca nepreukázal. Podľa ustanovenia § 199
OZ, právo osobného užívania mohlo byť zriadené len na základe územných plánov alebo územných
rozhodnutí.Žalobcatvrdil,žepozemokboljehootcovidanýdoužívania,pretožezaniklaželezničnátraťv
stave „škvary a tvrdej štrkovej zeme, nakoľko kopíroval železničnú trať“. Už z popisu pozemku je zrejmé,

že nešlo o pozemok, ktorý by bol územným rozhodnutím alebo územným plánom určený na zriaďovanie
záhradiek. Teda v roku 1977 takýto pozemok nemohol byť daný bezplatne otcovi žalobcu do užívania na
zriadenie záhradky a teda nemohlo mu vzniknúť právo osobného užívania k tomuto pozemku, ktoré by
sa v zmysle § 872 ods. 1 OZ pretransformovalo na vlastnícke právo fyzickej osoby. Ako už bolo uvedené
vyššie, žalobca ani nežiadal určiť, že jeho otec bol v minulosti vlastníkom sporného pozemku. Nežiadal

určiť, že táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ňom.

19. Žalobca žiadal určiť, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými je neplatná, eventuálne, že
vlastníkom spornej parcely je žalovaný v 1. rade, eventuálne, že vlastníkom parcely je žalobca.

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právne skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Nárok žalobcu na určenie, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými, týkajúca sa predaja a
kúpy parcely C-KN XXXX/X kat. územie U., zapísanej na LV č. XXXX, je neplatná, je určením právnej

skutočnosti, ktorej sa možno domáhať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca túto časť žaloby
odôvodnil tým, že citovaná zmluva je relatívne neplatnou podľa § 49a OZ. Tvrdil, že žalovaný v 2.
rade uviedol žalovaného v 1. rade do omylu, lebo vedel, že na danom pozemku tretia osoba vykonáva
užívateľské právo a túto skutočnosť žalovanému v 1. rade neoznámil. V článku 5.1 sa uvádza, že
kupujúci vyhlásil, že prevádzaný majetok pozná z osobnej ohliadky a je mu známe jeho účelové využitie

podľa platnej územnoplánovacej informácie a majetok kupuje v stave, v akom sa nachádza. Uviedol,
že relatívne neplatný právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ ten, na ochranu ktorého je určený, sa
neplatnosti nedovolá. Potom sa končí relatívna neplatnosť a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami
možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Pritom žalobca uviedol, že sa domáha relatívnej neplatnosti
len časti zmluvy a to týkajúcej sa časti parcely, ktorú užíva.

21. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala

úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho
úkonu. Znamená to, že dokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho
úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti. Dôvodom

relatívnej neplatnosti môže byť aj omyl konajúcej osoby, vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá je pre
uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca, ak osoba, ktorej bol právny úkon určený, omyl vyvolala
alebooňommuselavedieť,prípadneomylvyvolalaúmyselne.Tedaideoomylvovôli,tzv.vnútornýomyl.
Musí ísť o omyl, ktorý vychádza zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca,
a osoba, ktorej bol určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právne následky omylu
možno uplatniť iba vtedy, ak ide o omyl, ktorý vyvolal druhý účastník zmluvy alebo ktorý musel byť tomuto

účastníkov známy; musí ísť o účastníka, ktorý stojí na druhej strane právneho úkonu, než účastník, ktorý
sa omylu dovoláva. Podľa § 40a OZ, dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu môže len ten,
kto je takýmto úkonom dotknutý. Žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy, ktorej relatívnej neplatnosti
sa dovoláva a uzatvorením tejto zmluvy nebol nijako dotknutý. Rovnako by nebol dotknutý žiadnym
spôsobom ani prípadným určením súdu, že ide o relatívne neplatnú kúpnu zmluvu z dôvodu omylu, ktorý

vyvolal žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade sa nevyjadril tak, že parcelu C-KN XXXX/X by žalovanému
v 2. rade nepredal, ak by vedel, že jej časť užíva tretia osoba. Naopak, žalovaný v 1. rade sa vyjadril, že
dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku medzi otcom žalobcu a ním nebola preukázaná
a teda právo osobného užívania, ktoré by sa zmenilo na vlastnícke právo nevzniklo. Žalovaný v 1. rade
bol teda výlučným vlastníkom predávaného pozemku a ako taký ho mohol odpredať tretej osobe, ktorou

bol žalovaný v 2. rade.

Podľa názoru súdu sa žalobca ani nemôže domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovanými, lebo týmto právnym úkonom nie je nijako dotknutý. Ak by aj bolo určené, že zmluva
je neplatná, tak právne postavenie žalobcu sa nijako nezmení. Pri určení relatívnej neplatnosti zmluvy

by sa výlučným vlastníkom parcely stal opätovne žalovaný v 1. rade. Na právnom postavení žalobcu
by sa tým nič nezmenilo, pretože žalovaný v 1. rade by nemal voči nemu žiadnu povinnosť. Nebolo by
povinnosťou žalovaného v 1. rade žalobcovi časť parcely či už odpredať alebo prenajať.

V konaní nebolo preukázané, že kúpna zmluva bola uzatvorená v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti,

ktorá bola pre jej uzatvorenie rozhodujúca, lebo obe strany, ktoré zmluvu uzatvorili, ju považujú za
platnú. Relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy by sa mohol domáhať žalovaný v 2. rade, ak by tvrdil,
že kúpnu zmluvu by neuzatvoril, ak by ho žalovaný v 1. rade uviedol do omylu tým, že by mu zatajil
skutočnosť, že na pozemku viazne nejaká ťarcha. Žalovaný v 2. rade podľa obsahu kúpnej zmluvy
kupovanú nehnuteľnosť poznal, a aj napriek tomu sa ju rozhodol kúpiť. Teda k žiadnemu omylu zo strany

kupujúceho či predávajúceho nedošlo. Žalobca sa nemôže domáhať určenia relatívnej neplatnosti tejto
zmluvy, pretože ňou nijako nebol dotknutý.

22. Žalobca eventuálne žiadal určiť, že vlastníkom pozemku - parcela C-KN č. XXXX/X kat. územie U.,
zapísaná na LV č. XXXX, je vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Určenie vlastníckeho práva žalovaného

v 1. rade ničím neodôvodnil.

Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak
vyplýva z osobitného predpisu.

Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom,
aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný
nástroj ochrany práva žalobcu. Teda či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či nejde

len o zbytočne vyvolané konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na
určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, v danom prípadežalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať
na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je

procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem
na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.

V danom prípade žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný v 1. rade je
výlučným vlastníkom parcely C-KN XXXX/X. Určením, že žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom

spornej parcely by sa právne postavenie žalobcu nijako nezmenilo. Žalovaný v 1. rade by nemal
voči žalobcovi žiadnu povinnosť časť pozemku mu odpredať, prípadne prenajať alebo s ním uzatvoriť
akúkoľvek inú dohodu. Napokon z tvrdenia samotného žalobcu vyplýva, že vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade sa v minulosti už domáhal toho, aby mu parcela, ktorú užíva bola odpredaná, avšak bezúspešne.
Teda určením žalovaného v 1. rade za vlastníka parcely by sa nastolil právny stav aký existoval pred
uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným v 2. rade. Na samotnom právnom postavení žalobcu by sa nič

nezmenilo. Neexistuje teda naliehavý právny záujem na strane žalobcu, ktorým by odôvodnil podanie
žaloby v tej časti, v ktorej žiada určiť, že žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom spornej parcely.
Napokon súd posúdil, že kúpna zmluva medzi žalovanými nie je relatívne neplatná z dôvodu omylu a inej
neplatnosti sa žalobca ani nedomáhal. Pri závere o tom, že kúpna zmluva medzi žalovanými je platnou
nie je dôvod viesť konanie o určenie, že žalovaný v 1. rade je znova výlučným vlastníkom parcely.

23. Tretím eventuálnym výrokom žalobca žiadal určiť, že on je výlučným vlastníkom parcely C-KN XXXX/
X, zapísanej na LV č. XXXX kat. územie U..

Žalobca určenie, že je výlučným vlastníkom parcely nijako skutkovo ani právne neodôvodnil.

Vlastníctvo odvodzoval len od skutočnosti, že jeho otec sa stal vlastníkom parcely, keď na vlastníctvo
sa pretransformovala dohoda o práve osobného užívania pozemku. Ako už bolo poukázané v
predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku, takáto dohoda nebola preukázaná a súd vec uzatvoril tak,
že právo osobného užívania otcovi žalobcu nevzniklo.

V odôvodnení žaloby žalobca poukázal aj na to, že občianskoprávny vzťah, ktorý trval a trvá medzi
žalobcom (jeho právnym predchodcom) na jednej strane a žalovaným v 1. rade na strane druhej, je
potrebné v súčasnosti zaradiť pod ustanovenia zmluvy o výpožičke podľa § 659 až 662 OZ.

Tu súd musí konštatovať, že zmluva o výpožičke je dvojstranný právny úkon, ktorý v konaní nebol

preukázaný. Žalobca v žalobe tvrdil, že jeho otcovi vzniklo právo osobného užívania pozemku a nie,
že bola uzatvorená zmluva o výpožičke. Obsah takejto zmluvy nebol súdu preukázaný a ani samotný
žalobca vo svojej výpovedi sa nezmienil o tom, aby mala byť uzatvorená zmluva o výpožičke či už medzi
ním a žalovaným v 1. rade, alebo medzi jeho otcom a žalovaným v 1. rade.

24. Keďže žalobca v odôvodnení žaloby poukázal aj na ustanovenia Občianskeho zákonníka o vydržaní
vlastníckeho práva, súd skúmal, či mohlo dôjsť k tomu, že otec žalobcu alebo samotný žalobca sa stali
vlastníkom spornej parcely z titulu vydržania.

Vydržanie je historickým právnym inštitútom, ktorý v právnych poriadkoch platných na území Slovenska

prešiel niekoľkými významnými zmenami. Je potrebné rozlišovať niekoľko období platnosti právnej
úpravyatodo31.12.1950,kedyplatiloobyčajovéprávo,od1.1.do31.3.1964,od1.4.1964do31.3.1983,
od 1.4.1983 do 31.12.1991 a od 1.1.1992 doteraz.

Otec žalobcu vstúpil do užívania pozemku za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (rok

1977), ktorý držbu a vydržanie vlastníckeho práva až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb., t. j.
do 1.4.1983 vydržanie neupravoval, ani nepoznal. Až novelou Zákonom č. 131/1982 Zb. účinným od
1.4.1983 sa v §§ 132a a 135a novo upravila ochrana držby a vydržania s možnosťou započítania
času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983. Vydržanie sa týkalo len vecí, ktoré mohli byť
v osobnom vlastníctve a vylúčené z neho bolo nadobudnutie vlastníctva k veciam v socialistickom

vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo na užívanie podľa osobitných
predpisov. Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky, ktoré mali občania nepretržite v držbe 10
rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlasníctvo k nim totiž nadobudol
štát a občan nadobúdal len právo, aby sa s ním uzavretla dohoda o osobnom užívaní pozemku.Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v ustanovení § 134 OZ bola zavedená zákonom č.
509/1991 Zb. účinným od 1.1.1992. Z prechodného ustanovenia § 872 ods. 6 OZ a vzhľadom na prijatú

prax a judikatúru vyplýva, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby uskutočnenú pred
1.1.1992 a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemala byť predmetom vydržania pred týmto dňom.

25. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva
právo pre seba.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, držať možno veci ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo
opätovný výkon.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 868 OZ, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne

vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992. Vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred
1.1.1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 872 ods. 6 OZ, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom

užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podmienkami pre vydržanie vlastníckeho práva sú predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená
držba a vydržacia doba.

Pri dobromyseľnej držbe sa predpokladá presvedčenie držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti, že je
vlastníkom veci a iba oprávnená držba môže viesť k vydržaniu vlastníckeho práva.

Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,

keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru
o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu), teda
okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom
ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych
predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísť viažúcich sa k právnemu dôvodu, z ktorého sa odvodzuje

vznik práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa
musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 361/2012).

Otec žalobcu nemohol byť dobromyseľným držiteľom a nemohol byť presvedčený, že mu pozemok

patrí, pretože uňho nebol preukázaný vstup do držby. Dohoda o zriadení práva osobného užívania
sa nepreukázala a ani žiaden iný právny titul na vstup do užívania spornej nehnuteľnosti preukázaný
nebol. Aj podľa tvrdenia samotného žalobcu jeho otec bol presvedčený o tom, že mu pozemok bol
nechaný do užívania na základe dohody o osobnom užívaní pozemku a teda nie do vlastníctva. Rovnako
tak samotný žalobca v podanej žalobe uviedol, že o kúpu predmetného pozemku prejavil záujem už

v roku 2003 - 2004, kedy sa zo strany žalovaného v 1. rade mala určiť kúpna cena. K dohode však
nedošlo. Ďalej žalobca listom z roku 2007 požiadal žalovaného o vyporiadanie tohto pozemku, avšak
nedošlo k žiadnej odpovedi. Následne žalobca listom zo 14.2.2017 požiadal o prenájom časti parcely
C-KN XXXX/X s požiadavkou na jej následný odpredaj. V žalobe uvádza, že niet pochýb o tom, že
mal záujem na vyporiadaní daného pozemku a teda to vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho

práva žalobcu k spornému pozemku vydržaním. Žalobca nebol oprávneným držiteľom, pretože nebol
presvedčený o tom, že mu vec vlastnícky patrí. Posúdenie dobromyseľnosti nemôže vychádzať len z
posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav je potrebné
objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou,resp.vykonávaniuprávapreseba.Keďžežalobcaopakovanežiadalžalovanéhov1.radeovyporiadanie
vzťahu k pozemku, ktorý užíval a to tak, že ho chcel odkúpiť alebo prenajať, vylučuje možnosť, aby bol
vnútorne presvedčený o tom, že mu ten pozemok patrí.

Keďže otec žalobcu ani samotný žalobca nemohli byť dobromyseľnými užívateľmi časti parcely C-KN
XXXX/X, lebo nemohli byť presvedčení o tom, že im vlastnícky patrí, súd uzatvoril vec tak, že ani na
strane žalobcu, ani jeho právneho predchodcu nedošlo k vydržaniu vlastníckeho práva. Oprávnená
držba je podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Bez splnenia tejto podmienky k

vydržaniu nemôže dôjsť.

26. Súd podanú žalobu zamietol v celom rozsahu, lebo ani jeden zo žalobcom uplatňovaných dôvodov
sa nepreukázal. Žalobca eventuálne žiadal rozhodnúť buď o tom, že zmluva uzatvorená so žalovanými
je neplatná, alebo o tom, že vlastníkom spornej parcely je žalovaný v 1. rade, alebo on sám. Pokiaľ
ide o určenie vlastníckeho práva alebo časti neplatnosti zmluvy tak ako to koncipoval žalobca, t. j.

parceluC-KNXXXX/Xjepotrebnékonštatovať,žetákátoparcelaneexistujeabolobypotrebnévyhotoviť
geometrický plán, ktorým by bola vymedzená a ktorým by bol vložený do katastra nehnuteľností a na
základe toho by bolo možné vykonávať zápisy k nej. Keďže však súd žalobu zamietol v celom rozsahu,
z hľadiska hospodárnosti konania nepovažoval za potrebné dať takýto geometrický plán vypracovať.
Samotnýžalobcahopredložillenvpracovnejverziianenavrholvykonaniedôkazu,ktorýmbysúdnariadil

znalecké dokazovanie za účelom vytvorenia tejto parcely geometrickým plánom, ani takýto geometrický
plán nepredložil.

Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu z dôvodov, ktoré sú uvedené v jednotlivých bodoch
odôvodnenia tohto rozsudku, lebo žalobca dôvodnosť podanej žaloby nepreukázal. Nepreukázalo

sa, aby zmluva uzatvorená medzi žalovanými bola relatívne neplatná, súd posúdil, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na určení, aby žalovaný v 1. rade bol výlučným vlastníkom spornej
nehnuteľnosti a tiež súd rozhodol, že žalobca nie je výlučným vlastníkom parcely C-KN XXXX/X tak,
ako to žiadal.

27. Keďže súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, podľa ustanovenia § 255 CSP by žalovaným
patrilo právo na náhradu trov konania, lebo mali v konaní úspech v celom rozsahu.

O náhrade trov však súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z

hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade
trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže

dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Do úvahy treba brať tiež
také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.
Z uvedeného výkladu § 150 O. s. p. (teraz § 257 CSP) vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného
ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 2/2008 zo dňa 25.2.2009).

Účelom ustanovenia uvedeného v § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolútneho práva. Jeho aplikácia je
možná za splnenia zákonných podmienok. Do úvahy prichádza z dôvodu sociálnych aspektov, kedy sa
zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán v konaní a prípadne iné okolnosti.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP) a aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy vtedy, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Rozhodnutie o trovách konania podľa §
257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým
mravom. Viď rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 563/2011-18 a Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2MCdo/17/2009.28. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval jednak majetkovú situáciu žalobcu, ktorému
bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ale aj predmet konania a okolnosti, ktoré viedli
k jeho uplatneniu.

Z uznesenia o priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a listinných dôkazov vyplýva, že
žalobca je nezamestnaný a evidovaný na úrade práce od 8.2.2012 a pre zlý zdravotný stav sa nevie
zamestnať. Poberá len dávku v hmotnej núdzi, ktorá od apríla 2019 predstavuje sumu 120,50 eur
mesačne. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Jeho

výdavky na zabezpečenie bežných životných potrieb sú vyššie než jeho príjem. Rozhodnutím súdu o
tom, že žalovaným vo vzťahu k žalobcovi nebude priznané právo na náhradu trov konania nedôjde
k značnej majetkovej ujme v majetku žalovaných. Žalovaný v 1. rade je správca majetku Slovenskej
republiky a to Železnice SR, ktoré nepochybne disponujú majetkom vo veľkom rozsahu. Žalovaný v
2. rade kupoval nehnuteľnosti od žalovaného za kúpnu cenu 30 310 eur a teda je predpoklad, že
nepriznaním práva na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi nebude takým výrazným spôsobom

poškodený, aby to ohrozilo samotnú jeho finančnú existenciu. Súd videl dôvody hodné osobitného
zreteľaajvpredmetekonania,kedyžalobcasapodanoužalobousnažilzosúladiťužívacístavkpozemku
so stavom právnym. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca a jeho otec, ako aj členovia jeho
domácnosti časť pozemku, ktorý bol zo strany žalovaného odpredaný žalovanému v 2. rade minimálne
od roku 1977 užívali. Táto skutočnosť ani nebola medzi stranami spornou. Aj keď súd podanú žalobu

zamietol, nebolo by spravodlivé zaviazať žalobcu, aby žalovaným uhradil trovy konania, keď sa len
snažil docieliť, aby z právneho hľadiska došlo k poskytnutiu ochrany, keď užívací stav parcely od roku
1977 nebol doposiaľ nikým namietaný. Teda súd pri aplikácii ustanovenia § 257 CSP zobral do úvahy
aj okolnosti podania žaloby a dôvody, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.