Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120203468
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120203468.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu P. P., A.. X.X.XXXX,

W. S. J. O. Č.. XX, XXX XX S., právne zastúpeného JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom
Floriánova č. 12, 080 01 Prešov, proti žalovanému: F. P., A.. XX.X.XXXX, W. O. Č.. XX, M., právne
zastúpenému JUDr. Jánom Garajom, MBA, advokátom so sídlom na ul. Hviezdoslavova č. 2, 058 01
Poprad, o zaplatenie 7.320,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 25.7.2017, sa žalobca domáha zrušenia podielového
spoluvlastníctva k rodinnému domu, súpisné číslo XX, postavenému na parcele KN C č. XXX a k
pozemkom KN C č. XXX o výmere 432 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a KN C č. XXX
o výmere 1040 m2, druh pozemku záhrady, nachádzajúcimi sa v okrese F., v obci M., v katastrálnom
území M., zapísané na LV č. XXX.

2. Dňa 20.10.2017 bolo súdu doručené rozšírenie žalobného návrhu o poskytnutie náhrady za užívanie

nehnuteľnosti za obdobie od 01.11.2014 do 01.11.2017, vo výške 4.320,- eura. Svoj návrh odôvodnil
tým, že už niekoľko rokov žije v Č. H., nemohol nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve využívať
a to hlavne z tohto dôvodu, že v rodinnom dome súpisné číslo XX v katastrálnom území Haniska
býva a býval aj v minulosti a nehnuteľnosti využíval v celosti žalovaný so svojou rodinou, pričom mu
nikdy neposkytoval a ani neposkytol žiadnu finančnú protihodnotu. Žalovaný užíva nehnuteľnosti v
podielovom spoluvlastníctve v celosti, užíva ich nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu bez toho,
aby mu poskytoval finančnú protihodnotu.. Nebola uzavretá žiadna dohoda, že by nehnuteľnosti užíval

bezodplatne. Aj žalobca ako podielový spoluvlastník mal a aj má právo v medziach zákona predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním ( § 123 Občianskeho
zákonníka ). Tým, že sa žalovaný do nehnuteľnosti nasťahoval so svojou rodinou, so svojou rodinou v
rodinnom dome býva, žalobca nemohol a ani nemôže nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu užívať a preto má preto právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného
plnenia, čomu korešponduje povinnosť žalovaného, ktorý užíva aj podiel žalobcu, poskytnúť plnenie
spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania veci v podielovom spoluvlastníctve. Ako podielový spoluvlastník

sa domáha voči žalovanému ako podielovému spoluvlastníkovi náhrady vo forme peňažného plnenia za
to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom v danom prípade ide o
právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca predložil inzeráty realitných kancelárii na prenájom domov v F. resp. 3 - izbových bytov v F.,z ktorých vyplýva , že nájomné za trojizbový byt v F.E. sa pohybuje v rozpätí od 400,- do 800,- eur a
nájomné za rodinné domy sa pohybuje v rozpätí od 800,- do 1.200,- eur.

3. V priebehu konania žalobca rozšíril žalobu za obdobie do 30.04.2019 a dňa 12.11.2019 rozšíril žalobu
za obdobie do 30.11.2019.

4. Na pojednávaní dňa 17.01.2020 súd pripustil zmenu žaloby.

5. Uznesením zo dňa 17.01.2020. č.k.20C/18/2017 - 334 súd nárok žalobcu na poskytnutie náhrady za
užívanie nehnuteľnosti od 1.11.2014 do 30.11.2019 vo výške 7320 eur vylúčil na samostatné konanie.

6. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení uviedol, že nikdy nebránil žalobcovi v užívaní
rodinného domu a priľahlých pozemkov. Predmetné nehnuteľnosti neužíva z dôvodu toho, že býva v
Českej republike. Nárok neuznal ani čo do výšky. Má za to, že takýto nárok je v rozpore s dobrými

mravmi. Zároveň vzniesol námietku premlčania.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov a listinnými dôkazmi a
zistil tento skutkový stav:

8. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že strany sporu sú spoluvlastníci rodinného domu súp. č.
XX na parcele č. XXX, zastávané plochy a nádvoria o výmere 432 m2 a parcely č. XXX o výmere 1040
m2, záhrady, žalobca v podiele 9/40 a žalovaný v podiele 31/40.

9. Žalobca pri svojom výsluchu v konaní 20C/18/2017 uviedol, že pokiaľ ide o čestné prehlásenie, tak

s ničím nesúhlasil. Má za to, že kto tam býval, nech si to aj platí. Na tom dome sa nadrel a aj finančne
prispieval rodičom. Pozná svojho brata F. a ten by za fľašu alkoholu podpísal hocičo. V roku 1995 chcel
ísť na spoločnú nehnuteľnosť a žalovaný na neho pustil psov. Spoluvlastníkom je od roku 1987 a nebol
tam ani raz, nakoľko žalovaný vymenil zámky

10. Žalovaný pri svojom výsluchu v konaní 20C/18/2017 uviedol, že nie je pravda, že na žalobcu poslal
psy v r. 1995, nakoľko bol v tom čase v Rusku až do r. 1997. V r. 1990 bola notárska zápisnica, kde
nadobudol podiel, pričom mladších bratov vyplatil a žalobca s tým nesúhlasil. Začal s úpravami na dome.
Od r. 1990 do r. 1998 vymenil okná, strechu, omietky a všetko čo je uvedené v znaleckom posudku.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že tam nebol, tak tento tam bol tri krát v r. 1992, 1999 a tretí krát, keď sa

chcel pochváliť, že získal čierny opasok. Nie je pravda, že ho z tohto domu z nehnuteľnosti vyhadzoval,
keďže v r. 1992 vyhodil Y. a to z dôvodu toho, že udala otca a tento bol vyhodený z armády. Nie je
pravda, že vyhodil aj žalobcu. Tento odišiel sám. Nehnuteľnosť obhospodaruje tak, že tri metre kde je
kanalizácia je tráva. Ďalej tam vysadil stromčeky. Orná pôda je medzi kanalizáciou a bratovou časťou
a zvyšok necháva zarastať burinou.

11. Svedok F. P., brat strán, pri svojom výsluchu v konaní 20C/18/2017 uviedol, že po smrti matky sa
stretli v jednej izbe s tým, že štyria bratia sme sa dohodli, ako sa bude ďalej pokračovať s dedičstvom.
Najmladšiemu bratovi, on spolu bratom T. odstúpili podiel. Tento má 3-tiny a žalobca má 1-tinu z domu.
Mal vedomosť o tom, že existuje dohoda o užívaní, podľa ktorej najmladší brat F. bude užívať tento dom

aj so záhradou spolu s rodinou. Dohoda bola ústna.

12.SvedkyňaY.P.,manželkažalovaného,prisvojomvýsluchuuviedla,žeposudok,ktorýbolpredložený,
je klamlivý. V prvom rade sa tam nespomína, že toto je záplavová oblasť, je tu smrad, nakoľko sú tu
rašelinové závody. 20 metrov od domu sú železničné koľajnice, kde každých 10 minút ide vlak. Za traťou

ide hlavná cesta na Košice, teda je tu veľká premávka. 150 metrov od nehnuteľnosti je výstavba diaľnice.
Z tohto majú prach a olovo. Nie je ďalej pravda, že o 150 metrov stojí autobusová zastávka. Tá je o
450 metrov. Nie je ďalej pravda, že vlaková je od nehnuteľnosti 800 metrov. Vlaková a autobusová sú
spolu. Je to od nehnuteľnosti asi 450 m. Košice sú vzdialené 30 km. Ďalej uviedla, že sa pred 30 rokmi
dohodli tak, aby žalovanému vyčlenili podkrovie. K tomu je prenechaný celý veľký balkón, ktorý zastrešili.

Žalobca tam mal kedykoľvek prístup. Pokiaľ ide o záhrady tak ako väčšinový vlastník, mu žalobca vydelili
9/40-tin. Tam si prial, aby to bola časť, kde nemá ťarchu s oplotením. Nakoniec uviedla, že bývali sme
10 rokov na X. do júla 1990. Svokra zomrela v r. XXXX. Po dedičskom konaní sa 4 bratia dohodli, že
žalovaný tu bude bývať. Žalobca nechcel, aby sa jeho podiel vyplatil, že tento si nechal.13. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

16. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

18. V predmetnej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy 7.320,- eur, keďže niekoľko rokov žije v

Č. H., nemohol nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve využívať a to hlavne z tohto dôvodu, že v
rodinnom dome súpisné číslo XX v katastrálnom území M. býva a býval aj v minulosti a nehnuteľnosti
využíval v celosti žalovaný so svojou rodinou, pričom mu nikdy neposkytoval a ani neposkytol žiadnu
finančnú protihodnotu.

19. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom
je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie
veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým
spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník

užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej
hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav
vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem situácie, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom
užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o
faktický stav. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v

rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to
užívaním zostávajúcej časti veci (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 184/2010).

20. Dôkazné bremeno preukázania reálneho nadužívania dotknutých nehnuteľností žalovaným

domáhania sa ich užívania žalobcom a bránenia žalovaným ich užívania žalobcom zaťažuje toho, kto
tvrdí, že došlo k vzniku nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu, t.j. žalobcu.

21. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že nárok žalobcu v tomto konaní nie je dôvodný, nakoľko

žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal to, že žalovaný užíval spoločnú
nehnuteľnosť nad rozsah spoluvlastníckeho podielu.

22. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že v rozhodujúcom čase, t.j. od 1.11.2014 do
30.11.2019 boli strany sporu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to rodinného domu súp. č.

XX na parcele č. XXX, zastávané plochy a nádvoria o výmere 432 m2 a parcely č. XXX o výmere 1040
m2, záhrady, a to žalobca v podiele 9/40 a žalovaný v podiele 31/40.

23. Sporné v konaní bolo to, či žalovaný užíval dom a záhradu nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu.Pretobolopovinnosťoužalobcupreukázať,žežalovanýužívanehnuteľnostinadrozsahusvojho

spoluvlastníckeho podielu.

24. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá

skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky
zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom,
že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane,
ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu,ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné
urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie
svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom

nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne
nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva
pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

25. Súd má za to, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal to, že žalovaný užíval dom

a záhrady nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. V prvom rade medzi stranami sporu nebola
dohoda o tom, ktorú časť domu a záhrady môže žalovaný užívať. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, ak súdu nepreukázal v akej výmere žalovaný užíval dom a záhrady byt nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že síce v rodinnom
dome býval v žalovanom období žalovaný so svojom rodinou, avšak nebolo preukázané, žeby žalobcovi
dlhodobo bránil užívať jeho podiel. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že spoluvlastníkom bol od roku

1987, pričom na nehnuteľnosti nikdy nebol, keďže žalovaný vymenil zámky. Už z uvedeného vyplýva,
že žalobca sa nikdy nepokúšal užívať spoločnú nehnuteľnosť. Naopak už niekoľko rokov žije v Českej
republike z čoho nepochybne vyplýva, že nikdy nemal záujem spoločnú nehnuteľnosť užívať. Súd vo
veci vykonal obhliadku na mieste samom, kde bolo preukázané, že časť rodinného domu a záhrady
žalovaný neužíva. Táto časť má zodpovedať výmere žalobcu. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný

užíva iba časť spoločnej veci v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu.

26. Vzhľadom k tomu, že súd nemal v konaní preukázané, že je daný základ nároku žalobcu, nezaoberal
sa už v ďalšom samotnou výškou náhrady za užívanie. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.

27. Súd na záver dodáva, že námietka premlčania bola nedôvodná. Žalobca si uplatnil nárok na
poskytnutie náhrady za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 01.11.2014 do 01.11.2017. Návrh bol
doručený súdu dňa 20.10.2017, t.j. v 3 ročnej premlčacej dobe.

28. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v
zmysle § 257 CSP zo spisu nevyplynula. Žalobca, prostredníctvom právnej zástupkyne, v záverečnej
reči navrhol, aby súd žalovanému trovy konania nepriznal s prihliadnutím na ustanovenie § 257 a na

zdravotný stav klienta. Súd má za to, že nepriaznivý zdravotný stav sám o sebe, bez uvedenia, resp.
preukázania iných okolnosti, nie je dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Navyše zlý zdravotný
stav nebol ani v konaní preukázaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).