Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209123
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8712209123.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F.. V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, K.
- N.Á. N., zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, MBA, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 2, Poprad,
protižalovanémuMestoPoprad,NábrežieJánaPavlaII.2802/3,Poprad,IČO:00326470,zastúpenému
Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250
029, o náhradu za zriadenie vecného bremena s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad

pod sp. zn. 11C/126/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. mája
2019 sp. zn. 5Co/119/2018 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 12. októbra
2017 sp. zn. 11C/126/2012 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 9.400,- eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému
v plnom rozsahu, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením. Súd prvej
inštancie konštatoval, že hoci zákon č. 66/2009 Z. z. priamo nerieši finančné vyrovnanie s vlastníkom
pozemku, nemôže dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva bez náhrady, čo z Ústavy Slovenskej

republiky aj z článku 1 Dodatkového protokolu (č. 1, pozn. dovolacieho súdu) k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky č.
25/2004 uviedol, že pri zriaďovaní vecných bremien na základe zákona je náhrada za obmedzenie
vlastníckeho práva koncipovaná ako jednorazová, splatná v zákonom stanovených lehotách vlastníkovi
nehnuteľnosti,naktorejzriaďovanévecnébremenoviazne.Súdprvejinštanciemalpotomzato,ženárok
je dôvodný a jeho 9.400,- eur je v súlade s právnymi predpismi, keď vychádzal z odborných stanovísk

vypracovaných znalcami. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. §
262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý mal v konaní plný úspech priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 16. mája 2019 sp. zn. 5Co/119/2018
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a žalobcovi voči žalovanému priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
medzitýmnym rozsudkom zo dňa 05.04.2014 určil, že žalobcovi patrí voči žalovanému právo na vydanie
náhrady za zriadené vecné bremeno, ktoré v prospech žalovaného viazne na parcele č. KNC XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2, zapísanej na LV č. XXXX a na parcele KNC č.
XXXX/XX - orná pôda o celkovej výmere 143 m2, zapísanej na LV č. XXXX, obidve k. ú K., obec
a K.. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 5Co/154/2014 potvrdil medzitýmny rozsudok súdu

prvého stupňa dňa 16.06.2016; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2016. V čase vydania
medzitýmneho rozsudku zastával odvolací súd názor, že je možné priznať iba jednorazovú náhradu zavecné bremeno. Na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove dňa 15.05.2018
bolo prijaté väčšinové stanovisko, že vo veci zák. č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a

vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon predpokladá pozemkové úpravy
a v rámci nich definitívne vyriešenie obmedzení vlastníkov zastavaných pozemkov verejnoprospešnými
stavbami. Do času pozemkovej úpravy zákon v prípade, že ku dňu účinnosti zákona niet iného práva,
zriaďuje vecné bremeno, vo vzťahu ku ktorému sa náhrada priznáva podľa všeobecných právnych
predpisov. Berúc zreteľ na to, že ide o dočasné opatrenie, jednorazová náhrada vychádza z doby

po neobmedzený čas, cena za užívanie nehnuteľností sa môže na trhu meniť, preto spravodlivému
usporiadaniu veci zodpovedá opakujúca náhrada len za skutočnú dobu trvania obmedzenia. Nakoľko
žalobca v prejednávanom spore nenavrhol rozhodnúť o opakujúcej sa náhrade a ani žalovaný v odvolaní
nenamietal, že je namieste rozhodnúť o opakujúcej sa, nie jednorazovej náhrade, ale tvrdil, že nie je
potrebné rozhodnúť o žiadnej náhrade, odvolací súd konštatoval správnosť odvolaním napadnutého
rozhodnutia. Medzi stranami nebola spornou skutočnosť, že pozemky vlastnícky patriace žalobcovi

sú zastavané pozemnými komunikáciami vo vlastníctve žalovaného, ktorý ich získal do vlastníctva
v zmysle zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Žalobca má obmedzený výkon svojho
vlastníckeho práva, ktoré mu patrí v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, čo je v rozpore s čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovanému vzniklo od 01.09.2009 k predmetným pozemkom právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemkov (§ 4 ods. 1 zák.

č. 66/2009 Z. z.) a žalobcovi vznikol v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. nárok na to, aby
žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Ak sa neuplatní
postup podľa ods. 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní
o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 330/1991 Zb. (§ 2
ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.). Zákon č. 66/2009 Z. z. žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby

pridelenia náhradného pozemku vlastníkovi, resp. do usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod
stavbou v konaní o pozemkových úpravách. V zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. je však
vlastník pozemku pod stavbou povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do
vykonania pozemkových úprav. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, že by vlastníkovi pozemku
bez pridelenia náhradného pozemku, respektíve do vykonania pozemkových úprav nevzniklo právo na

poskytnutie náhrady za vecné bremeno. Odvolací súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/154/2014 zo
dňa 16.06.2016 konštatoval, že výška náhrady za zriadenie vecného bremena nie je totožná s hodnotou
pozemku, ktorý je zaťažený vecným bremenom a vzhľadom na zdĺhavý postup pri konaní o nariadení
pozemkových úprav mal odvolací súd za to, že takýto právny záver nie je v rozpore s dobrými mravmi
uvedenýmiv§3Občianskehozákonníka.Tedanejdeodvojitúnáhraduakonamietalžalovanývodvolaní

i v konaní. Z pohľadu vlastníka nie je relevantnou skutočnosť, že žalovaný nemal možnosť odmietnuť
predmetné stavby, delimitované zákonom. Zákon č. 66/2009 Z. z. je zákonom, ktorý predpokladá ust. §
151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Zákon č. 66/2009 Z. z. v § 4 odkazuje na ustanovenia §
151n až 151p Občianskeho zákonníka, z ktorých je potrebné pri riešení otázky náhrady za obmedzenie
vlastníckych práv vychádzať. Výšku náhrady žalovaný v odvolaní nenamietal. K primeranosti náhrady vo

výške 9.400,- eur odvolací súd poukázal na znalecký posudok F.. Z. L.E. č. 021/2013, z ktorého vyplýva,
že výška nájmu za pozemky predstavuje 770,- eur ročne. Všeobecná hodnota práv a závad je 9.400,-
eur, pričom právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo žalovanému od 01.07.2009. I s ohľadom
na túto skutočnosť aj na to, že žalobca si uplatnil náhradu v sume 9.400,- eur, ktorá je koncipovaná
ako jednorazová náhrada a žalovaný len namietal, že žalobcovi žiadna náhrada nepatrí, lebo by išlo o

duplicitnú náhradu, odvolací súd čo do výšky náhrady a rozsah nehnuteľnosti, za ktorú patrí, považoval
rozhodnutie súdu prvej inštancie za spravodlivé vo vzťahu k žalobcovi, ako i k žalovanému. Odvolací
súd uplatnil princíp spravodlivého usporiadania veci ako základný princíp pri riešení sporu. Poznamenal,
že pokiaľ by zákonodarca mienil zákonom č. 66/2009 Z. z. zriadiť v prospech obce právo zodpovedajúce
vecnému bremenu bezodplatne, vyjadril by to expressis verbis priamo v tomto zákone. Ani po zaplatení

náhrady za vecné bremeno nebráni nič v aplikácii zákona č. 66/2009 Z. z. na vykonanie pozemkových
úprav, keď podľa odvolacieho súdu nejde o duplicitné plnenie. O trovách odvolacieho konania rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a rozhodol, že úspešný žalobca má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie tvrdiac dovolací dôvod uvedený v § 421
ods. 1 písm. c/ CSP. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, prípadne aby zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšiekonanie. Uviedol, že medzi stranami je sporné právo na peňažnú náhradu za vecné bremeno zriadené
ex lege na základe zákona č. 66/2009 Z. z. Za rozdielne rozhodnutia najvyššieho súdu v spornej otázke
označil rozsudok sp. zn. 3Cdo/49/2014 a uznesenie sp. zn. 4MCdo/2/2014. V odôvodnení dovolania

citoval § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. a § 4 ods. 1 prvú vetu zák. č. 66/2009 Z. z., poukázal na
svoju snahu brániť účelovým výkupom pozemkov, pri ktorých sa peňažná náhrada míňa svojmu účelu.
Rozdielnosť rozhodovania senátov najvyššieho súdu spočíva podľa žalovaného (ďalej aj „dovolateľ“) v
tom, že v prípade pozemkov pod bytovými domami, kde vzniklo zákonné vecné bremeno 01.09.1993
súd priznáva právo na náhradu len tomu, kto bol jeho vlastníkom v čase jeho zaťaženia, nie aj jeho

právnemunástupcovi.Vprípadochpozemkovpodstavbami,ktoréprešlizvlastníctvaštátudovlastníctva
obce súd toto právo priznáva bez ohľadu na to, či ide o pôvodného vlastníka, alebo nadobúdateľa,
ktorý vedome kúpil zaťažený pozemok. Niet však právneho dôvodu na odlišné posudzovanie týchto
identických nárokov, čo je dovolacím dôvodom. Žalobca nebol tým, koho pozemok bol v rozhodnom
období zaťažený stavbou a na rozdiel od jeho právnych predchodcov mal možnosť nekupovať zaťažený
pozemok.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie je špekulatívne a predstavuje snahu
žalovaného vyhnúť sa úhrade prisúdenej sumy. Navrhol zamietnutie dovolania podľa § 448 CSP.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 34 CSP; ďalej aj „dovolací súd“) po zistení,

že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania
a predpoklady prípustnosti dovolania.

6. Dovolací súd zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie „ďalšie odvolanie“)

a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné
preskúmaťakékoľvekrozhodnutieodvolaciehosúdu(viďnapríkladrozhodnutiadovolaciehosúdusp.zn.
2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Mimoriadnej povahe
dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti

ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Dovolacím dôvodom
je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP).

7. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne.
7.1. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho
súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho

posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce
niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne
odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach §
431 až § 435 CSP. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
7.2. Pre právnu otázku relevantnú z hľadiska § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je nevyhnutné, aby išlo o otázku,
ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Zároveň musí ísť o

otázku, ktorú už riešil aj dovolací súd, v jeho rozhodnutiach je ale táto otázka riešená rozdielne. Dôležitá
je súčasná nejednotnosť rozhodovania dovolacieho súdu (nie minulá, už prekonaná a neexistujúca
rozdielnosť rozhodovania). Ustanovenie § 421 ods. 1 písm. c/ CSP za relevantnú označuje otázku, ktorá
„je“ (teda nie „bola“) dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Dovolací súd napriek tomu, že dovolanie starostlivo posudzoval podľa jeho obsahu v súlade s §
124 CSP konštatuje, že dovolateľ dôvody prípustnosti dovolania riadne nešpecifikoval, pretože jasným,
určitým a zrozumiteľným spôsobom nešpecifikoval (konkrétnu) právnu otázku riešenú odvolacím súdom,
neuviedol ako ju riešil odvolací súd, a taktiež neuviedol, ako mala byť (konkrétna) právna otázka správneriešená. Ak v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom žalovaný, zastúpený právnym zástupcom, len
vo všeobecnosti namietal spornosť peňažnej náhrady za vecné bremeno zriadené na základe zákona
č. 66/2009 Z. z., nemožno to považovať za riadne uplatnenie (zdôvodnenie) prípustnosti dovolania.

Dovolateľ právnu otázku, ktorá by mohla byť právne významná z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1
písm. c/ CSP, nevymedzil zákonu zodpovedajúcim spôsobom a nemožno ju špecifikovať ani širším
výkladom obsahu dovolania. Navyše, ak dovolateľ označil za rozdielnu rozhodovaciu prax najvyššieho
súdu jeho rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/49/2014 a 4MCdo/2/2014, dovolací súd upriamuje pozornosť na to,
že uznesenie sp. zn. 4MCdo/2/2014 bolo zrušené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. I. ÚS 349/2015 zo dňa 19. januára 2016 (teda tri roky pred podaním prejednávaného dovolania).

9. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného v zmysle § 447 písm.
f/ CSP nie je prípustné, preto rozhodol o jeho odmietnutí.

10. Žalobca bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd podľa ustanovenia § 453 ods. 1

s použitím § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v
plnom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.