Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. júl 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202015
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Bertová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120202015.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

X. súd S. sudkyňou A.. A. C. v právnej veci žalobcu: S. A.-L., A. X, W. XX S., P.: XX W. W., zastúpený:
A.. Z. U., advokátom, A. 8, XXX XX S., proti žalovanému: Z. S., D. XX, XXX XX S., zastúpený: A.. Z. K.,
D. XX, XXX XX S., o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva takto:

r o z h o d o l :

I. T. z a m i e t a .

II. T. m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu XXX %, o výške ktorých bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu XX.XX.XXXX domáhal rozhodnutia, ktorým súd
zaviaže žalovaného na úhradu sumy X.XXX,XX G. spolu s 5% úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX
do zaplatenia, a to do X dní od právoplatnosti rozhodnutia. T. si uplatnil právo na náhradu trov konania.
T. žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX žalobca ako postupník uzavrel s postupcom, a to A. S.,
rod. C., H.. XX.XX.W., C. G. X, W. XX S., v tom čase výlučným vlastníkom pozemku, parcely E.-G. Č..

W./X - orná pôda o výmere XX m2, nachádzajúcej sa v obci S., katastrálnom území K., evidovanej na X.
úrade S., katastrálny odbor, na LV č. W. (ďalej aj „pozemok“), zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorú má
postupca voči žalovanému - Z. S., z titulu užívania pozemku stavbou pozemnej - miestnej komunikácie
ulica A. (ďalej aj „stavba“), vo vlastníctve žalovaného. A. sa o nesplatenú pohľadávku za užívanie
pozemku stavbou pozemnej - miestnej komunikácie, a to za obdobie dvoch rokov spätne odo dňa
uzavretia tejto zmluvy v prípade, ak zo strany Z. S. došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške nájmu

za užívanie obdobných pozemkov v danom mieste a čase, resp. za obdobie troch rokov spätne odo
dňa uzavretia tejto zmluvy, ak na pozemku viazne vecné bremeno vo výške obvyklej náhrady za vecné
bremeno viaznúce na obdobných pozemkoch v danom mieste a čase, ako aj pohľadávku za obdobie odo
dňa uzavretia tejto zmluvy do budúcna, do doby, kedy dôjde k zmene vlastníckeho práva k pozemku. Po
uzavretí vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok, žalobca zároveň od postupcu A. S., odkúpil
do svojho výlučného vlastníctva predmetný pozemok, a to kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. N. W./XXXX. E. žalovaný

ako vlastník miestnej komunikácie užíval pozemok žalobcu (predtým vo vlastníctve postupcu) bez toho,
aby mal so žalobcom uzatvorenú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala užívať predmetný pozemok, mal
žalobca ako postupník na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX a takisto ako
výlučný vlastník pozemku od XX.XX.XXXX, voči žalovanému nesplatenú pohľadávku titulom náhrady
za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku, vo výške nájmu za užívanie obdobných pozemkov v
danom mieste a čase. T. odvodzuje výšku uplatneného nároku od znaleckého posudku, ktorý vypracoval

T. ústav, R. univerzita v E., K. fakulta, N. 4, XXX XX E. (ďalej aj „T. ústav“), dňa XX.XX.XXXX pod
č. XX, ktorým T. ústav stanovil všeobecnú hodnotu nájmu susedného pozemku parc. E.-G. Č.. W./X
takto: - v roku XXXX vo výške XX,XX G./mX pozemku ročne. T. má za to, že z vyššie uvedenej výškynájmu možno vychádzať aj v prejednávanej právnej veci, keďže sa jedná o susedné pozemky, ktoré sú
od seba vzdialené iba niekoľko desiatok metrov. N. z vyššie uvedeného T. posudku č. XX, si žalobca
voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku vo výške

nájmu za obdobie X rokov spätne odo dňa podania žaloby, a to takto: od 12.02.2018 do 09.09.2019
vrátane, titl. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.08.2019, od 10.09.2019 do 11.02.2020 vrátane,
titl. vlastníckeho práva žalobcu k pozemku, spolu za žalované obdobie od 12.02.2018 do 11.02.2020
vrátane, si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok v sume 1.732,90 EUR (65 m2 x 13,33 EUR/m2
pozemku/rok x 2 roky). V danom prípade žalovaný užíval v žalovanom období pozemok vo vlastníctve

žalobcu (predtým vo vlastníctve postupcu), na ktorom sa nachádza stavba miestnej komunikácie
vo vlastníctve žalovaného a vykonáva tak právo nájmu cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy.
S odkazom na vyššie uvedené je preto nesporné, že žalovaný užíval majetok žalobcu (predtým
postupcu) bez právneho dôvodu, a tým z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Užívanie
cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje
všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý je potrebné aplikovať aj na tento prípad. Žalobca poukázal

na nasledujúce rozhodnutia vyšších súdov: Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/1789/2000.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/1405/2005, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
10C/25/2017-332, rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/44/2019-452, rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/52/2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/924/2011.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu 8.4.2020, v ktorom uviedol: Predmetom
súdneho konania je náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva za neoprávnené užívanie pozemkov
bez platnej nájomnej zmluvy, a to pozemku E.-G. S..Č.. XXX/X, k.ú. Solivar, druh pozemku: orná pôda o
výmere65m2vsúčasnostizapísanéhonaLVč.XXXX,k.ú.Solivar,žalovanýmzaobdobieod12.02.2018
do 11.02.2020 v sume 1.732.90.-Eur, a to od 12.02.2018 do 09.09.2019 titulom zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 21.08.2019 uzavretej medzi žalobcom a A. S., Q.. C., H.. XX.XX.XXXX, C. G.
X, XXX XX S., a od 10.09.2019 do 11.02.2020 titulom vlastníckeho práva žalobcu, ktoré nadobudol
kúpnou zmluvou od A. S. zo dňa 21.08.2019, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva v prospech
žalobcu povolený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, dňa 10.09.2019 pod N. XXXX/XXXX.
Žalovaný neuznáva nárok uplatnený žalobcom ani čo do základu ani čo do výšky. Podstatou podanej

žaloby je skutočnosť, že žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa A. S., je vlastníkom pozemku, na
ktorom je postavená verejnoprospešná stavba pozemnej - miestnej komunikácie, pričom žalobca aj
keď označil svoju žalobu ako žalobu o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, fakticky z textu a
obsahu žaloby je zrejmé, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia - viď strana 4 a 5 žaloby
a bod 15 na strane 6 žaloby, kde uvádza, že ide o nárok za užívanie pozemku bez platnej nájomnej

zmluvy titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa názoru žalobcu spočíva v tom, že žalovaný
užíva predmetný pozemok bez právneho dôvodu, teda bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, pričom
stavba pozemnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného nebola postavená v súlade s vtedy platnými
predpismi a v danej veci preto nemožno aplikovať § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. a na pozemku
ani neviazne právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Žalovaný neuznáva základ nároku a poukazuje

na to, že nie sú splnené zákonné podmienky bezdôvodného obohatenia, nakoľko nebolo preukázané
neoprávnené užívanie parcela E.-G. S..Č.. XXX/X, k.ú. Solivar, žalovaným za obdobie od 12.02.2018 do
11.02.2020, ani bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Bezdôvodné obohatenie by v prípade
užívania pozemku - parcely E.-G. Č.. XXX/X, k.ú. Solivar, žalovaným subjektom ako vlastníkom miestnej
komunikácie, ktorá stojí na danom pozemku vo vlastníctve žalobcu, mohlo byť iba za situácie, ak by

tieto stavby boli neoprávnenou stavbou podľa § 135c Občianskeho zákonníka. O neoprávnenú stavbu
by však išlo len vtedy, ak v čase jej výstavby stavebník podľa predpisov občianskeho práva, nebol
oprávnený stavbu postaviť na príslušnom pozemku. V danom prípade však žalovaný tvrdí, že v tom čase
vlastníkpozemku(Československýštát)bolzároveňvčasestavbymiestnejkomunikácieajstavebníkom
a teda staval na svojom pozemku, a preto stavba miestnej komunikácie nie je neoprávnenou stavbou v

zmysle § 135c OZ. Nie je ani možné preto vysloviť záver o bezdôvodnom obohatení vlastníka miestnej
komunikácie, teda žalovaného, ktorá v súčasnosti stojí na pozemku žalobcu, keďže neskôr došlo k
zmene vlastníka pozemku. Princíp spravodlivého usporiadania veci by mal byť základným princípom pri
riešení súdnych sporov a do určitej miery je obsiahnutý v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V súvislosti so zásadou dobrých mravov poukazuje žalovaný na to, že vlastník miestnej komunikácie,

tedažalovaný,niejepodnikateľskýmsubjektomanevlastnímestskúkomunikáciuzaúčelomdosiahnutia
zisku, ale k bezplatnému uspokojovaniu verejnej potreby. Za týchto okolností požiadavku žalobcu na
platenie tržného nájomného za užívanie jeho pozemku je potrebné považovať v rozpore s dobrými
mravmi, priečiacu sa verejnému záujmu tak, ako k tomu dospel aj Ústavný súd v ČR v rozhodnutí sp.zn. II ÚS 114/03. V tomto prejednávanom prípade sp. zn. 11C/8/2020 je zrejmé, že aj v tomto
prípade žalobca špekulatívne nadobudol pozemok E.-G. S..Č.. XXX/X, k.ú. Solivar, od predávajúcej A.
S., nar. 07.02.1937, pričom v čase kúpy tohto pozemku vedel, že tento pozemok je zastavaný miestnou

komunikáciou, nakoľko pri uzavretí kúpnej zmluvy s predávajúcou dňa 21.08.2019 uzavrel zároveň
dňa 21.08.2019 Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou nadobudol pohľadávku voči žalovanému, a to
nesplatnú pohľadávku za užívanie pozemku pod stavbou pozemnej miestnej komunikácie za obdobie
dvoch rokov spätne odo dňa uzavretia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky. Zároveň žalobca v bode
14 žaloby poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/25/2017-332 zo dňa 13.12.2018

týkajúci sa totožnej právnej veci (skutkov i právne), teda žalobca mal vedomosť, že predmetný pozemok
je zastavaný stavbou miestnej komunikácie, že predmetný pozemok bol predmetom súdneho konania
a že súd rozhodol v súdnom konaní v prospech A. S., nar. XX.XX.XXXX, a teda nadobudol majetok
dobrovoľne „s plným vedomým jeho stavu" a naďalej uplatňuje rovnaký nárok ako v mnohých iných
prípadoch aj u tohto pozemku, bez skutočnej snahv o úpravu vzťahu medzi vlastníctvom a užívaním. V
tomtoprejednávanomprípadejepretopotrebnéaplikovaťrozsudokESĽPzodňa02.07.2019č.4014/12,

nakoľko za týchto okolností nemožno tvrdiť, že sťažovateľ uplatňoval niečo iné, než špekulatívny
občianskoprávny nárok bez legitímnej nádeje na úspech a teda nemal „majetok" chránený článkom
1 Protokolu č. 1. ESĽP a preto je výkon jeho práva v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a nemôže požívať právnu ochranu. Z toho dôvodu musí byť žaloba žalobcu zamietnutá pre rozpor s
dobrými mravmi. Žalovaný poukazuje aj na právnu úpravu stavby miestnej komunikácie vo vlastníctve

Mesta Prešov ako žalovaného na cudzom pozemku a v tejto súvislosti na znenie zákona č. 66/2009
Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z
vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. S poukazom na uvedené sú splnené podmienky podľa
zákona č. 66/2009 Z.z. na vznik zákonného vecného bremena, ktoré v tomto prípade vzniklo zo zákona
dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2009. Pokiaľ žalobca v

žalobe zo dňa 11.02.2020 v bode 15 na strane 6 uvádza, že žalovaný užíva pozemky bez právneho
dôvodu - bez toho, aby mal so žalobcom uzavretú nájomnú zmluvu a že v danej veci nemožno aplikovať
§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. a na pozemku ani neviazne právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
žalovaný práve naopak poukazuje na to, že v zmysle § 4 ods. 1 citovaného zákona žalovaný ako
vlastník stavby miestnej komunikácie nemal ku dňu účinnosti citovaného zákona, t.j. ku dňu 01.07.2009

k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, t.j. nájomné právo alebo zmluvne zriadené
vecné bremeno. S poukazom na uvedené dňom 01.07.2009 (dňom účinnosti citovaného zákona) vzniklo
zo zákona v prospech žalovaného ako vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a
to vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou. Obsahom tohto práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu je držba a užívanie pozemku pod stavbou. S poukazom na uvedené je zrejmé, že nejde o

bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaný, resp. jeho obyvatelia (verejnosť) užívajú parcelu E.-G. Č..
XXX/X, k.ú. Solivar, v súlade s právnym poriadkom a na základe právneho dôvodu (právneho titulu),
ktorým je zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z., pričom je potrebné zdôrazniť, že
pozemkové úpravy neboli do dnešného dňa skončené. Pokiaľ ide o finančnú náhradu za zriadenie
vecného bremena, na ktorú by mal žalobca eventuálne nárok, žalovaný poukazuje na to, že sa jedná o

jednorazovú náhradu, pričom nárok na túto náhradu vznikol vznikom zákonného vecného bremena dňa
01.07.2009. Vzhľadom na to, že jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým
právom, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote odo dňa 01.07.2009, vznáša žalovaný
námietku premlčania, ak by súd uvažoval o takomto postupe a ak by si žalobca uplatnil nárok na
finančnú náhradu za zriadenie zákonného vecného bremena. S poukazom na uvedené žalobca nemôže

žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenie, nakoľko zo zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo zákonné vecné
bremeno a teda existuje právny dôvod n užívanie stavby. Žalobca môže žalovať len o jednorazovú
finančnúnáhraduzazriadeniezákonnéhovecnéhobremena.Žalobcapožadujenáhraduzaobmedzenie
vlastníckeho práva alebo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného, k čomu aj produkoval
ako dôkaz Znalecký posudok Technickej univerzity v Košiciach, Stavebná fakulta, zo dňa 11.09.2017

pod číslom 20, ktorým znalecký ústav stanovil všeobecnú trhovú hodnotu susedného pozemku E.-G.
S..Č.. XXX/X - VŠH nájmu predmetného pozemku v sume 13,33,EUR/m2/rok v roku 2017, t.j. 65m2
pozemku E.-G. S..Č.. XXX/X x 13,33,-EUR/m2 x 2 roku = 1.732,90 EUR. Žalobca však nemá právo
na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo na náhradu za bezdôvodné obohatenie vo výške
trhového nájomného, ale v zmysle judikatúry k zákonu č. 66/2009 Z.z. ako aj samotným žalobcom

predloženého stanoviska Občianskoprávneho, obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 10.01.2013 len na náhradu za zriadenie vecného bremena. S poukazom na uvedené možno
uzavrieť, že v prejednávanom prípade sa nejedná o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného,
nakoľko nie je naplnená žiadna skutková podstata bezdôvodného obohatenia - ani užívanie veci bezprávneho dôvodu, nakoľko právny dôvod užívania nehnuteľnosti existuje a je ním zákonom zriadené
vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. žalobca by mal nárok len na náhradu za
zriadenie vecného bremena, pričom sa však jedná o jednorazovú náhradu, ktorú si mohol uplatniť v

lehote 3 rokov odo dňa 01.07.2009. Žalobca si nárok náhradu za zriadenie vecného bremena v lehote
3 rokov odo dňa 01.07.2009 na súde neuplatnil a preto je jeho právo na náhradu za zriadenie vecného
bremena ako majetkového práva premlčané. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
uplatnil si právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Poukázal na nasledujúce rozhodnutia vyšších
súdov: rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 02.07.2019 k sťažnosti číslo 4014/12 S. A.

proti Slovenskej republike, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/81/2015 zo dňa 29.06.2016,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2014 zo dňa 24.03.2015, rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.04.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/81/2015
zo dňa 29.06.2016.

3. V rámci repliky doručenej súdu 26.05.2020 sa žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadril takto: Žalobca

nesúhlasil s právnymi názormi žalovaného obsiahnutými v jeho vyjadrení zo dňa 08.04.2020. Čo sa
týka namietaného nepreukázania neoprávneného užívania parcely E.-G. Č.. XXX/X, nachádzajúcej sa v
kat. úz. Solivar (ďalej aj „predmetný pozemok“) žalovaným počas žalovaného obdobia, žalobca uvádza,
že žalovaný nespochybňuje svoje vlastníctvo k stavbe nachádzajúcej sa na predmetnom pozemku.
Ak je teda žalovaný vlastníkom stavby nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu, niet dôvodu na ich

právny vzťah nevzťahovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, ktoré na strane žalovaného vzniká
tým, že vykonáva právo nájmu cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy. Z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Cdo/186/2018 zo dňa 17.06.2019 teda vyplýva, že ak žalobca nadobudol predmetný
pozemok do svojho vlastníctva platne, pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade
(v prejednávanej právnej veci) chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (tzn. zastavanie pozemku

inžinierskou stavbou pozemnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného); povinnosť poskytovať náhradu
vlastníkovi pozemku (v prejednávanej právnej veci žalobcovi), na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka
stavby (v prejednávanej právnej veci žalovaného) bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje
vlastnícke právo, tzn., že je irelevantné, kto a akým spôsobom užíva stavbu pozemnej komunikácie.
Pokiaľ má žalovaný za to, že v čase stavby miestnej komunikácie bol vlastníkom predmetného pozemku

Československý štát, ktorý tak mal stavať na vlastnom pozemku, je jeho povinnosťou svoje tvrdenie
preukázať, čo však neurobil. Žalovaný navyše ani neoznačil dôkazy, z ktorých by takéto jeho tvrdenie
vyplývalo, resp. nepožiadal súd o ich vyžiadanie. S poukazom na ustanovenia o sudcovskej koncentrácii
konania má žalobca za to, že na ďalšie tvrdenia a dôkazy by ohľadne predmetného tvrdenia žalovaného
súd nemal prihliadať, nakoľko neboli uplatnené v stanovenej lehote. V súvislosti s uvedeným žalobca

súdu predložil osvedčenie o dedičstve sp. zn. XX M. XXXX/XXXX, M. XXX/XXXX zo dňa 06.02.2006,
z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu, A. S., Q.. C., H.. XX.XX.XXXX, C. G. X, XXX XX
S., nadobudla predmetný pozemok do svojho vlastníctva v dedičskom konaní po svojom manželovi, F.
S., T.. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX. Žalobca má teda za to, že predmetný pozemok nikdy
nebol vo vlastníctve Československého štátu, tak ako to tvrdí žalovaný, čo znamená, že Československý

štát miestnu komunikáciu staval na cudzom pozemku, navyše bez súhlasu vtedajších vlastníkov. Čo
sa týka poukazu žalovaného na závery Európskeho súdu pre ľudské práva v rozhodnutí o sťažnosti č.
4014/12 v spore A. v. Slovenská republika zo dňa 02.07.2019, žalobca uvádza, že závery predmetného
rozhodnutia nie je možné un bloc aplikovať na každý spor, ktorého účastníkom je žalobca, a to len
preto, že to protistrane vyhovuje. Žalobca poukazuje najmä na skutočnosť, že ak sa Európsky súd pre

ľudské práva vyjadril v tom zmysle, že sťažovateľ si „uplatňoval špekulatívny občianskoprávny nárok
bez legitímnej nádeje na úspech“, po prečítaní si predmetného rozhodnutia je zrejmé, že toto označenie
„špekulatívny“ je ponímané v kontexte spoločne s inštitútom legitímnej nádeje na úspech, ktorú však
podľa názoru ESĽP sťažovateľ nemal z dôvodu, že v čase rozhodovania vnútroštátnych súdov už bol
aspoň jeden podobný prípad, v ktorom súdy aplikovali ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by k

uvedenému nedošlo (teda v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov by nedošlo k aplikácii ust. § 3
ods. 1 ObčZ), sťažovateľ by mal legitímnu nádej na úspech, a teda by mal „majetok“ chránený článkom
1 Protokolu č. 1. Označenie nároku sťažovateľa za špekulatívny tak predstavuje výlučne zhodnotenie
možnosti jeho priznania všeobecnými súdmi v tom zmysle, že nárok mohol, ale nemusel byť priznaný.
V súvislosti s uvedeným však žalobca odkazuje na body 54. a 55. predmetného rozhodnutia, v ktorých

ESĽP uviedol, že uplatňovanie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pretrvávalo v čase rozhodovania
o nároku sťažovateľa v roku 2010 a 2011, pričom následný vývoj v precedenčnom práve išiel opačným
smerom (pozri body 19., 20. a 29. rozhodnutia), kde ESĽP poukázal na prijaté zjednocujúce stanovisko
Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19 Co 198/2014, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 237/09, IV. ÚS 70/2011, IV. ÚS
94/2011 a takisto aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 75/2012. Po tomto období by
už teda malo byť ustálené, čo aj podľa žalobcu ustálené už je, že uplatňovanie nárokov na náhradu za

užívanie pozemkov stavbami pozemných komunikácií nie je v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka
poukazu žalovaného na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/25/2017 zo dňa 13.12.2018,
žalobca si dovoľuje poznamenať, že tento rozsudok právny zástupca žalovaného pravdepodobne ani
nečítal, keď tvrdí, že v tomto konaní súd rozhodol v prospech právnej predchodkyne žalobcu, nakoľko
tátonebolastranoukonania,rovnakoakopredmetnýpozemok(zaktoréhoužívaniežalovanýmpožaduje

žalobca náhradu) nebol predmetom vyššie uvedeného konania. V súlade s uvedeným, keďže vecné
bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z.z. vzniká k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby iba
v prípade, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, pričom žalovaný doposiaľ
v predmetnom konaní (a ani iných totožných konaniach vedených na Okresnom súde Prešov, napr.
sp. zn. 10C/25/2017) nepredložil súdu napr. stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie či súhlas
vlastníka pozemku (resp. súhlasy vlastníkov susedných pozemkov) zriadiť predmetnú stavbu miestnej

komunikácie na jeho pozemku, s poukazom na čo má žalobca za to, že žalovaný sa nemôže účinne
odvolávať na vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z.z., a teda žalovanému chýba akýkoľvek právny
titul, na základe ktorého by mohol užívať predmetný pozemok žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti je teda nesporné, že stavba vo vlastníctve žalovaného - miestna komunikácia bola zriadená
na cudzom pozemku, ku ktorému vtedajší stavebník nemal vlastnícke právo. Žalobca zároveň opätovne

uvádza, že ani on, ani jeho právni predchodcovia ako vlastníci predmetného pozemku na výstavbu
stavby miestnej komunikácie nedali súhlas a rovnako tak neboli ani účastníkmi žiadneho stavebného
ani iného konania v súvislosti s ich výstavbou, čo bolo v rozpore s (nielen) vtedy platnými právnymi
predpismi. Podľa názoru žalobcu sa teda jedná nielen o neoprávnené stavby, ale logicky aj o stavby,
ktoré neboli povolené podľa platných právnych predpisov. Nakoľko však ust. § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009

Z.z. vznik zákonného vecného bremena podmieňuje práve tým, že musí ísť o stavbu povolenú podľa
platných právnych predpisov, má žalobca za to, že predmetný pozemok, ktorého užívanie je predmetom
sporu v tomto konaní, nie je zaťažený zákonným vecným bremenom. Vo vzťahu k námietke žalovaného,
že náhrada za zriadenie vecného bremena zo zákona č. 66/2009 Z.z. je jednorazová a dokonca
premlčaná, pričom poukazuje na judikatúru týkajúcu sa vecného bremena zriadeného zák. č. 182/1993

Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, žalobca uvádza, že pokiaľ by na predmetnú vec bol
aplikovateľný zák. č. 66/2009 Z.z. (čo podľa názoru žalobcu nie je), náhrada za takto zriadené vecné
bremeno nie je jednorazová, práve naopak, spravodlivému usporiadaniu veci zodpovedá opakujúca sa
náhrada len za skutočnú dobu trvania obmedzenia. Pokiaľ je teda náhrada za vecné bremeno vzniknuté
podľa zák. č. 66/2009 Z.z. opakujúca, neobstojí ani námietka premlčania vznesená žalovaným, nakoľko

žalobcasiuplatňujenáhraduzaužívaniepredmetnéhopozemkuvobdobí2rokyspätneododňapodania
žaloby, konkrétne od 12.02.2018 do 11.02.2020. Ďalej žalobca v prílohe súdu predložil aj zápisnicu zo
zasadnutia obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, ktoré sa konalo dňa 17.05.2018, na
ktorom k otázke jednorázovej/opakujúcej sa náhrady za vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009
Z.z. členovia kolégia odhlasovali, že sa pridržiavajú stanoviska v znení, v akom bolo prijaté na zasadnutí

občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove dňa 15.05.2018. Čo sa týka návrhu žalovaného
na vykonanie dokazovania súdom ustanoveným znalcom a zároveň jeho snahe spochybniť závery
znaleckého posudku znaleckého ústavu Technickej univerzity v Košiciach č. 20 zo dňa 11.09.2017
(ďalej aj „ZP TUKE č. XX“) prostredníctvom argumentov uvedených v znaleckom posudku č. 107/2017
vypracovaným znalcom P.. E. A. (ktorý znalecký posudok s prejednávanou vecou žiadnym spôsobom

nesúvisí), žalobca uvádza, že ZP TUKE č. XX vychádza zo zmlúv uzavretých v podmienkach trhovej
ekonomiky, ktoré boli dosiahnuté na trhu pri voľnej súťaži pri prenájme porovnateľných pozemkov.
V opačnom prípade by predsa znalecký ústav Technickej univerzity v Košiciach znalecký posudok
nevypracoval. Vo vzťahu k porovnávacej metóde, na základe ktorej bola znaleckým ústavom v ZP
č. TUKE č. XX stanovená všeobecná hodnota nájmu susedného pozemku parc. E.-G. Č.. XXX/X,

nachádzajúceho sa v kat. úz. Solivar, žalobca uvádza, že práve porovnávacia metóda ako jediná
dokáže objektívne stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov, čo vyplýva aj zo Zborníka prednášok
zo seminára vydaného Žilinskou univerzitou v Žiline - Ústavom súdneho inžinierstva, kde autori Ing.
Martin Svrček a Ing. Marián Vyparina, PhD. na str. 21 uvádzajú, cit.: „Porovnávacia metóda má pri
stanovení všeobecnej hodnoty významné miesto. Medzi jej hlavné výhody patrí to, že svojim postupom

sa najviac približuje definícii všeobecnej hodnoty nehnuteľností a vychádza z reálnych údajov o trhu
s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase.“ Žalobca ďalej uvádza, že svoj nárok opiera o ZP TUKE
č. XX, ktorý je vypracovaný jedným z troch znaleckých ústavov v SR v odbore Stavebníctvo, a to
Znaleckým ústavom Technickej univerzity v Košiciach, ktorý je podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č.382/2004 Z. z. špecializované vedecké odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického
centra v oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname a že znalecký ústav vykonáva znaleckú
činnosť v obzvlášť obtiažnych prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie. Niet preto dôvodu

považovať názory znalca P.. E. A. uvedené v znaleckom posudku č. XXX/XXXX (na ktoré sa
žalovaný odvoláva) za smerodajné, pretože podľa žalobcu predsa nie je možné porovnávať názor
jedného znalca z odboru Stavebníctvo s názorom znaleckého ústavu, nieto ešte takýto názor považovať
za správny a dokonca o nadradený nad názorom znaleckého ústavu. Žalobca zotrváva vo svojom
názore, že ZP TUKE Č.. XX je možné použiť aj v prejednávanej právnej veci napriek skutočnosti, že

ohodnocuje susedný, niekoľko metrov vzdialený pozemok, pričom názor žalovaného, že tento znalecký
posudok je z roku 2017, a preto je na rok 2020 nepoužiteľný, považuje žalobca za irelevantný pri
zohľadnení stúpajúceho trendu hodnoty pozemkov a nájmov od roku 2017. S poukazom na uvedené
je možné uviesť, že skutočná výška nájmu predmetného pozemku by za žalované obdobie mala
byť vyššia. Z uvedeného teda vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo zrovnoprávnenie znaleckých
posudkov predložených stranou sporu so znaleckými posudkami súdom ustanovených znalcov, tzn.

prenesenie procesnej zodpovednosti strán sporu za výsledok sporu na sporové strany. Niet preto
dôvodu, aby súd vyhovel návrhu žalovaného, ktorý ako verejnoprávny subjekt má možnosť objednať
si vyhotovenie súkromného znaleckého posudku prostredníctvom P.. S. A., C. E. XXX, XXX XX E.,
P.: XX XXX XXX, s ktorým žalovaný uzavrel zmluvu: „Zmluva o vypracovaní znaleckých posudkov“
zo dňa 07.02.2020, ktorá bola zverejnená dňa 10.02.2020 a jej účinnosť nastala dňa 11.02.2020

(ďalej ako „zmluva o vypracovaní znaleckých posudkov zo dňa 07.02.2020“). Podľa čl. 2 ods. 1) a 2)
predmetnej zmluvy o vypracovaní znaleckých posudkov zo dňa 07.02.2020 - poskytovateľ vypracuje
znalecký posudok na pozemok od prevzatia objednávky v priebehu 5 pracovných dní, resp. vypracuje
znalecký posudok na zriadenie vecného bremena od prevzatia objednávky v priebehu 7 pracovných
dní od prevzatia objednávky. Podľa čl. 4 ods. 1) cena za vyhotovenie vyššie uvedených znaleckých

posudkov predstavuje sumu vo výške 100 EUR, resp. 110 EUR bez DPH. Žalobca má
preto s poukazom na skutočnosť, že súkromné znalecké posudky predložené stranami v konaní boli
prijatím nového procesného kódexu „zrovnoprávnené“ so znaleckými posudkami súdmi ustanovených
znalcov, za to, že v prejednávanej veci je nariadenie znaleckého dokazovania súdom ustanoveným
znalcom neúčelné, nakoľko takýto postup sa prieči zásade rýchlosti a hospodárnosti konania, a to práve

aj s poukazom na to, že žalovaný ako verejnoprávny subjekt má možnosť objednať si vyhotovenie
súkromného znaleckého posudku v časovom rozpätí 5 až 7 dní prostredníctvom zmluvného znalca, P..
S. A.. Žalobca má teda záverom v súhrnnej skratke za to, že jeho žaloba o náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva je v celom rozsahu dôvodná, na predmetnom pozemku zo zákona č. 66/2009
Z.z. v prospech žalovaného vecné bremeno nevzniklo, pričom pri posudzovaní výšky bezdôvodného

obohatenia je potrebné vychádzať zo žalobcom predloženého súkromného znaleckého posudku č. 20
zo dňa 11.09.2017 vypracovaného znaleckým ústavom Technickej univerzity v Košiciach, Stavebná
fakulta. Nariadenie vykonania znaleckého dokazovania znalcom ustanoveným súdom je v predmetnej
právnej veci v rozpore so základnými princípmi sporového konania, najmä s princípom rýchlosti a
hospodárnosti konania a s princípom zodpovednosti procesných strán za výsledok súdneho konania

a preto navrhuje súdu, aby zamietol návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania súdom
ustanoveným znalcom, poskytol žalovanému lehotu na predloženie súkromného znaleckého posudku a
zároveň vytýčil termín pojednávania vo veci, tak aby prejednávaná právna vec mohla byť rozhodnutá,
a to v čo najkratšom čase.

4. V rámci dupliky doručenej súdu 17.06.2020 sa žalovaný k replike žalobcu vyjadril takto: Žalovaný trvá
na svojich vyjadrenia v písomnom vyjadrení zo dňa 08.04.2020, pričom k jednotlivým bodom vyjadrenia
žalobcu zo dňa 26.05.2020 uvádza nasledovné: Žalovaný neuznáva základ nároku a poukazuje na
to, že nie sú splnené zákonné podmienky bezdôvodného obohatenia, nakoľko nebolo preukázané
neoprávnené užívanie parcela E.-G. Č.. XXX/X, k.ú. Solivar, žalovaným za obdobie od 12.02.2018 do

11.02.2020, ani bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Bezdôvodné obohatenie by v prípade
užívania pozemku - parcely E.-G. Č.. XXX/X, k.ú. Solivar, žalovaným subjektom ako vlastníkom miestnej
komunikácie, ktorá stojí na danom pozemku vo vlastníctve žalobcu, mohlo byť iba za situácie, ak by
tieto stavby boli neoprávnenou stavbou podľa § 135c Občianskeho zákonníka. O neoprávnenú stavbu
by však išlo len vtedy, ak v čase jej výstavby stavebník podľa predpisov občianskeho práva, nebol

oprávnený stavbu postaviť na príslušnom pozemku. V danom prípade však žalovaný tvrdí, že v tom čase
vlastníkpozemku(Československýštát)bolzároveňvčasestavbymiestnejkomunikácieajstavebníkom
a teda staval na svojom pozemku, a preto stavba miestnej komunikácie nie je neoprávnenou stavbou v
zmysle § 135c OZ. Nie je ani možné preto vysloviť záver o bezdôvodnom obohatení vlastníka miestnejkomunikácie, teda žalovaného, ktorá v súčasnosti stojí na pozemku žalobcu, keďže neskôr došlo k
zmene vlastníka pozemku. Princíp spravodlivého usporiadania veci by mal byť základným princípom
pri riešení súdnych sporov a do určitej miery je obsiahnutý v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. V súvislosti so zásadou dobrých mravov poukazuje žalovaný na to, že vlastník miestnej
komunikácie, teda žalovaný, nie je podnikateľským subjektom a nevlastní mestskú komunikáciu za
účelom dosiahnutia zisku, ale k bezplatnému uspokojovaniu verejnej potreby. Žalobca predložil súdu
osvedčenie o dedičstve sp. zn. XXD XXXX/XXXX, M. XXX/XXXX zo dňa 06.02.2006, pričom žalobca
poukazuje na to, že predmetný pozemok nikdy nebol vo vlastníctve Československého štátu, čo

znamená,žeČeskoslovenskýštátmiestnukomunikáciustavalnacudzompozemku,navyšebezsúhlasu
vtedajších vlastníkov. V tomto smere žalovaný naďalej trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach
a v rámci dokazovania navrhuje, aby súd vyžiadal z Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor,
Konštantínova 6, 080 01 Prešov, celý spis týkajúci sa pozemku E.-G. Č.. XXX/X, k.ú. Solivar, vrátane
zbierky listín a príslušnej PKV, z ktorého bude možné zistiť , kto bol vlastníkom predmetného pozemku.
Zároveň žalovaný navrhuje, aby súd vyžiadal zo Stavebného úradu Prešov, celý spis týkajúci sa

výstavby miestnej komunikácie na pozemku E.-G. Č.. XXX/X, k.ú. Solivar. Žalobca poukazuje ohľadne
Rozhodnutia ESĽP z 2.júla 2019 k sťažnosti č. 4014/12 S. A. proti Slovenskej republike na to, že
závery predmetného rozhodnutia nie je možné un bloc aplikovať na každý spor, ktorého účastníkom
je žalobca. Žalovaný trvá na svojej právnej argumentácie ohľadne Rozhodnutia ESĽP z 2.júla 2019 k
sťažnosti č. 4014/12 S. A. proti Slovenskej republike a poukazuje na to, že jeho závery je nutné aplikovať

aj na prejednávaný prípad pozemku E.-L. Č.. XXX/X, k.ú. Solivar, nakoľko žalobca sám poukázal na
to, že právnym predchodcom žalobcu bola A. S., H.. XX.XX.XXXX, ktorá žalobcovi tento pozemok
previedla zmluvou. V tomto prejednávanom prípade sp. zn. 11C/8/2020 je zrejmé, že aj v tomto prípade
žalobca špekulatívne nadobudol pozemok E.-G. Č.. XXX/X, k.ú. Solivar, od predávajúcej A. S., H..
XX.XX.XXXX, pričom v čase kúpy tohto pozemku vedel, že tento pozemok je zastavaný miestnou

komunikáciou, nakoľko pri uzavretí kúpnej zmluvy s predávajúcou dňa 21.08.2019 uzavrel zároveň
dňa 21.08.2019 Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou nadobudol pohľadávku voči žalovanému, a to
nesplatnú pohľadávku za užívanie pozemku pod stavbou pozemnej miestnej komunikácie za obdobie
dvoch rokov spätne odo dňa uzavretia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky. Z uvedeného je zrejmé, že
žalobca nadobudol pozemok E.-L. Č.. XXX/X, k.ú. Solivar, v čase, kedy na ňom bola vybudovaná

miestna komunikácia a vedel a musel mať vedomosť o tom, že na prevádzanom, resp. nadobúdanom
pozemku sa nachádza stavba miestnej komunikácie. Zároveň žalobca v bode 14 žaloby poukázal na
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/25/2017-332 zo dňa 13.12.2018 týkajúci sa totožnej
právnej veci (skutkov i právne), teda žalobca mal vedomosť, že predmetný pozemok je zastavaný
stavbou miestnej komunikácie, že predmetný pozemok bol predmetom súdneho konania a že súd

rozhodol v súdnom konaní v prospech A. S., H.. XX.XX.XXXX, a teda nadobudol majetok dobrovoľne
„s plným vedomým jeho stavu" a naďalej uplatňuje rovnaký nárok ako v mnohých iných prípadoch
aj u tohto pozemku, bez skutočnej snahy o úpravu vzťahu medzi vlastníctvom a užívaním. Presne
na tento prípad sa preto vzťahuje Rozhodnutie ESĽP z 2.júla 2019 k stažnosti č. 4014/12 S. A. proti
Slovenskej republike, nakoľko ESĽP zdôraznil, že v posudzovanom prípade bol sťažovateľov nárok

zamietnutý pre rozpor s dobrými mravmi, a to vzhľadom na veľmi špecifické okolnosti, najmä dobrovoľné
nadobudnutie majetku s plným vedomým jeho stavu a uplatňovanie podobných nárokov v mnohých
iných prípadoch, bez skutočnej snahy o úpravu vzťahu medzi vlastníctvom a užívaním. ESĽP poukázal
na to, že v čase rozhodovania vnútroštátnych súdov už bol aspoň jeden podobný prípad, v ktorom súdy
na všetkých stupňoch aplikovali § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda po celý čas konania bol

úspech sťažovateľovej žaloby otvorene podmienený absenciou okolností rozporu s dobrými mravmi. Za
týchto okolností nemožno tvrdiť, že sťažovateľ uplatňoval niečo iné, než špekulatívny občianskoprávny
nárok bez legitímnej nádeje na úspech a teda nemal „majetok" chránený článkom 1 Protokolu č. 1.
ESĽP preto zvyšnú časť sťažnosti podľa tohto ustanovenia odmietol ako nezlučiteľnú ratione materiae s
ustanoveniami Dohovoru. Vzhľadom na uvedené ESĽP odmietol aj námietku podľa článku 13 Dohovoru

a sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú. Žalovaný opätovne poukazuje na to, že dňa 03.01.2020 bol na
www.najpravo.sk publikovaný článok označený ako „V čom je novela zákona o pozemkových úpravách
vrátená prezidentkou s najväčšou pravdepodobnosťou protiústavná", kde na záver článku na strane 3 je
rovnako poukaz na rozsudok ESĽP zo dňa 02.07.2019 vo veci S. A. proti Slovenskej republike sťažnosť
č. 4014/12, keď v prípade špekulatívneho nadobúdania takýchto pozemkov s cieľom uplatňovať si nárok

na náhradu za zákonné vecné bremeno možno uvažovať o výkone práva v rozpore s dobrými mravmi,
ktoré nepožíva právnu ochranu. V tomto prejednávanom prípade je preto potrebné aplikovať rozsudok
ESĽP zo dňa 02.07.2019 č. 4014/12 , nakoľko za týchto okolností nemožno tvrdiť, že sťažovateľ
uplatňoval niečo iné, než špekulatívny občianskoprávny nárok bez legitímnej nádeje na úspech a tedanemal „majetok" chránený článkom 1 Protokolu č. 1. ESĽP a preto je výkon jeho práva v rozpore s §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nemôže požívať právnu ochranu. Z toho dôvodu musí byť žaloba
žalobcu zamietnutá pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobca sa bráni tým, že EĽSP poukázal na prijaté

zjednocujúce stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, avšak Rozhodnutie
ESĽP z 2.júla 2019 k sťažnosti č. 4014/12 S. A. proti Slovenskej republike bolo prijaté oveľa neskôr
ako zjednocujúce stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove ako aj rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/198/2014. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že
vecné bremeno zo zákona nevzniklo a ani nemohlo vzniknúť odvolávajúc sa na ust. § 4 ods. 1 zákona

č. 66/2009 Z.z., teda že vecné bremeno môže vzniknúť len vtedy, ak sa jedná o stavbu povolenú podľa
právnych predpisov, pričom žalovaný doposiaľ v predmetnom konaní žalovaný nepredložil súdu napr.
stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie či súhlas vlastníka pozemku zriadiť predmetnú stavbu
miestnej komunikácie na jeho pozemku. Žalovaný naďalej poukazuje na právnu úpravu stavby miestnej
komunikácie vo vlastníctve Mesta Prešov ako žalovaného na cudzom pozemku a v tejto súvislosti na
znenie zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov

pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a má za to, že sú splnené
podmienky podľa zákona č. 66/2009 Z.z. na vznik zákonného vecného bremena, ktoré v tomto prípade
vzniklo zo zákona dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2009.
S poukazom na uvedené dňom 01.07.2009 (dňom účinnosti citovaného zákona) vzniklo zo zákona v
prospech žalovaného ako vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to vo verejnom

záujme k pozemku pod stavbou. Obsahom tohto práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je držba a
užívanie pozemku pod stavbou. S poukazom na uvedené je zrejmé, že nejde o bezdôvodné obohatenie,
nakoľko žalovaný, resp. jeho obyvatelia (verejnosť) užívajú parcelu E.-G. Č.. XXX/X, k.ú. Solivar, v
súlade s právnym poriadkom a na základe právneho dôvodu (právneho titulu), ktorým je zákonné vecné
bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z., pričom je potrebné zdôrazniť, že pozemkové úpravy neboli do

dnešného dňa skončené. Žalovaný trvá na tom, že pokiaľ ide o finančnú náhradu za zriadenie vecného
bremena, na ktorú by mal žalobca eventuálne nárok, jedná sa o jednorazovú náhradu, nie o opakujúcu
náhradu za skutočnú dobu trvania obmedzenia. Nárok žalobcu alebo jeho právneho predchodcu na
finančnú náhradu by eventuálne vznikol vznikom zákonného vecného bremena dňa 01.07.2009 a
keďže jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje

vo všeobecnej trojročnej lehote odo dňa 01.07.2009, vznáša žalovaný námietku premlčania. Žalobca
požaduje náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške nájomného, k čomu aj produkoval ako dôkaz Znalecký posudok Technickej univerzity v Košiciach,
Stavebná fakulta, zo dňa 11.09.2017 pod číslom XX, ktorým znalecký ústav stanovil všeobecnú trhovú
hodnotu susedného pozemku E.-G. Č.. XXX/X - VŠH nájmu predmetného pozemku v sume 13,33,EUR/

m2/rok v roku 2017, t.j. 65m2 pozemku E.-G. Č.. XXX/X x 13,33,-EUR/m2 x 2 roku = 1.732,90
EUR. Žalobca však nemá právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo na náhradu za
bezdôvodné obohatenie vo výške trhového nájomného, ale v zmysle judikatúry k zákonu č. 66/2009 Z.z.
ako aj samotným žalobcom predloženého stanoviska Občianskoprávneho, obchodnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.01.2013 len na náhradu za zriadenie vecného bremena. Žalovaný

spochybňuje znalecký posudok Znaleckého ústavu č. XX a ním stanovenú výšku VŠH nájomného za
susedný pozemok, keďže znalecký ústav použil nesprávne porovnávaciu metódu (ktorá je v tomto
prípadne neprípustná) namiesto metódy výpočtu z polohovej diferenciácie, a navrhuje, aby súd vykonal
dokazovanie súdom ustanoveným znalcom. Žalobca v súkromnom znaleckom posudku Technickej
univerzity v Košiciach č. XX poukazuje na nájomné zmluvy podnikateľských areálov v Prešove, kde

sa nachádzajú odstavné plochy, parkovacie plochy, skladovacie plochy, a pod., avšak ani v jednom
prípade predložených nájomných zmlúv alebo porovnávaných pozemkov nejde o pozemok, na ktorom
je vybudovaná mestská komunikácia s príslušenstvom. Žalobca v súkromnom znaleckom posudku
Technickej univerzity v Košiciach č. XX si priamo objednal stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu
pozemkov porovnávacou metódou. Žalovaný opätovne poukazuje na závery znalca P.. E. A. ako súdom

ustanoveného znalca v ZP č. XXX/XXXX v iných súdnych konaniach ohľadne výberu metódy stanovenia
všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov, a to nie použitím porovnávacej metódy, ale použitím výpočtu z
hodnoty pozemkov stanovených metódou polohovej diferenciácie, nakoľko nájomné zmluvy a nájomné
sadzby uvedené v súdnom spise sú za spevnené plochy, parkovacie a odstavené plochy, parkovacie
miesta, skladovacie plochy, plochy pod predajnými stánkami, plochy pod reklamnými zariadeniami a

pod., to znamená, že nájomná sadzba nie je len za pozemok, ale aj za stavby prípadne služby na
ponúkanom pozemku. Uvedené konštatovania na str. 11 a str. 12 ZP č. XXX/XXXX považuje žalovaný za
vecne správne a súhlasí s nimi aj v súdnom konaní 11C/8/2020. Žalovaný má za to, že v súdnom spise
ani v súkromnom znaleckom posudku žalobcu sa nenachádzajú nájomné zmluvy, predmetom ktorýchje nájom pozemkov, ktoré sú porovnateľné s hodnoteným pozemkom, ktorý je vo vlastníctve žalobcu.
Žalovaný preto navrhuje, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, nakoľko Znalecký posudok Technickej
univerzity č. XX je vecne nesprávny, Znalecký posudok Technickej univerzity č. 20 týka sa len susedného

pozemku, nie pozemku, ktorý je predmetom žaloby, Znalecký posudok Technickej univerzity č. XX je z
roku 2017 na rok 2017 a preto je na rok 2020 nepoužiteľný.

5. Podaním doručeným súdu 1. 7. 2020 žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby, tak ako je uvedené
nižšie, a v rámci tohto podania uviedol: Žalobou doručenou súdu 11.02.2020 sa žalobca domáha voči

žalovanému náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku, nachádzajúcemu sa v Prešove na
ul.Jesennej,kat.úz.Solivar,ktorýžalovanývžalovanomobdobíužívalstavboumiestnejkomunikácieIV.
triedy, tzn. chodníkom na ul. Jesennej v jeho vlastníctve. Keďže žalobca je vlastník aj iných (susedných)
nehnuteľností - pozemkov, nachádzajúcich sa v Prešove na ul. Jesennej, žalobca touto zmenou žaloby
rozširuje uplatnené právo na náhradu za užívanie pozemkov v jeho vlastníctve, na ktorých sa takisto
nachádza stavba miestnej komunikácie IV. triedy, tzn. chodník na ul. Jesennej a samotná miestna

komunikácia ul. Jesenná, vo vlastníctve žalovaného. Žalobca je aj výlučným vlastníkom pozemkov v kat.
úz. Solivar zapísaných na LV č. 4569, a to parc. E.-L. Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere 117 m2, na
ktorej sa nachádza miestna komunikácia ul. Jesenná, E.-L. Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere 28 m2,
na ktorej sa nachádza chodník na ul. Jesennej, E.-L. Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere 18 m2, na ktorej
sa nachádza chodník na ul. Jesennej, spolu sa jedná o pozemky vo výmere 163 m2, ktoré boli vytvorené

z pôvodnej parcely E.-G. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 215 m2 a z parc. E.-G. Č.. XXX/X - orná pôda
o výmere 95 m2, ktoré S. A. nadobudol do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad
vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor pod č. V XXXX/XXXX dňa
07.07.2017, a podielovým spoluvlastníkom pozemku vo veľkosti 1/2, v kat. úz. Solivar: zapísaného na
LV č. XXXX, a to parc.E.-G. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 249 m2, ktorú S. A. nadobudol do svojho

vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom
Prešov, katastrálny odbor, pod č. V XXXX/XXXX dňa 31.10.2018 a geometrickým plánom č. XXX/XXXX
zo dňa 29.10.2018 overeným Okr. úradom Prešov, katastrálny odbor dňa 13.11.2018 pod č. G1 XXXX/
XX, bola táto parcela z dôvodu na nej sa nachádzajúcej stavby pozemnej komunikácie zameraná a bola
vytvorená parc.: - E.-L. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 95 m2, (na spoluvlastnícky podiel pripadá

výmera 47,5 m2), na ktorej sa nachádza miestna komunikácia a chodník. Pokiaľ ide o výšku náhrady
za spotrebované plnenie zo strany mesta Prešov titl. bezdôvodného obohatenia žalobca poukazuje na
znalecký posudok č. X zo dňa 07.01.2019, ktorý vypracoval Znalecký ústav: Technická univerzita v
Košiciach, Stavebná fakulta, Vysokoškolská 4, 040 01 Košice, ktorým Znalecký ústav (ďalej len „ZP TU
KE č. X/XXXX“) stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov parc. E.-G. Č.. XXX/X, E.-G. Č.. XXX/

X a E.-G. Č.. XXX/X v roku 2018 vo výške 16,10 EUR/m2 pozemku ročne. Pričom žalobca má za to,
že z takto stanovenej VŠH nájmu predmetných pozemkov je možné vychádzať aj počas pokračujúceho
obdobia, t. j. od 01.01.2019 vrátane do 30.06.2020 vrátane, o ktoré obdobie (o. i.) žalobca žiada rozšíriť
predmetnú žalobu. Za užívanie pozemkov, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere 117 m2, E.-
L. Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere 28 m2, E.-L. Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere 18 m2, spolu o

výmere 163 m2, za obdobie od 01.07.2018 do 30.06.2020 vrátane, si žalobca uplatňuje nárok v sume
5.252,21 EUR (v roku 2018 za 184 dní, tzn. za 163 m2 x 16,10 EUR/m2/365 x 184 dní, v sume 1.322,93
EUR, za rok 2019, tzn. za 163 m2 x 16,10 EUR/m2 v sume 2.624,30 EUR a v roku 2020 za 182 dní,
tzn. za 163 m2 x 16,10 EUR/ m2/366 x 182 dní, v sume 1.304,98 EUR). Za užívanie spoluvlastníckeho
podielu v 1 na novovytvorenej parcele E.-L. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 95 m2, na ktorú pripadá

výmera 47,50 m2, za obdobie od 31.10.2018 do 30.06.2020 vrátane, si žalobca uplatňuje nárok za
užívanie pozemku v sume 1.274,94 EUR (v roku 2018 za 62 dní, tzn. za 47,5 m2 x 16,10 EUR/m2/365
x 62 dní, v sume 129,90 EUR, (za rok 2019, tzn. za 47,5 m2 x 16,10 EUR/m2, v sume 764,75 EUR, v
roku 2020 za 182 dní, tzn. za 47,5 m2 x 16,10 EUR/ m2/366 x 182 dní, v sume 380,29 EUR). Spolu si
žalobcavočižalovanémuuplatňujenároknanáhraduajzaužívaniepozemkovovýmere163m2,ktorých

je žalobca výlučným vlastníkom a za užívanie pozemku o výmere 47,50 m2, ktorá výmera pripadá na
spoluvlastnícky podiel žalobcu vo veľkosti 1/2, v sume 6.527,15 EUR. V pôvodnej žalobe za pôvodne
žalované obdobie: od 12.02.2018 do 11.02.2020 vrátane, za pozemok, parc. E.-G. Č.. XXX/X, o výmere
65 m2, si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok v sume 1.732,90 EUR za rozšírené obdobie od
01.07.2018 do 30.06.2020 vrátane, za pozemky, parc. E.-L. Č.. XXXX/XX, E.-L. Č.. XXXX/XX a E.-L. Č..

XXXX/XX, o výmere 163 m2 a za rozšírené obdobie od 31.10.2018 do 30.06.2020 vrátane, za pozemok,
parc. E.-L. Č.. XXXX/X, na ktorú pripadá podiel žalobcu o výmere 47,50 m2, si žalobca uplatňuje voči
žalovanému nárok v sume 6.527,15 EUR, čo spolu predstavuje sumu vo výške 8.260,05 EUR. Vo vzťahu
k pozemkom, ktorých užívanie je predmetom tejto zmeny žaloby, žalobca v žalovanom období prevažneraz mesačne vyzýval žalovaného na úhradu spotrebovaného plnenia zo strany žalovaného (na ktoré
výzvy žalovaný nijako nereagoval a dĺžne sumy žalobcovi neuhradil), a preto si žalobca za užívanie
pozemkovvjehovlastníctveuplatňujevočižalovanémuúrokzomeškaniapodľajednotlivýchmesačných

výziev. V súvislosti s uplatneným nárokom vo vzťahu k úroku z omeškania, žalobca v prílohe súdu
predkladáskladovékartypreukazujúcezaradeniepôvodnýchpozemkov,parc.E.-G.Č..XXX/X,E.-G.Č..
XXX/X B. E.-G. Č.. XXX/X do majetku žalobcu - podnikateľa s obchodným menom: S. A. - L., zapísaný v
ŽivnostenskomregistriOkr.úraduPrešovpodč.XXX-XXXX.Nazákladeuvedenéhosižalobcauplatňuje
ročný úrok z omeškania z obchodnoprávneho vzťahu vo výške 9%, nakoľko žalobca je podnikateľom a

pozemky,ktorýchužívaniežalovanýmsúpredmetomtejtozmenyžaloby,mážalobcavloženédomajetku
ako podnikateľ, ktorý podniká s nehnuteľnosťami a žalovaný je právnickou osobou v zmysle ust. § 18
ods. 2 písm. c) ObčZ, na ktorý vzťah dopadá ust. § 261 ods. 2 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný
zákonník. S poukazom na vyššie uvedené je vzťah medzi žalobcom a žalovaným obchodnoprávnym
vzťahom. Keďže výsledky doterajšieho konania nebránia zmene žaloby, žalobca žiada súd, aby pripustil
zmenu (rozšírenie) žaloby aj o náhradu za užívanie nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v kat.

úz. Solivar, a to parc.: E.-L. Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere 117 m2, E.-L. Č.. XXXX/XX - orná pôda o
výmere 28 m2, E.-L. Č.. XXXX/XX - orná pôda o výmere 18 m2, spolu o výmere 163 m2, za obdobie od
01.07.2018 do 30.06.2020 vrátane, E.-L. Č.. XXXX/X, na ktorú na spoluvlastnícky podiel žalobcu v 1/2
pripadá výmera 47,50 m2, za obdobie od 31.10.2018 do 30.06.2020 vrátane a v dôsledku toho žalobca
žiada súd, aby pripustil zmenu žaloby.

6. Dňa 06.05.2021 súd vo veci vykonal pojednávanie, za prítomnosti žalobcu a žalovaného, na ktorom
žalobca v rámci prednesu podstatného obsahu žaloby uviedol: žalobca si v tomto konaní uplatňuje právo
za obmedzenie jeho vlastníckeho práva titulom pohľadávky, ktorá na neho bola postúpená aj titulom
svojho vlastníckeho práva. Na predmetnom pozemku sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného.

Dochádzatakkobmedzeniuvlastníckehoprávažalobcuzdôvodubezdôvodnéhoobohatenia.Vychádza
pri uplatňovaní nároku zo znaleckého posudku Technickej univerzity v Košiciach. Zároveň predložil aj
znaleckýposudokč.XXX/XXXX,ktorýsazaoberákonkrétnouparcelou.Návrhjedôvodný,pretožalobca
žiada vyhovieť návrhu a priznať náhradu trov konania.

7. Na uvedenom pojednávaní žalovaný v rámci vyjadrenia k z prednesu žalobcu uviedol: zotrvávame
na našich písomných vyjadreniach. Žalovaný neuznáva nárok, ktorý je uplatnený v tomto konaní,
nie sú splnené podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia, nebolo preukázané bezdôvodné
užívanie stavby. V čase kedy došlo k výstavbe stavieb išlo o vlastníctvo československého štátu.
Československý štát bol vlastníkom zároveň aj pozemku aj staviteľom stavby, preto v tejto veci nemožno

hovoriť o neoprávnenej stavbe. Uvádzame, že dochádza k porušeniu zásady dobrých mravov nakoľko
komunikácia sa využíva pre občanov mesta nie na podnikateľské účely. Namietame, že zo zákona
č. 66/2009 vzniká v tejto veci vecné bremeno s účinnosťou od 01.07.2009. Pozemkové úpravy neboli
skončené. Obyvatelia užívajú stavbu na základe spomenutého vecného bremena. Trváme na to, že v
zmysle uvedeného zákona vzniklo vecné bremeno. Ide o jednorazovú náhradu. Vznášame námietku

premlčania, neuznávame ani znalecké posudky, namietame porovnávaciu metódu použitú v znaleckom
posudku. Poukazujeme na rozpor s dobrými mravmi a poukazujeme na rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sme uviedli v písomných vyjadreniach a ktoré je potrebné aplikovať v tomto
konaní. Žalobca špekulatívne nadobudol predmetný pozemok. V čase kúpy vedel, že pozemok je
zastavaný nakoľko uzavrel zároveň aj zmluvu o postúpení pohľadávok. Pozemok nadobudol nie v dobrej

viere a zo zámerom súdiť sa so žalovaným tak ako to bolo v minulosti. Navrhujem preto zamietnuť
žalobu a priznať náhradu trov konania.

8. Na uvedenom pojednávaní súd uznesením pripustil zmenu žaloby takto: Pripúšťa zmenu žaloby
tak, že: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.260,05 EUR spolu s ročným úrokom

z omeškania vo výške: 5,00 % zo sumy 1.732,90 EUR od 13.02.2020 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy
1.740,67 EUR od 06.07.2020 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 259,99 EUR od 11.03.2019 do
zaplatenia, 9,00 % zo sumy 287,84 EUR od 09.04.2019 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 278,56 EUR od
09.05.2019 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 287,84 EUR od 09.06.2019 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy
278,56 EUR od 09.07.2019 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 287,84 EUR od 09.08.2019 do zaplatenia,

9,00 % zo sumy 287,84 EUR od 09.09.2019 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 278,56 EUR od 11.10.2019
do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 287,84 EUR od 09.11.2019 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 278,56 EUR
od 09.12.2019 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 287,84 EUR od 10.01.2020 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy
287,05 EUR od 10.02.2020 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 268,53 EUR od 09.03.2020 do zaplatenia,9,00 % zo sumy 287,05 EUR od 09.04.2020 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 277,79 EUR od 09.05.2020
do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 287,05 EUR od 09.06.2020 do zaplatenia, 9,00 % zo sumy 277,79 EUR
od 09.07.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet žalobcu vedený

v Tatra banke, a.s., č. ú.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobca má právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Súd na tomto pojednávaní vyjadril svoj predbežný právny názor podľa § 181 CSP.

9. Dňa 14.05.2021 žalobca doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol: Konajúci súd na pojednávaní
dňa 06.04.2021 v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že na pozemkoch žalobcu vzniklo

zákonné vecné bremeno podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. Žalobca nesúhlasí s predbežným
právnym posúdením súdu a uvádza nasledovné. Zákonné vecné bremeno vzniká k pozemku pod
stavbou len za predpokladu, že stavba (v prejednávanej veci miestna komunikácia - ul. Jesenná) bola
povolená podľa platných právnych predpisov. Ináč povedané, na to, aby nárok žalobcu mohol byť
posúdený ako nárok na náhradu za vecné bremeno (ako to tvrdí žalovaný), je potrebné preukázať,
že skutočne ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. Túto skutočnosť je však zo

stranyžalovanéhonevyhnutnépreukázaťlistinnýmidôkazmiakonapr.rozhodnutímoumiestnenístavby,
stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím, v neposlednom rade aj preukázaním súhlasu
vlastníka so stavbou na jeho pozemku. V súdnom spise sa však nenachádza žiaden dôkaz, ktorý by
potvrdzoval domnienku žalovaného, že stavba na pozemkoch žalobcu bola postavená podľa platných
právnych predpisov, čo v konečnom dôsledku vylučuje aplikáciu § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. 5.

Po nahliadnutí do súdneho spisu (č. l. 389 - 391) je ďalej možné skonštatovať, že nie je pravdivé
tvrdenie žalovaného, že stavebník v čase výstavby miestnej komunikácie staval na svojom pozemku.
Z listín, ktoré na výzvu súdu predložil Okresný úrad Prešov - katastrálny odbor, vyplýva, že parcela č.
XXX (z ktorej neskôr vznikla parc. E.-L. Č.. XXX/X, ktorej užívanie je predmetom konania), zapísaná
v PKV č. XX, v pôvodnom kat. úz. Šváby, patrila po celú dobu rod. S. - právnym predchodcom

žalobcu. 6. Žalobca tak má za to, že stavba žalovaného bola postavená na predmetných pozemkoch
bez súhlasu vtedajšieho vlastníka (vlastníkov) a zároveň nebola povolená podľa platných právnych
predpisov (opak doposiaľ preukázaný nebol). Nárok uplatnený žalobcom je na základe vykonaného
dokazovania potrebné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaný v prejednávanej veci
nepreukázal, že pozemky žalobcu užíva na základe právneho titulu - vecného bremena zriadeného

zákonom č. 66/2009 Z. z. 7. K vyššie uvedenému právnemu názoru, a síce, že vecné bremeno v zmysle
zák. č. 66/2009 Z. z. na pozemkoch (napriek ich zastavanosti stavbou, ktorá prešla z vlastníctva štátu
na obec alebo vyšší územný celok) nevzniklo, pretože v konaní nebolo preukázané splnenie zákonnej
podmienky, že išlo o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, dospel aj Okresný súd Prešov
v rozsudku sp. zn. 10C/25/2017 zo dňa 13.12.2018 (pozri body 27. a 28. odôvodnenia), ktorý bol

naviac potvrdený Krajským súdom v Prešove, a to rozsudkom sp. zn. 12Co/44/2019 zo dňa 12.12.2019.
Vyššie uvedené rozsudky boli prílohou podanej žaloby. Žalobca ďalej poukazuje aj na konanie vedené
Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 14C/42/2017. Vo veci boli stranami sporu podané odvolania, o
ktorých v súčasnosti rozhoduje Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 12Co/13/2021.
S poukazom na vyššie uvedené, nakoľko aj v konaní vedenom Okresným súdom Prešov bol pozemok

zastavaný totožnou stavbou vo vlastníctve žalovaného ako v prejednávanej veci, žalobca žiadal súd,
aby vykonal dokazovanie pripojením súdneho spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/42/2017,
z ktorého žiada oboznámiť právnu argumentáciu žalovaného, spoločne s listinnými dôkazmi, ktoré
žalovaný predkladal na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň žalobca vo vzťahu k vyššie uvedenej
otázke vzniku vecného bremena podľa zák. č. 66/2009 Z. z. poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 1 Sžrk 20/2018 zo dňa 22.10.2019. V prejednávanej právnej veci síce nejde o preskúmanie
zákonnosti opatrenia - záznamu o zápise vecného bremena, avšak z vyššie cit. rozsudku Najvyššieho
súdu SR je možné identifikovať základné predpoklady, ktoré je nevyhnutné zo strany správy katastra
skúmať pri rozhodovaní o tom, či vecné bremeno v zmysle zák. č. 66/2009 Z. z. vzniklo alebo nie. Inak
by tomu podľa názoru žalobcu nemalo byť ani v prípade, ak o vzniku zákonného vecného bremena

ako o predbežnej otázke rozhoduje súd. 12. Záverom predmetného vyjadrenia, keďže v súčasnosti
nie je ustálená právna kvalifikácia jeho nároku a ešte stále sa čaká na doplnenie listinných dôkazov
zo strany samotného žalovaného (jeho vlastného stavebného úradu!), žalobca uvádza, že nechce súd
v tomto štádiu konania zaťažovať rozsiahlou právnou argumentáciou v otázke charakteru náhrady za
užívanie pozemku vecným bremenom, nakoľko jeho vznik je momentálne sporný a zo strany žalovaného

nepreukázaný. Prípadnú ďalšiu argumentáciu k tejto otázke žalobca predloží v prípade preukázania
tvrdení žalovaného o vzniku vecného bremena.10. Dňa 31.05.2021 žalovaný doručil súdu vyjadrenie v rámci, ktorého uviedol: Žalovaný vzhľadom
na návrh žalobcu na zmenu žaloby zo dňa 30.06.2020 navrhol súdu predložiť návrhy na vykonanie
dokazovania, a to vyžiadať celý spis z Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor k parcele E.-L. Č..

XXXX/XX, k.ú. Solivar, k parcele E.-L. Č.. XXXX/XX, k.ú. Solivar a k parcele E.-L. Č.. XXXX/XX, k.ú.
Solivar a celý spis z Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor k parcele E.-G. Č.. XXX/X, k.ú. Solivar,
a to za účelom preukázania svojho tvrdenia, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný zotrváva na tom, že v danom prípade na pozemkoch žalobcu
vzniklo zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Žalobca vo svojom vyjadrení

zo dňa 14.05.2021 uvádza, že v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. platí, že zákonné
vecné bremeno vzniká k pozemku pod stavbou len za predpokladu, že stavba (v prejednávanej veci
miestna komunikácia - ul. Jesenná) bola povolená podľa platných právnych predpisov, a teda, aby
nárok žalobcu mohol byť posúdený ako nárok na náhradu za vecné bremeno, je potrebné preukázať,
že skutočne ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. Žalobca taktiež uvádza,
že v súdnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval domnienku žalovaného, že

stavba na pozemkoch žalobcu bola postavená podľa platných právnych predpisov, čo v konečnom.
dôsledku vylučuje aplikáciu § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020-21 zo dňa 28.10.2020. Krajský súd sa plne
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade predmetnú stavbu stavali či zriaďovali
štátne socialistické organizácie, preto nie je možné aplikovať § 221 Občianskeho zákonníka pred 1.

januárom 1992 a predmetná stavba postavená na cudzom pozemku tzv. socialistickou organizáciou
sa zo zákona stala jej vlastníctvom, resp. vlastníctvom štátu. V nadväznosti na to nie je ústavne
neudržateľný kontextuálny, resp. implicitný záver (podmienený aj historickým výkladom vzhľadom na
dobovú preferenciu štátneho vlastníctva), že také hmotnoprávne riešenie preferuje legalizačný aspekt
pre stavbu vo vlastníctve štátu bez ohľadu na pozemkovo-vlastnícke vzťahy a bez ohľadu na eventuálne

porušenie stavebných administratívnoprávnych predpisov. Zákon č. 66/2009 Z. z. následne upravil
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho
územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných
predpisov a nadobudnutím účinnosti tohto zákona vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
pričom oprávnený z vecného bremena (žalovaný) sa ex lege stal oprávneným užívateľom pozemku,

čo vylučuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie, keďže ide
o finančnú náhradu za vznik vecného bremena." Žalovaný poukazuje na to, že priamo žalobca bol
sťažovateľom v uvedenom konaní vedenom na Ústavnom súde SR pod sp. zn. IV. ÚS 539/2020 -
21. Závery z uvedeného rozhodnutia ako aj z rozhodnutí, ktoré konaniu pod sp. zn. IV. ÚS 539/2020
na Ústavnom súde SR predchádzali, je možné aplikovať aj v prejednávanom prípade. Žalovaný teda

trvá na tom, že v danom prípade na predmetných parcelách vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z.z. vecné
bremeno, nakoľko sa nejedná o nepovolenú stavbu, keďže v konaní nebolo preukázané, že by stavba
bola postavená v rozpore s predpismi stavebného práva. Žalobca nepreukázal, že by stavba nebola
zrealizovaná v súlade v tom čase s platnými stavebnými predpismi, pričom pred rokom 1989 išlo o
pomerne bežný jav, že užívanie pozemkov socialistickými organizáciami trpelo nedostatkom súhlasu

vlastníka dotknutých pozemkov. Účelom zákona č. 66/2009 Z.z. je určitým spôsobom naprávať krivdy
spáchané na vlastníkoch, zásah do vlastníckeho práva je len dočasný a vlastník môže očakávať
náhradné riešenie, pričom náhrada z titulu vecného bremena nie je predmetom podnikania. Žalovaný
sa stotožňuje s vyjadreným predbežným právnym názorom konajúceho súdu, a teda, že náhrada za
obmedzenie vlastníckeho práva je jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia. Žalobca tak,

ako to uviedol priamo v návrhu na zmenu žaloby zo dňa 30.06.2020, nadobudol nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX, k.ú. Solivar 07.07.2017 a pozemok E.-G. S.. Č.. XXX/X, k.ú. Solivar dňa 31.10.2018.
Právo na náhradu za zriadenie vecného bremena preto patrilo len predchádzajúcim vlastníkom týchto
pozemkov v čase vzniku vecného bremena, ktorí však toto právo na žalobcu nepreviedli. Žalobca
požadujenáhraduzaobmedzenievlastníckehoprávaalebovydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške

nájomného, k čomu predložil znalecký posudok P.. N. Č.. XXX/XXXX a znalecký posudok č. X Technickej
univerzity v Košiciach, Stavebná fakulta. Žalovaný predmetné znalecké posudky spochybňuje, a to
z toho dôvodu, že všeobecná hodnota nájmu pozemkov bola stanovená metódou porovnávacou z
podkladov, ktoré boli predložené zo strany objednávateľa (žalobcu), pričom jednalo sa o nájomné
zmluvy, ktoré nie sú vhodné na porovnanie. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na znalecký posudok

č. 12/2020 vypracovaný Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva, družstvo, Hroncova 3, Košice, ktorý
bol vyhotovený v právnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov č.k. 9C/34/2019, v ktorom znalecká
organizácia veľmi podrobne rozanalyzovala jednotlivé predložené podklady z hľadiska ich vhodnosti na
porovnanie. V predmetnom znaleckom posudku č. XX/XXXX boli posúdené aj nájomné zmluvy, ktorétvorili podklady pre vypracovanie znaleckého posudku P.. N. ako aj znaleckého posudku Technickej
univerzity v Košiciach, Stavebná fakulta, pričom tieto nájomné zmluvy boli posúdené ako nevhodné na
porovnanie.Žalovanýmázato,ževpredloženýchznaleckýchposudkochabsentujeexistenciaviacerých

od seba nezávislých podkladov vhodných na porovnanie. Žalovaný poukazuje na to, že nájomné zmluvy,
z ktorých sa pri výpočtoch vychádzalo, sa týkali prenájmu skladovacích, parkovacích plôch, odstavných
plôch nebytových priestorov, a teda sa nejednalo o porovnateľné pozemky s pozemkami, ktoré sú
predmetom tohto konania, keďže tieto pozemky už boli prispôsobené účelu, na ktorý sa prenajímali, a na
rozdiel od porovnávaných pozemkov mali pre ich vlastníka reálne ekonomické využitie. Nájomná sadzba

v predmetných zmluvách teda nebola určená len za samotný pozemok, ale aj za stavby, prípadne služby
na ponúkanom pozemku, ktoré nesporne zvyšujú hodnotu nájomného. Pri určení výšky nájomného
je tiež nevyhnutné prihliadať aj na tú skutočnosť, že v predmetom prípade je vlastníkom stavby iný
subjekt než vlastník samotného pozemku, na ktorom je stavba (miestna komunikácia) postavená. V
žalobcom predložených zmluvách je totiž vlastníkom objektu - stavby (napr. parkoviska, skladovacieho
priestoru) a vlastníkom pozemku tá istá osoba. Z tohto dôvodu je potrebné stanoviť hodnotu pozemkov,

a teda aj nájomného bez zohľadnenia vplyvu stavieb na nich postavených. S poukazom na uvedené
žalovaný naďalej namieta nesprávnosť súkromných znaleckých posudkov predložených žalobcom, a to
z dôvodov vyššie uvedených. Žalobca si podaním zo dňa 30.06.2020 uplatnil ročný úrok z omeškania z
obchodnoprávneho vzťahu vo výške 9%, odôvodňujúc to, že je podnikateľom a predmetné pozemky má
vložené do majetku ako podnikateľ, ktorý podniká s nehnuteľnosťami. Žalovaný však poukazuje na to,

že predmetom sporu sú nároky vyplývajúce z vlastníctva stavby umiestnenej na cudzom pozemku, teda
nie nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov územno-správnej jednotky alebo inej verejnoprávnej
inštitúcie pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ
by súd zmenil svoj predbežný právny názor a súhlasil by s právnou kvalifikáciou žalobcu o náhrade
za obmedzenie vlastníckeho práva alebo za bezdôvodné obohatenie, žalovaný z dôvodu právnej istoty

namieta výšku žalobcom uplatneného úroku z omeškania a má za to, že žalobcovi by mohol patriť iba
úrok z omeškania určený v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. S poukazom na uvedené
vychádzajúc zo záverov Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020 - 21 zo dňa 28.10.2020
žalovaný zotrváva na tom, že v prejednávanom prípade na predmetných parcelách vzniklo zo zákona
č. 66/2009 Z.z. vecné bremeno, pričom nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva prislúchal

už predchádzajúcim vlastníkom, tento nárok prevodom vlastníckeho práva na žalobcu neprešiel, pričom
šlo o jednorazovú náhradu, ktorú bolo možné uplatniť v lehote 3 rokov odo dňa 01.07.2009 a z týchto
dôvodov musí byť žaloba zamietnutá v celom rozsahu.

11. Dňa 28.06.2021 žalobca doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol: Žalovaný vo svojom vyjadrení zo

dňa 28.05.2021 (ďalej aj „vyjadrenie žalovaného“) zotrváva v „presvedčení“, že na pozemkoch žalobcu
vzniklo zákonné vecné bremeno (ďalej aj „ZVB“) podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. Svoje
tvrdenie žalovaný vo vyjadrení opiera o uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020 zo dňa 28.10.2020,
teda o rozhodnutie vo veci, v ktorej žalobca vystupoval ako sťažovateľ. Čo sa týka vyššie uvedeného
uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020, žalobca uvádza, že v prejednávanej právnej veci je potrebné

rozlišovať pojmy „neoprávnená stavba“ a „nepovolená stavba“. Žalobca v prejednávanej právnej veci
tvrdí, že stavby postavené na jeho pozemkoch sú jednak neoprávnenými (pretože žalovaný/jeho právny
predchodca v čase ich výstavby nedisponoval akýmkoľvek právom k pozemkom žalobcu) a zároveň aj
nepovolenými (postavenými v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona/administratívnymi normami
platnými v minulosti). ÚS SR v zmysle rozhodnutia, na ktoré žalovaný poukazuje, ústavne podržal (aj

keď len implicitný) právny názor preferujúci legalizačný aspekt pre stavbu vo vlastníctve štátu bez ohľadu
na pozemkovo-vlastnícke vzťahy (teda k pojmu „neoprávnená stavba“) a bez ohľadu na eventuálne
porušenie stavebných či administratívnoprávnych predpisov (k pojmu „nepovolená stavba“). Ústavný
súd teda uvádza, že ani eventuálne porušenie administratívnoprávnych predpisov nebráni aplikovať
tzv. legalizačný aspekt k stavbe žalovaného. Žalobca však za nevyhnutné považuje zdôrazniť, že v

prvom rade je potrebné skúmať (a to aj v zmysle ust. § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z.), či stavby na
jeho pozemku vôbec akýmikoľvek administratívnymi povoleniami (vydanými v zmysle administratívnych
predpisov) disponujú. Aplikujúc rozhodnutie ÚS SR (s ktorým žalobca kategoricky nesúhlasí) stavby
žalovaného musia povoleniami najskôr disponovať, pričom ak povoleniami disponujú, tieto nemusia byť
právne bezchybné. Žalovaný je podľa názoru žalobcu povinný (ako úplné minimum) preukázať, že z

jeho strany skutočne ide o stavby povolené podľa platných právnych predpisov, a teda predložiť súdu
napr. rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie a v neposlednom
rade aj preukázať súhlas vlastníka so stavbou na jeho pozemku. Nie je predsa možné (a to ani s
poukazom na vyššie cit. rozhodnutie ÚS SR) obchádzať, resp. ignorovať explicitne vyjadrenú podmienkuv ust. § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009, ktoré vznik ZVB na pozemky žalobcu nevyhnutne spája práve s
preukázaním,žepozemkyžalobcusúzastavanéstavbamižalovaného,ktorémusiabyťpostavenépodľa
platných právnych predpisov. S poukazom na vyššie uvedené žalobca opätovne upriamuje pozornosť

súdu na konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 14C/42/2017, ktorého predmetom
bola náhrada za užívanie susedného pozemku, parc. E.-G. Č.. XXX/X, nachádzajúceho sa v kat. úz.
Solivar (vo vzdialenosti cca 60 metrov od pozemku parc. KN-E č. 568/4 vo vlastníctve žalobcu), ktorý
pozemok (rovnako ako všetky pozemky žalobcu v prejednávanej právnej veci), je zastavaný totožnou
stavbou miestnej komunikácie - ul. Jesenná vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný v konaní sp. zn.

14C/42/2017 neuniesol dôkazné bremeno - nepreukázal vznik vecného bremena k parc. E.-G. Č..
XXX/X v zmysle zák. č. 66/2009 Z. z., keď nepredložil (a to ani počas viac než 3-ročného konania
na súde prvej inštancie) žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Súd prvej inštancie vo
veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 14C/42/2017 zo dňa 25.11.2020, pričom právny vzťah strán sporu
posúdil ako bezdôvodné obohatenie zo strany mesta Prešov na úkor žalobcu (pozri 11. bod rozsudku),
práve z dôvodu, že žalovaný nepreukázal, že jeho stavba bola povolená podľa platných právnych

predpisov, čo znamená, že ZVB v zmysle zák. č. 66/2009 Z. z. nevzniklo. Žalobca dopĺňa, že právne
závery rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/42/2017 zo dňa 25.11.2020 sú v súčasnosti
potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/13/2021 zo dňa 17.06.2021. Námietky
žalovaného voči znaleckým posudkom predloženým žalobcom považuje žalobca za účelové a pre
prejednávanú právnu vec irelevantné, pretože sa opierajú o argumentáciu použitú v úplne inom konaní,

a to naviac pri vypracovávaní úplne iného znaleckého úkonu, ktorého predmet ohodnotenia (pozemky)
nemožno porovnávať s pozemkami, za ktorých užívanie žiada žalobca náhradu v prejednávanej právnej
veci. Skutočnosť, že znalec v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 9C/34/2019 pri
vypracovávaní znaleckého posudku nepoužil predložené zmluvy predsa neznamená, že predmetné
zmluvy sú pre účely znaleckého dokazovania už navždy a vo všetkých prípadoch nepoužiteľné, a to

najmä, keď žalovaný argumentuje tvrdeniami znalca, ktorý ohodnocoval úplné iné pozemky, než tie,
ktoré sú predmetom konania v prejednávanej právnej veci. Zmluvy použité v znaleckých posudkoch
predložených žalobcom boli zo strany znalcov pri vypracovávaní znaleckých posudkov v prejednávanej
právnej posúdené ako vhodné na porovnanie, pričom otázka vhodnosti podkladov je otázkou odbornou,
ktorúsikaždýznalecmusívyriešiťsám.Veďakbyžalobcompredloženépodkladynebolivprejednávanej

právnej veci použiteľné, znalec by na to upozornil a znalecký posudok porovnávacou metódou by
nevypracoval (nemal by z čoho). Avšak pokiaľ znalec (ako odborník vo veci) predložené podklady (po
odbornom zvážení) považoval za vhodné na vypracovanie znaleckého posudku, žalovaný (ako laik)
nemôže odborné posúdenie znalca relevantne spochybniť, pretože na to nemá potrebné vzdelanie.
Navyše platí, že sú to práve znalci, ktorí za vypracované posudky nesú zodpovednosť, pričom platí,

že sú si vedomí následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Žalobca tak má za to, že
laické námietky žalovaného k predmetným znaleckým posudkom nemôžu spochybniť predložené
znalecké posudky po ich odbornej stránke, pričom argumentácia o nepoužiteľnosti zmlúv použitých pre
porovnávanie mohla mať relevanciu práve a len v konaní sp. zn. 9C/34/2019, pričom pre prejednávanú
vec námietky žalovaného nepredstavujú relevantné spochybnenie záverov vyslovených znalcom (ale

najmä znaleckým ústavom). V tejto súvislosti žalobca preto poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obo/210/2007 zo dňa 20.01.2009. S poukazom na vyššie uvedené má žalobca záverom za
to, že ZVB v prospech žalovaného k pozemkom žalobcu nevzniklo (žalovaný doposiaľ nevyprodukoval
žiaden dôkaz, ktorým by preukázal povolenosť stavieb teraz v jeho vlastníctve podľa platných právnych
predpisov).Žalobcamátaktiežzato,želaickénámietkyžalovaného(poukazujúcenanázorinéhoznalca

v inom konaní, ktorý ohodnocoval iné pozemky) voči predloženým znaleckým posudkom zo strany
žalobcu nepredstavujú relevantné spochybnenie ich záverov, čo znamená že prednesené námietky
žalovaného je potrebné zamietnuť.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom a žalovaným, ktoré tvoria obsah

spisu a to: žaloba na č. l. 1-5, znalecký posudok č. 20 Technickej univerzity v Košiciach na č. l. 6-17,
zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom A. S. a postupníkom S. A.- L. zo dňa 21.08.2019
na č. l. 18, sprístupnenie informácie Krajského súdu v Prešove z 01.03.2013 na č. l. 20, rozhodnutie
Okresného úradu katastrálneho odboru N. XXXX/XXXX z 10.09.2019 na č. l. 21, oznámenie o postúpení
pohľadávokA.S.zodňa21.08.2019nač.l.23,výpiszlistuvlastníctvaXXXXk.ú.Solivarnač.l.24,výpis

z listu vlastníctva XXXX k. ú. Solivar na č. l. 25, výpis z katastrálnej mapy úradu geodézie kartografie
a katastra SR z 10.02.2020 na č. l. 26, rozsudok KS v Prešove 12Co/44/2019 na č. l. 27-33, rozsudok
OS Prešov 10C/25/2017 na č. l. 34-39, listiny znaleckého ústavu Stavebnej fakulty TO v Košiciach
znalecký posudok č. 20 na č. l. 46-110, vyjadrenie žalovaného na č. l. 127-133, článok zo stránky epi.skna č. l. 134-139, vyjadrenie žalobcu na č. l. 135-150, rozsudok KS v Prešove 5Co/168/2017 na č. l.
151-154, uznesenie Najvyššieho súdu SR 8CDo/186/2018 na č. l. 155-159, osvedčenie o dedičstve po F.
S. XXD/XXXX/XXXX JUDr. Kataríny Petrovej na č. l. 160, zápisnica zo zasadnutia občianskoprávneho

kolégia KS v Prešove zo dňa 15.05.2018 na č. l. 162-164, sprístupnenie informácie KS v Prešove
zo dňa 24.05.2018 na č. l. 165, zápisnica zo zasadnutia obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z
17.05.2018 na č. l. 166, sprístupnenie informácie KS v Prešove zo dňa 19.06.2018 na č. l. 167, zborník
prednášok so seminára Žilinskej univerzity v Žiline Ústav súdneho inžinierstva z 11/2010 na č. l. 168-171,
vyjadrenie žalovaného na č.l. 168-181, predloženie znaleckého posudku na č. l. 185, znalecký posudok

č. XXX/XXXX P.. Z. Y. na č. l. 186-210, listiny Technickej univerzity v Košiciach Stavebnej fakulty na č.
l. 213-253, návrh na zmenu žaloby zo strany žalobcu na č. l. 255-258, žiadosti o náhradu za užívanie
nehnuteľnosti, predžalobné výzvy žalobcu voči žalovanému na č. l. 260-313, rozhodnutie Okresného
úradu Prešov katastrálneho odboru ROEP 30/2013 z 30.12.2013 na č. l. 314-318, doplnenie č. 1 k
znaleckému posudku č. 1 Technickej univerzity v Košiciach č. znaleckého úkonu 24 na č. l. 319-326,
výpis z listu vlastníctva č.4657 k. ú. Solivar na č. l. 327, výpis z listu vlastníctva č. 16348 k .ú. Prešov

č. l. 328-330, zmluva o nájme pozemkov na č. l. 331-367, úrokové sadzby ECB na č. l. 368, zaslanie
listín zo strany Okresného úradu Prešov na č. l. 380-391, rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sžrk/20/2018
na č. l. 410-412, rozsudok Okresného súdu Prešov 14C/42/2017 zo dňa 25.11.2020 na č. l. 413-417,
vyjadrenie žalobcu k veci samej, návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 14.05.2021 na č. l. 418-420,
návrh na vykonanie dokazovania, vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.05.2021 na č. l. 430-432, znalecký

posudokč.XX/XXXXInštitútuznalcovsúdnehoinžinierstvanač.l.432-437,listOkresnéhoúraduPrešov
z 11.06.2021 na č. l. 442 spolu s prílohami, ako kúpna zmluva uzatvorená medzi Z. U. a S. A. zo dňa
10.10.2018 na č. l. 443-444, rozhodnutie Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru N.-XXXX/
XXXX zo dňa 31.10.2018 na č. l. 445-446, návrh na vklad vlastníckeho práva S. A.-L. zo dňa 31.05.2017
na č.l. 447, kúpna zmluva medzi N. K.E. B. S. A. zo dňa 31.05.2017 na č. l. 448-449, rozhodnutie

Okresného úradu, katastrálneho odboru V-3672/2017 zo dňa 07.07.2017 na č .l. 451-452, žiadosť o
zápis geometrického plánu do katastra nehnuteľností S. A. zo 04.02.2019 na č. l. 453-457 vrátane príloh,
žiadosť o zápis geometrického plánu do katastra nehnuteľností S. A. zo dňa 04.02.2019 na č. l. 458 a
vyjadrenie žalobcu k veci samej na výzvu súdu zo dňa 28.06.2021.

13. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

14. Z pozemnoknižnej vložky číslo XX pre katastrálne územie Šváby na č. l. 385-391 vyplýva, že A.
S. s manželkou B. boli titulom dedenia zo 14.09.1927 vlastníkmi pozemku parc. č. 568 o výmere 1069
m2. Dňa 09.02.1943 došlo k zápisu prevodu vlastníckeho práva titulom darovania prospech F. S..

15. V zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcou A. S. a žalobcom dňa 21.08.2019 na č.
l. 384 predávajúca previedla vlastnícke právo k pozemku E.-G. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 65 m2
v katastrálnom území Solivar v obci Prešov v prospech žalobcu za kúpnu cenu 6.000 EUR.V článku V.
žalobca ako kupujúci vyhlásil, že sa s predmetom zmluvy riadne oboznámil, vykonal jeho ohliadku na

mieste samom s jeho stavom je uzrozumený a tento kupuje tak ako stojí a leží. V zmysle rozhodnutia
Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru, číslo vkladu V XXXX/XXXX zo dňa 10.09.2019 na č. l.
386 na základe tejto kúpnej zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva dňa 10.09.2019 v prospech
žalobcu. V zmysle výpisu z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie Solivar v Prešove zo dňa
11.09.2019 na č. l. 387 na LV č. XXXX je ako vlastník pozemku parc. č. E.-G. XXX/X o výmere 65 m2

- orná pôda evidovaný žalobca v celku. Postupca A. S. a postupník - žalobca uzatvorili dňa 21.08.2019
zmluvu o postúpení pohľadávok na č. l. 18-19, v zmysle ktorej - článok II, na pozemku postupcu sa
nachádza stavba, pozemná - miestna komunikácia, ulica Jesenná, ktorá je vo vlastníctve žalovaného
a postupca má voči Mestu Prešov - žalovanému nesplatenú pohľadávku za užívanie pozemku stavbu
pozemnej - miestnej komunikácie, a to za obdobie dvoch rokov spätne odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy

v prípade, ak zo strany Mesta Prešov došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške nájmu za užívanie
obdobných pozemkov v danom mieste a čase, resp. za obdobie troch rokov spätne odo dňa uzavretia
tejto zmluvy, ak teda na pozemku viazne vecné bremeno vo výške obvyklej náhrady za vecné bremeno
viaznuce na obdobných pozemkoch v danom mieste a čase. Postupca uvedené pohľadávky podľa
článku III. postupuje postupníkovi, a to dňom uzatvorenia tejto zmluvy a zároveň postupca postupuje

postupníkovi aj pohľadávky, ktoré mu za užívanie predmetného pozemku voči Mestu Prešov vzniknú
v budúcnosti, a to odo dňa uzavretia tejto zmluvy do doby, kedy dôjde k zmene vlastníckeho práva
k pozemku. S postúpenými pohľadávkami prechádzajú na postupníkov aj ich príslušenstva a všetky
práva s nimi spojené. V zmysle článku IV. postupca postupuje svoje pohľadávky uvedené v článku II.za odplatu, ktorá bude špecifikovaná v prílohe číslo 1 k tejto zmluve, o ktorej sa obidve zmluvné strany
zaväzujú zachovávať mlčanlivosť.

16. Kúpnou zmluvou na č. l. 448-450 uzatvorenou medzi predávajúcou N. K. a kupujúcim - žalobcom
dňa 31.05.2017, predávajúca v zmysle článku I. a II. previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam -
pozemkom nachádzajúcim sa v obci Prešov, katastrálne územie Solivar, a to parc. č. E.-G. XXX/X- orná
pôda o výmere 95 m2, parc. č. E.-G. XXX/X - orná pôda o výmere 215 m2 a parc. č. E.-G. XXX/X - orná
pôda o výmere 7 m2 kupujúcemu do jeho výlučného vlastníctva za kúpnu cenu vo výške 7.450 EUR. V

článkuV.kupujúcivyhlásil,žesaspredmetomzmluvyriadneoboznámil,vykonaljehoohliadkunamieste
samom, s jeho stavom je uzrozumený a tento kupuje tak, ako stojí a leží. Rozhodnutím Okresného úradu
Prešov, katastrálneho odboru na č. l. 451-452 zo dňa 07.07.2017, číslo vkladu N. XXXX/XXXX bol vklad
vlastníckeho práva k uvedeným parcelám povolený v prospech žalobcu dňa 07.07.2007. Geometrickým
plánom č. XXX/XXXX na č. l. 454 -457, ktorý dňa 26.11.2018 autorizačne overil P.. Ľ. C.,
došlo z vyššie uvedených parciel č. XXX/X B. XXX/X k odčleneniu novovytvorených parciel č. XXXX/

XX o výmere 117 m2 - orná pôda, XXXX/XX o výmere 28 m2 - orná pôda a XXXX/XX o výmere 18 m2
- orná pôda. V zmysle výpisu z LV č. XXXX pre okres Prešov pre katastrálne územie Solivar zo dňa
28.06.2020 na č. l. 361 vlastníkom uvedených parciel je žalobca v celosti.

17. V zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim Z. U. a kupujúcim - žalobcom dňa

10.10.2018 na č. l. 443-444, podľa článku I. a II. predávajúci previedol v prospech kupujúceho vlastnícke
právo vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k parcele E.-G. XXX/X - orná pôda o výmere 240 m2,
evidovaný na LV č. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 5.500 EUR. V článku V. kupujúci vyhlásil,
že sa s predmetom zmluvy riadne oboznámil, vykonal jeho ohliadku na mieste samom, s jeho stavom je
uzrozumený a tento kupuje tak, ako stojí a leží. V zmysle výpisu z LV č. XXX pre obec Prešov, katastrálne

územie Solivar zo dňa 28.06.2020 na č. l. 362 je zrejmé, že žalobca je vlastníkom predmetnej parcely
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Geometrickým plánom č. XXX/XXXX, ktorý autorizačne overil
29.10.2018 P.. Ľ. C. na č. l. 363-364 z parcely E.-G. Č.. XXX/X o výmere 249 m2 došlo k odčleneniu
novovytvorenej parcely E.-L. XXXX/X o výmere 95 m2.

18. Žalobca v žalobe vo vzťahu k parcele č. E.-G. XXX/X o výmere 65 m2 v katastrálnom území
Solivar tvrdil, že žalovaný ako vlastník miestnej komunikácie užíva pozemok žalobcu (predtým vo
vlastníctve postupcu) bez toho, aby mal so žalobcom už uzatvorenú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala
užívať predmetný pozemok. Vychádzal pritom z tvrdenia postupcu, že voči žalovanému má pohľadávku
z titulu užívania pozemku stavbou pozemnej - miestnej komunikácie ulica Jesenná vo vlastníctve

žalovaného. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 08.04.2020 vo vzťahu k uvedenej parcele
E.-G. Č.. XXX/X v katastrálnom území Solivar rovnako tvrdil, že na tomto pozemku je postavená
verejnoprospešná stavba pozemnej - miestne komunikácie. Žalovaný tiež tvrdil, že v tom čase vlastník
pozemku(Československýštát)bolzároveňvčasestavbymiestnejkomunikáciestavebníkom.Žalovaný
rovnako nespochybnil svoje, žalobcom tvrdené, vlastnícke právo k predmetnej stavbe - miestnej

komunikácií. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 08.04.2021 tvrdil, že žalovaný, resp. jeho
obyvatelia (verejnosť) užívajú parcelu E.-G. Č.. XXX/X katastrálne územie Solivar, v súlade s právnym
poriadkom a na základe právneho dôvodu (právneho titulu), ktorým je zákonné vecné bremeno podľa
zákona číslo 66/2009 Z.z.. Toto tvrdenie žalovaného žalobca v ďalších podaniach nespochybnil. Žalobca
v žalobe tvrdil, že žalovaný užíva predmetné pozemky bez toho, aby mal so žalobcom uzatvorenú

nájomnú zmluvu. Toto tvrdenie žalovaný v ďalších svojich podaniach nespochybnil.

19. Žalobca v podaní doručenom súdu 01.07.2020, ktorým navrhol pripustenie zmeny žaloby vo vzťahu
k pozemkom E.-L. Č.. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX B. E.-G. Č.. XXX/X (resp. KN-C č. XXXX/X)
v katastrálnom území Solivar, rovnako tvrdil že rozširuje uplatnené právo na náhradu za užívanie

pozemkov v jeho vlastníctve, na ktorých sa takisto nachádza stavba miestnej komunikácie IV. triedy,
to znamená chodník na ulici Jesennej a samotná miestna komunikácia ulica Jesenná, vo vlastníctve
žalovaného. Žalovaný vo svojich ďalších podaniach ani toto tvrdenie žalobcu nespochybnil.

20. Vzhľadom k tomu s poukazom na § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedené tvrdenia

strán, ktoré protistrana nespochybnila, považoval súd za nesporné, a teda mal za to, že na predmetných
parcelách je postavená verejnoprospešná stavba pozemnej - miestnej komunikácie na ulici Jesennej
Prešove vo vlastníctve žalovaného, ktorú obyvatelia Mesta Prešov riadne užívajú bez toho, aby MestoPrešov - žalovaný malo s vlastníkom predmetnej parcely - žalobcom (alebo jeho právnym predchodcom)
uzatvorenú nájomnú zmluvu.

21. Medzi žalobcom a žalovaným zostalo sporné tvrdenie žalovaného o tom, že v čase výstavby miestnej
komunikácie na ulici Jesennej v Prešove Československý štát staval túto stavbu na svojom pozemku,
ktoré žalobca poprel s tým, že poukazoval na to, že právny predchodca žalobcu A. S. nadobudla
predmetný pozemok do svojho vlastníctva v dedičskom konaní po svojom manželovi, F. S.. Žalobca mal
preto za to, že predmetný pozemok nikdy nebol vo vlastníctve Československého štátu, čo znamená,

že Československý štát miestnu komunikáciu staval na cudzom pozemku. V zmysle nižšie uvedeného,
však súd túto právnu skutočnosť nepovažoval v prejednávanej veci za rozhodnú.

22. Na základe uvedeného súd zistil nasledujúci právny stav:

23. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnuté v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak taký
ustálenej rozhodovacej praxi niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutí spravodlivo.

24. Podľa čl. 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.

25. Podľa § 151 ods. 1 CSP, (1) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. (2) Ak strana popri skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvod na
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, (1) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, (1) právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na

jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

32. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.34. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona.

35. Podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z.z., o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. (1) Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému

vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu,10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva
uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.11) (2) Vlastník pozemku pod stavbou je

povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v
príslušnom katastrálnom území.

36. Podľa § 76 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), (1)
dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej

sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno
užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

37. Podľa § 5 zák. č. 87/1958 Zb. (účinný od 01.01.1959 do 30.09.1976) o stavebnom poriadku, (1)
dokončené stavby alebo ich dokončené prevádzkové ucelené časti možno užívať len na povolené účely.

38. Podľa § 221 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1964 do 31.03.1983, ak zriadi na pozemku
stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený ho užívať na iný účel,
rozhodne o vlastníctve k stavbe súd. Stavebníkovi môže však vlastníctvo k stavbe priznať, len ak sú
pre to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd môže tiež rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na

svoj náklad odstrániť.

39. Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

40. Na parcelách č. E.-G. XXX/X, E.-L. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX B. E.-G. XXX/X (Q.. E.-

L. XXXX/X), ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a na ktorých je postavená miestna verejnoprospešná
komunikácia - cesta a chodníky na ulici Jesennej v Prešove, riadne užívaná aj obyvateľmi mesta
Prešov bez toho, aby žalovaný mal k predmetným pozemkom uzatvorenú nájomnú (resp. inú) zmluvu,
vzniklo dňom účinnosti zák. č. 66/2009, teda dňa 01.07.2009 v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane

práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby.

41. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným pozemkom kúpnymi zmluvami. Vo vzťahu k
parcele č. E.-G. XXX/X mala byť na žalobcu prevedená aj pohľadávka pôvodného vlastníka tejto
parcelyvočižalovanémuzaužívaniepozemkustavboupozemnej-miestnejkomunikácie,atozaobdobie

dvoch, resp. troch rokov spätne, pričom prevodca uvedenú neurčitú dĺžku trvania obdobia, za ktoré má
existovať pohľadávka špecifikuje podľa toho, či došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaným, alebo
či došlo k užívaniu na základe vecného bremena. Už takto formulovaný predmet postúpenia- najmä z
pohľadu obdobia za ktoré sa pohľadávka postupuje súd považuje za neurčitý a preto podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka neplatný. Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka je, že k

prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Právny úkon je určitý len
vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
( Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 17/2007).

42. Žalobca si v danom prípade uplatnil v konaní právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zo

strany žalovaného, ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaný ako vlastník verejnoprospešnej stavby -
cesty a chodníka na ulici Jesennej v Prešove užíval pozemok pod touto stavbou, a to za obdobie
dva roky pred podaním žaloby a následne za obdobie od podania žaloby, resp. zmeny žaloby. Vzťah
medzi žalobcom a žalovaným však súd neposúdil ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného,nakoľko súd má za to že žalobca a jeho právni predchodcovia v tomto prípade voči žalovanému neplnili
(netrpeli užívanie ich pozemkov pod verejnoprospešnou stavbou) bez právneho dôvodu. Právnym
dôvodom užívania stavby - cesty a chodníkov na predmetných pozemkoch žalobcu a jeho právnych

predchodcov bolo zákonné vecné bremeno vzniknuté na základe § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky, podľa ktorého, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby

právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

43. To, že Mesto Prešov - žalovaný je vlastníkom stavby postavenej na predmetných pozemkoch, ako aj
skutočnosť, že vlastník stavby nemal ku dňu účinnosti tohto zákona (a doposiaľ nemá) k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, rovnako skutočnosť, že právnym predchodcom žalovaného ako
vlastníka dotknutej stavby bol Československý štát, ako aj skutočnosť že v danom území k pozemkovým
úpravám doposiaľ nedošlo, ako predpoklady pre aplikáciu § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. medzi stranami

neboli sporné. Zároveň súd o týchto skutočnostiach nemal dôvodné pochybnosti.

44. Aj keď žalobca v konaní spochybňoval skutočnosť, že predmetná stavba - cesta a chodníky na
ulici Jesennej bola povolená podľa platných právnych predpisov, čím odôvodňoval nemožnosť aplikácie
§ 4 zák. č. 66/2009 Z.z., súd vychádzal z vyššie uvedených zhodných tvrdení strán sporu a to, že

ide o miestnu komunikáciu, resp. pozemnú - miestnu komunikáciu na ulici Jesennej, resp. že na
tomto pozemku je postavená verejnoprospešná stavba pozemnej - miestne komunikácie, alebo že
žalovaný, resp. jeho obyvatelia (verejnosť) užívajú parcelu KN č. 568/4 katastrálne územie Solivar. Na
základe uvedeného, súd právne uzatvára, že ak predmetnú stavbu verejnosť riadne užíva ako miestnu
komunikáciu a chodník, tak pozemnú komunikáciu - cestu a chodníky je možné verejnosťou, resp.

obyvateľmi mesta užívať len v súlade so stavebným poriadkom, a teda v zmysle § 76 ods. 1 zák. č.
50/1976 Zb. stavebného zákona len na základe kolaudačného rozhodnutia, resp. predtým platného §
5 zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, podľa ktorého možno užívať len dokončené stavby alebo
ich dokončené prevádzkové ucelené časti a len na povolené účely. Ak teda medzi sporovými stranami
nebolo sporné, že stavba postavená na dotknutých parcelách - miestna verejnoprospešná pozemná

komunikácia-cestaachodníkysúriadneužívanénasvojúčelžalovaným,verejnosťou,resp.obyvateľmi
mesta, súd aj napriek tomu, že sa v konaní nepodarilo na návrh žalovaného zabezpečiť stavebné
povolenie zo strany Mesta Prešov - stavebného úradu, nemal pochybnosti o tom, že stavba bola riadne
povolená podľa platných právnych predpisov v čase začatia jej užívania. Týmto je teda naplnená aj
posledná podmienka potrebná pre aplikáciu § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. A teda pre konštatovanie, že v

tomto prípade na základe uvedeného ustanovenia zákona vzniklo zákonné vecné bremeno v prospech
žalovaného, obsahom ktorého je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť
stavbu alebo zmenu stavby. Tým je naplnený právny dôvod užívania predmetného pozemku žalovaným.

45. V súvislosti s vyššie uvedenou podmienkou - povolenia stavby podľa platných právnych predpisov,

súd navyše osobitne poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 539/2020
zo dňa 28.10.2020, kde v bode 21. odôvodnenia tohto uznesenia Ústavný súd konštatuje: úprava
takzvanej neoprávnenej stavby (stavby zriadenej na pozemku bez toho, že by stavebník mal k tomuto
pozemku také právo, ktorého obsahom by bola možnosť zriadiť na ňom stáť stavbu) je od účinnosti
novely Občianskeho zákonníka realizovanej zák. č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje

Občiansky zákonník, obsiahnutá v paragrafe 135c Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní, či ide o
neoprávnenú stavbu, je nutné vychádzať z právnej úpravy platnej v okamihu vzniku stavby ako veci
v právnom zmysle. V prejednávanom spore došlo bez akýchkoľvek pochybností k zriadeniu stavby
pred 01.01.1992, resp. aj pred 01.04.1983, preto nemožno v zásade z hľadiska posúdenia existencie
neoprávnenej stavby aplikovať právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť od 01.01.1992 a ktorá je

obsiahnutá v § 135c Občianskeho zákonníka podľa úpravy neoprávnenej stavby pred 01.01.1992, tak
ako bola obsiahnutá v § 221 Občianskeho zákonníka, mohol byť neoprávneným stavebníkom len občan,
teda osoba fyzická. Do 31.12.1991 rovnako platili ustanovenia § 11 ods. 4 Hospodárskeho zákonníka,
podľa, ktorého je stavba vo vlastníctve tej socialistickej organizácie (po 01.05.1990 organizácie), ktoráju zaobstarala, prípadne vystavila, prípadne vo vlastníctve štátu, ak ide o štátnu organizáciu. V danom
prípade predmetnú stavbu stavali, či zriaďovali štátne socialistické organizácie, preto nie je možné
aplikovať § 221 Občianskeho zákonníka pred 01.01.1992 a predmetná stavba postavená na cudzom

pozemku takzvanou socialistickou organizáciou sa zo zákona stala jej vlastníctvom, resp. vlastníctvom
štátu. V nadväznosti na to nie je ústavne neudržateľný kontextuálny, resp. implicitný záver (podmienený
aj historickým výkladom vzhľadom na dobovú preferenciu štátneho vlastníctva), že také hmotnoprávne
riešenie preferuje legalizačný aspekt pre stavbu vo vlastníctve štátu bez ohľadu na pozemkovo -
vlastnícke vzťahy a bez ohľadu na eventuálne porušenie stavebných administratívnych predpisov.

Zák. č. 66/2009 Z.z. následne upravil usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami
vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho
územného celku podľa osobitných predpisov a nadobudnutím účinnosti tohto zákona vzniklo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom oprávnený z vecného pre bremena (žalovaný) sa ex lege stal
oprávneným užívateľom pozemku, čo vylučuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia
za jeho užívanie, keďže ide o finančnú náhradu za vznik vecného bremena.

46. Prvostupňový súd sa v tomto prípade odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe Krajského súdu
v Prešove, na ktorú poukazoval žalobca a ktorá v obdobných právnych veciach rozlišovala medzi
stavbou neoprávnenou a nepovolenou z toho dôvodu, že s poukazom na čl. 2 ods. 2 CSP, každý môže
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít, ktorou Ústavný súd Slovenskej republiky nepochybne je a ktorý svojím uznesením sp. zn. IV.
ÚS 539/2020 doterajšiu súdnu prax druhoinštančného súdu koriguje. Uvedené platí aj o rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/13/2021 (spis Okresného súdu Prešov 14C/42/2017) a to z
dôvodu, že podľa názoru prvoinštančného súdu toto rozhodnutie Krajského súdu v Prešove nereflektuje
uznesenie Ústavného súdu IV. ÚS 539/2020.

47. V danom prípade by mal žalobca nárok na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva na tejto
parcele, avšak ide o jednorazovú náhradu, na ktorú vznikol nárok už predchádzajúcemu vlastníkovi a
tento nárok prevodom vlastníckeho práva na žalobcu neprešiel. Išlo o pohľadávku, ktorú mohol žalobca
nadobudnúť len jej postúpením na neho. Ak sa tak nestalo, prevodom vlastníckeho práva nezískal

pohľadávku na jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorú mal predchádzajúci
vlastník (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo 17/2019 zo dňa
30.11.2020).Súdtentozáverojednorazovejnáhradeodôvodňujetým,žezcharakteruvecnéhobremena
v danom prípade vyplýva, že toto má charakter vyvlastnenia, a teda aj náhrada v takom prípade má
byť jednorazová. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nadobudol predmetné pozemky v roku 2017 a v

roku 2019. Je nepochybné, že žalobca nadobudol vlastnícke právo viac ako 8 rokov po nadobudnutí
účinnosti zákona číslo 66/2009 Z.z., ktorého účinnosť nastala 01.07.2009. V zmysle citovaného zákona
vzniklo vecné bremeno k takýmto pozemkom účinnosťou citovaného zákona a aktívnu legitimáciu na
zaplatenienáhradytitulomzriadeniatakéhotovecnéhobremenamalvlastníkpozemku,ktorémusvedčilo
vlastnícke právo v čase nadobudnutia účinnosti citovaného zákona. Nedostatok preukázania aktívnej

vecnej legitimácie je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Zároveň žalobca nepreukázal, že by vlastník
pozemku, ktorému patrilo právo na náhradu za zriadenie vecného bremena, toto právo na žalobcu
previedol (obdobne rozsudok Krajského súdu v Prešove 23Co/26/2020 zo dňa 20.04.2021). Uvedené
platí aj vo vzťahu k parcele KNE č. 568/4 v katastrálnom území Solivar, nakoľko zmluvou o postúpení
pohľadávok medzi postupcom Johanou Priestorovou a postupníkom - žalobcom zo dňa 21.08.2019,

ak by aj bola platná, došlo by k postúpeniu pohľadávky za užívanie pozemku stavbou pozemnej -
miestnej komunikácie a to za obdobie dvoch rokov spätne odo dňa uzavretia tejto zmluvy v prípade, ak
zostranyMestaPrešovdošlokbezdôvodnémuobohateniu,resp.zaobdobietrochrokovspätneododňa
uzavretia tejto zmluvy, ak na pozemku viazne vecné bremeno. Z uvedenej formulácie v zmluve je zrejmé,
že sa mienila postúpiť pohľadávka za užívanie predmetného pozemku za obdobie od 21.08.2016 do

21.08.2019, pričom táto pohľadávka má charakter opakujúceho sa plnenia za trvanie vecného bremena
v prospech žalovaného. Takáto náhrada - opakujúce sa plnenie za uvedené obdobie však vo svetle
vyššie uvedeného ani právnemu predchodcovi žalovaného nepatrila. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaného, súd konštatuje, že právo na jednorazovú náhradu za vznik vecného
bremena, ktoré patrilo právnym predchodcom žalobcu je premlčané. Právo na náhradu za vecné

bremeno sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe a tento nárok je len jeden a má ho len ten vlastník
zaťaženéhopozemku,ktorýnehnuteľnosťvlastnilvčasevznikuvecnéhobremena,tedakudňuúčinnosti
zákona číslo 66/2009 Z.z. To je k 01.07.2009 (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 539/2009, Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/26/2020).48. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavaniavecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácie nevysloví, neznamená,
že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010 sp. zn.

2Cdo/205/2009).

49. Žalobca nepreukázal v konaní, že je nositeľom hmotného práva, t.j. subjektom, ktorému svedčí nárok
na náhradu za zriadené vecné bremeno. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

50. Súd už len okrajovo konštatuje, že samotný uplatnený nárok zo strany žalobcu je podľa názoru

súdu v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže požívať
právnu ochranu. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva sp.
zn. 4014/12 z 02.07.2019, v ktorom si v obdobnej právnej veci žalobca v tomto konaní uplatňoval proti
žalovanému právo na plnenie za užívanie jeho pozemkov zastavaním cestami a chodníkmi. V právnej
veci, o ktorej rozhodoval Európsky súd pre ľudské práva vo vyššie uvedenom konaní obdobne ako aj v

tomto prejednávanom spore na Okresnom súde Prešov, má mimoriadny význam, že sťažovateľ v konaní
pred Európskym súdom pre ľudské práva a zároveň žalobca v tomto konaní nadobudol nehnuteľnosti z
vlastnej vôle, plne si vedomý ich stavu (vyššie uvedené citácie z kúpnych zmlúv článok V.) a uplatňoval
podobné nároky v mnohých ďalších prípadoch, bez skutočnej snahy o usporiadanie vzťahov medzi
vlastníctvom a užívaním. Práve pre tieto okolnosti sa korektív dobrých mravov vzťahuje na sťažovateľov

a zároveň v tomto konaní žalobcov nárok a ten musí byť zamietnutý podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

51. Súd v konaní návrh žalovaného na pribratie znalca za účelom určenia výšky náhrady, ktorá je
predmetom konania zamietol, nakoľko s poukazom na hospodárnosť konania takýto dôkaz nepovažoval

za potrebné vykonať z toho dôvodu, že navrhovaným dôkazom by sa v konaní zisťovala už len výška
uplatneného nároku avšak samotná dôvodnosť uplatneného nároku v zmysle vyššie uvedeného nebola
preukázaná. Preto nebolo hospodárne navrhovaný dôkaz vykonávať.

52. Podľa § 255 ods. 1 Csp, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, súd priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po prípadnej právoplatnosti tohto rozhodnutia.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.