Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/261/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200957
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4016200957.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Poľnohospodárska Pôda
s.r.o., Sibírska 55, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 44 138 369, zastúpená advokátskou
kanceláriou: LawService, s.r.o., Stráž 223, Zvolen, IČO: 36 861 723, 2/ F. P., nar. XX. XX. XXXX, N.
XXXX/X, W., zastúpená advokátskou kanceláriou: LawService, s.r.o., Stráž 223, Zvolen, IČO: 36 861
723,3/F.F.,nar.XX.XX.XXXX,W.2,F.,zastúpenýadvokátskoukanceláriou:JUDr.JurajRybár,advokát
s.r.o., Stráž 223, Zvolen, IČO: 47 252 952, 4/ T. C., nar. XX. XX. XXXX, N. W. XXXX/XX, A. N., 5/ Q.
P., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXX/X, A. - T., 6/ T. P., nar. XX. XX. XXXX, T. XX, A. - I., 7/ S. G., nar.

XX. XX. XXXX, S. XX/XX, A. - T., 8/ P. G., nar. XX. XX. XXXX, Q. ul. XXXX/XX, P., žalobkyne v 4.
až 8. rade zastúpené advokátskou kanceláriou: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie
25, Bratislava, IČO: 36 833 533, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské
Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2,
Bratislava, IČO: 30 845 238, 2/ Q. W., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, C., zastúpená právnym zástupcom:
JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864, 3/ Q. P., nar.
XX. XX. XXXX, F. F. X. XXX/X, A., 4/ Q. P., nar. XX. XX. XXXX, N. XXX, N., 5/ B. C., nar. XX. XX. XXXX,

Q. XXX/X, D., 6/ F. Q., nar. XX. XX. XXXX, F. T. XX, A. - T., 7/ Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, Q. XX, A.,
8/ Q. U., nar. XX. XX. XXXX, S. XX/XX, A., 9/ B. U., nar. XX. XX. XXXX, A. L. XXX/XX, A., zastúpená
advokátkou: JUDr. Gabriela Strýčeková, Gladiolová 12, Nitra (pracovisko Coboriho 2, Nitra), IČO: 36
112 950, 10/ Y. X., nar. XX. XX. XXXX, E. XXXX/XX, W., 11/ H.. F. Q., nar. XX. XX. XXXX, A. P. XXXX/
XX, T., 12/ P.. P. M., nar. XX. XX. XXXX, S. XXXX/XX, A., 13/ P.. B. C., nar. XX. XX. XXXX, F. C. M. XXX/
X, F. 8, C. H., 14/ B. P., nar. XX. XX. XXXX, X. XX, H., 15/ P.. U. P., nar. XX. XX. XXXX, X. XX, H., 16/
Bc. S. P., nar. XX. XX. XXXX, X. XX, H., 17/ P. P., nar. XX. XX. XXXX, X. XX, H., 18/ P.. U. P., S.., nar.

XX. XX. XXXX, X. XX, H., 19/ P.. Y.. U. P., XX. XX. XXXX, N. XX, T. D., 20/ P.. H. H., nar. XX. XX. XXXX,
XX K. I., I. I Co. S., G., účastníci v 14. až 20. rade zastúpení advokátom JUDr. Petrom Svrčkom, Antona
Bernoláka 1400/7, Ružomberok, IČO: 42 224 969, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby
Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, o správnych žalobách žalobcov
v 1. až 3. rade zo dňa 21. 11. 2016 a správnej žalobe žalobkýň v 4. až 8. rade zo dňa 15. 12. 2016 proti
rozhodnutiu žalovaného č. 24731/2016/B624-SV/63515/Ho zo dňa 10. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov v 1/ až 3/ rade zo dňa 21. 11. 2016 na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalobu žalobcov v 1/ až 3/ rade z a m i e t a .

Žalobu žalobkýň v 4/ až 8/ rade z a m i e t a .

Žalovanému a pribratým účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. V administratívnom spise sa nachádza osvedčenie vydané Ministerstvom hospodárstva SR pod
č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, podľa ktorého stavba „Vybudovanie strategického
parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Prílohou tohto osvedčenia
bola listina s identifikačnými údajmi pozemkov na realizáciu významnej investície o celkovej výmere
7.329.253 m2 (ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území C., T., P., N., D. a N.) s označením
katastrálneho územia, parcely registra E KN alebo C KN, druh pozemku, číslo listu vlastníctva a výmera

v m2.
Ministerstva hospodárstva SR vydalo ďalšie osvedčenie pod č. 20801/2015-1000-35613 dňa 22. 07.
2015 (ktorým sa dopĺňa príloha č. 1 osvedčenia č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015) a
prílohou tohto osvedčenia sú identifikačné údaje o podnikovom pozemku s uvedením katastrálneho
územia, parcely registra E KN alebo C KN, druh pozemku, číslo listu vlastníctva a výmera v m2.

V oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba „Vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je
zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj zákon č. 175/1999 Z.z.) je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom
záujme podľa § 1 ods. 3 a § 2 zákona č. 175/1999 Z.z. a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb.)
s tým, že stavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.. Podnikový pozemok tvoria pozemky
na realizáciu významnej investície, vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich doplnkových stavieb
a zariadení, pričom pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2 sa
nachádzajú katastrálnom území C., T., P., N., D. a N..

2. Súčasťou administratívneho spisu je i znalecký posudok č. 190/2015 zo dňa 18. 04. 2016 vypracovaný
znalcom ÚEOS - Komercia, a.s. na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov určených na trvalý
záber podľa objednávky a súpisu ohodnocovaných parciel pre účel majetkovoprávneho vysporiadania
a vyvlastňovacieho konania pre stavbu v lokalite Priemyselný park PP Nitra - Sever, k.ú. T..

3. V administratívnom spise sa nachádza i listina zo dňa 04. 07. 2016 označená ako „Ponuka
na uzavretie kúpnej zmluvy Výzva na vysporiadania nárokov k pozemkom“, ktorou spoločnosť MH
Invest, s.r.o. predložila spoločnosti MH Invest II, s. r. o. ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy na
nehnuteľnosti v jej vlastníctve/spoluvlastníctve, na ktorých má byť pre budúce investície vybudovaný

strategicky park o celkovej výmere presahujúcej 250 ha v katastrálnych územiach P., N., T., D., N.
a C.. Uskutočnenie stavby významnej investície je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na
realizáciu výstavby strategického parku, o ktorej vláda SR rozhodla, že je vo verejnom záujme v zmysle
osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“
pod č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 v znení jeho doplnenia a osvedčenia o významnej

investícii pod č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. zabezpečuje
majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, ktoré sú súčasťou trvalého záberu stavby strategického
parku a nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve spoločnosti
MH Invest II, s. r. o. je nevyhnutné na účely uskutočnenia prípravy územia v zmysle § 1 ods. 2 zákona
č. 175/1999 Z.z.. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. ďalej v tejto ponuke konštatovala, že eviduje viacero

súdnych konaní, ktoré predstavujú riziko a môžu spochybniť legálnosť nadobudnutia pozemkov z jej
strany a z toho dôvodu žiadala o zabezpečenie vysporiadania nárokov, na základe ktorých boli tieto
súdne konania začaté, ako aj odstránenie príslušných poznámok z listov vlastníctva v lehote 15 dní
odo dňa doručenia výzvy. Kúpna cena odkupovaných pozemkov bola určená ako všeobecná hodnota
nehnuteľností stanovená znalcom na základe znaleckého posudku v súlade s vyhláškou č. 492/2004

Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na veľký počet
vlastníkov/spoluvlastníkov pozemkov rozhodnutie o uzatvorení kúpnej zmluvy v zákonnej 15 dňovej
lehote odo dňa doručenia ponuky významne ovplyvní proces realizácie investície. V prípade, ak v
uvedenej lehote spoločnosť MH Invest II, s. r. o. neodpovie na ponuku, tak spoločnosť MH Iinvest, s.r.o.
bude predpokladať v zmysle ust. § 4 ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., že spoločnosť MH Invest II, s. r. o.dohodu odmieta a následne bude postupovať v súlade s ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. a pozemky
budú predmetom vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní.
Prílohou ponuky bol návrh kúpnej zmluvy č. 20160029, v ktorej je ako predávajúci označená spoločnosť

MH Invest II, s. r. o. a kupujúci MH Invest, s.r.o., v článku II. je uvedené, že predávajúci je výlučným
vlastníkom nehnuteľností - pozemkov špecifikovaných v prílohe č. 1 zmluvy, v článku III. je uvedený
predmet zmluvy (nehnuteľnosti špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy), v článku IV. je uvedená kúpna
cena (2.602.286,98 eur v zmysle znaleckého posudku vypracovaného spoločnosťou ÚEOS - Komercia,
a.s. zo dňa 13. 07. 2015, v článku V. sú uvedené ostatné dojednania (okrem iného, že ku dňu podpisu

zmluvy neviaznu na predmete prevodu žiadne ťarchy, obmedzenia, ani iné právne povinnosti s výnimkou
zákonných vecných bremien a predkupného práva štátu, pričom predávajúci zároveň vyhlasuje, že ku
dňu podpisu zmluvy predmet prevodu nie je predmetom žiadneho súdneho alebo iného konania, ktoré
by mohlo mať dopad na vlastníctvo k predmetu prevodu a spochybniť tak zákonnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva kupujúceho na základe tejto zmluvy a na príslušných listoch vlastníctva nie sú v
katastri nehnuteľností zapísané k predmetu prevodu žiadne poznámky o súdnych konaniach.

Spoločnosť MH Invest II, s. r. o. v podaní zo dňa 06. 07. 2016 oznámila, že vzhľadom na rozsah, zložitosť
a stav prebiehajúcich súdnych konaní vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam, ako aj vzhľadom na
charakter poznámok evidovaných v tejto súvislosti na jednotlivých listoch vlastníctva, nevie v určenej
lehote zabezpečiť vysporiadanie nárokov, na základe ktorých boli začaté súdne konania, ani odstránenie
príslušných poznámok z listov vlastníctva. Z týchto dôvodov je nútená ponuku na uzavretie kúpnej

zmluvy odmietnuť. Podľa LV č. XXXX zo dňa 15. 07. 2016 bola vlastníkom tam zapísaných pozemkov v
katastrálnomúzemíT.spoločnosťMHInvestII,s.r.o.,pričomnalistevlastníctvabolizapísanépoznámky
o návrhu F. P., spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s.r.o., F. F. a ďalších fyzických osôb na určenie
vlastníckeho práva a ďalšie poznámky viažuce sa k tam zapísaným nehnuteľnostiam.

4. Následne spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala návrh zo dňa 07. 07. 2016 na vyvlastnenie spoločnosti
MH Invest II, s. r. o. s poukazom na bezvýslednosť ponuky na uzavretie kúpnej zmluvy, v ktorom okrem
iného uviedla odôvodnenie požiadavky na vyvlastnenie pozemkov, účel vyvlastnenia a lehotu užívania,
označenie vyvlastňovaných pozemkov, navrhovaný rozsah vyvlastnenia, náhradu za vyvlastnenie a v
prílohe boli označené pozemky na LV č. XXXX v katastrálnom území T., ktoré boli navrhované na

vyvlastnenie.
Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj okresný úrad alebo správny orgán
prvého stupňa) vydal oznámenie zo dňa 18. 07. 2016 v znení opravy zo dňa 29. 07. 2016 o začatí
vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania na deň 10. 08. 2016.
T. C., Q. P., T. P., S. G. a P. G., podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie zo dňa 05.

08. 2016, resp. 09. 08. 2016, v ktorom zhodne uviedli, že nemajú námietky proti vyvlastneniu pozemkov,
ale ako účastníkom konania im vznikajú náklady, ktoré žiadnym spôsobom nezavinili, a preto si uplatňujú
náhradutrovprávnehozastúpeniaažiadajú,abysprávnyorgánvzmysleust.§13ods.2písm.g/zákona
č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 282/2015 Z.z.

alebo zákon o vyvlastňovaní pozemkov) rozhodol o ich náhrade.
Dňa 10. 08. 2016 bola spísaná zápisnica o priebehu ústneho pojednávania podľa ust. § 10 zákona
č. 282/2015 Z.z. vo veci trvalého prechodu vlastníckeho práva v katastrálnom území T. pre stavbu
„Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnom území P., N., T., D., N., C., predmetom ktorého bolo
prerokovanie návrhu na trvalé vyvlastnenie pozemkov pre účely výstavby tejto stavby vlastníkovi MH

Invest II, s. r. o.. Písomné námietky zo dňa 08. 08. 2016 identického obsahu predložili Poľnohospodárska
Pôda s.r.o., F. P. a F. F..

5. Stavebný úrad vydal rozhodnutie o vyvlastnení pod č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18.
08. 2016, ktorým vo verejnom záujme vyvlastnil vlastnícke právo (k pozemkom v katastrálnom území

T. zapísaným na LV č. XXXX, s uvedením registra KN, druhu pozemku, výmery v m2, podielu v m2 a
náhrady za podiel) vlastníkovi MH Invest II, s. r. o. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. na účel podľa
ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnom území
P., N., T., D., N., C., pričom za vyvlastnené pozemky patrí spoločnosti MH Invest II, s. r. o. náhrada
podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. určená znaleckým posudkom vypracovaným podľa vyhl. č.

492/2004 Z.z. vo výške 904.557,60 eur s tým, že náhradu v sume 46.002,33 eur uhradí spoločnosť MH
Invest, s.r.o. na účet spoločnosti MH Invest II, s. r. o. a náhradu vo výške 858.555,27 uhradí spoločnosť
MH Invest, s.r.o. do úschovy Okresného súdu v Nitre v tam určených lehotách.Zároveň stavebný úrad rozhodol o námietkach účastníkov konania (Poľnohospodárska Pôda, s.r.o., F.
P., F. F.) tak, že ich zamietol. O námietke týkajúcej sa náhrady trov právneho zastúpenia stavebný úrad
rozhodol tak, že ju zamietol a náhradu trov právneho zastúpenia T. C., Q. P., T. P., S. G. a P. G. nepriznal.

6. T. C., Q. P., T. P., S. G. a P. G. sa v podaní zo dňa 19. 08. 2016, ktoré bolo doručené stavebnému úradu
dňa 24. 08. 2016, vzdali práva odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení s tým, že navrhovateľ zapríčinil
začatie konania, napriek tomu, že nebolo nutné a tým zavinil, že v súvislosti s účasťou na konaní im
vznikli trovy, pričom stavebný úrad mu môže uložiť, aby im tieto trovy nahradil.

7. Odvolanie zo dňa 23. 08. 2016 proti rozhodnutiu o trovách konania prostredníctvom svojho právneho
zástupcu podala T. C., Q. P., T. P., S. G. a P. G..
Odvolanie zo dňa 05. 09. 2016 proti rozhodnutiu o vyvlastnení podala Poľnohospodárska Pôda, s.r.o.,
F. P., a F. F..

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. O podaných odvolaniach rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2016

tak, že zamietol odvolania F. P., spoločnosti Poľnohospodárska Pôda, s.r.o. a F. F. podané proti výroku
o vyvlastnení v zmysle ust. § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z., zároveň zamietol spoločné odvolanie
T.B., Q. P., T. P., S. G. a P. G. proti výroku o vyvlastnení v zmysle ust. § 13 ods. 2 písm. g/ zákona č.
282/2015 Z.z. a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra Odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej aj
okresný úrad alebo správny orgán prvého stupňa) o vyvlastnení pod č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32

zo dňa 18. 08. 2016.

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa na základe
návrhu spoločnosti MH Invest, s.r.o. (ďalej aj „vyvlastniteľ“) rozhodnutím zo dňa 18. 08. 2016
vyvlastnil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve spoločnosti MH Invest II, s. r. o. (ďalej aj

„vyvlastňovaný“) evidovaným na LV č. XXXX v tam uvedenom rozsahu, v prospech vyvlastniteľa vo
verejnom záujme podľa zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj zákon č. 282/2015 Z.z. alebo zákona o vyvlastňovaní pozemkov) v spojení s ust. §
4a zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 175/1999 Z.z.) pre stavbu
„Vybudovanie strategického parku, k. ú. P., N., T., D., N., C.“.
Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom uvedeným vo výroku rozhodnutia
o vyvlastnení správny orgán prvého stupňa určil podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. na
základe znaleckého posudku č. 190/2015 zo dňa 18. 04. 2016 vypracovaného podľa vyhl. Ministerstva

spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s. ako znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty
nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác.
Pre posúdenie súladu návrhu vyvlastnenia predmetných pozemkov s cieľmi a zámermi územného
plánovania podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z. v spojení s ust. § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999

Z.z. okresný úrad ako podklad zohľadnil osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509
zo dňa 13. 07. 2015 vydané Ministerstvom hospodárstva SR v zmysle bodu B.l uznesenia vlády SR č.
401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 a osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 vydané
Ministerstvom hospodárstva SR republiky v zmysle bodu D.l uznesenia vlády SR č. 413/2015 zo dňa
21. 07. 2015 (ďalej aj osvedčenie zo dňa 13. 07. 2015 a osvedčenie zo dňa 22. 07. 2015).

Pre posúdenie nevyhnutnosti rozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov správny orgán prvého
stupňa zohľadnil ako podklad prílohu č. 1 k vyššie uvedeným osvedčeniam, podľa ktorých sú tam
uvedené pozemky určené na uskutočnenie predmetnej stavby a pre túto stavbu sú vyvlastňované vo
verejnom záujme podľa ust. § 2 ods. l písm. b/ zákona č. 282/2015 Z.z. v spojení s ust. § 4a zákona
č. 175/1999 Z.z. v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je daný osvedčeniami zo dňa 13. 07. 2015 a zo dňa

22. 07. 2015.
V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný zhrnul základné body odvolaní účastníkov konania podaných
proti rozhodnutiu o vyvlastnení a proti výroku o nepriznaní trov konania, pričom k jednotlivým bodomodvolania sa podrobne vyjadril i vyvlastniteľ (spoločnosť MH Invest, s.r.o.) a obsah jeho vyjadrenia zo
dňa 16. 09. 2016 je súčasťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného.
Žalovaný ďalej konštatoval, že preskúmal odvolaniami napadnuté rozhodnutie okresného úradu spolu

so spisovým materiálom v tejto veci v celom rozsahu, porovnal jeho výrokovú aj dôvodovú časť so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a
správnehoporiadku,vyhodnotildôvodyuvedenévrozhodnutíokresnéhoúraduakoajnámietkyuvedené
v odvolaní, pričom nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia okresného úradu.
Následne citoval ustanovenia príslušných právnych predpisov, ktoré bolo potrené v predmetnej veci

aplikovať (ust. § 2 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 1, 2, 3, § 6 ods. 1, § 10 ods. 12, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16
ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. a ust. 3 ods. 4, § 4a ods. 1, 2, 4 zákona č. 175/1999 Z.z.).
Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia
vlastníckeho práva je možná výlučne pri kumulatívnom splnení zákonných podmienok. Okresný úrad po
preskúmaní všetkých priložených dokladov a po vyhodnotení návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie zistil,
že sú splnené zákonom ustanovené podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho práva a rozhodol tak, ako

je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.
K posudzovaniu verejného záujmu na vyvlastnení žalovaný uviedol, že okresný úrad pri skúmaní
existencie/preukázania verejného záujmu na vyvlastnení predmetných pozemkov zohľadnil ako podklad
osvedčenia o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 a zo dňa 22. 07. 2015 (bod 1 tohto rozsudku),
ktoré vydalo Ministerstvo hospodárstva SR a v zmysle ktorých je stavba „Vybudovanie strategického

parku“ významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Ide o investíciu významne
ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda SR, že je investíciou vo verejnom
záujme, t.j. jej význam sa prejaví v ekonomike SR v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, či
objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti. Verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľností pre účely
predmetnej stavby je nespochybniteľný, všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša

taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom
vlastníka stavbou dotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenom užívaní. S poukazom na uvedené, žalovaný
námietky odvolateľov ohľadne absencie preukázania verejného záujmu a nevyhnutej miery vyvlastnenia
vyhodnotil ako nedôvodné.
K účelu vyvlastnenia žalovaný s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z. v spojení s ust.

§ 4a zákona č. 175/1999 Z.z. uviedol, že vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného
plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje
vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo
vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho
konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v

územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, potom
dokladom, na základe ktorého správny orgán skúma súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania
je osvedčenie o významnej investícii. Okresný úrad v danej veci správne zohľadnil skutočnosť, že na
predmetnú stavbu boli vydané osvedčenia, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi
a zámermi územného plánovania podľa zákona č. 282/2015 Z.z. v spojení s ust. § 4a ods. 1 zákona

č. 175/1999 Z.z..
Žalovaný sa stotožnil s názorom okresného úradu, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia
(získanie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom potrebným pre uskutočnenie danej stavby)
dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastniteľ je vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať,
že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu o zmluvnom prevode nehnuteľnosti spôsobom v zmysle ust.

4a ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z., a to buď odmietnutím písomného návrhu, ktorý obsahoval ponuku
na odpredaj nehnuteľnosti s uvedením ceny, alebo nečinnosťou vlastníka, ktorý v uvedenej lehote na
ponuku nereagoval. Navrhovateľ vyvlastnenia v danej veci preukázal bezvýslednosť pokusu o dohodu
v súlade s ust. § 4a ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z., ktorý je osobitným právnym predpisom vo vzťahu k
stavebnému zákonu, čo bolo deklarované odmietnutím ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy v podaní

zo dňa 06. 07. 2016. K dohode o získaní vlastníckeho práva k predmetným pozemkom nedošlo ani
na ústnom pojednávaní dňa 10. 08. 2016, čo vyplýva zo spisového materiálu (závery zápisnice č. OU-
NR-OVBP2-2016/031897-15 zo dňa 10. 08. 2016). Vyvlastneniu teda predchádzal pokus o uzavretie
dohody medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným, ku ktorej nedošlo, čo vyvlastniteľ zákonným spôsobom
preukázal a v dôsledku čoho podal návrh na vyvlastnenie. Bezvýslednosť pokusu o dohodu medzi

vyvlastniteľom a vyvlastneným okresný úrad riadne preskúmal a bezvýslednosť tohto pokusu bola zo
strany vyvlastniteľa riadne preukázaná.
Výšku náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom určil okresný úrad tak, ako je uvedené
vo výroku jeho rozhodnutia podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. na základe znaleckéhoposudku č. 190/2015 zo dňa 18. 04. 2016 vypracovaného podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. spoločnosťou
ÚEOS - Komercia, a.s., teda znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad
hodnoty stavebných prác. Taktiež správne určil podľa ust. § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z., že

náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatností rozhodnutia nebolo
právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená
exekúcia, ktorých predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby,
zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do
úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba. V zmysle ust. § 14 ods. 2

zákona č. 282/2015 Z.z. sa môžu odvolatelia ako účastníci konania domáhať preskúmania výroku o
náhrade v súdnom konaní, pričom žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Z dôvodu, že odvolací orgán nie
je príslušný na preskúmanie výroku o náhrade za vyvlastnenie, k námietke odvolateľov týkajúcej sa
náhrady za vyvlastnenie sa nevyjadril.

10. Ďalej žalovaný reagoval na jednotlivé námietky odvolateľov, pričom nesúhlasil s ich tvrdením o
nesprávnom výroku napadnutého rozhodnutia, pretože napadnuté rozhodnutie okresného úradu je v
súlade s ust. § 13 zákona č. 282/2015 Z.z..
Z rozhodnutia okresného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa o vyvlastnení vyplýva, že sa v
plnom rozsahu zaoberal všetkými námietkami účastníkov konania, ktoré vzniesli v priebehu konania

a tieto náležite vo svojom rozhodnutí odôvodnil. Správny orgán nie je povinný reagovať na akúkoľvek
námietku účastníka konania uplatnenú v správnom konaní. Účastník správneho konania má právo, aby
sa správny orgán zaoberal takými jeho námietkami, ktoré sú podstatné s prihliadnutím na prejednávanú
vec a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie správneho orgánu v merite veci. Za irelevantnú považoval
žalovaný námietku odvolateľov ohľadne toho, že stavebný úrad nerozhodol o ich námietkach, ktoré si

v konaní uplatnili.
Rovnako za nedôvodnú považoval i námietku odvolateľov týkajúcu sa neuhradenia správneho poplatku
vyvlastniteľom. Takáto námietka nemôže byť dôvodom pre zrušenie alebo zmenu rozhodnutia o
vyvlastnení. Samotná skutočnosť, že správny orgán konal a rozhodol v správnom konaní bez zaplatenia
správneho poplatku nemôže byť a nie je zákonným dôvodom na zrušenie správneho rozhodnutia,

ktoré sa nestáva nezákonným len z dôvodu nezaplatenia správneho poplatku. Nezaplatenie správneho
poplatku nemá vplyv na skutkové okolnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o vyvlastnení. To, či
vyvlastniteľ uhradil alebo neuhradil za vyvlastnenie správny poplatok, nie je podstatné pre rozhodnutie
o tom, či sú splnené zákonné podmienky pre vyvlastnenie.
K námietke týkajúcej sa doručovania návrhu na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva k

pozemku žalovaný uviedol, že z vyvlastňovacieho konania je zrejmé, že vyvlastňovaný nenamietal, že
by mu dohoda o prevode vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom nebola riadne doručená ešte
pred podaním návrhu na vyvlastnenie pozemkov. Práve naopak, aj samotní odvolatelia v odvolaniach
uvádzajú, že ponuka na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom
zo dňa 04. 07. 2016 bola vyvlastniteľom doručená vyvlastňovanému, ktorý na túto ponuku reagoval

v podaní zo dňa 06. 07. 2016, v ktorom ponuku na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva
k vyvlastňovaným pozemkom odmietol. Účel ustanovení o doručovaní dohody bol naplnený, keďže
v konaní bolo preukázané, že vyvlastniteľ pred podaním návrhu na vyvlastnenie pozemkov zaslal
vyvlastňovanému návrh dohody o prevode vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom. Žalovaný
túto námietku odvolateľov považoval za irelevantnú.

Napadnutým rozhodnutím okresného úradu nedošlo k porušeniu rovnakého postavenia účastníkov
konania, všetkým účastníkom konania boli doručované písomnosti v zmysle príslušným právnych
predpisov, ktorí mohli svoje námietky uplatňovať v rámci vyvlastňovacieho konania.
K námietke, že okresný úrad neskúmal, čí vyvlastnené pozemky môžu byť predmetom vyvlastnenia
vzhľadom na existujúce predkupné právo štátu k týmto pozemkom žalovaný s poukazom na ust.

§ 1 ods. 3, § 3 ods. 5, 7 zákona č. 175/1999 Z.z. uviedol, že predkupné právo štátu nebráni
začatiu vyvlastňovacieho konania, čo jednoznačne vyplýva z týchto ustanovení. Práve naopak, začatie
vyvlastňovacieho konania bráni zániku predkupného práva štátu uplynutím zákonom stanoveného času
dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Aj túto
námietku odvolateľov považoval za nedôvodnú.

K námietke týkajúcej sa zamietnutia náhrady trov právneho zastúpenia v predmetnom vyvlastňovacom
konaní žalovaný uviedol, že ust. § 31 správneho poriadku upravuje, kto je povinný v konaní znášať
trovy konania. Keďže v správnom konaní ide vždy o ochranu verejného záujmu, zákonodarca zakotvil
nasledujúcu zásadu - trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, má znášať tento orgán a trovykonania, ktoré vznikli účastníkovi konania a zúčastnenej osobe, majú znášať tieto osoby. V danom
prípade žalovaný považoval túto námietku za neopodstatnenú.
V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že doklady nachádzajúce sa v predloženom spise

jednoznačne poukazujú na to, že vyvlastňovacie konanie bolo voči odvolateľom ako účastníkom konania
transparentné, mohli obhajovať svoje práva a záujmy a všetky písomnosti im boli riadne doručované
v lehotách stanovených zákonom, o čom svedčia doručenky, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu.
Výrok rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom okresný
úradzhrnulazhodnotilvšetkyskutočnosti,ktorébolipodkladomprevýrokjehorozhodnutiaovyvlastnení

vlastníckeho práva.
Žalovaný konštatoval, že preskúmal vec v celom rozsahu, formálnu aj vecnú stránku napadnutého
rozhodnutia okresného úradu ako aj procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a nakoľko nezistil nesúlad
napadnutého rozhodnutia okresného úradu - jeho výrokovej alebo dôvodovej časti so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, rozhodol v odvolacom konaní tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
jeho rozhodnutia.

III. A Zhrnutie argumentov žalobcov v 1., 2. a 3. rade v žalobách

11. Žalobca v 1. rade podal proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10. 10. 2016 žalobu zo dňa 21. 11.
2016 (konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/261/2016).

12. V žalobe (I. časť) žalobca v 1. rade uviedol dôvody, pre ktoré podal žalobu proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa o vyvlastnení zo dňa 18. 08. 2016 a proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu

žalovaného zo dňa 10. 10. 2016. Tieto dôvody podľa žalobcu v 1. rade spočívajú v tom, že rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, skutkový stav, ktoré vzali správne orgány za základ svojich rozhodnutí, je v rozpore s
obsahom spisu, nemá v ňom oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom

verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

13. V II. časti žaloby žalobca v 1. rade konštatoval, že z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že vo
vyvlastňovacom konaní vidí iba jeho výsledok, t.j. prechod vlastníckeho práva, a jediné, čo ho v konaní
zaujíma je, ako rýchlo sa k tomuto následku dopracuje. Toto je zrejmé aj z jeho výkladu sporných

zákonných ustanovení, na ktoré poukázal žalobca vo svojom odvolaní, nakoľko všetky vykladá zásadne
v prospech „rýchlosti“ a „efektívnosti“ vyvlastňovacieho konania, ale žiadne na prospech procesných
práv žalobcu, hoci sa žalobca takého výkladu expressis verbis domáhal s poukazom na relevantnú
judikatúru Ústavného súdu SR. Žalovaný interpretuje právne normy spôsobom, ktorý odporuje Ústave
SR, zákonu a ktorý ignoruje práva účastníkov správneho konania.

Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné ohľadne tých bodov odvolania, s ktorými sa žalovaný nijako
nevysporiadal. Ide o zásadné námietky žalobcu ohľadne:
- ustanovení kúpnej zmluvy č. 20160027, na základe ktorej vyvlastniteľ previedol vlastnícke právo k
pozemkom na vyvlastňovaného, umožňujúcich dosiahnuť stanovený účel vyvlastnenia iným spôsobom,
- zákonnej povinnosti vyvlastňovaného previesť pozemky na vyvlastniteľa,

- popierania základných logických princípov vyvlastnenia, keď vyvlastniteľ i vyvlastňovaný sú majetkom
štátu, teda aj ich majetok (pozemky) je v konečnom dôsledku majetkom štátu, čo znamená, že vlastnícke
právo k pozemkom pri takomto vyvlastnení neprechádza, keďže vlastník je ten istý.
V tomto smere nejde iba o nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, keď žalovaný zásadné
odvolacie dôvody/námietky úplne ignoroval, ale tiež zmätočnosť a rozpornosť jeho argumentácie, keď

na jednej strane uviedol, že „okresný úrad sa v plnom rozsahu zaoberal všetkými námietkami účastníkov
konania a tieto náležite odôvodnil“, avšak vzápätí uviedol, že „správny orgán nie je povinný reagovať
na akúkoľvek námietku účastníka uplatnenú v správnom konaní“. Správne orgány neuviedli dôvody,
pre ktoré nevykonali ani jeden zo žalobcom navrhnutých dôkazov, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť ich
rozhodnutí.

Z rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že námietka predpojatosti voči žalovanému uplatnená
žalobcom v odvolaní z dôvodu jeho pomeru k vyvlastniteľovi bola dôvodná, nakoľko odôvodnenie tohto
rozhodnutia je v podstate vyjadrením vyvlastniteľa k odvolaniu žalobcu.14. V III. časti žaloby žalobca v 1. rade citoval ust. § 10 ods. 13 zákona č. 282/2015 Z.z. a uviedol, že
mu nebolo správnym orgánom prvého stupňa oznámené, ktorý jeho zamestnanec bude v konaní vec
prejednávať a rozhodovať, čo namietal už v podaných námietkach. Takýmto postupom mu bola odňatá

možnosť uplatniť námietku predpojatosti, nakoľko bez identifikácie osoby zamestnanca správneho
orgánu prvého stupňa nie je možné túto námietku objektívne uplatniť. Pokiaľ mienil správny orgán
žalobcu v oznámení o začatí konania poučiť o jeho práve uplatniť námietku predpojatosti a jej prípadné
uplatnenie mu plnoprávne umožniť, bol povinný žalobcovi zároveň oznámiť aspoň meno a priezvisko
osoby, ktorá v konaní koná a rozhoduje. V opačnom prípade je takéto právo žalobcu ako účastníka

správneho konania iba iluzórne a iluzórnou sa stáva tiež lehota, v ktorej je žalobca takúto námietku
oprávnený uplatniť, nakoľko ust. 10 ods. 13 zákona č. 282/2015 Z.z. evidentne nepočíta s tým, že by si
mal totožnosť takejto osoby zisťovať účastník konania.
Samotné oznámenie o začatí konania bolo podpísané G.. B. W. a nie je zrejmé, ako mal žalobca z
neho vyrozumieť, že v konaní bude konať a rozhodovať P.. X. W., pričom uvedenie e-mailovej adresy
v päte prvej strany oznámenia je zrejme ten najpochybnejší spôsob, akým možno účastníkovi konania

podať informáciu o osobe, voči ktorej môže uplatniť námietku predpojatosti a takýto údaj nie je spôsobilý
mať akékoľvek právne účinky vo vzťahu k právu účastníka na uplatnenie takejto námietky. Poučenie
žalobcuojehopráveuplatniťnámietkupredpojatostitakboloibaformálne,bezreálnehoobsahu,pretože
okolnosti, za ktorých bolo toto poučenie vykonané, neumožňovali žalobcovi takéto právo i reálne využiť.
V súvislosti s výkladom ust. § 10 ods. 13 zákona č. 282/2015 Z.z. (z ktorého síce expressis verbis

nevyplýva povinnosť oznámiť účastníkovi osobu, ktorá bude vec prejednávať, avšak z hľadiska účelu
samotnej námietky sa takáto povinnosť javí ako zásadná) žalobca poukázal nález Ústavného súdu
SR č.k. II. ÚS 148/06-33 zo dňa 12. 04. 2007 a na povinnosť správneho orgánu uplatniť taký výklad
právnej normy, ktorý je pre práva účastníka priaznivejší. K týmto žalobcom namietaným skutočnostiam
sa žalovaný nijako nevyjadril a v tomto smere je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

Skutočnosti týkajúce sa námietky predpojatosti platia obdobne i pre odvolacie konanie, nakoľko žalobca
nebol informovaný o osobe, ktorá bude rozhodovať o jeho odvolaní a teda bola mu objektívne odňatá
možnosť takúto námietku uplatniť.
Z priebehu pojednávania bolo zrejmé, že X. W., správny orgán prvého stupňa a konanie sú pod
vplyvom vyvlastniteľa, nakoľko prítomní účastníci boli ohľadne procesných práv namiesto zamestnanca

správneho orgánu prvého stupňa majoritne usmerňovaní zo strany zamestnancov vyvlastniteľa a
z toho dôvodu žalobca uplatnil v odvolaní v zákonnej lehote námietku predpojatosti voči X. W. a
správnemu orgánu prvého stupňa. Jediným spoločníkom vyvlastniteľa je Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR a vzhľadom na tento pomer ministerstva ako odvolacieho orgánu k
vyvlastniteľovi ako účastníkovi konania, uplatnil žalobca voči všetkým zamestnancom žalovaného ako

odvolacieho správneho orgánu námietku predpojatosti. Ak má správny súd za to, že o odvolaní žalobcu
mohol rozhodnúť výlučne žalovaný ako odvolací orgán v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015
Z.z. žalobca navrhuje, aby správny súd konanie prerušil podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP a podal
Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade ust. § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. s
Ústavou SR (články 1 ods. 1, 46 ods. 1).

Ani o jednej z námietok predpojatosti podaných žalobcom nebolo rozhodnuté, napriek tomu žalovaný
rozhodol vo veci samej, ale ani v samotnom napadnutom rozhodnutí nielenže nerozhodol o týchto
námietkach, ale sa k nim ani žiadnym spôsobom nevyjadril. Takýto postup je v rozpore s ust. § 9 a
nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
aj zákon č. 71/1967 Zb.) a žalovaný zaťažil konanie neodstrániteľnou vadou, ktorá má za následok

nezákonnosť konania a porušenie procesného práva žalobcu ako účastníka konania.

15. V IV. časti žaloby sa žalobca v 1. rade s poukazom na ust. § 13 ods. 2, 3, § 16 ods. 1, 2 zákona
č. 282/2015 Z.z. zaoberal výrokom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a uviedol, že výrok
„Vyvlastnené pozemky možno užívať len na účely, na ktoré boli vyvlastnené.“ je len formálnou citáciou

ust. § 16 ods. 1 zákona č. 282/2015, je neurčitý, arbitrárny a nepreskúmateľný, nakoľko z neho nie je
zrejmý samotný účel, na ktorý odkazuje, teda účel, na ktorý boli pozemky vyvlastnené.
Ďalej namietal, že výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa opomína určenie spôsobu, akým
je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemkov, čo znamená, že tomuto rozhodnutiu chýba výrok,
ktorý zákon určuje ako jeho obligatórnu náležitosť.

Z ust. § 16 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z. vyplýva, že zákon ponecháva dĺžku uvedenej lehoty na
správnom uvážení správneho orgánu prvého stupňa a obmedzuje iba jej maximálne trvanie na 2 roky.
Z výrokovej ani dôvodovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva, prečo sa
rozhodol určiť vyvlastniteľovi túto lehotu v maximálnom prípustnom rozsahu. S poukazom na ust. § 47ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. žalobca v 1. rade uviedol, že ak určenie tejto lehoty je na úvahe správneho
orgánu prvého stupňa, tak bol povinný v rozhodnutí vysvetliť, na základe akej úvahy dospel k jej určeniu
a z akých skutočností pri jej určení vychádzal. Takúto ambíciu však zjavne nemal a jeho rozhodnutie je

tak v tomto smere nepreskúmateľné.
Žalobca v 1. rade považoval výroky rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o náhrade za
vyvlastnenie za zmätočné a nevykonateľné. Správny orgán prvého stupňa aj napriek tomu, že v konaní
i v rozhodnutí vymedzil okruh účastníkov podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z., náhradu za
vyvlastnenie pozemkov, o vlastníctve ktorých prebiehajú súdne konania, určil jednou celkovou sumou

1.682.830,92 eur, ktorú má vyvlastniteľ zložiť do úschovy na Okresnom súde Nitra, čo je podľa názoru
žalobcu logicky možné iba v prípade, že ako vyvlastňovaný prichádza do úvahy iba jediná osoba. Z
takéhoto znenia výroku potom nie je zrejmé, akú sumu a ktorému z účastníkov v prípade skončenia
uvedených súdnych konaní bude súd povinný vyplatiť zo zloženej náhrady za vyvlastnenie.
K vyššie uvedeným odvolacím námietkam žalobcu v 1. rade sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec
nevyjadril vôbec.

V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca v 1. rade taktiež namietal, že
tento v rozpore s ust. § 13 ods. 2 písm. f/ zákona č. 282/2015 Z.z. nerozhodol vo výrokovej časti o jeho
písomných námietkach (námietky vecnej príslušnosti správneho orgánu prvého stupňa a jeho útvarov
na konanie, zneužitia inštitútu vyvlastnenia, chýbajúceho verejného záujmu na vyvlastnení), pričom
žalovaný na jednej strane vo svojom rozhodnutí uviedol, že „okresný úrad sa v plnom rozsahu zaoberal

všetkýminámietkamiúčastníkovkonaniaatietonáležíteodôvodnil“,alevzápätídodal,že„správnyorgán
nie je povinný reagovať na akúkoľvek námietku účastníka uplatnenú v správnom konaní“. Tieto dva
závery si logicky odporujú (prvý je nepravdivý a druhý by mohol byť relevantný za predpokladu jeho
preskúmateľnosti, teda ak by žalovaný uviedol, prečo niektoré námietky považuje za relevantné pre
rozhodnutie vo veci samej a iné nie) a napadnuté rozhodnutie je tak nepreskúmateľné pre zmätočnosť.

Žalovaný teda vo svojom rozhodnutí taktiež reagoval iba na vybrané odvolacie dôvody žalobcu.
Žalobca v 1. rade bol toho názoru, že oba správne orgány reagovali vo svojich rozhodnutiach prevažne
na tie námietky, ktoré sú menej závažného charakteru a zjavne sa vyhýbali podstatným, kľúčovým
námietkam, ku ktorým nemali žiadnu argumentáciu a ktoré námietky principiálne spochybnili celý proces
vyvlastnenia.

16. V V. časti žaloby žalobca v 1. rade citoval ust. § 3 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z a uvádzal, čo
bolo obsahom návrhu vyvlastniteľa na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva k pozemkom
označenom ako „Ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy, Výzva na vysporiadanie nárokov k pozemkom“
zo dňa 04. 07. 2016 (ďalej len ponuka) a obsahom odpovede vyvlastňovaného zo dňa 06. 07. 2016

označenej ako „odpoveď na ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy a Výzvu na vysporiadanie nárokov k
pozemkom č. 426/2016 zo dňa 04. 07. 2016“ (ďalej len odpoveď).
Vyvlastniteľvponukeokremsamotnejvýzvynauzatvoreniekúpnejzmluvystanovilvyvlastňovanémupre
uzatvorenie takejto zmluvy podmienky spočívajúce v zabezpečení vysporiadania nárokov súvisiacich so
súdnymi konaniami a odstránenia poznámok z listov vlastníctva. Zo žiadneho zákonného ustanovenia

však takáto možnosť kladenia dodatočných podmienok vyvlastniteľom pre uzatvorenie kúpnej zmluvy
nevyplýva a podľa názoru žalobcu bola ponuka realizovaná v rozpore so zákonom, čo znamená, že
nemôže byť zákonným podkladom pre záver správneho orgánu, ktorý je elementárnou podmienkou
vyvlastnenia, a to, že účel vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou. Uvedené platí o to viac, že
z odpovede vyvlastňovaného je zrejmé, že pozemky bol vyvlastniteľovi ochotný predať za cenu určenú

v ponuke a jediným dôvodom, pre ktorý odmietol uzatvoriť kúpnu zmluvu je, že nebol schopný splniť
nezákonnú a objektívne nemožnú (nesplniteľnú) podmienku, ktorú mu vyvlastniteľ v ponuke stanovil. K
tejto odvolacej námietke sa žalovaný nevyjadril vôbec.
Žalobca v 1. rade bol toho názoru, že ponuka ako i odpoveď sú špekulatívne vytvorené dokumenty
za účelom obchádzania zákona s cieľom simulácie splnenia podmienok vyvlastnenia. Správnosť

uvedeného názoru žalobcu potvrdzuje najmä účel i obsah kúpnej zmluvy č. 20160027 (ďalej len
zmluva), na základe ktorej vyvlastniteľ previedol vlastnícke právo k pozemkom na vyvlastňovaného
a tiež skutočnosť, že jediným spoločníkom vyvlastňovaného je Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré
navrhlo vláde SR schválenie vydania osvedčenia o významnej investícii a aj vydalo takéto osvedčenie,
na základe ktorého sa vedie konanie.

Citujúcbody5.1.a5.5.až5.7.zmluvyžalobcauviedol,žeakponuka(avrámcinejinávrhnauzatvorenie
kúpnej zmluvy) a odpoveď (a v rámci nej i odmietnutie návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy) boli
realizované za účelom obchádzania zákona, sú tieto absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa ust. §
39zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov,pričomnatakútoneplatnosťboli správne orgány povinné prihliadať ex offo. Ak zákon č. 175/1999 Z.z. vyžaduje na účely konania
predloženie ponuky a odpovede, má nepochybne na mysli takú ponuku a odpoveď, ktoré predstavujú
platné právne úkony, nie neplatné. Ani k tejto odvolacej námietke sa žalovaný vôbec nevyjadril.

V tejto časti žaloby žalobca v 1. rade taktiež s poukazom na ust. 4a ods. 1 posledná veta zákona č.
175/1999 Z.z. namietal, že nie je možné zistiť, či boli splnené podmienky na pre subsidiárne použitie
osvedčenia o investícii ako podkladu pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, nakoľko osvedčenie môže
byť takýmto podkladom len v prípade splnenia zákonných podmienok. Aj v tomto smere považoval
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za nepreskúmateľné, pretože splnenie tejto podmienky

nebolovkonanískúmanéažalovanýsatoutonámietkounezaoberal.Akzákonstanovuje,žeosvedčenie
jepodkladomprevydanierozhodnutiaovyvlastneníibavprípade,ženiejeschválenýúzemnýplánobce,
nemožno takéto ustanovenie žiadnym prípustným výkladom interpretovať tak, že osvedčenie môže byť
takýmto podkladom, aj keď je plán obce schválený.
K určeniu náhrady za vyvlastnenie žalobca v 1. rade uviedol, že z obsahu rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa vyplýva, že výšku náhrady určil na základe znaleckého posudku č. 191/2015

vypracovaného spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s. (ďalej len posudok). Nevyplýva však z neho, či
v konaní došlo k dohode medzi účastníkmi o sume náhrady za vyvlastnenie, ani to, či sa títo o takúto
dohodu pokúsili. Rozhodnutie je teda nepreskúmateľné, nakoľko z neho nemožno zistiť, či správny
orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď náhradu určil na základe posudku, teda
spôsobom, ktorý zákon označuje za subsidiárny. Predmetný posudok bol vyhotovený pred začatím

konania a zrejme bol predložený vyvlastniteľom. V zmysle ust. § 36 zákona č. 71/1967 Zb. sa však na
účely správneho konania považuje za znalecký posudok iba znalecký posudok, ktorý vypracuje znalec
ustanovený správny orgánom v konkrétnom konaní a znalecký posudok vyhotovený mimo konania
posudzuje správny orgán ako listinný dôkaz. Správny orgán prvého stupňa bol podľa názoru žalobcu
povinný v konaní za účelom stanovenia výšky náhrady za vyvlastnenie ustanoviť znalca. Posudok

bol vypracovaný na objednávku vyvlastniteľa, čo môže vyvolávať u ostatných účastníkov konania
oprávnené pochybnosti o jeho objektívnosti. K námietke ohľadne spôsobu určenia výšky náhrady za
vyvlastnenie žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol iba toľko, že bola určená na základe posudku,
avšak nereagoval na argumentáciu žalobcu, že posudok nepredstavuje znalecké dokazovanie podľa
ust. § 36 zákona č. 71/1967 Zb.. Žalobca nespochybňuje výšku náhrady za vyvlastnenie, ale zákonnosť

postupu správneho orgánu prvého stupňa v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu jeho rozhodnutia ako i
rozhodnutia žalovaného. Ak správny orgán náhradu stanovil v rozpore s obligatórnym ust. § 36 zákona č.
71/1967 Zb., ide o nezákonný postup, ktorého konečným následkom je nezákonnosť naň nadväzujúcich
rozhodnutí.

17. V VI. časti žaloby žalobca v 1. rade s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 175/1999
Z.z. a rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 8 As 57/2006 uviedol, že vyvlastňovaný ako
subjekt spadá do definície „správca podnikového pozemku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky“,
nakoľko on samotný ako obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným je majetkom štátu (predstavuje
majetkovúhodnotuvportfóliuštátu),atedaijehomajetokjevskutočnostimajetkomštátu.Prianalogickej

aplikácii právnych záverov Nejvyššího správního soudu ČR uvedených vo vyššie označenom rozsudku
možno tiež poukázať na ďalšie znaky vyvlastňovaného, na základe ktorých možno považovať jeho
majetok za majetok štátu, i keď sa formálne tento majetok javí ako majetok obchodnej spoločnosti (jeho
jediným zakladateľom a spoločníkom je ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy, kontrolu nad
ním vykonáva ministerstvo, jeho výkonné a dozorné orgány vytvára ministerstvo, jeho majetok tvoria

verejné prostriedky - minimálne v rozsahu vkladu ministerstva do základného imania).
Žalobca tak bol toho názoru, že vyvlastňovaný podľa ust. 4 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 175/1999
Z.z. bol povinný previesť vlastnícke právo k pozemkom na vyvlastniteľa, čo logicky vylučuje, aby
bolo toto jeho vlastnícke právo vyvlastnené. Jediným zakladateľom a spoločníkom vyvlastňovaného je
Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré navrhlo vláde SR schválenie vydania osvedčenia o investícii a

toto osvedčenie o investícii aj vyvlastniteľovi vydalo. Kto iný by mal potom konať za účelom realizácie
projektu podľa osvedčenia o investícii, ak nie ministerstvo, ktoré toto osvedčenie vydalo a spoločnosti
v jeho pôsobnosti (portfóliu). Uvedené namietal žalobca tiež v námietkach, ale správny orgán prvého
stupňa o tejto námietke nerozhodol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, ani sa ňou nevysporiadal v
jeho odôvodnení. K tejto zásadnej námietke sa nevyjadril ani žalovaný a z toho dôvodu sú rozhodnutia

správnych orgánov v tomto smere nepreskúmateľné.

18. V VII. časti žaloby žalobca v 1. rade citoval ust. § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z., ust. § 2
ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. a čl. 5.5 až 5.7. zmluvy medzi vyvlastniteľom ako predávajúcim avyvlastňovaným ako kupujúcim a uviedol, že v zmysle rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
by vyvlastnenie, ktoré je predmetom konania, malo byť za účelom realizácie významnej investície pre
stavbu „Vybudovanie strategického parku, k. ú. P., N., T., D., N., C.“ (ďalej len investícia). Zo zmluvy

však vyplýva, že naplnenie účelu/cieľa vyvlastnenia v konaní (realizáciu investície) má vyvlastniteľ
zabezpečené zo strany vyvlastňovaného zmluvne. V takom prípade je vyvlastnenie, ktoré je predmetom
konania, nezákonné, nakoľko je v rozpore so zásadou subsidiarity vyvlastnenia, keď je zrejmé, že účel/
cieľ vyvlastnenia možno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom; touto dohodu alebo iným spôsobom
sú práve ustanovenia bodov 5.5. až 5.7. zmluvy, ktoré zabezpečujú vyvlastniteľovi nerušenú realizáciu

investície. K tejto námietke zásadného charakteru sa správne orgány nevyjadrili a v tejto časti sú ich
rozhodnutia v rozpore s ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. z dôvodu nepreskúmateľnosti.

19. V VIII. časti žaloby žalobca v 1. rade s odvolaním sa na citáciu čl. 20 ods. 4 ústavy SR a opätovne na
citáciuust.§4aods.1zákonač.175/1999Z.z.,ust.§2ods.1zákonač.282/2015Z.z.uviedol,žeprávne
predpisy rozlišujú účel vyvlastnenia a verejný záujem na vyvlastnení ako dva samostatné predpoklady

vyvlastnenia, ktorých kumulatívne splnenie s ostatnými podmienkami (proporcionalita, subsidiarita,
primeraná náhrada) vytvára predpoklad zákonného postupu a rozhodnutia vo vyvlastňovacom konaní.
Účel vyvlastnenia možno určiť iba zákonom. Z obsahu oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania
je zrejmé, že správny orgán považoval za účel vyvlastnenia realizáciu investície v zmysle zákona č.
175/1999 Z.z. a tento považoval za preukázaný osvedčením o investícii, ktoré predložil vyvlastňovateľ.

Osvedčenie o investícii má v zmysle ust. § 1 ods. 8 zákona č. 175/1999 Z.z. jedine tie účinky, že stavbe
v ňom označenej priznáva atribúty významnej investície v zmysle zákona č. 175/1999 Z.z., čím je z
pohľadu vyvlastnenia podľa ust. § 4a ods. 1 tohto zákona naplnený účel vyvlastnenia. Žiadny zákon
(ani zákon č. 175/1999 Z.z.) nepriznáva osvedčeniu o investícii, ani rozhodnutiu vlády SR o návrhu na
vydanie takéhoto osvedčenia, žiadne právne účinky ohľadne verejného záujmu na vyvlastnení. Verejný

záujem na vyvlastnení má právomoc a povinnosť skúmať jedine správny orgán v rámci konania, v
ktorom tento záujem musí byť vyvlastniteľom preukázaný. I keď správny orgán prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí uviedol, že „Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania
o určitej otázke, je predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania
najrôznejších partikulárnych záujmov.“, ale z ďalšieho textu jeho rozhodnutia je zrejmé, že v tomto

smere nevykonal žiadne dokazovanie, ani neaplikoval žiadnu správnu úvahu, ale iba nekriticky prevzal
konštatovanie o verejnom záujme z osvedčenia o investícii.
Správny orgán prvého stupňa zjavne nerozlišoval medzi účelom vyvlastnenia a verejným záujmom
na vyvlastnení. Realizáciu investície na základe osvedčenia o investícii považoval nielen za účel
vyvlastnenia, ale tiež za skutočnosť, ktorá by mala bez ďalšieho osvedčovať i verejný záujem na

vyvlastnení. Takýto právny názor/postup je však v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami a v
podstate aplikuje vyvlastňovanie zákonom, nie na základe zákona, ako to dovoľuje a vyžaduje Ústava
SR. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. PL. ÚS 17/00 zo dňa
30. 05. 2001 a na odborný článok Grman, J.: Verejný záujem ako ústavnoprávny a zákonný predpoklad
vyvlastnenia; In Justičná revue, 63, 2011, č. 5, str. 704 - 719. Bol toho názoru, že vyjadrenia správneho

orgánu prvého stupňa v jeho rozhodnutí ohľadne chýbajúceho verejného záujmu na vyvlastnení sú
iba formálnymi floskulami, ktoré z obsahu spisu, ani z vykonaného dokazovania nijako nevyplývajú,
správny orgán prvého stupňa tieto iba formalisticky, bez skúmania obsahu a dôvodnosti, prevzal, či už
z osvedčenia o investícii alebo z návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie. V konaní nebol verejný záujem
na vyvlastnení ani len skúmaný, nieto preukázaný. Ak žalovaný a vyvlastniteľ „obhajujú“ rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa a postup pred jeho vydaním tým, že prevzal obsah osvedčenia
o investícii a toto považovali za skúmanie a dokazovanie verejného záujmu na vyvlastnení, ide o
nesprávne právne názory.
Rozhodnutie žalovaného je v tomto smere postavené na premise, že osvedčenie o investícii je ten
výlučnýajedinýdôkaz,ktorýmsapreukazujeverejnýzáujemnavyvlastnení.Tátopremisavšakodporuje

jasnému a zreteľnému ust. § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 282/2015 Z.z..
Správne orgány iba nekriticky prevzali ničím nepodložené, všeobecné predpoklady z osvedčenia o
investícii, že realizácia investície bude mať pozitívne dopady na hospodárstvo SR, napr. v oblasti
zamestnanosti, podnikateľského prostredia a dopravnej infraštruktúry. Tieto údajné pozitívne dopady
však neboli nikdy preukázateľným spôsobom kvantifikované.

Na uvedené nadväzuje ďalšie pochybenie správnych orgánov. Ak v konaní nebola skúmaná ani
preukázaná existencia verejného záujmu na vyvlastnení pozemkov, je len logické, že správne orgány
neboli schopné ani len uvažovať nad zásadou proporcionality, t.j., či sa v každom jednotlivom
prípade medzi ochranou vlastníckeho práva a požiadavkou všeobecného záujmu spoločnosti dosiahlospravodlivé vyváženie. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že sa zamerali iba na požiadavku
všeobecného záujmu spoločnosti, ktorý navyše neboli schopné ani za výdatnej podpory vyvlastniteľa
preukázať. O ochrane vlastníckeho práva nie je ani v jednom z rozhodnutí žiadna zmienka, teda

správne orgány brali do úvahy iba záujmy vyvlastniteľa a záujmy vlastníkov pozemkov ignorovali.
Bez akéhokoľvek zdôvodnenia uprednostnili záujmy vyvlastniteľa napriek tomu, že posúdenie zásady
proporcionality je elementárnou súčasťou procesu rozhodovania správneho orgánu vo vyvlastňovacom
konaní.
Žalobcav1.radetaktiežvpriebehukonanianamietalskutočnosť,žeinvestíciajerealizovanáscieľomjej

následného prevodu na súkromnú spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., čo podľa jeho názoru
vyplýva z dokumentov, ktoré v žalobe označil. Je teda zrejmé, že konečným užívateľom investície je
spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. (prípadne jej materská spoločnosť Jaguar Land Rover
Limited), do vlastníctva ktorej sa vyvlastniteľ zaviazal previesť okrem iného i pozemky. Nie je potom
zrejmé, ako môže vyvlastniteľ v zmysle rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa začať po jeho
právoplatnosti s užívaním pozemkov, keď je v zmysle uvedených zmlúv tieto povinný previesť na

spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.. Napriek tomu, že správny orgán prvého stupňa túto
námietku žalobcu zamietol, žiadnym spôsobom sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, čím
zaťažil toto rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Uvedené platí rovnako i o rozhodnutí žalovaného.

20. V IX. časti žaloby žalobca v 1. rade uviedol, že konanie ako i rozhodnutia správnych orgánov

na oboch stupňoch boli a sú nezákonné. Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.
24731/2016/B624-SV/63515/Ho zo dňa 10. 10. 2016 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru
výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18. 08. 2016 a vec
vrátil na ďalšie konanie Okresnému úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky.

21. Žalobkyňa v 2. rade podala žalobu zo dňa 21. 11. 2016 (konanie sa viedlo pod sp. 11S/262/2016)
s úplne totožným obsahom ako je vyššie uvedená žaloba žalobcu v 1. rade a žalobca v 3. rade taktiež
podal žalobu zo dňa 21. 11. 2016 (konanie s viedlo pod sp. zn. 11S/267/2016) úplne totožného obsahu
so žalobou žalobcu v 1. rade.
Obsah totožnej žaloby žalobkyne v 2. rade a obsah totožnej žaloby žalobcu v 3. rade preto správny súd

nebude v tejto časti svojho rozsudku opakovane uvádzať.

III.B Zhrnutie argumentov žalobkýň v 4. až 8. rade v žalobe

22. Žalobkyne v 4. až 8. rade (T. C., Q. P., T. P., S. G. a P. G.) v žalobe zo dňa 15. 12. 2016 (v
časti A) popísali skutkový stav. Uviedli, že boli pôvodnými vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v
katastrálnom území D. a na jar 2016 previedli kúpnou zmluvou vlastnícke právo k týmto pozemkom na
spoločnosť MH Invest, s.r.o. pre účely realizácie strategického parku v katastrálnom území P., N., T., D.,

N. a C.. A. dňa 21. 06. 2016 previedla spoločnosť MH Invest, s.r.o. kúpnou zmluvou č. 20160027 tieto
pozemky na spoločnosť MH Invest II, s. r. o.. Dňa 14. 07. 2016 podala spoločnosť MH Invest, s.r.o. návrh
na začatie vyvlastňovacieho konania, pričom predmetom vyvlastňovacieho konania mali byť v zmysle
návrhu pozemky, ktoré spoločnosť MH Invest, s.r.o. predala dňa 21. 06. 2016 spoločnosti MH Invest II,
s. r. o.. Keďže spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala návrh na začatie vyvlastňovacieho konania 23 dní

po tom, čo vlastnícke právo k pozemkom previedla na spoločnosť MH Invest II, s. r. o., je zjavné, že
zo strany spoločnosti MH Invest, s.r.o. išlo len o špekulatívny prevod vlastníctva medzi dvomi štátnymi
firmami a o zneužitie vyvlastňovacieho konania.
Rozhodnutím Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-
OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18. 08. 2016 (ďalej len rozhodnutie o vyvlastnení) boli pre účely

výstavby strategického parku v katastrálnom území P., N., T., D., N., C. vyvlastnené pozemky vo
vlastníctve spoločnosti MH Invest II, s. r. o. v prospech navrhovateľa vyvlastnenia, t.j. spoločnosti MH
Invest, s.r.o.. Vzhľadom na to, že vlastnícke právo k vyvlastňovaným pozemkom je predmetom súdnych
konaní, boli účastníkmi vyvlastňovacieho konania aj žalobkyne ako účastníčky týchto konaní. Tým, že sa
žalobkyne stali účastníčkami vyvlastňovacieho konania, vznikli im trovy konania, ktoré si riadne uplatnili

v rozsahu len nevyhnutných nákladov v zmysle advokátskej tarify, ktoré bolo potrebné vynaložiť na ich
kvalifikované zastúpenie v konaní (každý z klientov si vo vyvlastňovacom konaní uplatnil náhradu trov
konania za vykonané tri úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvejporadysklientom,písomnévyjadreniezodňa05.08.2016,resp.09.08.2016azastupovanienaústnom
pojednávaní dňa 10. 08. 2016).
Spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako navrhovateľ vyvlastňovacieho konania v plnom rozsahu hradila

poplatky za overenie podpisov na plnomocenstvách pre právneho zástupcu žalobkýň (advokátsku
kanceláriu BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o.) a usmernila ich právneho zástupcu, aby žalobkyne podpisy na
plnomocenstvách overovali na notárskom úrade U.. T. W.. Táto notárka následne vzniknuté náklady
fakturovala spoločnosti MH Invest, s.r.o.. Vzhľadom na to, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. menšiu časť
trov vyvlastňovacieho konania uhradila, je dôvodné žiadať od nej aj uhradenie ďalších nákladov, ktoré

žalobkyniam v súvislosti s ich právnym zastúpením vznikli.
V rozhodnutí o vyvlastnení správny orgán nepriznal žalobkyniam nárok na náhradu trov konania,
pričom o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyne majú sami znášať trovy konania, ktoré im vo
vyvlastňovacom konaní vznikli. Žalobkyne podali proti rozhodnutiu o vyvlastnení odvolanie, a to v časti
týkajúcej sa trov konania. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 24731/2016/B624-
SV/63515/Ho zo dňa 10. 10. 2016, tak, že odvolanie žalobkýň zamietol a rozhodnutie o vyvlastnení

v časti týkajúcej sa trov konania potvrdil. Následne na základe tohto právoplatného rozhodnutia bol v
katastri nehnuteľností vykonaný záznam (č. Z 9249/16) o nadobudnutí vlastníckeho práva spoločnosťou
MH Invest, s.r.o. a pozemky, ktoré boli predmetom vyvlastnenia, sú tak už v súčasnosti evidované na
LV č. XXXX pre k.ú. T. ako vlastníctvo spoločnosti MH Invest, s.r.o..

23. V časti B žaloby žalobkyne uviedli, že podaním odvolania proti výroku o trovách v rozhodnutí
o vyvlastnení vyčerpali riadne opravné prostriedky a proti výroku o trovách obsiahnutého v tomto
rozhodnutí je preto prípustná správna žaloba podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z..

24. V časti C žaloby žalobkyne označili ďalších účastníkov vyvlastňovacieho konania (1/ MH Invest,

s.r.o., 2/ MH Invest II, s. r. o., 3/ F. P., 4/ Poľnohospodárska Pôda s.r.o., 5/ P. Invest, s.r.o., 6/ F. F., 7/
Q. W., 8/ Q. P., 9/ Q. P., 10/ B. C., 11/ U. C., 12/ F. Q., 13/ Y. Q., 14/ Y. Q., 15/ C. P., 16/ E. Q., 17/ Q.
U., 18/ B. U., 19/ Y. X..

25. V časti D žaloby žalobkyne uviedli dôvody žaloby tvrdiac, že výrok o trovách konania obsiahnutý v

rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa o vyvlastnení ako i v rozhodnutí žalovaného je v rozpore
s ust. § 31 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej aj zákon č. 71/1967 Zb. alebo správny poriadok). Existenciu vyvlastňovacieho konania zavinila
spoločnosť MH Invest, s.r.o. tým, že svojím návrhom iniciovala nadbytočné konanie. Z tohto dôvodu
by mala znášať nielen svoje vlastné trovy, ale aj trovy ostatných účastníkov, keďže tieto im vznikli v

súvislosti s týmto konaním. Žalobkyne už v odvolaní zo dňa 23. 08. 2016 proti rozhodnutiu o trovách
konania poukázali na to, že existencia vyvlastňovacieho konania nebola nevyhnutná, keďže spoločnosť
MHInvest,s.r.o.aMHInvestII,s.r.o.simohlivlastníckeprávokvyvlastňovanýmpozemkomkedykoľvek
previesť tak, ako si ho previedli krátko pred začatím vyvlastňovacieho konania. Obe spoločnosti sú totiž
spoločnosťami so 100 % majetkovou účasťou štátu, čo znamená, že ich vlastníkom je totožný subjekt, a

to štát. Vzhľadom na uvedené boli žalobkyne výrokom o trovách v napadnutých rozhodnutiach ukrátené
na svojich právach, predovšetkým na vlastníckom práve a práve na spravodlivé konanie, a preto žiadali
súd, aby preskúmal zákonnosť týchto výrokov.
Žalobkyne tvrdili, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k

nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne
závery. V správnom konaní sa prevažne uplatňuje zásada, že každý si hradí svoje trovy konania, ale
ust. § 31 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. pripúšťa výnimku z tejto zásady v prípadoch, kedy v dôsledku
zavineného správania účastníka konania vzniknú ostatným účastníkom konania (alebo správnemu

orgánu) výdavky alebo náklady súvisiace so správnym konaním. Uloženie tejto povinnosti správnym
orgánom je pre účastníka konania sankciou za to, že svojím správaním zapríčinil trovy ostatných
účastníkov správneho konania. Vzhľadom na to, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. a spoločnosť MH Invest
II, s. r. o. sú spoločnosťami so 100 % majetkovou účasťou štátu (a teda ich vlastníkom je totožný
subjekt, a to Slovenská republika), je viac než zrejmé, že vyvlastňovacie konanie nebolo nevyhnutné a

bolo uskutočnené zrejme s úmyslom nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli predmetom
vyvlastňovacieho konania iným právnym titulom ako je kúpna zmluva (príp. iná scudzovacia zmluva).
Je všeobecne známe, že pozemky má štát po ich výkupe predať spoločnosti Jaguar Land Rover
Slovakia s.r.o.. Účelom tohto špekulatívneho prevodu pozemkov medzi dvomi štátnymi firmami (atakisto samotného vyvlastňovacieho konania) bol len úmysel štátu poskytnúť zahraničnému investorovi
pozemky, ktoré by boli nadobudnuté iným právnym titulom ako kúpnou zmluvou (príp. inou scudzovacou
zmluvou). O účelovosti a nadbytočnosti vyvlastňovacieho konania svedčí aj to, že pôvodným vlastníkom

vyvlastňovaných pozemkov bola spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá krátko pred podaním návrhu na
začatie vyvlastňovacieho konania (konkrétne 21. 06. 2016) kúpnou zmluvou č. 20160027 previedla
vlastnícke právo k vyvlastňovaným pozemkom na spoločnosť MH Invest II, s. r. o.. Od žalobkýň
nemožno spravodlivo požadovať, aby si sami znášali trovy konania, keďže tieto účelne vynaložili na
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov v konaní, ktoré nadbytočne iniciovala spoločnosť MH

Invest, s.r.o.. V prípade, ak by si spoločnosti MH Invest II, s. r. o. a MH Invest, s.r.o. medzi sebou
účelovo nevyvlastňovali pozemky a vlastníctvo k pozemkom by si medzi sebou previedli štandardne
prostredníctvom kúpnej zmluvy, žalobkyniam by žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na vyššie uvedené by
nebolo spravodlivé, aby žalobkyne vôbec nejaké trovy vyvlastňovacieho konania sami znášali, keďže
nemali žiadny záujem na tom, aby boli súčasťou vyvlastňovacieho konania a takisto vyvlastňovacie
konanie ani neiniciovali. Žalobkyne sa vo vyvlastňovacom konaní nechali zastupovať advokátom

predovšetkým z toho dôvodu, že v minulosti boli už v súvislosti s výkupom pozemkov pre strategický
park v Lužiankach podvedené. Keďže žalobkyne podstate tohto konania nerozumeli, z opatrnosti využili
svoje práva a v konaní sa nechali zastupovať advokátom.
Ďalším dôvodom žaloby je podľa žalobkýň nepreskúmateľnosť rozhodnutí (časť E žaloby) správnych
orgánov. Procesným právom účastníka konania je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a

povinnosťou správneho orgánu je riadne (presvedčivo a dostatočne) odôvodniť svoje rozhodnutie.
Správne orgány sa však v odôvodnení svojich rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadali s
argumentom žalobkýň, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako navrhovateľ vyvlastňovacieho konania
by im mala nahradiť trovy konania, keďže existenciu vyvlastňovacieho konania zavinila iniciovaním
nadbytočného konania. Ignorovali fakt, že štát si špekulatívne medzi svojimi dcérskymi spoločnosťami

prevádzal pozemky len z toho dôvodu, aby si ich následne sám od seba vyvlastnil, resp. že štát zneužíval
samotné vyvlastňovacie konania na iné účely než na tie, ktoré s takýmto postupom spájal zákon.
V odôvodnení rozhodnutí správne orgány len stručne konštatovali, že námietka žalobkýň ohľadom
náhrady trov konania je neopodstatnená, pričom toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nezdôvodnili.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia len vágne reprodukoval samotné znenie zákona ignorujúc pri tom

svoju zákonnú povinnosť vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia so všetkými argumentmi účastníkov
konania. Odôvodnenie, ktoré správne orgány uviedli vo svojich rozhodnutiach v súvislosti s výrokom
o trovách neposkytovalo výroku o trovách skutkovú a právnu oporu. Správne orgány v odôvodnení
svojichrozhodnutínereagovalinazásadnúrelevantnúnámietkužalobkýňatentonedostatok jepotrebné
považovať za prejav arbitrárnosti. Porušili tak právo žalobkýň na presvedčivé a dostatočné odôvodnenie

rozhodnutia a odňali im možnosť skutkovo a právne argumentovať proti ich rozhodnutiam. Nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Správne
orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí predstierali, že nevidia špekulatívny prevod pozemkov medzi
dvomi štátnymi firmami, súčasťou ktorého bolo aj samotné vyvlastňovacie konanie.
Žalobkyne podanú žalobu proti výroku o trovách konania odôvodnili taktiež nedostatočným zistením

skutkového stavu (časť F žaloby). Jednou zo základných zásad správneho konania je aj zásada
materiálnej pravdy, z obsahu ktorej vyplýva správnemu orgánu povinnosť vykonávať dokazovanie tak,
aby boli náležíte objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci. Zistenie úplného
a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho
orgánu. Riešenie majetkovoprávnych vzťahov prostredníctvom vyvlastnenia je prostriedok ultima ratio,

čo znamená, že zásah orgánov štátnej moci do vlastníctva jednotlivca je prípustný len výnimočne pri
splnení podmienok, ak nie je možné docieliť prevod nehnuteľností prostredníctvom dohody. Správne
orgány však vo vyvlastňovacom konaní (v súvislosti s nárokom žalobkýň na náhradu trov konania) vôbec
neskúmali, či existencia vyvlastňovacieho konania bola nevyhnutná, či vlastníctvo k pozemku nebolo
možné previesť na spoločnosť MH Invest, s.r.o., prostredníctvom dohody a prečo vôbec malo dôjsť k

takémuto špekulatívnemu prevodu pozemkov medzi dvomi štátnymi firmami (najskôr pozemky predať
a vzápätí si späť už raz vykúpené pozemky vyvlastniť). O účelovosti a nadbytočnosti vyvlastňovacieho
konania pri tom svedčilo viacero skutočností, ktoré žalobkyne rozobrali v časti D žaloby. Žalovaný sa v
konaní absolútne nezaoberal otázkou, ktorý z účastníkov konania zavinil existenciu tohto nadbytočného
špekulatívneho konania, a teda ktorý z účastníkov zapríčinil trovy tohto konania. Žalobkyne mali za to,

že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav a že tento nepostačuje na riadne posúdenie veci.
Správne orgány takisto v konaní neskúmali, prečo navrhovateľ vyvlastňovacieho konania, spoločnosť
MH Invest, s.r.o., hradil len menšiu časť trov ostatných účastníkov konania a väčšiu nie.26. Žalobkyne žiadali (časť G žaloby), aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 24731/2016/B624-
SV/63515/Ho zo dňa 10. 10. 2016 v časti výroku o trovách a rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru
výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18. 08. 2016 v časti výroku o

trovách a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

IV. A Vyjadrenie žalovaného k žalobám pod sp. zn. 11S/261/2016, sp. zn. 11S/262/2016 a sp. zn.
11/267/2016

27. Žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 27. 04. 2017 k žalobe žalobcu v 1. rade. Uviedol, že rozhodnutím
o vyvlastnení boli vyvlastnené pozemky pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k. ú. P., N.,
T., D., N., C.“ (ďalej len „strategický park“ a „pozemky“) vo vlastníctve spoločnosti MH Invest II, s.
r. o. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. vo verejnom záujme podľa zákona č. 282/2015 Z.z. o
vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon č. 282/2015) v spojení s ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z.z.

o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj zákon č. 175/1999 Z.z.).
Ďalej sa žalovaný, s poukazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov, vyjadril k námietkam
žalobcu v 1. rade vzneseným v žalobe, a to k námietke predpojatosti, k účelu vyvlastnenia, k určeniu
lehôt na využívanie pozemkov, k spôsobu určenia náhrady za vyvlastnenie, k tvrdeniu, že správne

orgány sa nevysporiadali so všetkými námietkami, k návrhu na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho
práva k vyvlastňovaným pozemkom, k použitiu osvedčenia ako podkladu na rozhodnutie, k znaleckému
posudku, k povinnosti vyvlastňovaného previesť pozemky na vyvlastniteľa, k skúmaniu existencie
verejného záujmu a k obchádzaniu zákona.
- K námietke predpojatosti žalovaný uviedol, že túto námietku žalobca v 1. rade uplatnil na základe

toho, že podľa jeho názoru mu okresný úrad ako správny orgán prvého stupňa mal oznámiť meno
a priezvisko osoby, ktorá v konaní rozhoduje, prípadne sa podieľa na rozhodovaní. V oznámení o
začatí vyvlastňovacieho konania, ktoré bolo doručované účastníkom konania, bol v päte oznámenia na
prvej strane uvedený telefonický kontakt aj s mailovou adresou vybavujúceho pracovníka („X..W..sk“).
Z uvedeného je zrejmé, že všetci účastníci konania mali vedomosť o tom, že vo veci vyvlastňovacieho

konania sa bude na vypracovaní rozhodnutia podieľať zamestnankyňa okresného úradu X. W.
(rozhodnutie ako také vydal okresný úrad, za ktorý je oprávnený konať B. W., vedúci odboru výstavby a
bytovej politiky). Žalobca ako účastník konania mohol využiť svoje zákonné právo a kedykoľvek počas
úradných hodín na okresnom úrade nahliadnuť do úradného spisu a zistiť si meno pracovníka okresného
úradu, ktorý rozhodoval vo vyvlastňovacom konaní. Pre vylúčenie zamestnanca vyvlastňovacieho

orgánu rozhodujúceho vo vyvlastňovacom konaní musí existovať zákonný dôvod, ktorým je pochybnosť
o jeho nepredpojatosti z dôvodu jeho pomeru k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom.
Žalobca neuvádza a žiadnym spôsobom nepreukazuje existenciu zákonných dôvodov pre vylúčenie
zamestnanca okresného úradu, resp. samotného okresného úradu z prejednania veci, napr. z dôvodu
ich pomeru k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom. Za takéto skutočnosti v žiadnom prípade

nemožno považovať všeobecné (nekonkrétne) a ničím nepodložené tvrdenie o tom, že zamestnanec
okresného úradu, okresný úrad i vyvlastňovacie konanie sú pod vplyvom vyvlastniteľa. Žalovaný bol
toho názoru, že námietka predpojatosti uplatnená žalobcom voči zamestnancovi okresného úradu ako
aj voči okresnému úradu nie je zdôvodnená, a preto nemôže byť dôvodom pre zrušenie alebo zmenu
rozhodnutia o vyvlastnení.

Žalobca si zároveň uplatnil námietku predpojatosti aj voči Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky, ktoré bolo podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. príslušné na
preskúmanie výrokov v odvolacom konaní, a to z dôvodu, že je jediným spoločníkom vyvlastniteľa.
Všetky štátne orgány sú povinné konať len na základe zákona, čo subsumuje aj rozhodovanie
nezávisle od iných subjektov. Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra SR jediným spoločníkom

vyvlastniteľa je Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Uvedená skutočnosť však sama
o sebe nemôže byť a nie je dôkazom o predpojatosti, a teda dôvodom pre vylúčenie ministerstva z
prejednávania a rozhodovania vo veci vyvlastnenia. Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z.
odvolacím orgánom je Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ide teda o orgán, ktorý nemožno nahradiť
žiadnym iným orgánom. Žalovaný dal do pozornosti ust. § 61 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého
proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto
orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného
orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Z uvedeného vyplýva, žeaj samotný zákon č. 71/1967 Zb. nevidí predpojatosť v skutočnosti, že o opravnom prostriedku proti
prvostupňovému rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy rozhoduje vedúci toho istého štátneho
orgánu. Analogicky je potrebné nazerať aj na situáciu, kedy štátny orgán rozhoduje vo veci účastníka,

ktorý je majetkovo prepojený s daným štátnym orgánom. Preto samotná existencia tohto prepojenia bez
ďalšieho nemôže preukazovať predpojatosť tohto štátneho orgánu a byť dôvodom na jeho vylúčenie z
prejednávania veci.
Námietka predpojatosti uplatnená žalobcom v 1. rade voči všetkým zamestnancom ministerstva,
okresného úradu, Slovenskej republiky všeobecne, vrátane právnických osôb, ktoré sú vo vlastníctve

Slovenskej republiky je absolútne nedôvodná, a preto nemôže byť dôvodom pre zrušenie alebo zmenu
rozhodnutia o vyvlastnení.
- K namietanému účelu vyvlastnenia žalovaný uviedol, že vo výrokovej časti rozhodnutia o vyvlastnení
je, okrem iného, výslovne uvedené, že sa vo verejnom záujme vyvlastňuje vlastnícke právo k pozemkom
vlastníkovi, v prospech vyvlastniteľa na účel podľa ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. vybudovanie
strategického parku. Z odôvodnenia rozhodnutia o vyvlastnení ďalej vyplýva, že účelom vyvlastnenia

bola v danom prípade realizácia strategického parku ako významnej investície v zmysle osvedčenia
tak, ako to predpokladá ust. § 4a ods. 1 vyššie uvedeného zákona. Námietky žalobcu o absencii, resp.
neurčitosti účelu vyvlastnenia sú absolútne neopodstatnené, a preto nemôžu byť dôvodom pre zrušenie
alebo zmenu rozhodnutia o vyvlastnení.
- K určeniu lehôt na využívanie pozemkov žalovaný uviedol, že samotný žalobca v 1. rade v žalobe

konštatuje, že zákon ponecháva dĺžku uvedenej lehoty na správnom uvážení okresného úradu a
obmedzuje iba jej maximálne trvanie na dva roky. Zákon okresnému úradu neukladá odôvodňovať
stanovenie hranice pre začatie s užívaním pozemku, ukladá len samotné určenie lehoty. Vzhľadom na
rozsah a zložitosť predmetnej významnej investície je pochopiteľné stanovenie maximálnej povolenej
časovej hranice, t.j. 2 roky od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Okresný úrad ako správny orgán

prvého stupňa konal pri stanovení lehoty pre začatie užívania vyvlastneného pozemku na účel, na ktorý
sa vyvlastnil, v súlade s príslušným zákonným ustanovením a v rámci zákonných obmedzení, preto ani
táto námietka žalobcu nie je dôvodná a nemôže byť dôvodom pre zrušenie alebo zmenu rozhodnutia
o vyvlastnení.
- K namietanému spôsobu určenia náhrady za vyvlastnenie (v rozhodnutí o vyvlastnení je náhrada

za vyvlastnenie určená jednou sumou, čo je podľa žalobcu nesprávne, keďže z rozhodnutia o
vyvlastnení nie je zrejmé, akú sumu bude okresný súd vyplácať zo zloženej sumy náhrady za
vyvlastnenie jednotlivým účastníkom vyvlastňovacieho konania, ktorých právoplatne súd určí za
vlastníkov vyvlastnených pozemkov v rozhodujúcom období) žalovaný uviedol, že žiadne z dotknutých
zákonných ustanovení neukladá povinnosť vyvlastňovaciemu orgánu v prípade, ak prebieha súdne

konanie, ktorého predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku, v rozhodnutí o vyvlastnení
určiť, aká časť náhrady za vyvlastnenie, pripadne ktorému z účastníkov súdneho konania, keďže
nie je oprávnený prejudikovať výsledky súdnych konaní. Vyvlastňovací orgán nemôže v prípade
existujúceho súdneho sporu o vlastníctvo k vyvlastňovaným pozemkom rozhodnúť, aký podiel náhrady
za vyvlastnenie pripadne ktorému z účastníkov súdneho sporu. Preto zákon predpokladá, že celá suma

náhrady za vyvlastnenie bude zložená do úschovy súdu, a to až do právoplatného skončenia súdneho
konania, ktorého predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku. Po právoplatnosti rozhodnutia
súdu vo veci sporu o vlastníctvo k vyvlastneným pozemkom bude súd, v ktorého úschove je náhrada
za vyvlastnenie zložená, rozhodovať o uvoľnení príslušnej časti náhrady za vyvlastnenie úspešnému
účastníkovi súdneho sporu. S poukazom na uvedené je aj táto námietka žalobcu neopodstatnená a

nemôže byť dôvodom pre zrušenie alebo zmenu rozhodnutia o vyvlastnení.
- K namietanému nevysporiadaniu sa okresného úradu so všetkými námietkami, ktoré si žalobca v
1. rade uplatnil vo vyvlastňovacom konaní žalovaný uviedol, že zákon umožňuje účastníkom konania
o vyvlastnení uplatniť námietky proti vyvlastneniu a ukladá vyvlastňovaciemu orgánu povinnosť sa s
uplatnenými námietkami riadne vysporiadať. Bol toho názoru, že okresný úrad sa všetkými podstatnými

námietkami žalobcu riadne zaoberal a zrozumiteľným a zákonným spôsobom sa s nimi vysporiadal
v rozhodnutí o vyvlastnení. Každé procesné právo účastníka správneho konania má svoje legitímne
hraniceasprávnyorgánniejepovinnýreagovaťnaakúkoľveknámietkuúčastníkauplatnenúvsprávnom
konaní. Účastník správneho konania má právo, aby sa správny orgán zaoberal takými jeho námietkami,
ktoré sú podstatné s prihliadnutím na prejednávanú vec, a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie

správneho orgánu v merite veci. S poukazom na obsah rozhodnutia o vyvlastnení bol žalovaný toho
názoru, že okresný úrad sa zákonným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami
žalobcu uplatnenými vo vyvlastňovacom konaní, preto je aj táto námietka žalobcu nedôvodná a nemôže
byť dôvodom pre zrušenie alebo zmenu rozhodnutia o vyvlastnení.- K návrhu na uzavretie dohody žalovaný uviedol, že písomný návrh písomný návrh na uzavretie
dohody, ktorou chce vyvlastniteľ dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou, musí obsahovať návrh náhrady
za nadobudnutie, obmedzenie alebo zrušenie práva k pozemku alebo ku stavbe, ku ktorému vyvlastniteľ

priloží upozornenie o tom že, ak vyvlastňovaný neodpovie na návrh na uzavretie dohody v lehote
90 dní odo dňa jeho doručenia, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu, považuje sa návrh na
uzavretie dohody za odmietnutý, upozornenie o tom, že ak nedôjde k uzavretiu dohody, vlastnícke právo,
ktoré je predmetom návrhu na uzavretie dohody, môže byť predmetom vyvlastnenia vo vyvlastňovacom
konaní, odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s

odôvodnením, oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho
časť pozemku, ak je predmetom dohody len časť pozemku, a do znaleckého posudku, ktorý bol
podkladom na určenie náhrady. Zákon teda výslovne stanovuje, aké náležitosti musí návrh dohody
na odkúpenie vyvlastňovaných pozemkov obsahovať. Táto úprava je síce kogentná, ale v žiadnom
prípadeznejnevyplýva,ženávrhdohodynesmieobsahovaťajinénáležitosti,resp.zmluvnédojednania.
Zákon napríklad výslovne neustanovuje, že návrh dohody musí obsahovať identifikáciu pozemkov,

ktoré majú byť predmetom prevodu. Každému je však zrejmé, že táto identifikácia tvorí podstatnú
náležitosť zmluvy, bez ktorej by zmluva o prevode nemohla byť platná. Obdobne zákon neupravuje
ani povinnosť resp. možnosť dohodnúť si podmienky splatnosti náhrady za nadobudnutie vlastníctva
k pozemkom, pričom ide o zmluvné ustanovenie, ktoré je bežnou súčasťou každej prevodnej zmluvy.
Takto je potrebné vnímať aj požiadavku vyvlastniteľa na prevod pozemkov nezaťažených právami tretích

osôb. Túto požiadavku (ktorá je pri štandardných kúpnych zmluvách bežnou a legitímnou požiadavkou
kupujúceho) zákon nevylučuje upraviť ako súčasť návrhu na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho
práva k vyvlastňovaným pozemkom. Preto zo strany vyvlastniteľa v žiadnom prípade nemožno hovoriť
o nezákonnosti postupu, resp. o neúčinnosti jeho návrhu na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho
práva k vyvlastňovaným pozemkom. Je absolútne legitímne ak vyvlastniteľ trvá na tom, aby nadobudol

pozemky bez práv tretích osôb, ktoré by mohli obmedziť alebo mariť využitie pozemkov na účel
vybudovaniastrategickéhoparku.Jerovnakolegitímne,žeakvlastníkpozemkovniejeschopnýpreviesť
na vyvlastniteľa pozemky bez takýchto práv tretích osôb, zostávajúcou možnosťou je ich nadobudnutie
prostredníctvom vyvlastnenia, k čomu v predmetnom prípade aj došlo. Námietky žalobcu o tom, že
ponuka na uzavretie dohody o prevode vlastníctva k vyvlastňovaným pozemkom bola realizovaná v

rozpore so zákonom sú nedôvodné.
--- K namietanému použitiu osvedčenia ako podkladu na rozhodnutie žalovaný, (citujúc príslušné
zákonné ustanovenia) uviedol, že vyvlastniteľ postupoval v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. a
zákonom č. 175/1999 Z.z., keď pri podaní návrhu na vyvlastnenie doložil relevantný právny titul a
podklad na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, a to osvedčenie vydané príslušným orgánom. Aj v tomto

prípade je potrebné posudzovať účel predmetného zákonného ustanovenia, ktorým je zabezpečiť, aby
podkladom na rozhodovanie o návrhu na vyvlastnenie bolo relevantné rozhodnutie, z ktorého vyplýva
účel vyvlastnenia, t.j. doklad o tom, že vyvlastňované pozemky sú určené na realizáciu významnej
investície. Je nepochybné, že v predmetnom prípade vyvlastniteľ predložil osvedčenie, ktoré je v zmysle
zákona č. 175/1999 Z.z. podkladom pre rozhodnutie o vyvlastnení. Tým bol nepochybne naplnený účel

ust. § 4a ods. 1 uvedeného zákona.
- K namietaniu znaleckého posudku žalovaný zdôraznil, že v predmetnom prípade sa na vyvlastnenie
pozemkov pre účely významnej investície použijú prioritne ustanovenia osobitného právneho predpisu,
ktorým je zákon č. 175/1999 Z.z., ktorý je lex specialis k zákonu č. 282/2015 Z.z.. Zákon č. 175/1999
Z.z. obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške

náhrady za vyvlastnenie; to je presne aj prípad vyvlastniteľa a vyvlastňovaného v predmetnej veci,
ktorí sa vo vyvlastňovacom konaní nedohodli na výške náhrady za vyvlastnenie dotknutých pozemkov.
Účelom ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. je zbytočne nezdržovať vyvlastňovacie konanie (odkáže
vyvlastneného bez prerušenia konania na súd) skúmaním jednotlivých, často rozdielnych tvrdení a
argumentov ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností a vyňať tak rozhodovanie o prípadných

nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného
civilného súdneho konania a nebrzdiť realizáciu významnej investície. V takomto civilnom súdnom
konaní si už potom môže vyvlastnený uplatniť všetky námietky, argumenty ako aj zvýšené nároky
vyplývajúce z jeho nespokojnosti s výškou náhrady za vyvlastnenie. Zmyslom osobitnej právnej úpravy
je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov, územného konania ako aj stavebného

konania pri realizácii významných strategických investícií. Tento postup na jednej strane zabezpečí, že
nedôjde k neprimeranému zdržaniu v procese prípravy územia na realizáciu strategického parku a na
druhej strane bude poskytnutá primeraná ochrana aj legitímnemu právu vyvlastneného na adekvátnu
náhradu za vyvlastnenie. O primeranej náhrade teda rozhoduje v prípade nespokojnosti vyvlastnenéhovšeobecný súd. Názor žalobcu, že okresný úrad mal s poukazom na ust. § 36 zákona č. 71/1967 Zb. vo
vyvlastňovacomkonaníustanoviťznalca(atoajnapriektomu,ževyvlastniteľpredložilznaleckýposudok
na určenie všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných pozemkov) je nesprávny a je v rozpore najmä s ust. §

4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., ktoré správnym orgánom neukladá, aby bližšie a detailne objasňovali
prípadné nezrovnalosti ohľadom výšky náhrady za vyvlastnenie medzi účastníkmi, ale naopak, aby túto
otázku riešil všeobecný súd v rámci osobitnej civilnej žaloby.
- K namietanej povinnosti vyvlastňovaného previesť pozemky na vyvlastniteľa žalovaný s poukazom na
ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 175/1999 Z.z. uviedol, že povinnosť bezodplatne previesť majetok

sa týka iba pozemku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Pozemky, ktoré sú predmetom
vyvlastňovania sú však vo vlastníctve vyvlastňovaného. Síce existuje prepojenie medzi vyvlastňovaným
a Slovenskou republikou, ale vyvlastňovaný je spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má vlastnú
subjektivitu, spôsobilosť k právnym úkonom a aj spôsobilosť vlastniť majetok. Vyvlastňovaný nie je
osobou podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a/ vyššie uvedeného zákona, a preto nie je povinný bezodplatne
previesť pozemky na vyvlastniteľa.

- K skúmaniu existencie verejného záujmu žalovaný uviedol, že žalobca účelovo opomína viaceré
časti rozhodnutia o vyvlastnení, v ktorých sa okresný úrad výslovne zaoberal práve otázkou existencie
verejného záujmu (str. 8 rozhodnutia o vyvlastnení). Verejný záujem je predmetom dokazovania v
rámci vyvlastňovacieho konania o určitej otázke, je predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu
konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov. Zákon o vyvlastňovaní vyjadruje,

že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom danému účelu, t.j. najprv musí existovať účel
vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na
okolnosti, najmä či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka. V tejto
súvislosti žalovaný dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. PL. ÚS 33/95 a
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci James a ostatní vs. Spojené kráľovstvo. Príprava

územia strategického parku vrátane zabezpečenia príslušných povolení pre realizáciu stavebných prác
je nepochybne legitímnym dôvodom pre vyvlastnenie pozemkov v prospech vyvlastniteľa ako držiteľa
osvedčenia.
Okresný úrad pri skúmaní existencie/preukázania verejného záujmu na vyvlastnení predmetného
pozemku ako podklad zohľadnil osvedčenie, v zmysle ktorých je stavba strategického parku významnou

investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme (osvedčenia sú súčasťou spisového materiálu
okresného úradu). Osvedčenie bolo vydané v súlade s ust. § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z.z., pričom
podmienkou jeho vydania je aj rozhodnutie vlády SR o tom, že uskutočnenie stavby strategického
parku je vo verejnom záujme. Vláda Slovenskej republiky rozhodla, že stavba strategického parku je
investíciou vo verejnom záujme, t.j. jej význam sa prejaví v ekonomike SR, v sociálnej sfére zvýšením

zamestnanosti, či objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti. Verejný záujem na vyvlastnení
nehnuteľností pre účely strategického parku je nespochybniteľný, všeobecný záujem na uskutočnení
strategického parku prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere
s individuálnym záujmom vlastníka dotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenom užívaní. Význam odkazu
na osvedčenie nie je vôbec nepodstatný, pretože zo samotného osvedčenia vyplýva, prečo v danom

prípade ide o významnú investíciu a prečo je v tomto prípade daný verejný záujem. To, že okresný
úrad sa v rozhodnutí o vyvlastnení obšírne nevyjadroval k otázke verejného záujmu, je treba zvážiť
v kontexte celej prípravy stavby strategického parku, ako významnej investície, ktorej podkladom je
aj osvedčenie, ktoré sa opiera o rozhodnutie vlády Slovenskej republiky. Okresný úrad považoval
na základe týchto podkladov, verejný záujem za jednoznačne preukázaný. Odkazom na osvedčenie

správny orgán potvrdil, že preskúmal jeho obsah a stotožnil sa s jeho závermi. Je len pochopiteľné,
že správny orgán sa v tomto smere stotožnil s existenciou verejného záujmu, ak ho už aj predtým
detailnejšie skúmala a potvrdila vláda SR. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR v konaní pod sp. zn. sp. zn. 2Sžk/2/2017 zo dňa 22. 03. 2017, ktorým bol priznaný
odkladnýúčinokkasačnejsťažnostižalovanéhovobdobnejveci(preskúmavaniezákonnostirozhodnutia

o vyvlastnení pre stavbu, kde bol verejný záujem preukazovaný osvedčením), v ktorom tento súd
jednoznačne uviedol, že „Je nespornou skutočnosťou, že stavba Strategického parku je významnou
investíciou, ktorá je uskutočňovaná vo verejnom záujme“. Okresný úrad vykonal za účelom posúdenia
existencie verejného záujmu náležité dokazovanie a rozhodnutie o vyvlastnení v časti týkajúcej sa
existencie verejného záujmu presvedčivo odôvodnil, nakoľko je z neho zrejmé, prečo verejný záujem v

danom prípade prevažuje nad súkromným záujmom vyvlastňovaného. Námietky žalobcu o neexistencii
verejného záujmu na vyvlastnení sú podľa názoru žalovaného neopodstatnené, a preto nemôžu byť
dôvodomprezrušeniealebozmenurozhodnutiaovyvlastnení.Žalovanýtaktiežpoukázalnarozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave, ktorý v obdobných prípadoch posúdil rozhodnutia o vyvlastnení akozákonné, verejný záujem za preukázaný a žaloby boli zamietnuté (rozhodnutie v konaní pod sp. zn.
2S/55/2016 zo dňa 15. 06. 2016 a rozhodnutie v konaní pod sp. zn. 5S/75/2016 zo dňa 06. 09. 2016).
- K námietke obchádzania zákona (ponuka vyvlastniteľa na odkúpenie vyvlastňovaných pozemkov ako

aj odpoveď vlastníka pozemkov boli špekulatívne vytvorené dokumenty za účelom obchádzania zákona
s cieľom splnenia podmienok vyvlastnenia, preto sú ponuka aj odpoveď absolútne neplatnými právnymi
úkonmi) žalovaný uviedol, že vyvlastniteľ postupoval v súlade so zákonom a návrh na vyvlastnenie
predmetných pozemkov podal potom, čo sa neúspešne pokúsil o dohodu na odkúpení predmetných
pozemkov s ich vlastníkom. Neúspešný pokus o dohodu s vlastníkom vyvlastňovaných pozemkov

vyplýva z dokladov predložených vo vyvlastňovacom konaní aj zo správania vyvlastňovaného, ktorý
vo vyvlastňovacom konaní nenamietal, že by k dohode došlo, resp. že sa vyvlastniteľ o takúto
dohodu nepokúsil. Podmienka neúspešného pokusu o dosiahnutie dohody o odkúpení vyvlastňovaných
pozemkov naplnená bola, a preto okresný úrad mohol rozhodnúť v súlade s návrhom vyvlastniteľa o
vyvlastnení predmetných pozemkov.
V závere svojho vyjadrenia k žalobe žalovaný konštatoval, že postup správnych orgánov vo veci

predmetného vyvlastnenia bol v súlade so zásadami správneho konania a je podrobne uvedený v
odôvodnení ich rozhodnutí. V žalobe nie sú uvedené žiadne zásadné nové skutočnosti a okolnosti ako
tie,ktoréužbolípredmetnomodvolaciehokonaniaasktorýmisažalovanývodvolacomkonanípodrobne
zaoberal. Námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodnutia žalovaného
a okresného úradu a neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia.

Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

28. V podaní zo dňa 27. 11. 2017 sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe žalobkyne v 2. rade (F. P.). Jeho
vyjadrenie je obsahovo totožné s vyjadrením zo dňa 27. 04. 2017, ktoré žalovaný podal k žalobe žalobcu
v 1. rade (Poľnohospodárska Pôda, s.r.o.) a z toho dôvodu správny súd na tomto mieste opätovne

neuvádza jeho obsah. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

29. V podaní zo dňa 13. 03. 2017 sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe žalobcu v 3. rade (F. F.), o ktorej
sa pôvodne viedlo konanie pod sp. zn. 11S/267/2016. Jeho vyjadrenie je v podstate obsahovo totožné
s vyjadrením zo dňa 27. 04. 2017, ktoré žalovaný podal k žalobe žalobcu v 1. rade (Poľnohospodárska

Pôda, s.r.o.) a z toho dôvodu správny súd na tomto mieste opätovne neuvádza jeho obsah. Vo vyjadrení
zo dňa 13. 03. 2017 sa žalovaný vyjadril aj k predkupnému právu štátu a v tejto súvislosti poukázal na
ust. § 3 ods. 5, 7 zákona č. 175/1999 Z.z., z ktorých jednoznačne vyplýva, že predkupné právo štátu
nebránizačatiuvyvlastňovaciehokonania.Právenaopak,začatievyvlastňovaciehokonaniabránizániku
predkupnéhoprávaštátuuplynutímzákonomstanovenéhočasudvochrokovododňaschválenianávrhu

na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. V intenciách ust. § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015
Z.z. v spojení s ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi
územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Ak účel, na ktorý sa vyvlastňuje,
nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania
priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Pokiaľ ide o vymedzenie účelu osobitným predpisom (na ktorý odkazuje ust. § 1 zákona č. 282/2015
Z.z.), týmto je zákon č. 175/1999 Z.z., ktorý v ust. § 4a ods. 1 tretia veta, rieši preukazovanie súladu
s cieľmi a zámermi územného plánovania vo vyvlastňovacom konaní pri stavbe, ktorá je významnou
investíciou v prípade, ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce
alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na

umiestneniearealizáciuvýznamnejinvestície.Vtakomtoprípadedokladom,nazákladektoréhosprávny
orgán skúma súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania je osvedčenie o významnej investícii (§
3 zákona č. 175/1999 Z.z.). Okresný úrad v danom prípade zohľadnil skutočnosť, že na predmetnú
stavbu boli vydané citované osvedčenia, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi
a zámermi územného plánovania podľa zákona č. 282/2015 Z.z. v spojení s ust. § 4a ods. 1 zákona

č. 175/1999 Z.z..
Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

IV. B Vyjadrenie žalovaného k žalobe v konaní pod sp. zn. 11S/282/2016

30. V podaní zo dňa 03. 05. 2017 sa žalovaný vyjadril k žalobe k žalobe žalobkýň v 4. až 8. rade (T. C.,
Q. P., T. P., S. G. a P. G.) v konaní pod sp. zn. 11S/282/2016.
Žalovaný v odvolacom konaní podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 71/1967 Zb.) zamietol spoločne podanéodvolanie žalobkýň proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-
NR-OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18. 08. 2016 a toto rozhodnutie potvrdil.
K námietkam žalobkýň v žalobe žalovaný uviedol, že účelom vyvlastnenia bola v danom prípade

realizácia strategického parku ako významnej investície v zmysle osvedčenia o významnej investícii na
realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ č. 20801/2015-1000-33509 (na základe
uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015) v znení jeho doplnenia osvedčením o významnej
investícii č. 20801/2015-1000-35613 (na základe uznesenia vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015).
Nesúhlasil s námietkou, že správne orgány sa v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadali so všetkými

námietkami podľa zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení
vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
aj zákon č. 282/2015 Z.z.), ktoré žalobkyne uplatnili vo vyvlastňovacom konaní. Správne orgány sa s
námietkami žalobkýň riadne zaoberali a zákonným spôsobom sa s nimi vysporiadali. Každé procesné
právo účastníka správneho konania má svoje legitímne hranice a správny orgán nie je povinný reagovať
na akúkoľvek námietku účastníka uplatnenú v správnom konaní. Účastník správneho konania má

právo, aby sa správny orgán zaoberal takými jeho námietkami, ktoré sú podstatné s prihliadnutím na
prejednávanú vec, a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie správneho orgánu v merite veci.
V reakcii na námietku týkajúcu sa náhrady trov právneho zastúpenia vo vyvlastňovacom konaní
žalovaný poukázal na ust. § 31 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., z ktorého vyplýva všeobecná zásada,
že trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán a trovy konania, ktoré vznikli

účastníkovi, znáša tento účastník a trovy, ktoré v konaní vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená
osoba. Významnú úlohu v tomto smere zahrávajú osobitné predpisy v prípade, že špeciálnym spôsobom
upravujúpovinnosťznášaťtrovykonania.Podľaust.§13ods.2písm.g/zákonač.282/2015Z.z.výrokmi
o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán rozhodne o povinnosti nahradiť trovy
konania.Podľaust.§18ods.2tohtozákonasanavyvlastňovaciekonanievzťahujevšeobecnýpredpiso

správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže zákon č. 282/2015 Z.z. neustanovuje žiadne
ďalšie úpravy povinnosti nahradiť trovy konania, platí ust. § 31 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., podľa
ktorého správny orgán môže účastníkom konania, zúčastneným osobám, svedkom a znalcom uložiť,
abynahradilitrovy,ktorévzniklisprávnemuorgánuichzavinením;môžeimtiežuložiť,abynahradilitrovy,
ktoré vznikli ich zavinením, ostatným účastníkom konania. Toto ustanovenie sa uplatňuje v prípade, ak

dotknutá osoba svojím zavineným správaním sťažuje alebo dokonca marí postup pri výkone verejnej
správy. V rámci vyvlastňovacieho konania však spoločnosť MH Invest, s.r.o. žiadnym svojím konaním
nesťažovala, ani nemarila postup vyvlastňovacieho konania. Trovy konania, ktoré vznikli žalobkyniam
v 4. až 8. rade boli náklady za tri vykonané úkony právnej služby ich právneho zástupcu (advokátska
kancelária BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o.). Zákon č. 71/1967 Zb. však dáva účastníkom konania len

možnosť, nie povinnosť dať sa zastupovať advokátom alebo iným právnym zástupcom v správnom
konaní (ust. § 17 ods. 1). Vzniknuté trovy žalobkýň sú preto nákladmi, ktoré sú povinné znášať žalobkyne
podľa ust. § 31 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb..
V súvislosti s námietkou žalobkýň pokiaľ ide o samotné vyvlastňovacie konanie, resp. jeho nadbytočnosť
a účelovosť, žalovaný uviedol, že verejný záujem bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný a v danom

prípade ide o investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda
SR, že je investíciou vo verejnom záujme, t.j. jej význam sa prejaví v ekonomike SR, v sociálnej
sfére zvýšením zamestnanosti, či objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti. Verejný záujem na
vyvlastnení nehnuteľností pre účel predmetnej stavby je nespochybniteľný a všeobecný záujem na
uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom

nepomeresindividuálnymzáujmomvlastníkastavboudotknutejnehnuteľnostinajejnerušenomužívaní.
Správne orgány sa existenciou verejného záujmu zaoberali a okresný úrad skúmal verejný záujem
aj na základe osvedčenia, na ktoré v rozhodnutí o vyvlastnení odkázal. Aj zo samotného osvedčenia
vyplýva, prečo v danom prípade ide o významnú investíciu a prečo je v tomto prípade daný verejný
záujem. Správny orgán sa v tomto smere stotožnil s existenciou verejného záujmu, ak ho už aj predtým

detailnejšie skúmala a potvrdila vláda SR. Je nesporné, že predmetnou investíciou sa ovplyvní výroba
a zamestnanosť v SR, čo sa priaznivo prejaví v ekonomike a v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti
vytvorením nových pracovných miest. Táto investícia bude mať pozitívny vplyv aj na sekundárnu
zamestnanosť v oblasti subdodávateľskej siete vo vzťahu k priamej investícii. Túto skutočnosť podporuje
aj uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Sžrk/l/2017 zo dňa 21. 03. 2017.

Správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný neporušili žiadne z pravidiel správneho konania, veci
venovali náležitú pozornosť, dostatočne zistili skutkový stav a skutkové okolnosti, na ktoré potom
správne aplikovali ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb a vo svojich rozhodnutiach sa vysporiadali so
všetkými argumentmi žalobkýň.V závere žalovaný konštatoval, že námietky a dôvody uvedené žalobkyňami v žalobe sú svojím
vecným obsahom totožné s dôvodmi uvedenými v námietkach a v odvolaní, pričom v žiadnom prípade
nepoukazujú na nesprávnosť a nezákonnosť konania, či rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa

alebo rozhodnutia v odvolacom konaní. Žalovaný navrhol žalobu žalobkýň ako nedôvodnú zamietnuť
podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

31. Uznesením č.k. 11S/261/2016-56 zo dňa 30. 06. 2017 súd spojil na spoločné konanie veci vedené
pod sp. zn. 11S/261/2016 (Poľnohospodárska Pôda, s.r.o. c/a Ministerstvo dopravy a výstavby SR),
sp. zn. 11S/262/2016 (F. P. c/a Ministerstvo dopravy a výstavby SR) a sp. zn. 11S/267/2016 (F. F. c/a
Ministerstvo dopravy a výstavby SR), nakoľko predmetnom správnych žalôb vo všetkých týchto veciach
bolo rozhodnutie žalovaného č. 24731/2016/B624-SV/63515/Ho zo dňa 10. 10. 2016. Konanie bolo ďalej
vedené pod sp. zn. 11S/261/2016 a jeho účastníkmi boli žalobcovia: 1/ Poľnohospodárska Pôda, s.r.o.,

2/ F. P., 3/ F. F., proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby SR).

32. Ďalším uznesením č.k. 11S/261/2016-82 zo dňa 28. 09. 2017 súd spojil na spoločné konanie veci
vedené pod sp. zn. 11S/261/2016 (žalobcovia: 1/ Poľnohospodárska Pôda, s.r.o., 2/ F. P., 3/ F. F., proti
žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby SR) a sp. zn. 11S/282/2016 (žalobkyne: T. C., Q. P., T. P.,

S. G. a P. G., proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby SR). Konanie bolo ďalej vedené pod
sp. zn. 11S/261/2016 a jeho účastníkmi boli žalobcovia: 1/ Poľnohospodárska Pôda, s.r.o., 2/ F. P., 3/ F.
F., 4/ T. C., 5/ Q. P., 6/ T. P., 7/ S. G., 8/ P. G., proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby SR.

33. Uznesením č.k. 11S/261/2016-130 zo dňa 20. 12. 2017 súd pribral do konania účastníkov

administratívneho konania: MH Invest, s.r.o., MH Invest II., s. r. o. (vzdal sa účastníctva v konaní v podaní
zo dňa 26. 02. 2018), Q. W., Q. P., Q. P., B. C., U. C. (zomrel 17. 10. 2017, dedičia: pribraté účastníčky
konania - Q. W. a B. C.), F. Q., Y. Q. (zomrela dňa 17. 12. 2018, dedičia: H.. F. Q., P.. P. M., P.. B. C.
a pozostalý manžel - účastník konania F. Q.), Y. Q., C. P. (zomrel dňa 17. 09. 2019, dedičia: B. P., P..
U. P., Bc. S. P., P. P., P.. U. P., S.., P.. Y.. U. P., P.. H. H.), E. Q. (vzdala sa účastníctva v podaní zo dňa

25. 08. 2021), Q. U., B. U., Y. X..

34. Pribratým účastníkom konania, resp. ich právnym nástupcom súd zaslal žaloby s prílohami s výzvou
na vyjadrenie sa k nim a s tým, že v prípade, ak vyjadrenie nepodajú, súd môže v konaní pokračovať.

35. Vladimír Jančo v podaní doručenom súdu dňa 15. 08. 2018 oznámil, že k veci nemá čo uviesť a
rozhodnutie ponecháva na úvahu súdu.

36. Anna Svobodová v podaní zo dňa 17. 08. 2018 uviedla, že žalobou napadnuté rozhodnutie považuje
za správne a navrhla žalobu zamietnuť.

37. Pribratý účastník konania (spoločnosť MH Invest, s.r.o.) podal prostredníctvom právneho zástupcu
vyjadrenie zo dňa 30. 08. 2018 (č.l. 245 - 254 v súdnom spise), v ktorom uviedol, že nesúhlasí s podanou
žalobou (ktorej obsah je identický s námietkami, ktoré žalobcovia v 1. až 3. rade vznášali v priebehu
celého vyvlastňovacieho konania ako i s ich odvolaniami proti rozhodnutiu o vyvlastnení, s ktorými sa

vysporiadal žalovaný vo vojom rozhodnutí) a rozhodnutie správnych orgánov považuje za zákonné a
správne.
Ďalej sa v 1. časti svojho vyjadrenia vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcov v 1. až 3. rade, a to
k námietke predpojatosti, k nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia o vyvlastnení, k vysporiadaniu sa
so všetkými námietkami vo vyvlastňovacom konaní, k námietkam vzťahujúcim sa k návrhu dohody o

prevode pozemkov, k použitiu osvedčenia ako podkladu vyvlastňovacieho konania, k spôsobu určenia
náhrady za vyvlastnenie, k nesprávnemu výkladu a aplikácii ust. § 4 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona
č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 175/1999 Z.z.), k verejnému záujmu
na vyvlastnení, ku konečnému užívateľovi investície.

K námietkam predpojatosti všetkým zainteresovaných správnych orgánov a ich zamestnancov pribratý
účastník konania uviedol, že s nimi nemožno súhlasiť. O námietkach predpojatosti bolo rozhodnuté
tak, žalovaný ich zamietol a dostatočným spôsobom sa s nimi vysporiadal vo svojom rozhodnutí. V
oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, bol v päteoznámenia na prvej strane uvedený telefonický kontakt aj s e-mailovou adresou vec vybavujúceho
pracovníka („X..W..sk“), čo znamená, že všetci účastníci vyvlastňovacieho konania dostali informáciu
o tom, že vo veci vyvlastňovacieho konania bude rozhodovať X. W., pričom túto informáciu si mohli

overiť aj nahliadnutím do spisu. Nevyužitie práva nahliadať do spisu nemôže byť na ťarchu orgánu, ktorý
rozhodoval o vyvlastnení. Totožnosť osoby rozhodujúcej vo veci bola teda dostatočne preukázaná v
oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania tak, ako bolo uvedené vyššie.
Dôvodom uplatnenia námietok predpojatosti bolo tvrdenie žalobcov v 1. až 3. rade, že X. W.,
stavebný úrad i vyvlastňovacie konanie boli pod vplyvom vyvlastniteľa MH Invest, s.r.o., nakoľko

účastníci konania prítomní na pojednávaní boli ohľadne ich procesných práv majoritne usmerňovaní
(namiesto okresného úradu) zo strany zamestnancov spoločnosti MH Invest, s.r.o.. Pre vylúčenie
zamestnancavyvlastňovaciehoorgánurozhodujúcehovovyvlastňovacomkonanímusíexistovaťdôvod,
ktorý predpokladá zákon a tým je pochybnosť o jeho nepredpojatosti z dôvodu jeho pomeru k
veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom. Žalobcovia v 1. až 3. rade ani raz v rámci
vyvlastňovacieho konania neuviedli a dokonca ani v žalobe žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu

zákonných dôvodov pre vylúčenie zamestnanca správneho orgánu prvého stupňa, resp. samotného
tohto správneho orgánu (čo ani nie je možné, nakoľko námietka predpojatosti musí smerovať proti
zamestnancom) z prejednania veci z dôvodu ich pomeru k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom.
Za takéto skutočnosti v žiadnom prípade nemožno považovať všeobecné (nekonkrétne) a ničím
nepodložené tvrdenie žalobcov v 1. až 3. rade o tom, že X. W., správny orgán prvého stupňa i

vyvlastňovacie konanie boli pod vplyvom vyvlastniteľa MH Invest, s.r.o..
Námietku predpojatosti žalovaného, t.j. Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorý je v zmysle ust.
§ 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení
vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
aj zákon č. 282/2015 Z.z.) príslušný na preskúmanie výrokov v odvolacom konaní, žalobcovia v 1.

až 3. rade odôvodnili tým, že v čase vydania rozhodnutia bolo toto ministerstvo jediným spoločníkom
spoločnosti MH Invest, s.r.o. (vyvlastniteľ). Táto skutočnosť sama o sebe podľa pribratého účastníka
konania nemôže byť a nie je dôkazom o predpojatosti žalovaného, a teda dôvodom pre jeho vylúčenie z
prejednávania a rozhodovania vo veci vyvlastnenia. Zákon č. 282/2015 Z.z. exaktne pomenúva odvolací
orgán, ktorým je ministerstvo a tento orgán nemožno nahradiť iným orgánom. Pokiaľ by námietka

predpojatosti z dôvodu majetkovej účasti orgánu štátu v subjekte, ktorý je účastníkom administratívneho
konania, bola dôvodná, každý orgán, ktorý je akokoľvek prepojený s účastníkom konania je vylúčený z
prejednávania veci a žiaden štátny orgán by nemohol rozhodovať vo veci účastníka, ktorý je majetkovo,
či personálne prepojeným so štátom alebo akýmkoľvek jeho orgánom. Samotná existencia prepojenia
bez ďalšieho nemôže preukazovať predpojatosť tohto štátneho orgánu a byť dôvodom na jeho vylúčenie

z prejednávania veci. Opačný výklad by totiž viedol k ad absurdum dôsledkom, kedy by štátom vlastnené
subjekty de facto nemohli byť nikdy účastníkmi správneho konania, pretože každý správny orgán by bol
v zmysle rétoriky žalobcov v 1. až 3. rade zaujatý a musel by namietať svoje vylúčenie z prejednávania
veci. Žalobcovia v 1. až 3. rade neuviedli a ani nepreukázali existenciu zákonných dôvodov pre vylúčenie
zamestnancov ministerstva z prejednania veci, napr. z dôvodu ich pomeru k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom.
Ak žalobcovia v 1. až 3. rade naznačujú zaujatosť zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa
(okresný úrad) z dôvodu, že v iných veciach rozhodli v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. (ako
sa domnievajú žalobcovia bez toho, aby akokoľvek preukázali nejaké porušenie zákona), tak ani to
nemôže byť legitímnym dôvodom pre ich vylúčenie z rozhodovania veci. Analogicky je možné poukázať

na všeobecné pravidlo a závery súdnej praxe vo vzťahu k zaujatosti sudcov - a to, že spôsob, ako
rozhodovali v iných veciach, nemôže byť dôvodom na ich vylúčenie.
Z uvedených dôvodov spoločnosť MH Invest, s.r.o. nesúhlasí s podaným návrhom na prerušenie
konania a začatím konania o súlade ust. § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. s Ústavou SR. Námietky
predpojatosti uplatnené žalobcami v 1. až 3. rade proti X. W., správnemu orgánu prvého stupňa a

žalovanému sú absolútne nedôvodné a nie je zrejmá ani žiadna súvislosť medzi ich tvrdeniami o
ukracovaní štátneho rozpočtu a tvrdenou predpojatosťou vo vyvlastňovacom konaní.
K tvrdenej nepreskúmateľnosti výroku o vyvlastnení pribratý účastník konania poukázal na ust. § 13
ods. 2 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z., na argumentáciu žalovaného a na to, že vo výrokovej časti
rozhodnutia o vyvlastnení je výslovne uvedené, že sa vo verejnom záujme vyvlastňuje vlastnícke právo

k pozemkom vlastníkovi MH Invest II, s. r. o. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. na účel podľa
ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ v k. ú. P., N., T., D.,
N., C.. Z uvedeného výroku je zrejmé, že účelom vyvlastnenia je realizácia významnej investície, a
to konkrétne vybudovanie strategického parku v katastrálnom území P., N., T., D., N., C. a na tentovýrok o účele vyvlastnenia s poukazom na ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. nadväzuje aj odôvodnenie
rozhodnutia o vyvlastnení. Účelom vyvlastnenia bola v danom prípade realizácia strategického parku
ako významnej investície v zmysle osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom

„Vybudovanie strategického parku“ pod č. 20801/2015-1000-33509 v znení doplnenia osvedčenia o
významnej investícii č. 20801/2015-1000-35613. Námietky žalobcov v 1. až 3. rade o absencii, resp.
neurčitosti účelu vyvlastnenia, sú absolútne neopodstatnené, čo konštatoval aj žalovaný vo svojom
rozhodnutí, ktorý sa zaoberal i námietkou určenia spôsobu užívania a stanovenia maximálnej dvojročnej
lehoty na začatie užívania vyvlastnených pozemkov. Spôsob užívania vyvlastnených pozemkov je

logicky definovaný účelom vyvlastnenia, ktorým je realizácia významnej investície. Zákon ponecháva
dĺžku uvedenej lehoty na správnom uvážení správneho orgánu prvého stupňa a obmedzuje iba jej
maximálne trvanie na dva roky, pričom neukladá povinnosti odôvodňovať stanovenie hranice pre začatie
s užívaním pozemku, ukladá len samotné určenie lehoty. Vzhľadom na rozsah a zložitosť predmetnej
významnej investície je pochopiteľné stanovenie maximálnej povolenej časovej hranice, t.j. dva roky od
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, s čím sa pribratý účastník MH Invest, s.r.o. stotožnil.

Náhrada za vyvlastnenie predstavuje sumu 904.557,60 eur, z ktorej náhrada za vyvlastnenie v sume
46.002,33 eur bola určená vyvlastniteľovi MH Invest, s.r.o. na úhradu v prospech účtu MH Invest II,
s. r. o. a zostávajúca náhrada za vyvlastnenie v sume 858.555,27 eur bola uložená do úschovy a nie
je zrejmé, odkiaľ žalobcovia v 1. až 3. rade dospeli k náhrade za vyvlastnenie v sume 1.682.830,92
eur, nakoľko táto nie je obsahom rozhodnutia o vyvlastnení. Žiadne z ustanovení zákona č. 175/1999

Z.z., zákona č. 282/2015 Z.z., zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 71/1967 Zb.) ani iných všeobecne záväzných právnych
predpisov neukladá povinnosť vyvlastňovaciemu orgánu v prípade, ak prebieha súdne konanie, ktorého
predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku, v rozhodnutí o vyvlastnení určiť, aká časť náhrady
za vyvlastnenie, pripadne ktorému z účastníkov súdneho konania. Vlastníctvo k vyvlastňovaným

pozemkom je predmetom súdnych sporov a je nelogické, nezákonné a nesprávne, aby vyvlastňovací
orgán vydal rozhodnutie o vyvlastnení s iným, eventuálnym výrokom o náhrade za vyvlastnenie. Inštitút
úschovy náhrady za vyvlastnenie slúži na to, aby vyvlastňovací orgán, ktorý v čase rozhodovania
o vyvlastnení logicky nevie, ktorý z účastníkov konania bude úspešný v súdnom konaní o určenie
vlastníctvaaaninemôžeprejudikovaťtakétorozhodnutie,zabezpečilnáhraduzavyvlastnenievtakýchto

prípadochjejuloženímdoúschovy.Zrozhodnutiaovyvlastneníjedostatočnezrejmé,akáčasťzcelkovej
náhrady za vyvlastnenie pripadá na jednotlivé pozemky a je tak aj dostatočne zrejmé, aký peňažný nárok
si môže domnelý vlastník príslušného pozemku v danom prípade z úschovy uplatňovať. Správny orgán
prvého stupňa ako vyvlastňovací orgán nemôže v prípade existujúceho súdneho sporu o vlastníctvo
k vyvlastňovaným pozemkom rozhodnúť, aký podiel náhrady za vyvlastnenie pripadne tomu, ktorému

účastníkovi vyvlastňovacieho konania, ktorý je stranou sporu o vlastníctvo vyvlastňovaných pozemkov.
O príslušnej časti náhrady za vyvlastnenie bude po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci sporu o
vlastníctvo k vyvlastneným pozemkom rozhodovať o uvoľnení príslušnej časti náhrady za vyvlastnenie
úspešnému účastníkovi súdneho sporu súd, v ktorého úschove je náhrada za vyvlastnenie zložená.
K námietke týkajúcej sa nevysporiadania so všetkými námietkami vo vyvlastňovacom konaní pribratý

účastníkkonaniauviedol,žezákonč.282/2015Z.z.umožňujeúčastníkomkonaniaovyvlastneníuplatniť
námietky proti vyvlastneniu a ukladá vyvlastňovaciemu orgánu povinnosť sa s uplatnenými námietkami
riadne vysporiadať. Z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa sa so všetkými
podstatnými námietkami v priebehu vyvlastňovacieho konania riadne zaoberal, zrozumiteľným a
zákonným spôsobom sa s nimi vysporiadal v rozhodnutí o vyvlastnení. Rovnako postupoval aj žalovaný.

Nemožno od správneho orgánu žiadať, aby sa zaoberal neopodstatnenými a s vecou nesúvisiacimi
námietkami, či dokonca šikanóznymi námietkami účastníkov konania. Na takéto námietky nie je
povinný reagovať. Účastník správneho konania má právo, aby sa správny orgán zaoberal takými
jeho námietkami, ktoré sú podstatné s prihliadnutím na prejednávanú vec a ktoré môžu mať vplyv na
rozhodnutiesprávnehoorgánuvmeriteveci.Vpredmetnejvecibolivšetkypodstatnénámietkyuplatnené

vo vyvlastňovacom konaní vyriešené, čo vyplýva aj z odôvodnení oboch rozhodnutí.
K námietkam vzťahujúcim sa k obsahu ponuky vyvlastniteľa na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho
práva k vyvlastňovaným pozemkom, resp. k obsahu návrhu dohody o prevode pozemkov, pribratý
účastník konania uviedol, že všetky zákony, ktoré upravujú podmienky a postup vyvlastnenia, sú
predpismi verejného práva, teda ide o kogentné ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť. Žalovaný

sa vo svojom rozhodnutí k týmto námietkam a ich nedôvodnosti podrobne vyjadril. Zákon č. 282/2015
Z.z. jednoznačne stanovuje pre návrh dohody na odkúpenie vyvlastňovaných pozemkov obsahové
náležitosti, ktoré nemožno opomenúť, pretože ide o kogentné ustanovenia zákona a tieto nemožno ani
obísť, ani dohodou strán vylúčiť. Právna úprava však nestanovuje, že návrh dohody nemôže obsahovaťaj iné ustanovenia, či navrhované dojednania strán, resp. je absolútne logické a legitímne, aby návrh
dohody také ustanovenia či dojednania obsahoval. Požiadavka navrhovateľa vyvlastnenia na prevod
pozemkov nezaťažených právami tretích osôb je pri štandardných prevodoch nehnuteľností absolútne

legitímnou požiadavkou kupujúceho. Zákon nevylučuje túto požiadavku upraviť ako súčasť návrhu na
uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom. Zo strany navrhovateľa
vyvlastnenia v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nezákonnosti postupu, resp. o neúčinnosti jeho
návrhu na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom. Nie je zrejmé,
akým spôsobom boli týmto postupom dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcov v 1. až 3.

rade a z ich strany ide o účelové konanie, kedy sa snažia namietať čo najširší okruh okolností, a to
bez ohľadu na to, či sa ich to týka alebo nie. Námietky žalobcov v 1. až 3. rade smerujúce k tomu, že
ponuka obsahujúca návrh dohody o prevode vlastníctva k vyvlastňovaným pozemkom bola realizovaná
za účelom obchádzania zákona, v rozpore s ním a jedná sa o neplatný právny úkon (rovnako ako
odpoveď na ňu) sú nedôvodné, s čím sa dostatočne vysporiadal žalovaný vo svojom rozhodnutí. Po
neúspešnom pokuse o dohodu o odkúpení predmetných pozemkov s ich vlastníkom (ktorý bol riadne

naplnený), spoločnosť MH Invest, s.r.o. ďalej postupovala v súlade so zákonom č. 282/2015 Z.z. a
správny orgán prvého stupňa mohol zákonne rozhodnúť v súlade s návrhom vyvlastniteľa o vyvlastnení
predmetných pozemkov. Žalobcovia v 1. až 3. rade v tomto smere nepreukázali žiadne porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov a nie je dôvod, prečo by nemohlo dôjsť k vyvlastneniu medzi
osobami s obdobnou majetkovou účasťou, resp. neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by bolo

takýmto vyvlastnením porušené.
K námietke použitia osvedčenia ako podkladu k vyvlastňovaciemu konaniu pribratý účastník konania
poukázal na ust. § 4a ods. 1 posledná veta (a na jeho nesprávny a contra legem výklad v tom
zmysle, že pokiaľ má obec schválený územný plán zóny, osvedčenie nie je podkladom rozhodnutia o
vyvlastnení) a ust. § 3 ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z.. V predmetnom vyvlastňovacom konaní bolo

osvedčenie predložené ako podklad na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení a zároveň ako dôkaz toho,
že vyvlastňované pozemky sú určené na realizáciu významnej investície. Účel ust. § 4a ods. 1 zákona
č. 175/1999 Z.z., ktorým je zabezpečiť, aby podkladom na rozhodovanie o návrhu na vyvlastnenie
bolo relevantné rozhodnutie, z ktorého vyplýva účel vyvlastnenia, bol nepochybne naplnený a aj táto
námietka žalobcov v 1. až 3. rade je bezpredmetná. Žalobcovia sa snažia napadnúť čokoľvek, čo by

mohlo predstavovať formálny nedostatok vyvlastňovacieho konania, resp. rozhodnutí, pričom takýto ich
prístup je šikanózny a žalovaný sa dostatočne s touto námietkou vysporiadal vo svojom rozhodnutí.
K námietke spôsobu určenia náhrady za vyvlastnenie pribratý účastník konania zdôraznil, že žalobcovia
v 1. až 3. rade nesprávne opomenuli aplikáciu ustanovení zákona č. 175/1999 Z.z., ktorý je lex specialis
k zákonu č. 282/2015 Z.z. ako i k zákonu č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb.). V zmysle ust. § 4a
ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. je správny orgán povinný určiť v rozhodnutí o vyvlastnení náhradu
za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku.
Správny orgán prvého stupňa nemal inú možnosť, než v zmysle tohto ustanovenia v spojení s ust. 6
ods. 1, 2 alebo 3, § 9 ods. 2 písm. f/ a § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z. určiť náhradu

za vyvlastnenie v sume určenej znaleckým posudkom, pričom odkaz na ust. § 9 ods. 2 písm. f/ tohto
zákonaznačí,žesajednáoznaleckýposudok,ktorýpredložínavrhovateľ,t.j.vyvlastniteľ.Tentozákonný
postup bol správnym orgánom dodržaný. Tvrdenie žalobcov v 1. až 3. rade o tom, že bolo povinnosťou
správneho orgánu prvého stupňa ustanoviť v zmysle ust. § 36 zákona č. 71/1967 Zb. znalca vo
vyvlastňovacom konaní je nesprávne a navyše v rozpore s ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z, ktoré

správnym orgánom ukladá práve povinnosť, aby bližšie a detailne neobjasňovali prípadné nezrovnalosti
ohľadom výšky náhrady za vyvlastnenie medzi účastníkmi, ale naopak, aby túto otázku riešil všeobecný
súd v rámci osobitnej civilnej žaloby. Správny orgán prvého stupňa mal vo vyvlastňovacom konaní
preukázané, že došlo k odmietnutiu dohody o prevode vlastníctva k vyvlastňovaným pozemkom a určil
náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého

posudku, na ktorý rozhodnutie o vyvlastnení odkazovalo. Opätovne ide o atypickú a šikanóznu námietku
zo strany žalobcov v 1. až 3. rade, ktorí boli „iba“ účastníkmi vyvlastňovacieho konania a neboli zároveň
aj vyvlastňovaným subjektom. Bolo by možno pochopiteľné, ak by výšku náhrady za vyvlastnenie
spochybňoval samotný vyvlastnený subjekt (MH Invest II, s. r. o.), ktorému je primárne náhrada za
vyvlastnenie určená. Ak ju však spochybňujú žalobcovia v 1. až 3. rade, ide z ich strany o zrejme

šikanózne uplatňovanie námietok a ich tvrdenia sú absolútne neopodstatnené. Správny orgán prvého
stupňa postupoval v konaní o vyvlastnení v súvislosti s určením náhrady za vyvlastnenie správne, čo
správne potvrdil aj žalovaný v jeho rozhodnutí.K namietanému nesprávnemu výkladu a aplikácii ust. § 4 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 175/1999
Z.z. pribratý účastník konania uviedol, že tvrdenie žalobcov v 1. až 3. rade o tom, že spoločnosť MH
Invest II, s. r. o. je správcom podnikového pozemku v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 175/1999

Z.z. je absolútne nesprávne a ničím nepodložené, pričom jeho základ pramení z nesprávneho výkladu
ustanovení tohto zákona. Výklad žalobcov v 1. až 3. rade, ktorí považovali spoločnosť MH Invest II,
s. r. o. za „správcu podnikového pozemku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky“ je nesprávny.
Z gramatického aj logického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že prívlastok „ktorý je vo vlastníctve
Slovenskej republiky“ sa nevzťahuje na „správcu“, ale na „podnikový pozemok“. Ustanovenie § 4 ods.

1 písm. a/ zákona č. 175/1999 Z.z. pokrýva prípady, kedy je pozemok vlastnený štátom zverený do
správy určitého subjektu (správcu - spravidla orgánu verejnej moci) - tak tento subjekt je povinný
previesť pozemok na oprávneného držiteľa osvedčenia. Výklad žalobcov v 1. až 3. rade je tak zrejme
nesprávny a je nepochybné, že MH Invest II, s. r. o. nie je „správcom podnikového pozemku, ktorý je
vo vlastníctve Slovenskej republiky“. Práve skutočnosť, že MH Invest II, s. r. o. nie je medzi povinnými
subjektmi vymedzenými v ust. § 4 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z., potvrdzuje možnosť MH Invest II, s.

r. o. dobrovoľne odmietnuť návrh na prevod svojho majetku a taktiež možnosť, aby bol tento majetok
vyvlastnený. S vecou nesúvisiaci je i rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR v konaní pod sp. zn. 8
As 57/2006 zo dňa 29. 05. 2008, ktorý definuje subjekt financovaný z verejných prostriedkov ako verejnú
inštitúciu. Z uvedeného v žiadnom prípade nevyplýva, že spoločnosť MH Invest II, s. r. o. aj keby bola
verejnou inštitúciou, by zároveň mala byť správcom podnikového pozemku v zmysle zákona č. 175/1999

Z.z..
K verejnému záujmu na vyvlastnení pribratý účastník konania poukázal na časť rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa o vyvlastnení (str. 8), ktorú i citoval. Okresný úrad ako správny orgán prvého
stupňa sa s otázkou verejného záujmu zaoberal a odkázal na osvedčenie, ktorého obsah preskúmal
a s existenciou verejného záujmu sa stotožnil. Rovnako danú otázku skúmal aj žalovaný. V súvislosti

s touto námietkou pribratý účastník konania poukázal na judikatúru jednotlivých súdov, ktoré sa vo
svojich rozhodnutiach zaoberali otázkou skúmania verejného záujmu (rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva (ESĽP) vo veci sťažnosti č. 8793/79 James a ostatní vs. Spojené kráľovstvo zo dňa 21.
februára 1986, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS. 11/96 zverejnený pod č. 92/1998 Z.z., nález
ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 33/95, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/1/2017 zo dňa 31. 05.

2017 v bode 66, rozhodnutie sp. zn. 2Sžk/2/2017 zo dňa 26. 07. 2017 v bode 64, rozhodnutie sp.
zn. 4Sžk/1/2018 zo dňa 12. 06. 2018, v ktorom sa taktiež stotožnil s existenciou verejného záujmu na
základe osvedčenia. Existencia verejného záujmu vo vyvlastňovacom konaní na základe osvedčenia
bola preukázaná niekoľkokrát a ďalej niet o nej pochýb. Žalobcovia v 1. až 3. rade opakujú tie isté
námietky, ktoré boli už zamietnuté a s ktorými sa oba správne orgány v rozhodnutiach dostatočným

spôsobom zaoberali.
K námietke týkajúcej sa konečného užívateľa investície pribratý účastník konania uviedol, že vyvlastniteľ
MH Invest, s.r.o. je držiteľom osvedčenia, v zmysle ktorého zabezpečuje úkony k realizácii významnej
investície. Príprava územia strategického parku vrátane zabezpečenia príslušných povolení pre
realizáciu stavebných prác je nepochybne legitímnym dôvodom pre vyvlastnenie pozemkov v prospech

vyvlastniteľa MH Invest, s.r.o. ako držiteľa osvedčení. Je zrejmé, že celý strategický park nebude
a ani nemusí byť definitívne vlastnený výhradne spoločnosťou MH Invest, s.r.o.. Investícia Jaguar
Land Rover je v časti strategického parku a do iných častí strategického parku prichádzajú aj iní
investori. Účelom vyvlastnenia bola realizácia samotného strategického parku; je už otázkou zmluvných
(súkromno-právnych) záväzkov, ako bude MH Invest, s.r.o. s vyvlastnenými pozemkami nakladať, resp.

ako zabezpečí, aby sa na nich realizovala významná investícia. Námietky žalobcov v 1. až 3. rade sú
nedôvodné, pretože podmienky vyvlastnenia boli v predmetnom vyvlastňovacom konaní nepochybne
splnené. Žalovaný sa aj s touto argumentáciou žalobcov v 1. až 3. rade vysporiadal.
V druhej časti svojho vyjadrenia zo dňa 30. 08. 2018 sa pribratý účastník konania vyjadril k žalobe
žalobkýň v 4. až 8. rade (žaloba proti výroku o trovách konania), pričom s ich námietkami v žalobe

nesúhlasil. Poukázal na podmienky podania správnej žaloby (žalobkyne sa vzdali práva podať odvolanie
proti rozhodnutiu o vyvlastnení ako celku, v dôsledku čoho neboli oprávnené podať odvolanie a ani
správnu žalobu), reagoval na námietku žalobkýň spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci, v
nepreskúmateľnosti rozhodnutí a v nedostatočnom zistení skutkového stavu.
Ohľadne podmienok podania správnej žaloby pribratý účastník konania upriamil pozornosť súdu na

zmätočnosť a rozporuplnosť konania žalobkýň v 4. až 8. rade. Tieto opomenuli skutočnosť, že pred
podaním odvolania sa výslovne písomne vzdali práva podať odvolanie proti rozhodnutiu o vyvlastnení,
pričom v tomto podaní deklarovali doručenie rozhodnutia o vyvlastnení ako aj neexistenciu námietok
vo vyvlastňovacom konaní. Žalobkyne v 4. až 8. rade sa preukázateľným spôsobom výslovne vzdalipodania odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení ako celku, v dôsledku čoho neboli oprávnené podať
odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania. Nakoľko sa žalobkyne v 4. až 8. rade vzdali práva
podať odvolanie proti rozhodnutiu o vyvlastnení, z dôvodu nevyužitia všetkých opravných prostriedkov

v konaní o vyvlastnení nie sú oprávnené podať ani túto správnu žalobu. Ich konanie je vzhľadom na
uvedené nanajvýš zmätočné a vytvára pochybnosť o splnení podmienok podania správnej žaloby podľa
príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku.
K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pribratý účastník konania uviedol, že tvrdenia žalobkýň v 4.
až 8. rade nie sú argumentáciou pre nesprávne právne posúdenie veci, ktoré má spočívať v chybnej

aplikácií práva na zistený skutkový stav. Zákon č. 175/1999 Z.z. sa zmieňuje o trovách vyvlastňovacieho
konania v ust. § 4 ods. 4 a v ust. § 13 ods. 2. Toto ustanovenie predpokladá výrok o trovách konania ako
súčasť výroku o vyvlastnení práv k pozemku alebo v stavbe za predpokladu, že je potrebné rozhodnúť
o trovách konania. Takýto postup vzniká práve v prípade ust. § 4 ods. 4 tohto zákona, ktoré predpokladá
zavinenie vzniku trov konania spojených s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca.
Nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyniam v 4. až 8. rade a aplikáciu ust. § 31 ods. 1

zákona č. 71/1967 Zb. zo strany správnych orgánov považuje pribratý účastník konania v predmetnej
veci za správnu. Trovy konania účastníkov konania si znášajú účastníci konania sami. Nie je pravdou
tvrdenie žalobkýň v 4. až 8. rade, že bez ich zavinenia im bolo „spôsobené účastníctvo konania“. Takáto
ich argumentácia neobstojí. Po doručení oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania žalobkyne v 4.
až 8. rade na základe svojej vlastnej vôle adresovali každá vo vlastnom mene v zastúpení tým istým

právnym zástupcom obsahovo identické podanie zo dňa 05. 08. 2016 označené ako „Vyjadrenie“, v
ktorom každá z nich uviedla: „pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastňovacieho konania a ktoré boli mojím
vlastníctvom som riadne predala navrhovateľovi na základe uplatneného predkupného práva a voči
ďalšiemu nakladaniu s nimi nemám námietky.“ V závere tohto podania opakovane uviedli, že „nemám,
ani som nikdy nemala proti tomuto vyvlastneniu žiadne námietky“. Žalobkyne v 4. až 8. rade sami

iniciatívne informovali správny orgán prvého stupňa, že nemajú žiadne námietky a výhrady v súvislosti
s vyvlastňovacím konaním. Nič nebránilo žalobkyniam v 4. až 8. rade, aby sa účastníctva v konaní o
vyvlastnení vzdali a neparticipovali ďalej v tomto konaní. Namiesto toho sami iniciatívne do konania
zaslali podanie, v ktorom uviedli, že nič nenamietajú a ešte sa dokonca odvolali na to, že im v súvislosti
s týmto tvrdením vznikli náklady spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Takáto argumentácia, na

ktorej je v podstate postavená ich žaloba, je právne neprijateľná a tvrdenia žalobkýň v 4. až 8. rade
o tom, že vo vyvlastňovacom konaní, ktoré je podľa nich nadbytočné, boli nútené „brániť svoje práva“
vyznievajú absurdne.
Žalobkyne v 4. až 8. rade od začiatku vyvlastňovacieho konania nemuseli žiadne svoje práva brániť
a do vyvlastňovacieho konania boli výslovne správnym orgánom prvého stupňa pribraté len z dôvodu,

že voči nim, resp. z ich podnetu sú vedené súdne spory o určenie vlastníckeho práva k niektorým
pozemkom, ktoré boli predmetom vyvlastňovacieho konania. Do týchto sporov sa tiež nedostali len
tak náhodou, ale na základe skutočností, že sami uzatvorili kúpne zmluvy, ktorých obsahom boli
defektné prevody pozemkov. Nie je pravdou, ako uvádzajú, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. iniciovaním
„nadbytočného“ vyvlastňovacieho konania im spôsobila trovy konania. Žalobkyne sami iniciatívnym

konaním vystupovali z vlastnej vôle vo vyvlastňovacom konaní ako účastníčky konania, ktoré sa
dokonca nechali zastúpiť právnym zástupcom. Navyše žiaden právny predpis nestanovuje účastníkom
vyvlastňovacieho (správneho) konania povinnosť nechať sa zastúpiť advokátom. Aplikácia ust. § 31 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. (a následné priznanie náhrady trov konania), ktorej sa žalobkyne domáhajú,
je v konaní o vyvlastnení neaplikovateľná. Z povahy ust. § 31 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. vyplýva,

že správny orgán prizná náhradu trov konania v prípade zavineného konania niektorého z účastníkov
konania. Toto „zavinenie“ nespočíva v iniciovaní samotného konania o vyvlastnení ako sa žalobkyne v
4. až 8. rade mylne domnievajú, ale vzťahuje sa na okolnosti týkajúce sa priebehu vyvlastňovacieho
konania, napr. v prípade ak by MH Invest, s.r.o. ako vyvlastniteľ sťažoval priebeh konania, resp. maril
jeho účel, v dôsledku čoho by účastníkom vznikali trovy konania. Ustanovenie § 31 ods. 2 zákona č.

71/1967 Zb. nie je aplikovateľné v prípade, ak sa žalobkyne v 4. až 8. rade z vlastnej vôle nechali zastúpiť
právnym zástupcom a v konaní o vyvlastnení z vlastnej vôle aktívne participovali.
Pribratý účastník konania nesúhlasil ani s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutí a nedostatočným
zistením skutkového stavu. Domnienky a konštrukcie žalobkýň v 4. až 8. rade ohľadom nepreukázania
nevyhnutnosti vyvlastnenia nie sú nijakým spôsobom relevantné v predmetnom konaní. Bolo

preukázané, že vo vyvlastňovacom konaní boli splnené podmienky vyvlastnenia, čo konštatovali oba
správne orgány vo svojich rozhodnutiach, ktoré boli vydané po dôkladnom preskúmaní podmienok
vyvlastnenia a priebehu vyvlastňovacieho konania. Tvrdenia o „nadbytočnosti“ konania sú špekulatívne
a žalobkyne sa takouto argumentáciou snažia navodiť dojem, že boli „donútené“ vystupovať vovyvlastňovacom konaní, čo nie je pravdou. Uvedenou právnou argumentáciou bola vylúčená akákoľvek
aplikácia ust. § 31 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. vo vyvlastňovacom konaní, preto otázky nadbytočnosti
konaniaovyvlastneníakonštrukciestýmsúvisiacezostranyžalobkýňv4.až8.radevtejtosúvislostinie

je ďalej potrebné ani skúmať. Správne orgány riadne a dostatočne odôvodnili vo svojich rozhodnutiach
zamietnutie námietky ohľadom nepriznania trov konania žalobkyniam v 4. až 8. rade, pričom správne
poukázali na aplikáciu ust. § 31 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb..
Pribratý účastník konania bol toho názoru, že žaloby žalobcov v 1. až 3. rade ako i žaloba žalobkýň v 4.
až 8. rade sú v celom rozsahu nedôvodné. Do pozornosti súdu dal rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v

konaní pod sp. zn. 6Sžk/1/2017 zo dňa 31. 05. 2017, sp. zn. 2Sžk/2/2017 zo dňa 26. 07. 2017 a sp. zn.
4Sžk/1/2018 tvrdiac, že sa jedná o rozhodnutia v obdobnej veci a navrhol, aby súd žaloby zamietol.

38. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali vyjadrenie zo dňa 23. 10. 2018 k vyjadreniu pribratého účastníka
konania zo dňa 30. 08. 2018. Uviedli, že pribratý účastník konania, t.j. spoločnosť MH Invest, s.r.o.
pozemky nadobudol tak, že si uplatnil predkupné právo voči osobám, ktoré boli aktuálne vedené ako

vlastníci pozemkov a uzavrel s nimi kúpne zmluvy. Následne na základe kúpnej zmluvy spoločnosť
MH Invest, s.r.o. previedla pozemky na spoločnosť MH Invest II, s. r. o.. Ponuka vyvlastniteľa (MH
Invest, s.r.o.) na uzatvorenie kúpnej zmluvy s vyvlastňovaným (MH Invest II, s. r. o.) ako i odpoveď
vyvlastňovaného na túto ponuku na uzatvorenie zmluvy boli vytvorené za účelom obídenia ust. § 2 ods. 1
zákona č. 282/2015 Z.z.. Návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. na uzatvorenie kúpnej zmluvy adresovaný

spoločnosti MH Invest II, s. r. o. bol absolútne neplatným úkonom, na ktorý je súd povinný prihliadať
ex offo. Jeho účelom bolo len simulovanie, resp. obídenie splnenia zákonnej podmienky podľa ust. § 2
ods. 1 písm. d/ zákona č. 282/2015 Z.z.. Vyvlastniteľ najskôr pozemky predal na základe kúpnej zmluvy
spoločnosti MH Invest II, s. r. o. a potom podal návrh na ich vyvlastnenie, ktorému správny orgán prvého
stupňa vyhovel, pričom žalovaný toto rozhodnutie potvrdil. Vyvlastnenie má až subsidiárny charakter,

teda ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť využitím predkupného práva (štátu), k čomu aj došlo,
neexistoval žiadny zákonný dôvod, aby boli pozemky vyvlastnené. Je teda zrejmé, že neboli splnené
podmienky vyvlastnenia v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z.. Prílohou vyjadrenia žalobcov
v 1. a 2. rade boli kúpne zmluvy žalobkýň v 4. až 8. rade a ďalších pribratých účastníkov konania
(fyzickýchosôb)akopredávajúcichsospoločnosťouMHInvest,s.r.o.akokupujúcim,predmetomktorých

boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Dražovce, ako i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod
sp. zn. 5Sžk/3/2017 zo dňa 30. 05. 2017 a sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 08. 11. 2017.

39. Pribratý účastník konania MH Invest, s.r.o. podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
písomné vyjadrenie zo dňa 04. 06. 2021, v ktorom uviedol, že žalobcovia boli účastníci správneho

konania výlučne z dôvodu, že ohľadom časti vyvlastnených pozemkov vedú súdne konania o určenie
vlastníctva. Ich aktívna legitimácia pre správne konanie vyplýva z ust. § 8 ods. 4 zákona č. 282/2015
Z.z.. Vyvlastňovacie rozhodnutie sa teda z hľadiska formálnych námietok, ktoré v konaní vzniesli, nijako
a ani potenciálne nedotýka ich práv a oprávnených záujmov, keďže námietku výšky vyvlastňovacej
náhrady si neuplatnili. Žalobcovia teda neboli nijako dotknutí rozhodnutiami správnych orgánov, ich

práva a oprávnené záujmy neboli nijakým spôsobom porušené, dotknuté alebo obídené, teda neboli
ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch. V správnej žalobe ani žiadnym spôsobom
nevymedzili subjektívne práva, na ktorých mali byť žalobou napadnutými rozhodnutiami ukrátení,
prípadne nevymedzili svoje práva, ktoré mali byť správnymi rozhodnutiami dotknuté, či porušené, a teda
nepostupovalivzmyslepríslušnýchustanoveníSSP.Vtejtosúvislostipribratýúčastníkkonaniapoukázal

na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. 10. 2015.
Žalobcovia teda nepreukázali svoju aktívnu procesnú legitimáciu potrebnú na začatie a vedenie tohto
súdneho konania, ani ukrátenie na právach a minimálne z tohto dôvodu by žaloba mala byť zamietnutá.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia (II. zneužitie práva zo strany žalobcov) pribratý účastník konania uviedol,
že úlohou správneho súdnictva je poskytovanie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom

fyzických osôb a právnických osôb a nie participovanie na takých postupoch, ktoré majú povahu šikany,
či zneužívania práva na súdnu ochranu na úkor iných účastníkov právnych vzťahov, či orgánu verejnej
správy. Žalobcovia v 1. až 3. rade úplne nedôvodne, účelovo a nezmyselne vznášali všetky možné
námietky, len aby dané konanie zaťažili ďalšími neúmernými procesnými úkonmi, neustále vznášali
námietky predpojatosti konajúcich úradníkov orgánu verejnej správy, navrhovali prerušenie konania a

začatie konania pred Ústavným súdom SR ohľadom výkladu právnych ustanovení, prípadne uplatňovali
abstraktné a všeobecné pripomienky k právnemu vzťahu medzi vyvlastňovaným a vyvlastňovateľom,
ktorý sa ich priamo nijako nedotýka.Správne žaloba žalobcov má zjavne šikanózny charakter a sleduje sa ňou výlučne zneužitie práva a z
toho dôvodu pribratý účastník žiadal, aby súd správnu žalobu odmietol podľa ust. § 98 ods. 1 písm. h/
SSP a priznal mu náhradu trov konania, alternatívne, pokiaľ súd nevzhliadne možnosť takto postupovať,

pribratý účastník konania žiadal, aby správny súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

40. Na pojednávaní konanom dňa 29. 03. 2022 sa v zmysle svojich písomných podaní vyjadrila právna
zástupkyňa žalobcov v 1. a 2. rade, právny zástupca žalobcu v 3. rade, zástupca žalovaného a právny
zástupca pribratého účastníka konania v 1. rade.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

41. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podaných
žalôb žalobcov v 1. až 3. rade a dôvodmi žaloby žalobkýň v 4. až 8. rade (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej aj „SSP“) a vychádzajúc

zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 10.
2016 a dospel k záveru, že podané žaloby žalobcov v 1. až 3. rade a žaloba žalobkýň v 4. až 8. rade
nie sú dôvodné, a preto ich podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

42. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a

záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali

neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 5 vyššie citovaného zákona, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje
osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje
sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je

nehnuteľnosť.
Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 10 vyššie citovaného zákona, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti

nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.
Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie
o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie
nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho
orgánu.

Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Podľa § 12 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania
vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že
zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho
uskutočnenia ďalšieho konania.

Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné
odvolanie.
Podľa § 31 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša
tento orgán. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní
vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba.

Správny orgán môže účastníkom konania, zúčastneným osobám, svedkom a znalcom uložiť, aby
nahradili trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením; môže im tiež uložiť, aby nahradili trovy,
ktoré vznikli ich zavinením, ostatným účastníkom konania.Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej

ohliadke.
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.
Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 5 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.
Podľa § 36 vyššie citovaného zákona, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre

rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení
znalca sa možno odvolať.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá

účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

43.Podľa§1ods.1,2,3,7,8,9 zákona č.175/1999Z.z.oniektorýchopatreniachtýkajúcichsaprípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon
upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú

významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.
Významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak
a/ finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 100 miliónov eur
investičných nákladov,

b/ je národohospodársky významná alebo jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300
nových pracovných miest a
c/ vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom
záujme.
Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať

a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo
významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o
nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo
b/ podnik so 100% majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na
zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej

uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Žiadosťou je žiadosť o vydanie osvedčenia o významnej investícii príslušným ministerstvom.
Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou.Držiteľom osvedčenia je podnik, ktorý zabezpečuje významnú investíciu a ktorému bolo postupom podľa
tohto zákona vydané príslušným ministerstvom osvedčenie o významnej investícii.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 7 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na

schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa
podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti,
ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2.
Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na
vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej

investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.
V osvedčení o významnej investícii sa uvádza
a/ údaj o tom, že ide o významnú investíciu,
b/ identifikačné údaje o držiteľovi osvedčenia,
c/ identifikačné údaje o podnikovom pozemku,
d/ opis stavby, ktorá má stáť na podnikovom pozemku,

e/ údaj o sume investičných nákladov, ak ide o stavbu podľa § 1 ods. 2.
Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného
konania,1b)knávrhunazačatievyvlastňovaciehokonania2)aknávrhunazačatiestavebnéhokonania.
1c)
Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká

zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii
vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva.
Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d)
Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie

konanie.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, ak bolo vydané podniku osvedčenie podľa § 3,
a/ správca podnikového pozemku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, je povinný podnikový
pozemok odplatne previesť na podnik,
b/ Slovenský pozemkový fond je povinný odplatne previesť na podnik podnikový pozemok, s ktorým

nakladá. 3)
Zmluvy podľa odseku 1 treba uzavrieť do 30 dní odo dňa doručenia návrhu podniku na uzavretie zmluvy
a predloženia osvedčenia podľa § 3, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Písomný návrh podniku na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva k podnikovému pozemku,
ktorý obsahuje náležitosti podľa osobitného predpisu,4a) sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi

nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, oprávnenému z vecného bremena
alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako
doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Súčasťou písomného návrhu je
upozornenie, že ak na návrh vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena nereaguje
písomne do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý a bude

možné konať podľa § 4a.
Podľa § 4a ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, na účel realizácie významnej investície možno za
náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak
je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento
zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu

začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom
pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej
investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3.
Bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou podľa § 4 ods. 4 až 6 sa preukazuje
písomným

a/ odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vlastníkom nehnuteľnosti alebo oprávneným z vecného
bremena alebo
b/ potvrdením o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vlastníkovi nehnuteľnosti alebo
oprávnenému z vecného bremena, najmä doručenkou, ak vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z
vecného bremena neodpovedal v lehote 15 dní odo dňa doručenia návrhu na uzavretie dohody.

Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie,
správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej
všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za
vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu vočipodniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení,
inak toto právo zanikne.

44. Podľa § 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení
vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
účinnom do 31. 08. 2018, tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho
práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku

stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom
záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.
Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, vyvlastnenie možno uskutočniť len
a/ v nevyhnutnej miere,
b/ vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí
preukázať vo vyvlastňovacom konaní,

c/ za primeranú náhradu, a
d/ ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným
rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom konaní.
Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode

vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre
vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to
vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď
tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho
majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo

stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 3 ods. 1, 3, 6 vyššie citovaného zákona, bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho
práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe
dohodou sa preukazuje

a/ písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením
spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má
uskutočniť vyvlastnenie alebo
b/ dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou,
ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený,

ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu.2)
Písomný návrh na uzavretie dohody, ktorou chce vyvlastniteľ dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou, musí
obsahovať návrh náhrady za nadobudnutie, obmedzenie alebo zrušenie práva k pozemku alebo ku
stavbe, ku ktorému vyvlastniteľ priloží
a/ upozornenie o tom že, ak vyvlastňovaný neodpovie na návrh na uzavretie dohody v lehote 90 dní

odo dňa jeho doručenia, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu, považuje sa návrh na uzavretie
dohody za odmietnutý,
b/ upozornenie o tom, že ak nedôjde k uzavretiu dohody, vlastnícke právo, ktoré je predmetom návrhu
na uzavretie dohody, môže byť predmetom vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní,
c/ odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s

odôvodnením,
d/ oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho časť
pozemku, ak je predmetom dohody len časť pozemku, a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom
na určenie náhrady.
Písomnýnávrhnauzavretiedohodysadoručujedoporučenedovlastnýchrúkvlastníkovipozemkualebo

vlastníkovi stavby, alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok.
Podľa§4ods.1,2,3,4,5,6,7vyššiecitovanéhozákona,vyvlastnenémupatrízavyvlastnenieprimeraná
náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.
Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením
náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania

má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Tento spôsob vyrovnania sa nevzťahuje na
vyvlastnenie podľa osobitných zákonov.3)
Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná
hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí nazáklade znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako
všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.
Ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník

konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku
priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo
vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za
vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami
konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.

Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú
vyvlastnenému alebo inému účastníkovi konania v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím
konaním, ako aj vyvlastnením, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje.
Za účelne vynaložené náklady, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním,
ako aj vyvlastnením, sa považujú najmä
a/ náklady na presťahovanie hnuteľného majetku alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovaného

pozemku alebo vyvlastňovanej stavby,
b/ náklady spojené so zmenou trvalého bydliska, náklady spojené so zmenou sídla alebo so zmenou
miesta podnikania,
c/ náklady spojené s prekládkou technickej infraštruktúry, ktoré vzniknú v dôsledku obmedzenia alebo
zrušenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu,

d/ súdne poplatky, správne poplatky, ako aj odmena notára, ktoré vyvlastňovaný alebo iná oprávnená
osoba preukázateľne vynaloží v súvislosti s vyvlastnením.
Sumu náhrady nákladov podľa odseku 5 je povinný preukázať ten účastník konania, ktorý ich uplatnil.
Podľa § 6 ods. 1, 6 vyššie citovaného zákona, náhradu za odňatie vlastníckeho práva poskytne
vyvlastniteľ vyvlastnenému jednorazovo, spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení a v lehote 30

dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ak osobitný zákon neustanovuje
inak.5)
Náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti rozhodnutia nebolo
právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená
exekúcia, ktorých predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby,

zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do
úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba.
Podľa § 7 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, na konanie o vyvlastnení je príslušný okresný
úrad v sídle kraja, v územnom obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba, o ktorej sa má
konať, ak osobitný zákon neustanovuje inak.8)

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
a/ vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach vyvlastnenia, v ktorých vo vyvlastňovacom konaní
v prvom stupni koná okresný úrad v sídle kraja ako vyvlastňovací orgán,
Podľa § 8 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú:
a/ vyvlastniteľ,

b/ vyvlastňovaný,
c/ správca konkurznej podstaty,
d/ osoba, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté.
Ak vlastnícke právo k vyvlastňovanému pozemku alebo vyvlastňovanej stavbe je predmetom súdneho
konania, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú účastníci súdneho konania, a to až do nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh
vyvlastniteľa.
Podľa § 10 ods. 4, 10, 11, 12, 13 vyššie citovaného zákona, vyvlastňovací orgán je povinný
písomne oznámiť začatie vyvlastňovacieho konania všetkým účastníkom vyvlastňovacieho konania,

zúčastneným osobám a príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do siedmich dní
od doručenia návrhu. Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania musí obsahovať údaje o pozemku
alebo stavbe podľa osobitného zákona.10)
Vyvlastňovací orgán nariadi vždy ústne pojednávanie o návrhu.
Vyvlastňovací orgán písomne oznámi účastníkom vyvlastňovacieho konania a zúčastneným osobám

termín uskutočnenia ústneho pojednávania o návrhu najmenej 15 dní vopred.
Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť
najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky,
ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, saneprihliada. Na túto skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené
osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania.
Účastník vyvlastňovacieho konania môže uplatniť námietku predpojatosti, ktorá obsahuje skutočnosti

nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca vyvlastňovacieho orgánu, najneskôr na ústnom pojednávaní
alebo do 30 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. V námietke predpojatosti musí byť
uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť zamestnanec vyvlastňovacieho orgánu vylúčený,
a kedy sa účastník vyvlastňovacieho konania podávajúci námietku predpojatosti o dôvode vylúčenia
dozvedel. Vyvlastňovací orgán poučí účastníka vyvlastňovacieho konania o možnosti uplatniť námietku

predpojatosti v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania.
Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené
týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku
alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.
Výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán
a/ určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,

b/ rozhodne o
1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,
2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo
3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku
stavbepotrebnéhonauskutočneniestavby,aleboopatreniavoverejnomzáujme;opatrenímvoverejnom

záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia,
nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho
dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme.
c/ rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo
podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť,

d/ rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7,
e/ určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby
na účel, na ktorý sa vyvlastnila,
f/ rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli
uplatnené,

g/ rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.
Výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán
a/ určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu
podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a
vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie

v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd,
b/ rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k
vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť

uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby.
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom
konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa §
7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.
Včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie

výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania
výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
vyvlastnení prechádza na vyvlastniteľa vlastnícke právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho

prospechvzniká,obmedzujesa,alebozanikáprávozodpovedajúcevecnémubremenukpozemkualebo
ku stavbe, alebo v jeho prospech sa obmedzuje, alebo zaniká iné právo k pozemku alebo ku stavbe,
alebo sa na pozemku alebo na stavbe zriaďujú iné opatrenia.
Podľa § 16 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, vyvlastnený pozemok alebo vyvlastnenú stavbu možno
užívať len na účel, na ktorý bola vyvlastnená.

S užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať v lehote určenej v
rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie trvať viac ako dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení a pri líniovej stavbe13) nesmie trvať viac ako päť rokov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.Podľa § 18 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní,14) ak tento zákon neustanovuje inak

45. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len CSP), o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci
samej.

46. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

Podľa § 61 písm. a/ SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým
a/ fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo
dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu,
Podľa § 65 ods. 1, 3 SSP, v záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo

súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Ak boli takéto konania pridelené viacerým
senátom alebo sudcom toho istého správneho súdu, rozhodne o spojení konaní predseda senátu alebo
sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
Predseda senátu uznesením spojí na spoločné konanie veci, ak sa preskúmania zákonnosti v tej istej
veci domáhajú súčasne viacerí účastníci administratívneho konania alebo účastník administratívneho

konania a prokurátor. Ustanovenie odseku 1 druhej vety platí obdobne.
Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak
b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu,
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu

verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

47. Správny súd v predmetnej veci v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s návrhom

žalobcov v 1. až 3. rade zo dňa 21. 11. 2016 (ktorý bol súčasťou podanej žaloby) na prerušenie konania
podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP. Tento návrh vo svojich identických žalobách odôvodnili tým, že
odvolací orgán, t.j. žalovaný (Ministerstvo dopravy a výstavby SR) je jediným spoločníkom vyvlastniteľa
(MH Invest, s.r.o.) a vzhľadom na tento pomer odvolacieho orgánu k vyvlastniteľovi ako účastníkovi
konania uplatnili voči všetkým zamestnancom žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu námietku

predpojatosti, o ktorej nebolo rozhodnuté. V prípade, ak by mal správny súd za to, že o odvolaní žalobcov
v 1. až 3. rade proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 08. 2016 mohol rozhodnúť
výlučne žalovaný ako odvolací orgán v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní
pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 282/2015 Z.z.) žalobcovia v 1. až 3. rade navrhli,

aby správny súd konanie prerušil podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP a podal Ústavnému súdu SR
návrh na začatie konania o súlade ust. § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. s Ústavou SR (články 1
ods. 1, 46 ods. 1).V zmysle ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP je obligatórnym dôvodom prerušenia konania iniciovanie
konania pred Ústavným súdom SR podľa osobitného predpisu v prípade, ak súd dospel k záveru, že
sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Podanie návrhu na začatie konania o

súlade právnych predpisov je namieste vtedy, ak sa správny súd domnieva, že určujúca otázka pre jeho
rozhodnutie vo veci je v právnom poriadku upravená ústavne nekonformným spôsobom. Môže ísť pritom
o otázku týkajúcu sa správneho súdneho procesu, ako i administratívneho konania, či hmotnoprávneho,
alebo procesného charakteru. Súčasne by malo ísť o takú úpravu, ktorá danú otázku neupravuje
jednoznačne a v takom rozsahu, že „sporný moment“ nemožno vyriešiť v rámci sudcovskej tvorby práva

dotvorením neurčitej alebo neúplnej právnej úpravy jej súdnym výkladom. Zákon súčasne určuje, že
prerušenie konania podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP je spojené s podaním návrhu o súlade právnych
predpisov na Ústavný súd SR (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny
poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 558 s.).
V ust. § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov
je podľa názoru súdu celkom jednoznačne zakotvené, že „na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods.

2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a/“, teda v súčasnosti Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Toto
ministerstvovzmysleust.§7ods.2písm.a/vyššieuvedenéhozákonavykonávaštátnusprávuvdruhom
stupni vo veciach vyvlastnenia, v ktorých vo vyvlastňovacom konaní v prvom stupni koná okresný úrad
v sídle kraja ako vyvlastňovací orgán. Zákon č. 282/2015 Z.z. teda v ust. § 7 ods. 2 písm. a/ a v ust.

§ 14 ods. 1 celkom jednoznačným spôsobom určil správny orgán, ktorý je za splnenia tam uvedených
podmienok odvolacím orgánom vo vyvlastňovacom konaní, pokiaľ v prvom stupni konal okresný úrad
v sídle kraja. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na
podanie návrhu Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade ust. § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015
Z.z. s Ústavou SR a s tým spojené prerušenie konania v intenciách ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP,

nakoľko v danej veci nebola naplnená hypotéza daného ustanovenia. Právna úprava obsiahnutá v ust.
§ 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z., ktorá odkazuje na ust. § 7 ods. 2 písm. a/ tohto zákona je podľa
názoru správneho súdu dostatočne určitá, zrozumiteľná a nepripúšťajúca možnosť rôznych výkladov,
nakoľko je z nej zrejmé, že odvolacím orgánom vo vyvlastňovacom konaní (pokiaľ v prvom stupni konal
a rozhodoval okresný úrad v sídle kraja) je Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ktoré ako jediné bolo

oprávnené a povinné konať v prípade odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 18. 08. 2016 o vyvlastnení. Skutočnosť, že Ministerstvo výstavby, dopravy a regionálneho
rozvoja SR bolo v období od 17. 03. 2016 do 23. 03. 2018 (teda i v čase, keď ako odvolací orgán
rozhodovalo o odvolaniach žalobcov v 1. až 3. rade proti rozhodnutiu zo dňa 18. 08. 2016 o vyvlastnení)
spoločníkom spoločnosti MH Invest, s.r.o. (navrhovateľ vyvlastnenia pozemkov - vyvlastniteľ) podľa

názoru súdu nie je bez ďalšieho dôvodom na postup podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, teda na
podanie návrhu na Ústavný súd SR na konanie o súlade právnych predpisov.
V súvislosti s návrhom žalobcov v 1. až 3. rade na postup podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP správny
súd dáva do ich pozornosti, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia je povinný postupovať (a prerušiť
konanie) len v prípade, ak pred rozhodnutím vo veci sám dôjde k záveru, že sú splnené podmienky na

konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR. V takom prípade podá Ústavnému
súdu SR návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. V predmetnej veci však správny súd
nedospel k záveru, že ust. § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. je v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy SR (ktoré uvádzali žalobcovia), resp. v rozpore s inými jej článkami, teda neboli splnené zákonné
podmienky na žalobcami navrhovaný postup a na obligatórne prerušenie konania podľa ust. § 100 ods.

1 písm. b/ SSP. Na podanie návrhu ústavnému súdu na začatia konania o súlade právnych predpisov
nemávplyvskutočnosť,žekpresvedčeniuosplnenípodmienoknakonanieosúladeprávnychpredpisov
dospel účastník, resp. účastníci konania, ako tomu bolo v tomto prípade. Z uvedených dôvodov správny
súd návrh žalobcov v 1. až 3. rade na prerušenie konania zamietol.
Keďže správny súd návrh na prerušenie konania zamietol, nerozhodoval o ňom samostatným

uznesením, ale rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobcov v 1. až 3. rade na prerušenie konania je
súčasťou výrokovej časti tohto rozsudku, teda meritórneho rozhodnutia, čo je v súlade s ust. § 162 ods.
3 CSP s použitím ust. § 25 SSP.
48. Následne bolo úlohou správneho súdu v predmetnej veci v rozsahu dôvodov podaných žalôb
žalobcov v 1. až 3. rade a žalobkýň v 4. až 8. rade preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

žalovaného zo dňa 10. 10. 2016 a posúdiť, či ako odvolací správny orgán postupoval alebo nepostupoval
v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 08. 2016,
ktorým tento ako príslušný správny orgán podľa ust. § 2 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní
pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018 (ďalej aj zákon č. 282/2015 Z.z.)
vo verejnom záujme vyvlastnil vlastnícke právo vlastníka, t.j. spoločnosti MH Invest II, s. r. o. k tam
označeným pozemkom na LV č. XXXX v katastrálnom území T. (s uvedením parc. č., druhu pozemku,

celkovej výmery v m2, podielu v m2 a náhrady za vyvlastnený podiel) v prospech spoločnosti MH Invest,
s.r.o. na účel podľa ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon
č. 175/1999 Z.z.) pre stavbu „Vybudovanie strategického parku - k.ú. P., N., T., D., N. a C.“. Súčasťou
výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 18. 08. 2016 je i výrok o tom, že za vyvlastnené pozemky patrí

spoločnosti MH Invest II, s. r. o. náhrada podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. určená znaleckým
posudkom v sume 904.557,60 eur. Náhradu v sume 46.002,33 eur uhradí spoločnosť MH Invest, s.r.o.
v určenej lehote na účet spoločnosti MH Invest II, s. r. o. a náhradu v sume 858.555,27 eur uhradí
spoločnosť MH Invest, s.r.o. v určenej lehote do úschovy Okresného súdu Nitra podľa ust. § 6 ods. 6
zákona č. 282/2015 Z.z. z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní.
Správny orgán prvého stupňa zároveň vo svojom rozhodnutí rozhodol tak, že zamietol tam uvedené

námietky žalobcov v 1. až 3. rade a taktiež aj námietky žalobkýň v 4. až 8. rade (týkajúce sa náhrady
trov právneho zastúpenia), ktorým nepriznal náhradu trov konania.

49. Podstatnou námietkou žalobcov v 1. až 3. rade v ich identických žalobách boli námietky predpojatosti
(tento pojem používa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov) v III. časti ich žalôb, o ktorých nebolo rozhodnuté, s čím žalobcovia spájali porušenie ich
procesných práv, a preto sa správny súd s týmito námietkami bude podrobne zaoberať v tomto bode
svojho rozsudku.
Medzi základné procesné pravidlo v správnom konaní patrí aj zásada nestrannosti správneho orgánu
zaručujúca objektívnosť rozhodovania a rozhodnutia správneho orgánu. Vznik akejkoľvek pochybnosti o

nedodržaní tejto zásady môže mať za následok vadnosť samotného rozhodnutia vo veci a pochopiteľne
môže viesť k zrušeniu alebo k zmene rozhodnutia vydaného v takomto konaní. Zárukou nestrannosti
rozhodovania zamestnanca správneho orgánu je jeho nepredpojatosť , t.j. jeho schopnosť udržať
si potrebný objektívny nadhľad nad posúdením a rozhodnutím konkrétnej veci, pričom odôvodnenú
pochybnosť o jeho nepredpojatosti so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom, nie je potrebné dokazovať, stačí len existencia takejto odôvodnenej pochybnosti.
Účastník správneho konania môže uplatniť námietku predpojatosti v priebehu celého správneho konania
až do vydania rozhodnutia vo veci, pričom táto možnosť nie je vylúčená ani v rámci odvolacieho
konania. Rozhodujúcim faktom na jej uplatnenie je existencia skutočnosti nasvedčujúcej predpojatosť
zamestnanca správneho orgánu a okamih, kedy sa o tejto skutočnosti účastník konania dozvedel.

V predmetnej veci vyvlastňovacieho konania bolo potrebné aplikovať ust. § 10 ods. 13 zákona č.
282/2015 Z.z., z ktorého vyplýva možnosť účastníka tohto konania uplatniť námietku predpojatosti, ktorá
obsahuje skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca vyvlastňovacieho orgánu, a to najneskôr
na ústnom pojednávaní alebo do 30 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach účastník konania
dozvedel, pričom v námietke predpojatosti musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý

má byť zamestnanec vyvlastňovacieho orgánu vylúčený a kedy sa účastník vyvlastňovacieho konania
podávajúci námietku predpojatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. O možnosti uplatnenia námietky
predpojatosti je vyvlastňovací orgán povinný účastníka vyvlastňovacieho konania poučiť, a to v
oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania. V súlade s uvedeným ustanovením správny orgán prvého
stupňa aj postupoval a v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania zo dňa 18. 07. 2016 poučil jeho

účastníkov o možnosti uplatniť námietku predpojatosti zamestnanca vyvlastňovacieho orgánu, pričom
text tohto poučenia je totožný s dikciou zákona. Oznámenie bolo doručené žalobcom v 1. a v 2. rade dňa
25. 07. 2016 (ich právnemu zástupcovi dňa 21. 07. 2016) a zásielka adresovaná žalobcovi v 3. rade sa
vrátila správnemu orgánu prvého stupňa dňa 29. 07. 2016 ako neprevzatá v odbernej lehote. Dňa 10. 08.
2016 bola spísaná zápisnica o priebehu ústneho pojednávania, z ktorej je zrejmé, že za správny orgán,

t.j. Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky sa konania zúčastnila Mgr. X. W. (konajúca za
správny orgán) a ďalej právni zástupcovia žalobcov v 1. až 3. rade, ktorí predložili identické písomné
podania zo dňa 08. 08. 2016 označené ako „námietky proti vyvlastneniu“, v ktorých zhodne namietali
s poukazom na ust. § 10 ods. 13 zákona č. 282/2015 Z.z., že správny orgán im neoznámil, ktorý jeho
zamestnanec bude vec prejednávať a rozhodovať, pričom tvrdili, že v dôsledku tohto postupu im bola

odňatá možnosť námietku predpojatosti uplatniť, nakoľko bez identifikácie osoby takéhoto zamestnanca
nie je možné námietku objektívne uplatniť.
Z dikcie ust. § 10 ods. 13 zákona č. 282/2015 Z.z. nemožno vyvodiť povinnosť vyvlastňovacieho
správneho orgánu v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania identifikovať svojho zamestnanca aoznamovať účastníkom konania jeho meno. Toto zhodne konštatovali žalobcovia v 1. až 3. rade i v
podaných žalobách, ktorí však zároveň poukázali na nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 148/06-33
zo dňa 12. 04. 2007 a na povinnosť správneho orgánu uplatniť taký výklad právnej normy, ktorý je pre

práva účastníka priaznivejší. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti žalobcov v 1. až 3. rade
uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. I. ÚS 212/06 zo dňa 25. 06. 2006, v zmysle ktorého
„zodpovedá skutočnosti, že je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje
dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny predpis
spôsobom ústavne konformným. Toto právo a zároveň aj povinnosť všeobecných súdov vyplývajúca z čl.

152 ods. 4 Ústavy SR sa však nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu vylučuje
jeho interpretáciu iným spôsobom. V takomto prípade totiž odlišné ponímanie normatívneho textu by
bolo treba považovať za prejav arbitrárnosti“. Správny súd je toho názoru, že toto uznesenie Ústavného
súdu SR možno aplikovať i v predmetnej veci, nakoľko z ust. § 10 ods. 13 zákona č. 282/2015 Z.z. ani
výkladom nemožno vyvodiť povinnosť vyvlastňovacieho orgánu v oznámení o začatí vyvlastňovacieho
konania identifikovať, resp. inak určiť svojho zamestnanca, ktorý bude vo vyvlastňovacom konaní konať,

čo znamená, že postup správneho (vyvlastňovacieho) orgánu pri vydávaní oznámenia zo dňa 18. 07.
2016 bol správny a súladný so zákonom. Napriek tomu žalobcovia v 1. až 3. rade žiadali, aby súd uplatnil
taký výklad, ktorý podľa ich názoru predstavuje „realizáciu Ústavou SR garantovaných práv“.
Pokiaľ by správny orgán prvého stupňa v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania zo dňa 18.
07. 2016 oznámil meno zamestnanca, ktorý bude v tomto konaní zastupovať vyvlastňovací orgán a

konať zaň, znamenalo by to, že tento zamestnanec by sa musel dňa 10. 08. 2016 zúčastniť aj ústneho
pojednávania. V praxi však nemožno vylúčiť rôzne objektívne alebo i subjektívne dôvody, pre ktoré
by sa určený zamestnanec nemohol ústneho pojednávania v určený deň zúčastniť a pojednávanie by
sa nemohlo uskutočniť (čo by znamenalo nežiadúce predlžovanie vyvlastňovacieho konania), resp. by
určený zamestnanec musel byť zastúpený iným zamestnancom, ktorý ale nebol uvedený v oznámení

akozástupcasprávnehoorgánu(čobymoholnamietaťúčastníkkonania,žezaúradkonalzamestnanec,
ktorý nebol na to určený). Aj z týchto praktických dôvodov podľa názoru súdu nebolo úmyslom
zákonodarcu v ust. § 10 ods. 13 zákona č. 282/2015 Z.z. uložiť vyvlastňovaciemu orgánu povinnosť,
aby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania identifikoval svojho zamestnanca, ktorý bude za
orgán konať v tomto konaní. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcov v 1. až 3. rade, že bez

identifikácie zamestnanca v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania im bola odňatá možnosť
reálne uplatniť námietku predpojatosti proti konkrétnemu zamestnancovi správneho orgánu, nakoľko
toto ich tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. V súvislosti so žalobcami namietaným porušením povinnosti
správneho orgánu prvého stupňa oznámiť im meno zamestnanca, ktorý bude vo veci konať, správny
súd považuje za potrebné zdôrazniť, že námietku predpojatosti proti zamestnankyni správneho orgánu

prvého stupňa, ktorú žalobcovia v 1. až 3. rade vzniesli až v podaní zo dňa 05. 09. 2016, teda v
odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o vyvlastnení, neodôvodňovali žiadnou
skutočnosťou, ktorá nastala pred pojednávaním (resp. ktorá by im bola vo vzťahu k tejto zamestnankyni
známa už pred pojednávaním) a ktorú by nemohli uplatniť len z toho dôvodu, že nevedeli meno tejto
zamestnankyne. Toto podľa názoru správneho súdu jednoznačne poukazuje na účelovosť tvrdenia

žalobcov o nemožnosti vzniesť námietku predpojatosti z dôvodu neidentifikovania zamestnankyne, ktorá
bude konať vo vyvlastňovacom konaní za správny orgán, a to už v oznámení o začatí vyvlastňovacieho
konania.
Žalobcovia v 1. až 3. rade, konajúci prostredníctvom svojich právnych zástupcov, sa najneskôr na
pojednávaní konanom dňa 10. 08. 2016 dozvedeli meno zamestnankyne správneho orgánu, ktorá bude

konať za správny orgán vo vyvlastňovacom konaní. Správny súd z administratívneho spisu zistil a
konštatuje, že žalobcovia v 1. až 3. rade v prvostupňovom správnom (vyvlastňovacom) konaní, ktoré
sa začalo dňa 14. 07. 2016 na základe návrhu vyvlastniteľa zo dňa 07. 07. 2016 na vyvlastnenie
pozemkov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ žiadnu námietku predpojatosti proti P.. X.
W., ani proti žiadnemu inému zamestnancovi vyvlastňovacieho orgánu ako správneho orgánu prvého

stupňa nevzniesli. V spise sa nenachádza žiadne ich podanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že
proti P.. X. W. (resp. inému zamestnancovi) správneho orgánu vzniesli námietku predpojatosti v zmysle
ust. § 9 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj zákon č. 71/1967 Zb.), ktorý sa ako všeobecný právny predpis podľa ust. § 18
ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. vzťahuje i na vyvlastňovacie konanie, nakoľko inak v tomto zákone nie

je ustanovené. Oznámenie skutočností nasvedčujúcich vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu má
charakter podania v zmysle ust. § 19 zákona č. 71/1967 Zb., a preto z neho musia byť zrejmé všetky
podstatnéokolnosti,najmämusiabyťkonkretizovanéskutočnostinasvedčujúcevylúčeniuzamestnanca.
Zákonnými dôvodmi, pre ktoré je konkrétny zamestnanec vylúčený z prejednávania veci je výlučne jehopomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom a jeho účasť na konaní v tej istej veci ako
zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Podanie obsahujúce uvedené náležitosti a dôvody sa
v administratívnom spise nenachádza a žalobcovia v 1. až 3. rade ani nepreukázali jeho podanie a

existenciu v predmetnej veci, a to ani na ústnom pojednávaní konanom dňa 10. 08. 2016, kedy bola
preukázateľne identifikovaná zamestnankyňa správneho orgánu, ktorá bude vo veci konať a kedy bolo
zároveň podľa ich tvrdenia zrejmé, že „... X. W., úrad i konanie sú pod vplyvom vyvlastniteľa ...“. Podľa
názoru súdu nemožno stotožňovať námietku žalobcov v 1. až 3. rade v podaní zo dňa 08. 08. 2016
(námietky proti vyvlastneniu) spočívajúcu v tom, že im nebolo oznámené meno zamestnanca správneho

orgánu, ktorý bude vo veci konať s námietkou predpojatosti v zmysle ust. § 9 a nasl. zákona č. 71/1967
Zb., ktorá nebola podaná ani na pojednávaní dňa 10. 08. 2016, kedy bola identifikovaná zamestnankyňa
správneho orgánu oprávnená vo veci konať, ani do rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dňa
18. 08. 2016.
Až v odvolaní zo dňa 05. 09. 2016 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18.
08. 2016 žalobcovia v 1. až 3. rade uviedli, že „v priebehu pojednávania bolo zrejmé, že X. W.,

Úrad i konanie sú pod vplyvom vvvlastniteľa, keď jednotliví účastníci prítomní na pojednávaní boli
ohľadneprocesnýchprávmajoritneusmerňovanínamiestoÚraduzostranyzamestnancovvyvlastniteľa.
Na základe uvedených skutočností účastník uplatňuje v zákonnej lehote 30 dní odo dňa, keď sa o
týchto skutočnostiach dozvedel (10. 08. 2016 na pojednávaní), námietku predpojatosti voči X. W.
a úradu“. Z uvedeného možno vyvodiť, že na pojednávaní dňa 10. 08. 2016 sa žalobcovia v 1. až

3. rade, zastúpení právnymi zástupcami, dozvedeli o takých skutočnostiach, ktoré podľa ich názoru
odôvodňujú uplatnenie námietky predpojatosti proti zamestnankyni vyvlastňovacieho orgánu a možnosť
jej uplatnenia využili až v podaniach zo dňa 05. 09. 2016. Žalobcovia v 1. až 3. rade teda neuplatnili
námietku predpojatosti proti zamestnankyni vyvlastňovacieho orgánu priamo na pojednávaní dňa 10.
08. 2016, keď sa podľa ich tvrdenia dozvedeli o jej predpojatosti, ale urobili tak v podaniach zo dňa 05.

09. 2016 (odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa), ktoré boli doručené správnemu
orgánu prvého stupňa dňa 08. 09. 2016, teda v lehote do 30 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach
dozvedeli na pojednávaní. Vzhľadom na formuláciu ustanovenia o lehote, v ktorej možno uplatniť
námietku predpojatosti (najneskôr na ústnom pojednávaní alebo do 30 dní odo dňa, keď sa účastník
konania dozvedel o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie zamestnanca vyvlastňovacieho orgánu)

zákon nelimituje uplatnenie námietky predpojatosti vydaním prvostupňového rozhodnutia. Námietku
predpojatosti je možné uplatniť aj v odvolacom konaní, pričom rozhodujúcim faktom na jej uplatnenie
je existencia skutočnosti nasvedčujúcej predpojatosť zamestnanca správneho orgánu a okamih, kedy
sa o tejto skutočnosti účastník konania dozvedel. Súd je však toho názoru, že pre žalobcov v 1. až 3.
rade, ktorí boli na ústnom pojednávaní kvalifikovane právne zastúpení, platí, že pokiaľ zistili dôvody

predpojatosti zamestnankyne správneho orgánu prvého stupňa na pojednávaní, mohli a mali námietku
predpojatosti vzniesť na pojednávaní. Tento názor súdu vyplýva priamo z dikcie ust. § 10 ods. 13 veta
prvá zákona č. 282/2015 Z.z. (účastník vyvlastňovacieho konania môže uplatniť námietku predpojatosti,
ktorá obsahuje skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca vyvlastňovacieho orgánu, najneskôr
na ústnom pojednávaní alebo do 30 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel) a

lehota 30 dní platí pre prípady, keď sa napríklad účastník konania na pojednávaní nezúčastnil a až
následne zistil alebo sa dozvedel nejaký dôvod predpojatosti konajúceho zamestnanca. Žalobcovia v
1. až 3. rade podali námietku predpojatosti oneskorene, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
(mali tak urobiť najneskôr na pojednávaní) a naviac, námietku predpojatosti ani riadne nezdôvodnili.
Konštatovanie žalobcov v 1. až 3. rade v odvolaniach zo dňa 05. 09. 2016 ako i v podaných žalobách,

že zamestnankyňa správneho orgánu Silvia Bellerová (rovnako ako úrad i konanie) bola pod vplyvom
vyvlastniteľa, resp. že účastníci prítomní na pojednávaní boli ohľadne ich procesných práv majoritne
usmerňovaní zamestnancom vyvlastniteľa (namiesto úradu) nemá oporu ani v zápisnici zo dňa 10. 08.
2016 z pojednávania. Pokiaľ k takému konaniu na pojednávaní skutočne došlo, žalobcovia v 1. až 3.
rade zastúpení svojimi právnymi zástupcami, mali žiadať o jeho zaznamenanie, resp. o zaznamenanie

prejavu tvrdeného konania a prejavu vplyvu zamestnancov vyvlastniteľa na zamestnankyňu správneho
orgánu. Všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia žalobcov v 1. až 3. rade o konaní zamestnancov
vyvlastniteľanapojednávaníaotom,žekonajúcazamestnankyňasprávnehoorgánuprvéhostupňabola
podichvplyvom,podľanázorusprávnehosúdunemožnopovažovaťzaexistenciudôvodnejpochybnosti
o jej nepredpojatosti so zreteľom na jej pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom.

Bez ohľadu na to, že námietka predpojatosti proti zamestnankyni správneho orgánu prvého stupňa
Mgr. X. W. nebola podaná v súlade s ust. § 10 ods. 13 zákona č. 282/2015 Z.z. (teda najneskôr na
pojednávaní a nebola ani dostatočne odôvodnená), bolo povinnosťou príslušného správneho orgánu o
nej rozhodnúť v zmysle ust. § 12 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. formou rozhodnutia, čo sa v tomto prípadenestalo a takéto rozhodnutie sa v administratívnom spise nenachádza, a toto pochybenie je potrebné
správnym orgánom vytknúť. Nerozhodnutie o oneskorene podanej a nedostatočne zdôvodnenej
námietke predpojatosti, však podľa názoru súdu nie je takou vadou konania, ktorá by znamenala

podstatné porušenie povinností v konaní pred orgánom verejnej správy a ktorá by mohla mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Podstatné porušenie ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy znamená, že postupom orgánu verejnej správy došlo k odňatiu možnosti
účastníkovi riadne konať pred správnym orgánom. K takejto skutočnosti však nedošlo, pretože odvolanie
žalobcov v 1. až 3. rade bolo riadne prejednané a bolo o ňom rozhodnuté. Nerozhodnutie o námietke

predpojatosti v predmetnej veci proti zamestnankyni správneho orgánu prvého stupňa P.. X. W. nie
je teda dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, čoho sa domáhali
žalobcoviav1.až3.radevosvojichžalobách.Dôvodomnazrušenierozhodnutiažalovanéhoniejeanitá
skutočnosť, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s námietkou predpojatosti,
pretože o tejto námietke mal príslušný správny orgán rozhodnutím rozhodnúť a nie sa s ňou vysporiadať.
Správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s takými námietkami, ktoré majú pre vec

význam.Podanieoneskorenejanedostatočnezdôvodnenejnámietkypredpojatostinemožnopovažovať
za takú námietku, s ktorou by sa musel správny orgán vysporiadať a ktorá by mala pre vec a konanie
samotné význam.
Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia nie je ani zistenie, že žalovaný správny orgán sa nevysporiadal
s námietkou predpojatosti proti úradu, resp. proti všetkým zamestnancom odvolacieho správneho

orgánu. Z hľadiska skutkového aj právneho treba považovať takéto námietky, účel ktorých je zrejmý
len samotným žalobcom v 1. až 3. rade, za bezpredmetnú anomáliu. Všeobecná, paušálna a ničím
nepodložená námietka predpojatosti voči úradu a všetkým zamestnancom odvolacieho správneho
orgánu (aj tým, ktorí sa nepodieľajú na rozhodovaní) nie je spôsobilá ani na vydanie rozhodnutia o
predpojatosti. Námietka predpojatosti môže smerovať len voči konkrétnemu zamestnancovi správneho

orgánu označeného jeho menom a priezviskom s uvedením konkrétnych dôvodov jeho predpojatosti.
Takáto odôvodnená námietka nebola vznesená proti zamestnancom správneho orgánu prvého stupňa,
ani proti zamestnancom odvolacieho správneho orgánu. Uplatnenie námietky predpojatosti paušálne
proti všetkým zamestnancom správneho orgánu prvého stupňa (teda proti celému úradu) ako i proti
všetkým zamestnancom odvolacieho správneho orgánu (teda proti celému úradu - proti žalovanému)

v zmysle ust. § 9 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. ani nie je možné a o takto podanej paušálnej
námietke predpojatosti nie je možné ani rozhodovať. Je potrebné vychádzať z toho, že ust. § 9 a nasl.
uvedeného zákona sú formulované tak, že námietku predpojatosti možno vzniesť len proti konkrétnemu
alebo konkrétnym zamestnancom správneho orgánu a žalobcovia v 1. až 3. rade žiadnych takýchto
konkrétnych zamestnancov (okrem P.. X. W.) v podaní zo dňa 08. 08. 2016 (námietky proti vyvlastneniu),

ani v podaní zo dňa 05. 09. 2016 (odvolanie proti rozhodnutiu o vyvlastnení) neoznačili. Dôvodom
uplatnenia námietky predpojatosti v zmysle ust. § 9 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. proti všetkým
zamestnancom odvolacieho správneho orgánu (žalovaný) nie je ani skutočnosť, že žalovaný je (resp.
v čase svojho rozhodovania bol) jediným spoločníkom spoločnosti MH Invest, s.r.o. (vyvlastniteľ), čo
vyplýva z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, na čo poukazovali aj žalobcovia v 1. až.

3. rade vo svojich žalobách.
Taktiež namietali, že o nimi podaných námietkach nebolo rozhodnuté, ani sa s nimi žalovaný žiadnym
spôsobom vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, z čoho odvodzovali porušenie ich procesných práv.
S touto námietkou sa správny súd podrobne vysporiadal v predchádzajúcich častiach tohto bodu
svojho rozsudku a nepovažuje ju za dôvodnú. Nerozhodnutie o oneskorene podanej a nedostatočne

odôvodnenej námietke predpojatosti vznesenej proti P.. X. W. nie je podľa názoru správneho súdu
v predmetnej veci takou vadou konania, ktorá by mala za následok podstatné porušenie ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy a teda vydanie nezákonného rozhodnutia. Nerozhodnutie
o paušálnej a nekonkrétnej námietke predpojatosti proti všetkým zamestnancom správneho orgánu
prvého stupňa ako i všetkým zamestnancom žalovaného taktiež nemožno považovať za pochybenie

správneho orgánu, ktoré by malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

50. V IV. až IX. časti žalôb žalobcovia v 1. až 3. rade citovali právne predpisy, ktoré boli podľa ich
názoru porušené, a to konaním vyvlastniteľa, vyvlastňovaného ako i konaním správnych orgánov.
Pozornosti súdu však neuniklo, že s tvrdenými početnými porušeniami zákona uvádzanými v II. a IV.

až IX. časti žalôb ani v jednom prípade nespájali porušenie, priame dotknutie, ani ukrátenie na svojich
právach alebo právom chránených záujmoch tak, ako to vyplýva z ust. § 2 ods. 2 a § 178 ods. 1
SSP. Uvedené zistenie viedlo správny súd k posudzovaniu ich aktívnej procesnej legitimácie, ktorá ako
procesná podmienka robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby ohľadne konkrétnychžalobných námietok (v tomto prípade námietok uvedených v II. a IV. až IX. časti žalôb žalobcov v 1. až
3. rade) a je upravená v ust. § 178 ods. 1 SSP. Aktívna procesná legitimácia zahŕňa v sebe kumulatívne
dva predpoklady, a to postavenie účastníkov správneho konania a súčasne ukrátenie na právach

napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní, teda, že účastníkom správneho konania
bola takýmto rozhodnutím spôsobená ujma. Žalobcovia môžu účinne namietať iba tú nezákonnosť
rozhodnutia, ktorou boli ukrátení na svojich právach, pričom ukrátením na právach je potrebné rozumieť
nielen ukrátenie na právach hmotných, ale aj na právach procesných (s týmto tvrdením sa správny
súd vysporiadal v predchádzajúcom bode tohto rozsudku). Samotné tvrdenie žalobcov o nesprávnosti

záverov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a ich rozpore so zákonom v danom prípade
nepostačuje. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať ich subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z
konkrétneho právneho predpisu.
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a vyvlastňovacieho správneho orgánu prvého stupňa
je nesporné, že žalobcovia v 1. až 3. rade (rovnako ako žalobkyne v 4. až 8. rade) boli účastníkmi
administratívneho (vyvlastňovacieho) konania z titulu ust. § 8 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z., nakoľko

vlastnícke právo k vyvlastňovaným pozemkom bolo predmetom viacerých súdnych konaní, ktorých
účastníkmiboliižalobcoviav1.až8.rade.Vyvlastňovacíorgánsnimiakosúčastníkmivyvlastňovacieho
konania aj konal, doručoval im oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a zaoberal sa s ich
námietkami predloženými v konaní.
Žalobcovia v 1. až 3. rade vo svojich žalobách namietali, že žalovaný sa nevyjadril k ich početným

odvolacím námietkam (ustanovenia kúpnej zmluvy č. 20160027, ktorou vyvlastniteľ previedol vlastnícke
právo na vyvlastňovaného, dosiahnutie účelu vyvlastnenia iným spôsobom, zákonná povinnosť
vyvlastňovaného previesť pozemky na vyvlastniteľa, popieranie logických princípov vyvlastnenia -
vyvlastniteľ i vyvlastňovaný sú majetkom štátu, a teda aj pozemky sú majetkom štátu, namietanie účelu
vyvlastnenia,určeniespôsobu,akýmjevyvlastniteľpovinnýzačaťsužívanímpozemkovalehoty,vktorej

je tak povinný urobiť, namietanie určenia sumy, ktorú je vyvlastniteľ povinný vyplatiť, namietanie obsahu
návrhu dohody o prevode vlastníckeho práva a odpovede na ňu - ich neplatnosť, namietanie splnenia
podmienok pre subsidiárne použitie osvedčenia o významnej investícii, nevykonania znaleckého
dokazovania ohľadne ceny vyvlastňovaných nehnuteľností, povinnosti vyvlastňovaného previesť
pozemky na vyvlastniteľa, namietanie toho, že účel vyvlastnenia bolo možné dosiahnuť dohodou a

ďalšie), resp. že z jeho rozhodnutia nemožno zistiť, ako sa vysporiadal s ich argumentáciou. Z námietok,
tak ako ich žalobcovia v 1. až 3. rade prezentovali v II. a IV. až IX. časti svojich žalôb, však nevyplýva,
ako boli žalobou napadnutými rozhodnutiami porušené, priamo dotknuté alebo ukrátené ich subjektívne
práva alebo právom chránené záujmy, čo znamená, že absentuje jedna zo základných a osobitných
náležitostí žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Formulácia žalobných bodov správnej žaloby vyžaduje jednoznačnú identifikáciu nezákonnosti s
vyjadrením jej príčin. V nadväznosti na dispozičnú zásadu konania v zmysle ust. § 134 ods. 1 SSP
teda nestačilo len tvrdenie porušenia právneho predpisu, ale bol potrebný jednoznačne vyjadrený a
argumentačne zvládnutý dopad tvrdených porušení zákona na práva účastníkov konania. Správny
súdny poriadok účinný od 01. 07. 2016 vychádza z čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého sa na

súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto
rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom ústava umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti
prístupu na súd a zároveň ustanovuje hranice takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd nesmie byť spod právomoci súdu vylúčené. Na aktívnu legitimáciu na
podanie všeobecnej správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa SSP nestačí,

že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania
napadnutým rozhodnutím, resp. aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne
súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek
podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe
tvrdené, podložené alebo aspoň potenciálne možné. Samotné postavenie žalobcu ako účastníka

administratívneho (vyvlastňovacieho) konania ešte nevedie k naplneniu podmienky dotknutosti jeho
práv, resp. k ukráteniu na jeho právach. Článok 46 ods. 2 posledná veta Ústavy SR sa vzťahuje na
situácie, keď zákonodarca obmedzí možnosť súdneho prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu.
Aj v takom prípade musí byť umožnené dotknutej osobe obrátiť sa na súd so žalobou o preskúmanie
správneho rozhodnutia, inak vylúčeného zo súdneho preskúmania, ak sa týka základných práv a slobôd.

Takýto účinok napadnutého rozhodnutia nepriamo vplýva aj na rozsah aktívne procesne legitimovaných
osôb na konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Účelom súdneho preskúmania rozhodnutia
orgánu verejnej správy je predovšetkým ochrana subjektívnych práv účastníka správneho konania.
Zásah do práv, právom chránených záujmov alebo povinností je totiž podmienkou prístupu účastníkasprávneho konania k správnemu súdu, pretože zákon spája procesnú legitimáciu na podanie správnej
žaloby výlučne so zásahom do subjektívnych práv (ust. § 177 ods. 1, 2, § 178 ods. 1 SSP).

51. V II. a IV. až IX. časti všeobecných správnych žalôb žalobcov v 1. až 3. rade absentuje
akékoľvek ich tvrdenie, že boli rozhodnutím orgánu verejnej správy, teda vyvlastňovacieho orgánu a
žalovaného ukrátení na svojich právach a toto nie je ani žiadnym spôsobom podložené. Správny súd
ale v predmetnom konaní posudzoval aj otázku, či rozhodnutie zo dňa 18. 08. 2016 o vyvlastnení
tam uvedených pozemkov v katastrálnom území T. je vôbec spôsobilé ukrátiť žalobcov v 1. až

3. rade (právnická osoba a dve fyzické osoby) na ich právach priznaných v čl. 19 ods. 2, čl.
20 a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobcovia v 1. až 3.
rade neboli vo vyvlastňovacom konaní tými osobami, ktorých majetok sa vyvlastňoval, teda neboli
vyvlastňovanými osobami. Účastníkmi vyvlastňovacieho konania boli z toho dôvodu, že boli účastníkmi
civilných súdnych konaní (v postavení žalobcov alebo žalovaných), predmetom ktorých bolo určenie
vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom, pričom ich účastníctvo bolo časovo limitované do

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu v civilnom konaní. Náhrada za vyvlastňované pozemky
bola v takýchto prípadoch uložená do úschovy Okresného súdu Nitra, ako je to výslovne uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 18. 08. 2016. Žalobcovia v 1. až 3. rade v V. časti svojich žalôb
zhodne konštatovali, že výšku náhrady za vyvlastnenie nenamietajú a nespochybňujú. Namietali však
nezákonnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa vo vyvlastňovacom konaní (určenie spôsobu

náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti na základe vyvlastniteľom predloženého znaleckého posudku a
nevykonanie znaleckého dokazovania - neustanovenie znalca vo vyvlastňovacom konaní za účelom
určenia náhrady za vyvlastňované nehnuteľnosti), ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o vyvlastnení.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozpornosť tvrdení žalobcov v 1. až 3. rade, ktorí na jednej
strane nespochybnili sumu náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti, ktorú nespochybnil ani vyvlastňovaný

(MH Invest II, s. r. o.) a ktorá bola stanovená na základe navrhovateľom vyvlastnenia predloženého
znaleckého posudku, ale zároveň sa žalobcovia domáhali vykonania dokazovania a vypracovania
znaleckého posudku znalcom ustanoveným vo vyvlastňovacom konaní práve za účelom určenia ceny
vyvlastňovaných nehnuteľností. Pokiaľ suma náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti nebola namietaná
žiadnym z účastníkov konania, ktorí zhodne akceptovali sumu náhrady určenej znaleckým posudkom

predloženým navrhovateľom vyvlastnenia, nemožno v tomto postupe vzhliadať porušenie práv žalobcov
v 1. až 3. rade. Vo všeobecnosti treba konštatovať, že porušenie práv priznaných Ústavou SR nemôže
nastať rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento orgán v súlade so zákonom uplatňuje svoju právomoc
a pôsobnosť, ako tomu bolo aj v tomto prípade.
S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného

v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa o vyvlastnení nezasiahlo do práv a právom
chránených záujmov žalobcov v 1. až 3. rade, pričom žalobcovia ukrátenie na svojich právach, resp.
porušenie práv v II. a IV. až IX. časti podanej žaloby žiadnym spôsobom ani nedefinovali a nepreukázali.
S námietkami uvedenými v II. a IV. až IX. časti žaloby žalobcovia v 1. až 3. rade evidentne nespájali
porušenie žiadnych svojich práv, resp. právom chránených záujmov. Žalobcovia v 1. až 3. rade okrem

žalobných námietok mali v žalobách tvrdiť, že ako účastníci konania boli rozhodnutím ukrátení na
svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch, pričom toto žalobcovia v II. a IV.
až IX. časti žaloby ani netvrdili, resp. netvrdili, že ich subjektívne práva a právom chránené záujmy (a
ktoré konkrétne) garantované zákonom, boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím žalovaného,
resp. správneho orgánu prvého stupňa. Vzhľadom na obsah žalobných námietok uvedených v II. a

IV. až IX. časti žalôb žalobcov v l. až 3. rade je potrebné zdôrazniť, že títo žalobcovia ako účastníci
administratívneho konania neboli oprávnení prevziať na seba úlohu akéhosi „strážcu zákonnosti“
postupu alebo rozhodnutia správnych orgánov. Oprávnenie obrátiť sa na správny súd mali len s takými
námietkami o porušení zákona v postupe alebo rozhodnutí správneho orgánu, ktoré sa ich priamo
dotýkali, teda zasahovali do ich právneho postavenia. Takéto námietky v II. a IV. až IX. časti podaných

žalôb žalobcovia neprezentovali a žiadnym spôsobom ani nekonkretizovali a s namietaným porušením
procesných práv sa správny súd podrobne vysporiadal v 49. bode tohto rozsudku.

52. Po preštudovaní II. a IV. až IX. časti všeobecných správnych žalôb žalobcov v 1. až 3. rade správny
súd dospel k záveru, že žalobcovia ukrátenie na svojich subjektívnych právach žiadnym spôsobom

nedefinovali, nepreukázali, ale ani netvrdili. V tejto časti žalôb úplne absentuje konkretizácia následkov
tvrdeného porušenia zákona na subjektívne práva žalobcov v 1. až 3. rade, čo znamená, že správnemu
súdu tým nebolo umožnené preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí, predpokladom ktorého je
zrozumiteľné tvrdenie, v čom konkrétne mali byť napadnutými rozhodnutiami porušené práva žalobcov,resp. ako boli žalobcovia v dôsledku týchto rozhodnutí ukrátení na svojich právach. Žalobcovia v 1. až 3.
rade neposkytli žiadne vysvetlenie, akým spôsobom a z akých dôvodov by sa tvrdené porušenia zákona
mali, resp. mohli nepriaznivo dotknúť ich práv, pričom samotné tvrdenie o nezákonnosti rozhodnutí

nestačí na záver správneho súdu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve sa
poskytuje súdna ochrana fyzickým a právnickým osobám, ktoré boli na svojich právach reálne ukrátené
rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej správy, pričom úlohou správnych súdov nie je zaoberať sa
tvrdenými formálnymi (ani akademickými, resp. hypotetickými) otázkami alebo námietkami, ktoré síce
plynú z prejednávanej veci, avšak nebol zrozumiteľným spôsobom vyjadrený ich konkrétny dopad na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia a na subjektívne práva žalobcov.
Tak tomu bolo v prípade tvrdení žalobcov v II. časti žaloby o nevysporiadaní sa odvolacieho orgánu s
ich odvolacími námietkami, v IV. časti žaloby o náležitostiach výrokovej časti rozhodnutia o vyvlastnení,
tvrdení o zneužití inštitútu vyvlastnenia, o chýbajúcom verejnom záujme, tvrdení v V. časti žaloby o
doručovaní ponuky na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva k pozemkom a špekulatívnej
ďalšej komunikácii medzi navrhovateľom vyvlastnenia a vyvlastňovaným, o nesplnení podmienok na

subsidiárnepoužiteosvedčeníovýznamnejinvestícii,onevykonaníznaleckéhodokazovanianazistenie
ceny vyvlastňovaných pozemkov pri súčasnom tvrdení, že žalobcovia výšku náhrady za vyvlastnenie
nespochybňujú, tvrdení v VI. časti žaloby o povinnosti vyvlastňovaného previesť vlastnícke právo k
pozemkom na vyvlastniteľa, tvrdení v VII. časti žaloby o tom, že účel vyvlastnenia bolo možné dosiahnuť
dohodou, resp. iným spôsobom, tvrdení v VIII. časti žaloby o tom, že nebolo rozlišované medzi účelom

vyvlastnenia a verejným záujmom na vyvlastnení a o tom, že boli uprednostnené záujmy vyvlastniteľa a
všeobecného tvrdenia v IX. časti žaloby o nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
a rozhodnutia žalovaného.

53. Žalobcovia v 1. až 3. rade vo svojich žalobách (II. a IV. až IX. časť) opakovane namietali

a tvrdili, že s ich námietkami „zásadného charakteru“ obsiahnutými v ich podaniach (vyjadrenie k
oznámeniu o začatí konania a odvolanie) sa správne orgány nevysporiadali, nevyjadrili sa k nim,
čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutí. K uvedenej námietke správny súd udáva, že jeho
úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale
ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho

konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov.
Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov
prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré

stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého
je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania,
stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie
administratívneho rozhodnutia, ktoré je aj predpokladom formulácie žalobných námietok a je daný aj
atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho

rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd žalobami napadnuté
rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné (i keď jeho podstatnou obsahovou časťou je podrobné
vyjadrenie navrhovateľa vyvlastnenia k odvolacím námietkam žalobcov v 1. až 3. rade, na čo žalobcovia
vo svojich žalobách poukazovali), nakoľko žalovaný sa riadne vysporiadal s takými zákonnými pojmami,
ako je verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľností v predmetnej veci, účel a cieľ tohto vyvlastnenia,

ktorých absenciu nedôvodne namietali žalobcovia práve v IV. časti žaloby. Žalovaný tak podľa názoru
súdu dostatočným spôsobom reagoval na relevantné námietky žalobcov v podaných odvolaniach proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o vyvlastnení a námietky žalobcov uvedené v II. časti ich
žalôb sú nedôvodné. Správny súd tiež zdôrazňuje, že rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a
žalovaného tvoria jeden celok, pričom rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje všetky

zákonom stanovené náležitosti, vrátane výroku o účele vyvlastnenia, určenia spôsobu užívania (na účel,
na ktoré boli pozemky vyvlastnené, teda pre stavbu s označením „Vybudovanie strategického parku“ v
katastrálnom území P., N., T., D., N. a C.) a lehoty, v ktorej je navrhovateľ vyvlastnenia povinný začať
s užívaním pozemkov (najneskoršie od dvoch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení),
pričom správny orgán prvého stupňa rozhodol o námietkach žalobcov v 1. až 3. rade, ktoré vzniesli

na základe oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s
dôvodmi ich zamietnutia dostatočným spôsobom vysporiadal. K ďalším námietkam žalobcov v IV. časti
ich žalôb správny súd uvádza, že určenie lehoty na začatie užívania vyvlastňovaných pozemkov je
plne v kompetencii správneho orgánu prvého stupňa, pričom táto lehota bola určená v súlade s ust. §16 ods. 2 veta za bodkočiarkou zákona č. 282/2015 Z.z. pre navrhovateľa vyvlastnenia a žalobcovia
žiadnym spôsobom nevysvetlili, akým spôsobom určenie tejto lehoty zasahuje do ich práv, resp. právom
chránených záujmov. K namietanému určeniu náhrady za vyvlastňované pozemky jednou sumou je

potrebné uviesť, že pozemky boli vyvlastňované jednému vlastníkovi (MH Invest II, s. r. o.), preto takéto
určenie náhrady nepochybne zodpovedá zákonu a tejto námietke žalobcov chýba základná logika.
Nedôvodné sú podľa názoru správneho súdu i námietky týkajúce sa zneužitia inštitútu vyvlastnenia.
Súdu nie je známy dôvod postupu spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorá s vlastníkmi pozemkov (fyzickými
osobami) v katastrálnom území T. uzavrela kúpne zmluvy, stala sa tak ich vlastníkom, pričom krátko

na to predmetné pozemky kúpnou zmluvou previedla na spoločnosť MH Invest II, s. r. o., ktorá sa
stala ich vlastníkom zapísaným v katastri nehnuteľností, pričom pri týchto pozemkoch boli formou
poznámky poznačené súdne konania napr. i o určenie vlastníckeho práva. Následne však spoločnosť
MH Invest, s.r.o. predložila spoločnosti MH Invest II, s. r. o. ako vlastníkovi pozemkov ponuku
na uzatvorenie kúpnej zmluvy k predmetným pozemkom za účelom ich odkúpenia. Je nesporné,
že k dohode medzi týmito spoločnosťami nedošlo, a preto spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala

príslušnému správnemu orgánu návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva spoločnosti MH Invest II, s.r.o.
kpredmetnýmpozemkomvzmyslezákonač.282/2015Z.z..Týmtostavomvlastníckychprávzapísaným
v katastri nehnuteľností bol príslušný vyvlastňovací orgán viazaný a nemohol spochybňovať, ani skúmať
zákonnosť predchádzajúcich prevodov vlastníckeho práva. Rovnako tak na základe predložených
listinných dokladov (ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 04. 07. 2016 a odpoveď na ponuku zo

dňa 06. 07. 2016) nemohol spochybňovať, ani skúmať bezvýslednosť pokusu o opätovné nadobudnutie
vlastníckeho práva spoločnosťou MH Invest, s.r.o. (navrhovateľ vyvlastnenia) od spoločnosti MH Invest
II, s. r. o. (vyvlastňovaný), nakoľko táto bola preukázaná zákonným spôsobom v zmysle ust. § 3 ods. 1
písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z. s. r. o.. Ako už bolo vyššie uvedené, i keď súdu nie je známy dôvod
postupu spoločnosti MH Invest, s.r.o. (nadobudnutie vlastníctva k predmetným pozemkom, ich následný

prevod na spoločnosť MH Invest II, s. r. o. a pokus o opätovné nadobudnutie vlastníckeho práva),
nie je jeho úlohou v predmetnom súdnom konaní a ani úlohou správneho orgánu vo vyvlastňovacom
konaní tento postup skúmať, v dôsledku čoho potom nemožno konštatovať, že došlo k zneužitiu inštitútu
vyvlastnenia, ako to tvrdia žalobcovia v 1. až 3. rade. S poukazom na vyššie uvedené potom námietky
žalobcov uplatnené v II. a IV časti ich žalôb nebolo možné považovať za dôvodné.

K namietanej neplatnosti návrhu vyvlastniteľa na uzavretie kúpnej zmluvy a odpovede vyvlastňovaného
na túto ponuku (V. časť žaloby) a k námietkam uvedeným v VI. až VIII. časti žaloby správny súd
uvádza, že posudzovanie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu je výlučne v právomoci súdu v
civilnom sporovom konaní podľa ust. § 137 CSP a správne orgány túto otázku nemôžu posudzovať.
Pre ne bol relevantný záver o tom, že bol predložený dôkaz o bezvýslednosti pokusu spoločnosti

MH Invest, s.r.o. o nadobudnutie práva k pozemkom, teda k dohode o prevode pozemkov medzi
navrhovateľom vyvlastnenia a vyvlastňovaným nedošlo, pričom vyvlastňované pozemky neboli vo
vlastníctve Slovenskej republiky, ale boli vo vlastníctve spoločnosti MH Invest II, s. r. o., ktorej nevznikla
povinnosť previesť pozemok v zmysle ust. 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 175/1999 Z.z., ani povinnosť
uzavrieť zmluvy podľa ust. § 4 ods. 2 tohto zákona. Túto povinnosť nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti,

žespoločníkomspoločnostiMHInvest,s.r.o.včasevyvlastňovaciehokonaniaboloMinisterstvodopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR a spoločníkom spoločnosti MH Invest II, s. r. o. bolo Ministerstvo
hospodárstva SR. Tejto spoločnosti nebolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust.
§ 3 zákona č. 175/1999 Z.z., nezabezpečovala ani jej výstavbu, nebola ani správcom pozemku vo
vlastníctveštátu(bolavlastníkompozemkov),pretojunemožnopovažovaťzapodnik,ktorémubyvznikla

povinnosť v zmysle ust. § 4a ods. 1 písm. a/ tohto zákona.
Správne orgány taktiež správne poukázali vo svojich rozhodnutiach na existenciu osvedčenia
Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 13. 07. 2015 o významnej investícii doplneného osvedčením
zo dňa 22. 07. 2015, v zmysle ktorých bola stavba „Vybudovanie strategického parku“ označená za
významnú investíciu, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, pričom obidve tieto osvedčenia boli

podkladom pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení v predmetnej veci a nie je dôvod, aby žalobcovia túto
skutočnosť spochybňovali tvrdením o nemožnosti zistenia, či boli splnené podmienky pre subsidiárne
použitie týchto osvedčení. Zároveň vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bol
určený účel vyvlastnenia vlastníckeho práva k pozemkom vo verejnom záujme, ktorým je „Vybudovanie
strategického parku“ k. ú. P., N., T., D., N., C.. Pokiaľ správny orgán prvého stupňa uvedeným spôsobom

určil účel vyvlastnenia, postupoval v súlade s ust. § 13 ods. 2 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z..
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia v 1. až 3. rade žiadnym spôsobom
nepreukázali, ani netvrdili, akým spôsobom boli ukrátení, resp. dotknutí na svojich právach v prípade,
ak by podkladom pre vyvlastňovacie konanie bol územný plán obce a v prípade (ako je tento), keďsú podkladom vyvlastňovacieho konania osvedčenia o významnej investícii. Opätovne je potrebné
zdôrazniť, že žalobcovia nemajú oprávnenie stavať sa vo vyvlastňovacom konaní do pozície „strážcov
zákonnosti“. Taktiež to nie sú žalobcovia, ktorí by mali byť informovaní o priebehu komunikácie medzi

vlastníkom pozemkov (MH Invest II, s. r. o.) a navrhovateľom vyvlastnenia (MH Invest, s.r.o.) ešte
predtým, ako navrhovateľ vyvlastnenia podal návrh na začatie vyvlastňovacieho konania, nakoľko
podstatnou je tá skutočnosť, že medzi nimi k dohode nedošlo, čo je zrejmé z ich podaní, ktoré sa
nachádzajú v administratívnom spise. V tejto súvislosti je podľa názoru súdu irelevantné poukazovanie
žalobcov v 1. až 3. rade na text návrhu zmluvy medzi navrhovateľom vyvlastnenia a vyvlastňovaným

subjektom, nakoľko k jej uzavretiu nedošlo a žalobcovia, ale ani správne orgány konajúce v predmetnej
veci nie sú tými subjektami, ktoré by mali posudzovať navrhovaný text zmluvy, resp. skutočnosti, pre
ktoré k jej uzavretiu nedošlo. Z uvedených dôvodov potom správny súd nepovažoval za potrebné ani
reagovať na námietky týkajúce sa textu zmluvy, ktorá nikdy nebola uzavretá. Rovnako tak žalobcovia
v 1. až 3. rade nezdôvodnili, aký vplyv (v zmysle ukrátenia, resp. dotknutia na právach) na ich právne
postavenie má námietka, že konečným užívateľom investície je spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia

s.r.o. resp. jej materská spoločnosť Jaguar Land Rover Limited. Táto skutočnosť bola dôvodom toho, že
správny súd nepovažoval za potrebné reagovať na túto námietku žalobcov, nakoľko ju považoval pre
vyvlastňovacie konanie za irelevantnú.

54. Správny súd preskúmava rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy v rozsahu a z dôvodov

uvedených v žalobe, t.j. v medziach žalobných bodov, keďže v správnom súdnictve sa uplatňuje
dispozičná zásada. Táto v praxi znamená, že správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len
v medziach a v rozsahu určenom žalobcom a nie je jeho úlohou vyhľadávať dôvody nezákonnosti
rozhodnutia za žalobcu. Nie je však postačujúce, ak v predmetnej veci v podaných správnych žalobách
žalobcovia v 1. až 3. rade len tvrdili porušenie konkrétnych zákonných ustanovení bez toho, aby zároveň

konkrétne uviedli, v čom a ako sa tvrdené porušenia zákona prejavili na ich právach ako účastníkov
vyvlastňovacieho konania, resp. ako boli žalobcovia ukrátení na svojich právach a v čom došlo k zásahu
do ich subjektívnych práv. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nezasiahlo do práv
a právom chránených záujmov žalobcov v 1. až 3. rade a toto ani netvrdili (okrem procesných práv,

s čím sa správny súd už podrobne vysporiadal v 49. bode tohto rozsudku). V súvislosti s tvrdením,
že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali s námietkami žalobcov správny súd uvádza, že
osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetomkonania.Jetohonázoru,žeodôvodneniežalobounapadnutéhorozhodnutiažalovanéhoako

isprávnehoorgánuprvéhostupňaposkytujedostatočnýzákladnajehovecnépreskúmanie.Skutočnosti,
ku ktorým správny orgán dospel boli v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnené a žalovaný
sa primeraným spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcov vznesenými v
správnom konaní. Pre súd bolo rozhodujúce posúdiť, či napadnuté rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom, pričom v danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd

musí konštatovať, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa ako i žalovaného, uvedená i v II. časti žaloby, nie je dôvodná.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, správny súd žalobu žalobcov v 1. až 3. rade zamietol ako
nedôvodnú.

55. K žalobe žalobkýň v 4. až 8. rade správny súd uvádza, že táto smeruje proti výroku o trovách
právneho zastúpenia v správnom konaní. Žalobkyne boli účastníčkami predmetného vyvlastňovacieho
konania z titulu ust. § 8 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z., nakoľko vlastnícke právo k vyvlastňovaným
pozemkom bolo predmetom viacerých civilných súdnych konaní, ktorých účastníkmi boli i žalobcovia v
1. až 8. rade v pozícii žalobcov alebo žalovaných. Po doručení oznámenia o začatí vyvlastňovacieho

konania žalobkyne v 4. až 8. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámili správnemu
orgánu prvého stupňa, že pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastňovacieho konania riadne predali
navrhovateľovi vyvlastňovacieho konania na základe uplatnenia si predkupného práva a proti ďalšiemu
nakladaniu s nimi nemajú námietky. Ako účastníčkam vyvlastňovacieho konania im však vznikajú
náklady,ktorénezavinili (nemalizáujembyťúčastníčkamivyvlastňovaciehokonania,anihoneiniciovali),

a preto si uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia a v zmysle ust. § 13 ods. 2 písm. g/ zákona č.
282/2015 Z.z. žiadali, aby správny orgán rozhodol o náhrade trov tohto konania. Následne v podaní zo
dňa 10. 08. 2016 si právny zástupca žalobkýň v 4. až 8. rade vyčíslil trovy právneho zastúpenia podľa
ust. § 9 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov,ktoréimvzniklibezichzavineniaakoúčastníčkamkonaniaažiadal
rozhodnúť podľa ust. 13 ods. 2 písm. g/ zákona č. 282/2015 Z.z. o povinnosti nahradiť žalobkyniam trovy
konania. V ďalšom podaní označenom ako „odôvodnenie uplatneného nároku na náhradu trov konania“

zo dňa 17. 08. 2016 žalobkyne v 4. až 8. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že
predmetné konanie nebolo nevyhnutné, nakoľko navrhovateľ vyvlastnenia a aktuálny vlastník pozemkov
sa mohli dohodnúť na ich odpredaji, ale keďže zvolili cestu vyvlastnenia, opätovne sa stali súčasťou
realizácie investície a boli nútené využiť služby advokáta, aby chránil ich záujmy, nakoľko ohľadom
predmetných pozemkov už boli raz oklamané, keď pozemky previedli na spoločnosť Poľnohospodárska

Pôda, s.r.o. alebo osoby s ňou spojené.
Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie o vyvlastnení pod č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32
dňa 18. 08. 2016, pričom súčasťou výrokovej časti tohto rozhodnutia je i výrok v zmysle ust. § 13
ods. 2 písm. g/ zákona č. 282/2015 Z.z. o tom, že žalobkyniam v 4. až 8. rade nepriznal náhradu
trov právneho zastúpenia, ktorú si uplatnili. Žalobkyne podali spoločné odvolanie proti rozhodnutiu zo
dňa 18. 08. 2016 o trovách konania, v ktorom opätovne poukázali na dôvody, pre ktoré sa dali právne

zastúpiť vo vyvlastňovacom konaní a žiadali, aby správny orgán využil svoju kompetenciu v zmysle
zákona č. 71/1967 Zb. a priznal im náhradu trov konania, ktoré zapríčinil jeho navrhovateľ iniciovaním
nadbytočného konania, pričom časť ich trov im už aj uhradil.
O podanom odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2016 tak, že
zamietol spoločne podané odvolanie žalobkýň v 4. až 8. rade proti výroku podľa ust. § 13 ods. 2 písm. g/

zákona č. 282/2015 Z.z. a toto rozhodnutie potvrdil. Z dôvodov uvedených v časti III.B tohto rozsudku sa
žalobkyne domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 10. 2016 ako i rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 08. 2016, a to v oboch prípadoch v časti výroku o trovách konania
tvrdiac, že tieto výroky vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne

posúdenie veci.
Vo veci žalobných námietok žalobkýň v 4. až 8. rade správny súd vychádzal z toho, že v zmysle ust. § 18
ods.1zákonač.282/2015Z.z.,aktentozákonneustanovujeinak,navyvlastňovaciekonaniesavzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 71/1967 Zb.). Nakoľko zákon č. 282/2015 Z.z. inú

úpravu v prípade rozhodovania o trovách konania neobsahuje, bolo potrebné na rozhodovanie o trovách
vyvlastňovacieho konania aplikovať príslušné ustanovenie zákona č. 71/1967 Zb. o trovách konania. V
rámci tohto zákona a správneho konania sa uplatňuje iný princíp ako v prípade súdneho konania napr.
podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Vychádza sa zo
skutočnosti, že v správnom konaní bez ohľadu na to, či konanie začalo na podnet účastníka, alebo na

podnet správneho orgánu, vždy dochádza k ochrane verejných záujmov. Pri náhrade trov správneho
konania sa do rozhodnutia o trovách nepremieta zásada úspechu. V správnom konaní sa náhradou trov
konania rozumie ich náhrada tomu, kto ich znášal, ak sú na to splnené zákonné predpoklady. Trovy
konania v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. tvoria všetky účelne vynaložené náklady správneho orgánu,
účastníkov konania, zúčastnenej osoby, ako aj ďalších subjektov vystupujúcich v správnom konaní,

ktoré im vznikli v súvislosti s určitými procesnými úkonmi vykonávanými v priebehu konania. Zákon č.
71/1967 Zb. je založený na solidarite úhrady trov konania, čo znamená, že trovy, ktoré vznikli správnemu
orgánu, uhrádza správny orgán, trovy vzniknuté účastníkom konania znášajú účastníci a trovy, ktoré
vznikli zúčastnenej osobe, znáša táto osoba. Výšku trov konania spravidla taxatívne predpisujú osobitné
právne predpisy vzhľadom na to, v akej oblasti verejnej správy sa uskutočňuje správne konanie. V ust.

§ 31 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. je teda určené základné pravidlo pri rozhodovaní o trovách konania,
a to povinnosť participovať na svojich vlastných trovách, čo znamená, že komu náklady vznikli, ten ich
platí. Toto osobitne platí v rámci právneho zastúpenia a trovami konania, ktoré znáša účastník, sú najmä
správne poplatky, náklady zastupovania, trovy súvisiace so získavaním predpísaných podkladov pre
rozhodnutie, ktoré tvoria prílohy k podaniu, náklady na cestovné a pod.. Ak sa účastník konania alebo

zúčastnená osoba nechá v správnom konaní zastupovať, náklady spojené s právnym zastúpením znáša
výlučne osoba, ktorá sa nechala zastúpiť.
Správny orgán je oprávnený aplikovať i ust. § 31 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a uložiť účastníkom
konania, zúčastneným osobám, svedkom alebo znalcom, aby nahradili trovy konania, ktoré vznikli
správnemu orgánu ich zavinením. Taktiež môže uvedeným osobám uložiť, aby nahradili trovy, ktoré

vznikli ich zavinením, ostatným účastníkom konania. Využitie uvedeného ustanovenia prichádza do
úvahy, ak v dôsledku konania, resp. nekonania osôb došlo k zvýšeniu nákladov na správne konanie,
ku ktorému by bez ich zavinenia nedošlo (napr. svedok sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavil na
ústne pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a pre jeho neprítomnosť je správny orgán povinnýnariadiť nový termín ústneho pojednávania, hoci ostatní účastníci sa dostavili a vznikli im trovy). Právo
na náhradu trov konania vzniká iba vtedy, ak by tieto trovy nevznikli bez zavinenia účastníka alebo
ďalšej osoby zúčastnenej na konaní. Môže ísť najmä o prípady zavinených prieťahov v konaní (napr.

nepredloženie listinného dôkazu, neospravedlnená neúčasť na konaní). K takejto situácii v predmetnom
vyvlastňovacomkonanínedošlo,pričompodanienávrhunazačatietohtokonaniazostranynavrhovateľa
vyvlastnenia nemožno považovať za zavinenie, aké má na zreteli ust. 31 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb.. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. „nezavinila“ účastníctvo žalobkýň v 4. až 8. rade vo vyvlastňovacom
konaní tým, že podala návrh na jeho začatie, pretože ich účasť vo vyvlastňovacom konaní vyplývala

z ust. § 8 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z., nakoľko vlastnícke právo k vyvlastňovaným pozemkom
bolo predmetom súdnych konaní, ktorých účastníčkami boli i žalobkyne, čo ani v konaní nenamietali.
Zavinené konanie sa myslí vždy konanie, ktorým bol porušený právny predpis, a to jednak priamo
ustanovenia právneho predpisu, alebo niektorá zo zásad, najmä hospodárnosti a efektívnosti konania
alebo súčinnosť so správnym orgánom, čo nebolo preukázané. Správny súd sa už vyššie vyjadril, že mu
nie je známy dôvod postupu navrhovateľa vyvlastnenia (53. bod druhý odsek tohto rozsudku), ale je toho

názoru, že tento dôvod nemohol skúmať ani vyvlastňovací správny orgán vo vyvlastňovacom konaní,
nakoľko bol viazaný existujúcim stavom zapísaným v katastri nehnuteľností (vlastníkom predmetných
pozemkov bola spoločnosť MH Invest II, s. r. o.) pri preukázanej nemožnosti dohody medzi spoločnosťou
MH Invest, s.r.o., ktorá bola držiteľom osvedčení o významnej investícii a spoločnosťou MH Invest II,
s. r. o. (vlastníkom predmetných pozemkov). Podľa predložených listinných dokladov nedošlo medzi

týmito spoločnosťami k dohode o prevode predmetných pozemkov a na preukázanom bezvýslednom
pokuse spoločnosti MH Invest, s.r.o. o nadobudnutie práva k pozemkom nič nemení ani skutočnosť, že
spoločníkom spoločnosti MH Invest, s.r.o. v čase vyvlastňovacieho konania bolo Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR a spoločníkom spoločnosti MH Invest II, s. r. o. bolo Ministerstvo
hospodárstva SR. Predmetné pozemky pred vyvlastnením, ani po ňom neboli vo vlastníctve Slovenskej

republiky, ale vo vlastníctve spoločností zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,
ktorým nevznikla povinnosť podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 175/1999 Z.z., čo už správny súd
konštatoval v 53. bode tohto rozsudku.
Podaním návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania spoločnosťou MH Invest, s.r.o., podľa názoru
správneho súdu nedošlo k porušeniu žiadneho právneho predpisu zo strany tejto spoločnosti a taktiež

ani k porušeniu zásady hospodárnosti a efektívnosti po začatí konania. Za porušenie týchto zásad
nemožno považovať samotné iniciovanie vyvlastňovacieho konania, teda podanie návrhu na jeho
začatie. Žalobkyne v 4. až 8. rade nepredložili súdu žiadny dôkaz o dôvodnosti svojich tvrdení o
špekulatívnom (prvom) prevode vlastníctva pozemkov zo spoločnosti MH Invest, s.r.o. na spoločnosť
MH Invest II, s. r. o., ani o nadbytočnom, resp. špekulatívnom iniciovaní vyvlastňovacieho konania

spoločnosťou MH Invest, s.r.o. za účelom opätovného nadobudnutia vlastníckeho práva k nim po
preukázanom bezvýslednom pokuse o ich nadobudnutie dohodou. S poukazom na primárnu zásadu,
ktorou sa riadi rozhodovanie správneho orgánu o trovách konania (každý si hradí trovy konania, ktoré
mu v konaní vznikli), a v zmysle ktorej aj správne orgány rozhodli, nepovažoval správny súd námietky
žalobkýň v podanej žalobe zo dňa 15. 12. 2016 (časť žaloby D, E, F) za dôvodné.

56. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k
záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného
skutočného stavu, pričom tieto v dostatočnom rozsahu zdôvodnili a reagovali na podstatné námietky,
ktoré žalobcovia v 1. až 8. rade v priebehu správneho konania predložili. Preskúmaním žalobou

napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podaných žalôb
správny súd dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, a preto ich rozsudkom zamietol podľa ust. §
190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

57. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd

žalobyzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,nakoľkozosúdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
O trovách ostatných pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal
náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na to, aby
im bolo možné náhradu trov konania priznať. Súd uznesením pribral za účastníkov súdneho konania

účastníkov administratívneho konania, ktorým, resp. im právnym zástupcom zaslal žaloby žalobcov s
výzvou, aby sa k podaným žalobám písomne vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže
vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP) a taktiež im zaslal predvolanie na pojednávanie. Neuložil
im však žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania, pričom za uloženiepovinnosti nemožno považovať vyššie uvedenú výzvu súdu, ani zaslanie predvolania na pojednávanie.
V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo
možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

58. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.