Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522010065
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1522010065.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci obžalovaného D. C. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/6/2022 zo dňa 15.03.2022 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 17.05.2022 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa prvostupňový rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

D. C., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom L. 8, Q.,

u k l a d á

podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. k), § 37 písm. h), písm. m), § 38

ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/6/2022 zo dňa 15.03.2022 bol obžalovaný D. C.
uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- že dňa 14.05.2021 v čase asi o 20.20 hod. od Kontajnerového podniku na Bosákovej ul. v Bratislave
- Petržalke až na ulicu Lužnú, Bratislava Petržalka, kráčal, neskôr bežal za poškodeným F. L., pričom
počas toho hovoril neznámej osobe „ musíš mu najebať a zložiť ho, musíš nájsť tiché miesto, kde nie
je vidieť a musíš zasiahnuť dôležité životné orgány", na čo poškodený reagoval tak, že sa začal otáčať
smerom k nemu, videl ten jeho, nikoho iného pri ňom nevidel, nato zrýchlil krok, okolo poškodeného bolo
veľa ľudí, ale aj tak stále počul, že idú za ním, ale videl ten obvineného, tú druhú osobu tam nevidel, pri

podniku J., ktorý sa nachádza oproti bytovému domu Q. č. 7, sa poškodený otočil a videl obvineného,
ktorý stál X-X metre od neho a nepríčetne sa na neho pozeral, pričom v ruke držal nôž, ktorý mal pri páse
a čepeľ smerovala doprava, poškodený sa zľakol a začal utekať cez cestu k Bosákovej ul., nato už počul
ako na neho obvinený kričí: „stoj ty buzerant, zabijem ťa", na druhej strane sa poškodený šmykol na trávea na zem mu spadla taška s teniskami a voňavkou, nato sa postavil, tenisky aj voňavku nechal na tráve,
lebo si ešte aj vyvrtol koleno a utekal smerom k potravinám Malina na Bosákovej ul., počas toho, ako
utekal kričal: „zavolajte políciu", poškodený chcel vojsť do potravín, ale tam ho predavačka nevpustila,

povedala, že už volali políciu, poškodený behal okolo áut a ľudia sa mu vyhýbali, ďalej utekal smerom
k C. č. XX, kde býva, pričom čím bol bližšie k svojmu domu, tak ten krík obvineného slabol, nakoľko
nemal pri sebe kľúč od dverí do bytového domu na C. č. XX, tak dvere vykopol a vyšiel výťahom domov
na 6. poschodie, pričom aj so svojou mamou vyšiel na balkón, ktorý smeruje na parkovisko a počul ako
obvinený kričí: „ja si ťa nájdem ty buzeranf", ale obvineného aj z dôvodu, že bola tma poškodený nevidel,

poškodený F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XX Q. - Petržalka sa pri tomto konaní obvineného
bál o svoj život a zdravie.

Za to mu bol podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 41 ods. 1
Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pre výkon ktorého
bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. b), § 74 ods. 1 Trestného zákona mu bolo uložené
ochranné ambulantné protialkoholické liečenie. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd prvého
stupňa odkázal poškodeného F. L. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote dňa 22.03.2022 odvolanie smerujúce proti

výroku o treste, a proti konaniu, ktoré tomuto výroku predchádzalo. Obžalovaný odôvodnil odvolanie
prostredníctvom obhajcu podaniami doručenými súdu prvého stupňa dňa 01.04.2022 a dňa 11.04.2022.
Obžalovaný považuje uložený trest za neprimerane prísny, pretože súd nesprávne aplikoval priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný nebol v minulosti odsúdený
za trestný čin toho istého druhu. Zákon výslovne uvádza, že sú pri hodnotení priťažujúcich okolností

môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. U obžalovaného teda
nedochádza k prevahe počtu priťažujúcich okolností. K poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona pristúpila aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, pretože
obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a dobrovoľne nahradil škodu
poškodenému, o čom doložil doklad. Splnenie podmienky dobrovoľnosti náhrady škody podporuje

najmä skutočnosť, že obžalovaný uhradil poškodenému sumu 49,80 €, teda sumu predstavujúcu výšku
uplatnenej škody poškodeným v tomto konaní, a to formou poštovej poukážky na adresu trvalého pobytu
poškodeného uvedeného vo výroku rozsudku. Obhajoba má zato, že súd by mal pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery prihliadať na existenciu dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. k) a písm.
l) Trestného zákona. Obhajoba tiež poukázala na to, že matka obžalovaného je onkologicky chorá a

má aj iné diagnózy, ktoré ju zásadným spôsobom obmedzujú v bežnom živote. Pred začatím trestného
stíhania obžalovaný poskytoval matke starostlivosť, na ktorú je aj v súčasnosti odkázaná. Na základe
týchto skutočností obhajoba navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
vrátil veci súdu prvého stupňa, alternatívne aby uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody
a alternatívne aby uložil obžalovanému miernejší trest.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného
poriadku doručené.

Odvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré

by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu osa obhajca pridržiaval písomných dôvodov odvolania,
zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie zamietnuť a obžalovaný žiadal o uloženie
miernejšieho trestu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie podané obžalovaným je
prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd
konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,že odvolanie obžalovaného je dôvodné, pretože po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala zmena
rozhodujúcich skutočností pre výrok o treste.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku

správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava
V podal dňa 11.02.2022 obžalobu na D. Lešinského pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona v súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2022 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods.
3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257

ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania
nevykonal. Vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.

Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaných
trestných činov na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom

základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o
vine nemohol byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola
odvolaním napadnutá.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný má 10 záznamov, a to

pre drogovú a majetkovú trestnú činnosť, a tiež pre trestnú činnosť proti poriadku vo veciach verejných.
Naposledy bol odsúdený cudzozemským súdom dňa 25.02.2021 pre krádež. Obžalovaný 4x vykonal
nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď ukladal obžalovanému úhrnný trest podľa § 41 ods. 1
Trestného zákona za spáchanie viacerých trestných činov v jednočinnom súbehu, a správne ukladal
trest podľa najprísnejšej trestnej sadzby určenej pre zbiehajúce sa trestné činy, teda podľa § 360 ods.
2 Trestného zákona, ktorého trestná sadzba je 6 mesiacov až 3 roky.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil pri určovaní povahy a počtu poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona. Dostatočne prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Aj odvolací súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu
okolnosť podľa v § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie

oľutoval, ale naviac aj podľa § 36 písm. k) Trestného zákona spočívajúcu v tom, že sa pričinil o
odstránenie škodlivých následkov trestného činu. Táto okolnosť však vyšla najavo až v odvolacom
konaní, a bola dôvodom korekcie napadnutého rozsudku. Aj priťažujúce okolnosti zistil súd prvého
stupňa správne. Obžalovaný spáchal viac trestných činov, čím je daná priťažujúca okolnosť podľa §37 písm. h) Trestného zákona, a bol za trestný čin už odsúdený, čo zodpovedá ustanoveniu § 37
písm. m) Trestného zákona. Odvolací súd nezistil žiadnu takú povahu predchádzajúcich odsúdení,
pre ktoré by sa na ne nemalo prihliadať. Predchádzajúce odsúdenie za trestný čin je významnou

skutočnosťou z hľadiska hodnotenia možností nápravy páchateľa a jeho osobnostnej výbavy či spôsobu
života. Obžalovaný v minulosti spáchal viaceré úmyselné trestné činy rôzneho druhu, z čoho treba
vyvodiť menej priaznivé možnosti nápravy z hľadiska schopnosti vedenia riadneho života obžalovaným,
pričom najmä odsúdenia pre drogovú trestnú činnosť, prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
či pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia poukazujú na to, že páchanie trestnej činnosti je

uňho spôsobom života, a nie excesom. Preto odvolací súd nepovažoval túto odvolaciu námietku za
opodstatnenú.

Pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je teda 2:2, čo je iná situácia v porovnaní so stavom v
konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd teda neaplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného
zákona o zvýšení spodnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, ale ukladal trest v trestnej sadzbe 6

mesiacov až 3 roky.

Odvolací súd si osvojil úvahy súdu prvého stupňa vedúce k uloženiu nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému je determinované
predovšetkým menej priaznivými možnosťami jeho nápravy, keď ani opakovaný výkon trestov odňatia

slobody neviedol k náprave, navyše sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia cudzozemským súdom. uvedené v spojení s osobou obžalovaného vylučuje uloženie iného
druhu trestu, než trestu nepodmienečného. Ďalším dôvodom pre uloženie nepodmienečného trestu
sú okolnosti spáchania trestných činov a následok, kedy pod vplyvom alkoholu obžalovaný spôsobil
psychickú ujmu v podobe veľmi nepríjemnej a protrahovanej situácie pre poškodeného, ktorý ako

náhodný okoloidúci musel pred obžalovaným zo strachu utekať určitú dlhšiu dobu a ukryť sa po
odmietnutí pomoci v potravinách až vo svojom obydlí.

Odvolací súd pri úvahách o výmere trestu dospel k záveru, že pri vyššie uvedených poľahčujúcich a
priťažujúcich okolnostiach, okolnostiach prípadu a osobe obžalovaného možno účel trestu deklarovaný

v citovanom zákonnom ustanovení dosiahnuť uložením trestu v spodnej polovici trestnej sadzby, avšak
nie pri jeho samej spodnej hranici, čomu zodpovedá úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.
Takáto výmera trestu zohľadňuje nielen pohnútku páchateľa v zmysle ovplyvnenia návykovou látkou, čo
je okolnosť determinujúca spáchanie trestných činov obžalovaným, ale aj jeho kritický náhľad na svoje
konanie v zmysle vyhlásenia viny a dobrovoľnej náhrady majetkovej škody poškodenému.

Zákonu zodpovedal výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol pred spáchaním posudzovanej trestnej činnosti
naposledy vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v posledných 10 rokoch, a preto
ho odvolací súd prevzal do svojho rozhodnutia.

Výroky o ochrannom opatrení a o náhrade škody neboli obsahom odvolacích námietok, preto ich
odvolací preskúmal len zo všeobecného hľadiska, pričom nezistil existenciu dovolacích dôvodov vo
vzťahu k nim. Tieto výroky napadnutého rozsudku ostávajú po rozhodnutí odvolacieho súdu nedotknuté
a v platnosti.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.