Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. február 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24Cb/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204462
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118204462.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobcu: AXA Management

Services s.r.o., IČO: 25 672 703, so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká republika, zahraničná
právnická osoba podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom AXA Management
Servicess.r.o.,organizačnázložkaSlovensko,IČO:50008056,sosídlomKolárska6,81106Bratislava-
Staré Mesto, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, advokátska kancelária
so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: X. I., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. W. X, XXX
XX T., právne zastúpená: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, o
zaplatenie 1 161,79 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 1 161,79 eur s príslušenstvom sa z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.4.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 1 161,79 eur s príslušenstvom. V žalobe predniesol, že so žalovanou uzavrel zmluvu o finančnom
sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent - manažér obchodnej skupiny, na základe ktorej
žalovaná vykonávala finančné sprostredkovanie pre žalobcu, čo zahŕňalo v zmluve vymedzené činnosti.

Za to mala nárok na províziu, okrem iného tzv. adaptačnú províziu, ktorá jej bola vyplatená v celkovej
výške 1 600 eur. Podľa zmluvy ju však bola povinná vrátiť, ak zmluva zanikla do dvoch rokov od jej
účinnosti. Keďže zmluva so žalovanou zanikla 28.2.2015 výpoveďou zo strany žalobcu, je žalovaná
povinná tieto provízie vrátiť. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil zmluvu o finančnom
sprostredkovaní, žiadosť o ukončenie zmluvy dohodou, výpoveď zmluvy o finančnom sprostredkovaní,
provízne podmienky s prílohami, výzvu zo dňa 7.4.2017, záverečné vyúčtovanie, výzvu na mimosúdne
vysporiadanie dlhu zo dňa 23.2.2018, výzvu na úhradu dlhu zo dňa 7.4.2017.

2. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na základe žaloby vydal, žiadala žalobu
zamietnuť. Namietla, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko k ukončeniu zmluvy o finančnom
sprostredkovaní došlo 1.3.2015, pričom žaloba bola vyhotovená 19.4.2018. Poukázala na to, že v pozícii
sprostredkovateľa nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda vzťah medzi sporovými stranami
sa spravuje Občianskym zákonníkom. Uviedla, že žalobca nezdokladoval ukončenie poistných zmlúv
a nepredložil provízne podmienky.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 1.2.2019, na ktorom vykonal dokazovanie
predloženými listinnými dôkazmi, zmluvou o finančnom sprostredkovaní, žiadosťou o ukončenie zmluvy
dohodou, výpoveďou zmluvy o finančnom sprostredkovaní, províznymi podmienkami s prílohami,výzvou zo dňa 7.4.2017, záverečným vyúčtovaním, výzvou na mimosúdne vysporiadanie dlhu zo dňa
23.2.2018, výzvou na úhradu dlhu zo dňa 7.4.2017, ako aj ostatnými listinami zo spisu a v spojení so
všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca (predtým AXA services, s.r.o., so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 35 893 940) a
žalovanáakofinančnýsprostredkovateľ-viazanýfinančnýagentdňa1.7.2014podpísalilistinuoznačenú
ako„Zmluvaofinančnomsprostredkovaníprepozíciuviazanýfinančnýagent“podľa§269ods.2zákona
č. 513/1991Zb. Obchodný zákonník, ktorá obsahovala okrem iného tieto ustanovenia:

Článok I. Výklad pojmov: Pre účely tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na nasledujúcom výklade
niektorých pojmov: Vnútorné predpisy - interné normy Spoločnosti, najmä, nie však výlučne: Obchodné
podmienky, Provízne podmienky, Kariérový řád, Benefitní řád, Spracovanie reklamácií pracovníkov
IS v oblasti provízií, Pravidlá jednání se zákazníky, Kontrolní opatření v IS, Kontrolné opatrenia na
predchádzanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Příručka pro sprostredkovatele - compliance
handbook, O systému vzělávaní, Selekcia a monitoring v internej sieti, Etický kódex a ďalšie smernice ,

pokyny a interné pravidlá pre internú obchodnú službu.
Článok III. Predmet zmluvy, bod 1: Touto zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje pre spoločnosť vyvíjať
činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby (produktová
zmluva) špecifikovanej vo vnútornom predpise Provízne podmienky mal príležitosť takú zmluvu so
Spoločnosťou uzavrieť, a to najmä: a) predkladať záujemcom ponuky na uzavretie produktovej zmluvy...,

b) poskytovať odbornú pomoc..., c) spolupracovať pri správe produktovej zmluvy..., d) spolupracovať pri
vybavovaní nárokov...
Článok VI. Provízia sprostredkovateľa, bod 1: Sprostredkovateľ má za vykonávanie Obchodnej služby
nárok na províziu. Provízia sa určuje v závislosti od pozície Sprostredkovateľa v rámci obchodnej siete
spoločnosti,oddosiahnutejprodukcieSprostredkovateľaaprodukciedosiahnutejjehoštruktúrouvrámci

obchodnejsieteSpoločnostiaodsplneniapodmienokprevzniknárokunaprovíziuvsúladesvnútornými
predpismi. Druhy provízie, jej výška, podmienky vzniku a zániku nároku, formu a spôsob úhrady, ako
aj ďalšie podrobnosti týkajúce sa provízií za vykonávanie Obchodnej služby sú uvedené vo Vnútorných
predpisoch.
Článok VI. Provízia sprostredkovateľa, bod 3: Nárok na vyplatenú províziu podľa odseku 1

Sprostredkovateľovi zaniká v prípade splnenia rozväzovacej podmienky uvedenej pre príslušnú províziu
vyplácanú pre vykonávanie Obchodnej služby v súlade s Vnútornými predpismi.
Článok VI. Provízia sprostredkovateľa, bod 12: Počas celého obdobia platnosti Zmluvy bude Spoločnosť
u Sprostredkovateľa sledovať SAR. Pod označením SAR sa rozumie súčet provízií, ktoré sa do budúcna
môžu stať predmetom záväzku sprostredkovateľa vrátiť provízie z dôvodu storien Sprostredkovateľom

sprostredkovaným produktových zmlúv v určenom storno období, t.j. nezaslúžených provízií a už
vzniknutých dlžných stornovaných provízií, či špeciálnych provízií, ktoré sa už stali predmetom
záväzku Sprostredkovateľa vrátiť provízie z dôvodu storien Sprostredkovateľom sprostredkovaných
produktových zmlúv v určenom storno období s odpočítaním kladnej hodnoty garančného fondu
sprostredkovateľa. V prípade, že dôjde k dosiahnutiu Spoločnosťou stanovenej limitnej hodnoty SAR,

bude Spoločnosť so Sprostredkovateľom vzájomne a obojstranne aktívne jednať a hľadať riešenie, za
akých nových podmienok pokračovať v spolupráci a zároveň nezvyšovať mieru finančného rizika na
strane Spoločnosti.
Článok IX. Doba trvania zmluvy, bod 1: Zmluvné strany uzatvárajú túto Zmluvu na dobu neurčitú.
Článok IX. Doba trvania zmluvy, bod 2: Táto zmluva môže byť ukončená a) na základe písomnej dohody

oboch zmluvných strán, b) písomnou výpoveďou ktorejkoľvek zo zmluvných strán, a to vo výpovednej
lehote podľa odseku 3 tohto článku, c) odstúpením spoločnosti od Zmluvy podľa odseku 4 tohto článku.
Článok XII. Záverečné ustanovenia, bod 7: Práva a povinnosti zmluvných strán neupravené touto
zmluvou sa primerane riadia ustanovenia § 642 až 651 Obchodného zákonníka.
Súčasťou zmluvy bol aj dokument označený ako Provízne podmienky IS AXA 14004SM, Príloha č. 2 -

Špeciálne provízie, podľa ktorého adaptačná provízia sa vypláca zálohovo, v závislosti na priebežnom
plnení ukazovateľov predpísaných v RP podľa pozície nováčika a plnení ďalších kvalitatívnych
ukazovateľov a povinnosti nováčika stanovených mu Obchodnou zmluvou, Vnútornými predpismi alebo
pokynmi Spoločnosti.
Dňa 10.7.2014 bola žalovaná zapísaná do zoznamu viazaných finančných agentov v registri vedenom

Národnou bankou Slovenska. Žalovaná splnila podmienky pre vyplatenie provízií, na základe čoho jej
bola vyplatená suma 1 661,79 eur (nesporná skutočnosť). Listom z 18.12.2014 žalovaná požiadala
žalobcu o ukončenie zmluvy o finančnom sprostredkovaní dohodou ku dňu 19.12.2014. Zároveň
požiadala o zaslanie dokladu o výmaze z NBS. Žalobca následne listom zo dňa 15.1.2015 oznámilžalovanej, že vypovedá zmluvu uzatvorenú so žalovanou s 1 - mesačnou výpovednou lehotou, ktorá
začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď
doručenádruhejzmluvnejstrane.K11.3.2015bolzároveňzrušenýzápisžalovanejvzoznameviazaných

finančných agentov Národnej banky Slovenska Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných
dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti.

5. Skutkové zistenia v bode 4 v podstate bezrozporne vyplývajú z predložených listinných dôkazov, resp.
zo skutočností, ktoré medzi účastníkmi vôbec neboli sporné. Takto zistený skutkový stav súd nasledovne

právne posúdil:

6. Podľa § 261 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, táto časť zákona upravuje
záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,
že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 2 odsek 5 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve,
finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
8. Podľa § 8 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, viazaný
finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou,
pričom v tom istom čase môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu v jednom sektore

najviac s jednou finančnou inštitúciou; to neplatí pre sektor poistenia alebo zaistenia, v ktorom môže
mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou len
životné poistenie a zároveň najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou len neživotné poistenie.
9. Podľa § 14 odsek 7 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve,
finančný agent a finančný poradca sú oprávnení začať vykonávať finančné sprostredkovanie alebo

finančné poradenstvo v príslušnom sektore odo dňa zápisu do príslušného zoznamu v príslušnom
podregistri.
10. Podľa § 652 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o obchodnom
zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k
uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene

zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

11. Podľa § 654 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, predmetom záväzku obchodného
zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

12. Podľa § 659 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, obchodný zástupca má nárok
na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s
prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného
zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.

13. Podľa § 659a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, obchodný zástupca má nárok na províziu
za obchody uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak
a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti,
b)obchodsauzatvorilstreťouosobou,ktorúeštepreduzavretímobchoduzískalnaúčeluskutočňovania
obchodov tohto druhu.

14. Podľa § 662 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, nárok na províziu zanikne, ak je
zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je
dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.

15. Podľa § 662 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, provízia, ktorá už bola uhradená,
musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1.

16. Podľa § 662 odsek 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, dohodou len v prospech
obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1.

17. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa svojich nárokov domáha zo zmluvy so žalovanou
z 1.7.2014. Pre posúdenie jeho nárokov je teda v prvom rade potrebné ustáliť právnu povahu tejto
zmluvy. Žalobca sám v tejto súvislosti označuje zmluvu ako tzv. inominátny kontrakt, čo však neprekáža,
keďže právne posúdenie je vždy úlohou súdu, ktorú musí plniť z úradnej povinnosti.18. Zmluva medzi žalobcom a žalovanou zo 4. februára 2013 je síce označená ako „zmluva o finančnom
sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent“ s odkazom na § 269 ods. 2 Obch. zák., to

však nie je rozhodujúce. Z § 269 ods. 1 Obch. zák. totiž vyplýva, že ustanovenia o jednotlivých
zmluvných typoch sa použijú na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti
zmluvy ustanovené v základnom ustanovení. Z § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka však zároveň
vyplýva, že strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení pre jednotlivé zmluvné typy. To
znamená, že pre posúdenie povahy zmluvy nie je podstatné to, ako ju strany označili, ani to, podľa akého

ustanovenia ju navonok uzatvárajú. Strany totiž nemôžu zmeniť povahu zmluvy len tým, že ju označia
ako iný zmluvný typ. Podstatné je vždy posúdenie dohodnutého obsahu zmluvy (dohodnutých práv a
povinností) a jeho subsumpcia pod základné ustanovenie upravujúce príslušný zmluvný typ. Z vyššie
citovaných ustanovení zmluvy z 1.7.2014 zreteľne vyplýva, že žalovaná sa ňou zaviazala vykonávať
pre žalobcu dlhodobú činnosť spočívajúcu v získavaní nových klientov a uzatváraní poistných zmlúv s
nimi v mene žalobcu. Za činnosti mala byť žalovaná odmeňovaná províziami vypočítavanými v závislosti

od množstva, resp. objemu a trvania obchodov. Úlohou žalovanej tak malo byť uzatváranie „poistných
zmlúv“ s vopred neurčeným okruhom klientov. To napokon dosvedčuje aj následná prax, keď žalovaná
skutočne dohodla poistné zmluvy s viacerými klientmi, ktorých sama našla (neboli jej teda individuálne
prikázaní žalobcom). Žalovaná pritom svoju činnosti vykonávala ako viazaný finančný agent, ktorý sa
považuje za podnikateľa (§ 14 ods. 2 a 7 v spojení s § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom

sprostredkovaní a finančnom poradenstve).

19. Z ustanovenia § 642 a 652 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o sprostredkovaní
a zmluva o obchodnom zastúpení sú definované podobne. Je však medzi nimi rozdiel: zmluva o
sprostredkovaní sa týka „určitej zmluvy“ (teda jednej, presne vymedzenej zmluvy, napr. o predaji určitej

konkrétnej nehnuteľnosti, na uzavretie určitého konkrétneho obchodu a pod.). Zmluva o obchodnom
zastúpenísatýka„určitéhodruhuobchodov“.Sprostredkovateľtakvyvíjavpodstatejednorazovúčinnosť
týkajúcu sa jednej zmluvy. Obchodný zástupca vyvíja trvalú činnosť v určitom odvetví, ktorej cieľom má
byť uzatváranie vopred neurčeného počtu obchodov vymedzených len druhovo, pričom sám musí byť
podnikateľom. Z čl. XII bod 10 zmluvy z 1.7.2014 okrem iného vyplýva, že zmluva nadobúda platnosť

a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami. Žalovaná bola oprávnená začať vykonávať činnosť v
zmysle zmluvy až jej zápisom do registra finančných sprostredkovateľov, teda až v čase, kedy žalovaná
už získala status podnikateľky (§ 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z.).

20. V § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka sa pritom vyžaduje, aby obchodný zástupca bol

„podnikateľom“ pri výkone svojej činnosti. V prerokúvanej veci už z názvu zmluvy medzi žalobcom a
žalovanouvyplýva,žeobomstranámbolozrejmé,žežalovanábudepôsobiťakoviazanýfinančnýagent,
takže v zmysle § 2 ods. 1 a 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstve bude podnikateľkou, avšak až okamihom zápisu do registra (§ 14 ods. 7 tohto zákona).
Zápis do registra pritom mohol navrhnúť len žalobca, a to až na základe uzavretej zmluvy so žalovanou.

Z toho vyplýva, že obom stranám bolo zrejmé, že žalovaná začne svoju činnosť obchodného zástupcu
vykonávať až v momente zápisu do registra, kedy sa aj stane (oprávnenou) podnikateľkou. Na základe
uvedeného tak podľa názoru súdu treba zmluvu z 1.7.2014 medzi žalobcom a žalovanou považovať za
zmluvu o obchodnom zastúpení, pričom žalobca mal postavenie zastúpeného a žalovaná postavenie
obchodného zástupcu.

21. Zánik nároku na províziu obchodného zástupcu je upravený v § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka,
podľaktoréhonárokzanikne,akjezrejmé,žeobchodmedzizastúpenýmatreťouosobousaneuskutoční
a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu
nevyplýva niečo iné. Podľa § 662 ods. 3 Obch. zák. sa od tohto ustanovenia možno odchýliť len dohodou

v prospech obchodného zástupcu (tzv. jednostrannú kogentnosť). I keď citované ustanovenia nie sú v
§ 263 Obch. zák. výslovne označené za kogentné, musí podľa názoru súdu ich kogentnosť vyplývať z
obsahu týchto ustanovení. Bolo by nelogické, ak by ustanovenie, ktorého cieľom je výslovne zakotviť
tzv. jednostrannú kogentnosť iného ustanovenia, bolo samo dispozitívnym - že sa tak nestalo vinou
zastúpeného. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že formulácia použitá

v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať ako jediný základ na výklad
tohto ustanovenia alebo sa v tejto súvislosti považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými
jazykovými verziami. Ustanovenia práva Únie sa musia vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri
zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie (porov. z posledného obdobia napr. rozsudokSD z 15. októbra 2015, C-494/14, Európska únia proti Axa Belgium SA). Porovnaním citovaného
slovenského znenia čl. 11 ods. 1 smernica 86/653/EHS s inými jazykovými verziami možno zistiť, že
tieto V takom prípade by totiž strany mohli veľmi ľahko vylúčiť účinky tohto ustanovenia, a tým aj

vylúčiť jednostrannú kogentnosť iného ustanovenia. Takýto výklad by bol v celkom zjavnom rozpore s
úmyslom zákonodarcu vyjadreným práve vo výslovnom normovaní jednostrannej kogentnosti určitého
ustanovenia, v tomto prípade § 662 ods. 1 Obch. zák. Preto podľa názoru súdu treba ustanovenie
§ 662ods. 3 Obch. zák. vykladať ako doplňujúce ustanovenie k § 263 Obch. zák. Chýbajúci odkaz v
§ 263Obch. zák. tak nespôsobuje, že by § 662 ods. 3 Obch. zák. nebol kogentný, ale § 663 ods. 3

Obch. zák. treba (popri § 263 Obch. zák.) považovať za ďalšie ustanovenie, ktoré upravuje kogentnosť
niektorých ďalších ustanovení (v tomto prípade § 662 ods. 1 Obch. zák.).

22. Uvedený záver podporuje aj účel § 662 Obch. zák., ako aj jeho eurokonformný výklad. Citované
ustanovenie (v dnešnom znení) bolo do Obchodného zákonníka zavedený zákonom č. 500/2001 Z.
z. (čl.I bod 291), ktorým sa do slovenského právneho poriadku implementovali ustanovenia smernice

Rady č.86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných
zástupcov. Z tabuľky zhody predloženej na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky (II. volebné
obdobie, parlamentná tlač 989) vyplýva, že ustanovením § 662 Obch. zák. sa implementuje čl. 11
uvedenej smernice, ktorý v odseku 1 ustanovuje, že nárok na províziu môže zaniknúť, iba ak:- je
ustanovené, že zmluva medzi treťou stranou a zastúpeným sa nerealizuje a znenia sú formulovaná

ešte jednoznačnejšie a prísnejšie: nemecké „Der Anspruch auf Provisionerlischt nur, wenn und soweit“,
anglické „The right to commission can be extinguished only if and to theextent that”, francúzske “Le
droit a la commission ne peut s'éteindre que si et dans la mesure ou“, poľské „Prawo do prowizji może
wygasnąć wyłącznie wtedy, gdy i o ile“. Tieto jazykové verzie dosvedčujú, že cieľom čl. 11 smernice
86/653/EHSboloustanoviťvýlučnéprípady,kedymôžedôjsťkzánikunaprovíziuobchodnéhozástupcu,

a to také prípady, kedy sa nerealizuje obchod medzi zastúpeným a treťou osobou(teda obchod, ktorý
obchodný zástupca svojou činnosťou dosiahol).
23. Podľa rovnako ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa musia vnútroštátne ustanovenia sa
musia v konaní vo veci samej v čo najväčšej miere vykladať a uplatňovať v súlade so smernicami.
Vnútroštátne súdy teda musia vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a

účelu smernice, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto smernica smeruje (porov. z posledného
obdobia napr. rozsudok SD z 25. apríla 2013, C-81/12, Asociaţia ACCEPT proti Consiliul Naţionalpentru
Combaterea Discriminării, ods. 71). Vyžaduje sa, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich
právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac ich výkladové metódy, s cieľom zaručiť
úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným

smernicou(porov.zposlednéhoobdobiarozsudokSDz24.januára2012,C-282/10,MaribelDominguez
proti Centre informatique du Centre Ouest Atlantique a Préfet de la région Centre, ods. 27). Z
citovaných zásad tak pre súdy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade § 662 Obch.
zák. v čo najväčšej možnej miere vzali do úvahy znenie a účel tých ustanovení smernice, na ktorých
implementáciu bolo toto ustanovenie do nášho právneho poriadku zavedené, aby zaručili tejto smernici

úplnú účinnosť. Podľa už uvedeného bolo toto ustanovenie zavedené do právneho poriadku na účel
implementácie čl. 11 smernice 86/653/EHS. Preto je povinnosťou súdov prihliadať na znenie a účel tohto
ustanovenia smernice pri výklade § 662 Obchodného zákonníka.

24. Na základe toho tak treba dospieť k záveru, že § 662 ods. 1 Obch. zák. treba vykladať v súlade s

čl. 11 ods. 1 cit. smernice tak, že toto ustanovenie ustanovuje jediný prípustný dôvod zániku nároku na
províziu obchodného zástupcu. Práve taký záver totiž vyplýva z porovnania rôznych jazykových verzií
čl. 11 ods. 1 smernice, čo bolo vyššie odôvodnené. Nárok obchodného zástupcu na províziu teda môže
zaniknúť jedine v prípade, že sa neuskutoční obchod medzi zastúpeným a treťou osobou, a to len v
rozsahu, v akom sa tento obchod neuskutoční.

25. Ustanovenie § 662 ods. 3 Obch. zák. umožňuje odlišnú dohodu o spôsobe tohto zániku na prospech
obchodného zástupcu. Aj toto ustanovenie implementuje čl. 11 ods. 3 smernice 86/653/EHS, ktorý
je formulovaný taktiež jednoznačnejšie: Od ustanovení odseku 1 sa nemožno odchýliť dohodou v
neprospech obchodného zástupcu. Toto ustanovenie tak jednoznačne zakazuje akúkoľvek odchylnú

dohodu od ods. 1, ktorá by bola v neprospech obchodného zástupcu. Podľa vyššie uvedených zásad
treba rovnakým spôsobom vykladať aj § 662 ods. 3 Obch. zák., teda aj toto ustanovenie treba vykladať
tak, že charakter zmluvy zo 4. februára 2013 ako zmluvy o obchodnom zastúpení treba túto odmenu
považovať za províziu. Podľa § 659 ods. 1 druhej vety Obch. zák. sa totiž províziou rozumie ajodmeňovanie zástupcu v závislosti od počtu alebo úrovne obchodovo. Z citovaných ustanovení prílohy
č. 3 k zmluve zo 4. februára 2013 je zrejmé, že výška adaptačnej provízie bola závislá od počtu
dosiahnutých obchodov(uzavretých poistných zmlúv), takže sa považovala za províziu podľa citovaného

paragrafu. Aj na túto províziu sa tak vzťahuje ustanovenie § 662 Obch. zák. o zániku nároku na províziu.
Nárok na túto províziu, ktorá bola (nesporne) žalovanej vyplatená, tak mohol zaniknúť len za podmienok
ustanovených v § 662 ods. 1 (neuskutočnenie obchodu, teda poistnej zmluvy, a len v rozsahu tohto
neuskutočnenia)a len vtedy by ju žalovaná bola povinná vrátiť podľa § 662 ods. 2 Obch. zák. Odchylné
dohody v neprospech zástupcu sú podľa správneho výkladu § 662 ods. 3 Obch. zák. neprípustné,

zakazuje akúkoľvek dohodu odchylnú od § 662 ods. 1 Obch. zák. v neprospech obchodného zástupcu.
Pod pojmom „v neprospech“ treba rozumieť akúkoľvek dohodu, ktorá buď rozširuje dôvody zániku na
províziu aj na iné prípady než sú výslovne vymedzené v § 662 ods. 1 Obch. zák. (a čl. 11 ods. 1 smernice
86/653/EHS), alebo ktorá rozširuje pre tento prípad rozsah zániku nároku. Celkom jednoznačne sú tak
vylúčené ustanovenia, ktoré zrušujú nárok obchodného zástupcu na províziu napr. dôvodov nezávislých
od toho, či sa obchod uskutočnil alebo nie, prípadne z dôvodov, za ktoré zodpovedá zastúpený.

Takými neprípustnými dôvodmi môže byť napríklad zánik len z dôvodu (neu)plynutia času, prípadne
zánik pri ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení obchodným zástupcom z dôvodu porušenia zmluvy
zastúpeným.

26.Vprerokúvanejvecivšakprovíznepodmienkyvýslovneustanovovali,ženároknaadaptačnúprovíziu

zaniká, ak zmluva o obchodnom zastúpení zanikne pred uplynutím určitého času. Takúto dohodu treba
podľa názoru súdu považovať jednoznačne za dohodu v neprospech obchodného zástupcu, keďže sa
ňou zrušuje nárok na províziu z úplne iných dôvodov než neuskutočnenie obchodu medzi žalobcom a
príslušným poistníkom a bez akejkoľvek vecnej súvislosti s týmito obchodmi. Dôvodom zániku nároku
na províziu je tu len prostý fakt, že žalovaná nevykonávala funkciu obchodného zástupcu najmenej dva

roky, a to bez akejkoľvek väzby na ňou uzavreté obchody, ako to vyžaduje § 662 ods.1 Obch. zák.
pri svojom správnom výklade. Takáto dohoda v neprospech obchodného zástupcu je podľa správneho
výkladu § 662 ods. 3 Obch. zák. neprípustná. Takéto ustanovenia zmluvy tak treba považovať za časť
právneho úkonu, ktorá svojím obsahom odporuje zákonu, v dôsledku čoho je podľa § 39 (v spojení
s § 41) Občianskeho zákonníka neplatná. Žalobca preto nemôže z tohto právneho úkonu vyvodzovať

žiadne práva.

27. Na záver treba v záujme korektnosti a preskúmateľnosti rozsudku poukázať na to, že Súdny dvor
EÚ vo svojom rozsudku veci C-449/01, Abbey Life Assurance Co. Ltd and Kok Theam Yeap, rozhodol,
že samostatní agenti poverení získavaním zmlúv životného poistenia nespadajú do rozsahu pôsobnosti

smernice 86/653. Tento záver SD vychádzal zo znenia čl. 1 ods. 2 tejto smernice, ktorý za obchodných
zástupcov považuje len sprostredkovateľov majúcich trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup
tovaru. Poistenie nie je tovar, takže sa naň smernica 86/653/EHS nevzťahuje, čo by mohlo zvádzať k
záveru, že ju nemožno použiť ani pri výklade § 662 Obch. zák. v prerokúvanej veci. Súdny dvor však už v
rozsudku vo veci C-3/04, Poseidon Chartering BV proti Marianne Zeeschip VOF, Albert Mooij, Sjoerdtje

Sijswerda, Gerrit Schram, pripustil určitú výnimku z tohto striktného pravidla

28. Ak sa totiž vnútroštátna právna úprava prispôsobí riešeniam, ktoré prináša pre čisto vnútorné
situácie, riešeniam upravenými v práve Únie, aby sa tak vyhlo najmä výskytu diskriminácie alebo
prípadným narušeniam hospodárskej súťaže, existuje určitý záujem Únie na tom, aby dostali

ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Únie jednotný výklad bez ohľadu na podmienky, za ktorých sa
majú uplatniť, a to preto, aby sa vyhlo v budúcnosti ich rôznym výkladom. Tento názor sa stal súčasťou
pevnej judikatúry Súdneho dvora (porovnaj napríklad návrhy generálneho advokáta vo veci C-338/14 zo
16.júla 2015, odseky 20 až 22). Z uvedeného teda vyplýva, že ak vnútroštátny zákonodarca vydá určitý
predpis na implementáciu smernice a rozšíri ho na situácie, na ktoré sa smernica inak nevzťahuje, treba

takýto predpis vykladať jednotne pre všetky situácie. Treba ho teda vykladať eurokonformne aj v tých
prípadoch, na ktoré by sa samotná smernica nevzťahovala.

29. Z ustanovenia § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že slovenské právo nerozlišuje medzi
obchodnýmizástupcamipoverenýmidojednávanímzmlúvtýkajúcichsatovaruainýchkomodít.Naopak,

odkazuje všeobecne na „obchody určitého druhu“ bez toho, aby bližšie vymedzilo predmet týchto
obchodov. Ustanovenie § 662 Obchodného zákonníka, ktoré implementuje čl. 11 smernice 86/653/
EHS, potom tiež nerozlišuje medzi obchodnými zástupcami pre tovar a pre iné komodity, ale určuje
jednotné pravidlá pre všetky zmluvy o obchodnom zastúpení. Podávať iný výklad § 662 Obch. zák. preobchodných zástupcov poverených dojednávaním zmlúv týkajúcich sa tovaru a iný výklad pre ostatných
by znamenalo vytvárať z § 662 Obch. zák. dve samostatné normy so samostatným obsahom. Pre takýto
postup však v samotnom § 662 Obch. zák., ani v žiadnom inom ustanovení o zmluve o obchodnom

zastúpení nemožno nájsť oporu. Naopak, z jeho textu, ale aj citovanej judikatúry Súdneho dvora treba
dospieť k záveru, že ho treba vykladať zhodne pre obe skupiny obchodných zástupcov. V dôsledku toho
ho ale treba nevyhnutne vykladať vždy v súlade so smernicou 86/653/ESH, ako to súd urobil vyššie.

30. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok I).

31. O trovách konania rozhodol podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V spore bola plne úspešná
žalovaná, súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

32. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.V Prešove, dňa 1. februára 2019