Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. október 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821010043
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5821010043.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. D. R., nar.

XX.XX.XXXX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.10.2021 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. R., narodený XX.XX.XXXX v U., trvale bytom I. č. XXXX/XX, U. - N., konateľ, ženatý,
na slobode,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

dňa 01.01.2019 v čase okolo 04.30 hod. v priestoroch baru Hotela Altis, nachádzajúceho sa na Oravskej
Priehrade, okres Tvrdošín, pred barovým pultom fyzicky napadol Z.. G.. G. A. a to tak, že ho jedenkrát
udrel svojou hlavou do oblasti čela a následne ho jedenkrát udrel päsťou do jeho driekovej oblasti, kde
v ďalšom útoku na poškodeného mu zabránili tam prítomné osoby, kde týmto svojím konaním spôsobil
poškodenému Z.. G.. G. A., nar. XX.XX.XXXX, zlomeninu priečnych výbežkov 2. až 4. driekového stavca
chrbtice vľavo, s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 28 dní,

t e d a

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol
iného,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona,
§ 36 písm. j / Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody p o d m i e
n e č n e o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u je obžalovanému skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému p o v i n n o s ť n a h r a d
i ť poškodenému IQ. G. A., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom U. - R., T. XXXX/X škodu vo výške
1215,60 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného Z.. G.. G. A., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom U. - R.,
T. XXXX/X so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených Sociálnu poisťovňu, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63
Bratislava 1, IČO: 30 807 484 a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Panónska cesta 2, 851 04
Bratislava, IČO: 35 937 874 s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 26.02.2021 tunajšiemu súdu obžalobu na D. R.
pre prečin výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné.

Poškodený Z.. G.. G. A. sa pripojil s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu titulom bolestného,
sťaženia spoločenského uplatnenia a ušlého zisku vo výške 27.393,60 eur. Poškodená Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a. s. prostredníctvom zástupcu Mgr. Veroniky Mišekovej si uplatnila nárok na
náhradu škody titulom poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenému vo výške 328,05 eur a

Sociálna poisťovňa, prostredníctvom zástupcu JUDr. Zuzany Leškovej si uplatnila nárok na náhradu
škody titulom vyplatených nemocenských dávok vo výške 543,50 eur.

Obžalovaný D. R. podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že sa zúčastnil silvestrovskej zábavy v Hoteli Altis, kde bol ubytovaný s rodinou.

Bolo po polnoci a pri bare ostala už iba menšia skupinka ľudí a on si všimol, že sú tam prítomní dvaja
muži podgurážení alkoholom, z jeho pohľadu obťažovali ženy, volali ich do tanca, objednávali im drinky.
On išiel za nimi, že či nechcú ísť spať a v určitom okamihu pocítil ohrozenie a jedného z mužov odstrčil.
Potom sa mu ospravedlnil a aj sa ho opýtal, že či je v poriadku, čo mu on potvrdil a išli spolu k baru.
Ohrozenie pocítil z komunikácie medzi nimi, ten muž bol podnapitý, povedal mu, aby sa nestaral,

vzhľadom na odstup času si nepamätá, či ho nejako osobne kontaktoval, nejakými dotykmi, on ho iba
intuitívne odstrčil. Prebehlo to veľmi rýchlo, požívali alkoholické nápoje, ale nič dramatické to nebolo.
Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, v ktorej
detailnejšie popísal, ako došlo k incidentu. Situáciu mal vyhodnotiť ako útok voči sebe, dal si obidve ruky
k hlave, aby sa kryl, čím pravdepodobne došlo ku kontaktu hlavy so spodnou perou poškodeného. Ďalej

sa ho snažil odtlačiť od seba, poškodený pri incidente nespadol. Obžalovaný s prečítanou výpoveďou
súhlasil, na konkrétne skutočnosti si nepamätal z dôvodu odstupu času. Ako sa dozvedel, že poškodený
utrpel zranenia, keďže sa domnieval, že zranenie mu mohol spôsobiť aj on, napísal mu sms správu.

Svedok poškodený Z.. G.. G. A. vypovedal, že sa zúčastnil silvestrovskej zábavy v Hoteli Altis, kde bol

ubytovaný s priateľkou a jej rodinou. Počas zábavy tancovali a niekedy nad ránom, jeho priateľka už bola
na izbe, niekde medzi barom a parketom bol napadnutý. Medzi barom a parketom zbadal stáť T., stál
niekde pri obžalovanom a ako sa priblížil k obžalovanému, nečakane dostal od nebo hlavičku, odrazilo
ho smerom dozadu a v rýchlej následnosti ho obžalovaný udrel päsťou do ľavej časti drieku. Bolo to
rýchle, bol zaskočený. Obžalovaný chcel na neho aj ďalej útočiť, ale to ho tam už držali ďalšie osoby.

Obžalovaný bol agresívny a vyskakoval. On sa mu chcel vyhnúť pomedzi stoličky. Animátorka sa ho
prišla opýtať, či je v poriadku a upokojovala ho. Neskôr prišiel za ním aj obžalovaný, ospravedlnil sa,
ale on stále nerozumel, prečo ho napadol. Keďže bol otrasený, mal aj nejaký výpadok, dozvedel sa,
že ešte stáli pri bare. Potom si už pamätá, že šiel na izbu, zobrali ho animátori, už cestou pociťoval
bolesti v driekovej oblasti, ale išiel spať. Po napadnutí cítil, akoby hrču pod perou, možno je aj vidieť na

kamerovom zázname, ako ju ukazoval obžalovanému pri bare. Keď sa zobudil ráno na izbe, chcel ísť na
toaletu a ako sa postavil z postele, podlomili sa mu nohy. Mal silné bolesti a ostal ležať vystretý na posteli.
Priateľke popísal, čo sa stalo v bare. Na začiatku nechcel sanitku, ale keďže bolesti stále zotrvávali, tak si
sanitku privolal sám. V sanitke sa ho pýtali, že čo sa stalo, vypísali papiere, v nemocnici ho hneď zobrali
na CT a zistili, že má zlomené tri driekové stavce a odporučili mu, aby v nemocnici zostal, ale po zlých

skúsenostiachsapýtaldomov.Nahotelprenehoprišliotecsbratom,previezlihodomov,vauteskôrležalako sedel, mal bolesti. Keď čakal na prevoz domov, obžalovaný telefonoval s jeho otcom, majiteľ hotela
mudaldorukymobil,obžalovanýsaospravedlnilapovedal,žehonapadol,lebosazľakol,akosaknemu
priblížil. Tiež z vedenia hotela sa informovali, ako to ide riešiť s tým, aby sa neunáhlil, aby počkal dva

týždneavtedyhonapadlo,žekamerovézáznamysaponejakomčasevymazávajú,pretopodalpísomne
trestné oznámenie. Zo zranení sa liečil doma. Mal nepríjemné bolesti, nemohol pracovať, nevedel sedieť
na stoličke dlhšie ako 10- 15 minút. Absolvoval vyšetrenia, rehabilitácie, cvičenia a elektroliečbu. Po
príchode domov s rodičmi zistili, že v lekárskych správach je uvedené, že zranenie vzniklo pri športe a
následne zistil, že niekto z vedenia hotela mu vyloboval CT vyšetrenie a do telefónu posunul informáciu,

že zranenie si mal spôsobiť pri športe. Následne všetko uviedli na správnu mieru, tak ako sa to stalo.
Obžalovaný ho kontaktoval telefonicky, bolo to niekoľko dní po incidente, dostal od neho aj správu, ale on
nemal záujem s ním komunikovať. Čo sa týka intenzity úderu, išlo o veľmi silný úder, keďže je športovec
a odhodilo ho, ten úder nečakal. Bolesť v driekovej oblasti pociťovať postupne, pred incidentom bolesti v
driekovej oblasti nemal. Na PN bol asi dva mesiace, celú dobu si zranenia liečil plus rehabilitoval. Bolesti
pociťuje stále, ale nie sú to sústavné bolesti. Hlavou ho obžalovaný udrel niekde do čela. Počas zábavy

komunikoval každý s každým, preto sa vybral smerom k obžalovanému, ľudia sa zoznamovali. Keď ho
obžalovaný napadol, nepamätá si, či niečo hovoril. Nepamätá si aký alkohol požíval a ani koľko alkoholu
vypil. Počas pobytu v hoteli nešportoval. Na izbu išiel po svojich a animátori ho podopierali. Toho večera
tancoval, ale nič, čo by nebolo bežné pri tanci nerobil. Pred skutkom mal úraz chrbtice asi pred 14 rokmi,
šport nevykonáva na vrcholovej úrovni, pred skutkom sa zúčastnil nejakých pretekov. Nepamätá si, že

by sa s obžalovaným objímali, má o tom vedomosť iba z kamerového záznamu.

Znalec MUDr. Ján Jelenčík sa pridržiaval záverov znaleckého posudku, poškodený utrpel zlomeninu
priečnych výbežkov 2. až 4. driekového stavca chrbtice vľavo, znalec upravil trvanie doby liečenia a
práceneschopnosti z doby 58 dní na dobu 28 dní. Uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku sa

oboznámil aj s videozáznamom. K mechanizmu vzniku zranenia uviedol, že k vzniku zranenia mohlo
dôjsť dvoma mechanizmami, a to pôsobením priameho tupého násilia na driekovú oblasť, napr. pádom,
úderom päsťou, kopnutím alebo nepriamo pri náhlom prudkom zvýšení napätia driekového svalstva,
napr. pri športe pri skoku do diaľky, pri dvíhaní ťažkých predmetov. Poškodenie driekovej oblasti u
poškodeného bolo na ľavej časti. Pri vypracovaní znaleckého posudku pri určení práceneschopnosti

vychádzal zo zdravotnej dokumentácie. Zranenie obmedzovalo poškodeného v obvyklom spôsobe
života bolestivosťou v ľavej driekovej oblasti, obmedzenou hybnosťou, poškodený bol limitovaný pri
činnostiach spojených s väčšou fyzickou námahou. Nebol obmedzovaný pri každodennej činnosti,
osobnej hygiene, pri príprave a prijímaní stravy, pri biologických potrebách, pri starostlivosti o
domácnosť, šoférovaní. Poškodený s takýmto úrazom môže sedieť, stáť a aj chodiť. Podľa názoru

znalca, poškodený mohol vykonávať práce architekta. V prípade fyzicky aktívnej osoby a športovca,
takéto zranenie utrpí s menšou pravdepodobnosťou, ako osoba fyzicky neaktívna. Pri vypracovaní
posudku mal popis z CT vyšetrenia a jediné poškodenie chrbtice, bolo ľahké vyklenutie medzistavcovej
platničky medzi 5. driekovým a 1. krížovým, iné poškodenie chrbtice v popise CT a ani v jeho zdravotnej
dokumentácii nezistil. Vyklenutie medzistavcovej platničky nemá absolútne nič spoločné so vznikom

zlomeniny, ktorá je popisovaná ako čerstvá zlomenina priečnych výbežkov. Takéto zranenie mohlo
vzniknúť aj pri výkone športovej aktivity, aj jeden, dva dni predtým, ale to by už poškodený pociťoval
bolesť v dotknutej oblasti. Z praxe sa často stáva, že zranené osoby prídu na vyšetrenie k lekárovi po
dvoch, troch dňoch. Tiež sa často takáto zlomenina na klasických RT snímkach prehliadne a zistí sa
až pri CT vyšetrení. V prípade, ak by poškodený dvíhal pri tanci nejaké osoby s väčšou hmotnosťou,

teoreticky by mohlo dôjsť k zlomenine týchto priečnych výbežkov. Ale takáto osoba so zlomeninou, by
nedokázala dvíhať osoby pri tanci, nakoľko by mu to nedovolila bolesť. Je pravdou, že alkohol tlmí
bolestivosť, resp. znižuje prah bolestivosti. Takéto zranenie môže vzniknúť pri páde z výšky na rovnú
plochu, alebo pri páde na okraj obrubníka, schodu. Pri liečbe poškodeného bol použitý driekový pás,
išlo skôr o upínaciu liečebnú pomôcku, ktorá mala poškodenému signalizovať nejaké nekoordinované

pohyby, ale nemala liečebný význam. Mala skôr brániť poškodenému ísť do predklonu a limitovala ho
pri zaviazaní šnúrok na topánkach a pod. Poškodený mal tento driekový pás 6 týždňov. Išlo o pás na
suchý zips. Krvné podliatiny na driekovej oblasti poškodeného zistené neboli, neboli uvedené v lekárskej
správe, je tam uvedená iba bolestivosť na dotyk. Ani pri páde na schody nemusí byť krvná podliatina,
záleží to od poškodeného individuálne, akú má zrážanlivosť krvi a pod.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bola prečítaná výpoveď znalca MUDr. Alana Dostála, PhD,
ktorý vypovedal, že na žiadosť obhajoby vypracoval znalecký posudok k zraneniam poškodeného, za
účelom zhodnotenia jeho poranení, pričom vychádzali iba z výpovedí obvineného a poškodeného,kópii lekárskych správ a tiež z kamerového záznamu z Hotela Altis. Na základe uvedeného dospel
k záveru, že vznik zranenia poškodeného zlomenina priečneho výbežku 2. a 4. driekového stavca
vľavo, pri incidente zachytenom na videozázname pokladá za nepravdepodobné. Chýba mu samotný

mechanizmus -deceleračný pohyb s torziou v trupe a po vzhliadnutí celého záznamu mu chýbajú klinické
prejavy (bolesť, úľavová poloha, bolestivá mimika). Za adekvátnu považuje PN v trvaní 4. až 6. týždňov.

Znalec MUDr. Jozef Krajčovič vypovedal, že v kontrolnom znaleckom posudku sa zhodli so závermi
MUDr. Jána Jelenčíka, pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranenia, jediné s čím nesúhlasili bola dĺžka

liečenia a práceneschopnosť. Znalci, ktorí vypracovali znalecké posudky zrejme nemali k dispozícii
kompletnú zdravotnú dokumentáciu poškodeného, ktorý pred úrazom mal zdravotné problémy s
driekovou chrbticou - svalová dysbalancia, dextrokonvexná (vyklenutie) skolióza. Poškodený mohol
bolestivosť pociťovať dlhšie, čo súviselo s predchádzajúcimi chronickým zraneniami na chrbtici.
Súviselo to predovšetkým s vyklenutím medzistavcovej platničky a poúrazovým znížením tela druhého
driekového stavca. Na základe uvedeného, v prípade poškodeného stanovili dobu liečenia a dobu

práceneschopnosti kratšiu ako 58 dní, na cca 4 až 5 týždňov. V prípade poškodeného zranenie už bolo
po 5 týždňoch vyhojené a nasledovala rehabilitácia, ktorá nasleduje vždy pri takýchto poraneniach.
Pokiaľ poškodený pociťoval bolesť po piatich týždňoch súviselo to s predchádzajúcimi zraneniami na
chrbtici a preto pokračoval v práceneschopnosti. Pokiaľ ide o zranenie druhého stavca, ide o zranenie
z minulosti, bolo popísané ako staré poúrazové zmeny. Toto staré zranenie vyplynulo pri magnetickej

rezonancii, bolo popísané lekárom, ktorý navrhoval a indikoval rehabilitačnú liečbu z 15.02. s tým, že toto
staré zranenie bolo už podstate vyhojené. Poškodený mohol bežne pociťovať ťažkosti v oblasti driekovej
chrbtice, nakoľko sa tam nachádzali spazmy po predchádzajúcom zranení, svalová nerovnováha. So
závermi znaleckého posudku MUDr. Dostála v kontrolnom znaleckom posudku nesúhlasili s tým, že
MUDr. Dostál nepripustil ako mechanizmu vzniku zranenia priamy mechanizmus, pripustil iba nepriamy

mechanizmus. Znalec vo videozázname nevidel úder do driekovej oblasti chrbtice poškodeného s
čím nesúhlasia, nakoľko ten úder na videozázname je vidieť. Tiež nesúhlasili aj s časťou posudku
MUDr. Dostála, kde sa vyjadril, že zranenie poškodeného nebolo akútne, resp. nemuselo byť akútne,
nakoľko toto zranenie, ktoré utrpel poškodený bolo čerstvé, muselo vzniknúť v uvedenom čase počas
silvestrovského večera, resp. bezprostredne predtým, alebo v tomto časovom období. K zlomenine

druhého až štvrtého driekového stavca chrbtice by došlo aj bez ohľadu na pôvodný zdravotný stav
driekovej chrbtice poškodeného. Je možné sa stotožniť aj s tým, že úraz mohol vzniknúť aj pri športovej
aktivite a tiež, že s takýmito zraneniami poškodení prídu k lekárovi až po dvoch - troch dňoch. Bolestivosť
niekedy nastane ihneď, niekedy po určitom čase a zvýrazňuje sa. Pri vzniku tohto zranenia poškodený
cíti, že má nejaké zranenie, ale tá bolestivosť nie je až taká, aby vyhľadal lekára, ale niekedy bolesť

nastúpi hneď. Záleží aj od typu zlomeniny a nedá sa to paušalizovať. Poškodený určite tri, štyri týždne
nemohol trénovať na triatlon. Podľa záznamov bol práceneschopný do 28.02., v záznamoch bolo, že
športoval už 23.01., ale nie je zrejmé o aký typ športu išlo. Možno išlo len o prechádzku, inak by
porušil liečebný režim, bol mu nariadený šetriaci režim, žiadna ťažká fyzická aktivita. Pracovnú činnosť
architekta, pokiaľ ide o plány, posudzovanie, to poškodený mohol robiť.

Svedkyňa H.. J. R. A. vypovedala, že spolu s manželom-obžalovaným a deťmi boli na silvestrovskom
pobyte na Orave. Samotný incident, ktorý je predmetom obžaloby trval len pár sekúnd a keby nebola
volaná na políciu, ani nevie, že k nejakému incidentu došlo. Ona stála pri bare a s niekým sa rozprávala,
keď po pravej strane postrehla nejaký pohyb, šum a keď sa tam pozrela, zbadala muža, ako odskakoval

od skupinky, v ktorej stál aj jej manžel. Manžel vykročil k nemu a ona pristúpila k manželovi a spýtala
sa čo sa stalo, či je v poriadku. Potom jej manžel pristúpil k tomu mužovi, o niečom sa rozprávali a
objímali sa okolo ramien, nezbadala žiaden konflikt. Po incidente zábava pokračovala. Poškodeného
registrovala v ten večer v skupine ľudí, ktorí boli podgurážení, poškodený aj s ďalším mužom tancovali
na tanečnom parkete, pri tanci dvíhali dievčatá.

Svedok S. T. k incidentu vypovedal, že spolu s ďalšími osobami boli v bare, bavili sa, rozprávali sa,
niečo aj popili. Na celú noc si preto pamätá len hmlisto. Rozprával sa s niekým pri bare, je to aj na
kamerovom zázname a za ním stál D. aj s nejakými ľuďmi. Niečo sa muselo stať, on to však nevidel,
aj na zázname je vidieť, že bol otočený chrbtom. Keď sa otočil, poškodený sa postavil, myslí si, že sa

opieral o stôl a že si pripili. Či sa aj o niečom s poškodeným rozprával, to si nepamätá. Ten incident musel
prebehnúť len v nejakých sekundách, pretože k bitke nedošlo, to by si bol všimol. Boli to len sekundy. Z
obžalovaného nepociťoval žiadne ohrozenie, o tom incidente sa klebetilo ďalší deň. G. odprevadil k jeho
izbe spolu so Y. J., na izbu išli vo veselej nálade, nepamätá si, že by poškodeného podopieral, držali saiba ako kamaráti. Nevidel poškodeného tancovať s dievčatami, tiež si nevšimol, že by sa správal nejako
neprístojne a nevhodne voči ženám. Bol tam obmedzený výber, bola tam jedna animátorka a potom
už manželky hostí. Nie je si istý, že videl, že sa G. dvíhal zo zeme, vychádza z klebiet, už nevie, čo

videl. Všetko je na videozázname. Z dôvodu rozporu vo výpovedi svedka oproti výpovedi z prípravného
konania, bola prečítaná výpoveď svedka zo dňa 04.11.2019, kedy svedok vypovedal, že keď išli na izbu,
poškodený im povedal, že ho bolí chrbát, že možno z tancovania. Svedok uviedol, že ak tak vypovedal
v prípravnom konaní, zrejme to povedal, od skutku už ubehli dva roky.

Svedkyňa Y. J. vypovedala, že išlo o Silvester, požíval sa vtedy alkohol a keď požije väčšie množstvo
alkoholu, má výpadky. Ku skutku uviedla, že v hoteli pracovala spolu s ďalšími kolegami ako animátorka,
venovali sa deťom. Koniec pracovnej doby mali o 24.00 hod., a potom začali požívať alkohol, pili
šampanské a gin s tonikom. Obžalovaného a jeho manželku poznala, starala sa im o deti. Poškodeného
poznala tak, že vedela, že je tam s priateľkou X., predtým hrali nejaké spoločenské hry. Počas
silvestrovskej noci tancovali, zabávali sa, a potom sa niečo udialo, až po vzhliadnutí videozáznamu na

polícii zistila, že vtedy stála chrbtom a nevie, čo sa stalo. Až ráno jej povedal kolega, že ju odprevadil
do izby, že išiel s nimi aj G.. Pokiaľ ide o incident, hrala vtedy hudba, ľudia sa medzi sebou rozprávali,
bol tam šum a zrazu ten šum bol na vyššej frekvencii, čo ju upútalo, otočila sa a videla, že G. je tak
ďalej, tak za ním išla, niečo sa s ním rozprávala, ale to už vie iba na základe videozáznamu, ktorý
videla na polícii, pretože na samotný skutok si nepamätá. Obžalovaného považuje za priateľského,

nekonfliktného človeka a starostlivého otca. Nepamätá si, že by nejakým spôsobom zasahovala do
riešenia toho konfliktu. Na návrh prokurátora, z dôvodu rozporu výpovede svedkyne z prípravného
konania, bola prečítaná časť jej výpovede, kde svedkyňa vypovedala, že počas tanca ju upútala zvýšená
frekvencia hlasov, nevie či hádka, zvýšený ton hlasu. Zostal šum, otočili sa a videli, že D. bol agresívny
a tak ho s S. a jeho manželkou držali. Svedkyňa k rozporu uviedla, že v prípravnom konaní vypovedala

po kratšom období a viac si pamätala. S obžalovaným ako aj s poškodeným sa poznala na pobyte na
Silvestra, poškodený bol tiež veľmi priateľský a spoločenský, nevšimla si, že by bol nejakým správaním
vyvolal konflikt, že by narúšal priebeh večera. Počas večera tancoval so svojou priateľkou a ďalšími
animátormi.

Svedok H. A. vypovedal, že v rozhodnom období bol ubytovaní so svojou priateľkou a dcérou v Altise.
Počas silvestrovskej noci sa zabávali v bare, požívali alkoholické nápoje, boli tam viacerí, pamätá si, že
tam bol aj obžalovaný. Nepamätá si, že by sa tam niečo vtedy udialo, všetci sa objímali a tancovali

Svedkyňa Z.. U. F. vypovedala, že na silvestrovskej zábave v Altise bola spolu s partnerom, nič

výnimočné sa tam nedialo, popíjal sa alkohol a pri bare sa debatovalo. Udiala sa tam pri bare nejaká
strkanica, také šup - šup a objímačka pri bare. Žiadne viditeľné zranenia. Stála pri bare a zrazu niečo
sa deje a nič sa nedeje. Kým sa stihla otočiť, už nikde nikoho a potom sa vracali k baru.

Svedkyňa J. E., ktorej výpoveď bola prečítaná z prípravného konania vypovedala, že v rozhodnom

období pracovala v Hoteli Altis ako čašníčka. Pozná obžalovaného, nakoľko bol klientom hotela, chodil
do hotela častejšie. Obžalovaný, keď je triezvy je nekonfliktný, ale keď si vypije, je voči osobám, s
ktorými si nerozumie trocha agresívnejší. Počas silvestrovskej zábavy sa v bare nachádzal obžalovaný
s manželkou, dvoma animátormi a ešte nejaké ďalšie osoby, vrátane osoby, s ktorou mal obžalovaný
konflikt, ktorého vtedy videla prvýkrát. Obžalovaný počas večera požíval alkohol, pôsobil opito, alkohol

požíval aj ten muž, s ktorým mal obžalovaný konflikt. Bolo už nad ránom, pohybovala sa za barovým
pultom, robila si poriadok, zrazu počula nejakú menšiu hádku, bola vtedy v zadnej časti baru a keď niečo
počula, otočila sa a videla len, ako vedľa baru pri stoloch stojí obžalovaný a oproti nemu stál ten muž,
mali menšiu výmenu názorov, nepočula o čom sa bavia, bola to chvíľka a skončilo to.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku bol na technickom zariadení vykonaný kamerový obrazovo zvukový
záznam z incidentu v bare Hotela Altis, kde prebiehala silvestrovská zábava, na ktorom bol
zaznamenaný predmetný incident, na ktorom bolo okrem iného vidieť, aj ako obžalovaný udrel
poškodeného do ľavej driekovej časti.

V rámci oboznámenia sa s listinnými dôkazmi, boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané lekárske správy
ohľadom zranení poškodeného, trestné oznámenie, fotokópie fotografií zo sociálnych sietí predložené
obhajobou, a to z rôznych športových aktivít poškodeného, s ktorými bol aj poškodený konfrontovaný
vo svojej výpovedí na hlavnom pojednávaní.Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži a zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Objektom trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek.

Ublížením na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona sa rozumie poškodenie zdravia, ktoré si objektívne
vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený

obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto sa dopustí fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti
tým, že napadne iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Objektom tohto trestného činu je občianske spolužitie.

Pod výtržnosťou treba rozumieť konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje pokoj a verejný poriadok,
jeho charakteristickou črtou je neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho
spolužitia, spravidla ide fyzické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam, alebo prejavy
vzbudzujúce obavy o bezpečnosť ľudí alebo majetku.

Podľa § 122 ods. 2 Tr. zákona je trestný čin spáchaný verejne, ak je spáchaný pred viac ako dvoma
súčasne prítomnými osobami. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má
prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, hoci v čase
činu tam nemusia byť prítomní.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o

vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd vyhodnotil výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a

mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku, pred barovým pultom fyzicky napadol
Z. G. A., udrel ho svojou hlavou do oblasti čela a následne ho minimálne jedenkrát udrel päsťou do
jeho driekovej oblasti a spôsobil mu zlomeninu priečnych výbežkov 2. až 4. driekového stavca chrbtice
vľavo, pričom oproti obžalobe korigoval dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života na dobu
28 dní, a to na základe záverov znaleckého dokazovania, v tomto smere súd poukazuje aj na závery

kontrolného znaleckého posudku, ku ktorému bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec MUDr. Jozef
Krajčovič a tiež na výpoveď znalca MUDr. Jána Jelenčíka, ktorý na hlavnom pojednávaní zmenil záver
svojho znaleckého posudku ohľadom doby práceneschopnosti a doby liečenia zranenia poškodeného.
Obžalovaný síce urobil vyhlásenie, že je nevinný, na svoju obranu uviedol, že sa obával útoku
poškodeného voči svojej osobe, konal inštinktívne a poškodeného iba od seba odstrčil a predtým

si iba rukami kryl hlavu a tak došlo ku kontaktu medzi jeho hlavou a perou poškodeného. Vina
obžalovaného však bola preukázaná a zároveň bola vyvrátená aj jeho obrana predovšetkým výpoveďou
svedka poškodeného Z.. arch. G. A. a kamerovým obrazovo-zvukovým záznam priamo z incidentu. Na
kamerovom zázname je jednoznačne zachytené, ako došlo k napadnutiu poškodeného obžalovaným,
k napadnutiu došlo presne podľa výpovede svedka poškodeného, vrátane úderu päsťou do jeho ľavej

driekovej časti, kamerový záznam tak sám o sebe potvrdzuje vierohodnosť výpovede poškodeného. Na
kamerovom zázname je tiež zachytené, ako tam prítomné osoby zabránili obžalovanému, aby v útoku
na poškodeného pokračoval. Bola tak jednoznačne vyvrátená obrana obžalovaného, že konal pudovo a
poškodenéhoodsebaibaodstrčil,pretožesaobávalútokuzjehostrany. Výpovedisvedkapoškodenéhozodpovedajú aj závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Jánom Jelenčíkom (znalec
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia), ktorého závery ohľadom charakteru a vzniku
zranenia poškodeného, boli potvrdené aj kontrolným znaleckým posudkom, vypracovaným Ústavom

súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Martin. K záverom kontrolného znaleckého posudku bol
vypočutý na hlavnom pojednávaní znalec Doc. MUDr. Jozef Krajčovič, Phd. Rozsah objektívne zistených
a lokalizovaných zranení poškodeného v lekárskych správach, korešpondoval so závermi znaleckého
dokazovania z odboru zdravotníctvo a popisom skutkového deja poškodeným, pričom skutkový dej bol
zachytený aj na obrazovo zvukovom zázname, ktorý dával jednoznačnú odpoveď, ako sa skutok stal,

čo mu zhruba predchádzalo a ako sa celá situácia následne vyvinula. Výpoveď svedka poškodeného
mala oporu aj vo výpovediach svedkov S. T., Y. J., J. E.. Výpovede týchto svedkov, boli oproti obrazovo-
zvukovému záznamu, ktorý zachytil priebeh incidentu, sčasti ovplyvnené aj tým, že išlo o silvestrovskú
zábavu, ktorej sa zúčastnili hoteloví hostia a animátori (zamestnanci hotela), ktorí sa spoločne aj s
obžalovaným a poškodeným zabávali a spoločne aj požívali alkoholické nápoje, obžalovaný naviac
patril medzi častejších klientov hotela, svedkovia sa vo svojich výpovediach odvolávali, že mali požité

alkoholické nápoje a na priebeh incidentu sa nepamätajú, alebo ho nevideli. Výpovede týchto svedkov,
vrátane manželky obžalovaného svedkyne H.. J. R. A., tak boli poznamenané snahou zľahčovať priebeh
incidentu, oproti tomu, čo bolo zaznamenané na videozázname. Svedok S. T. jeden z animátorov, až
po tom, ako mu bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania potvrdil, že poškodený sa mu po
incidente skutočne sťažoval na bolesť chrbta. Rovnako svedkyňa Y. J. vypovedala, že v hoteli pracovala

spolu s ďalšími kolegami ako animátorka, pre požitý alkohol má výpadky, ona vtedy stála chrbtom, nevie,
čo sa stalo, zaregistrovala iba šum na vyššej frekvencii, a keď sa otočila, zbadala ďalej poškodeného,
išla za ním a iba na základe videozáznamu vie, že s ním niečo hovorila. Až po prečítaní jej výpovede z
prípravnéhokonaniapriznala,žeobžalovanýbolagresívnyadržalihosS.T.ajehomanželkou,abyďalej
neútočil. Svedkyňa J. E., čašníčka z tohto večera vypovedala, že obžalovaný bol klientom hotela, chodil

do hotela častejšie a spomenula, že keď si obžalovaný vypije, je voči osobám, s ktorými si nerozumie
trocha agresívnejší. Počas silvestrovskej zábavy obžalovaný požíval alkohol, pôsobil opito, ona si robila
poriadok za barovým pultom a zrazu počula nejakú menšiu hádku, keď sa otočila, videla ako vedľa baru
pri stoloch stojí obžalovaný a oproti nemu stál poškodený, mali menšiu výmenu názorov, bola to chvíľka
a skončilo to. Súd hodnotil výpoveď svedka poškodeného z hľadiska vierohodnosti, svedok poškodený

bez akýchkoľvek pochybnosti popísal, ako došlo k bezdôvodnému napadnutiu jeho osoby obžalovaným,
najskôr ho obžalovaný bezdôvodne udrel svojou hlavou do oblasti čela a vzápätí ho päsťou udrel
do ľavej driekovej časti, pričom jeho výpoveď hodnotil v kontexte s výpoveďami svedkov, obrazovo-
zvukovým záznamom z miesta incidentu a tiež závermi znaleckého dokazovania a lekárskymi správami,
súd o vierohodnosti svedka poškodeného nemal žiadnu pochybnosť a nemal žiadnu pochybnosť ani

o tom, že zranenie poškodeného vzniklo v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného - úderom
päsťou do ľavej driekovej oblasti poškodeného, ktorý úder je zachytený aj na kamerovom zázname.
Dôsledkom úderu tak došlo k vzniku zranenia- zlomenine priečnych výbežkov 2. až 4. driekového
stavca chrbtice vľavo. Znalec MUDr. Ján Jelenčík sa vyjadril, že k tomuto zraneniu mohlo dôjsť dvoma
mechanizmami, a to pôsobením priameho tupého násilia na driekovú oblasť, napr. pádom, úderom

päsťou, kopnutím alebo nepriamo pri náhlom prudkom zvýšení napätia driekového svalstva, napr. pri
športe, pri dvíhaní ťažkých predmetov. Obžalovaný sa síce bránil, že poškodený je športovec a zranenie
mohol utrpieť pri športe, alebo tiež pri tanci, pretože pri tanci dvíhal svoje partnerky, súd však tejto jeho
obrane neveril. Poškodenie driekovej oblasti u poškodeného bolo na ľavej časti, presne na strane, do
ktorej ho minimálne jedenkrát udrel obžalovaný päsťou. Poškodený sa vyjadril, že išlo o veľmi silný

úder, keďže je športovec a odhodilo ho. Bolesť sa mu postupne stupňovala a ráno sa už nemohol
postaviť. Zároveň uviedol, že pôvodne ani nechcel ísť k lekárovi a čakal, že bolesť ustúpi sama. Zo
správania poškodeného, ktorý čakal, že mu bolesť sama ustúpi a nechcel ísť lekárovi vyplýva, že voči
obžalovanému nepociťoval zášť a nemal dôvod na falošné obvinenie, že mu zranenie spôsobil. Zároveň
vprípade,akbysimalpoškodenýzraneniepodľaobranyobžalovanéhoprivodiťeštepredsilvestrovskou

oslavou pri športe, alebo pri tanci, v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti výpoveď poškodeného a
tiež výpoveď obžalovaného a svedkov, že počas celého večera sa poškodený odviazane zabával a
tancoval. V prípade tvrdení obžalovaného, by poškodený už počas tanca pociťoval bolesť v driekovej
oblasti, pričom znalci sa vyjadrili, že s takýmto zranením, by bola pohyblivosť poškodeného obmedzená,
mala by stupňujúcu tendenciu a poškodený by s takýmto zranením len ťažko mohol tancovať a už

vôbec nie robiť kreácie, o ktorých vypovedal obžalovaný a jeho manželka, a to dvíhať pri tanci svoje
partnerky. Ak by si poškodený, uvedenú zlomeninu privodil pri tanci, musel by si byť toho vedomý a
takto tancovať by už fyzicky nezvládal. Pokiaľ v prípade poškodeného oproti obžalobe súd skrátil dĺžku
práceneschopnosti vychádzal zo záverov v kontrolnom znaleckom posudku, z ktorého vyplynulo, žeznalci, ktorí vypracovali znalecké posudky v tejto veci zrejme nemali k dispozícii kompletnú zdravotnú
dokumentáciu poškodeného, ktorý pred úrazom mal zdravotné problémy s driekovou chrbticou - svalová
dysbalancia, dextrokonvexná (vyklenutie) skolióza. Poškodený mohol bolestivosť pociťovať dlhšie, čo sa

potom podpísalo na celkovej dĺžke práceneschopnosti, ale súviselo to s predchádzajúcimi chronickým
zraneniaminachrbtici.Vprípadepoškodenéhozranenieužbolopo5týždňochvyhojenéaakpoškodený
pociťoval bolesť po piatich týždňoch, súviselo to s predchádzajúcim zranením chrbtice, a preto zrejme aj
pokračoval v práceneschopnosti. V konečnom dôsledku aj MUDr. Ján Jelenčík na hlavnom pojednávaní
korigoval trvanie doby liečenia a práceneschopnosti u poškodeného z pôvodných 58 dní na dobu 28

dní, čo potom súd premietol aj do skutkovej vety. Zároveň znalec uviedol, že fyzicky aktívna osoba a
športovec, takéto zranenie utrpí s menšou pravdepodobnosťou, ako fyzicky neaktívna osoba. Zároveň
uviedol, že vyklenutie medzistavcovej platničky nemá absolútne nič spoločné so vznikom zlomeniny,
ktorá je popisovaná ako čerstvá zlomenina priečnych výbežkov. Takéto zranenie mohlo vzniknúť aj pri
výkone športovej aktivity, aj jeden, dva dni predtým, ale to by už poškodený pociťoval bolesť v dotknutej
oblasti. Pokiaľ ide o znalecký posudok znalca MUDr. Alana Dostála, PhD, závery ním vypracovaného

znaleckého posudku, že vznik zranenia poškodeného - zlomeninu priečneho výbežku 2. a 4. driekového
stavca vľavo, pri incidente zachytenom na videozázname pokladá za nepravdepodobné, boli vyvrátené
samotným vykonaním tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní, keďže na kamerovom zázname je vidieť
minimálne dva údery päsťou, z toho minimálne jeden úder smeroval do ľavej driekovej časti tela
poškodeného. Zároveň aj v kontrolnom znaleckom posudku je toto tvrdenie znalca MUDr. Alana

Dostála vyvrátené, znalci nesúhlasili s tým, že znalec nepripustil ako mechanizmus vzniku zranenia
priamy mechanizmus, pričom na obrazovo- zvukovom zázname je zachytený úder do driekovej oblasti
chrbtice poškodeného. Tiež v kontrolnom znaleckom posudku znalci nesúhlasili s časťou posudku
znalca MUDr. Dostála, kde sa vyjadril, že zranenie poškodeného nebolo akútne, resp. nemuselo byť
akútne. V kontrolnom znaleckom posudku je jednoznačne uvedené, že k zlomenine druhého až

štvrtého driekového stavca chrbtice by došlo aj bez ohľadu na pôvodný zdravotný stav driekovej chrbtice
poškodeného.

Súd tak vzhľadom na vyššie uvedené nemal pochybnosti, že skutok sa stal a vykazuje znaky prečinov
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Fyzický útok obžalovaného na mieste verejnosti prístupnom bol takého charakteru, že pri ňom reálne
došlo k ublíženiu na zdraví poškodeného tak, ako to definuje ustanovenie § 123 ods. 2 Tr. zákona.
Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle, chcel svojim konaním porušiť záujem
chránený trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane ľudského zdravia, života a v prípade prečinu
výtržníctvazáujemnaochranepokojnéhoobčianskehospolužitiapredzávažnejšímiútokminarušujúcimi

verejný pokoj, poriadok, pričom spravidla takýmto konaním páchateľa sú ohrozované aj ďalšie chránené
objekty ako zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Pre naplnenie subjektívnej
stránky súdených prečinov nestačí, že obžalovaný konal úmyselne, musí sa preukázať, že jeho úmysel
smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví a narušeniu verejného poriadku. V tomto prípade úmysel
obžalovaného, ublížiť na zdraví poškodenému vyplýval zo samotného spôsobu konania obžalovaného,

lokalizácie úderov a ich intenzity. Podľa výpovede svedka poškodeného a znaleckého dokazovania úder
obžalovaného do driekovej oblasti boli vedený päsťou a silnou intenzitou, čomu zodpovedá aj vzniknutý
následok.Obžalovanývedel,žesavčaseincidentunachádzanamiesteverejnostiprístupnom,vedel,že
na mieste sa nachádza väčší počet ľudí. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že obžalovaný
konal v priamom úmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona. Pokiaľ ide o charakter zranenia, ktoré utrpel

poškodený, zranenie si objektívne vyžiadalo nielen lekárske ošetrenie, ale v prípade poškodeného aj
dobu liečenia a práceneschopnosti. V zmysle ust. § 123 ods. 2 Tr. zákona nie každá porucha zdravia,
ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo
liečeniepočasktoréhobolnienakrátkyčassťaženýobvyklýspôsobživotapoškodeného.Poškodenýbol
obmedzený v obvyklom spôsobe života. Doba liečenia v prípade poškodeného 28 dní je plne adekvátna

a zodpovedá zraneniu, počas uvedenej doby bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života
bolestivosťou pri fyzickej námahe. Súd tak nemal pochybnosti, že zranenie, ktoré poškodený utrpel
vzniklo v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a má povahu ublíženia na zdraví (§ 123 ods. 2
Tr. zákona). Súd potom konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zákona a nakoľko sa súdený skutok zároveň odohral na mieste verejnosti prístupnom, konanie

obžalovaného posúdil aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.Závažnosť činu tak predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré
vykazujúznakyprečinov,ktorýmánapomôcťodlíšiťpriestupkyodprečinov.Hranicoumedzipriestupkom
a prečinom je tzv. materiálny korektív. Materiálny korektív je špecifikom trestného práva, ktoré má

zabezpečiť dodržiavanie zásady „ultima ratio“ (trestné právo a jeho sankcie majú byť až posledným
možným spôsobom šetrenia a trestania, ak vzhľadom na okolnosti iné mechanizmy nemôžu byť
použité). Aby tak súdený skutok bol trestným činom, v danom prípade prečinom, je potrebné, aby boli
naplnené tak formálne ako i materiálne podmienky trestného činu, t.j. jeho závažnosť, ktorá musí byť
v prípade páchateľa vyššia ako nepatrná. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností

potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu § 10 ods. 2 Tr. zákona. Týmito okolnosťami sú spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútka.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že obžalovaný svojim konaním predovšetkým
bezdôvodne fyzicky opakovane napadol inú osobu a v napádaní by pokračoval, keby mu v tom
nezabránili tam prítomné osoby, čo je jednoznačne vidieť na obrazovo-zvukovom zázname, obžalovaný
tak svojou agresivitou narušil záujmy spoločnosti na ochrane života a zdravia a zásad občianskeho

spolunažívania a verejného poriadku, jeho konanie malo za následok vznik ujmy na zdraví inej osoby,
a to zlomeniny priečnych výbežkov 2. až 4. driekového stavca chrbtice vľavo.

Súd odmietol návrh obžalovaného na výsluch svedkyne R. D., ktorá mal potvrdiť, že poškodený pri
tanci dvíhal partnerky, keďže vzhľadom na zistený skutkový stav nepovažoval výsluch svedkyne za

podstatnýpreobjasnenieskutkovéhostavuarozhodnutievmeriteveci.Súdsasobranouobžalovaného,
ktorú mala potvrdiť navrhnutá svedkyňa vysporiadal v rámci hodnotenia dôkazov. Zároveň zamietol aj
návrh poškodeného na výsluch svedka A. A., ktorý mal potvrdiť, že obžalovaný sa chcel poškodeným
dohodnúťonáhradeškody.Súdopakovaneuvádza,ževinaobžalovanéhobolapreukázanávykonanými
výsluchmi svedkov, vykonaním obrazovo-zvukového záznamu a listinnými dôkazmi, ktoré do seba

logicky zapadali a boli súladné aj so závermi znaleckého dokazovania, ohľadom mechanizmu vzniku
zranenia poškodeného.

Z listinných podkladov k osobe obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov
a nebol ani postihnutý v priestupkovom konaní s výnimkou priestupkov na úseku cestnej dopravy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1,
4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných,
ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na

strane obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, že sa dopustil viacerých trestných činov (§ 37 písm.
h/ Tr. zákona) a poľahčujúcu okolnosť, že viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Súd tak
konštatoval rovnaký pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Keďže obžalovaný sa dopustil
aj keď v jednočinnom súbehu, ale viacerých trestných činov, súd mu ukladal podľa § 41 ods.1 Tr.
zákona úhrnný trest za oba trestné činy. Súd vychádzal z trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky. Súd

obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere
6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Pri
ukladaní výmery a druhu trestu súd prihliadal na osobu obžalovaného, na jeho osobu neboli zistené
žiadne negatívne poznatky, a to ani v mieste trvalého bydliska, s výnimkou tohto prípadu doposiaľ voči
nemu nebolo vedené trestné stíhanie, nebol priestupkovo prejednávaný, s výnimkou priestupkov na

úseku dopravy. Obžalovaný dodržiaval pravidla a normy občianskeho spolunažívania a súd tak dospel k
záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody je spravodlivým a zákonným, odráža tak potreby
individuálnej ako aj generálnej prevencie, splní si účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave
obžalovaného a zároveň je aj vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa.Poškodený Z.. G.. G. A. si uplatnil škodu titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a
titulom ušlého zisku, poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava si uplatnila nárok na

náhradu škody v súvislosti s liečebnými nákladmi a Sociálna poisťovňa Bratislava si uplatnila nárok
na náhradu škody v súvislosti s vyplatenými nemocenskými dávkami, nároky na náhradu škody sa
odvíjali od zranenia poškodeného, doby liečenia a tiež doby práceneschopnosti. V priebehu konania
však bolo zistené, že síce vznik zranenia poškodeného Ing. G.. G. A. - zlomenina priečnych výbežkov
2. až 4. driekového stavca chrbtice vľavo nesúviselo s jeho predchádzajúcim zranením chrbtice, ale

zo znaleckého posudku č. 9/2020 vypracovaného Ústavom súdneho lekárstva a medicínskych expertíz
vyplynulo, že dĺžku práceneschopnosti a liečby mohli ovplyvniť a veľmi pravdepodobne aj ovplyvnili
chorobnéčipoúrazovézmenydriekovejchrbtice,čovkonečnomdôsledkumalovplyvajnadobuliečenia
a práceneschopnosti. Vzhľadom na uvedené potom poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces, keďže k uplatneným nárokom by musel vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré by
prekročilo potreby dokazovania v tejto trestnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.