Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 22Sa/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200475
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4021200475.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra

Nitra, Damborského 1, Nitra, R.: XX XXX 061, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Levice,
Ul. sv. Michala 4, Levice, IČO: XX XXX XXX, za účasti: MUDr. I. N., nar. XX. XX. XXXX, XX. F. XX, Levice,
o správnej žalobe zo dňa 26. 08. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 700-1310960217-GC04/17 zo
dňa 21. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1310960217-GC04/17 zo dňa
21. 06. 2017 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej
republiky povolením č.: 7345/1994-B zo dňa 22. 12. 1994 povolilo W.. I. N., nar. XX. XX.
XXXX, poskytovať liečebno-preventívnu starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore
psychiatria s miestom výkonu NsP Levice - poliklinika. Povolením č. 7345/1994-B zo dňa 01. 03. 1995

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zmenilo miesto výkonu na miesto výkonu: Námestie
Hrdinov č. 13, Levice a to počínajúc dňom 01. 03. 1995.

Dňa 06. 03. 1995 bola prijatá prihláška občana na nemocenskí poistenie a na dôchodkové zabezpečenie
zo strany účastníčky konania.

Rovnako tak súčasťou spisu sú výpisy z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok

2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005,2006.

Rozhodnutím č. 2006/104798 zo dňa 24. 08. 2006 Nitriansky samosprávny kraj zrušil dňom 31. 08.
2006 povolenie č. 7345/1994-V zo dňa 22. 12. 1994, vydané Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej
republiky.

Následne dňa 08. 09. 2006 bol žalovanému doručený registračný list FO - odhláška SZČO.

2. Rozhodnutím č. 22106-1/2016-LV zo dňa 03. 06. 2016 žalovaný rozhodol, že samostatne zárobkovo
činnej osobe W.. I. N. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa
31. 08. 2006.Ďalším rozhodnutím č. 22105-1/2016-LV zo dňa 07. 06. 2016 žalovaný rozhodol, že samostatne
zárobkovo činnej osobe W.. I. N. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

dňa 30. 06. 2008.

Proti obidvom rozhodnutiam podala účastníčka konania odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna
poisťovňa,ústredietak,žeodvolaniaúčastníčkykonaniazamietlavcelomrozsahuapotvrdilanapadnuté
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, každé samostatným rozhodnutím.

3. Následne žalovaný vo veci rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto
odôvodnenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 07. 2017.

4. Na základe podnetu v sociálnej veci Okresná prokuratúra Levice žiadala listiny a podklady a dňa
03. 09. 2019 podala protest prokurátora proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č.

700-1310960217-GC04/17 zo dňa 21. 06. 2017 podľa § 23 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov.

Žalovaný zaslal výzvu na vyjadrenie sa k protestu prokurátora účastníčke konania, ktorá podala
vyjadrenie zo dňa 20. 09. 2019. K odstúpeniu protestu došlo podaním zo dňa 26. 09. 2019.

5. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 11710-9/2021-BA zo dňa 08. 03. 2021
rozhodla podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre v znení účinnom od 01. 07. 2016, konanie o
proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, č. Kd 310/19/1100-8 zo dňa 23. 12. 2019, ktorý
podala prokurátorka proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 22062-3/2017-BA, zo dňa 15.

05. 2017, vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby pani MUDr. I. N., zastavila, pretože prokurátorka vzala podaný
protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.

Okrem toho Sociálna poisťovňa, ústredie, podľa § 24 ods. 8 zákona o prokuratúre v znení zákona č.

125/2016 Z.z. protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Levice č. Pd 106/19/4402-8, zo dňa 03. 09.
2019, smerujúceho proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1310960217-GC04/17
zo dňa 21. 06. 2017, vo veci predpísania poisteného na nemocenské poistenie, poistného na starobné
poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity samostatne
zárobkovo činnej osobe pani MUDr. I. N., nevyhovel.

O odvolaní žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 25311-8/2021-BA zo dňa 22. 06. 2021
tak, že odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 01. 06. 2021 zamietla a rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 25311-4/2021-BA zo dňa 18. 05. 2021 potvrdila.

Odvolanie žalobcu je súčasťou súdneho spisu, preto správny súd nedopytoval za účelom doplnenia
administratívneho spisu.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

6. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 21. 06. 2017 podľa ustanovenia § 144 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z.z. (ďalej len „zákon o
sociálnom poistení“, resp. „zákon č. 461/2003 Z.z.“), § 152a zákona v znení neskorších predpisov a §

178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. predpísal za obdobie september
2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl
2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007,
december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008,·jún 2008 poistné na
nemocenské poistenie v sume 355,93 EUR, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné

dôchodkové sporenie v sume 1.931,88 EUR, poistné na invalidné poistenie v sume 644,59 EUR, poistné
na rezervný fond solidarity v sume 510,14 EUR, spolu v sume 3.442,54 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou
tohto rozhodnutia je príloha.V odôvodnení žalovaný poukázal na § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona o
sociálnom poistení a § 128 ods. 11 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z.
z., ako aj na § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2012 a tiež na § 129 ods. 1
a 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2008 a § 21 zákona č. 43/2004 Z.
z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z.

Mal pritom za to, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná poistné a

príspevky odvádzať. Poistné a príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici
za kalendárny mesiac pozadu. Poistné a príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa platí poistné a príspevky (§ 141 ods. 1, § 142 ods.
1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení a § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z., § 27 ods.
1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z,).

Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné a príspevky,
ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ak ich odviedla v nesprávnej sume. Ak
suma dlžného poistného a príspevkov v úhrne je nižšia ako 3,32 EUR, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu
nepredpíše.

Na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky účastníčka
konania neodviedla vôbec za mesiace september 2006, október 2006, november 2006, december 2006,
január2007,február2007,marec2007,apríl2007,máj2007,jún2007,júl2007,august2007,september
2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl
2008, máj 2008, jún 2008, čim porušila ustanovenie § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm.

c) zákona o sociálnom poistení, § 128 ods. 11 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.
43/2004 Z. z., § 141 ods. 1, § 143 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení a § 20 ods. 1 písm. b),
§ 26 ods. 1, § 27 ods. l a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2012.

Vzhľadom na porušenie týchto povinnosti bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

7. V podanej žalobe zo dňa 26. 08. 2021 (ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 27. 08. 2021)
žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 700-1310960217-GC04/17 zo dňa 21. 06. 2017 a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

8. Po opise konania orgánu verejnej správy vo veci samej žalobca uviedol aj právny rámec a následne
vymedzil dôvody žaloby, majúc pritom za to, že žalovaný zahrnul do predpisu aj poistné za obdobia,
pri ktorých už uplynula lehota desať rokov, v ktorej bolo možné realizovať právo predpísať poistné.
Rozhodnutie žalovaného bolo preto v rozpore so zákonom o sociálnom poistení a žalovaný bol povinný
na premlčanie práva na predpis poisteného prihliadať, aj keď účastníčka konania námietku premlčania

nevzniesla.

Uvedený právny názor žalovaný nezdieľal a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1MCdo/8/2008 z 31. 07. 2009, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/156/2018 zo dňa
26. 02. 2020, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 18Sa/23/2017-52 zo dňa 23.

08. 2018, na ktorý tiež žalovaný poukazoval.

Naproti tomu žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25. 01.
2018, ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 43Sa/26/2018 zo dňa 02. 03. 2020 a rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 27Sa/16/2019 zo dňa 27. 10. 2020, majúc pritom za to, že

neprihliadnutím na premlčanie (preklúziu) práva predpísať poistné za toto obdobie z úradnej povinnosti,
je potrebné považovať vydané rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP).9. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na to, že žalovaný pred vydaním žalobou napadnutého
rozhodnutia neupovedomil účastníčku konania o začatí nedávkového konania z vlastného podnetu,
nedal jej možnosť vyjadriť sa v konaní k podkladom rozhodnutia, uplatňovať návrhy, predkladať dôkazy,

preto ustálil, že žalovaný nepostupoval v súlade s§ 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení. Rozhodol
bez toho, aby si obstaral podklady potrebné na rozhodnutie a na základe toho zistil presne a úplne
skutkový stav veci. Takýmto podkladom nepochybne musí byť aj vyjadrenie účastníčky konania, a to s
prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od vzniku skutočností odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia.

Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. 02. 2011,
ktorý však podľa žalobcu nebol aplikovateľný na danú vec z dôvodu odlišných skutkových okolností. V
tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 47Sa/9/2018 zo
dňa 20. 08. 2020, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 30. 10. 2019.

K argumentu, že účastníčka konania mala možnosť vyjadriť sa a predložiť svoje návrhy v odvolacom

konaní zdôraznil, že nebolo možné úlohy a kompetencie prvostupňového správneho orgánu v konaní
pred organizačnou zložkou sociálnej poisťovne prenášať na odvolací orgán.

Žalobca v žalobe tvrdil, že organizačná zložka sociálnej poisťovne ako správny orgán prvého stupňa
vydala rozhodnutie po uplynutí desiatich rokov od vzniku právnych skutočností odôvodňujúcich

predpísanie poistného. Účastníčku neupovedomil o začatí konania z vlastného podnetu, nedal jej
možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, predložiť svoje návrhy alebo dôkazy a uplatniť
napríklad aj námietku premlčania práva predpísať poistné. Napriek tomu, že rozhodnutie, ktoré je
predmetom správnej žaloby významne zasahuje do majetkovej sféry účastníčky konania, orgány
sociálnej poisťovne považovali postup v danej veci za zákonu zodpovedajúci. Vo svojich rozhodnutiach

žalovaný poukazoval na nepodanie odvolania účastníčkou konania, k čomu žalobca uviedol, že
za daného stavu nebolo možné pripísať na ťarchu účastníčky konania, že nepodaním odvolania
zmarila možnosť preskúmať rozhodnutia v odvolacom konaní, odstránenie nedostatkov prvostupňového
konania a vydania rozhodnutia, ktoré by bolo v súlade so zákonom. Zároveň žalobca vytýkal, že
postupom žalovaného došlo nielen k porušeniu zákona s dopadom na náležité zistenie skutočného

stavu, ktoré bolo pre absenciu vyjadrenia účastníčky konania nedostačujúce na to, aby bolo možné vec
riadne právne posúdiť (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), ale porušenie ustanovení o konaní mohli mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).

10. Dôsledkom pochybení žalovaného bola aj skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie neobsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, najmä v časti odôvodnenia, v ktorom nebolo uvedené, čo bolo
podkladom rozhodnutia a z akých skutočností vychádzal. Absencia týchto náležitostí, nedostatok
dôvodovrozhodnutiazaložilajehonepreskúmateľnosťatýmajnezákonnosť(§191ods.1písm.d/SSP).

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

11. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 11. 10. 2021 poukázal na priebeh konania a následne

sa vyjadril k jednotlivým bodom žaloby.

12. Uviedol, že preklúzia, ako právny inštitút, je zánik práva neuplatnením v zákonom stanovenom
čase, ktorý nastáva len v zákonom stanovených prípadoch. Zdôraznil, že na premlčanie sa neprihliada
z úradnej povinnosti. Premlčanie práva, t.j. premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné, sa môže

povinný subjekt (dlžník) dovolať len vznesením námietky premlčania. W. svoje právo vzniesť námietku
premlčania nevyužila, preto žalovaný nebol povinný ex offo aplikovať, resp. nahliadať na námietku
premlčania.

Právo predpísať poistené nie je prekluzívnym ustanovením. Ak by zákonodarca chcel, aby právo

Sociálnej poisťovne predpísať poistné a príspevky (penále) zaniklo, ustanovenie § 147 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení by obsahovalo slovné spojenie „právo predpísať poistné zaniká...“ Opätovne
poukázal na už žalobcom citované rozhodnutia a mal tiež za to, že účastníčka konania nevyčerpala
všetky riadne opravné prostriedky.13. K ďalšiemu bodu uviedol, že zákon o sociálnom poistení umožňuje začať Sociálnej poisťovni
konanie na podnet organizačnej zložky, ktoré je v takomto prípade začaté urobením prvého úkonu voči

účastníkovi konania. Zákon o sociálnom poistení bližšie nešpecifikuje, o aký úkon má ísť. Nevylučuje
teda, aby prvým úkonom bolo aj doručenie rozhodnutia. Považoval za potrebné poukázať na skutočnosť,
že v prípade rozhodnutia o vzniku, prerušení a zániku poistenia ide o rozhodnutie deklaratórne, pretože
tietoskutočnostinastávajúpriamoposplnenízákonompredpokladanýchpodmienok.Zákonosociálnom
poistení neustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovni upovedomiť účastníka o začatí správneho konania,

ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni
povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k podkladom,
prípadne navrhnúť doplnenie. Odvolacie konanie v správnom konaní tvorí jeden celok s prvostupňovým
konaním, a teda účastníci konania môžu až do vydania rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti
a navrhovať dôkazy.

14. Žalovaný tiež mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom a odôvodnenie
je dostatočne presné a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Zákon nevylučuje, aby
neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha, z ktorej vyplývajú skutočnosti, ktoré boli podkladom
na rozhodnutie. Príloha k napadnutému rozhodnutiu obsahuje presný rozpis poistného za jednotlivé

mesiace podľa jednotlivých fondov, dátumy splatnosti poistného za jednotlivé mesiace, dlžné poistné
spolu za jednotlivé mesiace, ako aj celkové dlžné poistné predpísané napadnutým rozhodnutím.

15. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol z dôvodu, že nie je dôvodná.

V. Ďalší priebeh konania

16. Podaním zo dňa 05. 10. 2021 zaslala písomné vyjadrenie aj ďalšia účastníčka konania, ktorá

súhlasila s podanou žalobou a žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie.

17. V žalobnej replike zo dňa 21. 12. 2021 žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení opakuje
argumenty, ktoré boli už známe pri podaní žaloby, preto na dôvodoch žaloby trval a poukázal na

odôvodnenie žaloby.

K námietke žalovaného, že účastníčka konania nevyčerpala možnosť riadneho opravného prostriedku
uviedol, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, a preto sa povinnosť vyčerpať riadne
opravné prostriedky na neho nevzťahuje.

18. Žalovaný následne vo svojej žalobnej duplike zo dňa 21. 02. 2022 uviedol, že nenamietal
nemožnosťou súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, ale len poukázal na skutočnosť, že MUDr.
N. mala právo vzniesť námietku premlčania v rámci odvolacieho konania, toto právo nevyužila a sumu
vyrubenú rozhodnutím uhradila. Zotrval na tom, že nie je povinný ex offo aplikovať, resp. nahliadať na

námietku premlčania.

19. Aj ďalšia účastníčka konania sa písomne vyjadrila podaním zo dňa 24. 02. 2022, pričom zotrvala na
svojich skutkových a právnych argumentoch a tiež argumentoch žalobcu.

20. Vzhľadom na to, že žalobca požiadal o nariadenie pojednávania, súd vec prejednal na pojednávaní,
konanom dňa 14. 06. 2022, za prítomnosti zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného a ďalšej účastníčky
konania, ktorí na pojednávaní predniesli svoje vyjadrenia v zhode s písomnými vyjadreniami.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty21. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej aj ako "SSP" alebo "Správny súdny poriadok"), vychádzajúc zo
zisteného skutkového stavu správnym orgánom, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 21.

06. 2017 a tiež konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti
tomuto rozhodnutiu je dôvodná, a preto rozhodnutie - žalovaného číslo: 700-1310960217-GC04/17 zo
dňa 21. 06. 2017 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Podľa § 7 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, (ďalej len „SSP“), správne súdy
nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy,
ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na
prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku
oprávnená.

Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d)
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal
protest, ktorému nebolo vyhovené.

Podľa § 48 SSP, prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil,
postavenie účastníka konania.

Podľa § 170 písm. c) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie
bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy

alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 180 ods. 2 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je
žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť.

Podľa § 181 ods. 2 SSP, prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.

Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

23. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z.z.
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. zákon č. 461/2003 Z.z.“), poistné je splatné do ôsmeho
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo akho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna
poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Podľa § 147 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov
odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a §
231 ods. 1 písm. b).

Podľa § 152a zákona o sociálnom poistení, na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie, 1) vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) povolenie splátok dlžných súm
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie, 1) pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) postúpenie pohľadávky
na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné

dôchodkové sporenie 1) platia § 144 až 151 rovnako.

Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej
žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila
voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred

vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne

z jej činnosti.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.

Podľa § 209 ods. 1, 4 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť

sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení
a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný
b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia

1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v
nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,
odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť
prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

2. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely
osobitného predpisu 100b) pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu
práce, odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 2 z registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu, zrušiťprihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu 69) nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods.
2 písm. a) a b),

24. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 43/2004 Z.z., do pôsobnosti pobočky patrí
a) rozhodovať v prvom stupni o poistnom.

25. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s
právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako
určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii

zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v
závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných
pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu
zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a
výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské

orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou
v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe
Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne
záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

26. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovaného v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané, že pobočka
žalovaného podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 152a tohto
zákona a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z.,

predpísala účastníčke konania - W. poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a
príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenia a poistné na rezervný fond
solidarity za obdobie september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007,
február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007,
október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj

2008,·jún 2008. Proti tomuto rozhodnutiu účastníčka konania odvolanie nepodala, dlžnú sumu v plnom
rozsahu uhradila. Až následne dňa 03. 09. 2019 Okresná prokuratúra Levice podala protest prokurátora
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č. 700-1310960217-GC04/17 zo dňa 21. 06. 2017
podľa § 23 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Žalovaný zaslal
výzvu na vyjadrenie sa k protestu prokurátora účastníčke konania, ktorá podala vyjadrenie zo dňa 20.

09. 2019. K odstúpeniu protestu došlo podaním zo dňa 26. 09. 2019. Sociálna poisťovňa, ústredie,
podľa § 24 ods. 8 zákona o prokuratúre v znení zákona č. 125/2016 Z.z. protestu prokurátora Okresnej
prokuratúry Levice č. Pd 106/19/4402-8, zo dňa 03. 09. 2019, smerujúceho proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, pobočka Levice č. 700-1310960217-GC04/17 zo dňa 21. XX. 2017, vo veci predpísania
poisteného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie

a poistného do rezervného fondu solidarity samostatne zárobkovo činnej osobe pani W., nevyhovela. O
odvolaní žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 25311-X/XXXX-BA zo dňa XX. 06. 2021
tak, že odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 01. 06. 2021 zamietla a rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 25311-4/2021-BA zo dňa 18. 05. 2021 potvrdila.

27. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu je
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala účastníčke
konania ako poistencovi za obdobie september 2006, október 2006, november 2006, december 2006,
január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007,
september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec

2008, apríl 2008, máj 2008,·jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie
a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenia a poistné na rezervný
fond solidarity v celkovej sume 3.442,54 eur. Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ktorým účastníčke
konania predpísala dlžné povinné predchádzali rozhodnutia pobočky žalovanej, ktorými rozhodlatak, že účastníčke konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 08. 2006 a tiež tak, že samostatne zárobkovo
činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2008.

Pokiaľ právoplatnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ústredie bolo rozhodnuté o zániku povinného
sociálnehopoisteniakurčitémudňu,nadobudnutímprávoplatnostitakéhotorozhodnutia,bolokonečným
spôsobom rozhodnuté o statuse účastníčky konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe na účely
sociálnehopoistenia,apretootázkajejstatusunemohlabyťanipredmetomprotestuvnáslednomkonaní
o predpísaní dlžného poistného.

28. Keďže žalobca, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.
11. 2020, rešpektoval uvedené stanovisko a túto skutočnosť v žalobe nerozporoval, správny súd sa
uvedenou skutočnosťou ďalej nezaoberal a mal za to, že účastníčka konania bola držiteľkou licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Účastníčka konania skutkový stav zistený žalovaným v
napadnutom rozhodnutí nijako nerozporovala, ako ani nespochybnila, pretože voči preskúmavanému

rozhodnutiu odvolanie nepodala a dlžnú sumu uhradila. Podala až podnet na Okresnú prokuratúru
Levice, ktorá následne podala podaním zo dňa 03. 09. 2019 protest prokurátora proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č. 700-1310960217-GC04/17 zo dňa 21. 06. 2017. Avšak ani v
proteste tieto skutkové zistenia samé o sebe spochybnené neboli, a preto ich bolo potrebné považovať
za nesporné.

29. S uvedeným následne súvisia námietky, týkajúce sa nedodržania zákonných ustanovení v rámci
predmetného nedávkového konania, v rámci čoho správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/33/2018 zo dňa 23. 02. 2022, v rámci čoho bolo taktiež konštatované,
že ďalší účastník skutkové východiská preskúmavaného rozhodnutia žiadnym konkrétnym spôsobom

nespochybnil,pretoNajvyššísprávnysúdmalzato,že„ajpokiaľbytedapostupžalovanejpobočky,ktorá
nedala ďalšiemu účastníkovi možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, bol
porušením ustanovení o nedávkovom konaní, podľa kasačného súdu toto porušenie nemohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia a nemohlo zakladať dôvod na zrušenie preskúmavaného
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.“

30. Ďalej Najvyšší správny súd vo vyššie citovanom rozhodnutí tiež uviedol:
„16. Z citovaných § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. tak predovšetkým vyplýva, že
okamihomzačatianedávkovéhokonanianapodnetorganizačnejzložkyjedeň,kedybolvočiúčastníkovi
urobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi

(navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Žalovaná správne poukazuje na to,
že takýmto prvým úkonom môže byť aj samo vydanie písomného rozhodnutia (§ 209 cit. zák.), keďže
aj z neho je celkom zrejmé, že sa voči účastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom. Zákon
č. 461/2003 Z.z. na rozdiel od napríklad zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
neobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí konania upovedomiť a dať

im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).
To samozrejme nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho
oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

17. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP však správny súd môže zrušiť preskúmavané rozhodnutie, len
ak porušenie ustanovení o konaní bolo podstatné a ak mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej. Z citovaného ustanovenia tak celkom zreteľne vyplýva, že pre zrušenie
rozhodnutia nepostačuje samo zistenie, že boli porušené ustanovenia o konaní, ale toto porušenie

musí byť podstatné a muselo byť spôsobilé negatívne sa prejaviť na obsahu vydaného rozhodnutia.
Ak organizačná zložka nedá účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, môže
sa týmto postupom pripraviť o určité dôležité poznatky (dôkazy), a tým spôsobiť, že jej rozhodnutie
nebude vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu (§ 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.),
teda bude nezákonné. Avšak to, či sa tak stalo, treba hodnotiť vždy v konkrétnej veci s ohľadom na to,

z akého podkladu organizačná zložka pri svojom rozhodovaní vychádzala a čo pri svojom rozhodovaní
nezohľadnila.“31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného aj správny súd bol toho názoru, že samotná skutočnosť, že
žalovaný nedal ďalšiemu účastníkovi možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním preskúmavaného
rozhodnutia, nebolo možné považovať za také porušenie ustanovení o nedávkovom konaní, ktoré by

bolo dôvodom na postup podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť so
žalovaným, že účastníčka konania mala možnosť vyjadriť sa k predmetu konania v rámci odvolania.

32. Rovnako tak neobstojí ani námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci, nakoľko zo žaloby nemožno zistiť, aké konkrétne skutkové zistenia žalovaná

pobočka nevykonala a prečo boli tieto skutkové zistenia rozhodné pre posúdenie veci. Žalobca sa len v
náznakoch venoval tejto otázke, ktorú zároveň spojil ako dôsledok porušenia zákona, avšak tento dôvod
by bol dôvodom na zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, ku ktorému sa správny súd už vyššie
vyjadril. Preto uvedenú námietku bolo potrebné považovať za nedôvodnú.

33. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o tom, že je potrebné zohľadniť dĺžku času, ktorý uplynul od vzniku

skutočností odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia, pretože v tomto ohľade správny súd poukazuje na to,
že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo vydanie rozhodnutia žalovaného č. 22106-1/2016-
LV zo dňa 03. 06. 2016, ktorým žalovaný rozhodol, že samostatne zárobkovo činnej osobe W. nezaniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 08. 2006. Ďalším rozhodnutím
č. 22105-1/2016-LV zo dňa 07. 06. 2016 žalovaný rozhodol, že samostatne zárobkovo činnej osobe

W.. I. N. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2008.
Z uvedeného jednoznačne vyplývalo, že žalovaný z úradnej povinnosti začne nedávkové konanie
o predpísaní poistného. Čl. 48 ods. 2 ústavy zaručuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v každom konaní vo veci samej, vrátane konaní pred orgánmi verejnej správy, avšak
prerokovaním veci treba zásadne rozumieť priebeh určitého konania od jeho začiatku až do vydania

rozhodnutia.

34. Správny súd nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Má pritom za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti, je dostatočne zrozumiteľné s ohľadom na to, že v konaní neboli vznesené žiadne námietky

účastníkov, s ktorými by sa bolo potrebné vyrovnať, preto správny súd nevzhliadol dôvod ani na zrušenie
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

35. Po vysporiadaní sa s procesnými otázkami, správny súd prichádza k hmotnoprávnej námietke,
týkajúcej sa aplikácie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v rámci čoho poukazuje na právnu

vetu uvedenú v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso 28/2016 zo dňa 25. 01.
2018, v ktorej je uvedené: „Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise
verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávanú o premlčaní výslovne
stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania. Pokiaľ takéto

ustanovenie predpis verejného práva neobsahuje, je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená preklúzia,
ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Preto je lehota stanovená na predpísanie penále
v ustanovení § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna, a
nie premlčacia.“

36. Uvedené stanovisko podporuje aj napr. daňový poriadok, ktorý v § 85 upravuje premlčanie a
zánik práva vymáhať daňový nedoplatok a v odseku 3 priamo uvádza, že správca dane prihliadne na
premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania. Naproti tomu je potrebné zdôrazniť, že
zákonodarca v zákone o sociálnom poistení v žiadnom ustanovení nevymedzil zánik práva predpísať
poistené, ako ani nedefinoval, čo je premlčanie. Povinnosťou orgánu štátnej moci pri aplikácii zákonnej

úpravy je vykladať právnu normu na vec sa vzťahujúcu v súlade s účelom a zmyslom zákona
zákonodarcom sledovaného a súčasne vykonať konformný výklad príslušnej právnej normy v súlade s
ústavou a medzinárodnými dokumentmi. Z uvedeného dôvodu vychádzajúc z účelu a zmyslu zákonnej
úpravy vo vzťahu predpísania poistného pri aplikácii čl. 6 Dohovoru, pokiaľ aj zákonodarca používa
gramatické vyjadrenie „premlčanie“, obsahom zákonná úprava plynutia lehoty spĺňa znaky preklúzie,

z ktorých dôvodov musí sociálna poisťovňa predpisovať poistné len v lehote stanovenej zákonom a
to aj právoplatne. Okrem toho prirovnanie premlčania k súkromnoprávnemu inštitútu tak, ako to urobil
žalovaný, nie je možné aj z toho dôvodu, že zákonná úprava noriem verejného práva, ako ani zákon osociálnom poistení neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty, čo dotvára záver o tom, že výraz
„premlčanie“ fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti.

37. Čo sa týkalo žalovaným namietaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/156/2018 zo
dňa 26. 02. 2020, po jeho oboznámení, správny súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie sa vôbec
nezaoberá otázkou, či premlčanie uvedené v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné
vnímať ako premlčanie, alebo ako preklúziu, len uvádza, že námietka premlčania nebola vznesená v
rámci administratívneho konania, a preto správne orgány nemali možnosť sa s ňou zaoberať. Uvedené

bude predmetom ďalšieho správneho konania, nakoľko Najvyšší súd SR rozhodnutie žalovanej zrušil
a vec jej vrátil na ďalšie konanie a až v následnom súdnom konaní sa budú správne súdy zaoberať
skúmaním, či správne orgány správne vyhodnotili námietku premlčania vznesenú zo strany žalobcu. S
poukazom na takto opísané základné skutkové zistenia, správny súd nebol toho názoru, že predmetné
rozhodnutiebyakýmkoľvekspôsobomzasiahlodojudikovanéhoprávnehonázoruNajvyššiehosúduSR,
vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso 28/2016 zo dňa 25. 01. 2018. Rovnako tak správny súd nevidel

ani dôvod na odklon od uvedeného právneho názoru, majúc pritom za to, že lehota na predpísanie
poistného v rozsahu 10 rokov je dostatočne dlhá lehota, ako aj predstavujúca primeraný záväzok
subjektu zodpovedať za platenie poistného riadne a včas pod následkom jeho dodatočného predpísania
spolu s penálmi. Žalovaná je orgánom štátnej moci, ktorá v rámci svojej právomoci rozhoduje nielen o
povinnostiach fyzických a právnických osôb, ale je potrebné, aby dbala aj na ich práva, pričom jedným

z týchto práv je aj nezaťažovať ich povinnosťami v neprimeranej lehote.

38. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
je založené na nesprávnom právnom posúdení ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

39. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. §
191 ods. 1 písm. c/ SSP (z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci) zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

40. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom správneho súdu
uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom
konaní viazaný.

41. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, a to s poukazom na § 170 písm.
c) SSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolsképrávnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.