Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Csp/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117224449
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117224449.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcov

v rade X/: H.. U. J., K.. XX.XX.XXXX, B. Y. X/ H.. V. J., K.. X.X.XXXX, obaja bytom F. X, XXX XX Ž.,
obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom Jána
Reka 13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: mBank SPOLKA AKCYJNA, so sídlom ulica Senatorska 18,
00 950 Varšava, Poľská republika, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom m. Bank
S.A. pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, o zapl.
45.700,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o žalobe žalobcu v rade 2/ z a s t a v u j e .

Súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v rade 2/ nepriznáva.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v rade 1/ sumu 45.700,- € s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 45.700,- € od 27.9.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalobkyni v rade 1/ nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 99,94 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.8.2017 domáhali súdneho výroku, v ktorom
by súd v žalobe označeného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni v rade 1/ a žalobcovi v
rade 2/ sumu vo výške 45.700,- € spolu s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 25.9.2016 do zaplatenia a trov konania.
2. Žalobcovia svoju žalobu skutkovo odôvodňovali tým, že so žalovanou uzatvorili zmluvu o vedení

bankových, bežných a sporiacich účtov č. Z. XXXX XXX XX, na základe ktorej mali zriadený u žalovanej
- banke bežný bankový účet č. SK XX XX XXX XXX XXXX XXXXXX XX, ku ktorému bola vydaná
bankomatová karta. Uvedený účet od jeho založenia používali žalobcovia ako manželia spoločne
prevažne pri nákupoch a na úhradu bežných platieb formou inkasa. K uvedenému účtu bol zriadený
internetbanking. Pri zriadení účtu im žalovaná zaslala poštou prihlasovacie meno a heslo, ktoré vzápätí
zmenili a údaje k účtu poznali iba žalobcovia, disponovali s nimi výhradne oni a nikdy nikomu ich
neposkytli. Na predmetnom bankovom účte sa od jeho založenia nachádzali iba menšie čiastky, avšak

v roku 2016 v Žiline na uvedený účet žalobcovia obdržali zo Slovenskej sporiteľne a.s. kúpnu cenu za
predaj bytu vo výške cca 80.000,- €. Časť sumy žalobcovia vrátili z titulu pôžičky a zvyšná časť zostala
na účte až do dátumu 24.9.2016, kedy z účtu bola neoprávnene prevedená suma vo výške 45.700,-
€ na iný bankový účet, číslo ktorého bolo zistené žalobcami podľa výpisu z uvedeného dňa a to SKXXXX XXX XXX XXXXXX XXX XXX. Na toto číslo účtu žalobcovia nikdy nepoukazovali žiadnu finančnú
čiastku, nepoverili ani inú osobu na realizáciu takéhoto finančného prevodu a to ani v minulosti. Jedná
sa o číslo účtu im neznáme, nepoznajú ani totožnosť vlastníka tohto účtu a preto považujú tento prevod

za neautorizovaný bankový prevod. K uvedenému neoprávnenému neautorizovanému bankovému
prevodu zo dňa 24.9.2016 predchádzali iné právne významné skutočnosti a to dňa 19.9.2016 žalobkyňa
zistila, že SIM karta v jej mobilnom telefóne č. XXXX XXX XXX je nefunkčná. Z uvedeného dôvodu
nasledujúci deň, teda 20.9. navštívila pobočku spoločnosti O2 Slovakia s.r.o. so sídlom Einsteinova
24, Bratislava, pobočka Žilina, za účelom výmeny SIM karty, kde jej bolo pracovníkmi mobilného

operátora oznámené, že dňa 18.9.2016 si žalobkyňa údajne mala vymeniť SIM kartu na pobočke
v Košiciach. Táto informácia bola pre žalobkyňu prekvapením, pretože na takúto výmenu SIM karty
nemala žiadny dôvod a v Košiciach bola naposledy pred viac ako cca 21 rokmi. Po uvedenej návšteve
mobilného operátora v Žiline bola žalobkyni vymenená SIM karta s odôvodnením, že zrejme došlo ku
zlyhaniu systému, čo nebolo zo strany spoločnosti mobilného operátora bližšie odôvodnené. Žalobkyni
bolo zároveň oznámené, že ani po neoprávnenej výmene karty dňa 19.9.2016 sa jej telefónne číslo

nepoužívalo inou osobou a nevznikli jej tým žiadne ďalšie náklady a preto túto udalosť žalobkyňa ďalej
neriešila. Dňa 24.9.2016 v čase okolo 17.hod. žalobca v rade 2/ zistil, že má neaktívnu SIM kartu na
mobilnom telefóne č. XXXX XXX XXX, čo si nevedel vysvetliť, keďže uvedené telefónne číslo používa
ako služobné, preto bezodkladne (24.9.2016) kontaktoval zodpovednú osobu jeho zamestnávateľa spol.
V. W..Y..R.. V.. X. X., ktorý má ako poverená osoba na starosti prevádzku firemných telefónov. Táto

osoba nasledujúci deň 25.9.2016, navštívil prevádzku spoločnosti Orange a.s. v Žiline a zabezpečil na
číslomobilnéhotelefónužalobcuvrade2/aktiváciunovejSIMkarty,ktorúvpoobedňajšíchhodináchdňa
25.9.2016 priniesol žalobcovi v rade 2/ domov bez bližšieho odôvodnenia prečo došlo k zablokovaniu
jeho pôvodnej SIM karty. Na uvedené telefónne číslo boli do uvedeného dňa pravidelne žalovanou
bankou doručované všetky autorizačné SMS správy o každom pohybe a vykonanej zmene na bankovom

účte žalobcov. Po založení a aktivácii novej SIM karty žalobcom v rade 2/ mu bola doručená SMS
správa s autorizačným kódom datovaná dátumom 18.9.2016 za účelom autorizácie prevodu sumy
46.180,- €, čo predstavovalo celú sumu zostatku na predmetnom spoločnom účte žalobcov. Táto suma
sa mala po autorizácii prevodu previesť na iný bankový účet, ktorý žalobcovia nepoznajú. Vzápätí
žalobcovia po prihlásení na internetbanking po zdaní obvyklého hesla a mena užívateľa zistili, že ich

prístup k bankovému účtu je nefunkčný, nakoľko systém požadoval zadanie v tom čase platného mena
užívateľa a hesla, ktoré však žalobcovia nepoznali. Z uvedeného dôvodu následne navštívili pobočku
žalovanej Aupark v Žiline, kde im bolo oznámené, že im nevedia v danej veci pomôcť a je potrebné,
aby kontaktovali call centrum spoločnosti žalovanej, kde po overení viacerých identifikačných údajov
žalobcov bolo žalobcom zaslané nové prihlasovacie meno a dočasné heslo k internetbankingu na

mobilné číslo žalobcu v rade 2/. Po opätovnom vykonaní prihlásenia na svoj bankový účet za pomoci
nového hesla a mena žalobcovia zistili, že aktuálny zostatok na ich bankovom účet je nulový. Po
tomto zistení kontaktovali opäť call centrum žalovanej, kde im bolo doporučené podať reklamáciu, ktorú
spísali a zaslali formou mailovej správy ráno dňa 26.9.2016, ktorej prijatie bolo žalovanou potvrdené
rovnako na mailovú adresu žalobcu v rade 2/. Žalobcovi v rade 2/ do dňa 24.9.2016 dokedy mal

ešte funkčnú pôvodnú SIM kartu doručené tieto informácie o vykonaní bankových prevodov obvyklým
spôsobom a to SMS správou ani iným spôsobom neboli. Rovnako žalobcovi nebola v čase funkčnosti
pôvodnej SIM karty doručená ani SMS správa o zmene dovtedy používanej mailovej adresy G.: J..sk
na jemu neznámu mailovú adresu: X..sk, ktorá mala byť prijatá žalovanou dňa 24.9.2016 o 20.37
hod., o ktorej sa žalobcovia dozvedeli až po kontaktovaní call centra žalovanej a to dňa 25.9.2016

o 21.25.32 hod., kedy žalobcovia zmenili heslo cez ďalšie prístupové identifikátory, ktoré od nich
požadoval pracovník uvedeného call centra. Žalovaná dovtedy žalobcov o zmene mailovej adresy
používanej na prístup k ich bankovému účtu neinformovala. Je dôvodné tvrdiť, že v prípade riadneho
oznámenie tejto zmeny kontaktnej mailovej adresy žalobcom bolo možné zabrániť vzniku uvedenej
škody. Žalobcovia zároveň žalovanej oznámili ako poskytovateľovi platobných služieb bezodkladne

skutočnosť, že na bankovom účte žalobcov došlo k neoprávnenému a neautorizovanému prevodu ich
uložených finančných prostriedkov inou neznámou a neoprávnenou osobou, čo bolo aj dôvodom, že
žalobcovia uplatnili u žalovanej reklamáciu a podali trestné oznámenie. S políciou do dnešného dňa
aktívne spolupracujú pri vyšetrovaní tejto kauzy. Pri kontaktovaní call centra žalobcami dňa 25.9.2016
boli vopred pracovníkmi call centra upozornení, že telefonická komunikácia sa nahráva, je preto

dôvodné sa domnievať, že aj predpokladaný páchateľ musel splniť rovnaké podmienky pri prístupe
pri zmene mailovej adrese z ktorej sa zasiela SMS kód a bol jeho rozhovor s pracovníkmi call centra
žalovanej nahrávaný. Žalobcom nie je doteraz známe, žeby žalovaná poskytla OČTK zvukovú nahrávku
komunikácie medzi pracovníkom call centra žalovanej a páchateľa, ktorý vykonal zmenu mailovejadresy a následný neoprávnený prevod finančných prostriedkov z bankového účtu žalobcov vedeného
žalovanou. Je dôvodné sa domnievať, že neoprávnená osoba pred vykonaním neautorizovaného
prevodu predmetných finančných prostriedkov získala viacero utajovaných informácií, ktorými žalovaná

disponuje, ktoré tejto neoprávnenej osobe umožnili neoprávnené nakladanie s finančnými prostriedkami
žalobcov a to minimálne v predpokladanom rozsahu: informácií o číslach mobilných liniek žalobcov
používaných na prístup k ich bankovému účtu, informáciu o čísle bankového účtu, informáciu o heslách
používaných žalobcami pri telefonickej komunikácii s call centrom žalovanej, informáciu o aktuálnej
výške finančných prostriedkov na bankovom účte žalobcov, informácie o zaužívaných postupoch pri

vykonávaní zmien v evidencii utajovaných prístupových údajov. Je zároveň dôvodné predpokladať, že
žalovaná uvedené informácie nemala dostatočne zabezpečené pred ich únikom a zneužitím, celkový
spôsobzabezpečeniaelektronickéhobankovníctvaužalovanejjeneúčinnýapretodochádzakuškodám
na finančných prostriedkoch jej klientov, čoho dôkazom je skutočnosť, že obdobným spôsobom došlo
k vzniku škody v relevantnom čase u viacerých klientov žalovanej. Uvedeným protiprávnym konaním
bolo žalobcom na ich spoločných finančných prostriedkoch uložených na bankovom účte vedenom

žalovanou konaním neznámej osoby alebo viacerých osôb spôsobená majetková škoda a to umožnení
neautorizovaného prevodu sumy vo výške 45.700,- €, za ktoré je na základe objektívnej zodpovednosti
zodpovedná výlučne žalovaná spoločnosť ako poskytovateľ platobných služieb, pretože nie je možné
tvrdiť, žeby žalobcovia porušili akúkoľvek svoju povinnosť, ktorou by spôsobili vznik škody. Na základe
popísaných skutočností žalobcovia podali u žalovanej spoločnosti reklamáciu, ktorú žalovaná potvrdila

listom zo dňa 26.9.2016. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná podrobne oboznámená so skutkovým
ako aj predpokladajú s právnym stavom vo veci, na napriek tomu finančné prostriedky klientov do
dnešného dňa nepripísala späť na ich bankový účet, z čoho je dôvodné ich tvrdenie, že omisívne
konanie žalovanej je v rozpore so zákonnou úpravou a rovnako s ustálenou rozhodovacou justičnou
praxou v rovnakých právnych veciach. Žalobcovia poukazovali na ust. § 415, 420, 421, 434, 436 Obč.

zákonníka, ako aj na ust. § 2, 8, 10, 11, 12 Zák. č. 492/2009 Z.z. ako špeciálneho právneho predpisu. Na
základe uvedených skutočností je preukázané, že na bankovom účte žalobcov dňa 24.9.2016 došlo k
neautorizovanému prevodu finančných prostriedkov vo výške 45.700,- €, ktoré patria do BSM žalobcom,
ku ktorému nedali žiadny príkaz, tento prevod finančných prostriedkov autorizačne nepotvrdzovali, že
zo strany žalobcov nedošlo k žiadnemu úkonu, ktorým by umožnili prístup tretej neoprávnenej osobe

k ich bankovému účtu alebo identifikačným údajom k nemu čo i len nedbanlivostným konaním. Je
teda dôvodné tvrdiť, že zo strany žalobcov ako platiteľov z uvedeného účtu nedošlo k porušeniu
bezpečnostných pokynov žalovanej banky pri prevode finančných prostriedkov, no napriek uvedeným
skutočnostiam žalovaná ako poskytovateľ platobných služieb dňa 24.9.2016 vykonala neautorizovaný
prevod finančných prostriedkov žalobcov na inú osobu, na ktorý nedostala pokyn žalobcov ako jediných

oprávnených platiteľov a napriek uvedeným skutočnostiam finančné prostriedky žalobcov za ktoré nesie
objektívnu zodpovednosť do dnešného dňa nepripísala späť na ich bankový účet. Žalobcovia cestou
splnomocneného advokáta dňa 13.12.2016 vyzvali žalovanú, aby najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy
vrátila finančné prostriedky vo výške 45.700,- € s príslušenstvom a to aj s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 25.9.2016 do zaplatenia na ich bankový účet. Na uvedenú výzvu žalovaná reagovala

písomným vyjadrením zo dňa 13.1.2017 doručeným práv. zástupcovi žalobcu dňa 18.1.2017, v ktorom
uvádza, že preverením vzniknutej situácie sa uskutočnená transakcia javila ako riadne autorizovaná a
nebolo zistené žiadne narušenie bezpečnosti systémov m Bank. Ďalej uviedla, že uvedenému prevodu
nemala m Bank ako zabrániť. Žalovaná zároveň potvrdila, že spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom
konaní a to z ORP Žilina, kde je vedené pod č. ČVS:ORP-1038/2-VYS-ZA-2016 trestné konanie vo

veci. Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie oznámila žalobcom, že si dovoľuje počkať na dôkladné
prešetrenie veci a konečné rozhodnutie budú v plnej miere rešpektovať. Z uvedených skutočností
je preukázané, že žalovaná za vykonanie neautorizovaného prevodu peňažných prostriedkov vo
vlastníctve žalobcov nie je ochotná dobrovoľne splniť zákonom stanovenú povinnosť a vrátiť finančné
prostriedky vo vlastníctve žalobcov na ich bankový účet. K vyjadreniu žalovanej žalobcovia uviedli

že je pravdou, že na OR PZ Žilina pod vyššie uvedeným číslom je vedené trestné konanie vo veci
zločinu neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa ust. § 219 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona ktoré dala podnet žalobkyňa v
rade 1/ dňa 26.9.2016 a zároveň po podaní trestného oznámenia žalobcovia aktívne spolupracujú s
vyšetrovateľom na odhalení protiprávneho konania neznámeho páchateľa, avšak ukončenie uvedeného

trestného konania nie je podmienkou pre splnenie zákonnej povinnosti žalovanej vrátiť žalovanú sumu
na bankový účet žalobcov.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 16.10.2017, v ktorom
uviedol, že so závermi ktoré prezentovali žalobcovia sa nestotožňuje, nakoľko nie sú dostatočneozrejmené a najmä žalobcovia prezentovali len tvrdenia s absenciou akýchkoľvek dôkazov. Žalobcovia
sa domáhajú, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcov žalovanú sumu a to z dôvodu
porušenia povinnosti na strane žalovaného, ako aj z dôvodu objektívnej zodpovednosti. Pre lepšie

pochopenie problematiky uviedol, že sa pokúsi vysvetliť samotné používanie aplikácií banky. V prípade
používania internetbanking je klient oprávnený používať internetbanking a to zadaním prístupových
údajov pozostávajúcich z jedinečného identifikátora a prístupového hesla do internetbanking na
webovom sídle m Bank. Jedinečný identifikátor je súbor ôsmich numerických znakov, ktoré sú
generované bankou (bankovým systémom) a ktoré je jedinečné pre daného klienta. Prístupové heslo si

volí klient a to v rozsahu 8 až 16 ľubovoľných znakov. Bez znalosti súčasne oboch prístupových údajov
nie je možné sa prihlásiť do bezpečného prostredia internetbanking. V prípade úspešného prihlásenia
do internetbanking je klient oprávnený používať samotnú aplikáciu na zadávanie jednotlivých platobných
príkazov. V tejto súvislosti zdôraznil, že zadanie platobnej operácie je výlučne možné po prihlásení do
bezpečného prostredia internetbanking. V tomto prípade je podľa názoru žalovaného predovšetkým
potrebné rozlišovať dve zásadné skutočnosti a to (i) používanie a prihlásenie do bezpečného prostredia

internetbanking, (ii) zadávanie samotnej platobnej operácie. V prípade, ak je pochybnosť o autorizovanej
platobnej operácii, je nevyhnuté posudzovať len samotné zadanie platobnej operácie v bezpečnom
prostredí internetbanking klienta - žalobcu. Avšak aby žalobca, resp. iná osoba ktorá vykonala
platobnú operáciu mohla vykonať platobnú operáciu je potrebné prihlásenie do bezpečného prostredia
internetbanking, teda v tomto momente nedochádza k použitiu telefónneho čísla. Samotné zadanie

W. platby je klient oprávnený po prihlásení na internetbanking a zadaní minimálne povinných údajov
samotnej platby. Autorizácia platby sa uskutočňuje na žiadosť používateľa platobnej služby tak, že
sa mu vygeneruje jedinečný kód, ktorý sa mu zasiela priamo na jeho telefónne číslo a ktoré je
povinný zadať do príslušného poľa na webovom sídle. Týmto okamihom je platba riadne zaznamenaná,
zaúčtovaná, t.j. autorizovaná. Ak teda z vyjadrení žalobcov vyplýva, že pred samotnou spornou

platbou došlo ku skutočnostiam, ktoré nastali mimo akéhokoľvek objektívneho poznania žalovaného,
t.j. došlo k udalostiam, ktoré sú na základe zmluvného vzťahu medzi žalovanými a poskytovateľom
telekomunikačných služieb z pohľadu žalovaného považuje za zásadné tieto skutočnosti: (i) došlo k
zmene technologického nosiča tohto telefónneho čísla (SIM karty) prejavom tretej osoby, teda k takej
skutočnosti, ktorá je nespochybniteľne mimo akéhokoľvek rozumného uvažovania o zodpovednosti

žalovaného (ii) zmena mailovej adresy korektným spôsobom, t.j. autorizácia o zmene bola oznámená
na tel. číslo žalobcu opäť mimo objektívnej zodpovednosti žalovaného o zmene uvedenej v bode (i),
(iii) zadanie platobnej operácie dohodnutým a korektným spôsobom, t.j. žiadna aktivita ktorá bola na
účte žalobcu, nevykazovala znaky neautorizovanej operácie (správne prihlásenie do internetbanking,
správne vyplnenie parametrov W. platby, správne zadanie jedinečného kódu zaslaného priamo na

jeho tel. číslo žalovaného - naviac všetky tieto skutočnosti nastali jednorázovo bez akejkoľvek potreby
opakovaného zadania). Žalovaný zdôraznil, že v tomto prípade z jeho pohľadu nedošlo ani k zmene
telefónneho čísla, ale došlo k zmene technologického nosiča tohto telefónneho čísla (SIM karty)
teda k takej skutočnosti, ktorá je nespochybniteľne mimo akéhokoľvek rozumného uvažovania o
zodpovednosti za škodu, objektívne žalovaný sa ani nemal ako dozvedieť o tejto skutočnosti. Samotné

prihlásenie do internetbanking nie je platobnou službou, tá sa vykonáva až následne v bezpečnom
prostredí internetbanking po samotnom korektnom prihlásení, teda je možné ustáliť záver, že je možné
sa prihlásiť do bezpečného prostredia internetbanking a nevykonať platobnú operáciu, avšak nie je
možné vykonať platobnú operáciu bez prihlásenia do bezpečného prostredia internetbanking, preto
sa autorizácia platobnej operácie musí vykladať v súlade s dohodnutým, resp. zákonným spôsobom

zadávania platieb a autorizácie platieb a teda či nedošlo k takému konaniu banky - žalovaného
napriek dohodnutým postupom banka porušila svoje povinnosti. Ako náhle uvažuje o všeobecnej
zodpovednosti poskytovateľa platobných služieb, t.j. nad rámec zákonných, resp. zmluvných dojednaní,
ide o zodpovednosť dôsledkom ktorej je náhrada škody, čo korešponduje s ust. § 11 ods. 2 Zákona o
platobných službách. Posúdenie autorizácie zadanej platby je potrebné vykonať výlučne vo vzťahu k

dohodnutým procesným postupom medzi používateľom a poskytovateľom platobnej služby a teda, či je
objektívne dané, že v čase zadania príkazu platobnej služby došlo k porušeniu povinnosti poskytovateľa
platobnej služby, resp. či s prihliadnutím na povinnosť odbornej starostlivosti mohol a mal vedieť
rozoznať neautorizované zadanie platobnej služby. Nestotožňuje sa preto so záverom žalobcov, že
došlo k akémukoľvek porušeniu povinnosti žalovaného, keďže nebolo žalobcom žiadnym hodnoverným

spôsobom preukázané akékoľvek porušenie povinnosti žalovaného, naviac, nepodložil svoje tvrdenia
akýmkoľvek dôkazom, hoci je nepochybné zo samotnej žaloby, že škoda vznikla nie v súvislosti s
platobnou operáciou, ale v priamej súvislosti s porušením povinnosti ochrany prihlasovacích údajov
žalovanými, ako aj konaním tretej osoby, t.j. poskytovateľa telekomunikačných služieb žalovaného.Nie je možné podľa názoru žalovaného aplikovať ust. § 10 ods. 2 zákona, nakoľko k škode nedošlo
použitím platobného prostriedku, ale v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti tretej osoby
(t.j. poskytovateľa telekomunikačných služieb žalovaného) čo dokonca žalobca sám vo svojej žalobe

uvádza. Ak by teda nedošlo ku konaniu poskytovateľa telekomunikačných služieb žalovaného tak
ako to žalovaný uviedol, pravdepodobne by nedošlo k tejto spornej platobnej operácii. Podľa názoru
žalovaného nedošlo k neautorizovanej platbe (v zmysle zákona o platobných službách) ale ku konaniu,
ktoré nezakladá zodpovednosť za škodu žalovaného, keďže nebolo preukázané žalobcom, že konaním
žalovaného vznikla škoda a v jeho príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Neautorizovanou platobnou

operáciou sa rozumie platobná operácia, na vykonanie ktorej nedal používateľ platobných služieb
súhlas. Ten možno v zmysle § 8 zákona o platobných službách udeliť tak pred ako aj po vykonaní
platobnej operácie a to vo forme dohodnutej rámcovej zmluve, resp. v zmluve o poskytnutí jednorazovej
platobnej služby uzatvorenej medzi poskytovateľom a používateľom platobných služieb (dohodnutou
formou sa myslí napríklad postupnosť krokov pri zadávaní platobného príkazu prostredníctvom služieb
internetbankingu,pričomsúhlasomjevtakomtoprípadesprávezadanieautorizačnéhokódu).Vprípade,

že žalobcovia tvrdia že došlo k získaniu viacerých utajovaných informácií, ktorými žalovaný disponuje,
neoprávnenou osobou má za to, že sú povinní svoje tvrdenie preukázať, keďže ide o preukázanie
skutočností, ktoré nie sú spojené s poskytovaním platobnej služby a zároveň vzhľadom na vyššie
uvedené, taktiež považuje za zásadné preukázanie, akým spôsobom došlo k zneužitiu, resp. použitiu
jedinečných prihlasovacích identifikátorov, resp. akým spôsobom a kto sa prihlásil do internetbanking

žalobcov. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu žalobcov zamietol.
4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobcovia vyjadrili písomne podaním doručeným súdu dňa 3.11.2017, v
ktorom uviedli, že nepovažujú za relevantné tvrdenie žalovanej, že závery ktoré prezentujú žalobcovia
nie sú dostatočne ozrejmené bez predloženia akýchkoľvek dôkazov. Z podanej žaloby je zrejmé,
že žalobcovia predložili súdu dôkazy, ktorými preukazujú skutočnosti tvrdené v žalobe a dostatočne

odôvodňujú právo na zaplatenie sumy žalovaným. Skutočnosti ktoré popisuje žalovaný vo vyjadrení
týkajúce sa bezpečnosti používania internetbankingu je dôvodné považovať za nedostatočné, pretože
v opačnom prípade by nedochádzalo k opakovaným neautorizovaným prevodom a to tak v prípade
žalobcov, ako aj v iných prípadoch, ktoré predchádzali udalosti týkajúcej sa žalobcov, ako aj udalostí
ktorénastaliponej.Pokiaľžalovanýtvrdí,žemalokpochybeniudôjsťnazákladezmenytechnologického

nosiča (SIM karty) je dôvodné uviesť, že žalovaný nevykonal žiadne opatrenia, ktorými by ochránil
vklady svojich klientov vrátane žalobcov. Žalovaný tvrdí že malo dôjsť ku korektným zmenám mailovej
adresy v bezpečnom prostredí internetbankingu, s čím žalobcovia nemôžu súhlasiť, pretože oni sami
neposkytli žiadnej oprávnenej neoprávnenej osobe, resp. tretej osobe prihlasovacie údaje, ktoré by
mohli použiť také osoby pri neautorizovanom prevode finančných prostriedkov, no napriek tomu k

takémuto prevodu došlo. Žalovaný síce tvrdí, že jeho prostredie internetbankingu má byť bezpečným,
avšak nepredkladá o tom žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali skutočnosť, že práve v takomto bezpečnom
prostredí internetbankingu dochádza k neautorizovaným prevodom. Pred spísaním vzájomnej zmluvy
to bol práve žalovaný, ktorý ponúkal služby elektronického bankovníctva žalobcom a ubezpečoval ich
v tom, že služby elektronického bankovníctva sú bezpečnými, na základe čoho žalobcovia pristúpili

k podpisu zmluvy dňa 16.1.2008. Je dôvodné rovnako uviesť, že forma elektronického bankovníctva
žalovaného je dominantným spôsobom nakladania s finančnými prostriedkami, čo je pre klientov na
trhu všeobecne známe a preto žalobcovia mali dôvodne za to, že elektronické bankovníctvo vedené
žalovaným poskytne ich uloženým peňažným prostriedkom adekvátnu ochranu. K záväzku uchovávať
peňažné prostriedky klienta vykonávať na jeho príkaz peňažné zúčtovania je zmluvným dojednaním

podľa článku 2 zmluvy o vedení bankových, bežných a sporiacich účtov. Žalovaný svojím vyjadrením
iba preukazuje, že nezabezpečil aby individuálne bezpečnostné spôsoby používané pri platbe neboli
prístupné iným osobám ako je majiteľ účtu. Z uvedených dôvodov považujú vyjadrenia žalovaného
za irelevantné, pretože nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by nasvedčoval možnosti liberalizácie z
objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Je na žalovanej banke, aby zvolila také komunikačné

a prístupové prostriedky, ktoré zabezpečia nedotknuteľnosť uložených finančných prostriedkov klientov
a preto tvrdenia, že k porušeniu povinnosti žalovanej nedošlo, ale že sa jedná o porušenie povinnosti
treťou osobou - telekomunikačným operátom považujú za bezpredmetné. Pokiaľ žalovaný tvrdí na
jednej strane, že nedošlo k neautorizovanej platbe ani ku konaniu, ktoré nezakladá zodpovednosť za
škodu žalovaným a to z dôvodu, že nebolo preukázané žalobcom, že konaním žalovaného vznikla

škoda je dôvodné tvrdiť, že žalovaný si odporuje, pretože v ďalšej vete uvádza, že autorizovanou
platobnou operáciou sa rozumie platobná operácia, na vykonanie ktorej nedal používateľ platových
služiebsúhlas.Jezrejmézobsahusporu,žežalobcoviasúhlasnaprevodpeňažnýchprostriedkovnedali
a preto objektívne zodpovedá za takýto prevod žalovaná banka. Z vyjadrenie žalovaného, že sa vyhýbavyjadreniam k zásadným skutočnostiam pre konanie, najmä z akého dôvodu došlo k zmene mailovej
adresy žalobcov tak ako popisujú v žalobe čo len preukazuje, že žalovaný nemá také bezpečnostné
prostredie, ktoré by znemožnilo zneužitie prístupu neoprávnenou osobou na bankové účty klientov.

5. K vyjadreniu žalobcov sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 27.11.2017,
v ktorom zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Poukázal na ust. § 8 zákona o platobných
službách, v zmysle ktorých zákonných ustanovení je žalovaný v postavení poskytovateľa platobných
služieb a žalobcovia v postavení používateľov platobných služieb dohodli spôsob zadávania platobnej
operácie a to tým spôsobom, že (bod 2.5.14 obchodných podmienok k bežným sporiacim a vkladovým

účtom a povolenému prečerpaniu v m Bank (OP) (vykonanie platobných príkazov zadávaných
prostredníctvom prístupových kanálov je podmienené jednoznačnou identifikáciou oprávnenej osoby
pri použití identifikátorov príslušných pre daný prístupový kanál podľa tabuľky funkčnosti prístupových
kanálov). Ďalej poukázal na bod 2.5.9 obchodných podmienok a bod 1.2 ods. 1 všeobecných
obch.podmienok. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia a žalovaný sa vzájomne dohodli spôsob
vykonania platobného príkazu tak, že vykonanie platobného príkazu je podmienené použitím

identifikátorov a vždy autorizačného kódu. Bez správneho zadania autorizačného kódu nie je možné
potvrdiť zadanie platobného príkazu. Zároveň uviedol, že ani žalobcovia neuviedli vo svojich podaniach,
že došlo k zmene registrovaného telefónneho čísla v bankových systémoch žalovaného, preto ani z
uvedeného nemožno vyvodiť záver, že žalovaný porušil akúkoľvek povinnosť vo vzťahu k zadávaniu
platobných príkazov. Žalobcovia sa vo svojej žalobe snažili upriamiť pozornosť na porušenie povinnosti

vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov a na základe ktorých sa žalobcovia domnievajú, že
neoprávnená osoba získala viacero utajovaných informácií, ktoré tejto neoprávnenej osobe umožnili
neoprávnené nakladanie s finančnými prostriedkami žalobcov. Žalobcovia uvádzajú, že neposkytli
žiadnej oprávnenej neoprávnenej osobe, resp. tretej osobe prihlasovacie údaje, napriek tomu k takému
prevodudošlo.Uvedenétvrdeniemáevokovať,žeprávežalovanýposkytolprihlasovacieúdaježalobcov

inej tretej osobe, voči čomu sa výrazne ohradzuje a sú to len ničím nepodložené tvrdenia, ktoré sa
nezakladajú na pravde a sú len v rovine domnienok žalobcov. Práve naopak, má za to, že uvedené
tvrdenie, že žalovaná poskytla osobe odlišnej od osôb žalobcov prihlasovacie údaje sú povinní dokázať
žalobcovia,keďžeexistujeajistámierapochybností,čipráve(nedbanlivým)konanímžalobcovnedošlok
sprístupneniu prihlasovacích údajov osobe odlišnej od osoby žalobcov. V tejto súvislosti poukázal na to,

že predloží konajúcemu súdu výpis tzv. logov, z ktorých vyplýva, že žalovaná sa prihlásila do prostredia
internetového bankovníctva pod svojimi prihlasovacími údajmi, zadala platobný príkaz, v tejto súvislosti
bol vygenerovaný autorizovaný kód, ktorý bol zaslaný na registrované telefónne číslo (žalovaného v rade
2/) a tento autorizačný kód bol vpísaný do príslušného poľa platobného príkazu, čím sa stala platobná
operácia autorizovanou bez akejkoľvek miery pochybnosti v čase zadania platobnej operácie. Z pohľadu

žalovaného a najmä z hľadiska objektívneho posúdenia zodpovednosti nie je možné sa stotožniť s
prezentovaným názorom žalobcov, podľa ktorých „.... žalovaná nevykonala žiadne opatrenia, ktorými by
ochránil vklady svojich klientov ....“ Poukázal na skutočnosť, že zmena technologického nosiča nastala
mimo akéhokoľvek objektívneho poznania žalovaného. Ide o takú rozhodnú skutočnosť, ktorá mala
významný vplyv na zadanie platobného príkazu a najmä za ktoré nesie zodpovednosť osoba odlišná

od osoby žalovaného. Práve zavedeným a dohodnutým spôsobom zadávania platobných príkazov
žalovaný poskytuje vysokú mieru bezpečnosti a ochrany finančných prostriedkov na účtov svojich
klientov a to aj v prípade, ak je akýkoľvek spôsobom zneužitá identita klienta. V kontexte so skutkovým
stavom tak ako ho opísali žalobcovia je možné že došlo k škode na strane žalobcov, avšak v tomto
konkrétnom prípade nedošlo k neautorizovanej platbe (v zmysle zákona o platobných službách) ale ku

konaniu, ktoré nezakladá zodpovednosť za škodu žalovaného, keďže nebolo preukázané žalobcami,
že konaním žalovaného vznikla škoda a v jeho príčinnej súčinnosti so vzniknutou škodou. Jedinou
rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k zmene technologického nosiča, žalobcovia
by boli informovaní o prípadnom pokuse o zadanie platobného príkazu a to aj v prípade, ak by boli
akýmkoľvek spôsobom zneužité identifikačné údaje. Ak žalobcom vznikla škoda, tak jedine s kauzálnym

konaním pracovníka poskytovateľa mobilných služieb v rozpore s platnými právnymi predpismi (zák.
o elektronických komunikáciách). V prípade ak skutočne došlo k porušeniu povinnosti príslušného
poskytovateľ mobilných služieb má za to, že uvedená skutočnosť je dostatočným liberačným dôvodom
na zbavenie zodpovednosti žalovaného na úhradu uplatneného právneho nároku žalobcami a zároveň
zakladá zodpovednosť osoby odlišnej od žalovaného, nakoľko jej konaním a v kauzálnej súvislosti

s týmto konaním vznikla žalobcom škoda. Podľa názoru žalovaného došlo k škode, za ktorú nie je
zodpovedný žalovaný a zo skutkového a právneho stavu vyplýva, že existujú liberačné dôvody na strane
žalovaného,ktorýmjezbavenýzodpovednostizaškoduažalobcovianepreukázali,žežalovanýspôsobilškodu a škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby
súd žalobu zamietol.
6. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 13.1.2020 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24.11.2017

uviedli, že nepovažujú za relevantné tvrdenie žalovanej akým spôsobom bolo dojednané vykonanie
platobných operácií ale skutočnosť, že žalobcovia príkaz na prevod, resp. iné nakladanie so žalovanou
sumou banke nedoručili. Zásadné pre posúdenie veci je právna premisa, že finančné prostriedky ktoré
uložili žalobcovia na bankovom účte sú majetkom banky a žalobcovia majú pohľadávku voči banke.
Peňažné prostriedky na účte vedenom v peňažnom ústave na základe zmluvy o bežnom účte nie sú

majetkom majiteľa účtu v ktorého prospech bol tento účet zriadený, ale sú majetkom peňažného ústavu.
Pokiaľ teda páchateľ neoprávnene odčerpá peňažné prostriedky z účtu, vznikne škoda peňažnému
ústavu a nie majiteľovi účtu. Poškodenou osobou je teda peňažný ústav. Vychádzajúc z nesporných
skutočnosti prejednávanej veci, že páchatelia bez akéhokoľvek pričinenia žalobcov vybrali peňažné
prostriedky z bankového účtu je zrejmé, že poškodeným subjektom v trestnom konaní je žalovaný a
žalobcovia majú pohľadávku voči žalovanému, ktorý je povinný uvedenú pohľadávku žalobcom uhradiť.

Žalobcovia majú za to, že žalovaný si musí byť vedomý svojej povinnosti vyplatiť pohľadávky žalobcov z
ich bankového účtu, ako aj právneho postavenia poškodeného subjektu v trestnom konaní, ktoré nie je
ojedinelým po dobu jej pôsobenia, avšak ich snahou je vyhnúť sa zákonnej povinnosti podľa ust. zákona
o bankách a to vyplatiť záväzok vzniknutý na základe vkladu peňažných prostriedkov žalobcov. V tejto
súvislosti poukázali na ust. § 5 Zák. č. 483/2001 Z.z.

7. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcov, ktoré bolo žalovanému zo strany súdu doručené dňa
15.1.2020 sa žalovaný už písomne nevyjadril.
8. Pred otvorením prvého pojednávania vo veci dňa 10.6.2020 zobral žalobca v rade 2/ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu žalobu späť z dôvodu, že zmluvu o vedení bežného účtu uzatvorila so
žalovaným len žalobkyňa v rade 1/.

9. Súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu v rade 2/ a pri aplikácii ust. § 145 CSP konanie o žalobe
žalobcu v rade 2/ zastavil.
10. Na pojednávaní dňa 10.6.2020 zotrvali sporové strany na svojich písomných vyjadreniach. Práv.
zástupca žalobkyne v rade 1/ poukázal na tú skutočnosť, že žalobkyňa v rade 1/ uzavrela so žalovaným
zmluvu o vedení bankových, bežných a sporiacich účtoch, následne z uvedeného účtu sa dňa

26.9.2016 neautorizovaným prevodom finančné prostriedky z tohto účtu dostali do dispozičnej sféry
inej neoprávnenej osoby, čo bezodkladne žalobkyňa v rade 1/ oznámila jednak polícii a avizovala
žalovanému. Na základe uvedenej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol záväzkovo-právny
vzťah, z ktorého vznikla žalobkyni pohľadávka voči žalovanému v predmetnej výške a uvedené
prostriedky žalovaný nie je ochotný dobrovoľne vrátiť napriek výzve žalobkyne.

11.Žalovanýnapojednávaníuviedol,žeplatbaakotakábolariadneautorizovanánazákladevšetkých,či
už zmluvných alebo zákonných ustanovení a pokynov. Žalovaný konal v súlade so zmluvou uzatvorenou
s klientom a boli dodržané všetky zákonom požadované bezpečnostné štandardy. Na základe pokynu
žalobkyne bolo plnené nie osobe žalobkyne ale osobe tretej a za to, že táto chyba vznikla na strane
tretej strany, nakoľko nebolo preukázané, že sa jednalo neautorizovanú transakciu, pohľadávka bola

uplatnená ako taká so zadaným riadnym platobným príkazom na základe všetkých bezpečnostných
prvkov, čiže dostupnou autorizáciou.
12. Na základe žalobkyňou produkovaných listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým
zisteniam.
13. Dňa 16.1.2008 uzatvorili žalovaný ako banka a žalobkyňa v rade 1/ ako majiteľ Zmluvu o vedení

bankových bežných a sporiacich účtov č. Z. XXXX XX XXX v ktorej podľa ods. 1 sa banka zaviazala
zriadiťaviesťúčetuvedenýv„potvrdeníozriadeníúčtu“aúčtyotvorenévneskoršomtermínenazáklade
dispozície majiteľa schválenej m Bank „potvrdením o zriadení účtu“ podľa pravidiel uvedených v tejto
zmluve o vedení účtov v obchodných podmienkach pre otváranie vedenie bežných sporiacich účtov
a účtov k hotovostnému úveru v m Bank a vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa ods. 2,

na základe zmluvy o vedení účtu sa m Banka zaviazala uschovávať peňažné prostriedky majiteľa a
uskutočňovať na jeho príkaz peňažné zúčtovanie. Výška, podmienky úročenia a termíny kapitalizácii
úrokov a mena, v ktorej je účet vedený sú uvedené v „potvrdení o zriadení účtu“.
14. Z výpisu z účtu žalobkyne č. SK XXXXX XX XXX XXX XXXX XXXXX zo dňa 26.9.2016 súd zisti, že
dňa 24.9.2016 došlo k dvom prevodom finančných prostriedkov z účtu žalobkyne v rade 1/ na účet č.

SK XXXXX XX XXX XXX XXXX XXX XXX vo výške 45.200,- € a 500,- €.
15. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa v rade 1/ proti vyššie uvedeným bankovým
prevodom podala mailovou formou zo dňa 26.9.2016 u žalovaného reklamáciu.16. Žalovaný listom zo dňa 26.9.2016 zaslal žalobkyni v rade 1/ potvrdenie o zaregistrovaní reklamácie
č. REK XXXX XXXXX týkajúcej sa preverenia prevodov zo dňa 24.9.2016, v ktorom súčasne oznámil,
že dané transakcie preveruje v spolupráci s technickým oddelením a momentálne čaká na zoznam IP

adries, z ktorých prebehlo prihlásenie do internetbankingu. Registrovaná mailová adresa J..sk bola dňa
24.9.2016 zmenená K. X..sk. V súčasnosti je registrovaná mailová adresa R. J..sk.
17. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa proti vyššie uvedeným platobným
transakciám podala trestné oznámenie na OR PZ Žilina, odbore kriminálnej polície dňa 24.9.2016 o
11.25 hod.

18. Súd postupom podľa § 295 CSP, nakoľko v danej veci ide nepochybne o spotrebiteľský spor
zabezpečil pripojenie fotokópie vyšetrovacieho spisu vedeného na OR PZ Žilina pod ČVS:ORP-1038/2-
VYS-ZA-2016.
19. OR PZ Žilina, odbor kriminálnej polície 3.oddelenie vyšetrovania Žilina uznesením zo dňa
26.9.2016 pod ČVS:ORP-1038/2-VYS-ZA-2016 (č.l. 5 pripojeného vyšetrovacieho spisu) podľa § 199
ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie za zločin neoprávnené vyrobenie a používanie

platobného prostriedku el. peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3, písm.
b) Trestného zákona spáchaný sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona/ods.
1/ a z časti v štádiu dokonanom/odsek 2, pretože: 1/ neznámy páchateľ sa doposiaľ nezisteným
spôsobom pokúsil dňa 18.9.2016 prostredníctvom internetbankingu previesť z účtu SK XXXX XXX XXX
XXXXXX XXXXXX, vedeného v mBank, S.A., pobočka zahraničnej banky, Pribinova 10, Bratislava,

majiteľky H.F.. U. J., finančné prostriedky vo výške 46.180, - eur, ktoré chcel previesť na účet č.
SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, vedeného taktiež v mBank, S.A., pobočka zahraničnej banky,
Pribinova 10, Bratislava, doposiaľ nezisteného majiteľa, čím hrozilo spôsobenie škody H.. U. J. vo výške
46.180,- eur, 2/ neznámy páchateľ doposiaľ nezisteným spôsobom dňa 24.9.2016 prostredníctvom
internetbankingu previedol z účtu SK XXXX XXX XXX XXXXXX XXXXXX vedeného v m Bank S.A.,

pobočka zahraničnej banky, Pribinova 10, Bratislava majiteľky H.. U. J. na dvakrát finančné prostriedky
vo výške 45.700,- €, ktoré previedol na účet č. SK XXXX XXXXXX XXX XXXX XXXXX vedeného taktiež
v m Bank SA pobočka zahraničnej banky, Pribinova 10, Bratislava doposiaľ nezisteného majiteľa, čím
spôsobil H.. U. J. škodu vo výške 45.700,- €.
20. Na návrh žalovaného súd z pripojeného vyšetrovacieho spisu oboznámil výpoveď V. Z. zo dňa

3.10.2016 (č.l. 36 až 39 pripojeného vyšetrovacieho spisu) a výpoveď U. X. zo dňa 28.9.2016 (č.l. 26
až 30 pripojeného vyšetrovacieho spisu).
XX. V. Z. vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom ako svedok uviedol, že pracuje ako predajca v spol.
S. trade s.r.o. v prevádzke na Trolejbusovej ulici č. 1 v Košiciach, ktorá sa nachádza v Hypermarkete
Tesco, ktorá zastupuje spol. Orange na Slovensku a poskytuje služby Orange. Dňa 24.9.2016 nastúpil

do zamestnania a v čase okolo 19.00 hod. prišiel do predajne starší pán, ku ktorému uviedol popis
jeho osoby a oblečenia, ktorý prišiel ku nemu a oznámil mu, že stratil SIM kartu s telefónom, ktorého
vlastníkom bola spoločnosť s názvom, ktorý už nevedel uviesť, znelo to podobne ako V.. Predstavil sa
mu ako p. Z., predložil mu aj výpis z obchodného registra predmetnej spoločnosti, načo ho požiadal
o predloženie dokladu totožnosti. V momente kedy vyberal tento mu občiansky preukaz ho oslovila

kolegyňa s nejakou požiadavkou. Po tomto sa opäť venoval tomuto pánovi, kde v databáze preveroval
meno konateľa, resp. osoby oprávnenej konať v jej mene a toto meno súhlasilo s menom na OR, ktorý
mu predložil tento pán. Oznámil mu, že na vydanie novej SIM karty za stratenú s tým istým telefónnym
číslom je spoplatnené sumou 10,- €, s čím on súhlasil. Nato vzal jednu voľnú SIM kartu ktorú zaevidoval
v systéme a pridelil mu jej to isté číslo aké mala stratená SIM karta. Potom mu oznámil, že karta

bude zaktivovaná do 5 minút. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že si je vedomý že porušil jemu určený
pracovný postup ´pri vydávaní SIM karty po jej strate, ktorý postup mu určuje interný predpis spoločnosti
a to v tom, že zabudol preveriť totožnosť tohto pána podľa jeho občianskeho preukazu a vyhotoviť
fotokópiu tohto jeho občianskeho preukazu a taktiež zabudol vyhotoviť fotokópiu výpisu z obchodného
registra uvedenej spoločnosti, ktorý mu predložil tento pán. Taktiež zabudol vytlačiť žiadosť o vydanie

SIM karty, ktorú mu tento pán mal podpísať. Totožnosť si zabudol preveriť z toho dôvodu, že ho kolegyňa
poprosila o radu a potom ako sa opäť venoval svojmu zákazníkovi si neuvedomil, že si jeho totožnosť
nepreveril. Na záver uviedol, že toho pána nepoznal, nespomína si žeby ho niekedy v minulosti videl
a stretol.
XX. U. X. vo svojej výpovedi ako svedok pred vyšetrovateľom uviedla, že pracuje ako hardvare

špecialista pre spol. O2 Slovakia s.r.o. s miestom pôsobenia OC Aupark Košice. Dňa 18.9.2016 v čase
medzi 17.00 hod. až 20.00 hod. prišiel za ňou na predajňu B. W., ktorého pozná asi 3,4 roky a povedal
jej, že potrebuje vydať novú SIM kartu s tým istým číslom, pretože táto SIM karta bola ukradnutá a je
už dlhšiu dobu zablokovaná. Z dôvodu krádeže chcel ju žiadateľ obnoviť, nakoľko majiteľka SIM kartysa nemohla dostaviť, pretože sa nachádza v Anglicku. Údaje na majiteľku uvedenej SIM karty mala z
dokladu, ktorým sa jej W. preukázal. Vydala mu SIM kartu na meno U. J. s uvedeným telefónnym číslom
pričom o prevzatí SIM karty nepodpísal žiaden doklad a odišiel preč. Dňa 26.9.2016 ju kontaktovali z

call centra ohľadne danej situácie, pýtali sa jej na základe akého dokladu vydala SIM kartu. Odpísala
im, že si nepamätá, nakoľko takých prípadov má veľa, až neskôr si spomenula, že by to mohla byť tá
vymenená karta, preto následne telefonicky kontaktovala B. W. a dňa 26.9. v neskorších hodinách sa
s ním aj stretla a žiadala od neho vysvetlenie. On jej povedal, že vie len toľko čo mu povedal W. Z. a
dal jej na neho telefonický kontakt. Z. mu údajne povedal, že tá SIM karta je pre jeho priateľku, ktorá

ju využíva ale je písaná na jej mamu a mama jej dala doklad, aby si mohla vybrať SIM kartu, keďže
ona to už nestihla, lebo odišla do Anglicka. Keďže jej to už celé nesedelo, tak povedala W. nech zavolá
dcére majiteľky SIM karty aby dala vedieť mame, že je všetko v poriadku a aby z toho nemala zbytočné
problémy. Dňa 27.9.2016 v čase asi okolo 10.00 hod. telefonicky kontaktovala majiteľku SIM karty p.
J., aby sa informovala ohľadom danej situácie. Ona jej povedala, že ju okradli na základe vymenenej
SIM karty a vtedy sa to prvýkrát dozvedela. Taktiež sa jej pýtala či pozná už spomenuté osoby a ona

povedala, že nikoho z nich nepozná, že žije v Žiline. Nato jej povedala, že pozná osobu, ktorá bola v
predajni a chce spolupracovať s políciou. Dňa 27.9.2016 niekedy poobede ešte telefonicky kontaktovala
W. na základe toho, že jej to poradil vyšetrovateľ, aby prišiel za ňou do roboty s Z. ale W. jej už nedvíhal.
23. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali žalovaného na dobrovoľné splnenie
zákonnej povinnosti banky pred podaním žaloby s odkazom na skutočnosti popisované aj v predmetnej

žalobe s tým, že na bankovom účte klientov dňa 24.9.2016 došlo k neautorizovanému prevodu
finančných prostriedkov vo výške 45.700,- €, ku ktorému nedali žiadny príkaz, prevod finančných
prostriedkov nepotvrdzovali a z ich strany nedošlo k žiadnemu úkonu, ktorým by umožnili prístup
tretej neoprávnenej osobe k ich účtu alebo k identifikačných údajov k nemu, čo i len nedbanlivostným
konaním. Zo strany klientov teda nedošlo k porušeniu bezpečnostných pokynov banky pri prevode

finančných prostriedkov, no napriek uvedeným skutočnostiam banka ako poskytovateľ platobných
služieb dňa 24.9.2016 vykonala neautorizovaný prevod finančných prostriedkov, na ktorý nedostala
pokyn oprávnených platiteľov a napriek uvedeným skutočnostiam finančné prostriedky klienta, za ktoré
nesie objektívnu zodpovednosť nepripísala späť na ich bankový účet. Z uvedených dôvodov ho práv.
zástupca žalobcov vyzval, aby okamžite vrátili finančné prostriedky vo výške 45.700,- € s príslušenstvom

a to s odkazom na ust. § 11 ods. 1 Zák. č. 492/2009 Z.z.
24. Na vyššie uvedený list práv. zástupcu žalobcov reagoval žalovaný listom zo dňa 13.1.2017, v
ktorom uviedol, že po opakovanom preverení vzniknutej situácii môže uviesť, že uskutočnená transakcia
sa javila ako riadne autorizovaná a preverením nebolo vyzistené žiadne narušenie bezpečnostných
systémov m Bank. Naďalej trvá na tom, že sa ich klientom snažia poskytnúť čo najvyššiu možnú

ochranu ich peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na účtoch m Bank a že uvedenému prevodu
nemala m Bank ako zabrániť. M Bank sa aktívne zúčastňuje na prebiehajúcom trestnom konaní
vedenom Okresným riaditeľstvom PZ v Žiline č. ČVS:ORP-1038/2-VYS-ZA-2016 a orgánom činným v
trestnom konaní poskytuje plnú súčinnosť. Vzniknutá situácia ich veľmi mrzí, avšak vzhľadom na to, že
trestné konanie stále prebieha, dovoľujú si počkať na dôkladné prešetrenie predmetnej veci. Konečné

rozhodnutie v danej veci budú v plnej miere rešpektovať.
25. Podľa § 778 občianskeho zákonníka zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou
osobou (ďalej len "vkladateľ") a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím
peňažným ústavom.
26. Podľa § 779 občianskeho zákonníka vkladateľ má právo na úroky alebo na iné majetkové výhody

dohodnuté s peňažným ústavom, a ak neboli dohodnuté, v obvyklej výške s prihliadnutím na dĺžku doby,
v ktorej boli peňažné prostriedky viazané na účte.
27. Podľa § 5 písm. a) Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách na účely tohto zákona sa rozumie vkladom
zverené peňažné prostriedky alebo iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti, ktoré predstavujú
záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu.

28. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §

708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
29. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.30. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok

určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
31. Podľa § 716 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť

tento účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu
sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.
32. Podľa § 719a Obchodného zákonníka na zmluvu o vkladovom účte a na prijímanie platieb na
vkladový účet, vykonávanie platieb z vkladového účtu, na zúčtovávanie vykonaných platieb a na opravu
chybného zúčtovania platieb sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o zmluve o bežnom účte,
ak v § 716 až 719 nie je ustanovené inak.

33. Podľa § 1 písm. a) Zák.č. 492/2009 Z.z. o platobných službách o zmene a doplnení niektorých
zákonov ( ďalej len „Zákon o platobných službách“) tento zákon upravuje poskytovanie platobných
služieb.
34. Podľa § 101 ods. 1/ Zákona o platobných službách ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj
právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. decembrom 2009; vznik týchto právnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. decembrom 2009 sa však posudzujú podľa predpisov
účinných do 30. novembra 2009, ak v ďalších odsekoch neustanovuje tento zákon inak.
35. Podľa § 101h ods.1/ Zákona o platobných službách ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj
právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 13. januárom 2018; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. januárom 2018 sa však posudzujú podľa zákona v

znení účinnom do 12. januára 2018, ak odseky 2 až 11 neustanovujú inak.
36. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o platobných službách platobnou operáciou sa rozumie vklad finančných
prostriedkov, výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn platiteľa
alebo v jeho mene alebo na pokyn príjemcu poskytovateľovi platobných služieb vykonávaný v rámci
platobných služieb podľa odseku 1 písm. a) až g).

37. Podľa § 2 ods. 3 písm. a) Zákona o platobných službách poskytovateľom platobných služieb sa
rozumie banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má v bankovom povolení
uvedené aj poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie.
38. Podľa § 2 ods. 6 Zákona o platobných službách používateľom platobných služieb sa rozumie osoba,
ktorá používa platobné služby ako platiteľ alebo príjemca, pričom platiteľ a príjemca môže byť tá istá

osoba.
39. Podľa § 2 ods. 7 Zákona o platobných službách spotrebiteľom na účely tohto zákona sa rozumie
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy, predmetom ktorej je poskytovanie platobných
služieb, nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, ak § 44d ods. 5 neustanovuje
inak.

40. Podľa § 3 Zákona o platobných službách poskytovateľ platobných služieb vykonáva platobné
operácie na základe jednoznačného pokynu používateľa platobných služieb, ktorým je platobný príkaz
v listinnej podobe alebo elektronickej podobe na vykonanie platobnej operácie.
41. Podľa § 8 Zákona o platobných službách účinného do 12.1.2018
(1) Ak platiteľ udelil súhlas na vykonanie platobnej operácie, platobná operácia sa považuje za

autorizovanú.Platiteľmôžeautorizovaťplatobnúoperáciupredjejvykonanímalebo,aksanatomplatiteľ
a jeho poskytovateľ platobných služieb dohodnú, po vykonaní platobnej operácie.
(2) Súhlas na vykonanie platobnej operácie alebo viacerých platobných operácií sa udeľuje vo forme
a podobe dohodnutej v zmluve o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo v rámcovej zmluve
medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb. Ak takýto súhlas chýba, platobná operácia

sa považuje za neautorizovanú.
(3) Súhlas na vykonanie platobnej operácie môže platiteľ odvolať, najneskôr do okamihu, keď sa
platobná operácia stáva neodvolateľnou podľa § 6. Súhlas na vykonanie opakujúcich sa viacerých
platobných operácií možno odvolať, pričom od okamihu odvolania je nasledujúca platobná operácia
považovaná za neautorizovanú.

(4) Postup udelenia súhlasu na vykonanie platobnej operácie sa dohodne v zmluve o poskytnutí
jednorazovej platobnej služby alebo v rámcovej zmluve medzi platiteľom a jeho poskytovateľom
platobných služieb.42. Podľa § 9 Zákona o platobných službách účinného do 12.1.2018 používateľ platobných služieb
má nárok na nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb, ak svojho poskytovateľa platobných
služieb bez zbytočného odkladu odo dňa zistenia neautorizovanej alebo chybne vykonanej platobnej

operácie, najneskôr však do 13 mesiacov odo dňa odpísania finančných prostriedkov z platobného účtu
alebo pripísania finančných prostriedkov na platobný účet informoval o tom, že zistil neautorizovanú
alebo chybne vykonanú platobnú operáciu, na základe ktorej mu vzniká nárok na nápravu, vrátane
nárokov podľa § 22. Uvedená lehota sa použije, ak poskytovateľ platobných služieb poskytol alebo
sprístupnil informácie o takejto platobnej operácii podľa § 40 a 41.

43. Podľa § 10 Zákona o platobných službách účinného do 12.1.2018
(1) Poskytovateľ platobných služieb je povinný preukázať, že platobná operácia bola autentifikovaná,
riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha alebo iný
nedostatok, ak používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú operáciu autorizoval, alebo
tvrdí, že platobná operácia bola vykonaná nesprávne.
(2) Ak používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú operáciu autorizoval, pričom

použitie platobného prostriedku bolo zaznamenané poskytovateľom platobných služieb, potom samotné
použitie platobného prostriedku nie je dostatočným dôkazom, že platiteľ autorizoval danú platobnú
operáciu alebo zapríčinil neautorizované vykonanie platobnej operácie v dôsledku podvodného konania,
úmyselného opomenutia, konania s hrubou nedbanlivosťou alebo nesplnenia jednej alebo viacerých
povinností podľa § 26.

44. Podľa § 11 Zákona o platobných službách účinného do 12.1.2018
(1) Poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný okamžite vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej
platobnej operácie, ak tento zákon neustanovuje inak, a ak je to možné, docieliť stav na platobnom
účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná operácia vôbec nevykonala; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 9. Týmto ustanovením nie je dotknutá zodpovednosť poskytovateľa

platobných služieb platiteľa za preskúmanie a preukázanie autentifikácie platobnej operácie podľa § 10
a za rozhodnutie o oprávnenosti reklamácie podľa § 89 ods. 6.
(2) Platiteľ má nárok na náhradu ďalšej preukázanej škody v rozsahu určenom podľa práva, ktorým sa
riadi zmluvný vzťah medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na elektronické peniaze, ak poskytovateľ platobných

služiebplatiteľanemámožnosťzablokovaťplatobnýúčetalebozablokovaťelektronickézariadenie,ktoré
uchováva elektronické peniaze.
45. Podľa § 12 Zákona o platobných službách účinného do 12.1.2018
(1) Platiteľ znáša stratu až do 100 eur, ktorá súvisí so všetkými neautorizovanými platobnými operáciami
a ktorá je spôsobená použitím strateného alebo odcudzeného platobného prostriedku alebo zneužitím

platobného prostriedku neoprávnenou osobou v dôsledku nedbanlivosti platiteľa pri zabezpečovaní
personalizovaných bezpečnostných prvkov podľa § 26 písm. c), ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak.
(2) Platiteľ znáša všetky straty súvisiace s neautorizovanými platobnými operáciami, ak boli zapríčinené
jeho podvodným konaním, úmyselným nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 alebo
nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti. V

takýchto prípadoch sa neuplatňuje ustanovenie odseku 1.
(3) Platiteľ neznáša nijaké finančné dôsledky vyplývajúce z použitia strateného, odcudzeného alebo
zneužitého platobného prostriedku od okamihu oznámenia skutočnosti podľa § 26 písm. b) okrem
prípadov, keď konal podvodným spôsobom.
(4) Ak poskytovateľ platobných služieb nezabezpečí technické prostriedky na plnenie oznamovacej

povinnosti týkajúcej sa strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného prostriedku ako to
vyžaduje ustanovenie § 27 ods. 1 písm. c), platiteľ nenesie zodpovednosť za finančné dôsledky
vyplývajúce z použitia tohto platobného prostriedku okrem prípadov, keď konal podvodným spôsobom.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na elektronické peniaze, ak poskytovateľ platobných
služiebplatiteľanemámožnosťzablokovaťplatobnýúčetalebozablokovaťelektronickézariadenie,ktoré

uchováva elektronické peniaze.
46. Podľa § 26 Zákona o platobných službách účinného do 12.1.2018:
Používateľ platobných služieb pri používaní platobného prostriedku je povinný
a) používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a používanie tohto
platobného prostriedku,

b) bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi platobných služieb alebo osobe poverenej
poskytovateľom platobných služieb stratu, odcudzenie, zneužitie alebo neautorizované použitie
platobného prostriedku,c) po získaní alebo prevzatí platobného prostriedku vykonať všetky primerané úkony na zabezpečenie
ochrany personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného prostriedku.
47. So zreteľom na to ako a čím žalobkyňa v rade 1/ skutkovo odôvodňovala svoju žalobu je zrejmé,

že pre uplatnený nárok za rozhodné skutočnosti považovala , že so žalovaným uzatvorila zmluvu o
bežnom účte a sporiacom účte , na ktorý boli poukazované finančné prostriedky, že z tohto účtu bola
dňa 24.9.2016 prostredníctvom internet banking uskutočnená platobná operácia - prevod finančných
prostriedkov vo výške 45 700,- eur na iný označený účet, ktorá mala za následok zníženie zostatku
finančných prostriedkov na účte žalobkyne 1/, na vykonanie ktorej platobnej operácie neudelila súhlas,

že táto operácia nebola autentifikovaná, že u žalovaného podala reklamáciu a vyzvala žalovaného na
vrátenie prevedenej sumy 45 700,- Eur a napriek jej výzve jej žalovaný uvedenú sumu nevrátil.
48. Napriek tomu, že žalobkyňa 1/ pôvodne právne vymedzila svoj nárok aj titulom náhrady škody
súd považuje za potrebné uviesť, že sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou, podľa ktorej
platí, že súd je viazaný žalobou, teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania; nárok uplatnený
žalobou je vymedzený opísaním rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom).

Rozhodujúcimi skutočnosťami sú údaje, ktoré sú potrebné k tomu, aby bolo jasné o čom a na
akom skutkovom podklade má súd rozhodnúť. V žalobe preto musia byť uvedené také skutočnosti,
ktorým je opísaný skutok (skutkový dej), na základe ktorého je uplatnený nárok. Určujúce je uvedenie
tých skutočností, ktoré umožňujú celkom jednoznačnú individualizáciu uplatneného nároku, nie je
povinnosťou žalobcu výslovne uvádzať právny dôvod uplatneného nároku, pretože urobiť právnu

kvalifikáciu prináleží súdu. Právna kvalifikácia uskutočňovaná súdom je závislá od skutkových okolností.
Súd preto uplatnený nárok posudzoval ako nárok na plnenie, zaplatenie pohľadávky žalobkyne 1/ voči
žalovanému vyplývajúcej zo zmluvy o bežnom účte v zmysle vyššie citovaných ustanovení obchodného
zákonníka a Zák.č. 492/2009 Z.z., ktorý predstavuje lex specialis k ustanoveniam obchodného
zákonníka k zmluve o bežnom účte, v ktorom v ust. § 11ods. 1 je zakotvená povinnosť poskytovateľa

platobných služieb platiteľa vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej operácie, ide teda o
povinnosť stanovenú zákonom, nie o náhradu škody, na ktorú má platiteľ nárok podľa ods. 2 uvedeného
zákonného ustanovenia a ktorá v danom konaní ani uplatnená nebola a ani ako náhradu škody za
porušenie právnej povinnosti.
49. Právna úprava vkladov vychádza z ustanovenia § 778 Občianskeho zákonníka, na uvedenú právnu

úpravu nadväzuje Obchodný zákonník v tom smere, že upravuje zmluvu o bežnom účte (§ 708 až § 715)
a zmluvu o vkladovom účte (§ 716 až § 719a), ktoré v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) sú absolútnym
obchodom a riadia sa bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom. Z uvedených práv-
nych úprav vyplýva, že medzi osobou, ktorá si zriadila v banke účet (vkladateľom) a medzi bankou vzni-
ká záväzkovo-právny vzťah, v ktorom sa vkladateľ zaväzuje, že prenechá banke finančné prostriedky

na voľnú dispozíciu, ktorá s nimi môže následne podnikať a banka sa, okrem iného, zaväzuje platiť vkla-
dateľovi za poskytnuté finančné prostriedky úrok. Medzi bankou a vkladateľom ide v danom prípade o
záväzkovoprávny vzťah, v ktorom vkladateľ má postavenie veriteľa poskytujúceho banke finančné pros-
triedky na využitie a banka má postavenie dlžníka. Na základe tohto záväzkovo-právneho vzťahu má
vkladateľ voči banke pohľadávku, tá je súčasťou jeho majetku. Uvedenú skutočnosť zvýrazňuje aj usta-

novenie § 5 písm. a) zákona o bankách (č. 483/2011 Z. z.), podľa ktorého sa vkladom rozumie zvere-
nie peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu. Vklady na úč-
toch v banke sú teda pohľadávkami. Obchodný zákonník pri úprave zmluvy o bežnom účte používa síce
vo vzťahu ku vkladateľovi peňazí pojem „majiteľ účtu“, avšak z povahy tohto záväzkového vzťahu je
zrejmé, že sa tým má na mysli osoba, ktorá je oprávnená disponovať s peniazmi na príslušnom účte.

Vkladateľ teda nie je vlastníkom uložených peňazí, pretože tie nie sú v úschove banky, ale stávajú sa
jej majetkom, s ktorým banka hospodári ( podniká ) a platí za to vkladateľovi úrok. Peňažné prostriedky
na účte vedenom peňažným ústavom na základe zmluvy o bežnom účte alebo na základe zmluvy o
vkladovom účte nie sú v majetku majiteľa účtu, v ktorého prospech bol účet zriadený, ale sú v majetku
peňažného ústavu. Skutočnosť, že vkladateľ, ktorý vloží peniaze na účet do banky nie je ich vlastníkom

mávýznam vtrestnomkonaní,keďjezistenátrestnáčinnosť,ktorávediekneoprávnenémuprevádzaniu
finančných prostriedkov z účtu na účet, napr. internet banking použitý neoprávnenou osobou, ako tomu
malo byť aj v danom prípade. V takýchto prípadoch, pokiaľ páchateľ neoprávnene odčerpal peňažné
prostriedky z účtu, nemôžu mať jednotliví vkladatelia procesné postavenie poškodených osôb, pretože
peniaze vlastnícky patrili banke a teda poškodenou je samotná banka, nie majiteľ účtu.

50. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi sporovými stranami ani nebolo
sporné, že žalobkyňa so žalovaným ako bankou uzatvorila Zmluvu o vedení bankových bežných
a sporiacich účtov dňa 16.1.2008, na základe ktorej jej žalovaný ( banka ) ako majiteľke zriadil
účet č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na ktorom od jeho zriadenia, podľa jej pokynovžalovaný ako poskytovateľ platobných služieb vykonával platobné operácie aj prostredníctvom internet
bankingu. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 24.9.2016 žalovaný realizoval dve platobné
operácie - vykonal prevod finančných prostriedkov z účtu žalobkyne 1/ vo výške 45700, - eur na

účet č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa
1/ ihneď potom ako zistila uskutočnenie uvedenej platobnej operácie podala u žalovaného dňa
26.9.2016 reklamáciu, v ktorej namietala, že na uvedené platobné operácie nedala pokyn a ani ich
neautentifikovala. Medzi stranami nebolo sporné a zároveň mal súd za preukázané, že žalobkyňa 1/
podala na ORPZ Žilina trestné oznámenie na základe ktorého vyšetrovateľ ORPZ v Žiline uznesením

zo dňa 26.9.2016 ČVS: ORP-1038/2-VYS-ZA-2016 podľa § 199 ods. 1 TZ začal trestné stíhanie za
zločin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm.b) TZ spáchaný sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 ZT ( ods. 1 ) a sčasti v štádiu pokusu dokonanom ( ods. 2 ), v znení tak ako je uvedené v bode 19.
tohto odôvodnenia, z čoho vyplýva, že existujú skutočnosti osvedčujúce záver, že došlo k spáchaniu
trestného činu.

51. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobe, napriek tomu, že žalobkyňa v rade 1/ namietala, že
k spornej platobnej operácii nedala súhlas a ani ju neautetifikovala a došlo k zneužitiu platobného
prostriedku, internet bankingu, poukazoval na proces akým funguje autorizácia, že boli zadané všetky
požadované údaje a že predmetnú platbu považuje za autorizovanú, ktorá nevykazovala žiadne znaky
podvodného konania, dôkazy na preukázanie týchto ním tvrdených skutočností nepredložil, nepredložil

výpis logov z bankových systémov ( ktorý uvádzal že predloží ), potvrdzujúcich jeho tvrdenia, že
žalobkyňa udelila súhlas k platobnej operácii v dohodnutej forme a podobe a že platobná operácia
bola autorizovaná v zmysle ust. § 8 Zákona o platobných službách. Povinnosť preukázať , že platobná
operácia bola autentifikovaná v prípade, že používateľ platobných služieb popiera, že platobnú operáciu
autorizoval žalovanému vyplýva aj z ust. § 10 ods. 1 predmetného zákona, z ods. 2 vyplýva, že samotné

použitie platobného prostriedku nie je dostatočným dôkazom, že platiteľ autorizoval danú platobnú
operáciu alebo zapríčinil neautorizované vykonanie platobnej operácie v dôsledku podvodného konania,
úmyselného opomenutia, konania s hrubou nedbanlivosťou alebo nesplnenia jednej alebo viacerých
povinností podľa § 26. Za udelenie súhlasu s vykonaním platobnej operácie nemožno považovať ani
prípadné zneužitie technických prostriedkov žalobcov. V konečnom dôsledku však skutkové tvrdenia

žalobkyne 1/ ohľadom neoprávneného nakladania so SIM kartami žalobcov 1/ a 2/ v ich mobilných
telefónoch , a to najmä SIM karty mobilného telefónu žalobcu 2/, na ktorý boli doručované všetky
autorizačné sms správy nenamietal, nenamietal, že došlo k zneužitiu platobného prostriedku inou
osobou, po oboznámení s obsahom výpovedi svedkov v trestnom konaní uvádzal, že škoda vznikla
pochybenímpracovníkovposkytovateľovelektronickýchkomunikácii,ktorýneoverilitotožnosťpáchateľa

a teda škoda vznikla na základe porušenia povinností tretej strany.
52. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na realizované platobné operácie
žalobkyňa 1/ neudelila súhlas a preto ich nemožno považovať za autorizované platobné operácie.
Žalovaný ani netvrdil a ani nepreukazoval, že žalobkyňa 1/ zapríčinila neautorizované vykonanie
platobnej operácie v dôsledku podvodného konania, úmyselného opomenutia, konania s hrubou

nedbanlivosťou alebo nesplnenia jednej alebo viacerých povinností podľa § 26, čo len z nedbanlivosti.
Žalobkyňa 1/ si splnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z ust. § 26 písm.b) Zákona o platobných službách
a bez zbytočného odkladu oznámila žalovanému zneužitie a neautorizované použitie platobného
prostriedku. Povinnosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej
platobnej operácie je zakotvená v ust. § 11 ods. 1 Zákona o platobných službách, ktorý tak ako už súd

uviedol v bode 48. tohto odôvodnenia predstavuje lex specialis k ustanoveniam Obchodného zákonníka
k zmluve o bežnom účte, ide teda o povinnosť stanovenú zákonom. Súd preto zaviazal žalovaného na
zaplatenie celej žalovanej sumy, nakoľko nemal preukázané splnenie podmienok ust. § 12 ods. 1 a
2 predmetného zákona, pre znášanie akejkoľvek straty, ktoré zároveň žalovaný ani netvrdil. Netvrdil
ani nepreukazoval, že by k zneužitiu platobného prostriedku neoprávnenou osobou došlo v dôsledku

nedbanlivosti platiteľa pri zabezpečovaní personalizovaných bezpečnostných prvkov podľa § 26 písm.
c).
53. Žalobkyňa 1/ si zároveň uplatnila úroky z omeškania so žalovanej sumy vo výške 5% ročne od
25.9.2016 do zaplatenia.
54. Podľa § 365 ods. 1Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj

záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.
55. Podľa § 369 Obchodného zákonníka(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
56. Zákon o platobných službách v ust. § 11 ods. 1 ukladá povinnosť poskytovateľovi platobných

služieb platiteľa okamžite vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej operácie. O neautorizovanej
platobnej operácii sa žalovaný dozvedel z reklamácie žalobkyne 1/ zo dňa 26.9.2016, plniť mal okamžite,
teda 26.9.2016, dňom nasledujúcim po tomto dni sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu,
preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% z priznanej sumy od 27.9.2016
o zaplatenia, vo zvyšku žalovaného úroku z omeškania súd žalobu zamietol. Výška úroku z omeškania
nepresahuje výšku úroku z omeškania stanovenú v § 1 Zák.č. 21/2013 Z.z.

57. Žalobca v rade 2/ späťvzatím svojej žaloby procesne zavinil zastavenie konania, žalovanému preto
vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rade 2/. Civilný sporový poriadok výslovne
nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania,
avšak podľa obsahu spisu jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis

alebo iuris), súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania žalovaného princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
konania žalovaného proti žalobcovi v rade 2/ rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak strane podľa obsahu spisu v konaní
žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,

rozhodnúť priamo tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa
§ 262 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o
výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
58. O nároku na náhradu trov konania žalobkyne v rade 1/ súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1

CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v
prejednávanej veci. Žalobkyňa v rade 1/ sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 45 700,-
eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 25.9.2016 do zaplatenia. V štádiu do rozhodnutia súdu, do
10.6.2020, uplatňované príslušenstvo zodpovedá sume 8 482,67 Eur ( 5% ročný úrok z omeškania
zo sumy 47 500,- eur od 25.9.2016 do 10.6.2020), teda celkovo uplatnený nárok s príslušenstvom do

dňa rozhodovania súdu predstavoval sumu 54 182,67 eur. Súd žalobkyni priznal sumu 45 700,- eur
s 5% úrokom z omeškania ročne od 27.9.2016 do zaplatenia. Ku dňu rozhodovania súdu priznané
príslušenstvo predstavovalo sumu 8 470,15 eur, teda celkovo priznaná istina s príslušenstvom ku dňu
rozhodovania súdu predstavovala sumu. 54 170,15 eur. V percentuálnom vyjadrení potom úspech
žalobkyne 1/ predstavuje 99,97%, jej neúspech predstavuje 0,03%. Od úspechu žalobkyne v rade 1/

99,97% bolo potrebné odpočítať jej neúspech 0,03% a čistý úspech žalobkyne v rade 1/ predstavuje
99,94%, súd preto žalobkyni v rade 1/ priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu
99,97%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).