Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 1, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/202/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220207127
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7220207127.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň
JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne: R. P., D.. XX.XX.XXXX, N. S. G.,
O. XXXX/XX, právne zast.: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD. s.r.o., so sídlom AK v Košiciach, Južná
Trieda 28, IČO: 52 858 774, proti žalovanému: N.. U. A., D.. XX.XX.XXXX, N. S. G., V. XXXX/X, právne
zast.: Mgr. Jozef Hajdu, advokát, so sídlom v Košiciach, Urbárska 26, o vylúčenie veci z exekúcie, o

odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 1.decembra 2021, č. k. 26C/21/2020-94

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku II.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vylúčil

nehnuteľnosť bližšie v rozsudku špecifikovanú z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom M.. Z. Y. č.
k. EX 20784/16 (výrok I.) a žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu
100% (výrok II.), čím vyhovel žalobe, ktorú žalobkyňa podala proti žalovanému.

2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods.1 a § 262 CSP, prihliadnuc
na plný úspech žalobkyne v konaní.

3. Proti predmetnému rozsudku v časti výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu tak, že súd neprizná stranám sporu nárok na náhradu trov
konania. Mal zato, že súd nesprávne právne posúdil vec, ak pri nároku na náhradu trov konania
neaplikoval ustanovenie § 257 CSP, ale namiesto toho postupoval podľa § 255 CSP. Uviedol, že
exekučné konanie vo veci vymáhania jeho pohľadávky bolo vedené proti majetku povinného - F. G., ktorý

v čase začatia výkonu exekúcie mal vyššie uvedené nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, teda so žalobkyňou. Až v priebehu výkonu exekúcie došlo medzi žalovanou a jej manželom
- F. G. k rozvodu ich manželstva a k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom
práve dôvodom vydania rozsudku - vyhovenia žalobe bola zmena právnej úpravy ustanovenia § 35
zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti počas výkonu exekúcie. Je zrejmé, že
žalovaný pri vymáhaní postupoval v zmysle platných právnych predpisov a zároveň samotná žaloba

vychádzala z podpory zmeny zákonných ustanovení týkajúcich sa exekúcie postihujúcej majetok v BSM.
Žalovaný má za to, že pri rozhodnutí súdu o trovách konania mal súd primerane aplikovať § 257 CSP,
nakoľko žalovaný nezapríčinil vznik sporu, práve naopak, vylúčením vecí z exekúcie nemôže uspokojiť
svoje pohľadávky podľa právoplatných exekučných titulov predajom majetku povinného, ktorý v zmysle
dotknutého rozsudku súdu je vylúčený z exekúcie.

4.Žalobkyňavovyjadreníkpodanémuodvolaniunavrhla,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdil.
Mala zato, že dôvodov hodných osobitného zreteľa v tomto prípade jednoznačne niet a súd rozhodolsprávne. Poznamenala, že žalovaný mal možnosť dohodnúť sa mimosúdne a bol ešte pred podaním
žaloby vyzývaný na dohodu. Nakoľko odmietal akúkoľvek mimosúdnu dohodu, súdne konanie bola
jediná možnosť ako sa domôcť práva.

5. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

6. Rozsudok vo výroku o vylúčení nehnuteľnosti z exekúcie (výrok I.) nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol právoplatnosť a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

8.RozsudokjevjehonapadnutomvýrokuII.otrováchkonaniavecnesprávny,ztohodôvoduhoodvolací
súd v tomto rozsahu podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

9. Žalovaný podľa obsahu uplatnil v odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď
mal zato, že súd rozhodol o trovách konania nesprávne, pretože mal zato, že v konaní boli naplnené

predpoklady na aplikáciu § 257 CSP.

10.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

11. Tento odvolací dôvod nebol naplnený.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Zo zásady úspechu existuje výnimka upravená v § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad

hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach
posudzovanej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti
konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane
toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomeromvšetkýchstránsporu,pričomtrebazohľadniťajpomerytejsporovejstrany,ktorejbyinakpatrila
náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na majetkové
pomery tejto oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré

viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v priebehu konania a podobne.

15. Judikatúra súdov tiež konštatovala, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis,
ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd vždy povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného

zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na
základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára
2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).16. Z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie o trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, náležite pritom vezmúc na zreteľ plný procesný úspech žalobkyne v

spore a túto skutočnosť ani žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil.

17. Odvolací súd skúmal splnenie predpokladov aplikácie § 257 CSP a konštatuje, že dané tvrdenia
žalovaného neobstoja. Žalovaný dôvodí aplikáciu § 257 CSP výlučne okolnosťami, ktoré majú základ
v exekučnom konaní, súčasne ide o okolnosti, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú

aplikáciu § 257 CSP v predmetnom konaní.

18. Nemôže obstáť argumentácia odvolateľa, že nezavinil konanie, pretože žalobkyňa si predmetnú
žalobu podala síce v súvislosti s prebiehajúcim exekučným konaním, na ktoré sa žalovaný odvoláva,
na jej strane podaním predmetnej žaloby ale ide o legitímny prostriedok, ktorý iba využila. Podaním
žaloby začalo predmetné konanie, pričom žalovaný od začiatku tohto konania s predmetnou žalobou

nesúhlasil a jeho stanovisko zostalo počas konania nezmenené, a žalovaný bol v konečnom dôsledku
v konaní neúspešný. Predmetné konanie je ale typickým sporovým konaním, a hoci je do určitej mieri
vynútený prebiehajúcim exekučným konaním, v ktorom žalovaný vystupuje v pozícii oprávneného, jeho
začatie a priebeh častokrát závisí aj od postoja protistrany. Žalobkyňa k predmetnému odvolaniu preto
správne poukázala na to, že žalovaný mal možnosť sa s ňou dohodnúť mimosúdne, pretože žalovaného

ešte pred podaním žaloby vyzývala na dohodu, žalovaný však odmietal akúkoľvek mimosúdnu dohodu.
Obstáť nemôže ani odvolateľov poukaz na zmenu právnej úpravy v exekučnom konaní. Odvolací súd k
tomu uvádza, že k zmene právnej úpravy došlo síce v priebehu exekučného konania, súčasne ale nie aj
v priebehu predmetného súdneho konania, čiže pozícia žalovaného sa v predmetnom konaní v kontexte
s poukazom na zmenu právnej úpravy nezmenila a bola rovnaká od začiatku tohto súdneho konania.

19.Odvolacísúdvyhodnotilatribútypoužitiaustanovenia§257CSPadospelkzáveru,ženiesúsplnené.
Neosvojil si argumentáciu žalovaného a sám nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
možno výnimočne nepriznať trovy konania. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku o trovách konania (výroku II.) ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej odvolací súd priznal proti neúspešnému

žalovanému náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).