Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, September 22, 2021

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 10C/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920202258
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2021:5920202258.6

Rozhodnutie

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobkyne: Ing. H. E., nar.
XX.XX.XXXX, N. X, XXX XX H., zastúpená splnomocneným zástupcom V. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom
G., I. hrdlo XXX/XX, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie 133,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je
žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške
trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal

žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni peňažnú sumu vo výške 133,20 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 133,20 eur od 5.8.2020 do zaplatenia, a tiež sa domáhala aj
náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Ružomberku, Okresný
dopravný inšpektorát, rozhodnutím č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 z 5. mája 2017 okrem iného uložilo

Ing. I. X. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov. Ing. I. X. napadol
predmetné rozhodnutie v celom rozsahu odvolaním. Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline,
Krajský dopravný inšpektorát rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 z 19. júla 2017 odvolanie Ing.
I.a X.a zamietol a rozhodnutie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ružomberku, Okresného
dopravnéhoinšpektorátuč.ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016z5.mája2017potvrdil.RozhodnutieKrajského
riaditeľstvapolicajnéhozboruvŽiline,Krajskéhodopravnéhoinšpektorátu.č.KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017

z 19.júla 2017 nadobudlo právoplatnosť 28.júla 2017, kedy aj Ing. I. X. začal plynúť trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlo a ktorý plynul do 28. januára 2018. Na základe žaloby Ing. I.a X.a,
Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 27Sa/10/2017 z 10.januára 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.
marca 2018, zrušil rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného
inšpektorátu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 z 19. júla 2017. Konanie o priestupku vedené na Okresnom
riaditeľstve policajného zboru v Ružomberku, Okresnom dopravnom inšpektoráte pod č. ORPZ-RK-

ODI2-P-362/2016 bolo v rámci odvolacieho konania vedeného na Krajskom riaditeľstve policajného
zboru v Žiline, Krajskom dopravnom inšpektoráte pod č. KRPZ-ZA-KIM-SK-8/2019 podľa § 76 ods. 1
písm. 1) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zastavené. Vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia
o priestupku Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ružomberku, Okresného dopravného
inšpektorátu. Č. ORPZ-RK-OD12-P-362/2016 z 5. mája 2017 vznikla Ing. I. X. v zmysle ust. § 98 ods. 1
písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť

odovzdať vodičský preukaz. Ing. I. X. bol na základe žiadosti o zadržanie vodičského preukazu Č.
ORPZRK-ODI2-P-300/2017 z 26. septembra 2017 vyzvaný policajtom aby sa dostavil na Obvodnéoddelenie PZ Liptovská Teplá, aby odovzdal neplatný vodičský preukaz. Vzhľadom na svoje postihnutie
Ing. I. X. nebol schopný individuálnej prepravy a v tomto smere bol odkázaný na asistenciu tretej osoby,
v dôsledku čoho 25. októbra 2017 splnomocnil tretiu osobu - svojho splnomocnenca v priestupkovom

konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Ružomberku, Okresnom dopravnom
inšpektoráte pod č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 na podanie vysvetlenia a odovzdanie vodičského
preukazu. Splnomocnený zástupca vykonal (výlučne) za účelom splnenia povinnosti uloženej Ing. I. X.
jazdu svojim osobným motorovým vozidlom na trase Bratislava - X.Y. - X. Y. - Bratislava, v dôsledku čoho
vznikli náklady, ktoré znášal Ing. I. X., a to cestovné náhrady splnomocnenca: 133,20 eur-25. októbra

2017 Bratislava - X.Y. XXX km, 30. október 2017 X.Y. - X. Y. 12 km, 30. október 2017 X. Y. - Bratislava
269 km, spotreba PHM 4,7 1/100 km
priemerná cena PHM - D. 1,297 eur/l náhrada za použitie súkromného MV: 0,183 eura/km (4,7/100
x 546 x 1,297) + (546 x 0,183) = 133,20 eura. Splnomocnený zástupca Ing. I.a X.a využil na jazdu
motorové vozidlo vo svojom osobnom vlastníctve. Priemerná cena PHM bola určená podľa údajov
z webu Štatistického úradu Slovenskej republiky C https://Ink.sk/ozNX ). Splnomocnený zástupca

zastupovalIng.I.aX.abeznárokunaodmenu.Náklady,ktorébolivynaloženénaodovzdanievodičského
preukazu, boli vynaložené v dôsledku nezákonného rozhodnutia Krajského riaditeľstva policajného
zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu. č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 z 19.júla 2017, pričom
tieto by inak neboli vznikli. Majetková sféra Ing. I.a X.a bola dotknutá v príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím, ktoré bolo zákonom predpokladaným spôsobom - v rámci správneho súdneho prieskumu.

zrušené ako nezákonné. Priestupkové konanie vedené na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v
Ružomberku, Okresnom dopravnom inšpektorátu. pod č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 bolo zastavené.
Podaním z 2. júna 2020 Ing. I. X. požiadal žalovaného, ako subjekt oprávnený v zmysle ust. § 4 ods.
1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o predbežné prerokovanie nároku na náhľadu škody podľa §
15 zákona č. 514/2003 Z. z. s tým, že škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím Krajského

riaditeľstva policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ-ZA-KD1-SK-50/2017 z 19.
júla 2017. Majetková škoda v peniazoch bola uplatnená vo výške 133,20 eur. Žalovaný podaním č. SL-
OPS -P-67/2020 z 3. augusta 2020, doručeným mu 5. augusta 2020, oznámil výsledok predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody tak, že žiadosti nebolo vyhovené, kedy začala žalovanému
plynúť lehota omeškania. Žalobca preto požaduje priznať úrok z omeškania podľa § 16 ods. 4

zákona č. 514/2003 Z. z. odo dňa oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, t. j. od 5.
augusta 2020.Uvedený záver žalovaného je absurdný a nehodný orgánu verejnej moci. K problematike
nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov existuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 29/1996, R 60/2000, R
3/2014, R 33/2006, ZSP 43/2008, ZSP 65/2010 a pod.), ako aj Nejvyššího správního soudu (napr. č.

j. 4 Azs 55/2003-51 z 22. januára 2004). Tiež poukázal aj na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu
č. k. 3As/6/2004. Ing. I. X. postúpil 14. decembra 2020 pohľadávku voči štátu titulom zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uplatnenú u žalovaného žiadosťou č. PV 17/1/20 z 2. júna
2020. na svoju dcéru - žalobkyňu.

3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie:
- podstatná časť rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku, Okresného
dopravného inšpektorátu. č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 z 5. mája 2017
- podstatná časť rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, Krajského dopravného
inšpektorátu. č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 z 19. júla 2017

- podstatná časť rozsudku Krajského súdu v Žiline č, k. 27Sa/10/2017 z 10. januára
2018
- oznámenie Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu č.
KRPZ- ZA-KDI-SK-8/2019 2 13. marca 2019
- žiadost' o zadržanie vodičského preukazu č. ORPZ-RK-ODI2-P-300/2017 z 26.

septembra 2017
- plnomocenstvo (ORPZ-RK-OPP5-P-108/2017)
- záznam o podaní vysvetlenia z 30.októbra 2017 (ORPZ.-RK-OPP5-P-108/2017)
- potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu z 30. októbra 2017 (ORP/-RK-OPPS-P-
108/2017)

- technický preukaz BL365BO
- žiadosť č. PV 17/1/20 12. júna 2020
- odpoveď č. SL-OPSI-P-67/2020 z 3. augusta 2020
- zmluva o postúpení pohľadávky z 13. decembra 20204.Žalobu s prílohami a procesnými poučeniami žalovaný prevzal dňa 11.2.2021, písomne sa k žalobe
vyjadril dňa 12.4.2021.

5.Žalovaný v replike uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú. Žalovaný
neuznáva žalobcom požadovanú istinu ani jej výšku, a to ani len čiastočne, nakoľko uplatnený
nárok žalobcu považuje za neopodstatnený, nedôvodný a nepreukázaný. Žalovaný zastáva názor, že
žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu

škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to existenciu nezákonného rozhodnutia, titulom ktorého
sa žalobca domáha náhrady škody, existenciu a výšku požadovanej náhrady škody a priamu a
bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Žalovaný zastáva názor,
že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nie je dôvodný a taktiež nie je preukázaný. Po
tom, čo druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 zo dňa 19.7.2017
potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v

Ružomberku (ďalej len „prvostupňový správny orgán") č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016, vznikla Ing. I.
X. povinnosť odovzdať neplatný vodičský preukaz č. SC XXXXXX podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
8/2009 Z. z.") do 7 dní odo dňa 28.7.2017 orgánu Policajného zboru. Predmetnú uloženú povinnosť
si Ing. I. X. nesplnil a vodičský preukaz odovzdal až po márnom uplynutí stanovenej lehoty, a to dňa

30.10.2017, a to až na výzvu policajta. Za priestupok bola Ing. I. X. podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990
Zb.") rozkazom č. ORPZ-RK-ODI2-P-350/2017 uložená pokuta vo výške 20,- eur. Proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu č. ORPZ-RK-ODI2-P-350/2017 podal splnomocnený zástupca Ing.
I.a X.a odvolanie, ktoré druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2018

zo dňa 2.11.2018 zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Krajský súd v Žiline sp. zn. 27Sa/10/2017 zo dňa 10.1.2018 zrušil rozhodnutie odvolacieho správneho
orgánu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 zo dňa 19.7.2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 zo dňa 19.7.2017 bolo
v rámci správneho konania zrušené pre nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov. Z uvedeného je

zrejmé, že v rámci preskúmania rozhodnutia správneho orgánu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 zo dňa
19.7.2017 nebola správnym súdom konštatovaná nezákonnosť a predmetné rozhodnutie odvolacieho
správneho orgánu nebolo zrušené ako nezákonné. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.
27Sa/10/2017 zo dňa 10.1.2018, na strane 20 v bode 11 odôvodnenia správny súd konštatuje, že cit.
„ ... rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť postupom cez ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre

nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov a vec vrátiť žalovanému za použitia § 191 ods. 4 SSP ..."
Vzhľadom na uvedené si žalovaný dovoľuje podotknúť, že Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn.
27Sa/10/2017 zo dňa 10.1.2018 nezrušil rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu č. KRPZ-ZA-
KDI-SK-50/2017 zo dňa 19.7.2017 z dôvodu jeho nezákonnosti, ale z dôvodu nepreskúmateľnosti
z nedostatku dôvodov. Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku v rámci preskúmavania zákonnosti

rozhodnutí správnych orgánov nekonštatoval nezákonnosť rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu
ani rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Celé priestupkové konanie vedené proti žalobcovi
bolo uskutočňované plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi aj internými predpismi,
v žiadnom štádiu priestupkového konania nebola príslušným nadriadeným orgánom a ani súdom
konštatovaná nezákonnosť akéhokoľvek z rozhodnutí vydaných v priestupkovom konaní, teda bolo

zákonné. Pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť kumulatívne splnené všetky predpoklady
uvedené pod písmenami a) až c). Žalovaný sa s názorom žalobcu ohľadom nezákonnosti rozhodnutí
správnych orgánov nestotožňuje, nakoľko nie je, podľa názoru žalovaného, takéto paušalizovanie,
resp. zovšeobecňovanie žiaduce predovšetkým preto, že ako každé trestné stíhanie, tak aj každé
priestupkové konanie, ktoré je možné k trestnému konaniu pripodobniť, je samostatným, osobitným

konaním príslušných správnych orgánov, príp. orgánov činných v trestnom konaní a konkrétneho
obvineného (páchateľa priestupku/trestného činu), ktoré je nutné vždy posudzovať s ohľadom na
okolnosti toho - ktorého prípadu. Osoba páchateľa, miera zavinenia, rôzne skutkové okolnosti priamo
aj nepriamo vplývajúce na konečný výsledok a množstvo iných dôležitých ukazovateľov, sú v každom
priestupkovom, ako aj trestnom konaní odlišné. S prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej

republiky si žalovaný dovoľuje uviesť, že nemožno paušálne považovať za nezákonné každé uznesenie
o vznesení obvinenia v prípade, ak nevyústi do právoplatného odsúdenia páchateľa, ale v každej trestnej
veci je potrebné prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu a zvážiť priebeh celého trestného konania
s prihliadnutím na vývoj dôkaznej situácie. Nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia nemožnoodvodzovať len z toho, že trestné konanie neskončilo právoplatným odsúdením žalobcu, ale napr.
zastavením trestného stíhania prokurátorom. Žalovaný je toho názoru, že nie je možné automaticky
považovať za nezákonné každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému

odsúdeniu páchateľa. Tvrdenie o automatickej nezákonnosti všetkých uznesení o vznesení obvinenia
konkrétnemu páchateľovi, resp. obvinenému v prípade, ak nedošlo k jeho právoplatnému odsúdeniu,
nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013-50 zo dňa 13.11.2013, v ktorom
Ústavný súd Slovenskej republiky jednoznačne konštatoval, že „uznesenie o vznesení obvinenia, na

vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu
nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za
nezákonné, resp. odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť
o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila." Pre úplnosť
je potrebné zdôrazniť, že samotné vznesenie obvinenia nepredstavuje rozhodnutie o vine, nakoľko sa
tým len otvára priestor pre dokazovanie a objasňovanie skutkového stavu zadovažovaním dôkazov

svedčiacich v prospech ako aj v neprospech obvineného. Trestné konanie a rovnako aj priestupkové
konanie sa spravujú prezumpciou neviny podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku, pričom orgány činné
v trestnom konaní, ktorými sú policajt a prokurátor, za splnenia procesných požiadaviek vyjadrených
znením § 206 ods. 1 Trestného poriadku, sú povinné vzniesť obvinenie osobe, pri ktorej je dôvodné
podozrenie, že sa dopustila skutku vykazujúceho všetky znaky skutkovej podstaty určitého trestného

činu. Pre vznesenie obvinenia pritom postačuje vyššia miera dôvodnosti záveru, že došlo k spáchaniu
skutku, tento skutok vykazuje kumulatívne naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty konkrétneho
trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona a že ho spáchala určitá fyzická osoba.
Všetky tieto procesné požiadavky boli pritom v trestnej veci žalobcu v čase rozhodovania podľa §
206 ods. 1 Trestného poriadku (vznesenie obvinenia), ako aj podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku (zamietnutie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia pre jej nedôvodnosť), splnené.
Postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku je pritom, za predpokladu splnenia všetkých procesných
požiadaviek, povinnosťou orgánu činného v trestnom konaní, ktorej sa nemôže zákonným spôsobom
zbaviť. Ako už bolo uvedené, až vznesenie obvinenia postupom podľa § 206 Trestného poriadku
umožňuje orgánom činným v trestnom konaní vykonávať v ňom dokazovanie použiteľné v prípadnom

súdnom konaní, ak dôjde k podaniu obžaloby, prípadne vedúce k inému rozhodnutiu vydanému v súlade
so zákonom. Procesne použiteľné dokazovanie nie je v zmysle justičnej praxe možné zabezpečiť pred
vznesením obvinenia, uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného
poriadku, ako aj uznesenie prokurátora, ktorým s poukazom na § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia z dôvodu jej nedôvodnosti, nevykazujú

nedostatky, pre ktoré by ich bolo možné označiť za rozporné so zákonom. V trestnej veci je vždy
aplikovaný štandardný a pravidelný procesný postup, vo vzťahu ku ktorému nie je možné vytýkať jeho
nesprávnosť a nezákonnosť tak, ako ich predpokladá a upravuje zákon č. 514/2003 Z. z. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 103/2011 zo dňa 30.4.2013, rozsudok
ESĽP o veci Lavrechov c/a ČR zo dňa 20.6.2013, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. I. ÚS 548/2012 zo dňa 7.11.2012. Žalovaný rozporoval celý žalobcom uplatnený nárok na
náhradu škody, tento považuje za nedôvodný a nepreukázaný. Žalobca nepreukázal, že mu v súvislosti
s predmetným priestupkovým konaním vznikla škoda v ním požadovanej výške. Skutočnosť, či sa
obvinený z priestupku nechá zastupovať v priestupkovom konaní alebo nie, je na jeho slobodnej vôli,
avšak by si mal byť vedomý ustanovenia § 31 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého cit.: „Trovy

konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi
konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba."

6.V duplike doručenej súdu dňa 30.4.2021 žalobkyňa v zhode so žalobou opätovne uviedla chronológiu
priestupkového konania:

Vo veci vedenej Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Ružomberku, Okresným dopravným
inšpektorátom pod sp. zn. ORPZ-RK-ODI2-P-350/2017 bolo V. X. na základe správy o objasňovaní
priestupku č. ORPZ-RK-OPP3-P-108/2017 vznesené obvinenie zo spáchania priestupku podľa §
22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva

policajného zboru v Ružomberku, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-RK-ODI2-P-350/2017
z 1. augusta 2018 bol V. X. uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.
l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V. X. napadol predmetné rozhodnutie v celom rozsahu
odvolaním. Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát rozhodnutímč. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2018 z 2. novembra 2018 odvolanie V. X.a zamietol a rozhodnutie Okresného
riaditeľstva policajného zboru v Ružomberku, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-RK-ODI2-
P-350/2017 z 1. augusta 2018 potvrdil. Rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline,

Krajského dopravného inšpektorátu, č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2018 z 2. novembra 2018 nadobudlo
právoplatnosť 26. novembra 2018. Voči rozhodnutiu Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline,
Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2018 z 2. novembra 2018 podal V. X.
žalobu podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku, ktorú Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.
zn. 26Sa/45/2018 z 28. novembra 2019 zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti V. X.a, Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Asan/24/2019 z 28. novembra 2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť 2. januára 2020, zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 26Sa/45/2018 z 28.
novembra 2019 tak, že rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline,
Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2018 z 2. novembra 2018 a rozhodnutie
Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-RK-ODI2-P-350/2017 z 1. augusta 2018 zrušil a vec
vrátilOkresnémuriaditeľstvupolicajnéhozboruvRužomberku,Okresnémudopravnémuinšpektorátuna

ďalšie konanie. V ďalšom konaní bolo konanie o priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch rozhodnutím Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ružomberku, Okresného
dopravného inšpektorátom č. ORPZ-RK-ODI2-P-350/2017 z 24. januára 2020 zastavené. Rozhodnutie
Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ružomberku, Okresného dopravného inšpektorátom č.
ORPZ-RK-ODI2-P-350/2017 z 24. januára 2020 nadobudlo právoplatnosť 14. februára 2020. Konanie

vedené na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Ružomberku, Okresnom dopravnom inšpektoráte
pod sp. zn. ORPZ-RK-ODI2-P-350/2017 bolo týmto ukončené. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva
policajného zboru v Ružomberku, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016
z 5. mája 2017 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, Krajského
dopravného inšpektorátu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 z 19. júla 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť

28.júla2017,vzniklaV.X.vzmysleust.§98ods.1písm.d)zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeao
zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť odovzdať vodičský preukaz; v súvislosti s čím vznikli V.
X. náklady tak, ako sú popísané v Čl. II žaloby z 15. decembra 2020. Rozhodnutie Krajského riaditeľstva
policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 z 19. júla
2017 bolo v rámci správneho súdneho prieskumu podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku

zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/10/2017 z 10. januára 2018 a rozhodnutie
Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ružomberku, Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ-
RK-ODI2-P-362/2016 z 5. mája 2017 bolo v následnom konaní rozhodnutím Krajského riaditeľstva
policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 z 13. apríla
2018zrušené.KonanieopriestupkubolonáslednerozhodnutímKrajskéhoriaditeľstvapolicajnéhozboru

v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-8/2019 z 13. marca 2019 zastavené.
Vzhľadom na uvedené preto možno konštatovať kumulatívne splnenie podmienok zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., keď
rozhodnutie zakladajúce vznik škody (v predmetnom prípade uloženie povinnosti, ktorú by V. X. inak
nemal) bolo zákonom predpokladaným spôsobom zrušené (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.), škoda

bola riadne kvantifikovaná (Čl. II. žaloby) a bola spôsobená v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím (Čl.
II. žaloby) a tiež bola splnená podmienka predbežného prerokovania nároku podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. (Čl. IV. žaloby). Ďalej poukázala na to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho
orgánu zakladá jeho nezákonnosť.

7.Dňa25.5.2021bolatunajšiemusúdudoručenáduplikažalovaného,kdeuviedol,žežalovanýnesúhlasí
s tvrdeniami žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 24.4.2021 a tieto tvrdenia v celosti rozporuje. Žalovaný
naďalej nesúhlasí so žalobou žalobcu zo dňa 22.12.2020 a má za to, že nielen samotná žaloba, ale
aj predmetné vyjadrenie žalobcu nie sú spôsobilé preukázať existenciu, dôvodnosť a opodstatnenosť
žalobcom požadovaného nároku na náhradu škody. Žalovaný naďalej neuznáva žalobcom požadovanú

istinu ani jej výšku, a to ani len čiastočne, nakoľko uplatnený nárok žalobcu považuje za neopodstatnený,
nedôvodný a nepreukázaný. Z obsahu žaloby žalobcu, ako aj z predmetného vyjadrenia, podľa názoru
žalovaného, vyplýva, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to existenciu nezákonného rozhodnutia,
titulom ktorého sa žalobca domáha náhrady škody, existenciu a výšku požadovanej náhrady škody

a priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Žalovaný
naďalej zastáva názor, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nie je dôvodný a taktiež nie
je preukázaný. Žalobca nepreukázal, že mu v súvislosti s priestupkovým konaním (vodičský preukaz)
vznikla škoda v ním požadovanej výške. Bodovito vyčíslená výška škody sama o sebe nepreukazujeexistenciu nároku, jeho dôvodnosť, opodstatnenosť, priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi
údajným nezákonným rozhodnutím a škodou a tiež jej výšku. K údajnému hotovému výdavku žalobca
nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý hodnoverne preukázať existenciu, dôvodnosť a výšku

nároku. Taktiež nie je preukázané, že by predmetný výdavok znášal Ing. I. X. tak, ako to tvrdí žalobca, a
preto žalovaný vznáša námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Žiaden
právny predpis Ing. I. X. neukladal, aby vodičský preukaz osobne doručil na útvar Policajného zboru
a ani aby ho doručil na konkrétny útvar Policajného zboru. Ing. I. X. mal možnosť odovzdať vodičský
preukaz na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru, na ktoromkoľvek mieste v rámci celej Slovenskej

republiky, a to osobne, poštou alebo prostredníctvom tretej osoby, a to aj bez splnomocnenia.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že neexistovala právna povinnosť, na základe ktorej by, rešpektujúc
zdravotný stav Ing. I.a X.a, bolo nevyhnutné odovzdať vodičský preukaz na Obvodnom oddelení
Policajného zboru Liptovská Teplá, a to ešte prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorý údajne
cestoval až z Bratislavy.

8.Súd konal a rozhodol na pojednávaní dňa 23.9.2021, vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov
sporových strán a rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku, Okresného dopravného
inšpektorátu. č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 z 5. mája 2017, rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v
Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu. č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 z 19. júla 2017, rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č, k. 27Sa/10/2017 z 10. januára 2018, oznámením Krajského riaditeľstva

PZ v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ- ZA-KDI-SK-8/2019 2 13. marca 2019,
žiadost'ou o zadržanie vodičského preukazu č. ORPZ-RK-ODI2-P-300/2017 z 26. septembra 2017,
plnomocenstvom (ORPZ-RK-OPP5-P-108/2017), záznamom o podaní vysvetlenia z 30.októbra 2017
(ORPZ-RK-OPP5-P-108/2017), potvrdením o zadržaní vodičského preukazu z 30. októbra 2017 (ORP/-
RK-OPPS-P- 108/2017), technickým preukazom BL365BO, žiadosťou č. PV 17/1/20 12. júna 2020,

odpoveďou č. SL-OPSI-P-67/2020 z 3. augusta 2020, zmluvou o postúpení pohľadávky z 13. decembra
2020.

9.Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že OR PZ Ružomberok
rozhodnutím z 5.5.2017, ktoré bolo oboznámené, uložilo Ing. I. X. trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlo na dobu 6 mesiacov, ktoré rozhodnutie Ing. I. X. v celom rozsahu napadol odvolaním. KR PZ
Žilina rozhodnutím z 19.7.2017 zamietlo odvolanie a rozhodnutie OR PZ potvrdilo. Toto nadobudlo
ppl. 28.7.2017, kedy Ing. X. začal plynúť trest zákazu činnosti, na základe toho bol povinný odovzdať
vodičský preukaz. Ing. X. napadol rozhodnutie krajského riaditeľstva žalobou, kde ako už bolo
konštatované Krajský súd v Žiline rozhodnutie krajského dopravného inšpektorátu zrušil a vrátil na

ďalšie konanie. Dňa 13.3.2019 následne KR PZ Žilina oznámilo Ing. I. X., že zodpovednosť za uvedené
priestupky zanikli dňa 9.3.2016. Zastavenie konania však nemení nič na skutočnosti, že rozhodnutie o
priestupku, ktoré vydalo OR PZ Ružomberok v spojení s KDI KRPZ v Žiline je rozhodnutím nezákonným,
nakoľko bolo krajským súdom zrušené. Ako už vyplýva z podanej žaloby, na základe právoplatného
rozhodnutia ODI bol Ing. X. vyzvaný, aby sa dostavil na OO PZ Liptovská Teplá za účelom odovzdania

vodičského preukazu. Vzhľadom na svoje postihnutie Ing. X. nebol schopný sám sa dostaviť na OO PZ
Liptovská Teplá, je odkázaný na asistenciu tretej osoby, v dôsledku čoho 25.10.2017 splnomocnil svojho
splnomocnenca V. E. na podanie vysvetlenia a odovzdanie vodičského preukazu. Splnomocnenec
skutočne aj dňa 30.10.2017 dostavil sa na OO PZ Liptovská Teplá za účelom podania vysvetlenia a
takisto aj odovzdania vodičského preukazu. Poukázal na to, že žalovaná vo svojom vyjadrení, ktoré im

bolodoručenénavedomie,uvádzalanovéskutočnosti,pričomuviedol,žeIng.X.splnomocnilnazáklade
príkaznejzmluvy,abyhoV.E.zastupovalvrámcisprávnehokonania,pričomnazákladetejtoskutočnosti
aj vyplatil V. E. finančné prostriedky na nevyhnutné výdavky. Okrem toho uviedol, že splnomocnenec
I.a X.a pracuje a žije v Bratislave. Pokiaľ by súd zvažoval priznať nárok cestovného do výšky náhrady
dopravným hromadným prostriedkom, uhrádza sa skutočná škoda, ktorá vznikla. Navrhol vykonanie

ďalšieho dôkazu, a to zistenia od Slovenskej sporiteľne majiteľa účtu, ktorý je uvedený na výpise, ktorý
predložil. Poukázal na hospodárnosť konania, ako na princíp, na ktorom je založený CSP a poukázal
na ust. § 167, ktoré upravuje procesný postup súdu v súvislosti s dourčovaním žaloby a následných
vyjadrení. Procesný postup je založený na tom, že každé vyjadrenie sa 2x križuje. Súčasne v zmysle ust.
CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré strana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalobkyňa

tvrdila, že vzniknuté hotové výdavky splnomocnenca znášal Ing. X., ktorú skutočnosť protistrana vo
vyjadrení k žalobe nepoprela. Žalobkyňa teda nemala dôvod pochybovať o nespornosti tohto tvrdenia.
Prvýkrát bola námietka vznesená až v duplike, po doručení ktorej nasledovalo vytýčenie pojednávania.
Strany môžu prekladať návrhy a dôkazy aj na pojednávaní, čo žalobkyňa urobila. Zároveň si žalobkyňadovoľuje uviesť, že prezentovaná koncentrácia konania je tzv. sudcovská koncentrácia konania, ktorá
je fakultatívna a žalobkyňa považuje súvisiaci prezentovaný právny názor za neprimerane striktný a
domnieva sa tiež, že súd neprimerane prenáša dôkazné bremeno opaku na stranu žalobkyne.

10.Splnomocnený zástupca žalovaného sa v celom rozsahu pridržal svojich písomných vyjadrení.
Žalovaný je názoru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobca nepreukázal splnenie kumulatívnych
podmienok v zmysle zákona č. 514/2003 Zb., žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku
škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Žalovaný sa domnieva, že sa

nejedná o nezákonné rozhodnutie, pretože nebolo zrušené krajským súdom rozhodnutie krajského
dopravného inšpektorátu pre nezákonnosť, ale z dôvodu procesných pochybení. Podľa ich názoru by
mohlo dôjsť k uplatneniu škody iba v prípade, ak by došlo k následnému rozhodnutiu a potom aj k
uplatneniu nároku na náhradu škody u žalovaného. Takéto následné rozhodnutie krajského súdu však
vydané nebolo a nebolo ani prerokované. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný vo svojom vyjadrení
uvádzal nové skutočnosti, tak toto tvrdenie nemôžu považovať za pravdivé, keďže bola to len reakcia

na žalobu a repliku žalobcu. Žalovaný zotrval naďalej na skutočnosti, že žalobkyňa nie je aktívne vecne
legitimovaná, pretože nebolo preukázané zo strany Ing. X.a vynaloženie prostriedkov vo výške, ktorú
uplatňuje ako náhradu škody. Pokiaľ splnomocnený zástupca na pojednávaní predložil vyjadrenie a
listinné dôkazy, poukázal na to, že tieto neboli uplatnené včas a že neexistoval dôvod, že by nemohol
predložiť, preto navrhol, aby súd na tieto neprihliadal a uplatnil koncentráciu konania. V celom rozsahu

zotrval na svojom stanovisku a nestotožnil sa s vyjadrením zástupcu žalobcu.

11.Podľa správy Okresného riaditeľstva policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Ružomberok
o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 16.9.2016, útvarom PZ bolo zistené spáchanie priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) Zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch, z ktorého je dôvodne podozrivý I.

X., pričom k priestupku došlo v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 25.8.2016. Zo zavinenia a dopravnej
nehody je dôvodne podozrivý vodič I. X., nar.X.XX.XXXX, bytom P. XXX, ktorý porušil ustanovenia § 21
ods. 1, § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. e) s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c) Zákona č.8/2009
Z. z. o cestnej premávke a naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) Zákona
č.372/1990 Zb. o priestupkoch.

12.Okresné riaditeľstvo PZ, ODI rozhodnutím o priestupku ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 z 5.5.2017
rozhodol, že obvinený z priestupku Ing. I. X. porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) Zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom mu bola uložená

pokuta vo výške 150,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov. Na základe
odvolania obvineného Ing. I.a X.a, Krajský dopravný inšpektorát v Žiline rozhodnutím o odvolaní zo dňa
19.7.2017 č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 odvolanie účastníka konania Ing. I.a X.a zamietol a rozhodnutie
o priestupku zo dňa 5.5.2017 potvrdil.

13.Rozsudkom Krajského súdu v Žiline 27Sa/10/2017 zo dňa 10.1.2018 v konaní o správnej žalobe,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, Krajského
dopravného inšpektorátu, zo dňa 19.7.2017 toto zrušil a vec vrátil žalovanému, teda Krajskému
riaditeľstvu policajného zboru v Žiline na ďalšie konanie.

14.NásledneKrajskýdopravnýinšpektorát,KrajskéhoriaditeľstvapolicajnéhozboruvŽilinerozhodnutím
zo dňa 13.4.2018 zrušil rozhodnutie o priestupku zo dňa 5.5.2017 a vec vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie.

15.Okresný dopravný inšpektorát, Okresného policajného zboru v Ružomberku vo veci ORPZ-RK-

ODI2-P-362/2016 rozhodol o priestupku opätovne dňa 14.12.2018 tak, že Ing. I. X. svojim konaním
popísaným vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku porušil ustanovenia zákona č.8/2009 Z.z. o
cestnej premávke, bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) Zákona č.372/1990 Zb. a bola mu uložená pokuta vo výške 150,-
eur, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov, pričom do času zákazu činnosti

sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe rozhodnutia ORPZ v Ružomberku zo dňa 5.5.2017 v
spojení s rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu Krajského riaditeľstva v Žiline, Krajského
dopravného inšpektorátu č.KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 nadobudlo právoplatnosť 28.7.2017, nesmel túto
činnosť vykonávať, t.j. od 28.7.2017 do 28.1.2018.16.Na základe odvolania obvineného bola predmetná vec postúpená Krajskému dopravnému
inšpektorátu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní, pričom dňa 13.3.2019 Krajský dopravný inšpektorát

v Žiline konanie o priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorých
bol obvinený Ing. I. X. zastavil, nakoľko zodpovednosť za uvedené priestupky zanikla dňa 9.3.2019 s
poukazom na ustanovenie § 20 Zákona o priestupkoch.

17.MV SR, ORPZ v Ružomberku, Okresný dopravný inšpektorát dňa 26.9.2017 požiadal Obvodné

oddelenie PZ X. Teplá o zadržanie vodičského preukazu Ing. I. X., nar. X.XX.XXXX, bytom X. I. XXX.

18.Dňa 30.10.2017 V. E., nar. XX.XX.XXXX na základe splnomocnenia zo dňa 25.10.2017 podal
vysvetlenie podľa § 60 ods.2 zákona č. 372/1990 o priestupkoch v Liptovskej Teplej a zároveň odovzdal
vodičský preukaz patriaci Ing. I. X..

19.Ing. I. X. zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. V.om E.om zrejme na základe plnomocenstva
(nepredložené do spisu) predložil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 Zákona č.514/2003 Z. z. , a uplatnil si škodu vo
výške133,20eurspôsobenúnezákonnýmrozhodnutímKrajskéhoriaditeľstvapolicajnéhozboruvŽiline,
Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-KDI-SK-50/7017 z 19.7.2017, ktorý nárok je identický s

nárokom na náhradu škody uplatneným v podanej žalobe, vyčísleným v bode II. podanej žaloby za
rovnakého skutkového stavu.

20.Žalovaný na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody reagoval listom zo
dňa 3.8.2020 doručovaným JUDr. V. E., I. hrdlo XX, G. ,z ktorého podania vyplýva, že právny

predchodca žalobcu si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 133,20 eur titulom údajného
nezákonného rozhodnutia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného
inšpektorátu č. KRPZ-KDI-SK-50/7017 z 19.7.2017, pričom žalovaný nemal preukázané zo strany
právnehopredchodcužalobkyne,ževsúvislostisjehopovinnosťouodovzdaťneplatnývodičskýpreukaz
policajnému orgánu, došlo k vydaniu údajného nezákonného rozhodnutia. Keďže žiadateľ nepreukázal

splnenie už prvej zákonnej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle Zákona č.514/2003
Z. z., je neúčelné zaoberať sa a posudzovať ďalšie zákonné podmienky, a to existenciu škody a
priamu, bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Z dôvodu
nepreukázania kumulatívneho splnenia všetkých troch zákonom stanovených podmienok pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu žalovaný nevyhovel žiadosti žiadateľa. Medzi stranami nebolo sporné

predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb., správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa
v ňom zistí, že zodpovednosť za priestupok zanikla.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli
dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na
priestupok vzťahuje amnestia.

Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorýmbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu

škodu spôsobil.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1,3 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

21. Ako už bolo konštatované v rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 5C/41/2020, cit.: „Právna úprava

zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom je koncipovaná ako absolútna objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa
nemožno zbaviť, avšak právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Zákon č. 514/2003 Z. z. stanovuje podmienky, za ktorých

možno dôvodne uplatňovať právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pokiaľ zákonom stanovené podmienky nie
sú splnené , prípadnej žalobe o náhradu škody spôsobenej orgánom štátu pri výkone verejnej moci nie
je možné vyhovieť."

22.Na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím treba splniť určité
predpoklady, ktorými sú v prvom rade nezákonné (protiprávne) rozhodnutie (t.j. rozhodnutie zrušené
pre nezákonnosť na to oprávneným orgánom), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a nezákonným rozhodnutím.

23.Žalobkyňa si uplatňuje svoj nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci, ktorým je rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, Krajského
dopravného inšpektorátu č.KRPZ-KDI-SK-50/7017 z 19.7.2017. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo
konanie Okresného riaditeľstva PZ - ODI, ktorý rozhodnutím o priestupku ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016z 5.5.2017 rozhodol, že obvinený z priestupku Ing. I. X. porušil ustanovenia zákona č.8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) Zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom mu bola uložená

pokuta vo výške 150,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov. Na základe
odvolania obvineného Ing. I.a X.a, Krajský dopravný inšpektorát v Žiline rozhodnutím o odvolaní zo dňa
19.7.2017 č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 odvolanie účastníka konania Ing. I.a X.a zamietol a rozhodnutie
o priestupku zo dňa 5.5.2017 potvrdil. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn.27Sa/10/2017 zo dňa
10.1.2018 v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva

policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu, rozhodnutie KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017
zo dňa 19.7.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému, teda Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Žiline
na ďalšie konanie. Následne Krajský dopravný inšpektorát, Krajského riaditeľstva policajného zboru v
Žiline rozhodnutím zo dňa 13.4.2018 zrušil rozhodnutie o priestupku zo dňa 5.5.2017 a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie. Okresný dopravný inšpektorát, Okresného policajného zboru v Ružomberku
vo veci ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 rozhodol o priestupku opätovne dňa 14.12.2018 tak, že Ing. I.

X. svojim konaním popísaným vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku porušil ustanovenia zákona
č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) Zákona č.372/1990 Zb. a bola mu uložená
pokuta vo výške 150,- eur, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov, pričom do
času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe rozhodnutia OR PZ v Ružomberku

zo dňa 5.5.2017 v spojení s rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu Krajského riaditeľstva
v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu č.KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 nadobudlo právoplatnosť
28.7.2017, nesmel túto činnosť vykonávať, t.j. od 28.7.2017 do 28.1.2018.Na základe odvolania
obvineného bola predmetná vec postúpená Krajskému dopravnému inšpektorátu v Žiline na rozhodnutie
o odvolaní, pričom dňa 13.3.2019 Krajský dopravný inšpektorát v Žiline konanie o priestupkoch proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorých bol obvinený Ing. I. X. zastavil, nakoľko
zodpovednosť za uvedené priestupky zanikla dňa 9.3.2019 s poukazom na ustanovenie § 20 Zákona
o priestupkoch.

24.Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/65/2020 zo dňa 29.9.2020

vyplýva, že „... rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre
nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby.
Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení.
Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu
orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného

stíhania". Uvedený záver možno analogicky použiť i na priestupkové konanie takže i zastavenie
priestupkového konania z dôvodu uvádzaného v zákone má za následok zrušenie rozhodnutia,
respektíve úkonu orgánu verejnej moci, ktorým bolo voči Ing. I. X. vznesené obvinenie. Nárok na
náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia)

trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

25.V danom prípade súd z vyššie uvedeného a nesporného postupu príslušných orgánov rozhodujúcich
v rámci priestupkového konania vyvodil záver, že došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a teda
existuje možnosť poškodeného uplatňovať nárok v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. V zmysle

predmetného zákona je však možné nárok uplatniť na súde až po predbežnom prerokovaní nároku na
náhradu škody na príslušnom orgáne, čo v danej veci aj bolo zo strany právneho predchodcu žalobkyne
splnené. Žalovaný na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody reagoval listom zo
dňa 3.8.2020, pričom nárok neuznal.

26.Preukázanie nezákonného rozhodnutia však nie je jediným predpokladom pre priznanie náhrady
škody voči štátu, ale kumulatívne musia byť splnené aj ďalšie podmienky a to vznik škody a príčinná
súvislosť škody s nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, pričom sa uhrádza skutočná škoda
- ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou
udalosťou. V tomto prípade zaťažuje dôkazné bremeno poškodeného, ktorý je povinný vznik škody

a príčinnú súvislosť preukázať a to dôkazmi, ktoré podporujú jeho skutkové tvrdenia. Zároveň musí
preukázať, existenciu škody najneskôr v čase, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje.
27. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobkyňa nepreukázala vznik skutočnej škody
a jej výšku.28.Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky žalobkyňa nadobudla pohľadávku postúpením na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2020 od postupcu Ing. I.a X.a. I keď zákon nevylučuje

aj postúpenie práva na náhradu škody majetkovej povahy spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu,
nevyhnutnýmpredpokladom musíbyťexistenciapohľadávkyvčasepostúpeniaamusíísťopohľadávku
identifikovateľnú.

29.Pokiaľ aj súd vyhodnotil vyššie citované rozhodnutia Okresného a Krajského dopravného

inšpektorátu ako nezákonné, neznamená to automaticky preukázanie aj nároku na náhradu škody,
nakoľko je potrebné posúdiť, či škodu, ktorú uplatňuje žalobkyňa ako náhradu škody z nezákonného
rozhodnutia, možno považovať za škodu s týmto rozhodnutím súvisiacu. Pre posúdenie oprávnenosti
nároku žalobkyne je potrebné splnenie troch podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne a v
prípade, že nie je splnená čo i len jedna z nich, žaloba nemôže byť úspešná. Teda okrem nezákonného
rozhodnutia musí osoba, ktorá uplatňuje škodu, preukázať aj jej vznik a príčinnú súvislosť medzi týmto

rozhodnutím a vznikom škody. Ako vyplýva zo skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe a následných
vyjadrení, žalobkyňa si odôvodňuje podanú žalobu titulom postúpenia pohľadávky, ktorú jej postúpil Ing.
X., keď tvrdil, že mu vznikla škoda tým, že sám sa nemohol dostaviť na OO PZ Liptovská Teplá za
účelom odovzdania vodičského oprávnenia, ale tak musel urobiť jeho splnomocnenec V. E., ktorý len
pre tento úkon prišiel až z Bratislavy. V tejto súvislosti však nebol predložený dôkaz o tom, že takéto

náklady, ktoré sú žalované, skutočne aj právny predchodca žalobkyne vynaložil a teda, že mu z tohto
titulu vznikla škoda a tiež, že tieto náklady vynaložil len v súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Nebolo
preukázané, že boli I. X. zo strany splnomocnenca vyúčtované nejaké finančné prostriedky, ktoré boli
vynaložené na cestu v súvislosti s odovzdaním vodičského oprávnenia a že vo vyúčtovanej výške tieto
finančné prostriedky aj I. X. uhradil.

30.Vo veci ide o sporové konanie, kedy strany zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno,
a teda povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení, pričom žalovaná strana
sporovala nárok ako taký (základ aj výšku) .V súdnom konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz
preukazujúci úhradu výdavkov vzniknutých splnomocnenému zástupcovi v rámci priestupkového

konania právnym predchodcom žalobkyne. Len vyčíslenie nákladov na použitie osobného motorového
vozidla splnomocnenca nemôže byť dôkazom preukazujúcim, že tieto náklady bolo vynaložené jedine v
súvislosti odovzdaním vodičského preukazu v mene I.a X.a. V danom prípade je teda sporná aj otázka
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto súdnom konaní, keďže nebola bezpochyby preukázaná
existencia pohľadávky voči žalovanému.

31.Na pojednávaní splnomocnený zástupca žalobkyne navrhol vykonanie dôkazu a to zistenia zo
Slovenskej sporiteľne majiteľa účtu uvedeného na výpise, ktorý predložil. Súd však takýto dôkaz
nevykonal z dôvodu, že sa nejednalo o dôkaz, ktorý by žalobkyňa nemohla predložiť už skôr, nakoľko,
ak tvrdil splnomocnený zástupca žalobkyne, že sa tým má preukázať, že I. X., vkladal zálohy na

zastupovanie v súvislosti s priestupkovým konaním priamo splnomocnenému zástupcovi, nič nebránilo
aby žalobkyňa resp. jej zástupca predložil výpis aj s označením majiteľa účtu, keďže majiteľom
účtu mal byť priamo splnomocnený zástupca ( § 153 ods.2 CSP). Okrem toho takýto dôkaz by aj
tak nepreukázal tvrdené skutočnosti, nakoľko na predložených výpisoch ( internet) nie je ani len
uvedený dôvod vkladu v hotovosti zo strany I.a X.a. Vykonanie tohto dôkazu súd považoval za

nehospodárne aj preto, že pokiaľ žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu tvrdila, že došlo
medzi splnomocneným zástupcom a I.om X.om k uzatvoreniu príkaznej zmluvy, nebolo tvrdené ani
preukázané, že splnomocnenec-príkazník, príkazcovi vyúčtoval náklady spojené s uvedeným úkonom
a tieto mu aj v danej výške boli uhradené.

32.Súd, na poznámku splnomocneného zástupcu žalobkyne, že v máji 2021 žalovaný vo svojom
vyjadrení uvádzal nové skutočnosti a že dostala žalobkyňa toto vyjadrenie len na vedomie a preto
je potrebné voči žalovanému použiť koncentráciu konania, uvádza, že príslušné ustanovenia CSP
( § 149 a nasl.) presne vymedzujú, aký má byť postup pri podaní žaloby a následnej replike a
duplike. To, že vyjadrenie žalovaného si už nevyžaduje zo strany súdu vyžiadať dupliku a doručuje

sa na vedomie, neznamená, že žalobca nemá možnosť sa do otvorenia pojednávania vyjadriť, resp.
poskytnúť listinné dôkazy alebo iné návrhy vo veci. Dôkaz, ktorý žiadala žalobkyňa vykonať (zistenia
zo Slovenskej sporiteľne majiteľa účtu uvedeného na výpise, ktorý predložil) nebol dôkazom, ktorý by
žalobkyňa bez svojej viny nemohla predložiť už pri podaní žaloby, nakoľko malo sa jednať o účet patriacisplnomocnencovi, ktorý žalobkyňu v konaní zastupoval a teda tento môže disponovať akýmikoľvek
údajmi zo svojho účtu.

33. Z dôvodu nepreukázania nároku žalobkyne, ktorá neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
vzniku skutočnej škody v dôsledku vedeného priestupkového konania, a teda nepreukázala svoju
aktívnu legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávky, súd potom žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol.

Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods.1 CSP a priznal žalovanému, ktorý bol
mal vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (§355 ods.1, §356 CSP) písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a)sa týkajú procesných podmienok,
b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.