Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/162/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615209928
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6615209928.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka v spore žalobcu L.. Pavla A., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom S. ulička XXXX, C., právne zastúpeného Ulianko & Holčík, s. r. o., so sídlom Zvolen,
Námestie SNP 27, IČO: 36 856 517, proti žalovaným 1/ T.. U. L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
C., T. 121/16, právne zastúpenému JUDr. Jaroslavom Jakubčom, advokátom so sídlom Banská Bystrica,
Mladých budovateľov 2, 2/ A. s trvalým pobytom C., právne zastúpenému JUDr. Monikou Ludíkovou,
advokátkousosídlomZvolen,Hviezdoslavova16,ozaplatenie30000,-Eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/243/2015-674 zo dňa 14. marca 2019,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu I., IV., V., VIII., IX. výroku potvrdzuje.

II. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Odvolanie žalovaného 1/ proti výroku II., III., VI. a VII. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“,

event. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 14. 03. 2019 uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 30 000,- Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 04. 12. 2012 do zaplatenia
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Vo zvyšku žalobu proti žalovanému 1/, pokiaľ
žiadal určiť počiatok úroku z omeškania od 26. 07. 2012 zamietol (II. výrok). Žalobu proti žalovanému
2/ zamietol (III. výrok). Žalobcovi priznal proti žalovanému 1/ náhradu trov sporu v rozsahu 100 %
(IV. výrok). Ďalej rozhodol, že o výške náhrady trov sporu rozhodne súdny úradník po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (V. výrok). Žalovanému 2/ priznal proti žalobcovi náhradu trov

sporu v rozsahu 100 % (VI. výrok). Ďalej rozhodol, že o výške náhrady trov sporu rozhodne súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (VII. výrok). Slovenskej republike priznal
náhradu trov znaleckého dokazovania proti žalovanému 1/ v rozsahu 100 % (VIII. výrok). Tiež rozhodol,
že o výške náhrady trov rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia (IX. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa proti žalovaným 1/ a 2/ domáhal uloženia
im povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 30 000,- Eur s 8,75 % úrokom z omeškania

od 26. 07. 2012 do zaplatenia. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 13. 08. 2010 uzatvoril ako
kupujúci so žalovaným 2/, ktorý bol zastúpený žalovaným 1/ ako predávajúcim, kúpnu zmluvu o prevode
nehnuteľnosti (ďalej aj ,,Zmluva“, event. ,,Kúpna zmluva“), na základe ktorej sa predávajúci zaviazal
previesť na neho trojizbový byt č. 123, nachádzajúci sa na 3. poschodí, vo vchode č. XX, bytovéhodomu v C., U. ul., so súp. č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 778/82838 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, nehnuteľnosti zapísané Okresným
úradom Lučenec, katastrálny odbor na LV č. XXXX a spoluvlastníckym podielom o veľkosti 788/82838

na parcele registra „C“ č. XXXX. Poukázal na to, že katastrálny odbor dňa 08. 10. 2012 návrh na vklad
Kúpnej zmluvy zamietol. Kúpnu cenu vo výške 30 000,- Eur odovzdal žalobca do rúk žalovaného 1/, a
to napriek tomu, že splnomocnenie medzi žalovanými neexistovalo, ktorá skutočnosť bola preukázaná
v katastrálnom konaní pod sp. zn. V 1714/10, v dôsledku čoho žalovaný 1/ kúpnu cenu žalobcovi za byt,
ktorý zostal vo vlastníctve žalovaného 2/ nevrátil.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 22 ods. 1, § 23, § 31 ods. 1, 4, § 34, § 37 ods.
1, § 40 ods. 1, 3, § 46 ods. 1, § 133 ods. 2, § 488, § 489, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 185 ods. 1, § 186 ods. 2, § 191 ods. 1, § 194
ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby
voči žalovanému 1/. Mal za preukázané doručenie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností žalobcom dňa 13. 08. 2010, na základe Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti - bytu
zo dňa 13. 08. 2010, v ktorej Zmluve žalovaný 2/ ako predávajúci, zastúpený žalovaným 1/, previedol
vlastnícke právo na žalobcu, pričom Okresný úrad, katastrálny odbor návrh na vklad Kúpnej zmluvy
zamietol z dôvodu, že za žalovaného 2/ ako predávajúceho podpísal Zmluvu žalovaný 1/ na základe
splnomocnenia zo dňa 25. 02. 2010, pričom Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline

bol vypracovaný znalecký posudok č. 256/2012 zo dňa 20. 09. 2012, podľa ktorého nie je možné uznať
sporný podpis za pravý podpis žalovaného 2/ na plnomocenstve zo dňa 25. 02. 2010. Keďže Kúpna
zmluva bola podpísaná na základe plnomocenstva, ktoré nepodpísal žalovaný 2/ ako vlastník bytu,
katastrálny odbor návrh na vklad zamietol. Žalovaný 1/ tvrdil, že nemohol podať opravný prostriedok
proti rozhodnutiu katastrálneho odboru, ktoré mu nebolo doručené a argumentoval tým, že žalovaný 2/

mu pripravenú plnú moc odovzdal podpísanú, pričom pravosť podpisu bola overená na Obecnom úrade
Tuhár. Okresný súd poukázal na § 133 ods. 2 OZ, podľa ktorého je potrebné oddeliť obligačné účinky
predaja vyvolané Kúpnou zmluvou od vecnoprávnych účinkov vkladu vlastníckeho práva, ktorým sa
konštituuje vlastníctvo. Ak návrh na vklad vlastníckeho práva katastrálny odbor zamietol, stalo sa plnenie
záväzkupredávajúcehopreviesťnakupujúcehovlastníckeprávoknehnuteľnostinemožným,vdôsledku

ktorej nemožnosti plnenia zanikol záväzok i Kúpna zmluva ku dňu, kedy nemožnosť plnenia nastala,
tedakudňuprávoplatnostirozhodnutiakatastrálnehoodboru,t.j.kudňu03.12.2012,vkonanívedenom
pod sp. zn. V 1714/10. Konštatoval, že proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu bolo možné podať v lehote
30 dní odvolanie, a to na orgáne katastra, alebo i na príslušnom správnom orgáne - krajskom súde,
v obvode ktorého mal sídlo vo veci rozhodujúci orgán katastra. Od 01. 07. 2016 bolo proti rozhodnutiu

o zamietnutí vkladu prípustné odvolanie, o ktorom rozhodoval Úrad geodézie a kartografie a katastra
SR. Konštatoval záujem žalobcu o kúpu sporného bytu, čo bolo medzi stranami nesporné, ako aj to, že
Kúpnu zmluvu žalobca ako kupujúci podpísal a za predávajúceho - žalovaného 2/ ju podpísal žalovaný
1/, ktorý od žalobcu prevzal kúpnu cenu vo výške 30 000,- Eur, pričom finančné prostriedky nevložil na
účet v banke, ale tvrdil, že si ich ponechal dva týždne v kancelárii. Zamietnutím vkladu vlastníckeho

práva nedošlo k jeho prevodu na žalobcu, ktorý nie je vlastníkom bytu a nedisponuje ani finančnými
prostriedkami. Spornú otázku, ktorý zo žalovaných mal vrátiť žalobcovi kúpnu cenu, posúdil tak, že
žalobca uniesol dôkazné bremeno o vyplatení sumy 30 000,- Eur žalovanému 1/, preto s poukazom
na vykonané dokazovanie je povinný vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Za predpokladu, že
žalovaný 1/ kúpnu cenu vyplatil žalovanému 2/, išlo o právny vzťah vzniknutý medzi žalovanými a

nie vo vzťahu k žalobcovi. Vypočutý svedok JUDr. I.. M. B. síce tvrdil, že žalovaný 1/ vyplatil kúpnu
cenu otcovi žalovaného 2/, o ktorej skutočnosti svedčil výdavkový pokladničný doklad, pričom manželka
otca žalovaného 2/ poprela prevzatie finančných prostriedkov otcom žalovaného 2/ (jej manželom) a aj
znalkyňa spochybnila, že podpis na výdavkovom doklade je pravým podpisom otca žalovaného 2/. Preto
malzanespornepreukázanévyplateniekúpnejcenyžalobcomžalovanému1/.Vzhľadomnazamietnutie

návrhu na vklad vlastníckeho práva sa stalo splnenie záväzku z Kúpnej zmluvy nemožným a záväzok
zanikol. Okresný súd ďalšie vykonávanie dokazovanie na pravosť podpisu na plnej moci, prípadne
na výdavkovom pokladničnom doklade nepovažoval za potrebné, pretože by nezmenili skutočnosť, že
katastrálny odbor zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva, a že plnenie z Kúpnej zmluvy sa stalo
nemožným, preto kúpnu cenu má vrátiť ten, kto ju prvý prevzal. Úroky z omeškania priznal žalobcovi od

04. 12. 2012, kedy sa žalovaný 1/ dostal do omeškania s plnením, a to na druhý deň po právoplatnosti
rozhodnutia katastrálneho odboru o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva, pretože rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňom 03. 12. 2012. Žalobu proti žalovanému 2/ zamietol, pretože bezdôvodné
obohatenie je povinný vrátiť žalovaný 1/. Neakceptoval žiadosť žalovaného 1/ o odročenie pojednávaniavytýčeného na deň 20. 02. 2019, pretože žiadosť bola súdu doručená v deň pojednávania o 09.00
hod. a súd nie je vždy povinný daný dôvod akceptovať, najmä vtedy, ak by išlo o procesnú obštrukciu.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/19/2014, podľa ktorého ak bola strana

sporu riadne a včas predvolaná, je iba ona sama zodpovedná za to, že si zvolí advokáta včas. Uvedené
platí aj pri zmene právneho zástupcu, ako bolo v danom prípade, pričom žalovaný 1/ je advokát, teda
vysoko kvalifikovaný sa sám zastupovať v spore a mal právneho zástupcu - JUDr. F. L., ktorý sa vzdal
zastupovania pre pracovnú zaneprázdnenosť, ktorá skutočnosť bola súdu oznámená dňa 24. 01. 2019.
Od uvedeného dátumu do termínu pojednávania, ktorý bol žalovanému 1/ známy, si mal možnosť zvoliť

nového právneho zástupcu a ten sa oboznámiť so sporom. Z daných dôvodov okresný súd pojednávanie
uskutočnil a neakceptoval žiadosť žalovaného 1/ o odročenie pojednávania.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP v súlade
so zásadou úspechu žalobcu proti žalovanému 1/, pričom neúspešný bol len ohľadne počiatku úrokov z
omeškania, a preto mu priznal plnú výšku trov sporu. Zároveň priznal náhradu trov konania žalovanému

2/ proti žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu. Ďalej rozhodol o trovách konania v súvislosti so
znaleckým dokazovaním podľa § 253, § 262, § 358 CSP a uložil strane sporu, aby trovy dôkazu,
ktoré neboli kryté preddavkovou povinnosťou zaplatil žalovaný 1/ štátu, pretože časť trov znaleckého
dokazovania nebola krytá preddavkom. Podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodol, že o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník. O výške náhrady trov štátu rozhodne úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ v celom rozsahu a
žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného konania zmenil tak, že žalobu proti nemu zamietne
a prizná mu náhradu trov konania.

6. Odvolacie dôvody odôvodnil nesprávnym procesným postupom okresného súdu, ktorý mu
znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností,nesprávnymiskutkovýmizisteniamiprvoinštančnéhosúdunazákladevykonanýchdôkazov,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolaciu námietku o porušení práva na spravodlivý proces vzhliadol v
jeho ospravedlnení s doručenou práceneschopnosťou a žiadosťou o odročenie pojednávania, ako
aj nesúhlasu s konaním v jeho neprítomnosti, pričom išlo o riadne a včasné ospravedlnenie jeho

zástupcom, ktorý prevzal zastupovanie až dňa 19. 02. 2019 a následne podal žiadosť o odročenie
pojednávania vytýčeného na deň 20. 02. 2019. Okresný súd vo veci konal, vypočul znalkyňu, ktorej mali
právo klásť otázky všetky strany sporu a navrhovať nové dôkazy, uznesením ukončil dokazovanie a
vytýčil termín pojednávania len na vyhlásenie rozsudku, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces.
Jeho ďalšou odvolacou námietkou bolo nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie

rozhodujúcich skutočností, a to nevypočutím ním navrhnutých svedkov L. N., XX. XXXX, najmä keď do
zápisnice z pojednávania zo dňa 20. 02. 2019 žalobca navrhol vykonať dokazovanie ďalším znaleckým
posudkom, vzhľadom na odlišné závery znaleckých posudkov a tento dôkaz nebol prvoinštančným
súdom vykonaný bez akéhokoľvek odôvodnenia. Taktiež absentovalo v odôvodnení rozhodnutia, z
ktorého znaleckého posudku okresný súd vychádzal a prečo. Namietal tiež nesprávne skutkové zistenia

na základe vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotenie má byť uvedené v odôvodnení rozhodnutia,
avšak voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu hodnotenia. Poukázal na dôkazy, ktoré nemohol
bez vlastnej viny použiť v konaní pred okresným súdom, a to čestné vyhlásenie XN., ktoré zakladalo
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil,
a to najmä s poukazom na jeho vyjadrenie zo dňa 12. 10. 2012 (na č. l. spisu 39 - 40). Vyhlásením

uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 20. 02. 2019, ktorého sa nezúčastnil ani jeho
právny zástupca, malo za následok vadu podľa § 365 ods. 1 CSP. Poukázal na fakt, že vo veci prevodu
bytu žalovaného 2/ vždy vystupoval len ako splnomocnenec na základe riadne udeleného a overeného
plnomocenstva, konal v mene a na účet žalovaného 2/ podľa § 32 ods. 2 OZ. Ku dňu 10. 04. 2019
nedošlo k dohode o zrušení predmetnej Zmluvy, ani k odstúpeniu od nej a sám žalobca prejavil záujem

buď o právoplatné prevedenie bytu, alebo o peniaze. Rovnako neexistuje žiaden rozsudok o neplatnosti
Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 2/, existuje iba znalecký posudok č. 31/2017,
ktorý v závere uvádza, že podpis splnomocniteľa je pravdepodobne podpisom žalovaného 2/. Namietal
nedostatok pasívnej legitimácie, pretože sa nemohol dostať do pozície dlžníka voči žalobcovi, z ktoréhodôvodu medzi nimi nevznikol žiaden právny vzťah a z hľadiska hmotného práva tento existoval len medzi
žalobcom a žalovaným 2/. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je založené na nesprávnom právnom
posúdení a navyše je nedostatočne odôvodnené a vnútorne rozporné. V súvislosti so záhlavím rozsudku

prvoinštančného súdu, kde je uvedený aj identifikačným číslom, poukázal na skutočnosť, že nepodniká
na čo mal okresný súd prihliadať s poukazom na stav rozhodujúci v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Všetky výroky rozsudku považoval za vecne nesprávne pre ich rozpor s hmotným a procesným právom.
Nesprávnym prepisom došlo k chybe v písaní, kde v šiestej vete posledného odseku odôvodnenia
bodu 11., na str. 4 rozsudku uviedol, že „splnomocnenie mu A. L. priniesol a on nepochyboval o tom,

že podpis bol sfalšovaný, alebo že podpis bol podpisom žalovaného 2/“, ktoré malo správne znieť,
že „žalovaný 1/ nepochyboval o tom, že podpis nebol sfalšovaný alebo, že nepochyboval o tom, že
podpis bol podpisom žalovaného 2/“. Uvedená chyba zásadne menila kontext a logiku jeho výpovede.
Zároveň poukázal na znalecký posudok, ktorým znalkyňa potvrdila, že žalovaný 2/ pravdepodobne
podpísal plnomocenstvo pre neho. Namietal tiež, že prvoinštančný súd sa vyhol faktu, že podľa jediného
znaleckého posudku, ktorý bol vo veci vykonaný je pravdepodobné, že splnomocnenie, na základe

ktorého konal, bolo podpísané žalovaným 2/. Teda platnosť plnomocenstva bola potvrdená aj znaleckým
posudkom a okresný súd v bode 58. odôvodnenia neuvádzal, že na základe riadne uzavretej plnej
moci od splnomocniteľa, teda od žalovaného 2/ prevzal sumu 30 000,- Eur od žalobcu. Navyše nad
rámec návrhu sa okresný súd zaoberal a považoval za sporné, ktorý zo žalovaných má vrátiť kúpnu
cenu, keď odpoveď bola na danú otázku jednoznačná, že on nebol v právnom vzťahu so žalobcom a

na základe plnej moci vznikli práva žalobcovi priamo voči žalovanému 2/. Ďalej poukázal na výpoveď
žalovaného 1/ v konaní ako aj v trestnom konaní, či na výpovede svedkov, že suma 30 000,- Eur
bola odovzdaná otcovi žalovaného 2/, ako aj čestné prehlásenie S. L., ktorá vyhľadala kupujúceho
podľa pokynov jej druha - žalovaného 2/, skrývajúceho sa za spravodlivosťou. Namietal, že rozhodnutie
je v rozpore s hmotným právom v dôsledku toho, že ak peniaze mu boli vyplatené, musí ich vrátiť

bez ohľadu na to, či bol alebo nebol riadne splnomocnený. Tiež vyčítal pochybenie prvoinštančného
súdu, ktorý mu na pojednávaní dňa 20. 02. 2019 neumožnil klásť otázky znalkyni, ani navrhovať iné
dôkazy a dokazovanie vyhlásil za skončené s tvrdením, že by ich považoval za nadbytočné. Napriek
tomu, že katastrálny odbor zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva žalobcu, za daného stavu mohli
vzniknúť práva a povinnosti len medzi žalobcom a žalovaným 2/. Trovy okresný súd priznal nezákonne

a nezákonne aj žalobu voči žalovanému 2/ zamietol, pričom adekvátne dôvody úplne absentovali. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na judikatúru a to rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 209/04, IV.
ÚS 115/03, I. ÚS 114/2008, II. ÚS 675/2014, zo súdnej praxe č. 56/2008, č. 37/2010, č. 13/2012, ako aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/259/2010 a iné. Napadnutý rozsudok považoval tiež za
nepreskúmateľný z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Okresný súd rozhodol tiež v rozpore so

základnými princípmi zakotvenými v článkoch 2, 5, 6 a 15 CSP.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnil so
zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Poukázal na odvolanie žalovaného 1/, ktorým v

celom rozsahu napadol rozsudok prvoinštančného súdu. Mal za to, že konajúci súd neporušil právo
žalovaného 1/ na spravodlivý proces, pretože žalovaný 1/ si zvolil právneho zástupcu deň pred
pojednávaním a dôvody mu nebránili si zvoliť zástupcu skôr tak, aby zvolený zástupca mal čas pripraviť
sa na pojednávanie, ktoré bolo už nariadené na konkrétny termín, o ktorom kroku žalovaný 1/ vedel
v dostatočnom predstihu, navyše je povolaním advokát a vedomý si následkov svojho konania. Svoje

právonazvoleniesinovéhoprávnehozástupcužalovaný1/sámnevyužil,predvolaniemubolodoručené
sdostatočnýmčasovýmpredstihompresahujúcim5dňovúlehotu.Zároveňpoukázalnazáveruznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/19/2014. Konštatoval obdobné konanie žalovaného 1/ v priebehu
konania od roku 2012, ktorý postup považoval za špekulatívny. V súvislosti s nevykonaním navrhnutých
dôkazov a to nevypočutím svedkov X/,N. a S. L. poukázal na nezabezpečenie ich prítomnosti žalovaným

1/, ktorý ak zabezpečil čestné prehlásenie Vojtecha N., mohol zabezpečiť aj účasť navrhnutého svedka
za účelom jeho výsluchu, ako aj svedkyne L.. Nevykonanie ďalšieho dokazovania okresný súd riadne
odôvodnil v bode 60. svojho rozhodnutia. Žalovaný 1/ v odvolaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že
nové procesné prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzal až teraz (čestné prehlásenie N.), nemohol
bez svojej viny použiť v doterajšom priebehu konania. Nebola splnená ani výnimka zo zákazu uvádzania

nových skutočností a dôkazov, pričom konanie bolo vedené od roku 2012 a čestné prehlásenie
žalovaný 1/ predložil až po vyhlásení rozsudku v roku 2019, ktoré je navyše nehodnoverné z viacerých
dôvodov. Svedok si podrobne pamätal udalosti od roku 2010, pričom aj ďalšie skutočnosti spochybňovali
hodnovernosť daného prehlásenia. Poukázal na znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva č.256/2012,ktorýakodôkazmalrovnakúprávnusiluakovšetkyostatnédôkazyvyhodnocovanéokresným
súdom a jeho zver bol, že podpis žalovaného 2/ na plnomocenstve nie je možné uznať za jeho pravý
podpis, čo potvrdil aj žalovaný 2/. Ani výpoveď svedka T. U. nepotvrdila, skôr vyvrátila, že žalovaný

2/ podpísal plnomocenstvo žalovanému 1/ a tiež matka žalovaného 2/ uviedla, že otec žalovaného 2/
neprevzal od žalovaného 1/ hotovosť vo výške 34 000,- Eur, čo bolo umocnené aj znaleckým posudkom
vypracovaným v spore. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu považoval za riadne, preto
nesúhlasil s jeho nepreskúmateľnosťou z dôvodu neurčitosti.

8. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako
vecne správny potvrdiť. Poukázal na prieťahy vykonané žalovaným 1/ v spore, keď pre jeho neúčasť
bolo pojednávanie minimálne trikrát odročené a to buď zo zdravotných dôvodov v deň pojednávania
alebo krátko deň pred tým. Výsluchy svedkov F. N. a S. L. považoval za účelové, pretože žalovaného
1/ nikdy nesplnomocnil na podpisovanie všetkých právnych úkonov týkajúcich sa predaja bytu a na
prevzatie peňazí. Jeho otec peniaze od žalovaného 1/ vo výške 34 000,- Eur nikdy neprevzal, nepodpísal

výdavkový doklad, čo potvrdila aj jeho matka. Poukázal na zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho
práva katastrálnym odborom z dôvodu, že Kúpna zmluva bola podpísaná na základe splnomocnenia,
ktoré on nepodpísal. Preto je plnomocenstvo neplatné a pre právny úkon nepoužiteľné.

9. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/.

10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a súhlasil s vyjadrením žalovaného 2/.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,

§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu
prvej inštancie v I., IV., V., VIII., a IX. výroku podľa § 387 ods. 1, CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Odvolanie žalovaného 1/ proti II., III., VI., a VII. výroku, podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP
odmietol.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie

odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je v napadnutých výrokoch vecne
správne, aj keď z iných dôvodov. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je nielen
dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými
relevantnými otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení §
220 ods. 2 CSP.

15. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo
strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosťalebookolnosť.Naopak,prvoinštančnýsúdichnáležitýmspôsobomposúdilsúhrnnevcelom

rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

16. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného 1/ bolo podané včas.

17. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, ktoré namietal žalovaný 1/, odvolací súd sa stotožňuje so

záverom okresného súdu, že predmetná Zmluva je neplatná, ale z iných dôvodov ako konštatoval
okresný súd.

18. V ustanovení § 37 OZ sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne

predpisy s takým prejavom spájajú.

19. Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon neplatný.20. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania
vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle,

neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že
vôľa je slobodná. Treba však zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu
vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj
na neslobodu vôle.

21. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické , že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku,
nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie
je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej
ochrany, sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), ju nemožno žiadnym
spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon,
ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy)

odstúpiť, nie je časovo obmedzená.

22. Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia sa
posudzuje zásadne objektívne a skúma sa k okamihu urobenia právneho úkonu (počiatočná nemožnosť
plnenia). Neskoršia nemožnosť plnenia má iné právne dôsledky než neplatnosť (zánik práv a povinností

v zmysle § 575).

23. Z neplatnej Zmluvy nemôžu vniknúť práva a povinnosti zmluvných strán, preto nie z dôvodu
nemožnosti je predmetná Zmluva neplatná, ale pre absenciu vôle žalovaného podpísať Zmluvu. Teda s
poukazom na ust. § 37 OZ je predmetná Zmluva neplatná.

24. Neplatnosť predmetnej Kúpnej zmluvy preukazujú viaceré dôkazy vykonané v spore, a to
predovšetkým listinný dôkaz - znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva, spochybnený výdavkový
doklad,ktorýmsasnažilžalovaný1/preukázaťvráteniežalovanejsumyotcovižalovaného2/,znaleckým
posudkom znalkyne ustanovenej v spore, ale aj výpovede svedkov.

25. K námietke nevykonania potrebného dokazovania odvolací súd uzatvára, že prvoinštančný súd
vykonal rozsiahle dokazovanie.
26. Odvolací dodáva, že dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel
spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných
pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany

sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov, ktoré strany
riadne navrhli, je súd povinný náležite odôvodniť v rozsudku. Čo sa týka hodnotenia dôkazov, čl. 15
CSP obsahuje základný princíp pre hodnotenie dôkazov: ,,Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú
zákonnú silu. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Hodnotenie dôkazov
súdom však nemožno považovať za ľubovôľu súdu, ale naopak, hodnotiaca úvaha súdu musí vždy
zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, nesmie
byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a pod. Výsledky

dokazovania sú opísané v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej v súlade s ustanovením § 220 CSP,
v zmysle ktorého je povinnosťou súdu uviesť v odôvodnení rozsudku, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil.
27. Dôkazným prostriedkom môže byť všetko čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo

sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Je ním najmä výsluch strany, výsluch
svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. V § 191 odsek 2 CSP sa
nachádza materiálne ohnisko princípu voľného hodnotenia dôkazov, t. j. každý vykonaný dôkaz môže
byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa
dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou

silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
28. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 30 000,- Eur a to od žalovaných 1/,
2/. V spore nešlo o solidárny záväzok žalovaných, preto bolo úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť,
ktorý zo žalovaných má túto povinnosť. Otázku prevzatia žalovanej sumy žalovaným 1/ od žalobcumal okresný súd nesporne preukázanú. Čo, ale žalovaný 1/ nepreukázal a teda neuniesol bremeno
tvrdenia, bolo vyplatenie predmetnej sumy otcovi žalovaného 2/. Uvedená skutočnosť bola preukázaná
znaleckým posudkom vypracovaným v spore, ktorý spochybnil pravosť podpisu otca žalovaného 2/

na výdavkovom doklade ( č. l. 116 spisu). Ďalším dôkazom potvrdzujúcim, že žalovaný 1/ neodovzdal
žalovanú sumu do dispozície žalovaného 2/ bol aj výsluch svedkyne X/. - matky žalovaného 2/. Znalecký
posudok posudzoval nielen pravosť podpisu otca žalovaného 2/ na výdavkovom doklade, ale aj pravosť
podpisu žalovaného 2/ na plnej moci pre žalovaného 1/. V uvedenom smere znalkyňa dospela k inému
záveru ako vyplýva z listinného dôkazu - zo záveru znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva

v Žiline, ktorý spochybnil podpis žalovaného 2/ na spornej plnej moci. Daný dôkaz bol základom
aj pre rozhodnutie príslušného katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva. Napriek
skutočnosti, že žiaden dôkaz nedisponuje väčšou silou, odvolací súd pri hodnotení dôkazov vykonaných
súdom prvej inštancie, ktorý z nich vyvodil skutkový stav, konštatuje, že pri hodnotení jednotlivých
dôkazov vo vzájomnej súvislosti nie preukázané tvrdenie žalovaného 1/ o podpise plnej moci žalovaným
2/ a teda, že bol oprávnený ho zastupovať, a že bolo vôľou žalovaného 2/ predať predmetný byt

žalobcovi. Uvedené potvrdzuje nielen listinný dôkaz -znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v
Žiline, ale aj spochybnenie podpisu na výdavkovom doklade znalkyňou ustanovenou v spore, ale aj
výsluch svedkyne L.ovej, či žalovaného 2/. Niet preto rozumného a logického dôvodu, prečo by žalovaný
2/ následne popieral svoj záujem scudziť nehnuteľnosť, keď za ňu mal získať protihodnotu vo forme
kúpnej ceny. Na uvedenom závere nič nemení ani žalovaným 1/ v odvolacom konaní predložené čestné

prehlásenie v spore ním navrhnutého svedka F. N., ktorý síce nebol vypočutý v spore aj napriek tomu,
že bol predvolaný súdom prvej inštancie na pojednávanie, no nedostavil sa. Žalovanému 1/ však nič
nebránilo v predložení všetkých jemu dostupných dôkazov na svoju obranu, najmä keď spor trval od
roku 2012. Odvolací súd poukazuje tiež na fakt, že Zmluva mala byť uzavretá v roku 2010, pričom čestné
prehlásenie svedka F. N. je datované dňom 04. 02. 2019, teda ešte pred rozhodnutím prvoinštančného

súdu.

29. Nevypočutie navrhnutých svedkov či doplnenie dokazovania však súd prvej inštancie riadne
zdôvodnil v bode 60. rozsudku. Odvolací súd má za to, že okresný súd náležite zistil skutkový stav
veci, vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam.

30. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného 1/ o vade konania z dôvodu jeho neúčasti a jeho zástupcu
na pojednávaní, ktorú však nevymedzil v odvolaní ako odvolací dôvod, i keď na strane 5. odvolania ju
uvádza, odvolací súd dodáva, že nezistil vadu konania, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, pretože nezistil pochybenia v procesnom postupe okresného súdu.

31. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného 1/ podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd poukazuje
na ust. § 183, ktoré upravuje dôvody odročenia pojednávania.

32.Podľa§183ods.1CSP,pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov,Pojednávaniemôže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

33. Podľa § 183 ods. 2 CSP , od advokáta
možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu
preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy
spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby
sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej

nepriaznivého zdravotného stavu.

34. Podľa § 183 ods. 3 CSP , strana, ktorá
navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela
alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

35. Podľa § 183 ods. 4 CSP , Ak súd zistí,
že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí
stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesťtelefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu
na odročenie pojednávania.

36. Zmena právneho zastúpenia sporovej strany vyvolaná zánikom zastúpenia môže byť dôvodom
pre odročenie pojednávania len výnimočne, o takúto výnimočnosť situácie podľa súdu v danej veci
ale nešlo. Bolo vecou žalovaného 1/, aby si otázku svojho zastúpenia na pojednávaní vyriešil v rámci
obdobia prípravy na pojednávanie, ktoré bolo dostatočne dlhé. Pokiaľ predchádzajúci právny zástupca
žalovaného 1/ vypovedal plnomocenstvo dňa 24. 01. 2019, pričom termín pojednávania na deň 20. 02.

2019 oznámil žalovanému 1/, ktorý však udelil nové plnomocenstvo pre súčasného právneho zástupcu
až dňa 19. 02. 2019, nejde o nepredvídateľnú a neodvrátiteľnú okolnosť, pre ktorú by nebolo možné
od žalovaného 1/ spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní zúčastnil, prípadne jeho zástupca. V
tomto smere poukazuje odvolací súd aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej prípadná
neschopnosť zorganizovať zastupovanie strany sporu na požadovanej úrovni ide na ujmu strany sporu
alebo advokáta, nie súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/78/2010 zo dňa 20.04.2010,

6Cdo/75/2012 zo dňa08.08.2012). Keďže okresný súd mal za to, že žalovaný 1/ svoju prítomnosť
neospravedlnil vážnymi okolnosťami, tak správne neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania
právneho zástupcu žalovaného 1/, doručenú v deň pojednávania. Súd prvej inštancie správne poukázal
aj na judikatúru NS SR.

37. K dôvodom na odročenia pojednávania uvedených v žiadosti právneho zástupcu žalovaného
1/ a to nedodržanie lehoty 5 dní na prípravu, poukazuje odvolací súd na ust. § 178 ods. 2 CSP
, podľa ktorého sa predvolanie doručuje
strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo
dňom, keď sa má pojednávanie konať. Pri rozhodnutí o tom, či pojednávanie odročí, súd zváži, či

nedodržanie päťdňovej lehoty mohlo negatívne ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie. Dôvod na
odročenie pojednávania v takomto prípade nebude daný najmä v prípadoch, v ktorých súd dospeje k
záveru, že príprava na pojednávanie pre stranu nemohla byť spojená s vykonaním žiadnych osobitne
náročných činností, ako napríklad ďalšia porada zástupcu strany so stranou a podobne. Z uvedeného
je zrejmé, že ustanovenie, podľa ktorého majú mať strany spravidla najmenej 5 dní na prípravu na

pojednávanie, treba vyložiť v každom jednotlivom prípade s ohľadom na osobitosť procesnej situácie.

38. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí so záverom
súdu prvej inštancie v tom, že boli splnené podmienky pre neakceptovanie žiadosti právneho
zástupcu žalovaného 1/ na odročenie pojednávania a správne okresný súd pojednával v neprítomnosti

žalovaného 1/. Prípadná neschopnosť zorganizovať zastupovanie strany sporu - žalovaného 1/ na
požadovanej úrovni išla na ujmu žalovaného 1/ alebo advokáta, nie však súdu, pričom samotná zmena
právneho zastúpenia žalovaného 1/ vyvolaná zánikom zastúpenia, mohla byť dôvodom pre odročenie
pojednávania len výnimočne, čo nebol prejednávaný prípad. Navyše išlo vec prejednávanú od roku
2012, ktorá bola žalovanému 1/ známa, má právnické vzdelanie a teda dodržanie tejto lehoty v súvislosti

so zmenou právneho zástupcu nebolo akceptovateľné.

39. K odvolacej námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd poukazuje na
ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

40. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo
veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa Ústavného súdu SR „Z odôvodneniamusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade
s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho

rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ (I. ÚS 243/07). Požiadavku na kvalitu súdneho rozhodnutia zvýrazňuje vo
svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na
spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie

povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr.
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a
Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v
rámci odvolacieho konania.

41. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však náležitosti riadne odôvodneného rozhodnutia spĺňa, preto je
preskúmateľné, v jeho odôvodnení sú zrozumiteľné a jednoznačným spôsobom uvedené dôvody, ktoré
ho viedli k rozhodnutiu, preto ho nemožno považovať za arbitrárne.

42. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom I., IV., V., VIII. a IX. výroku ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a)bolo podané oneskorene,
b)bolo podané neoprávnenou osobou,

c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d)nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

44. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až
361. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať,
či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti
odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať
výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého
odvolaním. Formálna ujma môže vzniknúť vtedy, ak nebolo žalobe alebo návrhu vyhovené čo len sčasti,

ak súd prekročil žalobný návrh alebo prisúdil niečo iné, než čoho sa strana domáhala. Pokiaľ odvolací
súd dospeje k záveru, že takáto ujma sporovej strane nevznikla, odvolanie odmietne.

45. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 1/ proti II., III., VI. a VII. výroku, uvedenými nebolo rozhodnuté v
neprospech žalovaného 1/, preto podal odvolanie ako neoprávnená osoba proti týmto výrokom podľa

§ 386 písm. b) CSP.

46. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).