Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/174/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717010306
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2717010306.9

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Ladislava Révesa a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného P. L., nar. XX.XX.XXXX v
F., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 6T/131/2017-1237 zo dňa 15.07.2020, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 31.05.2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného P. L., nar. XX.XX. XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 6T/131/2017-1237 zo dňa 15.07.2020 bol
obžalovaný P. L., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom J. B. č. XXX/XX, V. - Q. uznaný vinným z obzvlášť

závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,

že

od mesiaca máj roku 2016 až do svojho zadržania dňa 21.09.2016 na rôznych miestach, najmä v
okrese Skalica a Senica od odsúdeného X. V. (odsúdený rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k.
6T/78/2017-1061 zo dňa 19.07.2017, právoplatný dňa 19.07.2017) neoprávnene kupoval psychotropnú
látku - metamfetamín, ktorú neoprávnene prechovával a následne predával konečným spotrebiteľom
obvykle za sumu 10,- EUR za jednu dávku, a to minimálne osobám:
T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., A. XXX/X,

X. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., F. A. XX/XXX,
F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX,
X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. V. XXX, V. - Q.,
F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, V. - Q., G. L., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom J., V.
nám. XXX/XX, prechodne bytom Q., X. 2,
K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., V. Z.. XXX/XX, prechodne bytom F. O., pričom metamfetamín

je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Za tieto skutky okresný súd uložil obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38
ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obžalovaného na

výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa
§ 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zároveň zrušil výrok o treste odňatia slobody vo výmere6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky, uložený mu skorším
trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/23/2019 zo dňa 11.04.2019, právoplatný dňa
08.06.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1
Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to digitálnej váhy zn. DIGITAL SCALE
s batériami a podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci stáva štát
- Slovenská republika. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné

protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 1237-1247.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného P. L., výsluchom svedkov X. V., F. J., X. B., F. A., T. L., G. L., K. X., prečítaním svedeckej

výpovede z prípravného konania X. E., prečítaním písomných prepisov z odpočúvania a záznamov
telekomunikačnej prevádzky, znaleckých posudkov, odborných vyjadrení, ako aj oboznámením
listinných dôkazov. Z takto vykonaného dokazovania mal za to, obžalovaný spáchal skutok tak, ako sa
mu kladie obžalobou za vinu. Obžalovaný si od mesiaca máj roku 2016 až do svojho zadržania dňa
21.09.2016 na rôznych miestach, najmä v okrese Skalica a Senica od odsúdeného X. V. neoprávnene

kupoval psychotropnú látku metamfetamín (pervitín), ktorú neoprávnene prechovával a následne
predával konečným spotrebiteľom (svedkom). Obžalovaný sa pri svojom prvom výsluchu sám priznal
k trestnej činnosti, opísal ako začal s predajom pervitínu, od koho pervitín kupoval, komu ho ďalej
predával, za akú sumu, na akých miestach, t.j. opísal presný priebeh páchania protiprávnej činnosti. Táto
jeho usvedčujúca výpoveď je v súlade aj s ostatnými dôkazmi. Následne, po tom, ako došlo k zmene

právnejkvalifikácietrestnéhočinuzozločinunaobzvlášťzávažnýzločin,obžalovanýzačalvinupopierať,
uviedol, že pervitín mal pre vlastnú potrebu, poprel, že by pervitín predával tretím osobám, uviedol, že
ak tak aj urobil, bolo to pod nátlakom. Takúto obranu obžalovaného súd neprijal, pretože nebola súladná
s predchádzajúcou výpoveďou, a navyše, je zrejmé, že k nej došlo vplyvom zmeny právnej kvalifikácie
skutku. Obrana obžalovaného bola rozptýlená viacerými dôkazmi, jednak jeho samotným priznaním sa,

a tiež výpoveďami svedka X. V., od ktorého pervitín nakupoval a ako aj ďalších svedkov, ktorým pervitín
predával. Ide pritom o svedkov, ktorých výpovede sú plne súladné medzi sebou navzájom, ale sú i
podporené ostatnými dôkazmi, a to prepismi z vykonaného odpočúvania a záznamov telekomunikačnej
prevádzky, zaistenými vecami pri domovej prehliadke a následnými zisteniami v rámci znaleckého
dokazovania. Svedkovia v hlavných bodoch zhodne vypovedali o tom, aký modus operandi bol typický

pre páchanie trestnej činnosti obžalovaným. Všetci svedkovia sa v zásadných bodoch v podstate zhodli.
Vypovedali dostatočne o tom, kto im drogu predával, akú drogu im predával, jej účinok, ako prebiehal
predaj, v akom časovom období im drogu predával, frekvenciu predaja, aké množstvo im predal a za
akú cenu. Všetci svedkovia zhodne uviedli, že bolo všeobecne známe, že obžalovaný predáva pervitín a
svedkovia ho za účelom kúpy pervitínu aj kontaktovali, popr. v niektorom prípade sám pervitín aj ponúkal.

Uviedli, že ho poznali pod prezývkou „Džim“. Svedkovia ďalej opísali, že obžalovaného kontaktovali na
jeho telefónnom čísle, pričom tento im následne pervitín doviezol na svojom aute Renault (červenej
farby) alebo na svojej motorke Yamaha (červenej farby) a zinkasoval od nich peniaze. Ďalej z výpovedí
svedkov vyplýva, že ako konzumenti kupovali pervitín od obžalovaného nie výnimočne, či náhodne, ale
pravidelne, opakovane, čo vyvracalo obhajobu obžalovaného. Obžalovaný je dílerom uvedenej drogy,

ktorej predaj vykonával za účelom zisku, pričom aj svedok X. V. obžalovaného usvedčil z dílerstva
pervitínu a tiež samotný obžalovaný sa k dílerstvu pervitínu pri svojom prvom výsluchu aj priznal. U
žiadneho zo svedkov, ktorí uvádzali, že od obžalovaného kupovali pervitín nebola zistená motivácia
klamlivo vypovedať a usvedčovať obžalovaného z dílerstva. Výpovede svedkov neboli vyvrátené
žiadnymi inými objektívnymi a vierohodnými dôkazmi, súd nemal dôvod im neveriť. Súd vyhodnotil ich

výpovede ako vierohodné, skutočnosti, ktoré uviedli sú verifikované nielen ich vzájomnou komparáciou,
ale sú v dobrom súlade i s ostatnými dôkazmi, resp. potvrdené i ďalšími dôkazmi, ako je výpoveď X.
V., prepismi z vykonaného odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky, zaistenými vecami pri
domovejprehliadkeanáslednýmizisteniamivrámciznaleckéhodokazovania. Obžalovanéhousvedčujú
ajďalšiedôkazy,atopísomnéprepisyzodpočúvaniaazáznamovtelekomunikačnejprevádzky,zktorých

je nepriamo vyvoditeľné, že komunikácia sa týkala aj predaja omamných a psychotropných látok a
prebiehala aj s osobami, ktoré boli vypočuté ako svedkovia. Z komunikácie je zrejmé, že obžalovaný
viackrát kontaktoval svojho dodávateľa X. V., je možné z komunikácie dedukovať, že mal záujem o
drogy, uvádzal mu, koľko peňazí má nachystaných, dohadovali si čas a miesto stretnutia a aj keď vniektorých momentoch komunikácia prebiehala v inotajoch, je zrejmé, že sa jedná o predaj omamných
a psychotropných látok. Obžalovaný bol usvedčený aj nepriamymi dôkazmi a to zaistenými vecami
pri domovej prehliadke a následnými zisteniami v rámci znaleckého dokazovania. U obžalovaného v

rámci vykonanej domovej prehliadky boli zabezpečené váhy zn. Digital Scale s batériami, inzulínové
striekačky, 2x zabalené a 1x prázdna, 94 x igelitové (plastové) vrecúško s tlakovým uzáverom, 1
x igelitové (plastové) vrecúško s tlakovým uzáverom, pričom následným znaleckým skúmaním bola
zistená prítomnosť stôp metamfetamínu v steroch z digitálnych váh zn. Digital Scale. Prítomnosť stôp
metamfetamínu bola pritom zistená dokonca aj v steroch z rúk obžalovaného. Obžalovaný bol nepriamo

usvedčený aj tým, že vo vzorke moču a krvi bol skríningovým vyšetrením zistený pozitívny výsledok
na metamfetamín. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa svojho protiprávneho
konania dopustil závažnejším spôsobom konania a to na viacerých osobách, teda minimálne na
troch osobách, keď úmyselným konaním predal omamné a psychotropné látky minimálne siedmym
osobám, pričom tieto osoby boli stotožnené, vypočuté a špecifikované v skutkovej vete obžaloby (ide o
svedkov). Je zrejmé, že obžalovaný predával drogy aj iným osobám, čo vyplýva z písomných prepisov

z odpočúvania a záznamov telekomunikačnej prevádzky, avšak tieto osoby neboli orgánmi činnými v
trestnom konaní stotožnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd obžalovaného uznal za
vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm.
c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona. Pokiaľ ide o uloženie trestu,

okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, ďalej na priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Závažnosť protiprávneho
konania obžalovaného bola vysoká, obžalovaný spáchal trestný čin spôsobom, ktorý nemožno pokladať
len za bežnú držbu omamných a psychotropných látok, naopak protiprávneho konania sa dopustil zo

zištného motívu, jednak v snahe zadovážiť si predajom metamfetamínu finančné prostriedky, ale i za
účelomuspokojeniasvojejzávislosti,pričomtentopredávalviacerýmosobám.Vovzťahukzavineniumal
súd preukázaný priamy úmysel. Okresný súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 4 x odsúdený, všetko na
podmienečnétrestyodňatiaslobody,naposledytrestnýmrozkazomOSSkalica6T/23/2019.Obžalovaný
sa dopustil viacerých priestupkov, ako pred spáchaním trestného činu, tak aj po ňom, má vyše 20

záznamov v ústrednej evidencii priestupkov MV SR, najmä na úseku cestnej premávky. Zo znaleckého
posudku MUDr. Moniky Gregorovej vyplýva, že u obžalovaného sa jedná o rozvinutú závislosť od
metamfetamínu (pervitínu), pričom obžalovaný sa nikdy nepodrobil žiadnej protitoxikomanickej liečbe.
Trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/23/2019 zo dňa 11.04.2019, právoplatný
08.06.2019 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.

1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným
odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky. Skutku sa dopustil dňa 03.12.2018. Trestný rozkaz
bol obžalovanému doručený dňa 30.05.2019 (pozn. nastali účinky vyhlásenia rozsudku). Skutku v tejto
trestnej veci sa dopustil od mesiaca máj 2016 až do 21.09.2016, teda skôr, ako bol Okresným súdom
Skalica pod sp.zn 6T/23/2019 vyhlásený odsudzujúci rozsudok (v danom prípade doručený mu trestný

rozkaz) za iný jeho trestný čin, preto mu okresný súd ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného
zákona. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy (prečin poškodzovania
cudzej veci a obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi), z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných
dvoma skutkami, bolo nutné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody za použitia asperačnej zásady

podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, s tým, že horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného
činu z nich najprísnejšie trestného (obzvlášť závažný zločin s hornou hranicou 15 rokov) sa zvýšila o 1/3,
teda upravená trestná sadzba bola v rozmedzí od 10 rokov do 20 rokov. U obžalovaného neboli zistené
žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Okresný súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam
obžalovanému uložil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona,

§ 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody na samej
dolnej hranici trestnej sadzby, a to vo výmere 10 rokov, nakoľko má za to, že vzhľadom na osobu
páchateľa, ktorý je recidivistom a na okolnosti prípadu, poukazujúc predovšetkým na zištný motív
konania obžalovaného, ako i predaj metamfetamínu viacerým osobám, si to vyžaduje účinná ochrana
spoločnosti pred obžalovaným a zároveň nie sú predpoklady, že by nápravu obžalovaného bolo možné

dosiahnuť inak. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zároveň zrušil výrok o treste odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky,
uložený mu skorším trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/23/2019 zo dňa 11.04.2019,
právoplatný dňa 08.06.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Pre výkon trestu odňatia slobody
obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keď mal za to, že jeho
náprava bude lepšie zaistená s miernejším režimom. Vzhľadom na to, že odsudzoval obžalovaného

za obzvlášť závažný zločin s poukazom na § 76 ods. 1 Trestného zákona mu obligatórne uložil aj
ochranný dohľad na 2 roky. Okresný súd zároveň rozhodol o treste prepadnutia digitálnej váhy zn.
DIGITAL SCALE s batériami, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia s poukazom na § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom vlastníkom
týchto vecí sa stáva štát - Slovenská republika. Napokon obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d)

Trestného zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou v zmysle návrhu
znalkyne, keď sa preukázala závislosť obžalovaného od metamfetamínu (pervitínu).

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie čo do výroku o vine, výroku
o treste ako aj proti konaniu, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo obžalovaný a jeho obhajca, ktoré
písomne odôvodnili na č.l. 1259.

Obžalovanývodvolanípodanomprostredníctvomsvojhoobhajcupoukazujenaprocesnýnávrhvzmysle
§ 23 Trestného poriadku na odňatie veci z dôvodu hospodárnosti, na ktorom naďalej zotrváva. Aj
napriek podanému návrhu okresný súd vo veci meritórne rozhodol. O návrhu na odňatie veci doposiaľ
nerozhodol Najvyšší súd SR, a teda okresný súd rozhodol vo veci ako nepríslušný súd. Príslušným na

rozhodnutie sa môže stať až po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods.
1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrenom rozsahu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý poukázal na totožnú otázku, ktorou sa

zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1Ndt/19/2020 zo dňa 19.11.2020, v ktorom poukázal
na nedôvodné a obštrukčne vznášané námietky zaujatosti, o ktorých súd v rámci predchádzania
obštrukčnosti nekoná. Okresný súd postupoval správne, keď o návrhu obhajoby na odňatie a prikázanie
veci podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku nekonal. Odvolanie obžalovaného a jeho obhajcu považuje
za nedôvodné.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 31.05.2022 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave, obhajcu a obžalovaného. Odvolací súd na verejnom zasadnutí oboznámil
prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, vyjadrením okresného prokurátora
k odvolaniu okresného prokurátora, odpisom z registra trestov na obžalovaného ako aj podstatným

obsahom spisu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry poukázala na zákonnosť rozsudku, rovnako zákonne
uložený trest a navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného
zotrval na dôvodov podaného odvolania, mal za to, že vo veci rozhodol zaujatý súd, ktorý nemal čakať
na námietku ale mal sa z rozhodovania vylúčiť sám.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie
v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného okresný súd jasne, zrozumiteľne
a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia

oprel a akými úvahami sa spravoval. Trest uložený obžalovanému považuje sa primeraný, zákonný a
spravodlivý. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim
z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a
odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:Ako prvé sa odvolací súd vysporiada s návrhom obžalovaného na odňatie a prikázanie veci, ktorý
odôvodnil zaujatosťou zákonného sudcu, ktorý rozhodoval o dohode o vine a treste spoluobžalovaného

X. V., a tým mal už vopred vytvorený názor o vine obžalovaného.

Inštitút odňatia a prikázania veci možno uplatniť len vtedy, ak pre tento postup existujú dôležité dôvody.
Dôležitými dôvodmi, ktoré Trestný zákon bližšie nedefinuje, sú pritom predovšetkým okolnosti, ktoré
zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i

na ostatných občanov a čo najrýchlejšie prejednanie veci. Medzi dôvody svedčiace pre odňatie veci
príslušnému súdu patrí tiež požiadavka zabezpečenia objektivity súdneho konania a spravodlivého
rozhodnutia v prípadoch, kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu. Námietku zaujatosti
však možno vznášať len proti tým sudcom, ktorí sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne
podieľajú a nie proti neurčitým osobám, napr. všetkým sudcom určitého súdu. Taktiež je nevyhnutné
uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho

alebo nezákonného rozhodovania v danej veci. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6
Ndt/18/2011 zo dňa 22.11.2011).

Návrh na odňatie a prikázanie veci podal obhajca obžalovaného po prvýkrát na hlavnom pojednávaní
dňa 15.07.2020 (č.l. 1234), na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej. Obhajca obžalovaného

navrhol odňať trestnú vec obžalovaného Okresnému súdu Skalica a prikázať ju Okresnému súdu
Bratislava I, pričom výslovne uviedol „bližšie dôvody návrhu nechcem uvádzať“. Po krátkom prerušení
hlavného pojednávania súd vyhlásil uznesenie (zápisnične zachytené na č.l. 1234 rub) o tom, že o
návrhu nebude rozhodovať, vzhľadom na to, že nešlo o kvalifikovaný návrh, a teda nebolo o čom
rozhodovať.

Odvolací súd s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie
NS SR 1Ndt/19/2020 zo dňa 19.11.2020) uvádza, že je pravdou, že okresný súd nerozhodol o návrhu
obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku samostatným
rozhodnutím, avšak o takomto návrhu rozhodovať ani nemal vzhľadom na absenciu základných

náležitostí vznesenej námietky. V tomto prípade tak stačilo ak by o tomto postupe učinil záznam
do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, ktorým postupom sa okresný súd
spravoval, keď o námietke rozhodol uznesením vyhláseným na hlavnom pojednávaní dňa 15.07.2020,
a tým sa vysporiadal s procesným návrhom obhajcu obžalovaného.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ďalšiu rozhodovaciu prax NS SR, ktorý už opakovane
konštatoval, že ak je oprávnenou osobou podaný návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods.
1 Trestného poriadku a je odôvodnený len procesným postupom orgánov činných v trestnom konaní
alebo súdu v konaní, o ktorom sa v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku nekoná, nie je logicky
a ani právne udržateľné rozhodovať o takomto návrhu podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku, ak

rozhodovanie z materiálneho hľadiska o tom istom je v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 Trestného
poriadku vylúčené - neprípustné. V takom prípade sa o návrhu na odňatie veci nekoná (per analogiam)
z dôvodov uvedených v ustanovení § 32 ods. 6 Trestného poriadku a dotknutý súd nevydáva o tom
žiadne rozhodnutie. Je však nevyhnutné túto skutočnosť procesne zaznamenať (napr. záznamom do
zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí) tak, aby bolo zrejmé, že návrh nezostal

nepovšimnutý. (uznesenie NS SR 1Ndt/19/2020 zo dňa 19.11.2020).

Uvedené možno analogicky vzťahovať na procesný návrh obžalovaného, ktorý neobsahoval žiadne
dôvody. V tomto prípade možno v celom rozsahu súhlasiť s okresným súdom, ktorý konštatoval, že táto
námietka nebola kvalifikovanou, pretože neobsahovala žiadne dôvody, pretože obhajca obžalovaného

výslovne uviedol, že dôvody námietky nebude uvádzať. Až v odvolacom konaní obhajca obžalovaného
doplnil dôvod návrhu na odňatie a prikázanie veci, a to skutočnosť, že rovnaký súd (zákonný sudca)
rozhodoval o schválení o dohode o vine a treste spoluobžalovaného v rovnakej (súvisiacej) trestnej veci.

V súvislosti s návrhom na odňatie a prikázanie veci, ktorý bol vznesený v odvolacom konaní, a ktorý už

obsahoval dôvod odvolací súd uvádza, že Trestný poriadok totiž v ust. § 23 a nasl. stanovuje presné
kritéria návrhu na odňatie a prikázanie veci (a tiež v § 31 kritéria pre vznesenie námietky zaujatosti)
tak, aby tento bol spôsobilý vyvolať konanie o odňatí veci, či vylúčení sudcu, prísediaceho, prípadne
inej osoby zúčastnenej v konaní. Tento procesný úkon musí byť vznesený bez meškania po tom, akosa strana trestného konania dozvedela o dôvodoch odňatia veci. Dôvody musia byť zrejmé už v čase
podania návrhu.

Odvolací súd poukazuje na to, že dohoda o vine a treste spoluobžalovaného X. V. (spoluobžalovaného)
bola schválená Okresným súdom Skalica dňa 19.07.2017 (č.l. 1060), t.j. 3 roky predtým, ako obhajca
obžalovaného podal návrh na odňatie veci. Schválenie dohody bol tým dôležitým úkonom, ktorým svoj
návrh odôvodnil, avšak o schválení dohody obhajca obžalovaného a rovnako obžalovaný objektívne
mohli a aj mali mať vedomosť už po jej schválení, a bezprostredne po uzatvorení namietať zaujatosť

súdu a navrhnúť odňatie veci, čo však neučinili.

Pokiaľ ide o samotný dôvod odňatia veci, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na dlhodobo ustálenú
prax NS SR, ktorý už opakovane konštatoval, že dôvodom pre vyslovenie zaujatosti sudcu, či dôvodom
pre odňatie veci nie je skutočnosť, že sudca rozhodoval o viacerých spoluobvinených v rovnakej
(súvisiacej) trestnej veci.

Prezumpcia neviny (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku) sa týka osoby obvineného v aktuálne vedenom
trestnom konaní a nie je porušená, ak sa o účasti tohto obvineného na žalovanej trestnej činnosti
zmieňuje výrok alebo odôvodnenie skoršieho či iného rozhodnutia súdu, ktorým bola odsúdená iná
osoba. Rovnako len voči odsúdenej osobe je založená prekážka právoplatne rozhodnutej veci - v

následne vedenom trestnom konaní teda môže byť stíhaná iná (ďalšia) osoba zo spáchania toho istého
činu. (judikát R 30/1998).

Súd schvaľuje dohodu o vine a treste bez vykonania dokazovania (ide o výnimku z pravidla podľa § 2
ods. 19 Trestného poriadku), pričom toto rozhodnutie vyvoláva v zmysle § 334 ods. 1 Trestného poriadku

právne účinky len vo vzťahu k obvinenému. To primerane platí aj o prijatí vyhlásenia obvineného, že
je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo vyhlásenia,
že nepopiera spáchanie takého skutku podľa § 257 ods. 5, 7 Trestného poriadku. Ak súd následne
rozhoduje o obžalobe podanej proti inému obvinenému (hoci zo spáchania činu pokrytého skôr
schválenou dohodou) alebo o vine iného obvineného (hoci zo spáchania činu pokrytého skorším prijatím

vyhlásenia o vine), vykonáva v tomto smere autonómne dokazovanie, bez akejkoľvek viazanosti skorším
schválením dohody alebo prijatím vyhlásenia o vine a nemôže pri rozhodovaní vychádzať zo schválenej
dohody alebo prijatého vyhlásenia.

Sudca, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní o dohode o vine a treste, neporušil prezumpciu neviny (§ 2 ods.

4 Trestného poriadku) vo vzťahu k inej osobe, ktorá sa mala podľa skutkovej vety dohody a rozsudku
podľa § 334 ods. 4 Trestného poriadku podieľať na trestnej činnosti obvineného; taký sudca nie je
vylúčenýpodľa§31ods.1Trestnéhoporiadkuzneskoršiehokonaniaoobžalobepodanejprotidotknutej
„inej osobe“ (môže ísť aj o spoluobžalovaného v tom istom konaní). Pravidlo uvedené v predchádzajúcej
vete platí aj vo vzťahu k sudcovi, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní o prijatí vyhlásenia obvineného o

vine podľa § 257 ods. 5, 7 Trestného poriadku a neskôr prejednávaná obžaloba sa týka inej osoby,
ktorá sa mala podľa rozsudku vyhláseného na podklade naposledy označeného ustanovenia podieľať
na trestnej činnosti obvineného, pričom môže ísť aj o spoluobžalovaného v tom istom konaní. (porovnaj
judikát R/11/2010-II).

Práve vyššie uvedeným je potom neopodstatnené a právne irelevantné vo vzťahu k otázke viny
obžalovaného P. L. to, že okresný súd rozhodoval o vine spoluobžalovaného X. V. zo skutku, ktorým bolo
pokryté aj protiprávne konanie obžalovaného L.. Odvolací súd hodnotí návrh obžalovaného na odňatie
a prikázanie veci ako špekulatívny návrh, ktorého cieľom malo byť dosiahnutie oddialenia meritórneho
rozhodnutia v jeho trestnej veci. Odvolací súd nevzhliadol žiadne prekážky na rozhodnutie okresného

súdu vo veci samej a ani na rozhodnutie, aby trestná vec bola Okresnému súdu Skalica odňatá. Rovnako
v danej veci nebol žiaden dôvod, aby zákonný sudca vo veci vzniesol námietku zaujatosti z vlastnej vôle.

Pokiaľ ide o spáchanie skutku, obžalovaný v odvolaní nijako nespochybňoval spáchanie skutku,
odvolaciu argumentáciu obmedzil výlučne na návrh na odňatie a prikázanie veci, s ktorou námietkou sa

odvolací súd vysporiadal v odôvodnení vyššie.

Aj napriek uvedenému odvolací súd len v stručnosti dodá, že v prejednávanej veci nemožno mať žiadne
pochybnosti o vine obžalovaného zo skutku na podklade obžaloby, pretože v konaní bol zabezpečenýcelý rad nielen priamych, ale i nepriamych dôkazov utvárajúcich reťaz svedčiacu o vine obžalovaného.
V prvom rade to bol sám obžalovaný, ktorý sa ešte v prípravnom konaní počas prvého výsluchu
priznal k spáchaniu skutku, svoje konanie oľutoval. Počas prvého výsluchu orgánom činným v trestnom

konaní podrobne a jasne ozrejmil, ako sa ku kúpe (zadováženiu) a následnému predaju pervitínu
dostal. Obžalovaný bol najprv bežným konzumentom, následne už pervitín predával širokému okruhu
konzumentov, pričom niektorí z nich ho ako svedkovia v tomto konaní priamo usvedčovali z predaja.
Obžalovaný nielenže označil mená svojich odberateľov, označil aj meno osoby (svedka X. V.), od ktorej
si omamné látky dlhodobo zadovažoval, neskôr už s cieľom ďalšieho predaja. Aj napriek tomu, že

obžalovaný následne pri druhom výsluchu v prípravnom konaní svoju protiprávnu činnosť čiastočne
popieral, túto druhú výpoveď odvolací súd hodnotí ako nedôveryhodnú, a to najmä s poukazom na
fakt, že druhej výpovedi predchádzala zmena právnej kvalifikácie skutku na obzvlášť závažný zločin,
a tým aj k hrozbe uloženia prísnejšieho vyššieho trestu. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný odmietol
vypovedať, čo len potvrdzuje účelovosť jeho konania. Aj napriek uvedenému však pre ustálenie viny bola
dostačujúca prvá výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kedy sa ku spáchaniu skutku priznal.

Výpoveď obžalovaného potvrdil svedok X. V. (spoluobžalovaný), od ktorého si obžalovaný dlhodobo
zadovažoval pervitín. Obaja sa zhodli v podstatných okolnostiach skutku, mieste, cene, množstve
a spôsobe predaja. Obaja sa navzájom usvedčovali, svedok V. mal navyše vedomosť o tom, akým
konzumentom obžalovaný ďalej pervitín predával a ako k predaju dochádzalo, nakoľko bol sám svedkom
toho, ako obžalovaný išiel predať pervitín svojim odberateľom. Svedok navyše nemal žiadnu motiváciu

krivo obviniť obžalovaného, mali priateľský vzťah.

Rovnako ďalší svedkovia (konzumenti) obžalovaného usvedčovali, všetci vypočutí svedkovia vypovedali
v podstate totožne, uviedli za ako sa s obžalovaným skontaktovali, ako prebiehal predaj, resp.
odovzdaniepervitínu.Všetcisvedkoviavypovedalivpodrobnostiachrovnako,čolennasvedčovalotomu,

že ich výpovede sú vierohodné a pravdivé. Svedkovia zhodne uviedli, že od obžalovaného kupovali
jednu dávku pervitínu za 10 eur, obžalovaný chodil na červenej motorke zn. Yamaha či vozidle Renault
červenej farby, drogy si kupovali podaním cez okienko auta, na odľahlých miestach, dohadovali sa
telefonicky, všetci svedkovia stotožnili obžalovaného dokonca jeho prezývkou, pod ktorou bol známy v
mieste svojho bydliska (L.). Svedkovia mali vedomosť o tom, že obžalovaný opravoval autá, občasne

pervitín ponúkol zadarmo, resp. výmenou.

Počas domovej prehliadky u obžalovaného boli nájdené predmety, ktoré možno jednoznačne spojiť s
páchaním drogovej trestnej činnosti (váha, striekačky, vrecúčka atď.), na týchto predmetoch boli navyše
zaistené stopy metamfetamínu. Počas prehliadky tela obžalovaného boli zistené stopy metamfetamínu

na aj steroch jeho rúk obžalovaného, v krvi ako aj v moči obžalovaného (išlo o totožné stopy ako na
zaistených predmetoch). Znaleckým skúmaním bola u obžalovaného zistená rozvinutá závislosť na
metamfetamíne (pervitíne) s potrebou protitoxikomanického liečenia, ktorému sa obžalovaný síce podľa
vlastných slov plánoval podrobiť, avšak nepodrobil sa.

Rovnako s prepisu záznamu odpočúvania telekomunikačnej prevádzky vyplýva intenzívna komunikácia
medzi obžalovaným a svedkom X. V. (spoluobžalovaným), v ktorej sa dohadujú na cene, kúpe a mieste
odovzdania pervitínu. V týchto záznamoch sa síce presne neuvádza doslovne omamná látka, pervitín,
amfetamín, z kontextu rozhovorov je to však celkom zrejmé. Rovnako i ďalšie záznamy z odpočúvania
a záznamu telekomunikačnej prevádzky nasvedčujú tomu, že obžalovaný sa po telefóne dohadoval s

rôznymi osobami na odbere a predaji omamných látok.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom nemožno mať žiadne pochybnosti o vine obžalovaného, tento sa
skutkunapodkladeobžalobydopustil,pričomakotrestnezodpovednýpáchateľkonalvpriamomúmysle.
Odvolací súd záverom k uznaniu viny obžalovaného uzatvára, že v trestných veciach musia byť dôkazy

nad slnko jasnejšie (lat. In criminalibus probationes debent esse luce clariores), tak ako je to aj v tomto
prípade.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie
trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo

vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má
zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale
má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia
medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestutak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu
a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a
teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu

SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To 7/2013).

Pokiaľ ide o uloženie trestu, vzhľadom na spáchanie skutku v tejto trestnej veci skôr, ako bol
obžalovanému doručený trestný rozkaz Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/23/2019 zo dňa 11.04.2019
bolo nutné obžalovanému ukladať súhrnný trest podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu, t.j. podľa

trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný. V tomto prípade bolo nutné vychádzať z trestnej
sadzby 10-20 rokov (upravenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona), pričom okresný súd správne u
obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.

Pri ukladaní trestu bolo nutné prihliadnuť na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ štyrikrát
súdne trestaný, v registri priestupkov má početné záznamy za priestupky na úseku cestnej premávky,

pričom hoci tieto priestupky nesúvisia s drogovou trestnou činnosťou, preukazujú sklony obžalovaného
k porušovaniu zákonných noriem. V danej veci bolo nutné prihliadať aj na postoj obžalovaného k
trestnej činnosti, kedy počas konania podľa názoru odvolacieho súdu účelovo menil obhajobu, jeho
odvolacie námietky boli účelové, čiastočné obštrukčné a špekulatívne a tiež jeho procesné správanie
počas konania, kedy sa opakovane vyhýbal konaniu predkladaním lekárskych správ, ktoré nespĺňali

náležitosti riadneho ospravedlnenia. Obžalovaný aj napriek prvotnému priznaniu sa následne popieral
svoje protiprávne konanie, v prípade obžalovaného ide o typického dílera omamných látok, ktorý si
omamné látky zabezpečoval vo väčšom množstve od svojho stáleho predajcu a tieto následne predával
konzumentom na rôznych miestach. O obžalovanom bolo v mieste jeho bydliska známe, že je dílerom
drog, okrem svedkov, ktorí vypovedali v tejto trestnej veci predával omamné látky aj ďalším osobám,

ktoré sa však nepodarilo stotožniť. Predaj drog bol zdrojom obživy obžalovaného, pričom predajom
ohrozil život a zdravie viacerých ľudí, čím spáchal čin závažnejším spôsobom konania.

Odvolací súd má za to, že uložený trest obžalovanému v trvaní 10 rokov je vzhľadom na všetky okolnosti
prejednávanej veci primeraným trestom, pričom ide o trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby. V

tomto prípade neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by zároveň odôvodňovali mimoriadne
zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Správne okresný súd obžalovaného na výkon
uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Nakoniec správne rozhodol aj o treste prepadnutia veci a uloženia ochranného dohľadu v trvaní 2 roky.
Vzhľadom na to, že obžalovaný bol dlhoročným užívateľom omamných látok, znaleckým skúmaním bol

u obžalovaného diagnostikovaný rozvinutý syndróm závislosti, a znalec indikoval protitoxikomanické
liečenie bolo správnym aj rozhodnutie o ochrannom protitoxikomanickom liečení ambulantnou formou.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.