Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sa/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200369
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7021200369.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnom spore žalobcu: A. B., bytom

C. XXX/XX, D. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10,
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X, zo dňa
18.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Košice dňa 26.01.2021 požiadal
o invalidný dôchodok.

2. Prvostupňový správny orgán – Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 16.03.2021 zamietla žiadosť žalobcu podľa ust. § 70 ods.1 a § 71 ods.1 zákona č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnejpoisťovne,pobočkyKošicezodňa26.01.2021žalobcaniejeinvalidnýpodľa§71ods.1zákona

č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola určená na 30%.

3. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie. V ňom uviedol, že
nesúhlasí s rozhodnutím ani s lekárskym posudkom. Žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu.

4. V odvolacom konaní bol na základe doterajšej zdravotnej dokumentácia a k odvolaniu priložených
lekárskych správ opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu a to posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálne poisťovne, pobočky Košice dňa 27.04.2021, ktorý odvolaniu nevyhovel a predložil
spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie. Tento opätovne posúdil
zdravotný stav žalobcu na základe dostupnej lekárskej dokumentácie. Po celkovom posúdení
zdravotnéhostavumalposudkovýlekárSociálnejpoisťovne,ústrediezato,žerozhodujúcimzdravotným
postihnutím je zhubný nádor prostaty T1-2 N0 M0, ktorý odôvodňuje zaradenie do kapitoly XII – choroby

mužských pohlavných orgánov, položka 5 – zhubný nádor prostaty, písmeno a), prílohy č.4 zákona č.
461/2003 Z. z. – po odstránení v rannom štádiu (T 1-2, N0, M0) s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 30%. Dolná hranica percentuálneho rozpätia je stanovená vzhľadom na dobrý efekt
liečby s poklesom markeru špecifického pre prostatu (poklesom prostaticky špecifického antigénu )až na nulu. Ostatné zdravotné postihnutia u žalobcu sú svojim charakterom a klinickým priebehom
posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť účastníka konania je 30%, invalidita nevznikla. Žalobca nie je invalidný podľa § 71

ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Preto bolo
napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18.05.2021 odvolanie zamietnuté a bolo
potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.03.2021,
ktorým bola žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá.

II. Správna žaloba

5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo XXX
XXX XXXX X zo dňa 18.05.2021. Má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia a je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Namieta nesprávnosť posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
Poukázal na to, že k odvolaniu priložil notárom overené lekárske správy, kde sa píše, že má pracovné
obmedzenieabolamupriznanázávažnosťchorobyprichronickejformevbodoch625,doc.MUDr.Pavol
Dubinský, PhD. mu dal správu o tom, že má kardio s vysokým rizikom a posudkový lekár ho ohodnotil
na mieru funkčnej poruchy na 30%, kde pri jeho diagnóze je pri stabilizácii zdravotného stavu (do piatich

rokov od stabilizácie) miera funkčnej poruchy na 30%. Primár doc. MUDr. Pavol Dubinský, PhD. nariadil
dlhodobú liečbu, kde počas onkologickej liečby je miera funkčnej poruchy 80-90%. Poukázal aj na to,
že má degeneratívne zmeny na chrbtici a miera funkčnej poruchy je 40-50%.

Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.07.2021 uviedol, že žalobca v odvolacom konaní
nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Subjektívne
presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotný stav zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho

následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti,
ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi
posudkových lekárov a odborných lekárov neboli zistené žiadne rozpory. Posudky posudkových
lekárov spĺňajú požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, vysporiadávajú sa so všetkými
rozhodujúcimi dôkazmi, sú v nich zohľadnené všetky zdravotné postihnutia žalobcu. Prvostupňové

rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, zodpovedalo zákonu. Zákon nevylučuje
možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových
dôkazov. Žalobca však v rámci odvolacieho konania nepredložil nové dôkazy, tieto predložil až po
vydaní napadnutého rozhodnutia k správnej žalobe. K tomuto žalovaný uviedol, že žalobca má
v prípade zhoršovania zdravotného stavu možnosť opakovane požiadať o prehodnotenie zdravotného

stavu. V čase posudzovania zdravotného stavu nebola zistená taká zmena v zdravotnom stave,
ktorá by odôvodňovala priznanie invalidity. Posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav na základe
vtedy dostupných lekárskych nálezov. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca bol povinný označiť
dôkazy na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre nárok na invalidný dôchodok v rámci konania
prehodnotenie zdravotného stavu, resp. odvolacieho konania. Postup a rozhodnutie tak prvostupňového

správneho orgánu ako druhostupňového správneho orgánu bol v súlade s platnými právnymi predpismi.
Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového
stavu bolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci, a skutkový stav, ktorý žalovaná vzala za základ
napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s administratívnym spisom, vrátane v ňom obsiahnutej
lekárskej dokumentácie a zhodnými závermi posudkových lekárov sociálneho poistenia. Preto žiada,

aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

7. K námietke žalobcu, že posudkový lekár nesprávne posúdil jeho zdravotný stav, pretože z lekárskych
správ doložených k odvolaniu vyplýva, že má pracovné obmedzenie a bola mu priznaná závažnosť
choroby pri chronickej forme (625 bodov) žalovaná uviedla, že už v odbornom lekárskom posudku

z 06.05.2021 je uvedené, že žalobca bol opakovane vyšetrený v ambulancii pracovného lekárstva.
Počet bodov, ktorý žalobca uvádza - 625 je v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia,
vystaveného Klinikou pracovného lekárstva v Košiciach, ktorý sa však spracováva a vydáva podľa
zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ide však o dvenezávislé dávky a posudzovanie sa realizuje podľa dvoch nezávislých zákonov. K tomuto žalovaný
uviedol, že dňa 19.04.2021 bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Košice realizovaná kontrola bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia (zákon č. 437/2004 Z. z.) a žalobcovi bola aj uznaná podľa tohto
zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v plnej výške 625 bodov a odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia tak bolo vysporiadané. Zároveň dňa 03.05.2021 bola posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zrealizované posúdenie poklesu
pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty pre danú chorobu z povolania. Pri posudzovaní poklesu

schopnosti na účely úrazovej renty posudkový lekár neskúma pokles pracovných schopností voči
všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol žalobca eventuálne vykonávať, ale len voči jednému,
konkrétnemu, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikla choroba z povolania. Týmto
sa zásadne odlišuje posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazových dávok od
posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity, ktorá sa posudzuje podľa zákona č. 461/2003 Z. z.

8. K námietke žalobcu že mu doc. MUDr. Dubinský. PhD. dal správu, že má ochorenie s vysokým rizikom
a posudkový lekár jeho zdravotný stav určil s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
na 30% žalovaný uviedol, že miera funkčnej poruchy sa stanovuje iba pri posudzovaní zdravotného
stavu podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., pričom pri jeho diagnóze po stabilizácii zdravotného
stavu spravidla po 2 rokoch. Zaradenie zhubného nádoru prostaty, ktoré bolo diagnostikované u žalobcu,

bolo zrealizované pri posudzovaní jeho nároku na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
podľapresnýchkritériíštádiaochoreniaT2cN0M0,čižebezpostihnutialymfatickýchuzlín,bezmetastáz.
V zákone č. 461/2003 Z. z. sa zdravotný stav posudzuje podľa daného najfrekventovanejšieho systému
hodnotenia onkologických ochorení (TNM : Tumor – nádor, N – postihnutie lymfatických uzlín, M –
prítomnosť metastáz). U žalobcu sa nejedná o pokročilé štádium ochorenia. Klasifikácia T2cN0M0 nie je

pokročilé štádium ochorenia, nie sú postihnuté lymfatické uzliny a nie sú prítomné metastázy. Ochorenie
u žalobcu nespĺňa kritéria zaradenia podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov do kapitoly XII – choroby mužských pohlavných orgánov, položky 5 - zhubný nádor prostaty,
písmena b).

9. Pokiaľ žalobca namieta, že má degeneratívne zmeny na chrbtici, žalovaný poukazál na to, že
zobrazovacími metódami CT a MR driekovokrížovej časti chrbtice boli verifikované degeneratívne
zmeny stavov a vyklenutie medzistavcových platničiek. Posudková medicína sa zoberá vo všeobecnosti
chorobnými zmenami dokumentovanými klasickou medicínou, pričom však zhodnocuje predovšetkým
z nich vyplývajúci funkčný postih a to z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Samotné

rontgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles
schopnosti zárobkovej činnosti. Posudkový lekár je povinný vypracovať lekársky posudok na základe
objektívneho klinického nálezu, t.j. funkčného stavu. V objektívnom klinickom neurologickom náleze
aj novodobom doloženom odbornom vyšetrení z apríla 2021 je prítomné mierne funkčné postihnutie,
stoj na špičkách a pätách vykoná, je bez motorického deficitu, bez úbytku svalovej hmoty, bez poruchy

citlivosti, chôdza je samostatná, bez pomôcok. Takéto chronické bolesti chrbta, ktorými žalobca trpí,
bez trvalého ťažkého dráždenia nervov a svalov, bez porúch citlivosti, bez úbytku svalovej hmoty, bez
motorického deficitu, s normálnym postojom a chôdzou nezodpovedajú žiadanému rozpätiu 40 – 50
%. Nie sú splnené kritéria pre zaradenie do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu,
oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 – degeneratívne zmeny

na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov.

10. Žalobcovi bolo zaslané vyjadrenie žalovaného na repliku, v ktorej (zo dňa 20.08.2021) v krátkosti
opätovne poukázal na lekárske správy od doc. MUDr. Dubinského, PhD. Zároveň uviedol, že trvá na

tom, aby mu bol priznaný plný invalidný dôchodok.

11. Replika bola zaslaná žalovanej na dupliku, táto však na ňu žiadnym spôsobom nereagovala.

12. Keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal o nariadenie pojednávania, súd vo veci rozhodol na

verejnom vyhlásení rozsudku dňa 31.05.2022.

Právne posúdenie13. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

14.Podľa§71ods.2zákonaosociálnompoisteníDlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

15. Podľa § 71 ods.3 zákona o sociálnom poistení Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 71 ods.4 zákona o sociálnom poistení Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

17. Podľa § 71 ods.5 zákona o sociálnom poistení Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

18. Podľa § 71 ods.6 zákona o sociálnom poistení Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

19. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie
je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí

sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

20. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

21. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa – Sociálnej poisťovne, ústredie,
ktorým žalobcovi nebol priznaný invalidný dôchodok. V tomto prípade sa jedná o žalobu vo veciach
sociálneho poistenia (§ 199 SSP). Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím
žalovaného z dôvodu, že nebol dostatočne posúdený jeho zdravotný stav. Namieta teda nedostatočne

zistenie skutkového stavu (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno e) SSP). A zároveň namieta aj
nesprávne právne posúdenie.

22. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánuje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého
stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s
administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou

právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol
dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým
sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný
sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom
odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych
noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

24. Z obsahu žaloby a z obsahu napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že medzi účastníkmi konania
bola v podstate spornou žalovanou určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
rozsahu 30 %, ktorá skutočnosť mala za následok prijatie záveru, že žalobca nie je podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

25. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na to, že s poukazom na ustanovenie
§ 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať
výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia. Inak povedané, nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnom
okamihu, čo znamená, že nemôže zohľadniť tvrdenia žalobcu uvedené v neskorších podaniach alebo
uvedené na pojednávaní.

26. Zákon o sociálnom poistení na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok stanovuje konkrétne

zákonné podmienky (§ 71 ods. 1 až ods. 8), pri splnení ktorých sa poistenec považuje za invalidného. Ide
o osobu, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ide o zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok) má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom
jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. To
znamená, že táto sa určí vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. V prípade žalobcu
rozhodujúcimzdravotnýmpostihnutímjezhubnýnádorprostatyT1-2N0M0,ktorýodôvodňujezaradenie
do kapitoly XII – choroby mužských pohlavných orgánov, položka 5 – zhubný nádor prostaty, písmeno

a), prílohy č.4 zákona č. 461/2003 Z. z. – po odstránení v rannom štádiu (T 1-2, N0M0) s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Dolná hranica percentuálneho rozpätia je stanovená
vzhľadom na dobrý efekt liečby s poklesom markeru špecifického pre prostatu (poklesom prostaticky
špecifického antigénu) až na nulu. Ostatné zdravotné postihnutia u žalobcu sú svojim charakterom
a klinickým priebehom posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie. Miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je 30%, Správny súd v tejto súvislosti
ešte dodáva, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nesčítavajúzajednotlivézdravotnépostihnutia,alevzmysleustanovenia§71ods.8zákonaosociálnom
poistení možno mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť, avšak naviac o 10%
za podmienky, že závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť.

27. Správny súd mal obsahom vyššie uvedených odborných lekárskych posudkov (lekársky posudok zo
dňa 26.01.2021 a zo dňa 06.05.2021) preukázané, že v nich boli náležite zohľadnené všetky žalobcom
predložené lekárske nálezy s tým, že záver odborných lekárskych posudkov v nich nachádza dostatočný

základ.

28. Správny súd upriamuje pozornosť žalobcu na to, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zozdravotnej dokumentácie, pričom je výlučne v jeho možnostiach, aby absolvoval konkrétne lekárske
vyšetrenia, ktorými by následne preukázal, že spĺňa zákonné podmienky na priznanie invalidného
dôchodku.

29. Pokiaľ ide o jednotlivé námietky žalobcu, súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou
žalovaného k týmto námietkam, tak ako ich uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 21.07.2021 a tak ako
ich aj sú uviedol v odôvodnení tohto rozsudku v bodoch 7 – 9 opätovne súd upriamuje pozornosť
žalobcu na to, že v tomto prípade išlo o posúdenie jeho zdravotného stavu na účely invalidity, pričom

tak ako uviedol žalovaný, jedná sa o úplne odlišné posudzovanie podľa zákona č. 431/2003 Z. z. ako
posudzovanie poklesu schopnosti na účely úrazových dávok, kde sa zdravotný stav posudzuje podľa
zákona č. 437/2004 Z. z., teda ide o dve nezávislé dávky a posudzovanie sa vykonáva podľa dvoch
odlišných zákonov.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má správny súd za to, že skutkový stav bol v danom

prípade zistený náležite, keď žalovaný vychádzal z odborných lekárskych posudkov (lekársky posudok
zo dňa 26.01.2021 a zo dňa 06.05.2021) vypracovaných na základe doložených lekárskych nálezov,
ktoré dostatočne preukazujú zásadnú skutočnosť a to, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko nebol v jeho prípade pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav stanovený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou, ktorú skutočnosť aj náležite generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení svojho
rozhodnutia odôvodnil.

31. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný dôvod podľa ust. §
191 ods.1 písmeno c) SSP) táto nebola v konaní úspešná a nebola dôvodom pre zrušenie napadnutého

rozhodnutia. Súd má za to, že tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný správne posúdili
zistený skutkový stav po právnej stránke a na tento aplikovali správne ustanovenia príslušných právnych
predpisov – zákona č. 461/2003 Z. z.

32. Záverom správny súd ešte dáva žalobcovi do pozornosti, že pokiaľ sa jeho zdravotný stav zhoršuje,

ako tvrdí v žalobe a k tomu aj doložil nové lekárske správy, je oprávnený a je to zároveň aj namieste
opätovne požiadať o invalidný dôchodok a o prehodnotenie zdravotného stavu, pričom jeho zdravotný
stav bude následne posudzovaný a to na základe doteraz predložených lekárskych nálezov, ako aj
nových lekárskych nálezov, ako aj údajov vyplývajúcich zo zdravotnej dokumentácie.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
Správneho súdneho poriadku, zamietol.

34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods.1 SSP v spojení s ust. § 168 SSP, v zmysle
ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech

celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca
od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia,

údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal
za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).