Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/471/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405207000
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1405207000.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci žalobcu: V. H., nar.:

XX.XX.XXXX, trvale bytom obec D. W., proti žalovanému: Slovenská republika - Armáda SR, zast.
Vojenskýmúradompreprávnezastupovanie,ZaKasárňou3,Bratislava,ourčenieneplatnostiskončenie
pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.04.2001 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede zo dňa

20.11.2000, ktorou bol rozviazaný pracovný pomer vzniknutý na základe pracovnej zmluvy zo dňa
01.03.1999 medzi Vojenským útvarom Y. a žalobcom. Žalobca tiež žiadal, aby súd prehlásil pracovnú
zmluvu č. XXX/X-XXX za neplatnú.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.03.1999 nastúpil do pracovného pomeru u Vojenského
útvaru XXXX Y., s ktorým subjektom dňa 02.03.1999 uzatvoril pracovnú zmluvu. Od 06.05.1999 do
05.08.2000 bol nepretržite práceneschopný. Dňa 25.08.1999 mu bolo zo strany Vojenského útvaru

XXXX Y. doručené zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe ku dňu 31.08.1999. Proti tomuto
zrušeniupracovnéhopomerudňa29.10.1999podalžalobuoneplatnosťnaOkresnomsúdevMalackách
a konanie sa viedlo pod sp. zn. 6C/76/00. Uznesením súdu zo dňa 28.06.2000 sp. zn. 6C/76/00 bolo
konanie zastavené, pretože súd skonštatoval, že Vojenský útvar Y. nemá spôsobilosť mať práva a
povinnosti, a preto nemôže vystupovať pred súdom a byť účastníkom tohto konania.

3. Žalobca ďalej vo svojej žalobe uviedol, že po ukončení dočasnej práceneschopnosti dňom 05.08.2000

nenastúpil na pokračovanie v zamestnaní vo Vojenskom útvare XXXX Y., pretože ak uzatvoril pracovnú
zmluvu so subjektom, ktorý nemá mať práva a povinnosti, také vykonávanie pracovného pomeru by
nebolo právne ničím chránené a také riziko podstúpiť nechcel. Dňa 01.12.2000 od Vojenského útvaru
Kuchyňa obdržal výpoveď z pracovného pomeru podľa § 46 ods. 1, písm. f) Zák. práce. Táto výpoveď
podľa žalobcu nemôže byť platná, pretože ju vystavil subjekt, ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 22.08.2001. Namietal v ňom,

že výpoveď zo dňa 20.11.2000 nebola daná žalobcovi Vojenským útvarom XXXX Y., ale veliteľom
uvedeného útvaru. Žalovaný uviedol tiež, že žalobca podal dňa 29.10.1999 na Okresný súd Malacky
žalobu o neplatnosť zrušenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, avšak konanie v predmetnej veci
uznesením č.k. 6C/76/00 zo dňa 28.06.2000 podľa § 104 ods. 1 OSP zastavil z dôvodu, že Vojenskýútvar 4990 Kuchyňa nemá právnu subjektivitu, pričom nedostatok právnej subjektivity je neodstrániteľný
nedostatkom podmienok konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

5.Žalovanýtiežpoukázalnatúskutočnosť,akýzmyselmápodanážaloba,keďžalobcaposkončeníjeho
práceneschopnosti dňom 05.08.2000 nenastúpil do zamestnania na Vojenskom útvare XXXX Y. a sám
uvádza, že ani nechcel nastúpiť, a to z odôvodnením, že ak uzatvoril pracovnú zmluvu so subjektom,
ktorý nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, takéto vykonávanie pracovného pomeru by nebolo ničím
chránené, a takéto riziko nechcel podstúpiť.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že z obsahu pracovnej zmluvy č. XXX/X-XXX zo dňa
01.03.1999 vyplýva, že predmetná pracovná zmluva nebola uzatvorená medzi Vojenským útvarom
XXXX Y. a žalobcom, ale medzi Vojenskou správou, zast. veliteľom Vojenského útvaru XXXX Y.
a žalobcom. Vojenský útvar XXXX Y. je v pracovnej zmluve uvedený len ako „legislatívna skratka“.
Žalovaný poukázal na čl. 2 vtedy platného Pracovného poriadku pre občianskych zamestnancov

Vojenskej správy, podľa ktorého za organizáciu sa v zmysle ustanovenia § 8 Zák. práce, považuje
Vojenská správa ako celok. Tiež podľa čl. 4 Pracovného poriadku, všetky právne úkony v
pracovnoprávnych vzťahoch, okrem zastupovania útvaru v konaní pred súdmi a uzatvárania, zmeny
a skončenia pracovných pomerov s občianskymi zamestnancami MO SR, ktorých okruh bude určený
osobitným rozhodnutím Ministra obrany SR, robí veliteľ útvaru, alebo osoby ním splnomocnené v

súlade so zákonníkom práce a príslušnými vojenskými predpismi. Preto na základe pracovnej zmluvy č.
390/7-196 zo dňa 01.03.1999 riadne vznikol medzi stranami sporu pracovný pomer, pričom výpoveď dal
žalobcovi na to v zmysle ustanovenia čl. 4 Pracovného poriadku oprávnený subjekt - veliteľ Vojenského
útvaru 4990 Kuchyňa. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

7. Žalobca sa nedostavil na pojednávanie na termín dňa 06.10.2020. Svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil tým, že patrí medzi osoby, ktoré môžu byť bezprostredne ohrozené na svojom zdraví
z dôvodu pandémie koronavírusu. Pojednávanie preto žiadal odročiť, čo nepovažoval za problém
vzhľadom na dĺžku konania.

8. Na pojednávanie dňa 06.10.2020 sa riadne dostavil právny zástupca žalovaného. Žiadal súd, aby
sa vysporiadal s pasívnou vecnou legitimáciou na strane žalovaného, keďže žalobca žaluje Slovenskú
republiku - Armádu SR a pritom pracovnú zmluvu zo dňa 01.03.1999 uzavrel s Vojenskou správou
v zastúpení veliteľom Vojenského útvaru XXXX Y.. Žalovaný do spisu založil Pracovný poriadok
Ministerstva obrany SR zo dňa 30.06.1993, ktorý bol platný v čase uzatvárania pracovnej zmluvy so

žalobcom. Poukázal na hlavu I, ods. 1 - Všeobecné ustanovenia Pracovného poriadku, ďalej na ods.
4, v ktorom sa uvádza koho je potrebné považovať za útvary pre účely Pracovného poriadku. Tiež
poukazoval na ods. 4 hlavy I Pracovného poriadku. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca zle označil
žalovaného, ktorým mala byť buď príslušná Vojenská správa, alebo Ministerstvo obrany SR, čo rieši
práve ods. 2 hlavy I Pracovného poriadku Ministerstva obrany SR.

9. Žalovaný uviedol ďalej aj to, že pracovný pomer so žalobcom bol skončený dvoma právnymi úkonmi,
a to zrušením pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 16.08.1999 č. XXX/XX-XXX, čo bolo
žalobcovi doručené dňa 28.08.1999. Na základe tohto skončil pracovný pomer vzniknutý medzi stranami
sporu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.1999 č. 390/7-196 dňom 31.08.1999. Toto skončenie

pracovného pomeru žalobca spochybňoval a na tunajšom súde podal žalobu o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Okresný súd v Malackách rozhodoval v tejto veci vo
svojom konaní sp. zn. 6C/76/2000 a bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 28.06.2000 tak, že konanie
bolo zastavené preto, lebo neboli splnené podmienky konania. Vo veci rozhodoval odvolací aj dovolací
súd, pričom odvolací súd prvostupňové uznesenie potvrdil a dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol.

Týmto spôsobom bola preto otázka skončenia pracovného pomeru žalobcu vyriešená.

10.Včase,keďžalobcanamietalskončeniepracovnéhopomerubolúčinný§61ods.1Zákonníkapráce,
ktorý predpokladal, že pracovný pomer trvá aj naďalej. Žalovaný preto žalobcu vyzval listom zo dňa
03.09.1990, aby po skončení práceneschopnosti okamžite nastúpil na svoje pôvodné pracovné miesto,

keďže žalobca bol v tom čase práceneschopný. Žalobca na to reagoval tak, že žalovanému oznámil
svojim listom zo dňa 22.09.1999, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ale je to dôležité len pre prípadné
rozhodnutie súdu o tom, od kedy mu bude patriť náhrada mzdy po ukončení práceneschopnosti. Aj
v neskoršom období žalovaný žalobcu vyzýval, aby nastúpil do práce, čo žalovaný nikdy neurobil.Žalovaný preto rozviazal so žalobcom pracovný pomer výpoveďou zo dňa 20.11.2000, čo bolo ešte v
čase, keď nebolo právoplatne rozhodnuté v konaní Okresného súdu Malacky č.k. 6C/76/00, keďže v
dôsledku odvolania žalobcu rozhodoval krajský súd a o dovolaní Najvyšší súd SR. Keďže skončenie

pracovného pomeru dané žalobcovi výpoveďou - zrušením pracovného pomeru v skúšobnej dobe je
platné, neexistuje na určení požadovanej neplatnosti skončenia pracovného pomeru, tak ako o to žiada
žalobca, žiaden naliehavý právny záujem.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s písomným vyjadrením k žalobe zo dňa

22.08.2001, s pracovnou zmluvou uzavretou medzi Vojenským útvarom XXXX Y. a žalobcom č. XXX/X-
XXX zo dňa 01.03.1999, s listom zo dňa 20.11.2000 č. C.-XXX/XX-X - rozviazaním pracovného pomeru
výpoveďou daným Vojenským útvarom 4990 Kuchyňa žalobcovi, spisovou korešpondenciou žalobcu a
žalovaného týkajúcou sa skončenia pracovného pomeru, s ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

12. Dňa 01.03.1999 bola uzavretá medzi Vojenským útvarom XXXX Y. a žalobcom pracovná zmluva
č. XXX/X-XXX. Na základe tejto pracovnej zmluvy žalobca nastúpil do práce dňa 01.03.1999 a bol
dohodnutýdruhprácetechnik-energetik.MiestovýkonuprácebolodohodnutéVÚXXXX Y.-pracovisko
I., letisko Y.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Bola dohodnutá 3-mesačná skúšobná
doba do 31.05.1999.

13. Listom zo dňa 16.08.1999 č. 390/21-120 veliteľ VÚ 4990 Kuchyňa zaslal žalovanému oznámenie o
zrušení pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer sa končí dňom 31.08.1999.

14. Podľa Hlavy I Pracovného poriadku pre občianskych zamestnancov vojenskej správy zo dňa

30.06.1993, bodu 1. Pracovný poriadok pre občianskych zamestnancov vojenskej správy (ďalej len
„pracovný poriadok“) je záväzný pre:

a) všetkých zamestnancov rezortu ministerstva obrany (ďalej len „občiansky zamestnanec“), s výnimkou
zamestnancov štátnych podnikov, ktorých zakladateľom je MO SR, ktorí sú v pracovnom pomere podľa

ustanovenia § 11 ods. 1 Zákonníka práce,
b) riaditeľov, vedúcich, náčelníkov, veliteľov (ďalej len „veliteľ“) na všetkých riadiacich a veliteľských
stupňoch.

Na zamestnancov činných na základe uzavretých dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného

pomeru sa pracovný poriadok vzťahuje, iba ak to vyplýva z uzavretých dohôd.

Podľa bodu 2 zamestnávateľmi v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 Zákonníka práce sa na účely tohto
pracovného poriadku rozumejú MO SR, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v pôsobnosti
MO SR (ďalej len „vojenská správa“)

Podľa bodu 3 za útvary sa na účely tohto pracovného poriadku považujú Úrad MO SR, Generálny
štáb Armády Slovenskej republiky, sekcie, samostatné útvary, úrady a zariadenia MO SR, rozpočtové
organizácie, príspevkové organizácie, veliteľstvá, vojenské zväzky, vojenské základne, vojenské útvary,
vojenské zariadenia, vojenské obranné spravodajstvo, vojenská spravodajská služba a vojenská polícia.

Podľa bodu 3 právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v zmysle ustanovenia § 9 Zákonníka práce
(okrem uzavierania, zmeny a skončenia pracovných pomerov s občianskymi zamestnancami MO SR,
ktorých okruh určuje osobitné rozhodnutie Ministra obrany SR) robí za MO SR veliteľ útvaru; právne
úkony v pracovnoprávnych vzťahoch ostatných zamestnávateľov uvedených v článku 2 robí štatutárny

orgán, alebo osoby ním písomne poverené v súlade so Zákonníkom práce. Poverenie sa musí uverejniť
v rozkaze štatutárneho orgánu.

15. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu zo dňa 01.03.1999 súd zistil, že zo strany
žalovaného bola uzavretá vojenskou správou, zastúpená veliteľom Vojenského útvaru 4990 Kuchyňa.

Pracovná zmluva bola teda uzatvorená podľa názoru súdu platne, keďže ju so žalovaným uzatvoril
veliteľ útvaru v zastúpení vojenskej správy, čo zodpovedá vyššie citovaným ustanoveniam pracovného
poriadku pre občianskych zamestnancov vojenskej správy zo dňa 30.06.1993. Tento pracovný pomeržalovaný, konkrétne veliteľ Vojenského útvaru 4990 Kuchyňa so žalovaným okamžite zrušil v skúšobnej
lehote, a to ku dňu 31.08.1999.

16. Žalovaný s okamžitým zrušením pracovného pomeru nesúhlasil. Podal na súd žalobu o neplatnosť
zrušenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Okresný súd Malacky o tejto žalobe žalobcu rozhodol
vo svojom konaní sp. zn. 6C/76/00-19 zo dňa 28.06.2000, tak že konanie zastavil, keďže neboli splnené
podmienky konania. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením KS v Bratislave č.k. 11Co/189/00 zo dňa
30.11.2000. Prvostupňové uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2001.

17. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý žiadal jeho zrušenie, ako aj
zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR, ako
dovolací súd, rozhodol vo veci uznesením zo dňa 12.06.2001, sp. zn. 4Cdo/53/01 tak, že dovolanie
žalobcu odmietol. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.07.2001.

18. Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede, ktorá bola daná žalobcovi podľa § 46 ods. 1,
písm. f) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Túto výpoveď žalobca prevzal
osobne dňa 01.12.2000, čo sám uvádza vo svojej žalobe. Žaloba na súd bola podaná dňa 30.04.2001.

19. Podľa § 46 ods. 1, písm. f) Zákonníka práce platného v čase podania výpovede, organizácia môže

dať pracovníkovi výpoveď iba z týchto dôvodov: ak sú u pracovníka dané dôvody, pre ktoré by s ním
organizácia mohla okamžite zrušiť pracovný pomer, alebo ak porušil pracovník pracovnú disciplínu
zvlášť hrubým spôsobom; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať pracovníkovi
výpoveď, ak mu už predtým bolo uložené disciplinárne opatrenie, alebo ak bol na možnosť výpovede
aspoň upozornený pri predchádzajúcom porušení pracovnej disciplíny.

20. Podľa § 64 Zákonníka práce platného v čase podania výpovede, neplatnosť rozviazania pracovného
pomeru môže ako pracovník, tak aj organizácia uplatniť na súde najneskôr do troch mesiacov odo dňa,
kedy mal pracovný pomer skončiť týmto rozviazaním.

21. Žalovaný poukázal na nedovolenosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy s poukazom na ust. § 137
písm. d) CSP. Ak by žalobca žaloval podľa § 137 písm. c) CSP, musel by preukázať naliehavý právny
záujem.

22. Žalobca sa na pojednávanie neustanovil. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Súd vo veci

napriek tomu konal a rozhodol, keďže postupoval podľa § 180 CSP.

23. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 240 ods. 1 Zákonníka práce platnom v čase podania výpovede, právny úkon (pracovná
zmluva, výpoveď, dohoda o náhrade škody a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku
týchto práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spojujú.

25.Podľa§240ods.2Zákonníkapráceplatnomvčasepodaniavýpovede,prejavvôlemôžebyťurobený
jednanímaleboopomenutím;môžesastaťvýslovnealeboinýmspôsobomnevzbudzujúcimpochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť. K písomným právnym úkonom tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať,
je potrebný úradný zápis alebo zápis opatrený potvrdením dvoj súčasne prítomných funkcionárov
Základnej organizácie ROH o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli.

26. Otázkou skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 20.11.2000 je možné sa zaoberať iba
vtedy, ak by bola na súde podaná žaloba na určenie neplatnosti tohto rozviazania pracovného pomeru.
Ak chce zamestnanec, alebo zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali právne účinky vyplývajúce zrozviazania pracovného pomeru, musí v lehote 2 mesiacov (vyššie cit. § 64 Zák. práce) podať na súde
žalobu na určenie, že právny úkon o rozviazaní pracovného pomeru je neplatný. Ak nebola takáto žaloba
podaná, skončil pracovný pomer medzi účastníkmi tohto právneho úkonu, aj keď by išlo o neplatné

rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí 2 mesačnej lehoty sa už súd nemôže zaoberať otázkou
platnosti skončenia pracovného pomeru.

27. V čase podania žaloby nebolo známe, či pracovný pomer skončil na základe zrušenia pracovného
pomeru v skúšobnej dobe, ktoré bolo žalobcovi dané listom zo dňa 16.08.1999, a to ku dňu 31.08.1999.

28. Súd už vyššie uviedol, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je platné. Pracovný
pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil dňom 31.08.1999.

29. Ak teda skončil pracovný pomer na základe predchádzajúceho právneho úkonu, má to za následok
to, že neskorší právny úkon o rozviazaní pracovného pomeru sa neuplatní. Na takomto určení totiž

už neexistuje žiaden naliehavý právny záujem. Keď pracovný pomer medzi stranami sporu zanikol na
základe jedného právneho úkonu, nemôže už naďalej trvať. Nemôže preto existovať naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti výpovede z pracovného pomeru č. PPV-338/31-4 zo dňa 20.11.2000, ktorá
bola zamestnávateľom žalobcu žalobcovi doručená dňa 01.12.2000. Pracovný pomer medzi stranami
sporu v tomto čase už neexistoval.

30. Žalobu bolo potrebné zamietnuť aj z toho dôvodu, že žalobca ju nepodal včas tak, ako to vyplýva z
citovaného § 64 Zák. práce platného v konkrétnom čase.

31. Žalobca sa v prerokúvanej veci domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru

výpoveďou. Súd sa v konaní najprv zaoberal otázkou prípustnosti žaloby žalbocu na určenie neplatnosti
právneho úkonu a súvisiacej otázky danosti jej naliehavého právneho záujmu na takom určení. Podľa
§ 137 písm. c) CSP sa žalobou možno domáhať určenia, že tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem; ten netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podobne podľa
§ 137 písm. d) CSP sa možno domáhať aj určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného

predpisu. Napriek tomu, že dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku naznačuje, že žaloba
o neplatnosť právneho úkonu je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP,
súd s týmto názorom nesúhlasí. Žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa totiž v doterajšej doktríne
(porov. už napr. Rubeš, J. a kol. Komentár k občianskemu súdnemu poriadku. 2. diel. Osveta : Bratislava
1959, s. 607) i judikatúre (porov. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 187/2016) vždy považovali za

žaloby o určenie, že tu nie je právny vzťah (právo) založené takýmto úkonom. Napokon, platnosť resp.
neplatnosť právneho úkonu nie je „právnou skutočnosťou“, ale právnym hodnotením (následkov) určitej
skutočnosti. Preto súd považuje žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy za žalobu o určenie, že
tu nie je právo založené takýmto právnym úkonom (rovnako k tejto otázke napríklad Krajský súd v
Trnave v rozsudku sp.zn. 31Cob/27/2019). K tomu je nutné dodať, že ak by súd (naopak) vyhodnotil, že

žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je žalobou o určenie právnej skutočnosti, bol by nútený žalobu bez
ďalšieho zamietnuť s poukazom na jej neprípustnosť, pretože zo žiadneho právneho predpisu v čase
rozhodovania súdu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy, pri uzavretí ktorej došlo
k porušeniu ust. § 46 ods. 1 písm. f) Zák. práce platného v čase podania výpovede žalobcovi.

32. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa určenia, že tu právo je alebo nie je, možno
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto ďalej zaoberal existenciou
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Podľa judikatúry ide pri skúmaní
naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či

snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým
(porov. už judikát R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (porov.
judikát R 24/1995). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie

má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo,
teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004, 3 Cdo 112/2004,1
Cdo 91/2006, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 56/2011).33. V posudzovanom prípade dospel súd k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcu na podanej
žalobe daný nie je. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naopak

súd už vyššie uviedol, že pracovný pomer medzi stranami sporu skončil zrušením pracovného pomeru
žalobcu, a to ku dňu 31.08.1999. Nemôže preto už existovať žiaden právny dôvod a teda ani naliehavý
právny dôvod na určení neplatnosti pracovného pomeru, ktorý zanikol a to právnym úkonom už skôr
vykonaným. Žalobu bolo preto potrebné zamietnuť.

34. Súd už len poznamenáva, že z písomných podaní žalobcu jednoznačne vyplýva, že ani nemal
záujem pokračovať v pracovnom pomere, ktorý uzavrel so žalovaným.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu
na podanej určovacej žalobe. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (rozhodnutia NS SR spis. zn. 1Cdo

26/07, spis. zn. 2Cdo 231/07, spis. zn. 1Cdo 91/2006). Súd preto žalobu bez jej meritórneho skúmania
zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol plne úspešný žalovaný,
pretože súd žalobu proti nemu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to mu súd priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).