Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010011
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3620010011.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka
a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obvinenej K.. Y. I., nar. XX.X.XXXX v E., bytom J. XXX, pre
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 23. júna 2022 prejednal
sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo
dňa 29. novembra 2021, sp. zn. 2T/5/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca Okresného súdu Partizánske uznesením zo dňa 29. novembra 2021, sp. zn. 2T/5/2020,
podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s použitím § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti
obvinenej K.. Y. I., rod. K., nar. XX.XX.XXXX v E., bytom J. XXX, vedené pre prečin podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

obvinená K.. Y. I., ktorá bola v období od 01.09.2009 do 22.05.2017 evidovaná v Sociálnej poisťovni
ako zamestnanec - dohodár, prípadne na dohodu o vykonaní práce u subjektu - Psychologicko
právne centrum pomoci, občianske združenie, sídlo SNP 113/1, 956 18 Bošany, IČO:37 917 641,
vydávajúc sa klamlivo za výkonného riaditeľa uvedeného občianskeho združenia Z.. Z. S. vyhotovila
kúpnu zmluvu na predaj osobného motorového vozidla zn. Mercedes - Benz C 220 CDI Avantgarde,

VIN: WDD2040081A249973, šedej metalízy, ev. č.:PE-XXXCC, ktoré bolo vo vlastníctve občianskeho
združenia od dňa 13.12.2013, za sumu 500,-€, ktorú sumu reálne neuhradila, v ktorej vystupuje ako
predávajúcisubjektPsychologickoprávnecentrumpomoci,občianskezdruženie,Bošany aakokupujúci
PhDr. Y. I., ktorá predmetnú zmluvu sama podpísala za kupujúceho a predávajúceho, následne dňa
22.12.2016 K.. Y. I. na Dopravnom inšpektoráte OR PZ Partizánske predložila okrem kúpnej zmluvy aj
nepravdivé doklady - zápisnicu zo zasadnutia valného zhromaždenia zo dňa 20.05.2007 a potvrdenie

o údajnej funkcii výkonnej riaditeľky občianskeho združenia zo dňa 11.11.2013 a na základe týchto
listinných podkladov bol vykonaný prepis vozidla Mercedes - Benz C 220 CDI Avantgarde, VIN:
WDD2040081A249973, šedej metalízy, ev. č.: PE-XXXCC na jej osobu ako vlastníka, ktoré vozidlo K.. Y.
I. následne dňa 02.03.2017odpredala tretej osobe, pričom K.. Y. I. týmto podvodným konaním v súvislosti
s vozidlom Mercedes - Benz C 220 CDI Avantgarde ev. č.: PE-XXXCC, ktoré malo ku dňu 20.12.2016
reálnuhodnotu9.587,-€,spôsobilavlastníkovivozidlaPsychologickoprávnecentrumpomoci,občianske

združenie Bošany škodu vo výške 9.587,-€,

pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Svoje rozhodnutie samosudca okresného súdu odôvodnil tým, že po preskúmaní obžaloby a spisového
materiálu dospel k záveru, že sú dané zákonné podmienky na zastavenie trestného stíhania obvineného

podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por., s použitím § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. Skutkový stav zistený v
prípravnom konaní v časti pre právne posúdenie obžaloby podstatnej nie je sporný. Uviedol, že tvrdeniav skutkovej vete obžaloby o "nepravdivých dokladoch" - zápisnici zo zasadnutia valného zhromaždenia
z 20.05.2007 a potvrdenia o údajnej funkcii výkonnej riaditeľky občianskeho združenia z 11.11.2013,
na základe ktorých bol vykonaný prepis vozidla nie sú právne relevantné, podstatnou je skutočnosť

tvrdená v obžalobe, že sa obvinená mala vydávať za štatutárny orgán poškodeného a spôsobiť tak
škodu prevodom vozidla, ku ktorému by bez fingovania oprávnenia zastupovať poškodeného nedošlo.
Samosudca okresného súdu uviedol, že "nepravdivosť" (nevedno či malo ísť o právne neúčinné právne
úkony v listinnej podobe, či dokonca sfalšované listiny) predmetných dokladov je prinajmenšom spornou
otázkouazdôkazovzhromaždenýchvprípravnomkonanísúduniejezrejmé,nazákladečohokdanému

konštatovaniu prokurátor dospel. Ďalej uviedol, že v sporovom konaní vedenom na Okresnom súde
Partizánske pod sp. zn. 5C/10/2017 súd konal o žalobe žalobkyne (obvinenej v tejto veci) o určenie
neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia zo dňa 28.01.2017, kde došlo k zmene stanov žalovaného
(poškodeného v tejto veci). Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5C/10/2017-359 zo dňa
27.07.2018, ktorý nadobudol v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/72/2019-455
z 28.11.2019 právoplatnosť, súd návrh zamietol. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vo výroku vecne správny (z procesných dôvodov) potvrdil. Tiež poukázal aj na odôvodnenie
uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa, podľa ktorého vyplýva, že jednak žalobkyňa nepredložila
žiaden dôkaz o svojom členstve u žalovaného - teda rozhodnutie Rady PPCP o svojom členstve, no
žalovaný (poškodený v tejto veci) nepredložil žiaden dôkaz o tom, že jej členstvo zaniklo v roku 2007
vystúpením okrem výpovedí svedkov M., S. a S. S., ktorí zhodne potvrdili to čo žalobkyňa popierala.

Okresný súd to uzatvoril konštatovaním, že členstvo žalobkyne ostalo sporné a tieto rozpory sa ani
nepodarilo odstrániť. Samosudca okresného súdu uvedené jednoducho uzavrel, že vo veci Okresného
súdu Partizánske sp. zn. 5C/10/2017 predbežná otázka spočívajúca v tom, či bola alebo nebola
obžalovaná členka občianskeho združenia PPCP o. z. po roku 2007 vyriešená nebola. Ďalej poukázal na
zásadný problém s členstvom v PPCP o. z. Nie je zrejmé akým spôsobom vzniklo členstvo konkrétnych

členov o. z. bezprostredne po vzniku PPCP o.z., keďže to vzniká prijatím za člena Radou PPCP, tú zas
volí valné zhromaždenie a to je zložené z členov. Ide o uzavretý kruh, ktorý nemá začiatku, napríklad v
tom zmysle, že stanovy výslovne uvedú, že členmi o. z. sa okamihom registrácie o. z. stávajú členovia
prípravného výboru. Jediným iným spôsobom ako dospieť k členstvu prvých členov o. z. je vyvodiť
ho z obsadenia prípravného výboru o. z. Na základe tejto logickej úvahy potom možno odvodzovať

členstvo ďalších členov o. z. v budúcnosti, právne účinný spôsob kreácie orgánov PPCP o. z. a pod.
Túto úvahu samosudca okresného súdu uviedol len z dôvodu, aby bolo zrejmé to, že otázka členstva
a tým pádom aj voľby výkonného riaditeľa nie je otázkou právne jednoduchou tak ako si to osvojila
obžaloba a poukazujúc aj na rôzne označenie obžalovanej na predkladaných listinách dospel k záveru,
že vedomý úmysel spáchať trestný čin (konať ako štatutárny zástupca - aj keby bol samotný právny úkon

nadobudnutia vozidla dňa 11.12.2013 poškodeným platný právny úkon) nie je vôbec jednoznačný už len
z hľadiska zavinenia obvinenej. Samosudca okresného súdu poukázal aj na ďalší aspekt, a to princíp
trestného práva ako ultima ratio, hoci svoje právne závery nezakladá primárne na zásade ultima ratio,
podľa ktorej trestnoprávne normy majú byť používané len pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho
poriadkuneprichádzadoúvahyaleboichvyužitiejezjavneneúčelné,avšakzastávatennázor,ževtomto

prípadedosiahnutieúčelukonaniaspočívavžalobeourčenievlastníctvakpredmetnémuvozidlu,kdeby
bola otázka jeho nadobudnutia PPCP o. z. otázkou predbežnou, trestnoprávna rovina by mala nastúpiť
za situácie celkom zrejmého a nesporného právneho stavu, čo evidentne nie je. Súd prvého stupňa
okrem iného poukázal na potvrdenie z 11.11.2013 na č. l. 169, podpísané JUDr. Z. S. ako predsedom
správnej rady a PhDr. Y. I., ako výkonnou riaditeľkou, podľa ktorého obvinená bola dňa 20.05.2007

zvolená Valným zhromaždením o. z. (PPCP o. z.) za jeho výkonnú riaditeľku. Samosudca okresného
súdu k tejto skutočnosti uviedol, že táto listina dáva zmysel v tom, že na účely zmeny evidencie vozidla
osvedčujeoperatívneobvinenúnajehoprepis-nozpozícievýkonnejriaditeľkyakoštatutárnehoorgánu.
Ďalej uviedol, že je toho názoru, že táto listina podporuje verziu o disimulovanom právnom úkone -
len o formálnom prepise vozidla na účel odpisov. V opačnom prípade by bola dôkazom, že obvinená v

skutočnosti ešte 11.11.2013 výkonnou riaditeľkou bola, teda výpoveď jej zástupcu v prípravnom konaní
by nebola pravdivá a paradoxne vylučovala tvrdenia a pravdivosť viacerých listín osvedčujúcich riadenie
o. z. zástupcom poškodeného nie len v tomto, ale aj civilnom sporovom konaní predložených. Listinu z
11.11.2013 podľa bodu 16. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5C/10/2017-359
zo dňa 27.07.2018, zástupca poškodeného považoval za pamflet, ktorý nepodpísal, v zápisnici z

16.05.2019 je uvedené, že si nie je istý, že podpis je jeho, lebo obvinenú naučil podpisovať sa lepšie
ako to vedel sám. Súd prvého stupňa uviedol, že je toho názoru, že ani obvinená ani svedok Z.. Z. S. (v
tom čase v podstate jediné osoby, ktoré možno povedať, že reálne spravovali PPCP o. z. - teda ani o.
z. samé ako právny subjekt) nemali v skutočnosti v úmysle iný dôvod formálneho uvedenia PPCP o. z.ako kupujúceho predmetného vozidla, ako ho len formálne evidovať na o. z., užívať ho mal v skutočnosti
syn obvinenej ako fyzická osoba a to pre osobné účely. Záverom uviedol, že aj z vyššie uvedeného je
zrejmé, že skutkový stav sporný nie je, pričom za spornosť nemožno považovať vzájomne si rozporujúce

výpovede svedka, ktoré naviac nemôžu nijako ovplyvniť ten prostý fakt, že predmetné o. z. nemohlo na
základe prejavu vôle obvinenej, ktorý na viac smeroval ku kúpe vozidla pre seba (ktoré bezprostredne na
to daruje synovi), nadobudnúť vlastníctvo v obžalobe uvedeného OMV, ide o neplatný právny úkon, ktorý
simuloval skutočný právny úkon - kúpu vozidla z prostriedkov uložených na účte vedenom na jej osobu
pre seba na účely užívania jej syna - čo sa aj reálne následne udialo. Samotné indície o "odpisovaní"

vozidla, už nie sú pre právne posúdenie tohto skutku relevantné, zodpovednosť za tieto odpisy pripadá
zodpovedným osobám v o. z., pričom skutkovo už nie je predmetom tejto obžaloby. Tiež dodal, že
pokiaľ by súd mal svoje rozhodnutie založiť na zásade in dubio pro reo, ktorá sa týka pochybností o
priebehu skutku v prospech páchateľa, možno mať za to, že k takémuto rozhodnutiu možno dospieť
len po verejnom prejednaní veci. Pokiaľ však priebeh skutku nik nerozporuje, súd sa nestotožňuje s
obžalobou skrz právne posúdenie skutku len v právnom posúdení, t. j. v tom zmysle, že nejde o trestný

čin, nie je dôvod, aby nerozhodol spôsobom bez verejného prejednania veci podľa § 241 ods. 1 písm.
c) Tr. por. s použitím § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. Preto záverom skonštatoval, že hoci v prípravnom
konaní vedené výsluchy, písomné vyjadrenia strán trestného konania, spôsob vedenia vyšetrovania
smeroval k skúmaniu otázky právneho postavenia obvinenej v období jej pôsobenia v poškodenom
občianskom združení a narušeným medziľudským vzťahom medzi obvinenou a štatutárnym zástupcom

poškodeného, tiež spôsobu prevodu vyššie uvedeného motorového vozidla z o.z. na obvinenú, úplne
sa opomenula tá podstatná skutočnosť ako je samotné nadobudnutie predmetného motorového vozidla
poškodeným. Súd na základe dôkazov zhromaždených v spise, ktoré v podstate nik nerozporoval
po skutkovej stránke, a to ani obhajoba ani prokurátor ani poškodený dospel k právnemu záveru,
že poškodené občianske združenie v skutočnosti nikdy predmetné motorové vozidlo nenadobudlo,

obvinená ho de iure aj de facto nadobudla do svojho osobného vlastníctva, pretože nebola oprávnená
konaťzapoškodenéhoakovýkonnáriaditeľkaasvojimprejavomvôlehotakprePPCPo.z.nadobudnúť.
Pokiaľ ho previedla neskôr, hoc v domnienke, že "formálne" prevádza motorové vozidlo občianskeho
združenia, v skutočnosti prevádzala na seba vec patriacu jej synovi a s jeho súhlasom ďalej na tretiu
osobu. Vôľa obvinenej a jej syna nebola v žiadnom štádiu tohto trestného konania protichodná, niet tak

argumentuožiadnejškode,uvedenídoomyluapod.Prepisvozidlanemákonštitutívneúčinkyzhľadiska
nadobudnutia vlastníckeho práva, v tomto prípade prepis sprevádzali právne neúčinné právne úkony už
od prvotného prevodu dňa 11.12.2013. Podstatné pritom je to, že zo spisu bez pochyby je preukázaná
tá skutočnosť, že obvinená nadobudla predmetné vozidlo zo svojho majetku, jej tvrdenia o kúpe vozidla
pre syna podporuje výpoveď svedkyne L., U., syna obvinenej, ba dokonca vyššie uvedené výňatky

komunikácie so zástupcom poškodeného, a tiež v spise evidovaný výber hotovosti zodpovedajúcej cene
vozidla z účtu obvinenej. Je tak zrejmé, že absentuje podstatný znak skutkovej podstaty podvodu objekt
- a to cudzí majetok, rovnako tak následok - škoda. Súd prvého stupňa preto rozhodol podľa § 241 ods.
1 písm. c) Tr. por. s použitím § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., keďže skutok nie je trestným činom a nezistil
ani dôvod na postúpenie veci.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor v zákonnej trojdňovej lehote sťažnosť v neprospech obvinenej
K.. Y. I.. V jej písomnom odôvodnení poukázal na to, že samosudca Okresného súdu v Partizánskom
pri rozhodnutí o zastavení trestného stíhania nepostupoval v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 Tr. por.
Samosudcaevidentnejednostranneabezprejednaniavecinahlavnompojednávanívyhodnotilskutkový

a právny stav a svojvoľne rozhodol o zastavení trestného stíhania. Samosudca svoje rozhodnutie
odôvodnil v podstate tým, že po preskúmaní obžaloby dospel k záveru, že výsledky vyšetrovania
dostatočne neodôvodňujú postavenie obvinenej pred súd a ani verejným prejednaním veci v konaní
pred súdom nemôže dôjsť k zmene v dôkaznej situácii v prospech obžaloby, pričom záujem spoločnosti
na verejnom prejednaní veci nepreváži nad záujmom obvineného na ochrane pred zásahom do práv

na ochranu osobnosti bezdôvodným trestným stíhaním. Prokurátor ďalej uviedol, že nemožno súhlasiť
s argumentáciou samosudcu, že tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu o nepravdivých dokladoch
- zápisnici zo zasadnutia valného zhromaždenia zo dňa 20. 05. 2007 a potvrdenie o údajnej funkcii
výkonnej riaditeľky občianskeho združenia zo dňa 11. 11. 2013, na základe ktorých bol vykonaný
prepis vozidla, nie sú právne relevantné, pričom tiež spochybňuje nepravdivosť uvedených dokladov

s poukazom na nejasnosť, či malo ísť o právne neúčinné právne úkony v listinnej podobe alebo
dokonca sfalšované listiny. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil ďalej v postate tým, že poškodený, ktorým
je občianske združenie Psychologicko právne centrum pomoci, nikdy nenadobudlo sporné vozidlo
do svojho vlastníctva a do vlastníctva ho de iure aj de facto nadobudla obvinená, nakoľko nebola včase uzatvorenia kúpnej zmluvy oprávnená konať za poškodeného ako výkonná riaditeľka a svojim
prejavom vôle ho tak pre poškodeného nadobudnúť. Niet tak podľa samosudcu argumentu o žiadnej
škode a uvedení do omylu, nakoľko obvinená v domnienke, že formálne prevádza vozidlo občianskeho

združenia, previedla na seba vec patriacu jej synovi. Uvedené tvrdenia samosudcu Okresného súdu
Partizánske sa nezakladajú na skutočnostiach, o ktorých by neexistovali dôvodné pochybnosti, pričom
odstránenie týchto pochybností by bolo možné vykonať iba verejným prejednaním veci na hlavnom
pojednávaní. Prokurátor ďalej uviedol, pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníctva predmetného osobného
motorového vozidla, že je nepochybné, že podľa kúpnej zmluvy zo dňa 11. 12. 2019 sa vlastníkom

predmetného vozidla stal kupujúci, ktorým bolo v predmetnej kúpnej zmluve označené občianske
združenie Psychologicko právne centrum pomoci so sídlom Bošany. Uvedená skutočnosť vyplýva tiež
z potvrdenia spoločnosti Autosalón Krška, s. r. o. Rovnako z evidenčnej karty vozidla Mercedes Benz
C 220 DCI vyplýva, že od 13. 12. 2013 do 22. 12. 2016 bolo ako vlastník uvedeného vozidla uvedené
občianske združenie Psychologicko právne centrum pomoci. Čo sa týka otázky zaplatenia kúpnej ceny
za nadobudnutie predmetného osobného motorového vozidla, uviedol, že táto otázka nie je pre vznik

a existenciu vlastníckeho práva podstatná. Či boli na zaplatenie kúpnej ceny vozidla použité súkromné
prostriedky obvinenej alebo boli použité prostriedky, ktoré narýchlo obvinená vybrala zo svojej, resp.
synovej vkladnej knižky a následne jej boli vrátené JUDr. Z. S., ako štatutárom poškodeného je v danom
prípad irelevantné. Prokurátor ďalej uviedol, že pokiaľ ide o existenciu, resp. neexistenciu vlastníckeho
práva určitej osoby k danému motorovému vozidlu, táto otázka mala byť zo strany obvinenej, ak teda

bola presvedčená o svojom vlastníckom práve k uvedenému vozidlu, riešená právne konformným
spôsobom spočívajúcim v žalobe o určenie vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu a nie cestou
predkladania falšovaných listín, teda zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia zo dňa 20.05.2007
a potvrdenia o údajnej funkcii výkonnej riaditeľky občianskeho združenia zo dňa 11. 11. 2013. V
tejto súvislosti tiež uviedol, že dôkazmi obsiahnutými vo vyšetrovacom spise a to najmä listinou na

č. l. 68 zo dňa 25. 10. 2016, zápisnicou o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Trenčín zo dňa
08. 09. 2016, potvrdením o ustanovení výkonného riaditeľa zo dňa 11. 12. 2016, podľa správy MV
SR na č. l. 49, bolo preukázané, že v čase fingovaného predaja predmetného vozidla z vlastníctva
poškodeného do vlastníctva obvinenej, teda dňa 22. 12. 2016 obvinená nebola štatutárnym zástupcom,
teda výkonným riaditeľom poškodeného a teda nebola oprávnená v mene poškodeného vykonávať

žiadne právne úkony, teda ani prevody majetku. Prokurátor uviedol, že samosudca Okresného súdu
Partizánske svojim rozhodnutím o zastavení trestného stíhania v danej trestnej veci porušil základné
zásady trestného konania, nakoľko predmetné uznesenie vydal dňa 29. 11. 2021, pričom obžaloba v
danej trestnej veci bola podaná dňa 17. 01. 2020. Z uvedeného vyplýva, že preskúmanie obžaloby
samosudcovi trvalo 1 rok aj 10 mesiacov. Tento postup je v rozpore s prejednaním veci v primeranej

lehote a v tejto súvislosti nie je možné prijať argument z napadnutého uznesenia o nadradenosti
záujmu spoločnosti, resp. v danom prípade súdu na ochrane pred zásahom do práv na ochranu
osobnosti obvinenej bezdôvodným trestným stíhaním. Nakoľko v danej trestnej veci existujú dve skupiny
dôkazov, bolo povinnosťou prokurátora vo veci podať obžalobu, o ktorej mal po prejednaní veci na
hlavnom pojednávaní, po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré by boli na hlavnom pojednávaní v súlade

so zásadami ústnosti, verejnosti a bezprostrednosti vykonané. Svojim postupom samosudca odňal
stranám, teda nielen prokuratúre a obvinenej, ale aj poškodenému, jednak vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom a v neposlednom rade ich právo navrhovať, obstarávať a predkladať dôkazy,
ktoré právo majú strany aj (a najmä) počas hlavného pojednávania. V tejto súvislosti nemožno prijať
argument súdu, že prejednaním veci na hlavnom pojednávaní nemohlo prísť k zmene (samosudcom

jednostranne vyhodnotenej) dôkaznej situácie. V zmysle ustálenej judikatúry trestné stíhanie pri
predbežnom prejednaní obžaloby sa nemôže zastaviť, ak vec nie je náležite objasnená a dajú sa zistiť
ešteďalšieokolnosti,ktorémôžupodozrenieprotiobvinenémubuďďalejzosilniť,alebonaopak,zoslabiť.
V zmysle uvedeného mal prokurátor za to, že samosudca Okresného súdu Partizánske už len z hľadiska
dĺžky trvania preskúmania podanej obžaloby, nepostupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami

Trestného poriadku zabezpečujúcimi právo na spravodlivý proces, ale mal podľa § 241 ods. 1 písm. l)
Tr. por. nariadiť hlavné pojednávanie, určiť jeho termín a rozsah dokazovania. Vzhľadom na uvedené
navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie
Okresného súdu v Partizánskom a aby mu uložil znovu vo veci konať a rozhodnúť.

Obvinená K.. Y. I. sa k písomnému odôvodneniu sťažnosti prokurátora vyjadrila prostredníctvom
advokátky písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Trenčíne dňa 07.01.2022. Uviedla, že
sťažnosť prokurátora je založená na nesprávnych právnych záveroch, keď prokurátor nerozlišuje medzi
platnosťou právneho úkonu a nadobudnutím vlastníctva. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka„Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak." Uzavretie písomnej kúpnej zmluvy
a administratívny prepis držiteľa vozidla je z hľadiska nadobudnutia vlastníctva vozidla nepodstatný.

Úhrada kúpnej ceny je podstatná z hľadiska posúdenia vzniku škody, ktorá o. z. PPCP vzniknúť
nemohla v súvislosti s predajom vozidla obvinenou ani inak, keďže kúpnu cenu o. z. PPCP neuhradilo
a nedošlo teda k žiadnemu reálnemu úbytku na jeho majetku. Súd správne vyhodnotil, že ani verejným
prejednaním veci na hlavnom pojednávaní sa dôkazná situácia v prospech obžaloby nezmení, nakoľko o
skutočnostiach,naktorýchjezaloženýzáveroneexistenciiškody,niesúpochybnosti.Názorprokuratúry,

že súd postupoval svojvoľne, keď trestné stíhanie zastavil, je vzhľadom na ust. § 241 ods. 1 Tr. por.
scestné. Záujem na ochrane jednotlivca pred zásahom do jeho práv bezdôvodným trestným stíhaním
logicky prevažuje nad právom na verejné prejednanie veci v primeranej lehote. To, že pri preskúmaní
obžaloby došlo k zbytočným a veci neprimeraným prieťahom v konaní nemalo vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, a nie je zrejmé, akým spôsobom má podľa prokurátora prieťahy v konaní
riešiť pokračovanie v nedôvodnom trestnom stíhaní. Ďalej obvinená uviedla, že zo sťažnosti prokurátora

nevyplýva, aké okolnosti chce obžaloba ďalej objasňovať na hlavnom pojednávaní a ako by to malo
vyvrátiť závery súdu o tom, že stíhaný skutok nie je trestným činom. Podstatné okolnosti, ktorými
obžaloba dôvodí naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu objasnené boli a tieto potvrdili
záver, že skutok nie je trestným činom. Skutočnosť, že sa prokurátor pri podaní obžaloby zameral iba
na dôkazy, o ktorých je presvedčený, že svedčia v neprospech obvinenej, neznamená, že by existovali

dve skupiny dôkazov. Naopak, všetky zabezpečené dôkazy v ich vzájomnej súvislosti potvrdzujú
správnosť rozhodnutia samosudcu o zastavení trestného stíhania a rozdielny právny názor prokurátora
na nadobúdanie vlastníctva hnuteľnej veci nie je dôvodom, aby sa pokračovalo v trestnom stíhaní.
Záverom dodala, že Z.. S. bolo vykonateľným neodkladným opatrením Okresným súdom Partizánske
v konaní pod sp. zn. 3C/28/2021 uložené, aby sa zdržal akéhokoľvek konania v mene o. z. PPCP.

Vzhľadom na vyššie uvedené žiadala sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku ako
nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 07. januára
2022, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia,

ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora
nie je dôvodná.

V posudzovanej veci samosudca okresného súdu postupoval správne, keď podľa § 241 ods. 1 písm. c)
Tr. por. s použitím § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenej K.. Y. I. vedené

pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pričom zistené okolnosti prípadu odôvodňujú
záver o správnosti takéhoto postupu súdu.

Krajský súd dôsledne posudzujúc všetky rozhodujúce okolnosti prípadu, dospel k totožnému záveru
ako súd prvého stupňa, pričom poukazuje najmä na to, že absentovaním základných znakov

skutkovej podstaty trestného činu podvodu a to objektu (cudzí majetok), objektívnej stránky (konanie
páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku seba obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí
na cudzom majetku malú škodu, resp. vačšiu škodu § 221 ods. 2 Tr. zák.), subjektívnej stránky
(úmyselné zavinenie), nemohlo dôjsť k spáchaniu tohto trestného činu. Krajský súd prízvukuje, že
nebol preukázaný najmä úmysel obvinenej vydávať sa klamlivo za výkonného riaditeľa uvedeného

občianskeho združenia a spôsobiť tak škodu prevodom vozidla, ku ktorému by bez fingovania
oprávnenia zastupovať poškodeného nedošlo. Absenciou týchto základných znakov teda nedošlo k
naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu, tak ako to popisuje prokurátor, a teda skutok nie
je trestným činom, pričom nie je dôvod ani na postúpenie veci.

Krajský súd sa stotožnil s právnymi názormi súdu prvého stupňa a pre úplnosť zdôrazňuje, že už
samotný prepis vozidla na občianske združenie pri jeho kúpe, teda kúpna zmluva zo dňa 11.12.2013,
kde ako kupujúci vystupuje občianske združenie, sa javí ako disimulovaný právny úkon, teda prepis
vozidla na občianske združenie mal byť len formálny na účel odpisov, pričom mal zastierať právny úkon
a to kúpu vozidla z prostriedkov uložených na účte obvinenej, kedy v skutočnosti ho mal užívať syn

obvinenej ako fyzická osoba pre súkromné účely. Ako jediný reálny dôkaz, odhliadnuc od vzájomne
si odporujúcich výpovedí zástupcu poškodeného a obvinenej, slúži výpis z účtu vedeného na osobu
obvinenej, podľa ktorého vyplýva, že z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je vedený na meno obvinenej,
založenom dňa 18.11.2011 bol dňa 11.11.2013 realizovaný hotovostný výber z vkladnej knižky vovýške 14 300,-€ na pobočke v Partizánskom. Kúpna suma motorového vozidla bola podľa
potvrdenia Autosalónu Krška s.r.o. na č. l. 115 zo dňa 11.11.2013 vo výške 14.000,- €. Krajský súd
dodáva, že zástupca poškodeného v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho

verziu o tom, že predmetné vozidlo kupovalo občianske združenie z vlastných prostriedkov. Naviac
k jeho verzii neprispievajú ani jeho nekonzistentné výpovede ohľadom podpisu predmetnej kúpnej
zmluvy zo dňa 11.12.2013, kedy zástupca poškodeného najskôr uvádzal, že určite podpisoval zmluvu
on, nakoľko nik iný k tomu oprávnený nebol, neskôr tvrdil, že to bola obvinená. Ako však uviedol,
pri kúpe vozidla v autosalóne bol osobne prítomný, a teda krajskému súdu sa javí nanajvýš zvláštna

skutočnosť, že by pripustil, aby zmluvu podpísala obvinená v prípade, keby nebola oprávnená k tomuto
podpisu, ako sám zástupca poškodeného tvrdí. Z tohto dôvodu, zo vzájomných súvislostí sa už tento
disimulovaný právny úkon (kúpna zmluva zo dňa 11.12.2013) javí ako neplatný, vykonaný s úmyslom
zakryť (platný) právny úkon a to kúpu vozidla pre seba, resp. syna obvinenej. Naviac z potvrdenia o
funkcii výkonnej riaditeľky, ktoré bolo vydané 11.11.2013 (teda rovnaký deň ako deň kúpy motorového
vozidla - uvedený v potvrdení vystaveným Autosalónom Krška s.r.o. zo dňa 11.11.2013) a podpísané

aj zástupcom poškodeného Z.. S., vyplýva, že obvinená bola výkonnou riaditeľkou v čase podpisu
kúpnej zmluvy týkajúcej sa vozidla, pričom samotný zástupca poškodeného nevedel s istotou uviesť,
či podpis na tejto listine je jeho alebo obvinenej, nakoľko podľa jeho slov, obvinenú naučil podpisovať
lepšie ako on sám. Všetky tieto skutočnosti len potvrdzujú verziu o disimulovanom právnom úkone,
ktorého jediným úmyslom bolo formálne evidovať predmetné vozidlo na občianske združenie. Vzhľadom

na uvedené je krajský súd rovnako ako okresný súd toho názoru, že absentovaním základných znakov
skutkovej podstaty trestného činu podvodu, najmä úmyslu vydávať sa klamlivo za výkonného riaditeľa
uvedeného občianskeho združenia a spôsobiť tak škodu prevodom vozidla, nemohlo dôjsť k spáchaniu
tohto trestného činu, pričom zároveň boli splnené zákonné podmienky pre zastavenie trestného stíhania
uvedené v § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. a nie je dôvod na postúpenie veci.

V uvedených smeroch sú zistenia a závery súdu prvého stupňa vecne správne a presvedčivo
odôvodnené, preto krajský súd na tieto dôvody, s ktorými sa stotožnil, poukazuje. V tejto
súvislosti pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri
existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva nadriadenému súdu možnosť len

v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
Napadnuté uznesenie je vecne správne, náležite a presvedčivo odôvodnené.

Krajskýsúdvzhľadomnauvedenédôvodynepovažovalsťažnosťprokurátorazadôvodnú,pretojupodľa
§ 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.