Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 17. október 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120361189
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:6120361189.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: T. M., nar.

XX.X.XXXX,bytomC.námestieXXXX/XXA,K.,zast.Mgr.MartinomMajerčíkom,advokátomsosídlomv
Bratislave,Krajinská30,protižalovanému:M.L.,nar.X.X.XXXX,trvalebytomK.-V.,zast.:A3advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Partizánska 25, o zaplatenie 33.620 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumuvovýške33.620eurspolusúrokomzomeškaniavovýške
5% ročne zo sumy 33.620 eur od 6.11.2019 do zaplatenia a náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky
vo výške 502,73 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 33.620 eur spolu s ročným úrokom
z omeškania z tejto sumy vo výške 5% ročne od 6.11.2019 do zaplatenia, náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 502,73 eur a náhrady trov konania, s odôvodnením, že na základe
ústnou formou uzatvorenej Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.2.2019, požičal žalobca žalovanému v období od
1.2.2019 do 24.6.2019, finančné prostriedky v celkovej sume 49.040 eur. Za uvedené obdobie poskytol
žalobcazosvojhoúčtužalovanémunasledovnéfinančnéprostriedky:1.2.2019sumu2.500eur,7.2.2019
sumu 700 eur, 7.2.2019 sumu 300 eur, 7.2.2019 sumu 700 eur, 9.2.2019 sumu 300 eur, 11.2.2019 sumu

350 eur, 16.2.2019 sumu 500 eur, 19.2.2019 sumu 500 eur, 22.2.2019 sumu 2.500 eur, 26.2.2019 sumu
500 eur, 27.2.2019 sumu 200 eur, 6.3.2019 sumu 1.000 eur, 13.3.2019 sumu 100 eur, 27.3.2019 sumu
50 eur, 1.4.2019 sumu 4.000 eur, 4.4.2019 sumu 10 eur, 8.4.2019 sumu 3.000 eur, 9.4.2019 sumu 600
eur, 15.4.2019 sumu 3.000 eur, 16.4.2019 sumu 1.000 eur, 18.4.2019 sumu 3.000 eur, 18.4.2019 sumu
1.000 eur, 26.4.2019 sumu 1.000 eur, 27.4.2019 sumu 1.500 eur, 30.4.2019 sumu 1.500 eur, 30.4.2019
sumu 2.500 eur, 2.5.2019 sumu 1.000 eur, 6.5.2019 sumu 500 eur, 7.5.2019 sumu 3.500 eur, 13.5.2019
sumu500eur,16.5.2019sumu2.000eur,16.5.2019sumu1.500eur,20.5.2019sumu500eur,20.5.2019

1.000 eur, 21.5.2019 sumu 50 eur, 22.5.2019 sumu 2.500 eur, 23.5.2019 sumu 1.000 eur, 24.5.2019
sumu 200 eur, 29.5.2019 sumu 100 eur, 29.5.2019 sumu 600 eur, 13.6.2019 sumu 400 eur, 14.6.2019
sumu 200 eur, 18.6.2019 sumu 50 eur a 24.6.2019 sumu 2.630 eur. Spolu bola žalovanému poskytnutá
pôžička za obdobie od 1.2.2019 do 24.6.2019 v sume 49.040 eur. Z uvedenej celkovej sumy 49.040
eur vrátil žalovaný zo svojho účtu žalobcovi na jeho účet sumu 15.420 eur a to nasledovne: 19.2.2019
sumu 7.150 eur, 26.2.2019 sumu 500 eur, 4.3.2019 sumu 1.000 eur, 4.3.2019 sumu 200 eur, 6.3.2019
sumu 2.000 eur, 13.3.2019 sumu 100 eur, 29.3.2019 sumu 2.000 eur, 22.5.2019 sumu 470 eur a 2.000

eur v hotovosti (uvedené v poznámke pri platbe). Zostávajúca dlžná suma predstavuje ku dňu podania
žaloby sumu 33.620 eur. Dňa 16.10.2019 vyzval žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
žalovaného na vrátenie dlžnej sumy (pôžičky) vo výške 33.620 eur a to najneskôr do 5 dní odo dňa
obdržania zásielky. Predmetnú zásielku s uvedenou výzvou na vrátenie pôžičky žalovaný prevzal dňa31.10.2019, t.j. splatnosť pôžičky nastala dňa 5.11.2019 a preto si žalobca uplatňuje zákonný úrok z
omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 6.11.2019. Na výzvu zo dňa 16.10.2019 žalovaný nereagoval,
resp. doposiaľ neučinil žiadnu úhradu a to aj napriek splatnosti uvedenej dlžnej sumy. Dňa 14.10.2019

žalobca žalovanému, prostredníctvom právneho zástupcu, zaslal predžalobnú výzvu na vrátenie sumy
33.620 eur, na ktorú výzvu žalovaný takisto nijako nereagoval a neuhradil svoj dlh ani sčasti. Žalobou si
žalobca voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vovýške502,73eur-predžalobnouvýzvouzodňa14.11.2019vzmysle§10ods.1vyhláškyč.655/2004
Z.z. za jeden úkon právnej služby vo výške 492,93 eur + režijný paušál 9,80 eur.

2. Vo svojom prvom, písomnom podaní k meritu veci (odpor proti vydanému platobnému rozkazu),
žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdil, že voči žalobcovi neeviduje
žiaden záväzok titulom akéhokoľvek platného právneho dôvodu, ba skôr naopak, žalobca je ešte jemu
dlžný peňažné prostriedky. Pôžičky, ktoré ,,prebehli“ v mesiacoch február až marec 2019, riadne vrátil a
táto časť ich bývalého právneho vzťahu nie je sporná, je skončená splnením, čo napokon uvádza aj sám

žalobca, v časti svojho návrhu, týkajúceho sa splatenej sumy 15.420 eur. Naopak, sporná a z hľadiska
žalovaného bezprávna, je tá časť, ktorú si žalobca uplatňuje v konaní, pretože niekedy koncom apríla
2019 ho žalobca ústne vyzval, aby prichystal, obstaral a aj zrealizoval predaj bytu č. 54 v Bratislave
- Petržalke, na Pifflovej ulici č. 4 (ďalej len „predmetný byt“), ktorý žalobca predtým, niekedy v apríli
2019, odkúpil od jeho vtedajšej družky, M.. L. W., na svoju spoločnosť. Prevod bytu z vlastníctva jeho

vtedajšej družky na žalobcovu spoločnosť bol iba krátkodobý, s tým, že sa byt predá výhodnejšie, ak
bude dočasne evidovaný na spoločnosť, zrejme z určitých výhodných daňových dôvodov. V tomto byte
so súhlasom žalobcu aj naďalej býval a hradil všetky plnenia s bytom spojené. Vzhľadom na predbežnú
dohodu o ďalšom predaji predmetného bytu a zrejme aj dovtedajšiu dôveru, bol žalobcom poverený,
aby intenzívne získaval záujemcov o kúpu bytu, s prísľubom, že rozdiel z predaja predmetného bytu

nad pôvodnú kúpnu cenu 114.000 eur, ktorú za predmetný byt zaplatila jeho spoločnosť, si rozdelia
na polovicu, teda polovica z profitu bude jeho odmena za jeho činnosť a úsilie. Takúto ústnu dohodu
ohľadom rozdelenia profitu z predaja bytu dokáže potvrdiť jeho družka M.. L. W., ktorá bola pri tomto
dojednaní a ktorú navrhol v konaní vypočuť ako svedkyňu. Potom ako bolo už isté, že sa byt predá za
sumu 200.000 eur manželom L., pretože celý predaj pre neho organizoval a zariaďoval on, tak žalobcu

požiadal o to, aby mu posielal preddavok z podielu, na ktorom boli takto dohodnutí, z ktorého rozdielu
86.000 eur, mal nárok na sumu 43.000 eur. Kúpna zmluva s kúpnou cenou 200.000 eur bola uzatvorená
približne koncom apríla 2019. V podstate vyplatenie tohto podielu (provízie) bolo splatné v čase, keď
peniaze z predaja predmetného bytu boli poukázané na účet žalobcovej spoločnosti čo sa stalo v máji
2019.Keďževtedymalimedziseboudobrévzťahy,prijímalpredmetnéažalovanéčiastkyakopreddavky

z tohto podielu ako to skôr žiadal, pričom takto to bez problémov spočiatku prebiehalo, až dovtedy,
dokedy nemal žalobca povinnosť zaplatiť mu celý zostatok z jeho podielu. Žiadal ho rôznymi spôsobmi,
najmä telefonicky, až do konca júna 2019, kedy prestal tieto preddavky posielať, aby dohodnutý podiel z
profitu za jeho činnosť pri predaji bytu poslal. Vtedy sa odmlčal a nereagoval na nič, hoci žalobca je práve
jemu dlžný sumu 9.380 eur. Neskôr pochopil, že ho chce žalobca oklamať a rezignoval na túto sumu, čo

mu dlhuje. O to viac ho zarazilo vymáhanie spornej sumy v tomto konaní. Správa pre prijímateľa ohľadne
pôžičky v predloženom bankovom výpise nemá pre účely vzniku pôžičky žiaden právny význam, ale
zrejme je to iba buď jeho svojvoľný zápis, resp. pozostatok z času, kedy mu pred týmto obchodom takto
požičiaval peniaze, ako „replikácia“ pri zadávaní príkazov v elektronickom bankovníctve. Nemal v tom
čase žiadne podozrenie, že tento zápis neskôr žalobca zneužije. Tvrdil tiež, že obyčajným poukázaním

nejakej sumy na bankový bežný účet nemôže vzniknúť pôžička, pretože by tomuto reálnemu kroku
musel predchádzať vzájomný konsenzus o tom, že si chce majiteľ bežného účtu peniaze požičať, k čomu
nedošlo. Pôžičky od žalobcu po zrealizovaní vyššie uvedenej činnosti už nežiadal, ani neprijal a ani v tom
čase na to nemal žiaden ekonomický dôvod. Má za to, že jeho činnosť pre žalobcu možno považovať
ako konanie príkazníka pre príkazcu a preto prostriedkom obrany je hmotnoprávna námietka, že nie je

pasívne legitimovaným na vrátenie plnenia, pretože mu žalovaná suma právom patrí, ktorá sa právnou
skutočnosťou zaplatenia kúpnej ceny kupujúcimi za predaj predmetného bytu pretavila z preddavku na
odmenu. Celá suma 43.000 eur predstavuje čiastočné splnenie odmeny žalobcom pre žalovaného ako
príkazníka, keď akceptoval jeho žiadosť, aby vykonával činnosť smerujúcu k predaju bytu.

3. Dokazovaním vykonanom na pojednávaní, vypočutím strán sporu a oboznámením obsahu spisu,
osobitne žaloba č.l. 2, výzva veriteľa na vrátenie pôžičky č.l. 6, doručenka č.l. 7, predžalobná výzva č.l.
8, pohyby na bežnom účte žalobcu č.l. 9, mal súd zistený tento skutkový stav veci:4. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol bezhotovostným bankovým prevodom na účet žalobcu
v období od 1.2.2019 do 24.6.2019 spolu sumu 49.040 eur a ani to, že časť týchto peňazí, sumu
15.420 eur žalovaný žalobcovi vrátil. Kým žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že celú sumu

49.040 eur poskytol žalovanému na jeho žiadosť, z dôvodu ústne uzavretej bezúročnej zmluvy o pôžičke
zo dňa 1.2.2019, žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že len časť z vyššie uvedenej sumy mu
bola poskytnutá titulom pôžičky, a síce suma 15.420 eur, pričom zvyšnú časť vyššie uvedenej sumy
predstavovala odmena, ktorá mu patrí z dôvodu, že mal pre žalobcu vyvíjať činnosti súvisiace s ďalším
predajom predmetného bytu, ktorý kúpila spoločnosť, v ktorej konateľom je žalobca od bývalej družky

žalovaného a ktorá nehnuteľnosť sa následne predala tretej osobe za sumu 200.000 eur, pričom časť
kúpnej ceny z predaja bytu nad sumu 114.000 eur (86.000 eur) si podľa dohody žalobca so žalovaným
mali rozdeliť na polovicu, a teda žalobca mal žalovanému zaplatiť z predaja predmetného bytu 43.000
eur.

5. Tvrdenia žalobcu, že v období od 1.2.2019 do 24.6.2019 poskytol žalovanému spolu sumu 49.040

eur, žalovaný nepoprel a vyplýva to i z pohybov na bežnom účte žalobcu za vyššie uvedené obdobie
(č.l. 9), kde v časti „Informácia pre príjemcu“ je pri dátume 1.2.2019 uvedené ,,bezúročná pôžička
na mesiac“. Z vyššie uvedeného pohybu na bežnom účte za obdobie od 1.2.2019 do 24.6.2019 sú
zrejmé aj konkrétne sumy peňazí, ktoré žalovaný žalobcovi za vyššie uvedené obdobie poukázal na
účet, pričom išlo o sumu 49.040 eur. Pri položke zo dňa 6.3.2019 sa v kolónke „Informácia pre príjemcu“

uvádza ,,vyplatenie pôžičky“. Pri ďalšej položke toho istého dňa bola žalovanému opätovne poskytnutá
suma 1.000 eur, pričom v časti „Informácia pre príjemcu“ je uvedené ,,Nová bezúročná pôžička vrátiť do
konca apríla 2019“. Pri každom ďalšom poskytnutí peňazí zo strany žalobcu žalovanému od 1.4.2019
sa na bežnom účte žalobcu v časti „Informácia pre príjemcu“ uvádza text ,,pôžička“. Posledná suma
bola žalobcom žalovanému uhradená dňa 22.5.2019 v sume 470 eur, pričom v časti „Informácia pre

príjemcu“ sa uvádza ,,vrátené v hotovosti 2.000 eur plus 470 eur na účet“.

6. Výzvou, zo dňa 16.10.2019, označenou ako ,,Výzva veriteľa na vrátenie pôžičky“, žalobca,
prostredníctvom právneho zástupcu, žalovanému oznámil, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy o
pôžičke, zo dňa 1.2.2019, mu žalobca v období od 1.2.2019 do 24.6.2019 požičal finančné prostriedky v

celkovej výške 49.040 eur, z ktorej sumy mu doposiaľ vrátil len sumu 15.420 eur, s tým, že zostávajúca
dlžná suma predstavuje sumu 33.620 eur. K vyššie uvedenej žiadosti pripojil aj výpisy z účtu žalobcu za
obdobie od 1.2.2019 do 24.6.2019. Súčasne žalovaného vyzval na vrátenie zostávajúcej dlžnej sumy
na účet žalovaného do 5 dní od prevzatia výzvy.

7. Vyššie uvedenú výzvu (bod 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia) prevzal žalovaný dňa 31.10.2019.

8. Predžalobnou výzvou, zo dňa 14.11.2019, právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného opätovne na
zaplatenie dlžnej sumy 33.620 eur, do 5 dní od prevzatia zásielky, na účet žalobcu.

9. Lustráciou v sociálnej poisťovni na meno žalovaného (č.l. 14), mal súd zistené, že žalovaný bol
zamestnancom Prvej solidárnej spoločnosti, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ktorej jediným spoločníkom a
konateľom je žalobca, v období od 1.4.2019 do 27.6.2019.

10. Elektronickým podaním z č.l. 42 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že na podanej žalobe

zotrvávajú. Potvrdil, že žalovaný bol v období marec až júl 2019 zamestnancom spoločnosti Prvá
solidárna spoločnosť s.r.o.. V rámci svojej pracovnej činnosti vykonával aj činnosti v súvislosti so
sprostredkovaním a vyhľadávaním nehnuteľností za účelom ich ďalšieho predaja. Tiež je pravda,
že spoločnosť Pronia s.r.o. v rámci svojho investičného zámeru, ako aj spomínaného daňového
zvýhodnenia, napokon vykúpila predmetný byt. Akákoľvek činnosť žalovaného v súvislosti s vykúpením

predmetného bytu bola v rámci jeho bežnej pracovnej agendy. Žalobca popiera tvrdenia žalovaného
v podanom odpore, že medzi nimi mala byť údajná dohoda ,,polovica profitu z predaja predmetného
bytu bude moja odmena za moju činnosť a úsilie“. O takejto dohode nemá žalobca žiadnu
vedomosť a zároveň majú za to, že dané tvrdenia žalovaného nemajú súvislosť z vyššie uvedeným
konaním. Rovnako tak žalobca popiera účelové a klamlivé vyjadrenia žalovaného v súvislosti s

údajným ,,preddavkom z podielu“. Majú za to, že žalobca preukázal, že žalobca v období od 1.2.2019
do 24.6.2019 požičal žalovanému finančné prostriedky v sume 49.040 eur, z ktorých mu žalovaný
doposiaľ vrátil len sumu 15.420 eur. Zostávajúca dlžná suma predstavuje 33.620 eur. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný prestal so žalobcom komunikovať, žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,dňa 16.10.2019, písomne vyzval žalovaného na vrátenie dlžnej sumy (výzvu si žalovaný prevzal dňa
31.10.2019). Keďže žalovaný na túto výzvu nereagoval, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
zaslal žalobca žalovanému opätovnú predžalobnú výzvu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný naďalej

žiadnym spôsobom nereagoval a ignoroval aj písomné výzvy zo strany žalobcu, žalobca bol nútený
celú vec riešiť súdnou cestou. Vyjadrenie žalovaného považujú za účelové a klamlivé, v snahe oddialiť
zaplatenie dlžnej sumy žalobcovi.

11.Elektronickýmpodaním,zodňa16.11.2020,právnyzástupcažalovanéhouviedol,žeajpopísomnom

podaní žalobcu trvajú na zamietnutí žaloby, ktorá je nedôvodná. Poprel, že žalovaný dlhoval žalobcovi
nejaké peniaze. Uviedol tiež, že žalobca vo svojom vyjadrení sčasti uznal jeho dôvody aspoň v tom,
že bol pre neho činný v segmente sprostredkovania nákupu a predaja bytov. Popiera však osobitne
jeho tvrdenie, že by to bolo výlučne iba v rámci pracovnej náplne jeho firiem, pretože jeho postoj k
vlastnej spoločnosti ako majiteľa a jej štatutára a na druhej jeho osobný ako fyzickej osoby u neho
zavše splýval a ani to nerozlišoval a preto sa takto vyjadruje. V odpore spomínaný bytový obchod bol

akýmsi separátnym spôsobom, teda mimo rámec pracovnej náplne k jeho spoločnosti, ako sa to žalobca
snaží podsúvať, ale bola to extra dohoda medzi fyzickými osobami. Vo vyjadrení žalobca už priznáva,
že tak ako v odpore uvádzal asi koncom apríla 2019 ho v zmysle tohto mimopracovného dohovoru
ústne vyzval, aby prichystal, obstaral a aj zrealizoval predaj predmetného bytu, ktorý žalobca predtým
akoby na svoju spoločnosť približne v apríli 2019 odkúpil od jeho vtedajšej družky, M.. W. na žalobcovu

spoločnosť. Je logické, že uvedené poprieť nemôže, pretože M.. W. má zmluvu k dispozícii, čiže túto
okolnosť by nezaprel, tak ako zapiera iné dojednané predpoklady k ďalšej dispozícii s predmetným
bytom. Dokonca ani nepopiera, že sa tak stalo z určitých daňovo výhodných dôvodov. Tento prevod bytu
na žalobcovu spoločnosť bol len krátkodobý, s tým, že sa byt predá výhodnejšie, k čomu bol motivovaný.
Práve preto získaval záujemcov o kúpu bytu s prísľubom, že rozdiel nad pôvodnú kúpnu cenu 114.000

eur si rozdelia na polovicu, teda polovica z profitu bude jeho odmena za jeho mimopracovnú činnosť pre
žalobcu ako fyzickú osobu. Predmetný byt sa predal za kúpnu cenu 200.000 eur, pričom vie, že jeho
hodnota vyplývala aj zo znaleckého ohodnotenia znalcom na túto sumu obstaraným nadobúdateľkou
pani L., a to pre účely jej záložného práva. Vzhľadom na dovtedajšie vzťahy so žalobcom, že mu dovtedy
požičiavalaonmuvždypeniazevracal,považovaluvedenýdohovorzaobojstrannezáväzný.Zuvedenej

odmeny mu žalobca teda dlhuje viac ako 9.000 eur a nie naopak, že by on dlhoval niečo žalobcovi. Z
tohto dôvodu ho priložená výzva zo dňa 16.10.2019 šokovala, ale práve žalobca už nejavil žiadnu snahu
vec doriešiť, pretože si zrejme vyhodnotil, že je v inom postavení a pôvodné dohody už bude bojkotovať.

12. Elektronickou komunikáciou medzi žalobcom a M.. W., založenou v spise na č.l. 93-95, žalobca

v priebehu konania preukazoval, že „žalovaný dlhuje veľké množstvo peňazí M.. W., že žalovaný má
len veľké dlhy, pričom by musel byť zázrak, aby získal peniaze a zároveň bol ochotný dlhy aj uhradiť“.
Takisto sa v maily zo dňa 18.7.2019 M.. W. žalobcu pýtala, „v akej výške je dlh žalovaného, že je ochotná
tento zaplatiť v prípade, ak jej žalobca dá potvrdenie pri prevzatí peňazí, že žalovaný už žalobcovi nie
je nič dlžný“.

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní sa pridržal dovtedajších podaní k meritu veci. Tvrdil, že
strany sporu uzavreli dňa 1.2.2019 Zmluvu o pôžičke, s tým, že prvá časť tejto pôžičky bola poskytnutá
žalovanému 1.2.2019 a posledná 24.6.2019. Žalovaný postupne čiastočne aj uhrádzal poskytnutú
pôžičku, ale vzhľadom na to, že poslednú časť pôžičky uhradil 22.5.2019 v sume 470 eur plus 2.000

eur v hotovosti a následne prestal so žalobcom komunikovať, kontakt so žalobcom začal ignorovať, bol
žalobca nútený vec riešiť prostredníctvom súdu. Žalovaný nereagoval ani na písomné výzvy adresované
mu jeho právnym zástupcom. Reagoval až potom, keď mu bol doručený platobný rozkaz, v ktorom
účelovo a klamlivo zavádza súd svojimi vyjadreniami. Žalobca jednoznačne popiera, že medzi ním
a žalovaným bola uzatvorená nejaká dohoda o nejakom zaplatení, splatení, odpustení, započítaní,

prípadne preddavkov v súvislosti s poskytnutou pôžičkou.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní okrem iného uviedol, že nie je toho názoru, že by
okolnosť uzatvorenia pôžičky bola nesporná, ako sa domnieva právny zástupca žalobcu. Naopak, ide
o najspornejšiu okolnosť celého sporu, pričom nie je ničím preukázané, že by vznikla pôžička medzi

žalobcom a žalovaným. Vôbec nie je zrejmé, na akú dobu mali byť peniaze žalovanému požičané, nie
je známy úrok, spôsob, miesto vrátenia, plnenia a podobne, spôsob akým mali byť peniaze odovzdané,
je absolútne netradičný a odvodzovať poznámky v bankovom internetovom formulári, že ide o pôžičku,
je absolútne bezprávne. Zotrvávajú na popise skutočností, ktoré sa diali medzi stranami sporu ohľadompredaja bytu, pričom žalobca okolnosť predaja bytu spoločne so žalovaným nepopiera, uvádza len,
že išlo o akúsi pracovnú činnosť žalovaného v rámci jeho pomeru v inej spoločnosti, kde pracoval.
Keď prihliadneme k tomu, že predmetný byt bol bytom býval partnerky žalovaného a že on sám v

predmetnom byte býval spolu s ňou, je hraničiace s bizarnosťou, aby niekto predával byt v rámci svojej
pracovnej činnosti a najmä, ak ho predal s takým ziskom, že by určitý profit ako podiel na tom nemal
mať. Majú za to, že žalobca iba využil akési skoršie formulárové bankové internetové prevody, ktoré len
replikoval a vyvolal zdanie uzatvorenia pôžičky, ktoré si žalovaný nevšimol. Strany sporu uzavreli medzi
sebou zmluvu o pôžičke, ktorá už bola žalobcovi vrátená a takisto príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl.

Občianskeho zákonníka.

15. Žalobca na pojednávaní okrem iného uviedol, že žiadna dohoda medzi ním a žalovaným ohľadne
predaja predmetného bytu a rozdelenia zisku z jeho predaja nebola. Uviedol, že v minulosti takisto
žalovanému požičiaval peniaze a to aj na základe písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke a neskôr,
keďže vzájomne dobre vychádzali a žalovaný mal majetnú partnerku, ktorá za neho ručila, preto

požičiaval žalovanému peniaze formou bankovej transakcie s poznámkou ,,pôžička“. Je pravda, že
žalovaný pracoval pre jeho spoločnosť ako asistent, v čase ktorom bol s ním aj na rôznych obchodných
stretnutiach, a aj pri konkrétnom predaji bytu, ktorý vlastnila pani W.. Žalovaný vykonával ohliadky a za
to mohol v predmetnom byte bývať zdarma. Žalovanému požičal aj sumu 49.040 eur. Opakovane mu
požičiaval rôznu sumu peňazí z dôvodu, že potreboval peniaze buď na zaplatenie pokuty, na bežný život

a podobne, s tým, že mu žalovaný uviedol, že každú konkrétnu sumu mu vráti buď do týždňa alebo do
mesiaca,stým,žeakbysaniečostalo,nemusísabáťasumamubudevyplatenáM..W..Nazačiatkuboli
z jeho strany žalovanému požičiavané len malé sumy peňazí, ktoré spočiatku žalovaný aj vracal. Nemal
obavu, že by mu peniaze žalovaný nevrátil, keďže mal prisľúbené, že jeho prípadný dlh vyrovná jeho
priateľka. Požičiaval teda žalovanému i naďalej konkrétnu sumu peňazí, s tým, že tieto mu mal žalovaný

v určitom časovom horizonte, týždeň alebo aj dlhšom, vrátiť. S odstupom času zistil, že tieto peniaze
míňal žalovaný v kasíne. Mal vedomosť aj o tom, že veľké sumy peňazí požičiavala žalovanému jeho
partnerka a preto žalovanému on takisto nižšie sumy peňazí požičiaval. Po 24.6.2019, kedy žalovanému
poskytol poslednú sumu peňazí, žalovaný prestal s ním komunikovať a už s ním viac v kontakte nebol.
V tom období aj M.. W. mu písala mail, že už so žalovaným nechce mať nič spoločné a preto prestal

žalovanému ďalšie peniaze požičiavať. Pokiaľ ide o predmetný byt, je pravda, že tento patril vlastnícky
M.. W., táto ho predala jeho firme za sumu 114.000 eur. O. W. ešte predtým ako predmetný byt kúpila,
kúpila od neho ako fyzickej osoby tento byt za sumu 114.000 eur. Ešte predtým predmetný byt za sumu
114.000 eur kúpil od žalovaného. Žalovaný potreboval koncom roku 2018 peniaze a preto ho oslovil, či
tento byt, ktorý kúpil od M.. W. nekúpi. Keďže žalovaný potreboval peniaze, ponúkol mu možnosť, že

predmetný byt od neho kúpi. Neskôr, niekedy v roku 2019, sa zoznámil s M.. W., ktorá ani nevedela,
že tento byt žalovaný predal. Keďže chcela žalovanému zabezpečiť bývanie, chcela predmetný byt od
neho kúpiť. Nemal dôvod súhlasiť s touto ponukou, ale žalovaný prisľúbil, že pani W. zdedila veľký
majetok a chcela by investovať do jeho spoločnosti niekoľko stotisíc eur. Keďže v to veril, tak pani W.
predmetný byt za tú istú sumu, v akej ho kúpil, predal. Keďže predmetná investícia do jeho spoločnosti sa

neuskutočnila, žiadal M.. W., aby mu predmetný byt nejakým spôsobom vrátila, pričom najvýhodnejšie
mu to vychádzalo tak, že by byt kúpila jeho spoločnosť. Zo začiatku mal s pani W. vzťah priateľský,
neskôr, keď ho žalovaný pred ňou ohováral, si táto ku vzťahu k nemu vytvorila negatívny postoj, ich
vzájomná komunikácia upadla a až neskôr, keď jej povedal, že žalovaný a ona dlhujú nejaké peniaze,
priznala sa, že aj ona jemu požičala peniaze a že žalovaný má aj iné dlhy voči iným ľuďom. Poprel, že

by existovala nejaká dohoda medzi ním a žalovaným ohľadne rozdelenia zisku z predaja predmetného
bytu na sumu 114 000 eur. Poukázal na rozpornosť v tvrdeniach žalovaného, keď tento najprv tvrdil, že
pani W. pozná len z jeho rozprávania, v skutočnosti sa s ňou však stretol niekoľkokrát osobne, pričom
na tomto stretnutí bol len on a pani W.. Z jeho výpovede tiež vyplýva, že pôžičky medzi ním a žalovaným
existujú a že mu žalovaný dlhuje konkrétne peniaze.

16. Žalovaný na pojednávaní okrem iného uviedol, že bol vlastníkom predmetného bytu, ktorý odkúpil
od pani W.. Jeho vlastníkom mohol byť rok alebo aj dlhšie. Tento byt kompletne zrekonštruoval a zariadil
a mal teda vyššiu trhovú hodnotu. V určitom období ho kontaktovala spoločnosť žalobcu za účelom
opčného práva založenia bytu na určitú sumu a obdobie, ktoré riadne dodržal a sumu vyplatil, s tým,

že po určitom čase požiadal partnerku, aby v tejto nízkej sume 114.000 eur byt odkúpila. Tým žalobca
vystavil zmluvu o ukončení predmetnej pôžičky a zároveň prijal peniaze od pani W., čím bola pôžička
riadne vyplatená. Celý dlh, ktorý mal voči žalobcovi vyplatila za neho pani W., a byt sa následne na
ňu previedol, čo bolo niekedy koncom februára 2018. Po tomto období mal so žalobcom uzavreté lennejaké písomné pôžičky, pretože tento na písomnej forme trval, a zmluvy museli byť aj notársky overené,
pokiaľ nešlo o nejakú smiešnu sumu cca 500 až 1.000 eur. K 1.4.2018 ho žalobca požiadal, pretože
videl, že medzi ním a pani W., v súkromnom živote nastávajú nejaké konflikty, aby predmetný byt, ktorý

mal vtedy hodnotu asi 185.000 eur, sa pokúsil predať, s tým, že on mu pomôže vyplatiť dlh partnerke vo
výške 114.000 eur a podľa výšky kúpnej ceny z predaja bytu a odpočítaním sumy 114.000 eur pre pani
W., sa rozdelí tento podiel medzi nich oboch. Táto ústna dohoda vznikla za účasti jeho, žalobcu a pani
W.. Počas tohto obdobia existuje jediná pôžička medzi ním a žalobcom z marca 2018 v súvislosti s tým,
že žalobca mu požičal peniaze a on mu dal do zábezpeky jeho osobné motorové vozidlo. Predmetný

byt, ktorý prepísal s pani W. na žalobcovu firmu, sa mal ďalej predať, s tým, že ak sa nepredá minimálne
za 150.000 eur, tak bude naspäť odkúpený M.. W.. Je pravda, že medzi žalobcom a M.. W. prebiehal
nejaký rozhovor o nejakom biznise žalobcu, pričom 24.4.2019 mu M.. W. oznámila, že s ním nechce
mať nič spoločné. Pokiaľ mal nejaké informácie žalobca o M.. W., tak to boli informácie, ktoré mal od
neho. V skutočnosti sa žalobca stretol s M.. W. len jedenkrát. Pokiaľ ide o žalovanú sumu, žalobca
mu poskytol peniaze dobrovoľne, pretože vedeli už vtedy, že byt bude predaný za sumu 200.000 eur

pani L., ktorá túto transakciu potvrdila niekedy v júli 2019. Na stretnutí medzi ním, žalobcom a pani
W. bola dohodnutá konkrétna suma 185.000 eur a viac za predaj predmetného bytu, pričom pani W.
žalobcu upozornila, že pokiaľ sa byt predá za sumu vyššiu ako 114.000 eur, prevyšujúca časť sa rozdelí
medzi neho a žalobcu. M.. W. si uvedomovala, že ona sama vyplatila za žalovaného dlh len vo výške
114.000 eur. V priebehu pojednávania rozporne uviedol, že pokiaľ mu žalobca požičal sumu 49.040

eur, toto pravda nie je, na druhej strane povedal, že zo sumy 49.040 eur predstavovala pôžičku suma
15.420 eur a túto sumu žalobcovi vrátil 27.3.2019. Na otázku sudcu, aby vysvetlil, ako to bolo s vrátením
sumy 15.420 eur, keď podľa výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že do 31.3.2019 vyššie uvedená suma
vrátená nebola, ale bola vrátená v nižšej sume, žalovaný uviedol, že medzi ním a žalobcom nebola nikdy
uzavretá nejaká pôžička na sumu 15.420 eur. Na list žalobcu, zo dňa 16.10.2019, nijako nereagoval,

pretože jeho priateľka mu povedala, že žalobcu má ignorovať a viac nekontaktovať. Pokiaľ žalobca tvrdí,
že bol u neho zamestnaný, je to pravda, bol však u neho maximálne tak dva mesiace, pričom nebol ani
riadne zaučený a v podstate žiadnu činnosť pre neho nevykonával, pretože dva týždne trvalo školenie a
následnesaučilvkanceláriižalobcu.Pokiaľideodohodumedziním,žalobcomaM..W.ohľadnepredaja
predmetného bytu, žiadna mailová ani elektronická komunikácia neexistuje, len pani W. by vedela tieto

veci dosvedčiť. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo nevyzýval žalobcu na úhradu nejakej sumy
v zmysle údajnej dohody o predaji bytu uviedol, že mal zo žalobcu strach, ktorý pramenil z toho, že si
M.. W. žalobcu preverovala, nežiadal, aby mu z predaja bytu bolo niečo uhradené aj z toho dôvodu, že
všetko bolo dohodnuté v ústnej forme a od žalobcu mal zaplatených už 33.000 eur.

17.Podľa§657Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t.
j. veci zastupiteľné, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého (toho istého) druhu. Právny vzťah založený touto zmluvou môže byť tak odplatný, ako aj
bezodplatný. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne,

konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú: a/ prenechanie veci na voľné nakladanie, teda
aj na spotrebovanie, pretože tu nejde iba o užívanie veci, ako napr. pri výpôžičke, ale ide o ich prechod
do vlastníctva dlžníka, b/ druhovo (genericky) určené veci, c/ dočasnosť právneho vzťahu, d/ povinnosť
vrátiť veci rovnakého druhu, e/ obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky
(splneniadlhu)niejedohodnutá,dlžníkjepovinnýplniťprvéhodňapotom,čoveriteľoplneniepožiadal(§

563). Odo dňa, keď veriteľ mohol toto svoje právo vykonať po prvý raz, začne plynúť trojročná premlčacia
doba na jeho súdne uplatnenie; inak táto premlčacia doba začne plynúť od dohodnutej splatnosti. Pokiaľ
by účastníci zmluvy ponechali na vôli dlžníka a ten by so splanením záväzku ( s platením dlhu) otáľal,
určí ju na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi (§
564). Premlčacia doba na uplatnenie práva veriteľom v takom prípade začne plynúť od určenia splatnosti

súdom.20. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne
odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke)
alebo odovzdaním „z ruky do ruky“.

21. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22. Podľa § 724 OZ, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo

vykoná inú činnosť.

23. Podľa § 725 OZ, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí.
Od príkazcových pokynov sa príkaz môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a
ak nemôže včas odoslať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

24. Právna úprava príkaznej zmluvy, obsiahnutá v ustanovení § 724 a nasl., je len rámcová, čo znamená,
že do úvahy prichádza použitie všeobecných ustanovení ôsmej časti prvej hlavy OZ. Pre príkaznú
zmluvu je charakteristické, že sa ňou príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec, alebo
vykoná inú činnosť. Pre jej formu nie sú ustanovené žiadne požiadavky. Medzi podstatné náležitosti
zmluvy patrí dohoda o predmete príkazu. Pojmovým znakom tohto druhu zmlúv bude okolnosť, že

smeruje k obstaraniu záležitostí pre príkazcu a že teda príkazník nekoná za seba (pre seba), alebo
na svoj účet. Predmetom príkazu je len obstaranie nejakej veci alebo vykonanie inej činnosti, nie však
už samotný výsledok obstarania alebo činnosti, keďže príkazník nezodpovedá za to, že sa očakávaný
výsledok nedostavil. Poskytnutie odmeny musí byť dohodnuté; iba ak poskytnutie odmeny je v danom
prípade obvyklé, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka (napríklad advokát), potom je povinnosť

poskytnúť odmenu aj bez predchádzajúcej dohody. Odmenu (dohodnutú alebo obvyklú) je príkazca
povinný zaplatiť, i keď dohodnutý výsledok nenastal, okrem prípadu, keď výsledok zmaril svojím
zavinením príkazník.

25. Žalobca poskytol žalovanému v období od 1.2.2019 do 24.6.2019 opakovane vždy určité množstvo

peňazí, spolu vo výške 49.040 eur. Uvedené sporné nebolo a žalobca túto skutočnosť preukázal aj
výpisom zo svojho bežného účtu.

26. Žalovaný nepopieral, že peniaze, ktoré v objeme 15.420 eur žalobcovi vrátil, predstavovali vrátenie
žalobcovi žalobcom mu poskytnuté peniaze na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke. Tvrdil však,

že tieto peniaze žalobcovi vrátil do 31.3.2021, čo však nezodpovedá realite, keďže poslednýkrát uhradil
žalovaný žalobcovi z vyššie uvedenej sumy sumu 2.470 eur (z toho sumu 470 eur previedol na bežný
účet žalobcu /viď výpis z bežného účtu žalobcu/ a sumu 2.000 eur zaplatil žalobcovi v hotovosti /toto
tvrdenie žalobcu žalovaný v priebehu konania nenamietal) dňa 22.5.2019.

27. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že sumy poskytnuté žalovanému v období od 1.2.2019
do 26.4.2019 predstavovali jednu pôžičku, postupne žalobcom poskytovanú žalovanému, ktorú tento
postupne mal splácať (v dohodnutých týždenných alebo mesačných intervaloch).

28. Žalovaný naopak tvrdil, že časť peňazí, ktorú žalobca žaluje, predstavuje časť „extra odmeny“,

vyplatenejmužalobcom,nazákladeústnejdohody,podľaktorejmalžalovanýzrealizovaťprespoločnosť
žalobcu predaj predmetného bytu, pričom časť kúpnej ceny, prevyšujúcej sumu 114.000 eur, sa mala v
polovici rozdeliť medzi žalobcu a žalovaného. Pretože sa byt predal za sumu 200.000 eur, žalovanému
patrila suma 43.000 eur a teda v skutočnosti žalobca žalovanému ešte dlhuje sumu 9.380 eur.

29. Z vykonaného dokazovania, zhodných tvrdení strán sporu a výpisom z bežného účtu žalobcu, mal
súd preukázané, že všetky sumy, ktoré žalobca poskytol žalovanému do 31.3.2019, tak ako vyplývajú
z výpisu z bežného účtu žalobcu (č.l. 9), boli vyplatené žalovanému titulom ústne uzavretej zmluvy o
pôžičke (ústne uzavretých zmlúv o pôžičke).

30. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že uzavrel so žalovaným len jednu zmluvu o pôžičke
(bezúročnú) na sumu 49.040 eur, ktorú žalovaný postupne splácal, keďže to vôbec nevyplýva z tvrdení
žalobcu (na pojednávaní pred súdom jednoznačne uviedol, že v spornom období opakovane poskytol
žalovanémunajehožiadosťkonkrétnusumupeňazíprejehorôznepotreby,ktorúsumumumalžalovanývrátiť do jedného týždňa, resp. do jedného mesiaca) a ani z výpisu bežného účtu žalobcu (v určitý
deň postupne boli žalovanému požičiavané rôzne sumy peňazí), a teda, čo nepoprel ani žalovaný,
do 31.3.2019 išlo o opakovane žalobcom žalovanému poskytované konkrétne sumy peňazí, ktoré sa

žalovaný zaviazal žalobcovi splácať (žalovaný to nespochybnil a vyplýva to aj z výpisu bežného účtu
žalobcu).

31. Žalobca síce tvrdil, že každú jednotlivú poskytnutú čiastku peňazí mu mal žalovaný vrátiť v krátkej
dobe, zvyčajne do jedného týždňa alebo do jedného mesiaca, v konaní však nebolo preukázané pri

žiadnej zmluve o pôžičke, že by medzi stranami bol dohodnutý aj presný čas vrátenia peňazí a preto v
súlade s ustanovením § 563 OZ platí, že žalovaný bol povinný jednotlivé sumy peňazí žalobcovi vrátiť
nasledujúci deň po dni, kedy ho na to žalobca vyzval.

32. Žalobca preukázateľne vyzval žalovaného na vrátenie mu poskytnutých súm listom zo dňa
16.10.2019, ktorý bol žalovanému doručený dňa 30.10.2019 a v ktorom bol žalovaný žalobcom vyzvaný

navráteniedlžnejsumypeňazído5dníoddoručeniavýzvy.Žalovanýboltedapovinnýpôžičkyžalobcovi
vrátiť do 5.11.2019..

33.Vkonaníbolopotrebnéskúmať,čiajpeniazeposkytnutéžalobcomžalovanémuvobdobíod1.4.2019
do 24.6.2019 boli bezúročnými pôžičkami, poskytnutými žalobcom žalovanému, na základe uzavretých

ústnych zmlúv podľa § 657 OZ (ako to tvrdil žalobca), alebo predstavovali časť odmeny z „extradohody“,
patriacej žalovanému, na základe neformálnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu podľa § 724 OZ,
v súvislosti s predajom predmetného bytu.

34. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že všetky peniaze poskytnuté žalobcom

žalovanému v období od 1.2.2019 do 24.6.2019, prevodom z bežného účtu žalobcu na účet žalovaného,
boli ústne uzavretými zmluvami o pôžičke..

35. Na bežnom účte žalobcu každá kolónka označená textom ,,Informácia pre príjemcu“ od 1.4.2019
preukazuje, že naozaj išlo o požičiavanie peňazí zo strany žalovaného od žalobcu. V prípade, ak by

tomu tak nebolo, je nelogické, aby to práve od 1.4.2019 v „Informácii pre príjemcu“ žalobca opakovane
uvádzal. Hoci žalovaný tvrdil, že ním vrátené peniaze žalobcovi v sume 15.420 eur, boli pôžičky
poskytnuté mu zo strany žalobcu od 1.2.2019 a tieto mu do 31.3.2019 vrátil, v skutočnosti za obdobie od
1.2.2019 do 31.3.2019 vrátil žalovaný žalobcovi len peniaze vo výške 11.050 eur. Z toho vyplýva, že ak
žalovaný mal žalobcovi vrátiť do 31.3.2019 len sumu 11.050 eur, zvyšnú časť musel uhradiť žalobcovi

titulom pôžičiek až v nasledujúcom období, teda v období od 1.4.2019, odkedy podľa žalovaného už dlh
voči žalobcovi nemal (žalovaný tvrdil, že do 31.3.2019 všetky peniaze požičané mu žalobcom vrátil).
Žalovaný v konaní navyše nijako nepreukázal a ani nepreukazoval, že sumu 15.420 eur vrátil žalobcovi
prípadne aj iným spôsobom, než prevodom na jeho bežný účet, do konca marca 2019.

36. Naopak, v rozpore s tvrdeniami žalovaného, sú zápisy na bežnom účte žalobcu a tvrdenia žalobcu,
a síce, že posledná časť zo sumy 15.420 eur bola žalovaným žalobcovi uhradená až dňa 22.5.2019,
bezhotovostným prevodom z účtu na účet, vo výške 470 eur a v hotovosti vo výške 2.000 eur (viď aj
zápis na bežnom účte žalobcu v kolónke označenej „Informácia pre príjemcu“, že ide o vrátenie vyššie
uvedených súm žalovaným žalobcovi, teda o splátku pôžičky). Skutočnosť, že tieto peniaze žalovaný

žalobcovi zaplatil dňa 22.5.2019, žalovaný nepoprel. Pokiaľ teda žalovaný v priebehu konania tvrdil, že
všetky peniaze uhradené mu zo strany žalobcu od apríla 2019 boli jeho „extra odmena“ za realizáciu
predaja predmetného bytu a teda už v tom čase mu žalobca mal dlhovať nejaké peniaze z ,,extra
dohody“, je nelogické, aby ešte dňa 22.5.2019 žalovaný žalobcovi zaplatil nejaké peniaze (konkrétne
sumu 2.470 eur).

37. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že všetky pôžičky žalobcovi do 31.3.2019 uhradil a v následnom čase,
po predaji bytu, mu žalobca mal poskytovať preddavky z dohodnutej „extra odmeny“, pričom mu stále
dlhoval a až doposiaľ dlhuje, ako tvrdil žalovaný konkrétnu sumu peňazí, je nelogické, prečo by ešte dňa
22.5.2019 žalovaný zaplatil žalobcovi spolu sumu 2.470 eur, ktorá skutočnosť vyplýva z bežného účtu

žalobcu, ktorú žalovaný v priebehu celého konania nespochybnil.

38. Hoci žalovaný tvrdil, že organizoval a zrealizoval všetko potrebné ohľadne predaja predmetného
bytu pre žalobcu podľa „extra dohody“ so žalobcom, v rozpore s tým tvrdil, že v tom čase pracovalpre spoločnosť žalobcu, ktorá sa zaoberala aj kupovaním a predávaním nehnuteľností len veľmi krátku
dobu a v podstate sa len zaúčal. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, aký by mal žalobca v takom prípade
záujem, aby žalovaný, naviac, keď bol v pracovnom pomere v spoločnosti žalobcu, mimo výkonu svojich

pracovnýchpovinnostímalzabezpečiťkompletnúrealizáciupredajapredmetnéhobytu?Vtejtosúvislosti
súd nespochybňuje, že určitú úlohu pri prevode predmetného bytu na tretiu osobu žalovaný zohral, a
to v súvislosti so zabezpečením ohliadok pre potenciálnych záujemcov o kúpu, keďže v tom čase mu
žalobca umožnil v predmetnom byte bývať.

39. Ďalší zásadný rozpor v tvrdeniach žalovaného vzhliadol súd aj v tom, že hoci žalovaný tvrdil,
že platby žalobcu žalovanému od 1.4.2019 sa týkali vyplácanej „extra odmeny“ pre žalovaného, za
predaj predmetného bytu na sumu 114.000 eur, samotný predaj bytu mal byť podľa tvrdení žalovaného
zrealizovaný až v priebehu mesiaca máj 2019 (kúpna zmluva mala byť uzavretá koncom mesiaca apríl
2019 a kúpna cena z predaja predmetného bytu mala byť zaplatená v mesiaci máj 2019). Je preto
nelogické, aby žalobca platil žalovanému za niečo, čo sa ešte nezrealizovalo (aj keď sa zrealizovať

malo), hoci aj nejakými preddavkovými platbami, ako to tvrdil žalovaný. Naopak, poskytovanie peňazí
žalobcom žalovanému za celé obdobie od 1.2.2019 do 24.6.2019 bolo kontinuálne, vždy išlo o menšie
sumy peňazí v krátkych časových intervaloch, čo takisto preukazuje skutočnosť, že išlo o požičiavanie
peňazí žalobcom žalovanému na krátke obdobie, na aktuálne potreby žalovaného, keďže, ako to
vyplynulo z výpovedí oboch strán sporu, žalovaný mal v tom čase majetnú priateľku, z dôvodu ktorého

žalobca nemal obavy, že by mu žalovaný požičané peniaze, hoci aj prostredníctvom jeho priateľky,
nevrátil.

40. V tejto súvislosti súd takisto uvádza, že žalovaný sa nelogicky, ešte pred začatím konania vo veci
samej nevyjadril žalobcovi na jeho výzvu na plnenie a nereagoval ani následne na predžalobnú výzvu

žalobcu. Ak by žalovaný žalobcovi nič nedlhoval a naopak, ako tvrdí, ak by mu žalobca dlhoval nejaké
peniaze, určite by sa bol ozval a žiadal žalobcu aspoň o vysvetlenie. Tomu, že by sa mal žalobcu báť,
ako tvrdil, mu súd neuveril, pretože žalovaný k tomuto svojmu tvrdeniu nepredložil súdu žiaden dôkaz,
naopak z jeho prejavu na pojednávaní súd nenadobudol pocit, že by mal voči žalobcovi akýkoľvek
rešpekt.

41. Pokiaľ tiež žalovaný tvrdil, že koncom apríla bol požiadaný ústne žalobcom, aby pripravil realizáciu
predajapredmetnéhobytu,užajvobdobíod1.4.2019do18.4.2019(tedapodátume31.3.2019),žalobca
žalovanému poskytol peniaze v objeme 15.610 eur (viď výpis z bežného účtu žalobcu), z čoho je zrejmé,
že tieto peniaze nemohli byť žalovanému žalobcom poskytnuté v súvislosti s nejakou údajnou dohodou

medzi stranami sporu a svedkyňou W., ktorá podľa žalovaného mala byť uzavretá až niekedy koncom
mesiaca apríl 2019.

42. Žalovaný takisto v priebehu konania nepreukázal svoje tvrdenie, že predaním predmetného bytu
mali byť všetky pôžičky žalobcovi žalovaným vyplatené, resp. ani to, že všetky jeho dlhy z obdobia od

apríla 2019 mala za neho vyplatiť svedkyňa W., keďže žalovaný na pojednávaní tvrdil, že jeho bývalá
priateľka, M.. W. zaplatila za neho všetky jeho dlhy voči žalobcovi vo februári 2018 (teda v období
predchádzajúcom, než ktoré je predmetom sporu).

43. Navyše peniaze z predaja predmetného bytu boli podľa tvrdenia žalovaného poukázané na účet

žalobcu niekedy v mesiaci máj 2019. Keby boli teda pravdivé tvrdenia žalovaného o uzavretí príkaznej
zmluvy medzi stranami sporu, v mesiaci jún 2019 by už nemalo význam posielať žalovanému žalobcom
preddavkové platby súvisiace s predajom predmetného bytu (kúpna cena z predaja bytu už v tom čase
bola spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom v tom čase bol žalobca, vyplatená).

44. Pokiaľ tiež žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v priebehu konania tvrdil, že
by bolo bizarné, aby z predaja predmetného bytu, nemal mať žalovaný nejaký profit, keď predmetný
byt žalovaný zhodnotil, jeho hodnota bola minimálne vo výške 185.000 eur, bol predaný žalobcom
tretej osobe za sumu 200.000 eur, pričom žalovaný ho žalobcovi predal len za sumu 114.000 eur,
súd konštatuje, že k vyššie uvedeným tvrdeniam žalovaný súdu nepredložil, resp. svojou pasivitou

nezabezpečil žiaden dôkaz (navrhol síce k týmto okolnostiam vypočuť svedkyňu W., jej účasť na
pojednávaní však nezabezpečil, iba sa spoliehal, že menovaná na pojednávanie príde).45. Je takisto bezpredmetné tvrdenie žalovaného, že zápisy na bežnom účte žalobcu ,,Informácia pre
príjemcu“ nijakým spôsobom žalovaný neriešil z dôvodu, že ,,netušil, že tento zápis žalobca zneužije“.

46. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že žiadna mailová alebo iná elektronická komunikácia medzi
žalobcom a žalovaným a prípadne aj svedkyňou W. ohľadne predaja predmetného bytu a rozdelenia
kúpnej ceny bytu prevyšujúcej sumu 114.000 eur neexistuje. Tvrdil to len žalovaný, s tým, že mu to môže
svedeckou výpoveďou potvrdiť jeho bývalá priateľka.

47.Trebatiežuviesť,žeakbybolžalobcažalovanémuvpriebehukonaniadlžnýkonkrétnusumupeňazí,
ako to tvrdí žalovaný, nič žalovanému ani v tomto konaní nebránilo domáhať sa od žalobcu zaplatenia
tejto sumy, čo však žalovaný neurobil, a to ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním
vzájomnej žaloby, zrejme si uvedomujúc, že jeho tvrdenia o akejsi „extra dohode“ ohľadne predaja bytu
sú nepravdivé.

48. Na základe vyššie uvedených čiastkových zistení a záverov súdu, neuveril súd žalovanému, že bola
medzi ním a žalobcom uzavretá ústna príkazná zmluva podľa OZ, podľa ktorej mal žalovaný pre žalobcu
zrealizovať predaj predmetného bytu, za čo mal dostať sumu 43.000 eur, naopak, dospel k právnemu
záveru, že žalobca v období od 1.2.2019 do 24.6.2019 poskytol žalovanému, na základe viacerých ústne
uzavretých zmlúv o pôžičke, spolu sumu 49.040 eur, z ktorej sumy žalovaný vrátil žalobcovi len sumu

15.420 eur.

49. Súd pri určení doby, dokedy mal žalovaný požičané peniaze žalobcovi vrátiť, vychádzal z ust. § 563
OZ, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Žalobcapodľa

zhodných tvrdení strán žalovaného vyzýval na vrátenie pôžičiek prvýkrát výzvou zo dňa 16.10.2019,
ktorá bola žalovanému doručená dňa 30.10.2019 a v ktorej žalobca žalovaného vyzval na vrátenie
peňazído5dníoddoručeniatejtovýzvy,zčohomožnovyvodiťzáver,žežalovanýmalpovinnosťpôžičky
žalobcovi vrátiť najneskôr do 5.11.2019.

50. Z vyššie uvedených dôvodov uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33.620 eur
(49.040 - 15.420).

51. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas nesplnil a preto sa žalobca voči nemu dôvodne v
konaní domáhal aj zaplatenia zákonného úroku z omeškania 5% ročne zo žalovanej istiny od 6.11.2019

do zaplatenia, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré
úroky z omeškania súd takisto uložil žalovanému žalobcovi zaplatiť.

52. Súd napokon uložil žalovanému takisto povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením
pohľadávky v súvislosti s predžalobnou výzvou, adresovanou právnym zástupcom žalobcu žalovanému,

zo dňa 14.11.2019, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby po
492,93 eur + režijný paušál 9,80 eur, spolu 502,73 eur. Podľa právneho názoru súdu, predžalobnú výzvu
ako úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 cit. vyhlášky, je potrebné považovať za uskutočnenú jej
vyhotovením a odoslaním adresátovi, pričom nie je rozhodujúce, či adresát aj túto výzvu prevezme.
Žalobca tvrdil a žalovaný v priebehu konania nespochybnil doručenie vyššie uvedenej výzvy. Náklady

spojené s vyhotovením tejto výzvy, spočívajúce v tarifnej odmene advokáta za vyhotovenie tohto úkonu
právnej služby, je celkom nepochybne potrebné považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky
v zmysle ust. § 121 ofs. 3 OZ (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M
Obdo 2/2010).

53. V priebehu konania žalovaný žiadal, aby súd na pojednávaní vypočul k okolnostiam predaja
predmetného bytu svedkyňu M.. W., bývalú jeho družku, ktorej účasť na pojednávaní mal zabezpečiť
a ktorej aj termín pojednávania oznámil, ktorá sa však na pojednávanie nedostavila. V tejto súvislosti
žalovaný na pojednávaní uviedol, že svedkyňa mu účasť na pojednávaní nijako nepotvrdila. Právny
zástupca žalobcu v tejto súvislosti súdu navrhol, poukazujúc na pasivitu žalovaného, ktorý súdu

neoznámil, že nevie zabezpečiť účasť svedkyne na pojednávaní, aby zamietol návrh žalovaného na
vypočutie tejto svedkyne, poukazujúc na zásadu koncentrácie konania a zásadu hospodárnosti konania
a aby súd vychádzal pri rozhodovaní vo veci zo skutkového stavu doposiaľ v konaní ustáleného.54. Súd procesný návrh žalovaného o vypočutie svedkyni M.. W., súhlasiac s právnym názorom
právneho zástupcu žalobcu, zamietol. Hoci účasť svedkyni na pojednávaní mal žalovaný zabezpečiť
(súd ešte pred vypočutím strán sporu na pojednávaní považoval za potrebné svedkyňu vypočuť), účasť

tejto svedkyni na pojednávaní žalovaný nezabezpečil, pričom neurobil ani žiadne potrebné opatrenia
smerujúce k tomu, aby sa svedkyňa pojednávania zúčastnila a na tomto pojednávaní vypovedala
(napríklad mohol súdu oznámiť, že účasť ním navrhovanej svedkyne nevie zabezpečiť, keďže svedkyňa
mu účasť na pojednávaní nepotvrdila). Preto v súlade so zásadou koncentrácie konania (§ 153 ods. 2
Civilnéhosporovéhoporiadku)akoizdôvodu,žepodoposiaľvykonanomdokazovaní,vrátanevypočutia

strán, považoval súd výsluch navrhovanej svedkyne za neúčelný a nehospodárny, keďže jej výpoveďou
by sa dôkazná situácia nezmenila, pretože žiaden písomný ani elektronický dôkaz o uzavretí akejsi
neformálnej „extradohody“, resp. príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasl. OZ medzi stranami neexistuje.
Navyše, žalovaný s navrhnutou svedkyňou žili v družskom vzťahu asi 6 rokov, a teda boli sebe navzájom
blízkymi osobami, a teda možno dôvodne pochybovať aj o nezaujatosti navrhnutej svedkyne.

55. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, vydaným
vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.
d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.