Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. august 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109208349
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1109208349.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: UROB SI SÁM, s.r.o.,
Žižkova 27, 040 01 Košice, IČO: 36 178 519, práv. zast. JUDr. Jozefom Mižákom, advokátom, Letná
40, 040 01 Košice, proti žalovanému: Hilti Slovakia spol. s.r.o., Galvaniho 7, 821 04 Bratislava, IČO: 31
344 445, práv. zast. Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., Hlavná 1, 040 01 Košice, IČO: 36 601

365 (ukončené právne zastupovanie 31.5.2020), o zaplatenie 6.496,55 EUR spolu s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/162/2009-190 zo dňa 20.2.2019,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/162/2009-190 zo dňa
20.2.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom pod č. k. 25Cb/162/2009-190 zo dňa 20.2.2019 v I. výroku žalobu
zamietol a v II. výroku rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, odvolávajúc sa na ust. § 261 ods. 1, § 275 ods. 4, § 324 ods. 1, ods. 2, § 340 ods. 1, § 345 ods.
1, § 346 ods. 1, § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), § 20
ods. 1, ods. 2, § 34, § 43a ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, § 46 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 255 ods. 1 a § 470 ods. 2 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal na Okresnom súde Bratislava
I dňa 5.3.2009 žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 6.496,55 EUR spolu s
úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 1.1.2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že si na základe ústnej objednávky u žalovaného objednal dodanie tovaru, ktorý

mu tento vyfakturoval faktúrou č. 6151812951 zo dňa 24.4.2006 na sumu 7.326,40 EUR (220.715,00
Sk), s dátumom dodania tovaru 24.4.2006. Do dňa podania žaloby tovar nebol žalobcovi dodaný, aj
keď tento zaplatil žalovanému do dňa podania žaloby sumu 6.496,55 EUR. Žalobca netrvá ďalej už na
dodaní tovaru a podal predmetnú žalobu z titulu bezdôvodného obohatenia sa. Dňa 21.5.2009 rozhodol
súd vo veci platobným rozkazom č. k. 30Rob/47/2009-26, proti nemu podal žalovaný v zákonnej lehote
odpor, ktorý odôvodnil tým, že je pravda, že si žalobca u neho objednal tovar. Tovar kúpil, ale nezaplatil

zaňho žalovanému kúpnu cenu riadne a včas. Po dodaní tovaru bola vystavená faktúra č. 6151812951
zo dňa 24.4.2006. Na faktúre je uvedené, že tovar bol dodaný 24.4.2006. Faktúru osobne prevzal
konateľ žalobcu. Žalobca v období do 30.5.2007 zaplatil žalovanému len časť kúpnej ceny 2.347,31
EUR (70.715,00 Sk), a preto mu bola zaslaná výzva zo dňa 30.5.2007, ktorou bol žalobca vyzvaný na
zaplatenie zvyšnej sumy kúpnej ceny. Na túto výzvu žalobca reagoval tak, že požiadal o splácanie dlžnej
sumy na základe splátkového kalendára, na základe ktorého bol žalobca povinný zaplatiť sumu 4.979,09

EUR formou troch splátok vo výške 1.659,70 EUR do 30.6.2007, 31.7.2007 a 31.8.2007. Dohoda bola
riadne podpísaná. Žalobca uhradil dve splátky, pričom zostala neuhradené časť vo výške 1.659,69EUR. Po bezvýsledných urgenciách platby zo strany žalovaného bola podaná žaloba na Okresnom
súde Košice II, sp. zn. 35Rob/71/2009, o zaplatenie 829,84 EUR (24.999,76 Sk) s príslušenstvom (t.j.
návrh na vydanie platobného rozkazu). Žalobca nikdy nenamietal, že mu tovar dodaný nebol. Podľa

žalovaného tovar prevzatý bol, ale žalobca si nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil kúpnu cenu. Nemohol
teda odstúpiť od objednávky a nemá právny nárok na vrátenie kúpnej ceny.

3. Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.7.2009, kde sa vyjadroval
k odporu, uviedol, že žalobca si tovar objednal v Košiciach dňa 24.04.2006. Objednávku realizoval

zamestnanec žalovaného pán W.. Keďže tovar nebol na sklade, vzhľadom na rozsah predmetnej
objednávky a nebolo možné ho vydať, oznámil žalovaný žalobcovi, že tovar musí skompletizovať a v
priebehu pár dní bude tovar vydaný. Žalobca dňa 24.4.2006 tovar neprevzal. Žalobca sa u žalovaného
dotazoval, či tovar je možné dodať do zahraničia, čo bolo možné, čo aj žalobcovi potvrdil pán W.,
ktorý si vypýtal adresu dodania tovaru do Amsterdamu a tovar môže byť do zahraničia dodaný len po
výslovnompotvrdenížalobcu.Právnyzástupcažalobcuďalejuviedol,ženiejepravda,žefaktúruprevzal

žalobca v deň objednávky, ale táto mu bola doručená poštou. Prevzatie nie je na faktúre potvrdené.
Žalobca následne cenu refakturoval svojmu odberateľovi spoločnosti Awik - M.E.C.G. s.r.o., ktorý však
cenu neuhradil. V máji sa žalobca v predajni vypytoval, či je už tovar skompletizovaný, pričom pán W.
mu oznámil, že tovar bol odoslaný do Holandska. Žalobcovi neboli odovzdané prepravné doklady a
nedozvedel sa, kto mal tovar prepravovať. Na dodacom liste je miesto dodania tovaru, adresa žalobcu.

Žalobca realizoval zaplatenie časti kúpnej ceny, ale tovar mu dodaný nebol. Dňa 2.2.2009 žalobca od
objednávky odstúpil a žiadal vrátiť doposiaľ zaplatenú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia.

4. V písomnom stanovisku, doručenom súdu prvej inštancie dňa 15.4.2011, uviedol právny zástupca
žalovaného, že tovar, ktorý je špecifikovaný vo faktúre č. 6151812951 zo dňa 24.4.2006, bol žalobcovi

riadne dodaný, a to hneď pri objednaní tovaru v predajni žalovaného v Košiciach. Prevzatie tovaru,
spolu s faktúrou, ktorou bola cena dodaného tovaru žalobcovi vyúčtovaná, je potvrdené uvedením mena
preberajúcej osoby, dátumu prevzatia a podpisu osoby, ktorá ho prevzala. Ide o samotného konateľa
žalobcu,atoM.Q.K..Deňprevzatiafaktúryjeuvedenýdátum24.4.2006.Popieraniedodaniaaprevzatia
tovaru zo strany žalobcu považuje žalovaný za účelové. Ak by mal byť tovar dodaný do Holandska, o

čo žiadal žalobca, splnil by žalovaný svoju povinnosť podľa jeho pokynov. K tomu, či holandský partner
žalobcu tovar prevzal alebo nie, sa žalobca nevyjadril, no uviedol, že mu následne refakturoval cenu
tohto tovaru a očakával jeho zaplatenie zo strany holandskej spoločnosti Awik - M.E.C.G. s.r.o. Z toho je
zrejmé, že ak by aj žalovaný dodal tovar do Holandska (zotrvávajú však na tom, že tovar bol odovzdaný
žalobcovi priamo v predajni žalovaného spolu s faktúrou), splnil tak požiadavku žalobcu, pričom ale

záväzkový vzťah vznikol medzi nimi, t. j. medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim,
na základe dohody o predmete kúpy a cene, a teda zaviazaný z neho voči žalovanému bol priamo
žalobca. Pripomenul, že žalobca zaplatil žalovanému za dodaný tovar a v priebehu troch rokov od
dodania tovaru, ani raz neuplatnil u žalovaného námietku nedodania tovaru a nenamietal ani výšku
vyfakturovanej ceny. Naopak, požiadal o splácanie neuhradenej časti kúpnej ceny po častiach, čo mu

bolo umožnené podpisom dohody o splátkovom kalendári zo dňa 5.6.2007, pričom žalobca aj plnil a
neuhradená zostala len čiastka vo výške 829,84 EUR. Právny zástupca žalovaného poukázal na pasivitu
žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, kde si podal žalovaný dňa 26.3.2009 návrh
na vydanie platobného rozkazu, ktorým si uplatnil nárok na zaplatenie zvyšnej časti ceny dodaného
tovaru vo výške 829,84 EUR. Jednalo sa o cenu vyúčtovanú tou istou faktúrou, ktorá je predmetom

tohto konania pod č. 6151812951 zo dňa 24.4.2006. Proti platobnému rozkazu žalobca nepodal odpor
a nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2009 a stal sa vykonateľným exekučným titulom a v súčasnosti je
vymáhaný v rámci exekučného konania.

5. Žalobca na pojednávaní dňa 27.4.2011 na súde prvej inštancie uviedol, že žalobca nepodpísal žiaden

dodací list a tovar nedostal. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
právneho zdôvodnenia v odpore. Predložil súdu faktúru podpísanú konateľom žalobcu s dátumom
24.4.2006, pričom podľa žalovaného predmetný podpis na faktúre nahrádza dodací list. Predložil súdu
e-mail pracovníčky žalovaného, ktorý má preukazovať postupné plnenie uvedenej faktúry. Žalovaný mal
za to, že vzhľadom k tomu, že žalobca čiastočne plnil, uznal svoj záväzok podľa § 407 ods. 3 OBZ.

Podpísal splátkový kalendár, kde výslovne uznal záväzok a navyše bol nečinný v konaní pred Okresným
súdom Košice II, kde proti platobnému rozkazu č. k. 35Rob/71/2009 nepodal odpor, ani námietky proti
exekúcii.6. Z výsluchu M. K., konateľa žalobcu, dňa 27.4.2011, súd zistil, že si žalobca mal ústne na predajni u
žalovaného objednať tovar, ktorý bol fakturovaný faktúrou č. 6151812951 v sume 220.715,- Sk. Tovar
malo predstavovať 21 kufríkov. Nijako nespochybnil fakturovanú cenu. Potvrdil svoj podpis na faktúre,

aj na dohodnutom splátkovom kalendári. Podľa neho sa domnieval, že podpisuje splátkový kalendár za
tovar, ktorý neprevzal. V konaní pred Okresným súdom Košice II bol žalobca nečinný z dôvodu, že si
myslel, že zásielky obsahujú niečo iné. Dodací list mu bol zaslaný poštou, spolu s faktúrou. Jediné, čo
žalobca podpísal, bola predfaktúra. Záručný list mu nebol dodaný. Fyzicky tovar neprevzal, neboli mu
doručené prepravné listy, nepodpísal dodacie listy. U pracovníka žalovaného sa len dopytoval, či by bolo

možné doručiť tovar do Holandska. Asi dva týždne po tom, čo podpísal predfaktúru, zistil na predajni,
že tovar mal byť odoslaný do Holandska. Uvedený tovar následne žalobca fakturoval holandskému
partnerovi, avšak faktúra sa vrátila bezpredmetná.

7. Z výsluchu svedka B. W. zo dňa 21.8.2012 súd zistil, že svedok pracoval v danom období ako
predavač na predajni žalovaného. Konateľ žalobcu pán K. si u neho objednal v mene spoločnosti UROB

SI SÁM tovar. Postup pri predaji je nasledovný: tovar príde na sklad, vyskladní sa, vystaví sa dodací
list a faktúra. Cena sa platí pri alebo po dodaní tovaru. Je možné platiť aj pred, vystaví sa predfaktúra.
V danom prípade bola faktúra vystavená pred dodaním tovaru. Tovar bol objednaný ústne. Tovar mal
byť dodaný podľa dodacích listov. Na dodacom liste by mal byť podpísaný údaj, komu bol tovar dodaný.
Svedok si nemyslí, že tovar pán K. prevzal. Pán K. sa podľa neho dostavil do predajne za účelom kúpy.

Tovar bolo možné dodať aj do zahraničia. Myslí si, že v tomto prípade bola požiadavka na dodanie
tovaru do zahraničia. Dodanie podľa neho musí byť uvedené v dodacom liste. Za každých okolností sa
podľa svedka dáva podpisovať aj dodací list. Podnet na prepravu dáva logistické centrum a musia mať
záznam. Ak nemajú, tovar do zahraničia podľa neho nešiel.

8. Z výsluchu svedka O. Š. zo dňa 21.8.2012 súd zistil, že svedok, ako zamestnanec žalobcu, bol
prítomný pri objednávke. Tovar bol objednaný štandardne, len dodanie bolo do Holandska, pričom pán
K. žiadal, aby bol tovar zaslaný až po súhlase. Zamestnanec s požiadavkou dodania do zahraničia
súhlasil. Faktúru prevzal. Objednaný tovar dodaný nebol. Vždy brávali tovar na faktúru a svedok tovar
preberal. Dodací list vystavený nebol. Išlo asi o 20 kufríkov. Zamestnanec pri objednávaní uviedol, že

tovar nemajú, musia ho preto posťahovať z iných predajní.

9. Žalobca na pojednávaní dňa 16.11.2018 uviedol k uvedeným výsluchom, že svedok W. potvrdil tú
skutočnosť, že pán K. si v tom čase objednával dodanie nástrojov s tým, že uvedený objem nástrojov
nemal na sklade. Potvrdil aj tú skutočnosť, že pán K. bol v prítomnosti inej osoby, potvrdil aj to, že

bola vystavená faktúra č. 6151812951 na úhradu ceny, potvrdil aj rozhodujúcu skutočnosť, že tovar dňa
24.4.2006 odovzdaný nebol. Potvrdil aj tú skutočnosť, že pre spoločnosť Hilti Slovakia spol. s.r.o. nie je
problém, ak dostane pokyn, doručovať aj do zahraničia. Logistiku nevykonáva, ale vykonáva ju ústredie
v Bratislave. Potvrdil aj tú skutočnosť, že tovar sa doručuje podpísaním dodacieho listu. Žalovaný v
odpore tvrdí, že tovar musel byť doručený dňa 24.4.2006. Túto skutočnosť nepreukázal ani svedok

p. W.. Uviedol, že napriek výzve súdu zo strany žalovaného neboli predložené doklady potvrdzujúce
vývoz tovaru do zahraničia. Svedok Š. podľa neho potvrdil, že dňa 24.4.2006 bola realizovaná v predajni
žalovaného objednávka s tým, že táto objednávka bola prijatá, ale tovar nebol odovzdaný. K dnešnému
dňu žalovaný nepreukázal odovzdanie tovaru dodacími listami, pričom takýto spôsob odovzdania tovaru
je u žalovaného bežný a žalovaný na to používa písomnosť, tzv. dodací list, kde sa potvrdzuje typové

označenie tovaru, druhové označenie a počet kusov. Vzhľadom na to, že cena tovaru bola vo výške
6.496,55 EUR uhradená, žalobca odstúpil od objednávky a návrhom žiadal vyplatiť uvedenú sumu
ako neoprávnený majetkový prospech. K uzavretiu zmluvy nedošlo, lebo objednávka je iba návrhom
zmluvy a k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dochádza až faktickým plnením tejto zmluvy, čo sa nestalo.
Zároveň uviedol, že žalovaný v stanovenej lehote nepredložil doklad o odovzdaní tovaru. Na dôkaz

predložený žalovaným na pojednávaní dňa 9.11.2018 uviedol právny zástupca žalobcu, že ide len o
screen shot obrazovky - resp. nejakej excelovskej tabuľky, nie je podpísaný konateľmi, a teda nemá
pre nás žiadnu výpovednú hodnotu. Z uvedeného predloženého dôkazu nevyplýva podľa neho žiadna
výpovedná hodnota, žiadny dej, ani skutočnosť. Nie je z toho známe, kedy bol vykonaný zásah, kto ho
vykonal a kto ho prevzal a v akom mieste bol urobený.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 16.11.2018 uviedol, že tovar bol žalobcovi riadne
dodaný, a to ihneď pri objednaní tovaru v predajni žalovaného, čo potvrdzuje v súdnom spise založená
faktúra, kde je uvedený aj dátum dodania tovaru. Poukázal na účelovosť doterajších tvrdení žalobcu ataktiež ich rozporuplnosť, keďže žalobca najprv tvrdil, že tovar mu nebol dodaný vôbec, následne toto
svoje tvrdenie zmenil s tým, že tovar bol žalovaným dodaný jeho subodberateľovi do Holandska. Nikdy
predtým, pred zaslaním výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému, nenamietal dodanie

tovaru. Pre vylúčenie pochybností o tom, že tovar, ktorý je predmetom sporu, mal žalobca k dispozícii,
doručil súdu potvrdenie o vykonaní servisu jednej z položiek, ktoré boli predmetom faktúry založenej
v spise, konkrétne 3. položka vo faktúre, výrobné číslo 339178. Z predloženého potvrdenia je zrejmé,
že dňa 20.7.2007 bol vykonaný servis tohto konkrétneho tovaru, nakoľko sa výrobné číslo v označení
materiálu zhoduje s výrobným číslom tovaru na faktúre. Z druhého potvrdenia predloženého súdu

vyplýva, že tento tovar bol následne zošrotovaný žalovaným. Ide o tabuľku vygenerovanú systémom,
ktorú používa žalovaný. Sú v nej uvedené tovary, ktoré si žalobca od žalovaného zakúpil. Uviedol, že
svedok W. sa podľa neho odvolával len na dokumentáciu používanú pri chode firmy. Uviedol ďalej, že
už len uhradením jednotlivých častí žalovanej istiny žalobca uznal svoj záväzok. Poukázal, že podpísal
aj splátkový kalendár, kde vyslovene uznal svoj záväzok a potvrdil, že zakúpil tovar v zmysle faktúry
založenej v spise, nebránil sa, nepodal odpor voči vydanému platobnému rozkazu a následne ani

námietky proti vykonanej exekúcii. Preto navrhuje, aby súd celú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

11. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.11.2018 uviedol, že
vzhľadom k tomu, že žalobca na pojednávaní spochybnil dôkaz o vykonanom servisnom zásahu do
predmetu, ktorý bol predmetom objednávky, žalovaný k dôkazu uvádza, že ide o výstup zo systému

SAP, ktorý nie je možné meniť bez toho, aby bol o prípadnej zmene záznam. Pri opätovnej kontrole
v systémoch bol zistený ďalší vykonaný servisný zásah na jednom z tovarov, ktoré boli dodávané na
základe predmetnej objednávky, a to položka, ktorá bola dodávaná v 4 kusoch. Výrobok č. 255952,
na ktorom bola podľa žalovaného vykonaná oprava. Správnosť uvedených listín verifikoval konateľ
žalovaného. Vzhľadom k tomu, že od opravy ubehlo viac ako 10 rokov, nedisponujú s originálmi.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.1.2019 uviedol, že prílohou vyjadrenia žalovaného
boli iba rovnaké výpisy systému ako na poslednom pojednávaní, ale boli podpísané štatutárnym
zástupcom. Súdu predložil na porovnanie záznamy z procesu reklamácie v inej veci, ktoré preukazujú
podrobný postup reklamácie, ktorého obsahom je zadanie ponuky opravy, jej potvrdenie, zadanie

objednávky a realizácia. Spoločnosť UROB SI SÁM, s.r.o., dala k dnešnému dňu opraviť od roku 2006
iba jedno zariadenie. Žalovaný nijako dispozíciu s tovarom nepreukázala, nakoľko jediným dôkazom mal
byť svedok pán Š.Z.. Takáto osoba im nie je známa, nikdy nebola zamestnancom žalobcu, nikdy nebola
vypočutá na súde. Čo sa týka objednávky uvedeného zariadenia, poukazuje na údaj na faktúre, podľa
ktorého tovar ostáva vo vlastníctve žalovaného až do jeho úplného zaplatenia. Splátkový kalendár bol

podpisovaný v úmysle najprv uhradiť cenu a potom prevziať tovar. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že vzhľadom
na odstup času nedisponuje s dôkazmi, napr. dodacími listami, konštatuje, že nimi nedisponuje preto,
lebo nikdy neexistovali a nikdy neboli odovzdané.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25.1.2019 uviedol k dôkazu predloženému

žalobcom, že predložené záznamy reklamácie sú z roku 2018, čo nepreukazuje postup reklamácií v
roku 2006 - 2007. Podľa ich názoru aj podpísanie splátkového kalendára, ktorý má atribúty uznania
záväzku, preukazuje, že v čase podpísania splátkového kalendára záväzok trval a žalobca sa nedomáha
plnenia titulom, že by došlo k odstúpeniu od zmluvy, ale titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Pričom uznanie záväzku preukazuje opodstatnenosť prijatia predmetných úhrad. Dôkazné bremeno po

predložení splátkového kalendáru prešlo na žalobcu, ktorý ho nijako nesporoval. Údaj, že tovar ostáva
vo vlastníctve až do zaplatenia, mal znamenať to, že tovar bude dodaný až po zaplatený.

14. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami došlo k platne
uzavretej ústnej kúpnej zmluve, na základe ktorej vznikla žalobcovi povinnosť plniť. V konaní nebolo

medzi stranami sporné, že žalobca na základe predmetnej kúpnej zmluvy plnil sumu vo výške 6.496,55
Eur, čo bolo aj preukázané príjmovými dokladmi. Plnenie, ktoré poskytol žalobca žalovanému na základe
ústne uzavretej kúpnej ceny, nemôže byť považované za plnenie bez právneho titulu, a teda zakladať
právo domáhať sa bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu v celom
rozsahu zamietol. Pokiaľ žalovaný namietal, dôkazy predložené žalovaným na pojednávaní 16.11.2018

z dôvodu koncentrácie konania, súd poukázal na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP.

15. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný mal voči žalobcoviplný úspech, rozhodol súd tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

16. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie prostredníctvom pošty dňa 24.4.2019, a to
v zákonnej lehote. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov celého konania, pretože súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok je navyše i
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ktorým postupom bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred
súdom. Odvolací súd musí upozorniť žalobcu, že vo viacerých miestach odvolania sa uvádza, že ide
o odvolanie žalovaného a že žalovaný (malo byť uvedené žalobca) považuje rozsudok za nesprávny a
nezákonný, nelogický, neobjektívny atď.

17. V odvolaní navrhol zrušenie rozhodnutia pre pre splnenie podmienok v súlade s ust. § 389 ods.
1 písm. b) a c), z dôvodov obsiahnutých v § 365 ods. 1 písm. b), f), h), teda, že súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nesplnenie náležitostí § 220 ods. 2 CSP. Na doklade

označenom ako faktúra 6151812951 s dátumom 24.4.2006 je uvedené: východzí doklad 3151744886,
čo potvrdzuje len tú skutočnosť, že žalovaný objednávku prijal, tá je „v systéme“, no nepotvrdzuje,
že ju akceptoval, ani tovar fyzicky nemal a nemohol ho odovzdať žalobcovi v deň jeho objednávky.
Len východzí doklad 5150 je pro forma faktúra - tovar objednaný, rezervovaný tak, že si zákazník pre
tovar príde ako tvrdí svedok W. a len toto vypovedá o právnom úkone akceptovania objednávky, týmto

dôkazom sa súd nijako nezaoberal, nijako ho nevyhodnotil. Na dokumente faktúra č. 6151812951 je
uvedené: „Tovar zostáva naším majetkom až do uhradenia faktúry.“, to znamená, že v danom prípade
sa pri objednávke jedná o odkladaciu podmienku podľa § 36 OZ, vznik zmeny, zánik práva, či povinnosti
možno viazať na splnenie podmienky, v tomto prípade úhrady ceny. Účinky právneho úkonu možno
viazať na splnenie podmienky (conditio). Podmienka musí byť možná. Možnosť podmienky znamená,

že nastane skutočnosť ustanovená za podmienkou. V tomto prípade mohol predajca žalovaného
akceptovať objednávku len po splnení podmienky, ktorú pre akceptáciu objednávky a samotné dodanie
tovaru stanovil žalovaný. Žalobca uviedol, že samotná cena tovaru ako odkladacia podmienka pre
akceptáciu objednávky z 24.4.2006, bola uhradená Exekučným príkazom EX 1159/09 zo dňa 1.2.2010,
a to prikázaním pohľadávky z účtu povinného zo dňa 27.1.2010 (žaloba podaná 5.3.2009). To znamená,

že žalobca odkladaciu podmienku pre akceptáciu objednávky splnil až po podaní žaloby. Súd sa týmito
dôkazmi vôbec nezaoberal a nehodnotil ich nijako, súd nezdôvodnil prečo.

18.Tvrdeniesúdu,žeúkonodstúpeniaodobjednávkynebolvčasnýabolvykonanýtrirokypouzatvorení
kúpnej zmluvy, považuje za nesprávne skutkové tvrdenie a právne posúdenie veci. K odstúpeniu od

objednávky došlo rok pred splnením podmienky na jej akceptáciu (splnené v roku 2010), tieto dôkazy
sú v súdnom spise a súd ich nijako nevyhodnotil. Tvrdil, že žalobca nesplnil podmienky akceptácie
objednávky, preto nemal dôvod dávať žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie (dodanie tovaru), medzi
žalobcom a žalovaným záväzok nevznikol a žalovaný nebol povinný plniť.

19. Žalovaný nevykonal žiaden úkon, na základe ktorého by mohla vzniknúť zmluva. Zaradil objednávku
do systému spoločnosti. Rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia
rozsudku a je tak v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP a z neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti
a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.

20. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné spoľahlivo zistiť, na základe akých dôvodov súd
dospel k záveru o pravdivosti určitých skutočností, ktoré dôkazy to spoľahlivo preukazujú, na základe
akých konkrétnych dôvodov iným vykonaným dôkazom neuveril, ako sa vysporiadal s prípadnými
rozpormi v obsahu vykonaných dôkazov a napokon tiež vysvetliť, prečo niektoré dôkazy navrhnuté
účastníkmi vôbec nevykonal, alebo im neuveril a za kých konkrétnych dôvodov. Z judikatúry Ústavného

súdu SR taktiež vyplýva, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa ust.
§ 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“ (Nález IV.ÚS 115/03; obdobne III. ÚS 119/03-30, I. ÚS 226/03). Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
predstavuje pre žalobcu odňatie možnosti konať pred súdom, pretože toto nezrozumiteľné a rozporuplné
rozhodnutiemuneumožňujeefektívnevyužitiejehoprocesnéhoprávavyužiťriadnyopravnýprostriedok,

t. j. riadne odôvodniť odvolanie, nakoľko napadnutý rozsudok neobsahuje zrozumiteľne vysvetlené
dôvody rozhodnutia súdu.

21.Žiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

22. K podanému odvolaniu sa elektronickým podaním vyjadril právny zástupca žalovaného podaním zo
dňa 1.8.2019. Ku skutočnostiam uvedeným v odvolací žalobcu považuje za potrebné poukázať na ust.
§ 366 CSP: „Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.“

23. Žalobca počas celého doterajšieho konania ani raz neargumentoval tým, že cena tovaru predstavuje
odkladaciu podmienku pre akceptáciu objednávky a takúto skutočnosť po prvýkrát namietal až v
podanom odvolaní. Argumentácia žalobcu v priebehu konania na súde prvej inštancie, vyjadrená aj
v záverečnom stanovisku žalobcu, bola založená na tvrdení, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nikdy
nedošlo, žalobca dal návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy ústnou objednávkou, pričom k prijatiu

objednávky nedošlo. Napriek uvedenému dodáva, že žalobca v odvolaní k bodu 17. rozsudku tvrdí, že
žalobca odkladaciu podmienku pre akceptáciu objednávky splnil až po podaní žaloby, pričom „súd sa
týmito dôkazmi vôbec nezaoberal a nehodnotil ich nijako, súd nezdôvodnil prečo.“ Súd prvej inštancie
pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal zo skutočností, ktoré mu boli stranami v priebehu konania
preukázané, ako aj z predložených a vykonaných dôkazov. Z dôvodu, že argumentácia žalobcu sa v

odvolaní zmenila, pričom došlo k namietaniu dosiaľ neprejedávaných skutočností, je zrejmé, že súd
ani nemal možnosť sa odkladacou podmienkou akceptácie objednávky zaoberať. Ak teda žalobca
poukazuje na skutočnosť, že žalovaný „neurobil žiaden takto opísaný úkon“, poukazujúc na odoslanie
tovaru alebo zaplatenie kúpnej ceny, ako dôvody vyjadrenia súhlasu s návrhom v zmysle ust. § 275 ods.
4 OBZ, je potrebné uviesť, že sa jedná iba o demonštratívny výpočet. Súd preto postupoval v súlade so

zákonným ustanovením, ktoré aj primerane aplikoval, pričom zreteľne odôvodnil, že akceptáciu návrhu
možno vyvodiť z výpovede svedka B. W. a taktiež z okamžitého vystavenia faktúry žalovaným. Súd prvej
inštancie sa riadne vysporiadal aj s argumentáciou strán, svoje rozhodnutie rozsiahle odôvodnil a na
základe skutočností, ktoré mal za preukázané, vydal rozsudok. „Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces.“ (napr. II. ÚS
44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013)

24. O okamžitej akceptácii návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy svedčí okrem výpovede B.na W. aj
vystavenie faktúry č. 6151812951 zo strany žalovaného, podpísanej oboma zmluvnými stranami kúpnej

zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že súd správne vyhodnotil skutkový stav tak, že bezprostrednou
akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy došlo zároveň k vzniku kúpnej zmluvy. Práve skutočnosť, že
došlo k objednávke, jej akceptácii a k vystaveniu faktúry potvrdenej podpismi strán, je aj podľa názoru
súdu primárne potvrdenie vzniku kúpnej zmluvy. Žalobca navyše tvrdí, že zo strany žalovaného ani
nemohlo dôjsť k akceptácii objednávky z dôvodu, že daný tovar fyzicky nemal. To, či predávajúci v

čase uzavretia kúpnej zmluvy disponuje tovarom, ktorý má tvoriť jej predmet, nie je a ani nemôže byť
podmienkou pre jej uzavretie.

25. V zmysle ust. § 409 ods. 1 OBZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke

právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Žalobca namietal znenie: „Tovar
zostáva našim majetkom až do uhradenia faktúry.“ ako odkladaciu podmienku platnosti kúpnej zmluvy.
Žalovaný pre akceptáciu objednávky neustanovil žiadnu odkladaciu podmienku a taktiež ju neviazal na
zaplatenie ceny. Predmetná formulácia tvoriaca súčasť faktúry, predstavuje zmluvné dojednanie výhradyvlastníckeho práva v zmysle ust. § 445 OBZ, výhradu vlastníctva nemožno zamieňať s odkladacou
podmienkou. Žalobca ďalej tvrdí, že žalobca odkladaciu podmienku pre akceptáciu objednávky splnil až
po podaní žaloby. Už z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcove tvrdenie o cene tovaru ako odkladacej

podmienke nemá oporu v zákone a ani žiadny vplyv na platnosť vzniku kúpnej zmluvy. Súd správne
konštatoval, že k prijatiu návrhu došlo už bezprostredne v predajni žalovaného a po tomto okamihu
nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k platnému odvolaniu návrhu, resp. k odstúpeniu od objednávky. Návrh
na uzavretie zmluvy pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa § 43a ods. 3 OZ: „Dokiaľ
nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr,

než táto osoba odoslala prijatie návrhu.“ Zo strany žalovaného však došlo k bezprostrednej akceptácii
návrhu na uzavretie zmluvy, a teda zároveň aj k vzniku kúpnej zmluvy. Naopak, žalovaný v konaní
preukázal, že došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, má za to, že tvrdenia žalobcu nie sú podporené
žiadnym zákonným ustanovením a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. Žiadal na záver,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a zároveň priznal žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

26. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal
odvolanie podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu
súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je
dôvodné a je potrebné napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

27. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že odvolateľ vecne správne poukázal na
pochybenie súdu prvej inštancie, a preto aj z tohto dôvodu zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie
ako celok a vracia vec tomuto súdu na nové konanie. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť,

že odôvodnenie rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozsudku musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený,
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne

a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2, 3 CSP) je nielen formálnou
požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo
neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu
tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie

súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí
byť preskúmateľné. Tieto požiadavky rozsudok súdu nespĺňa, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu a
odňatie možnosti konať pred súdom.

28. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami sporu ide o obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa
aplikuje Obchodný zákonník. Obe strany zmluvného vzťahu sú podnikatelia, právnické osoby zapísané
do obchodného registra a záväzkový vzťah, ktorý medzi nimi vznikol, sa týka ich podnikateľskej činnosti.
Žalobca podal žalobu z titulu bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na základe plnenia žalobcu
poskytnutého bez právneho titulu, nakoľko žalobca mal odstúpiť od objednávky, na základe ktorej

poskytol žalobca žalovanému plnenie vo výške 6.496,55 Eur, a teda podľa žalobcu nedošlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy.

29. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca urobil voči žalovanému objednávku na dodanie tovaru
za celkovú kúpnu cenu vo výške 7.326,40 eur. Na základe vykonanej objednávky bola zo strany

žalovaného vystavená pre žalobcu ako príjemcu faktúra č. 6151812951 zo dňa 24.04.2006, na sumu
7.326,40 Eur (220.715,00 Sk), s dátumom dodania tovaru 24.04.2006. Počas konania súdy v rámci
dokazovania zistili existenciu dvoch rôznych vyhotovení predmetnej faktúry, pričom žalovaný nevie túto
skutočnosť vysvetliť. Predmetná faktúra obsahuje údaj o dátume dodania tovaru, ktorým mal byť dátum
24.04.2006. Medzi stranami konania však bolo dodanie predmetného objednaného tovaru sporné.

Nedodanie predmetného tovaru malo byť dôvodom žalobcovho odstúpenia od objednávky, čím mu mal
podľa neho vzniknúť nárok na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny voči žalovanému.30. Úlohou súdu prvej inštancie bude dokazovať, či tovar bol dodaný, komu bol dodaný zo strany
žalovaného, či žalobcovi priamo pri vykonaní objednávky, alebo do Holandska a kedy bol dodaný a
žalovaný sa musí brániť, že tovar poslal do Holandska prepravcovi a že tovar dodal žalobcovi, a to

prepravnými listami, dodacími listami a inými relevantnými dokladmi. Ak to žalovaný nepreukáže, tovar
by dodaný nebol.

31. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi stranami došlo k platne
uzavretej ústnej kúpnej zmluve, ktorá obsahovala podstatné náležitosti potrebné pre vznik a platnosť

takejto zmluvy. Kúpna zmluva je uzavretá dohodou zmluvných strán, predávajúceho a kupujúceho o
podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, ktorými sú určenie tovaru, určenie kúpnej ceny, záväzok
predávajúceho dodať predmet tovaru a previesť vlastnícke právo k tovaru na kupujúceho a záväzok
kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. K dohode o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy môže dôjsť
rôznym spôsobom, ústne, písomne alebo aj kombinovane (napr. prijatím písomnej objednávky,
prevzatím tovaru spolu s písomnou faktúrou a pod.).

32. Podľa ust. § 275 ods. 4 OBZ, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom
vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia
navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k
nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

33. Odvolací súd má za to, že k uzavretiu predmetného dvojstranného záväzku došlo bezprostredne
na predajni žalovaného v Košiciach dňa 24.4.2006, kde žalobca urobil voči žalovanému právny
úkon, objednávku, ktorá predstavovala návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Návrh došiel protistrane
bezprostredne pri urobení objednávky voči predajcovi, nakoľko predajca konal za žalovaného. Zo strany

žalovaného došlo k akceptácii daného návrhu na uzavretie zmluvy, čím došlo k vzniku samotnej kúpnej
zmluvy. Akceptáciu návrhu potvrdil vo výpovedi svedok W. a vyplýva aj priamo z vystavenia faktúry
žalovaným, čo má vplyv na prechod vlastníctva.

34. Odvolací súd a ani súd prvej inštancie sa nestotožnili s názorom žalobcu, že jeho právnym úkonom

vyjadreným listom zo dňa 2.2.2009 označenom ako „pokus o pokonávku“, došlo z jeho strany k platnému
odstúpeniu od objednávky. Vzhľadom k tomu, že došlo k odoslaniu prijatia návrhu bezodkladne na
predajni, po tomto okamihu, podľa súdu, nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k platnému odvolaniu daného
návrhu, resp. k odstúpeniu od objednávky tak, ako uvádza žalobca.

35. Vzhľadom k tomu, že daný úkon nespĺňa predpoklady včasného odstúpenia pri podstatnom
porušení povinností, keď bol vykonaný skoro až tri roky po uzavretí kúpnej zmluvy a vzniku povinnosti
žalovaného plniť a rovnako nespĺňa predpoklady platného odstúpenia pri nepodstatnom porušení
povinnosti,nakoľkonebolaposkytnutádodatočnálehotanaplnenie,danýprávnyúkonnespôsobilplatné
odstúpenie od zmluvy. Súd prvej inštancie však poukazuje na samotné tvrdenie právneho zástupcu

žalobcu,ktorýpoprel,žebyjehoúmyslom,pridanomprávnomúkone,boloodstúpenieodkúpnejzmluvy.
Žalobca výslovne uviedol, že obsahom, resp. podstatou daného právneho úkonu, bolo odstúpenie od
objednávky.

36. Keďže tvrdenia právneho zástupcu žalobcu a žalovaného sú odlišné, úlohou súdu bude sa zaoberať

touto skutočnosťou. Ak žalovaný preukáže/nepreukáže, že tovar bol/nebol dodaný, žalovaný buď musí/
nemusí vrátiť finančné prostriedky. Je potrebné, aby tieto skutočnosti preveril súd prvej inštancie.

37. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v hore naznačenom smere, vyhodnotiť dokazovanie
v potrebnom rozsahu a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie i náležite odôvodniť v súlade s ust.

§ 220 ods. 2 CSP.

38. Rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozsudku a je tak v rozpore
s ust. § 220 ods. 2 CSP a z neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych
rozhodnutí.

39. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdilpodstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

40. „Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,

sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine
polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.08.2010, sp. zn. 2Cdo/104/2009)

41. Z judikatúry Ústavného súdu SR taktiež vyplýva, že: „Súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivý proces podľa ust. § 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu.“ (Nález IV. ÚS 115/03; obdobne III. ÚS 119/03-30, I. ÚS 226/03).

42. Keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné, z týchto dôvodov odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil, a to podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP
a vec vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie.

43. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396

ods. 3 CSP.

44. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).