Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/241/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109208349
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1109208349.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu UROB SI SÁM, s.r.o., Žižkova
27, 040 01 Košice, IČO: 36 178 519, právne zastúpený: JUDr. Jozef Mižák, advokát, Letná 40, 040 01
Košice, proti žalovanému Hilti Slovakia spol. s.r.o., Galvaniho 7, 821 04 Bratislava, IČO: 31 344 445,
právne zastúpený KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava,
IČO: 51 003 848, o zaplatenie 6.496,55 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 25Cb/162/2009-302 zo dňa 29.6.2021 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/162/2009-302 zo dňa

29.6.2021 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobu domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny
6.496,55 EUR z dôvodu, že si na základe ústnej objednávky u žalovaného objednal dodanie tovaru,

ktorý mu tento vyfakturoval FA 6151812951 zo dňa 24.4.2006, na sumu 7.326,40 EUR s dátumom
dodania tovaru 24.4.2006. Do dňa podania žaloby tovar nebol žalobcovi dodaný, aj keď tento zaplatil
žalovanému do dňa podania žaloby žalovanú istinu. Prvostupňový súd o žalobe rozhodol rozsudkom
č.k. 25Cb/162/2009-190 zo dňa 20.2.2019, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/40/2020-269 zo dňa
5.8.2020.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca urobil voči žalovanému
objednávku na dodanie tovaru za celkovú kúpnu cenu vo výške 7.326,40 EUR. Na základe predmetnej
vykonanej objednávky bola zo strany žalovaného vystavená pre žalobcu ako príjemcu faktúra zo
dňa 24.4.2006, s dátumom dodania tovaru 24.4.2006. Počas konania súd v rámci dokazovania zistil
existenciu dvoch rôznych vyhotovení predmetnej faktúry, pričom žalovaný nevedel danú skutočnosť
vysvetliť, súd však konštatoval, že uvedené nemá vplyv na právne posúdenie sporu. Predmetná faktúra
obsahuje aj údaj o dátume dodania tovaru, ktorým mal byť dátum 24.4.2006. Medzi stranami konania

však bolo dodanie predmetného objednaného tovaru sporné, pričom nedodanie predmetného tovaru
malo byť dôvodom žalobcovho odstúpenia od objednávky, čím mu mal podľa neho vzniknúť nárok na
vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny voči žalovanému. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru,
že medzi stranami došlo k platne uzavretej ústnej kúpnej zmluve, ktorá obsahovala podstatné náležitostipotrebné pre vznik a platnosť takejto zmluvy. Podľa súdu k uzavretiu predmetného dvojstranného
záväzku došlo bezprostredne na predajni žalovaného v Košiciach dňa 24.4.2006, kde žalobca urobil
voči žalovanému právny úkon, objednávku, ktorá predstavovala návrh na uzavretie predmetnej kúpnej

zmluvy. Akceptáciu uvedeného návrhu potvrdil vo výpovedi svedok W. a vyplývala aj z vystavenie faktúry
žalovaným. K námietke odkladacej podmienky uvedenej žalobcom v odvolacom konaní súd uviedol, že
ustanovenie zmluvy týkajúce sa prechodu vlastníctva nie je možné posúdiť ako odkladaciu podmienku,
ale len ako ustanovenie týkajúce sa výhrady vlastníctva v zmysle § 455 OBZ, ktorá predstavuje jeden
z prostriedkov na zabezpečenie práva predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar.

Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že jeho právnym úkonom vyjadreným listom zo dňa 2.2.2009
označenom ako „pokus o pokonávku“ došlo z jeho strany k platnému odstúpeniu od objednávky.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade došlo k odoslaniu prijatia návrhu bezodkladne na predajni, po
tomto okamihu podľa súdu nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k platnému odvolaniu daného návrhu, resp.
k odstúpeniu od objednávky tak, ako uviedol žalobca. Súd predmetný právny úkon zo dňa 2.2.2009
podriadil preskúmaniu, či podľa obsahu nemožno daný právny úkon vyhodnotiť ako platné odstúpenie

od kúpnej zmluvy a vzhľadom k tomu, že daný úkon nespĺňa predpoklady včasného odstúpenia pri
podstatnom porušení povinností, keď bol vykonaný skoro až tri roky po uzavretí kúpnej zmluvy a vzniku
povinnosti žalovaného plniť, a rovnako nespĺňa predpoklady platného odstúpenia pri nepodstatnom
porušení povinnosti podľa ustanovenia § 346 ods. 1 OBZ, nakoľko nebola poskytnutá dodatočná lehota
na plnenie, daný právny úkon nespôsobil platné odstúpenie od zmluvy. Súd prvej inštancie dospel

k záveru, že predmetný úkon nespĺňa predpoklady pre platné odstúpenie od zmluvy z dôvodov, že
žalobcanepredložilsúdu vyhláseniedruhejstrany,žesvojzáväzoknesplní.Nepreukázaltakévyjadrenie
dlžníka, ktoré by bolo urobené v čase odstúpenia od „oferty.“ Sám žalobca uviedol, že dodatočná lehota
nebola poskytnutá lebo žalovaný uviedol, že už plnil. Súd mal za to, že také vyjadrenie žalobcu, že
už plnil, nemožno stotožňovať s vyhlásením dlžníka v omeškaní, že plniť nebude a zároveň poukázal

na skutočnosť, že aj sám žalobca popieral v konaní pred súdom, že by jeho predmetný úkon mal
znamenať odstúpenie od zmluvy a tvrdil, že ide o odstúpenie od objednávky. Následne na pojednávaní
dňa 8.6.2021 uviedol, že ide o odstúpenie od zmluvy. Vzhľadom na zmenu argumentácie žalobcu, keď
najprv tvrdil, že ide o odstúpenie od objednávky a následne zmenou argumentácie, že ide o odstúpenie
od zmlúv, súd vyhodnotil túto argumentáciu ako účelovú. Súd teda dospel k záveru, že zmluva bola

platne uzavretá a do rozhodnutia súdu nedošlo k platnému odstúpeniu od tejto zmluvy, pričom stále
medzi nimi trvá záväzkový vzťah z predmetnej kúpnej zmluvy.

4. V odôvodnení súd konštatoval, že existenciu predmetného záväzku potvrdzuje aj spísanie
splátkového kalendára, v ktorom žalobca potvrdil uzavretie kúpnej zmluvy. Konateľ žalobcu sa síce

vyjadril, že si myslel, že podpisuje splátkový kalendár za tovar, ktorý neprevzal, uvedená skutočnosť
však nemala vplyv na výslovné vyjadrenie žalobcu v predmetnom splátkovom kalendári, že si dňa
24.4.2006 tovar kúpil. Vykonaným dokazovaním, teda súd dospel k záveru, že medzi stranami došlo
k platne uzavretej kúpnej zmluve, na základe ktorej vznikla obom stranám povinnosť plniť. V konaní
nebolo medzi stranami sporné že žalobca na základe predmetnej kúpnej zmluvy plnil sumu vo výške

6.496,55 EUR, či bolo aj preukázané príjmovými dokladmi. Plnenie, ktoré poskytol žalobca žalovanému
na základe predmetnej ústne uzavretej kúpnej zmluvy, preto nemôže byť považované za plnenie bez
právneho titulu, a teda zakladať právo domáhať sa bezdôvodného obohatenia sa.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žalovanému sa dodanie tovaru nepodarilo

preukázať. Žalovaný počas konania tvrdil, že tovar dodal pri objednávke dňa 24.4.2006, pričom súd sa s
uvedeným tvrdením nestotožnil a pritom vychádzal z výpovede konateľa žalobcu M. K. na pojednávaní
dňa 27.4.2011, ktorý uviedol, že mu bola síce doručená faktúra a dodací list avšak tovar neprevzal.
Nedodanie predmetného tovaru potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok B. W. a svedok O. Š.. Žalovaný
na preukázanie dodania tovaru predložil súdu interný záznam o reklamácii dodaného tovaru. Súd

predmetný dôkaz vyhodnotil ako irelevantný, nakoľko ide o interný záznam žalovaného a samotná
skutočnosť, že vec, ktorá mala byť predmetom dodania na základe predmetnej kúpnej zmluvy mala
byť určitou osobou predložená na servisný zásah, nepreukazuje samotné dodanie predmetu žalobcovi.
V konaní sa totiž osobu, ktorá mala predmet na servisný zásah predložiť stotožniť nepodarilo. Malo
sa jednať o osobu s menom Š., žalobca však poprel, žeby šlo o jeho zamestnanca a tak súd z

dôvodu nestotožnenia uvedenej osoby výsluch daného svedka zamietol. Súd konštatoval, že dodanie
predmetného tovaru sa nepodarilo preukázať ani do zahraničia, sám žalovaný ani neuviedol také
tvrdenie, ani pri vykonaní objednávky, a to napriek tomu, že žalovaný bol na preukázanie vývozu tovaru
do zahraničia vyzvaný súdom. Žalovaný súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Podpísanie faktúry,na ktorej má byť záznam o dodaní tovaru dňa 24.4.2006 je v rozpore s výpoveďami svedkov W. aj Š., aj s
výpoveďou konateľa žalobcu K.. A v kontexte výpovede predmetných svedkov, súd prisvedčil žalobcovi,
žezáznamododanímoholpodpísaťsvedomím,žetovareštelenbudedodaný.Zapreukázaniedodania

tovaru nemožno považovať ani podpísanie splátkového kalendára, ktorý podľa súdu môže preukazovať
len existenciu záväzku v čase jeho podpisu. Súdu neboli predložené žiadne ďalšie relevantné dôkazy,
ktoré by preukazovali dodanie tovaru. Súd mal teda za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a
v konaní nepreukázal doručenie tovaru, a vzhľadom k tomu možno konštatovať, že neplnil vôbec.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť. Žalobca považuje rozsudok za nesprávny, nezákonný, neobjektívny a je v rozpore s § 191 ods.
1 C.s.p. Uviedol, že tovar mohol byť dodaný až po úhrade celej jeho ceny, preto bol dohodnutý splátkový
kalendár, úhradu ceny žalobca nikdy nerozporoval, tovar bol uhrádzaný od 24.4.2006 do 23.7.2009, až
potom mohol žalobca žiadať jeho vydanie. Súd nezobral do úvahy, že tovar sa mal odovzdať nie pri
objednávke dňa 24.4.2006, ale až po úhrade jeho ceny. Znova uviedol, že žalovaný tvrdil, že tovar dodal,

čo však preukázané nebolo a dodatočná lehota na plnenie nemala význam, keď tvrdil, že tovar dodal.
Tento rozpor súd nevysvetlil. Žalobca poukázal na to, že sa dokázalo, že objednaný tovar bol zaplatený,
no nebol dodaný. Súd nijako nezdôvodnil na základe akých dôkazov konal v rozpore s doporučením
odvolacieho súdu. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné spoľahlivo zistiť, na základe akých
dôvodov dospel k záveru o pravdivosti určitých skutočností.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Žalovaný sa stotožňuje so stanoviskom súdu, že došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy okamihom
akceptácie objednávky. Počas platnosti kúpnej zmluvy je vylúčené úspešne sa domáhať vrátenia kúpnej
ceny, ktoré predpokladá zánik kúpnej ceny. Právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy nebolo žalovaným

včas zrealizované, nakoľko sa neudialo ani do dnešného dňa a žalovaný uplatňuje námietku premlčania
ako prekážku platnosti takéhoto úkonu - aj právo na odstúpenie od zmluvy podlieha premlčaniu, pretože
niet dôvodu, prečo by takéto právo dôsledkom plynutia času nepodliehalo. Ohľadne dojednaného
termínu plnenia žalovaného ako protiplnenia k platbe zrealizovaného žalobcom v rokoch 2007 až 2008 -
od ktorého uplynulo už viac ako 10 rokov do tohto času - je potrebné poznamenať, že nemožno rozumne

predpokladať, že by dojednaná doba dodania tovaru zo strany žalovaného a primeraná dodatočná
lehota na plnenie (dodanie) žalovaným nebola uplynula už pred viac ako 4 rokmi k tomuto času. Sám
žalobca nielenže v čase dohodnutého dodania tovaru neuplatnil námietku nedodania tovaru u odporcu,
ale pristúpil k dohode o splátkovom kalendári so žalobcom dňa 5.6.2007.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa18.5.2022.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dvojstranného záväzku na predajni
žalovaného dňa 24.4.2006, kde žalobca urobil voči žalovanému objednávku na dodanie tovaru za
celkovú kúpnu cenu vo výške 7.326,40 EUR. Na základe predmetnej vykonanej objednávky bola zo
strany žalovaného vystavená pre žalobcu ako príjemcu faktúra zo dňa 24.4.2006, s dátumom dodaniatovaru 24.4.2006, pričom žalobca do dňa podania žaloby uhradil sumu 6.496,55 EUR. Existenciu
záväzku potvrdzuje aj spísanie splátkového kalendára, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
medzi stranami sporu došlo k platne uzavretej kúpnej zmluve, na základe ktorej vznikla obom stranám

povinnosť plniť a nepreukázalo sa odstúpenie od zmluvy, resp. zánik zmluvy. Na základe vykonaného
dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobcovi bol tovar dodaný dňa 24.4.2006 a to na
základe dátumu dodania uvedeného na faktúre. Iný dôkaz napr. dodací list nebol v konaní predložený.
Výpoveď svedkov W. aj Š. potvrdzujú argument žalobcu o tom, že tovar mu dňa 24.4.2006 nebol dodaný
aleneosvedčujúskutočnosť,žetovarneboldodanýneskôralebovôbec.Vkonanínebolopreukázanéani

to, že tovar bol zaslaný nejakému odberateľovi do Holandska. Podľa názoru odvolacieho súdu vyznieva
nedôveryhodne tvrdenie žalobcu o nedodaní tovaru, pretože vzhľadom na jeho následné správanie -
podpísanie splátkového kalendára, upomínacie konanie 30Rob/47/2009, upomínacie konanie pred Okr.
súdomKošiceII35Rob/71/2009-nebolozostranyžalobcunamietanénedodanietovaru. Odvolacísúdv
zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že posúdenie nároku na vrátenie kúpnej ceny je možné
posúdiť len z dôvodu odstúpenia od zmluvy v prípade podstatného porušenia zmluvy (§ 344, § 345

Obch. zák.) alebo v prípade nepodstatného porušenia zmluvy (§ 346 Obch. zák.). K splneniu podmienok
potrebných na platné odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu nedošlo. Odvolací súd je v
súlade s názorom súdu prvej inštancie v tom, že „pokusom o pokonávku“ zo dňa 2.2.2009 nie je možné
vzhľadom na jej obsah považovať za odstúpenie od zmluvy. Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že s
argumentami,ktorévňomžalobcauvádzasasúdprvejinštanciedostatočneapresvedčivovysporiadalv

napadnutom rozhodnutí, pričom neuvádza žiadne nové podstatné tvrdenia. Súd prvej inštancie správne
ustáli, že v danom štádiu vzájomného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nevyplýva
zo žiadneho zákonného ani zmluvného ustanovenia právo žalobcu na vrátenie ním poskytnutého
plnenia. Počas platnosti kúpnej zmluvy je vylúčené úspešne sa domáhať vrátenia kúpnej ceny bez
predchádzajúceho odstúpenia od kúpnej zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že medzi zmluvnými stranami

nedošlo k ukončeniu kúpnej zmluvy, keďže ani jedna zo zmluvných strán nepreukázala jej skončenie.

12. Žalobcom v odvolaní uvádzané argumenty o odôvodnení napadnutého rozhodnutia, boli vyjadrené
lenvovšeobecnejrovine.Popreskúmanívecinazákladepodanéhoodvolaniažalobcomdospelodvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre

rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. a svoje rozhodnutie náležitým
spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 C.s.p. Odvolací súd dodáva, že v zmysle judikatúry Ústavného
súdu SR do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho

požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

13. K odvolacej námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný, neobjektívny,
odvolacísúduvádza,žeprávonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiapatrímedzizákladnézásady
spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný
súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). Zároveň odvolací

súd konštatuje, že z vyššie uvedeného tvrdenia žalobcu mu nie je zrejmá nezákonnosť napadnutého
rozsudku, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal
všetkými vykonanými dôkazmi a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil.

14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §

387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárokna náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).