Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118390580
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6118390580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha, Česká republika, IČO: 64 948 242, konajúca na území
SR prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka
zahraničnej banky, Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpená splnomocnencom: Stentors
advokátska kancelária s.r.o., Hodžove nám. 2A, Bratislava, IČO: 51 757 184, proti žalovanej: R. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, B., zastúpená JUDr. Jánom Šofrankom, advokátom, Hraničná
2, Košice-Barca, o zaplatenie 164.088,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Trnava zo dňa 5. októbra 2020, č.k. 17C/46/2019-180, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 164.088,88 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 4.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
voči žalovanej v plnom rozsahu (výrok II.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobou sa žalobca

domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 164.088,88 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 04.11.2016
z dôvodu, že žalovaná na pobočke žalobcu v Hlohovci dňa 10.10.2016 predložila najprv jednu bankovku
v nominálnej hodnote 10.000 JPY (japonský jen), následne ďalších 100 kusov bankoviek v tej istej
nominálnej hodnote za účelom ich konverzie na menu Euro. Žalobca jej vyplatil sumu 8.340,22 Eur,
a to v dvoch platbách. Dňa 17.10.2016 na tej istej pobočke predložila najprv 800 kusov bankoviek v
nominálnej hodnote 10.000 JPY, t.j. spolu 8.000.000 JPY a následne ďalších 700 kusov bankoviek
v tej istej nominálnej hodnote, t.j. spolu 7.000.000 JPY, žalobca vyplatil žalovanej sumu 124.760,87

Eur, a to v dvoch platbách. Dňa 03.11.2016 na tej istej pobočke predložila 373 kusov bankoviek v
nominálnej hodnote 10.000 JPY, žalobca vyplatil žalovanej 30.987,79 Eur. Žalobca v priebehu jedného
mesiaca vyplatil žalovanej za predložené bankovky v nominálnej hodnote spolu 19.740.000 JPY sumu
vo výške 164.088,88 Eur (8.340,22 Eur + 124.760,87 Eur + 30.987,79 Eur). Nakúpená hotovosť bola
následne expedovaná prostredníctvom spoločnosti BONUL, s.r.o., dvoma odvodmi zo dňa 25.10.2016
vo výške 16.010.000 JPY a zo dňa 10.11.2016 vo výške 3.730.000 JPY. V preprave pokračovala
spoločnosť LOOMIS Czech Republic a.s., Praha 9, odovzdala ich adresátovi - spoločnosti CREDIT

SUISSE (Schweiz) AG, ktorá žalobcovi po obdržaní hotovosti oznámila, že predložené bankovky sa jej
javia ako nepravé a za účelom posúdenia ich pravosti postúpila časť hotovosti vo výške 3.740.000 JPY
švajčiarskej polícii, ktorá ich označila za nepravé. Zvyšnú časť hotovosti 16.000.000 JPY postúpila na
posúdenie pravosti Národnej banke Japonska, ktorá ich rovnako označila za falzifikáty a postúpila ichpríslušným úradom v Japonsku. Žalobca listom vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia
- pokus o zmier zo dňa 19.05.2017, výzva bola žalovanej doručená dňa 06.06.2017, k uhradeniu dlžnej
sumy doposiaľ neprišlo. Žalobcovi tak bola v dôsledku konania žalovanej spôsobená finančná ujma vo

výške poskytnutej odmeny za prijaté falošné bankovky japonských jenov. Žalovaná sa na úkor žalobcu
tak bezdôvodne obohatila, pričom takéto obohatenie možno charakterizovať ako majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov, pod ktorým treba rozumieť prípady, keď bol majetkový prospech získaný
trestnou činnosťou ale aj získaný v rozpore s dobrými mravmi. V predmetnej veci sa vedie aj trestné
konanie na základe podnetu žalobcu Národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície

prezídiapolicajnéhozboruvedietrestnéstíhanie,ktorésanachádzavštádiusúdnehokonania.Akbyajv
priebehu tohto súdneho konania sa ukázalo, že k spáchaniu trestného činu z nejakého dôvodu nedošlo,
poukazuje na skutočnosť, že zámenná zmluva medzi žalobcom a žalovanou je neplatná, nakoľko
žalobca pri jej plnení konal v omyle, vychádzajúc z rozhodujúcej skutočnosti, že predložené bankovky
japonských jenov sú pravé. Žalovaná by sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila získaním
majetkového prospechu plneného z neplatného právneho úkonu. Žalovaná uviedla, že bola spolu

aj s bankou žalobcu uvedená do omylu neznámym páchateľom, ktorý precíznym spôsobom uviedol
do peňažného obehu veľmi presvedčivé falzifikáty japonských jenov. Dôvodila, že dňa 27.08.2018
Špecializovaný trestný súd Pezinok, rozhodol o oslobodení obžalovaných E. D., E. D. a P. E. spod
obžaloby za spáchanie obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby
peňazí a cenných papierov ako organizovanej skupiny, nakoľko sa nejednalo o falzifikáty japonských

jenov. Žalobca poukázal na dôkazy predložené spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktoré
jednoznačne preukazujú, že bankovky boli falošné, pričom žalovaná nepredložila žiaden dôkaz opaku.
Pokiaľ sa týka trestného rozsudku, na viacerých miestach sa uvádza, že japonské jeny sú falošné,
napríklad i s poukazom na odborný posudok NBS. Obžalovaní boli oslobodení spod obžaloby len na
základe absencie úmyselného zavinenia, keď podľa názoru súdu žiadny dôkaz nepreukazoval, že by

obžalovaní mali objektívnu informáciu v čase posledného skutku 11.04.2017 o tom, že nimi predložené
japonské jeny na výmenu v bankách sú falošné. Súd vec prejednal na pojednávaní za prítomnosti
zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. BB-4T/16/2018, uznesením NS SR, sp.zn.
6To/11/2018 a zistil, že žalovaná na pobočke žalobcu v Hlohovci na ul. M.R. Štefánika 4, v dňoch

10.10.2016, 17.10.2016 a 3.11.2016 predkladala postupne bankovky v nominálnej hodnote 10.000 JPY
(japonský jen) za účelom ich konverzie na menu Euro. Celkovo tak zamenila 19.740.000 JPY, pričom za
použitia vtedy aktuálneho výmenného kurzu žalobca vyplatil žalovanej sumu 164.088,88 Eur. Uvedená
hotovosť bola následne expedovaná a odovzdaná adresátovi - spoločnosti CREDIT SUISSE (Schweiz)
AG, ktorá spoločnosť žalobcovi po obdržaní hotovosti oznámila, že predložené bankovky sa jej javia

ako nepravé a za účelom posúdenia ich pravosti postúpila časť hotovosti vo výške 3.740.000 JPY
švajčiarskej polícii, ktorá ich označila za nepravé. Zvyšnú časť 16.000.000 JPY postúpila na posúdenie
pravosti Národnej banke Japonska, táto predložené bankovky rovnako označila za falzifikáty. Vo veci
predmetného skutku sa na podnet žalobcu viedlo trestné stíhanie Národnou kriminálnou agentúrou,
národná jednotka finančnej polície prezídia policajného zboru, Expozitúra Západ, ČVS:ČVS:PPZ-369/

NKA-FP-ZA-2017, obžalovaní boli rozsudkom Špecializovaného súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn.
BB-4T/16/2018 zo dňa 27.08.2018 spod obžaloby oslobodení. Uznesením NS SR, sp.zn. 6To/11/2018
zo dňa 28.11.2019 bolo odvolanie prokurátora špeciálnej prokuratúry GP SR zamietnuté. Z pripojeného
rozsudku Špecializovaného trestného súdu vyplýva, že manžel žalovanej E. D. bol obžalovaný zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a

cenných papierov ako organizovanej skupiny v štádiu prípravy, spolu s obžalovaným R. D.. Rozsudkom
boli obaja spod obžaloby oslobodení, nakoľko dokazovaním bol vyvrátený predpoklad nevyhnutný
pre záver o úmyselnom zavinení, a teda, že obžalovaní nemali vedomosť o tom, že japonské jeny
zamieňané v pobočkách bánk, sú falošné. Žalobca doplnil, že práve v trestnom konaní bolo opakovane
potvrdené, že japonské jeny boli falošné, pričom obžalovaní boli oslobodení spod obžaloby výhradne

z dôvodu nepreukázania subjektívnej stránky trestného činu. V trestnom konaní tak nebolo sporné, že
sa jednalo o falzifikáty japonských jenov. Bankovky japonských jenov boli analyzované nasledovnými
autoritami: spoločnosťou CREDIT SUISSE (Schweiz) AG, švajčiarskou políciou, Národnou bankou
Japonska a japonskou políciou, pričom všetky zhodne potvrdili, že predmetné bankovky sú falšované.
Národná banka Slovenska vypracovala odborný posudok na falzifikáty japonských jenov, ktoré boli

síce zaistené v Tatra banke, a.s., avšak závery uvedené v tomto odbornom posudku sú jednoznačne
aplikovateľné i v tomto konaní, nakoľko v trestnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že všetky
falzifikáty japonských jenov zamieňané v slovenských bankách pochádzali z toho istého zdroja, t.j. z
koordinovanej „zmenárenskej“ činnosti totožných osôb. Žalovaná poukazovala na skutočnosť, že v listeBank of America zo dňa 03.01.2019 je uvedené, že „vyššie uvedené bankovky séria japonských jenov
z r. 1958 z vašej transakcie z Bank of America sme prijali 8.11.2016 do trezoru v Zürichu.“ V tomto liste
nie sú uvedené ani sériové čísla bankoviek, či sa jedná o bankovky s týmto súdnym konaním spojené,

tieto bankovky už Bank of Japan potvrdila ako falošné a miestne orgány ich skonfiškovali. Nerozumie
obsahu listu, či sa tieto bankovky nachádzali v trezore v Zürichu alebo v Japonsku. Všetky falošné
peniaze, ktoré prichádzajú do Švajčiarska sa nenachádzajú v trezore, ale sú odovzdávané na letisko
v Zürichu. Z obsahu listu ešte vyplýva, že príslušné miestne orgány ešte len budú vykonávať úkony,
ktoré by mali objasniť, či v tomto prípade ide o falzifikáty. Z predložených listov spoločnosti Bank of

America má pocit, že obsah týchto listov bol účelovo napísaný pre UniCredit Bank, ale do dnešného
dňa prílohami týchto listov nie sú uvedené žiadne relevantné podklady, o falošných jenoch so sériovými
číslami bankoviek menených na pobočke v Hlohovci. Predložený dôkaz zo strany žalobcu, jedná sa o
list, konkrétne zoznam zabavených položiek, kde je uvedené v zmysle zoznamu: ,,zoznam zabavených
položiek, niečo čo vyzerá ako 10 000 jenov bankovka Bank of Japan v množstve 1.600 ks“. Nie sú tam
uvedené sériové čísla bankoviek, či tieto boli v zmysle tohto zoznamu zabavené, či sa týkajú a súvisia s

listinami, ktoré predložil žalobca. Pracovníci banky v Hlohovci pri kontrole týchto peňazí nezistili, že by
sa jednalo o falzifikáty tak, ako tvrdí žalobca a pokiaľ by sa jednalo o falzifikáty tak, ako uvádza NBS,
ide o falzifikáty II. stupňa, určite by tieto falzifikáty boli zachytené na pobočke, takže jednoznačne aj
odborný posudok NBS bol vytvorený len účelovo pre trestné konanie. Právne súd prvej inštancie vec
posúdil podľa § 150 ods. 1, 2, 3, § 153 ods. 2, 3 CSP, § 49a, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 588, §

611 Občianskeho zákonníka, § 17e ods. 2, 3, 4 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska,
podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995. Je nepochybné, že skutkový dej
prebehol tak, ako ho popísal žalobca. Medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu viacerých zámenných
zmlúv, pričom žalovaná na pobočke žalobcu v Hlohovci v priebehu mesiacov október, november 2016
predkladala postupne bankovky v nominálnej hodnote 10.000 JPY za účelom ich konverzie na menu

Euro. Celkovo tak zamenila 19.740.000 JPY, a žalobca jej vyplatil podľa aktuálneho výmenného kurzu
sumu 164.088,88 Eur. Časť z uvedenej hotovosti, vzhľadom na vzniknuté pochybnosti ohľadne pravosti
bankoviek japonských jenov vo výške 3.740.000 JPY za účelom posúdenia ich pravosti bola postúpená
švajčiarskej polícii, ktorá ich označila za nepravé. Zvyšná časť 16.000.000 JPY bola postúpená Národnej
banke Japonska, ktorá rovnako označila bankovky japonských jenov za falzifikáty. Otázka ohľadne toho,

či bankovky boli alebo neboli falzifikáty, bola v konaní sporná. Súd má za to, že žalobca si svoju dôkaznú
povinnosť ohľadne preukázania tvrdení o falzifikátoch bankoviek japonských jenov splnil. Predložené
listinné dôkazy sú pre súd dostatočné na posúdenie otázky nepravosti bankoviek. Uvedené vyplýva
z dokladov predložených žalobcom. List od švajčiarskej polície vrátane správy spoločnosti CREDIT
SUISSE (Schweiz) AG o pravosti časti hotovosti s úradným prekladom, vrátane Expertízy švajčiarskej

polície s úradným prekladom. V uvedenom liste Federálnej kriminálnej polície, sekcia vyšetrovania
hospodárskej kriminality, oddelenie vyšetrovania falšovaných peňazí, Bern, je skonštatované, že všetky
bankovky, t.j. 374 JPY 10.000 (Shotoku Taishi) vydané v r. 1958, sú sfalšované. Ohľadne druhej časti
bankoviek v množstve 16.000.000 JPY ich nepravosť vyplýva z listu Bank of America zo dňa 03.01.2017
kde je rovnako skonštatované, že táto banka potvrdila bankovky série JPY z roku 1958 ako sfalšované

a tieto boli skonfiškované. Z policajnej správy japonskej polície zo dňa 09.12.2016 s úradným prekladom
vyplýva, že Národná policajná agentúra zabavila nižšie uvedené položky v počte 1.600 ks v nominálnej
hodnote 10.000 JPY bankovka Bank of Japan. Z uvedeného vyplýva, že ide o totožný počet bankoviek,
ktoré boli vymieňané žalovanou v banke žalobcu. Predmetné konanie bolo posudzované aj v rámci
trestného konania, kde medzi obžalovanými bol aj E. D. (manžel žalovanej), spolu s obžalovaným R.

D. získali kontakt na veľké množstvo kvalitných falzifikátov neplatných japonských jenov, tieto zamieňali
v slovenských bankách s úmyslom získať finančné prostriedky za výmeny falzifikátov na menu Euro.
R. D. odovzdal 1974 kusov bankoviek japonských jenov v hodnote 19.740.000 JPY svojej manželke
- žalovanej, s tým, aby ich vymenila za Eurá, čo aj urobila, vyplatenú sumu odovzdala E. D., pričom
federálnou kriminálnou políciou, divíziou vyšetrovania ekonomických trestných činov Bern bolo zistené

a potvrdené, že sa jedná o falzifikáty. Obžalovaní boli spod obžaloby oslobodení z dôvodu, že skutok nie
je trestným činom, nakoľko nebolo preukázané, že obžalovaní mali vedomosť o tom, že ide o falošné
bankovky. V predmetnom trestnom rozsudku bolo tak opakovane na viacerých miestach potvrdené, že
japonské jeny boli falošné, pričom obžalovaní boli oslobodení spod obžaloby z dôvodu nepreukázania
subjektívnej stránky trestného činu. V trestnom konaní tak nebolo sporné, že sa jednalo o falzifikáty

japonských jenov. V odôvodnení trestného rozsudku nie je žiadna zmienka o spochybnení skutočnosti,
že sa jednalo o falzifikáty. Spornou bola iba otázka vedomosti obžalovaných o uvedenej skutočnosti.
Žalovanou tvrdená skutočnosť, že relevantným znaleckým posudkom na posúdenie japonských jenov
je jedine posudok Japonskej národnej banky, nebola preukázaná. Rovnako tak tvrdenia žalovanej otom, že Národná banka Slovenska môže vypracovať posudky k cudzím menám len pokiaľ sa týkajú
falzifikátov druhého a tretieho stupňa. Naopak, súd má za preukázané a poukázal na to aj žalobca,
že oprávnenie NBS vyhodnotiť falzifikáty v obehu vyplýva z § 17e zákona č. 566/1992 Zb.o NBS,

podľa ktorého ak NBS pri kontrole odovzdávaných bankoviek a mincí zistí, že ide o falošné bankovky
a mince, vykoná ich odbornú analýzu a vypracuje odborný posudok, ktorý bezodkladne zašle orgánom
činným v trestnom konaní. Súd sa tak stotožnil s tvrdeniami žalobcu o tom, že zamieňané bankovky
sú falzifikátmi, nakoľko uvedené vyplýva z ich analyzovania minimálne štyrmi relevantnými autoritami,
podporne aj stanoviskom NBS. Ďalej sa súd prvej inštancie venoval sudcovskej koncentrácii konania.

V zásade platí, že skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení strán musia byť uplatnené včas,
mali by byť uvedené v žalobe a procesných podaniach podľa § 167 ods. 2 až 4 CSP - teda v replike a
duplike. Sudcovská koncentrácia vyžaduje rozhodnutie súdu o tom, že na prostriedky procesného útoku
a obrany súd nebude prihliadať. Je výlučne v kompetencii súdu rozhodnúť, či existuje ospravedlniteľný
dôvod na predloženie prostriedkov procesného útoku a obrany neskôr, ako to predpokladá § 153 ods.
1 prvá veta CSP. Súd nepripustil dôkazy navrhnuté žalovanou na poslednom pojednávaní, nakoľko mal

za to, že by bola porušená koncentrácia konania, keď vykonanie uvedených dôkazov mohla žalovaná
navrhnúť skôr. Súd nevzhliadol žiaden ospravedlniteľný dôvod na ich neskoré predloženie. Súd tak
zhodnotil, že žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu o tom, že zamieňané bankovky japonských jenov sú
falzifikáty, resp. jej popretie súd vyhodnotil ako neúčinné. Ak teda súd má za preukázané, že bankovky
boli falošné, predmetná zámenná zmluva je v zmysle § 49a neplatná, nakoľko je zrejmé, že žalobca

uzatvoril zmluvu v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti o pravosti bankoviek, ktorá skutočnosť bola pre
uzatvorenie zmluvy rozhodujúca, pričom osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala. Je
zrejmé, že išlo o omyl v podstatnej okolnosti pre uzatvorenie zmluvy a omyl ospravedlniteľný, tzn. nebol
zavinený samotným žalobcom. Následne na strane žalovanej z uvedeného neplatného právneho úkonu
vznikol majetkový prospech, bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu, ktorý je

povinná vydať. Bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu získanú žalovanou postupnými konverziami
japonských jenov na menu Euro v celkovej výške 164.088,88 Eur. Súd tak považoval daný nárok za
dôvodný, tento právne posúdil ako nárok na bezdôvodné obohatenie vzniknuté z neplatného právneho
úkonu a preto rozhodol, že žalovaná je povinná žalobcovi vydať 164.088,88 Eur. Keďže žalovaná
doposiaľ bezdôvodné obohatenie nevrátila, dostala sa s plnením svojho záväzku do omeškania, preto

je povinná v zmysle § 517 ods. 2 OZ zaplatiť aj úroky z omeškania a to v zákonnej výške 5% od
04.11.2016. Súd v závere uviedol, že práve žalovaná v tomto konaní sa obmedzila len na spochybnenie
uplatneného nároku, resp. spochybnenie skutočnosti, že ide o falzifikáty, pričom jej obrana spočívala
v tvrdení o pravosti bankoviek japonských jenov. Na preukázanie svojho vágneho tvrdenia označila
dôkazy - znalecký posudok Japonskej národnej banky, svedecké výpovede označených svedkov, avšak

uvedené dôkazy označila oneskorene v rozpore so sudcovskou koncentráciou, čím neuniesla svoje
dôkazné bremeno. Súd preto vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré boli podľa jeho názoru podložené
aj predloženými listinnými dôkazmi osvedčujúcimi existenciu nároku uplatneného v tomto konaní. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi
priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalovaná.
Uviedla, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, vykonaným
dokazovaním dospel k nesprávnemu záveru. Súd nevykonal podstatné dôkazy navrhované žalovanou,
ktoré poukazujú na fakt, či šlo o falzifikáty falošných jenov v celkovom počte 1974 ks a nie ako tvrdil

súd vo svojom rozsudku na strane 13, kde sa uvádza 1600 ks, čiže nesprávne určil počet kusov,
ktoré boli zamenené na pobočke banky v Hlohovci. Žalobca sa odvolával na trestné konanie, v ktorom
však obvinení boli spod obžaloby oslobodení. V trestnom konaní taktiež evidentne nevyšlo najavo, že
predmetné jeny boli falzifikátmi. Z listinného dôkazu listu Bank of America vyplýva, že sa domnievajú,
že je veľmi silná pravdepodobnosť, že všetky bankovky sú falzifikáty. Žalovaná sa skontaktovala

počas konania so zamestnancom banky pánom Kolárikom za účelom vysvetlenia postupu, aký banka
zvolila pri zisťovaní, či ide o falzifikáty. Poukázala na nezrovnalosti uvedené v liste Bank of America
zo dňa 03.01.2019, kde je uvedené: „vyššie uvedené bankovky séria japonských jenov z r. 1958 z
vašej transakcie z Bank of Amerika sme prijali 8.11.2016 do trezoru v Zürichu.“ Z predmetného listu
nie je evidentné o aké bankovky išlo, taktiež nie je uvedené sériové číslo bankoviek a teda či sa

jedná o bankovky, ktoré súvisia s týmto konaním. Obsah listu nekorešponduje s oznámením, že tieto
bankovky už Bank of Japan potvrdila ako falošné a miestne orgány ich skonfiškovali. Tieto vyjadrenia v
listoch Bank of America si odporujú v časti kde sa bankovky nachádzali, či v trezore v Zürichu alebo v
Japonsku. Taktiež predmetné vyjadrenia si odporujú s postupom, ktorý sa používa v prípade falošnýchpeňazí, ktoré po príchode do Švajčiarska sa neumiestňujú do trezoru, ale sú odovzdané na letisko v
Zürichu a následne expandované do príslušnej krajiny na posudok. Credit Swiss nemá oprávnenie
zadržiavať tieto bankovky, a je povinný ich odovzdať príslušnej banke, v tomto prípade Bank of Japan

na vypracovanie relevantného posudku, ktorý dodnes nebol vypracovaný. Na hlavnom pojednávaní
navrhovali vykonať dôkazy a to výsluch pána Kolárika, s ktorým iniciovali stretnutie od februára, taktiež
výsluchzamestnancovNBS,ktorývypracovaliodbornéposudky.Súdtietodôkazynevykonal,nesprávne
vyhodnotil aj kontradiktórnosť. Vždy písomne reagovali na podanú žalobu, prípadne písomnú výzvu
súdu. Právny zástupca na poslednom pojednávaní presne ozrejmil, prečo sa nevyjadril k výzve súdu

a to, že čakal na osobné stretnutie s predstaviteľmi UniCredit Slovakia banka, a.s., čo sa k danému
dňu konania súdneho pojednávania nestalo, takže na tomto opätovne navrhol vykonanie dôkazov, ktoré
navrhoval už aj dňa 05.02.2020. Dôkazy, ktoré predložil sa týkali trestného konania osôb uvedených
v predmetnej obžalobe v trestnom konaní a nie žalovanej. Takže z tohto dôvodu tieto dôkazy nemajú
žiadnu právnu a skutkovú výpovednú hodnotu vo vzťahu k žalovanej. Od začiatku konania žalovaná
navrhovala vykonať dôkazy a to doložiť relevantný znalecký posudok Japonskej národnej banky, ktorý

sa týkal japonských jenov s príslušnými sériovými číslami, kde by sa jednoznačne preukázalo, že v tomto
prípade ide o falzifikáty japonských jenov, ktoré žalovaná zamieňala v pobočke v Hlohovci. Súd mal
ex offo vykonať dôkazy a to minimálne vypočuť kompetentného predstaviteľa žalobcu, žalovanú a tiež
zabezpečiť relevantný znalecký posudok Japonskej národnej banky. Má za to, že jej konanie nebolo v
nesúlade s dobrými mravmi, nakoľko v čase konania výmeny bankoviek japonských jenov nemala ani

nemohla mať vedomosť, že sú bankovky falošné. Konštatovaním, že žalovaná musela mať vedomosť
a ak nie, tak minimálne podozrenie, že zamieňané bankovky sú falošné, čo vyplýva z postupnosti
jednotlivých konverzií, nesúhlasí. Toto konštatovanie súdu nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu
a žalovaná vykonávala jednotlivé konverzie v postupnosti z dôvodu obavy o držbu veľkého obnosu
hotovosti pokiaľ by sa nezrealizovala konverzia postupne. Čo sa týka vyjadrenia žalovanej v jej odpore,

tak k tomuto vyjadreniu došlo v čase, kedy prebiehalo trestné konanie voči obžalovaným a v tom
čase ani ona nevedela, ako sa skončí trestné konanie a mala podozrenie, že by bankovky mohli byť
falzifikátmi, čo sa postupom času ukončením trestného konania jednotlivými dôkazmi ukázalo ako
nepravdivá domnienka. Žalobca iba uvádza, že predpokladá, že list Bank of America zo dňa 03.01.2017
je vyjadrením experta spoločnosti CREDIT SUISSE AG, pričom následne konštatuje, že bez ohľadu na

vyššieuvedenésubjektyCREDITSUISSEAG,Švajčiarskapolícia,NárodnábankaJaponskaajaponská
polícia potvrdili, že sú falošné. Predmetné vyjadrenie žalobcu, ktorý iba predpokladá za akých okolností
boli vydané listinné dôkazy a napriek tomu ich predložil ako dôkaz v konaní v spojení s obsahovými
nezrovnalosťami uvedenými v listinných dôkazoch jasne preukazuje, že v konaní pred súdom prvej
inštancie bol zistený nesprávny skutkový stav. Listinné dôkazy predložené žalobcom považuje za

nepostačujúci dôkaz nepravosti bankoviek, nakoľko obsahuje obsahové rozpory, z ktorých jednoznačne
nemožno vyvodiť záver, že predmetné bankovky sú falzifikáty a v spojení s faktom, že neobsahujú
identifikáciu bankoviek (sériových čísel), čím sa nepreukázalo, že predložené listinné dôkazy súvisia s
týmto konaním. Navrhla rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov
v rozsahu 100%.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že falošnosť zamieňaných japonských jenov je
nevyhnutným predpokladom pre zmysel tohto konania, preto bola predmetom podrobného dokazovania
a to nielen v tomto konaní ale aj v trestnom konaní, ktoré sa zaoberalo trestnoprávnymi aspektami
skutkov súvisiacich s totožnými falzifikátmi bankoviek japonských jenov. Nepovažuje za zmysluplné

repetitívne sumarizovať penzum listinných dôkazov, ktoré súd prvej inštancie považoval za dostatočné a
opísal ich v rozsudku. Súd pri vyhodnotení týchto dôkazov postupoval v súlade s čl. 15 CSP. S ohľadom
na argumenty uvedené žalovanou v odvolaní poukazuje na jej tendenciu uvádzať zjavne nepravdivé
tvrdenia. V odvolaní poukazuje na nesprávne určenie počtu kusov bankoviek, ktoré boli zamenené na
pobočke v Hlohovci. Je pritom zrejmé z odôvodnenia rozsudku, že „zvyšnú časť hotovosti vo výške

16.000.000 JPY postúpila na posúdenie pravosti Národnej banke Japonska, ktorá ich rovnako označila
za falzifikáty a postúpila ich príslušným úradom v Japonsku“, že vo vzťahu k 1600 ks bankovkám
nešlo o celý počet falzifikátov, ale len o tú ich časť, ktorá bola predmetom posudzovania pravosti v
Japonsku. Zvyšná časť z celkového počtu 1974 bola posudzovaná vo Švajčiarsku a konanie bolo po celý
čas vedené vo vzťahu ku všetkým falzifikátom bankoviek. Žalovaná tvrdí, že v predmetnom trestnom

konaní taktiež nevyšlo najavo, že predmetné jeny boli falzifikátmi. Toto sa absolútne nezakladá na
pravde, o falošnosti jenov nebola pochybnosť ani v trestnom konaní. Ďalej poukazovala na skutočnosti
uvedené v liste Bank of America a jeho údajné nezrovnalosti, robí tak však vytrhnuto z kontextu, bez
akejkoľvek opory a logickej nadväznosti na realitu toho, ako k výmene falošných peňazí dochádzaloa ako neskôr boli bankovky postupne rôznymi relevantnými organizáciami označené za falzifikáty.
Poukazovanie žalovanej na to, že dôkazy, ktoré sa týkali trestného konania, nemajú žiadnu právnu
a skutkovú výpovednú hodnotu, keďže toto konanie sa týkalo osôb uvedených v obžalobe a nie

žalovanej,jezjavnýmnepochopenímvecnejsúvislostiaprepojeniaobochkonanívovzťahukspoločným
skutočnostiam. V oboch konaniach sa jedná o tie isté falošné bankovky a preto určité dôkazy majú
relevanciu v oboch konaniach. A to práve dôkazy týkajúce sa falošnosti bankoviek. Skutočnosti
uvádzané žalovanou v odvolaní ohľadne bezdôvodného obohatenia nereflektujú na ďalší priebeh
konania, v konečnom dôsledku ani na odôvodnenie rozsudku, ktoré osobitne uvádza na základe akých

právnych dôvodov súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu, že žalovaná je povinná vydať získaný
majetkový prospech ako bezdôvodné obohatenie. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla totožné skutočnosti ako v odvolaní, čím
zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§
359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355
ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže tu nebola potreba zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 385 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu

predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 17C/46/2019 je určenie povinnosti

žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 164.088,88 Eur s 5% úrokom z omeškania od 04.11.2016 do
zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanej určil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu

164.088,88 Eur s 5% úrokom z omeškania od 04.11.2016 do zaplatenia.

8.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolací námietok žalobcu sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach

správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom
rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý
na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a dostatočne
presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie

argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď
navyše odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.

10. Odvolací súd má tiež za to, že súd prvej inštancie správne skonštatoval, že bolo preukázané, že v

prípade japonských jenov vymieňaných žalovanou, sa jedná o falzifikáty. Toto konštatovanie vyplýva z
listinných dôkazov predložených žalobcom, tiež aj z dokazovania vykonaného v trestnom konaní, kde
sa tiež uvádza, že sa jedná v prípade japonských jenov o falzifikáty, pričom skutočnosť, že obžalovaní
boli v trestnom konaní oslobodení, nemá žiaden vplyv na pravosť japonských jenov a ani skutočnosť,
že žalovaná nebola účastníčkou trestného konania. Podstatné je, že japonské jeny, ktoré vymieňala,

dostala od obžalovaného R. Opetu a teda japonské jeny skúmané v trestnom konaní sú totožné s
japonskýmijenmivtomtokonaní.Žalovanánepredložilažiadenrelevantnýdôkaz,zktoréhobyvyplývalo,
že sa nejedná o falzifikáty. Ak tvrdí, že sa jedná o iné bankovky, ktoré boli posudzované, mala uviesť čísla
bankoviek, ktoré chce overiť. Tvrdenie žalovanej, že nevedela v čase výmeny, že sa jedná o falzifikáty,ju nemôže zbaviť povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Žalovaná predložila bankovky japonských
jenov ako pravé na výmenu a dostala za ne protihodnotu v eurách. Takéto konanie nemôže požívať
právnu ochranu. Správne súd prvej inštancie posúdil, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a

následne tiež správne rozhodol o jeho vydaní.

11. Vzhľadom k všetkých vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd rozhodol správne
aj o nároku na náhradu trov konania.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu
v celom rozsahu.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).