Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204074
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8415204074.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: 365. bank,
a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 (pred tým Poštová banka,
a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890), proti povinnému: S. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., o vymoženie 1.686,32 Eur s prísl. a trov exekúcie, o

odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 10Er/302/2015 - 63 zo
dňa 24.11.2021, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora, čo do výroku II. uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením, č.k. 10Er/302/2015 -63 zo dňa 24.11.2021, Okresný súd Kežmarok
(ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o vymoženie 1.686,32 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu -

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s., pod sp. zn.: IA-C/0314/4814 zo dňa 23.05.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
30.06.2014 a vykonateľnosť dňa 04.07.2014 rozhodol tak, že výrokom I. exekučné konanie zastavil.
Výrokom II. zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania vo
výške 1,20 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Výrokom III. nepriznal povinnému
náhradu trov exekučného konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 9a ods. 1, 4, § 38 ods. 3, § 47 ods. 3 posledná veta, § 196, §
200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1, § 243d ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku; § 256, § 262
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).

3. Skonštatoval, že súdny exekútor návrh oprávneného spolu s exekučným titulom a žiadosťou o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predložil prvoinštančnému súdu dňa 26.05.2015. Dňa
28.10.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie oprávneného označené ako "Späťvzatie návrhu
na vykonanie exekúcie", ktoré oprávnený odôvodnil tým že, v exekučnej veci vedenej na návrh
oprávneného 365. bank, a.s. proti povinnému berie v zmysle ust. § 38 ods. 3 Exekučného poriadku,
návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu späť.

4. Súd prvej inštancie vzhľadom na vôľu oprávneného, ktorý disponuje predmetom konania, jeho návrhu
vyhovel a exekučné konanie v zmysle ust. § 38 ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil.

5. Dňa 19.11.2021 prvoinštančný súd vyzval súdneho exekútora v zmysle ust. § 47 ods. 3 Exekučného
poriadkunanáhradutrovexekučnéhokonania(vzneníúčinnomdo31.12.2014),nakoľkooprávnenývzal
svoj návrh v celom rozsahu späť. Podaním doručeným súdu dňa 22.11.2021 označeným ako "Vyčíslenie

trov exekúcie v konaní č. EX 3724/2015, 10Er/302/2015", súdny exekútor predložil prvoinštančnému
súdu vyúčtovanie výdavkov a odvodov v konaní celkom v sume 42,41 Eur.6. V odôvodnení uviedol, že odmena exekútora v zmysle ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31.12.2014 sa považuje sa trovy exekúcie a v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného

poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 sa exekúcia začína až udelením poverenia na vykonanie
exekúcie. Súdny exekútor môže začať vykonávať procesné úkony smerujúce k uspokojeniu pohľadávky
oprávneného,čikinejochranejudikovanéhonárokuoprávnenéhoažokamihomudelenia(t.j.doručenia)
poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto konaní nebolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie,
exekúcia sa teda nezačala a súdny exekútor tak nemohol začať vykonávať procesné úkony smerujúce

k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, t. j. súdnemu exekútorovi nemohli vzniknúť v tomto prípade
žiadne trovy exekúcie a zároveň podľa ust. § 47 ods. 3 poslednej vety Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.12.2014 do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na
odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových
výdavkov, preto súd súdnemu exekútori nepriznal odmenu vo výške 33,19 Eur. Súdnemu exekútorovi
priznal len náhradu hotových výdavkov a to konkrétne - náhradu výdavkov na kancelársky materiál

potrebný na založenie a vedenie exekučného spisu (1,20 Eur) vrátane DPH, ktoré považoval za účelne
vynaložené od okamihu začatia exekučného konania do okamihu jeho zastavenia, ku ktorému došlo
ešte pred samotným začatím exekúcie. Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu poštovného vo výške
1,38 Eur vrátane DPH za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu, nakoľko
predmetná žiadosť bola podľa podacej pečiatky súdu podaná osobne dňa 26.05.2015.

7. Súd prvej inštancie tak zaviazal oprávneného k úhrade účelne vynaložených hotových výdavkov
súdnemu exekútorovi, nakoľko oprávnený svojím konaním procesne zavinil zastavenie exekučného
konania, keďže vzal návrh na vykonanie exekúcie bez uvedenia dôvodu v celom rozsahu späť.

8. Keďže oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, bol by povinný v súlade s ust. § 256 CSP
uhradiť trovy exekučného konania povinnému, ale povinnému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu
súd prvej inštancie náhradu trov exekučného konania nepriznal.

9. Proti tomuto uzneseniu, a to čo do výroku II., podal odvolanie súdny exekútor. Uviedol, že v zmysle ust.

§ 357 písm. m) CSP je prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania. Namietal, že zo strany súdu sa jedná o nepochopenie ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, o
jeho nesprávnu interpretáciu, extrémne formálny prístup, čím došlo k porušeniu práva na majetok. Pokiaľ
by sa nepodarilo dosiahnuť nápravu práva v rámci všeobecného súdnictva, neostáva iná možnosť, ako
podať ústavnú sťažnosť. Novelou Exekučného poriadku prijatou zák. č. 144/2010 Z.z. s účinnosťou od

01.06.2010 bol novelizovaný ust. § 47 ods.3, ktorý po novelizácii mal nasledovné znenie: ,,....Exekútor
však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na
vykonanie exekúcie.“ Na predmetnú novelu uvedeného ustanovenia reagovala Generálna prokuratúra
SR a to podaním na Ústavný súd SR dňa 04.04.2011 č. GÚs 32/11 -3 a žiadal, aby ÚS SR vyslovil,
že posledná veta ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku nie je v súlade s Ústavou SR. Ministerstvo

spravodlivosti SR v snahe predísť výroku Ústavného súdu SR navrhlo novelu Exekučného poriadku,
ktorá bola schválená zák. č.348/2011 Z.z. Po prijatej novely znenie ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku
bolo nasledovné: ... Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok
iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených
hotových výdavkov. Ak Exekučný poriadok dáva súdu možnosť rozhodnúť o tom, či uloží povinnému

nahradiťnevyhnutnétrovyexekúcie,bysamalsúdvysporiadaťsnasledovnýmiotázkami:čojeexekúcia,
postavenie súdneho exekútora, načo slúžia trovy exekúcie a kto ich ma znášať /platiť/. Súdny exekútor
po obdŕžaní návrhu na začatie exekúcie nemá možnosť tento návrh odmietnuť. Nie je oprávnený ani
rozhodnúť o exekučnom titule. Ak návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti musí ho súdny exekútor v
zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku predložiť súdu. Ak by súdny exekútor neplnil zákonom stanovené

povinnosti vystavoval by sa riziku disciplinárneho konania, riziku zaplatenia náhrad škody a pod. Keďže
súdnyexekútormusíkonať,vznikajúmunákladyabolobynespravodlivé,abytietonákladyznášalsúdny
exekútor a tak nepriamo financoval činnosť verejnej moci. Možno konštatovať, že ak súdny exekútor
musíkonaťanemázasvojučinnosť„zaplatené“dochádzakporušovaniučl.4ods.2Dohovoruoochrane
ľudských práv a základných slobôd. Dodal, že odmena exekútora nie je viazaná na udelenie poverenia,

resp. nejestvuje žiadne také ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré by pojednávalo o tom, že odmena
exekútora je viazaná na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odmena patrí za výkon exekučnej
činnosti. Navrhol napadnutý výrok uznesenia zmeniť a priznať trovy exekučného konania tak, ako si ich
uplatnil.10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ust. § 34 CSP) pred preskúmaním napadnuté uznesenie
akoajkonaniemupredchádzajúcevzmyslezásadvyplývajúcichz ust.§379anasl.CSP,beznariadenia

pojednávania (ust. § 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné
odmietnuť.

11. Ak tento zákon v ust. § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí

exekútorom podľa ust. § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinnýchpo1.apríli2017(ust.§243hods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomvčaserozhodovania
odvolacieho súdu).

12. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku (ust. § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do

31.03.2017).

13. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné (ust. § 386 písm. c) CSP).

14. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (ust. § 470 ods. 1 CSP).

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania správne poučil, že
voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok napadnutého uznesenia) odvolanie nie

je prípustné.

16. Z dikcie ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku
sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú
právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava odvolacieho

konania obsiahnutá v ust. § 355 a nasl. CSP. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej
inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné
pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy,
ak to zákon výslovne pripúšťa. Rozhodujúce preto podľa ust. § 355 ods. 2 CSP je, či odvolanie pripúšťa
Exekučný poriadok. Ako výslovne vyplýva z ustanovenia ust. § 161 ods. 2 tretia veta Exekučného

poriadku, exekučný poriadok proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepripúšťa.

17. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu
trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie,

bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní
uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu
trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie proti výroku
o trovách exekúcie ako neprípustné podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.

18. Odvolací súd vo vzťahu k trovám exekúcie poznamenáva, že nie je možné aplikovať ust. §
357 písm. m) CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným
poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa

názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov
konania“ podľa ust. § 357 písm. m) CSP.

19. Preto odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu v jeho napadnutej časti, t.j. čo do
výroku II. o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).