Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. december 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 48Sa/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200269
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: Ing. A. S., nar.

XX.XX.XXXX,bytomA.G.XX/XX,XXXXXZ.,právnezastúpenejMgr.ZuzanouJedličkovou,advokátkou
so sídlom Royova 9, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813
63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 20593-24/2020-
BA/OK/GR zo dňa 08.09.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa sa návrhom na obnovu konania zo dňa 15.08.2017, podaným z dôvodov podľa § 221 ods.
1 písm. a), písm. b) a písm. c) v spojení s § 222 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), domáhala povolenia
obnovykonaniavovecipredpísaniadlžnéhopoistnéhonanemocensképoistenie,poistnéhonastarobné
poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie,
poistného do rezervného fondu solidarity, za obdobie júl 2009, august 2009, september 2009, október

2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010,
jún 2010, spolu v sume 2 843,80 Eur (z dôvodu, že poistné a príspevky za uvedené obdobie odviedla
žalobkyňa v nesprávnej sume). Toto nedávkové konanie vo veci predpísania povinného poistného
bolo ukončené právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. 56135-2/2016-BA zo dňa
10. novembra 2016. K návrhu na obnovu konania žalobkyňa doložila výpis zo štatistického registra
organizácií, z ktorého vyplýva, že do štatistického registra organizácií vedeného Štatistickým úradom
Slovenskej republiky bola žalobkyňa zapísaná ako samostatne zárobkovo činná osoba s dátumom

vzniku 18.02.2008.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 34088-4/2018-Ba zo dňa 09.05.2018 obnovu konania
na návrh žalobkyne, vo veci predpísania poistného a príspevkov žalobkyni ako samostatne zárobkovo
činnej osobe, právoplatne ukončenej rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. 56135-2/2016-BA
zo dňa 10.11.2016, nepovolila s odôvodnením, že v danom prípade nevyšli najavo nové skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní

uplatniť bez zavinenia žalobkyne. Rovnako tak mal prvostupňový správny orgán za to, že rozhodnutie
vo veci predpísania povinného poistného nezáviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná
organizačná zložka žalovanej rozhodla inak.3. Na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej žalobou napadnutým rozhodnutím č.
20593-24/2020-BA/OK/GR zo dňa 08.09.2020 rozhodnutie prvého stupňa o nepovolení obnovy konania
potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi orgánu

sociálneho poistenia prvého stupňa žalovaná dôvodila, že žalobkyňa k návrhu na obnovu konania
nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa
v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie o predpísaní povinného
poisteného nezáviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej organizačná zložka Sociálnej poisťovne
rozhodla inak. Zároveň žalovaná v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania konštatovala

negatívne zistenie, že by sa nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne žalobkyni
odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní.

4. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 19.09.2020.

II. Rozsah a dôvody žaloby

5. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199
a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 20593-24/2020-

BA/OK/GR zo dňa 08.09.2020 a navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj
administratívne rozhodnutie prvého stupňa č. 34088-4/2018-Ba zo dňa 09.05.2018 zrušil a vec vrátil
Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania.

6. Vo vzťahu k predmetu konania, ktoré žalobkyňa neúspešne napadla návrhom na povolenie obnovy

konania (vo veci predpísania povinného poistného), žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že v
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nie je uvedené, na základe akých skutočností dospela
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, k záveru, že žalobkyňa poistné a príspevky za sporné obdobia
odviedla v nesprávnej výške, ani v akej výške mala poistné a príspevky odviesť a ako k sume
správnej výšky poistného a príspevkov Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, dospela, t. j. ako túto

sumu vypočítala. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa namietala, že až z rozhodnutia odvolacieho
orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 56135-2/2016-BA zo dňa 10.11.2016 vyplynulo, že dôvodom
„dopredpísania“ poistného a príspevkov za obdobie júl 2009, august 2009, september 2009, október
2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj
2010, jún 2010, má byť skutočnosť, že Sociálna poisťovňa „došetrila“ (nie je zrejmé, na základe akej

skutočnosti toto došetrila, resp. z akého podnetu), že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby
žalobkyni vzniklo až odo dňa 24. septembra 2008, kedy bola zapísaná do zoznamu autorizovaných
stavebných inžinierov, vedeného Slovenskou komorou stavebných inžinierov, upresniac, že Sociálna
poisťovňa odlišne určila štyri mesiace (od 24. septembra 2008 do 31. decembra 2008) vykonávania
samostatnej zárobkovej činnosti žalobkyňou, na základe ktorej skutočnosti (zmeny počtu mesiacov)

Sociálna poisťovňa následne určila vymeriavací základ a výšku poistného a príspevkov na obdobie júl
2009 až jún 2010.

7. Žalobkyňa ku vzniku jej povinného poistenia v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby
uviedla, že si splnila povinnosti, ktoré jej vyplývali z ustanovenia § 228 ods. 1 v spojení s definíciou

samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom v rozhodnom období, dôvodiac, že pri určení výšky počtu vykonávania jej
samostatnej zárobkovej činnosti vychádzala zo dňa 18.02.2008, kedy jej bolo vydané Osvedčenie
Slovenskejkomorystavebnýchinžinierovovykonaníodbornejskúšky,osvedčujúceodbornúspôsobilosť
žalobkyne na energetickú certifikáciu. V tejto súvislosti žalobkyňa s poukazom na ustanovenie čl. 2 ods.

3 Ústavy Slovenskej republiky argumentovala, že vykonávanie energetickej certifikácie upravuje zákon
č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.555/2005Z.z.“),zktoréhoodbornespôsobilejosobenevyplýva
povinnosť vykonávať energetickú certifikáciu výlučne ako podnikanie, a teda odborne spôsobilú osobu
do podnikania nemožno nútiť. S ohľadom na uvedené žalobkyňa mala za to, že fyzická osoba, ktorá je

podľa zákona č. 555/2005 Z. z. odborne spôsobilou na energetickú certifikáciu, je túto činnosť oprávnená
vykonávať, pričom je na jej rozhodnutí, či túto činnosť bude vykonávať ako podnikanie, najmä s ohľadom
na atribút sústavnosti výkonu predmetnej činnosti (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalobkyňa dala
do pozornosti, že na základe vydaného osvedčenia SKSI zo dňa 18.02.2008 bola ako samostatnezárobkovo činná osoba zapísaná aj do štatistického registra organizácií, vedeného Štatistickým úradom
Slovenskej republiky, s dátumom vzniku 18.02.2008 (ktorého výpis doložila žalobkyňa ku konaniu o
návrhu na povolenie obnovy konania). Na základe uvedených skutočností žalobkyňa vychádzala z toho,

že oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona
o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase jej vzniklo 18.02.2008 a na základe tejto
skutočnosti určila počet mesiacov (10 mesiacov), počas ktorých vykonávala samostatne zárobkovú
činnosť v roku 2008.

8. V nadväznosti na uvedené dala žalobkyňa do pozornosti známu skutočnosť, že zákonná definícia
statusu SZČO z dôvodu častých zmien zákona o sociálnom poistení nie je ustálená a jednotlivé
zmeny zákona zodpovedajú najmä v tom ktorom čase aktuálnej rozhodovacej praxi správnych súdov a
Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na právne
závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“), obsiahnuté v jeho
uznesení veľkého senátu sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019, týkajúce sa obdobného, hoci nie

skutkovo totožného prípadu.

9. Žalobkyňa mala za to, že práve z dôvodu nestálej právnej úpravy a tiež neustáleného výkladu
relevantných zákonných ustanovení nemožno od nej ako fyzickej osoby spravodlivo žiadať, aby
predvídala, akým spôsobom bude Sociálna poisťovňa vykladať príslušné ustanovenia zákona o

sociálnom postavení a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov (v tomto prípade ide najmä
o zákon č. 555/2005 Z. z.) pri posudzovaní vzniku statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej
osoby na účely sociálneho poistenia v roku 2008, dodajúc, že už vôbec nemohla žalobkyňa predvídať ani
očakávať, že Sociálna poisťovňa dospeje po viac ako siedmich rokoch k odlišnému posúdeniu právnej
skutočnosti vzniku jej statusu SZČO na účely sociálneho poistenia.

10. V tejto súvislosti žalobkyňa dôvodila, že Sociálna poisťovňa má aj kontrolné povinnosti, ktoré si má
plniť priebežne, resp. v takom časovom horizonte, aby nedochádzalo k porušovania práv fyzických osôb
na konanie v primeranej lehote a ktoré si zjavne neplnila. Naviac, Sociálna poisťovňa ešte v roku 2012
dňa 14.05.2012 vrátila žalobkyni časť pôvodne zaplatených platieb poistného a príspevkov za obdobie

júl 2009 až jún 2010, o ktorých platbách poistného a príspevkov dospela Sociálna poisťovňa v roku 2016
k záveru, že boli zaplatené v nižšej sume. Z dôvodu vrátenia časti poistného a príspevkov v roku 2012
teda žalobkyňa naozaj nemala akúkoľvek pochybnosť a v dobrej viere mala za to, že povinnosť zaplatiť
ako SZČO poistné a príspevky za obdobie júl 2009 až jún 2010 mála riadne a v správnej výške splnenú.

11. Vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu žalobkyňa namietala, že sa v jeho obsahu žalovaná
nevysporiadala správne s odvolacou námietkou žalobkyne proti rozhodnutiu o nepovolení obnovy
konania, napádajúcou nezákonnosť administratívneho konania a následných rozhodnutí vydaných vo
veci predpísania poistného a príspevkov (ukončenej právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
ústredie č. 56135-2/2016-BA zo dňa 10.11.2016), spôsobených predovšetkým porušením princípu

právnej istoty, predvídateľnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov, princípu ochrany účastníka
konajúceho v dobrej viere a princípu konania v primeranej lehote. V tejto súvislosti žalobkyňa
vyjadrila nesúhlas s konštatovaním generálneho riaditeľa žalovanej, že Sociálna poisťovňa je povinná
striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona v znení neskorších predpisov a nemôže
hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade

s prirodzeno-právnymi princípmi. Podľa právneho názoru generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
uvedeného v napadnutom rozhodnutí, princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho
zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Aj s týmto tvrdením generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne sa žalobkyňa nestotožnila, dôvodiac, že princíp právnej istoty a predvídateľnosti

rozhodnutí správnych orgánov nemožno redukovať len na formálne dodržanie ustanovení zákona a
na rozhodovanie o skutkovo zhodných alebo podobných prípadov tak, aby nevznikali neodôvodnené
rozdiely. Taktiež mala žalobkyňa za to, že aj výklad a uplatňovanie zákona o sociálnom poistení
musí byť v súlade s Ústavou SR a princípmi právneho štátu a že aplikáciou zákonných ustanovení
nemožno základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. V tejto súvislosti

uviedla, že hoci v zmysle § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa na konanie vo veciach sociálneho
poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb.(Správny poriadok),
platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy
v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnostiúčastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie
len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93), princípu predvídateľnosti
rozhodnutia a práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia. Na podporu svojej

argumentácie a na preukázanie splnenia podmienok na obnovy konania vo veci predpísania poistného
a príspevkov do fondov sociálneho poistenia z dôvodu nedodržania princípu právnej istoty a porušenia
povinnostižalovanoukonaťopredmetnejpovinnostivprimeranejlehote,žalobkyňapoukázalanaprincíp
právnej istoty, patriaci medzi základné princípy právneho štátu, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky (nález sp. zn. Pl ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález sp. zn. Pl ÚS 10/04 zo dňa

06.02.2008), zároveň citujúc odseky 27. až 31. zo zjednocujúceho uznesenia veľkého senátu NS SR
sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019.

12. S poukazom uvedené mala žalobkyňa za to, že je povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní
o právach a povinnostiach fyzických osôb konať v primeranej lehote, pričom rozhodnutia vo veci
dodatočného predpísania poistného a príspevkov žalovanou boli vydané na základe postupu, ktorý bol v

rozpore s princípom právnej istoty, predvídateľnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov, v rozpore
s právom na prerokovanie veci, s princípom ochrany účastníka konajúceho v dobrej viere a princípom
konania v primeranej lehote.

13. V súvislosti s návrhom na obnovu konania napadnutým rozhodnutím žalobkyňa uviedla, že Sociálna

poisťovňa zmenila údaj o vzniku jej postavenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho postavenia a v nadväznosti naň aj údaj o počte mesiacov, kedy v roku 2008 žalobkyňa
vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť. Žalobkyňa namietala, že tak žalovaná učinila po viac
ako siedmich rokoch na základe odlišného posúdenia právnej skutočnosti žalovanou, t. j. začiatku
vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti žalobkyňou a vzniku statusu SZČO na účely sociálneho

poistenia, a to jednostranne a bez toho, aby bolo vedené konanie a vydané rozhodnutie. Keďže údaj o
počte mesiacov vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti bol jedným z východiskových pre výpočet
vymeriavacieho základu SZČO, a teda bol rozhodujúcim aj pre určenie výšky poistného a príspevkov,
ktoré je povinná platiť SZČO, touto zmenou údaja o vzniku postavenia žalobkyne ako SZČO na účely
sociálneho poistenia a naň nadväzujúcou zmenou údaja o počte mesiacov vykonávania samostatnej

zárobkovej činnosti v roku 2008, boli dotknuté jej práva a povinnosti.

14. Napriek tomu, že zmena údaja o vzniku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho poistenia a na ňu nadväzujúca zmena počtu mesiacov vykonávania samostatnej zárobkovo
v roku 2008 sa nepochybne dotýkala postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na

účely sociálneho poistenia a tiež práv a povinností z tohto postavenia SZČO vyplývajúcich, Sociálna
poisťovňavykonalatietozmenybezvedomiažalobkyneakodotknutejosobyabeztoho,abybolovedené
konanie a vydané rozhodnutie, teda žalobkyni nebola daná možnosť vyjadriť sa či uplatniť iné práva
účastníka konania.

15. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa dôvodila, že aj keď sa Sociálnej poisťovni môže javiť, že
formálne konala v súlade so zákonom, materiálne tomu tak nie je a už vôbec nemožno označiť postup
Sociálnej poisťovne a ňou vydané rozhodnutia za konformné s Ústavou SR a jej princípmi. Postupom
Sociálnej poisťovne, ktorá po viac ako siedmich rokoch zmenila údaj o vzniku postavenia žalobkyne ako

samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, a to bez toho, aby o tomto konala
a rozhodla, a teda bez toho, aby žalobkyňa ako osoba dotknutá na svojich právach a povinnostiach
mala reálnu možnosť sa vyjadriť k veci, oboznámiť sa s podkladmi, či uplatniť iné svoje práva, odňala
žalobkyni možnosť zúčastniť sa na konaní a tiež porušila jej právo na prerokovanie veci v prítomnosti
účastníka konania a v primeranej lehote.

16. Záverom žalobkyňa dodala, že právo nemôže byť založené na nepráve. Zachovanie (nezrušenie)
rozhodnutí, ktoré sú výsledkom takého postupu Sociálnej poisťovne, ktorým Sociálna poisťovňa poruší
princíp právnej istoty, predvídateľnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov, princíp ochrany
účastníka konajúceho v dobrej viere a princíp konania v primeranej lehote, ako aj právo na prerokovanie

veci v prítomnosti účastníka, t. j. základné princípy právneho štátu, je v právnom štáte neakceptovateľné.

III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu17. Žalovaná v písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu zamietnuť.

18. Zopakovala priebeh napadnutého administratívneho konania vo veci návrhu na povolenie obnovy
konania a vo vzťahu k predpísanému poistnému rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava
č. 700-0411155516-GC04/16 zo dňa 14.06.2016 vo veci predpísania poistného žalovaná dala do
pozornosti, že toto prvostupňové administratívne rozhodnutie žalobkyňa napadla odvolaním, ktoré

žalovaná rozhodnutím č. 56135-2/2016-BA zo dňa 10.11.2016 zamietla a rozhodnutie prvého stupňa
potvrdila, pričom žalobkyňa toto rozhodnutie o odvolaní, právoplatné dňa 05.12.2016, nenapadla
správnou žalobou.

19. V súvislosti s dôvodmi nepovolenia obnovy konania vo veci predpísania poistného žalobkyni
v postavení SZČO za predmetné obdobie žalovaná uviedla, že v rámci konania o návrhu na

povolenie obnovy konania skúmala splnenie zákonných podmienok na vyhovenie návrhu, upravených
v ustanovení § 221 ods. 1 písm. a) až d) zákona o sociálnom poistení. Žalovaná mala za to, že
žalobkyňou v návrhu na povolenie obnovy konania uvádzané dôvody nezakladajú dôvod na povolenie
obnovy konania. Žalovaná upresnila, že žalobkyňa k návrhu na obnovu konania neuviedla žiadne nové
skutočnosti,resp.dôkazy,ktorébymalipodstatnývplyvnarozhodnutieaktorésanemohlivnedávkovom

konaní uplatniť bez jej zavinenia. Žalobkyňa v návrhu uvádzala len skutočnosti, ktoré boli Sociálnej
poisťovni v čase prebiehajúceho konania a rozhodovania o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu vo
veci predpísania poistného známe. Žalovaná doplnila, že v čase rozhodovania o povinnom poistení
žalobkyne mala k dispozícii všetky skutočnosti podstatné pre výpočet poistného a príspevkov, ktoré
bola žalobkyňa povinná odvádzať. Žalobkyňa taktiež neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali

dôvod na povolenie obnovy konania z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. b) až d) zákona o sociálnom
poistení. Žalovaná vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalobkyne o nemožnosti uplatnenia jej procesných
práv v priebehu napadnutého nedávkového konania vo veci dodatočného predpísania poistného a
príspevkov, pretože mala možnosť uplatniť v konaní všetky svoje procesné práva vyplývajúce z
príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Žalovaná dodala, že k podkladom rozhodnutia

Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava mala žalobkyňa možnosť vyjadriť sa v rámci odvolacieho konania.
Svoje právo žalobkyňa uplatnila v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa a odvolací orgán
sociálneho poistenia tieto preskúmal v celom rozsahu v rámci odvolacieho konania, výsledkom ktorého
bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 56135-2/2016-BA zo dňa 10.11.2016. V súvislosti
s posudzovaním splnenia podmienok na povolenie obnovy konania podľa § 221 ods. 1 písm. a)

až d) zákona o sociálnom poistení žalovaná na podporu zákonnosti jej záverov v preskúmavanom
administratívnom konaní poukázala na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/64/2019 zo dňa 25.11.2020 ako aj Krajského súdu v Nitre sp. zn.
23Sa/94/2018 zo dňa 15.07.2019 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/64/2016 zo dňa 14.10.2016.

20. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané nesprávne určenie výšky poistného a príspevkov z dôvodu
nesprávneho stanovenia dátumu vzniku povinného sociálneho poistenia žalobkyne v postavení SZČO,
žalovaná zastala názor, že žalobkyňa nadobudla na účely sociálneho poistenia právne postavenie
samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do
31.12.2010 až dňa 24.09.2008, a to zápisom do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov, pretože

podľa § 3 ods. 3 a 8 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných
inžinieroch v znení neskorších predpisov autorizovaným stavebným inžinierom je ten, kto je zapísaný v
zozname autorizovaných inžinierov, pričom takýto autorizovaný inžinier je oprávnený poskytovať služby
odo dňa zapísania do zoznamu do dňa jeho vyčiarknutia z predmetného zoznamu. Z uvedeného dôvodu
žalovaná vyjadrila nesúhlas s názorom žalobkyne, že jej status SZČO vznikol dňom 18.02.2008 vydaním

osvedčenia Slovenskej komory stavebných inžinierov o odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu
premiestospotrebyenergie:Tepelnáochranastavebnýchkonštrukciíabudov.Vtejtosúvislostižalovaná
dôvodila, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 555/2005 Z. z. podnikanie v oblasti energetickej certifikácie
je živnosťou podľa osobitného predpisu (živnostenského zákona; príloha č. 2 položka č. 18a), pričom
osobitnou podmienkou jej prevádzkovania je odborná spôsobilosť a jej preukázanie skúškou odbornej

spôsobilosti pred komisiou podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon o autorizovaných architektoch a
autorizovaných stavebných inžinieroch), dodajúc, že žalobkyňa živnostenské oprávnenie na výkon tejto
živnosti získala až dňa 29.12.2008, v zmysle živnostenského listu č. OŽP-Z/2008/04973-5, vydaného
dňa 30.12.2008 Obvodným úradom v Piešťanoch, Odbor živnostenského podnikania. Žalovaná mala zato, že osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti, vydané podľa § 31 ods. 2 písm. j) zákona
o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, má osvedčujúci charakter o
získaní odbornej spôsobilosti v danom odbore, v danom prípade odbornej spôsobilosti na energetickú

certifikáciu, ktoré na účely sociálneho poistenia, podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení
účinnom do 31.12.2010 nemá pre fyzickú osobu charakter oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu. Rovnako tak podľa žalovanej nie je u žalobkyne pre vznik statusu SZČO právne
významné jej zaregistrovanie sa od 19.03.2008 u príslušného správcu dane, pretože táto registrácia
podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v súvislosti so zárobkovou

činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby
v období od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 (podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 543/2010 Z. z. v spojení s § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z.).

21. K poukazu žalobkyne na časté zmeny zákona o sociálnom poistení a s tým súvisiacu právnu neistotu
(spôsobujúcu nepredvídateľnosť pre žalobkyňu, akým spôsobom bude žalovaná ustanovenia zákona

vo veci vzniku jej statusu SZČO vykladať) pri aplikácii relevantných zákonných ustanovení týkajúcich
sa vzniku statusu samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely určenia vzniku povinného sociálneho
poistenia SZČO žalovaná uviedla, že ustanovenie § 5 zákona o sociálnom poistení v takom znení,
v akom sa aplikovalo na predmetný prípad, bolo účinné od 01.01.2004 do 31.12.2010 (s menšou
zmenou odo dňa 01.08.2006, ktorá by ale v prípade žalobkyne nespôsobila odlišné nazeranie na vec),

t. j. v prejednávanom prípade nedošlo k výraznej zmene definície samostatne zárobkovo činnej osoby
podľa zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti dala žalovaná do pozornosti povinnosť žalobkyne
preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie a zánik sociálneho poistenia, ktorá
jej vyplýva z ustanovenia § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. V nadväznosti na
uvedenéžalovanádôvodila,žežalobkyňavdaňovompriznanízarok2008,zktoréhoSociálnapoisťovňa

vychádzala pri výpočte výšky poistného a príspevkov, uviedla nesprávny počet mesiacov výkonu
podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti (10 mesiacov), a preto Sociálna poisťovňa, pobočka
Trnava, zistiac až na základe vlastnej kontrolnej činnosti všetky skutočnosti relevantné pre výpočet
výšky poistného a príspevkov podľa § 130 až § 138 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v
predmetnom čase, predpísala žalobkyni dlžnú sumu poistného a príspevkov za obdobie júl 2009 až jún

2010 vo výške 2 843,80 Eur rozhodnutím č. 700-0411155516-GC04/16 zo dňa 14.06.2016.

22. K námietke napádajúcej vydanie rozhodnutia o dodatočnom predpísaní poistného a príspevkov
žalobkyni až po viac ako siedmich rokoch jednostranne, bez toho, aby bolo vedené konanie a
rozhodnutie na základe odlišného posúdenia právnej skutočnosti, žalovaná uviedla, že ustanovenie §

178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení taxatívne vymenúva prípady, v ktorých rozhoduje
pobočka Sociálnej poisťovne v prvom stupni, pričom podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o
sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí iba rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a
zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Žalovaná dala do pozornosti skutočnosť, že vznik
povinného poistenia žalobkyne podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odo dňa 1. júla 2009

nebol sporný, keďže žalobkyňa splniac si povinnosť podľa § 228 ods. 3 citovaného zákona predložila dňa
17. júna 2009 Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava registračný list fyzickej osoby - prihlášku na povinné
poistenie odo dňa 1. júla 2009, pričom žalobkyňa ani nikdy nenamietala proti uvedenému dátumu vzniku
jej povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. v tejto súvislosti žalovaná
dodala, že žalobkyňa namietala len nadobudnutie statusu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa §

5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, čo je rozdiel, a preto príslušná pobočka
Sociálnej poisťovne nemala dôvod rozhodovať vo veci vzniku povinného poistenia žalobkyne podľa §
178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení.

23. Žalovaná zároveň odmieta tvrdenie žalobkyne, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vykonala

zmenu bez toho, aby vo veci rozhodla, pretože príslušná pobočka žalovanej po zistení odlišného
skutkového stavu, ako bol predložený žalobkyňou, zistila, že žalobkyňa mala v roku 2008 postavenie
samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení len štyri mesiace, čo malo
vplyv na určenie vymeriavacieho základu, z ktorého bola žalobkyňa povinná skutočne odvádzať povinné
sociálne poistenie za obdobie júl 2009 až jún 2010, čo bolo dôvodom postupu Sociálnej poisťovne,

pobočka Trnava podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého do
pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové
sporenie, na základe ktorého ustanovenia pobočka žalovanej vydala rozhodnutie č. 700-0411155516-
GC04/16 zo dňa 14.06.2016, ktorým žalobkyni dodatočne predpísala povinné poistenie. V tejto súvislostižalovaná dôvodila, že zákon o sociálnom poistení v žiadnom svojom ustanovení neukladá Sociálnej
poisťovni lehotu, v ktorej je povinná predpísať samostatne zárobkovo činnej osobe poistné a príspevky,
dodajúc poukaz na totožný právny názor najvyššieho súdu, vyplývajúci z rozhodnutia NS SR sp. zn.

9Sžsk/92/2017 zo dňa 24.07.2019.

24. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovanej zotrvala na dôvodoch a petite správnej žaloby a rovnako
tak žalovaná v duplike na vyjadrenie žalobkyne zotrvala na dôvodoch uvádzaných vo vyjadrení k
správnej žalobe.

IV. Relevantná právna úprava

25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
27. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
28. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom

verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
29. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
30. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
31. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
32. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
33. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
34.Podľa§195ods.2zákonaosociálnompoistenípodkladomnarozhodnutiesúnajmäpodania,návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo

známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

35.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí

obsahovať predpísané náležitosti.

36. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

37. Podľa § 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nedávkové konanie pred organizačnou zložkou
Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví,
ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli

sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka Sociálnej
poisťovne rozhodla inak,c) nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania
odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa
náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní,

d) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo
trestným činom.

38. Podľa § 221 ods. 2 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi
obnovu nedávkového konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia

všeobecný záujem.

39. Podľa § 222 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v návrhu na obnovu nedávkového konania treba
uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

40. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného

rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm.
d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec
prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

41. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania sporné vyhodnotenie existencie zákonných

podmienok (dôvodov) na nariadenie žalobkyňou navrhovanej obnovy konania vo veci predpísania
poistnéhoapríspevkovžalobkynivpostavenísamostatnezárobkovočinnejosobyzaobdobiejúl2009až
jún 2010 na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0411155516-GC04/16 zo
dňa 14.06.2016, právoplatným dňa 05.12.2016 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím o odvolaní č.
56135-2/2016-BA zo dňa 10.11.2016, ktorým bolo administratívne rozhodnutie prvého stupňa odvolacím

orgánom sociálneho poistenia potvrdené a odvolanie žalobkyne zamietnuté.

42. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 15.08.2017 návrh na obnovu
konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 56135-2/2016-BA zo
dňa 10.11.2016. Návrh na obnovu konania žalobkyňa podala z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. a) až

c) zákona o sociálnom poistení.

43. Včasnosť podania návrhu na obnovu konania podľa § 222 ods. 3 zákona o sociálnom poistení
žalobkyňa dôvodila tvrdením, že o skutočnostiach odôvodňujúcich podanie návrhu na povolenie obnovy
konania sa dozvedela pri spracúvaní odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava,

ktorým jej bolo predpísané penále za nezaplatenie dodatočne predpísaného poistného a príspevkov.

44. V návrhu namietala nesprávne vyčíslenie, resp. nesprávne určenie výšku na poistnom a
príspevkoch za predmetné poistné obdobie v neprospech žalobkyne. V tejto súvislosti mala za to,
že konajúca pobočka žalovanej a Sociálna poisťovňa, ústredie vo veci dodatočného predpísania

poistného a príspevkov vychádzali z nesprávnej skutočnosti vzniku statusu samostatne zárobkovo
činnej osoby u žalobkyne. Ďalej žalobkyňa namietala nedostatok odôvodnenia v administratívnych
rozhodnutiach oboch stupňov vo veci predpísania predmetného poistného a príspevkov, konkretizujúc,
že v napadnutých rozhodnutiach nie je uvedený výpočet vymeriavacieho základu a jeho výška,
ani výška jednotlivého poistného a príspevkov z tohto vymeriavacieho základu vypočítaných, ani

výška poistného a príspevkov, ktoré žalobkyňa za jednotlivé mesiace skutočne odviedla a konkrétny
výpočet dlžného poistného za jednotlivé mesiace. Na základe žalobkyňou uvádzaných nedostatkov v
odôvodneniach napadnutých administratívnych rozhodnutí oboch stupňov žalobkyňa, namietajúc ich
rozpor s ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, mala za to, že ako účastník konania
nemala možnosť skontrolovať správnosť výpočtu a správnosť súm Sociálnou poisťovňou predpísaného

poistného a príspevkov, čím jej bolo znemožnené sa pre prípad ich nesprávnosti adekvátne právne
brániť.45. Z obsahu návrhu na povolenie predmetnej obnovy konania taktiež vyplýva, že žalobkyňa
predovšetkým namietala nesprávne určenie dátumu vzniku statusu samostatne zárobkovo činnej
osoby u žalobkyne, ktorá mala za to, že tento dátum Sociálna poisťovňa pri dodatočnom predpísaní

poistného a príspevkov určila nesprávne na deň 24.09.2008, t. j. na deň zápisu žalobkyne do
zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov, namiesto dňa 18.02.2008, kedy bolo žalobkyni vydané
osvedčenie Slovenskej komory stavebných inžinierov o odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu
pre miesto spotreby energie: Tepelná ochrana stavebných konštrukcií a budov. Žalobkyňa kládla dôraz
na skutočnosť, že bola ako samostatne zárobkovo činná osoba zapísaná aj do štatistického registra

organizácií vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky, s dátumom vzniku 18.02.2008.

46. Pod dôvod na povolenie obnovy konania stanovený v písmene a) ustanovenia § 221 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, teda pod zákonnú podmienku, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez
zavinenia účastníka konania, žalobkyňa zrejme subsumovala listinný dôkaz, predložený k návrhu na

obnovu konania, a to výpis zo štatistického registra organizácií (s pridelením IČO žalobkyni, s uvedením
dátumu vzniku 18.02.2008, s uvedením hlavnej činnosti - 71129 - Ostatné inžinierske činnosti a súvisiace
technické poradenstvo, inštitucionálny sektor - 14200 - Samostatne zárobkovo činné osoby), vedeného
Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

47. S prihliadnutím na uvádzané dôvody návrhu na obnovu konania možno konštatovať, že žalobkyňa
jeho obsahom v podstate napádala nesprávne právne posúdenie veci v spojení s nesprávnym
vyhodnotením skutkového stavu konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, pretože žalobkyňa pre účely
vzniku jej statusu SZČO podľa § 5 zákona o sociálnom poistení považovala za právne významnú
skutočnosť vydanie, resp. dátum vydania (18.02.2008) osvedčenia o vykonaní odbornej skúšky pre

odbornú spôsobilosť na energetickú certifikáciu. Na podporu správnosti svojho právneho názoru
žalobkyňa k návrhu na obnovu konania predložila vyššie uvedený výpis zo štatistického registra
organizácií.

48. Z pohľadu naplnenia zákonnej podmienky na povolenie obnovy konania explicitne predpokladanej

ustanovením § 221 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení správny súd uvádza, že táto pre
povolenie obnovy konania vo veci dodatočného predpísania povinného poistného a príspevkov za
predmetné poistné obdobie nebola splnená a žalovaná postupovala správne, ak pre tento tvrdený dôvod
obnovu konania nenariadila.

49. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z obsahu obnovou napadnutého administratívneho
rozhodnutia druhého stupňa (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 56135-2/2016-BA zo dňa
10.11.2016) vyplýva, že odvolací správny orgán sa pri stanovení vymeriavacieho základu pre účely
výpočtu povinného poistného a príspevkov za obdobie od júla 2009 do júna 2010 zaoberal zákonnými
dôvodmi predpísania poistného a príspevkov v nadväznosti na určenie vymeriavacieho základu a

na úpravu poistného obdobia, pričom uviedol relevantné zákonné ustanovenia a skutočnosti, na
základe ktorých dospel k záveru, že žalobkyňa mala v roku 2008 pre účely sociálneho poistenia právne
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby štyri mesiace, počnúc 24. septembrom 2008, kedy
bola zapísaná do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov podľa zákona č. 138/1992 Zb. o
autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

Zároveň je z uvedeného administratívneho rozhodnutia zrejmé, že odvolací orgán pri rozhodovaní
o odvolaní žalobkyne bral do úvahy aj informácie obsiahnuté vo výpise zo živnostenského registra
žalobkyne, registra daňových subjektov Slovenskej republiky (t. j. mal vedomosť o tom, že žalobkyňa
bola od 19. marca 2008 registrovaná u správcu dane v súvislosti so zárobkovou činnosťou, s prideleným
DIČ) a rovnako tak odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí konštatoval vedomosť o skutočnosti,

že Slovenská komora stavebných inžinierov vydala žalobkyni dňa 18.02.2008 osvedčenie o tom, že
dňa 12.02.2008 úspešne vykonala skúšku odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu budov a
je odborne spôsobilá na energetickú certifikáciu budov pre miesto spotreby energie: tepelná ochrana
stavebných konštrukcií a budov.

50. Preto je celkom bez pochýb, že hoc žalobkyňa predložením výpisu zo štatistického registra
organizácií preukazovala dátum vydania osvedčenia o vykonaní odbornej skúšky pre odbornú
spôsobilosť na energetickú certifikáciu žalobkyni (18.02.2008), táto skutočnosť bola v konaní vo veci
predpísania poistného a príspevkov konajúcim orgánom sociálneho poistenia známa, a teda z pohľadupodmienky na povolenie obnovy konania podľa § 221 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení
nejde o novú skutočnosť a ani o nový listinný dôkaz, ktorý by svojím obsahom mohol v obnovenom
konaní privodiť pre žalobkyňu vecne priaznivejšie alebo iné rozhodnutie. Zároveň správny súd považuje

za potrebné dodať, že výpis zo štatistického registra organizácií nie je namieste vyhodnotiť ani ako
listinnýdôkaz,ktorýbyžalobkyňavpredmetnomnedávkovomkonanínemohlauplatniťbezjejzavinenia,
pretože ide o verejný zoznam v rozsahu stanovenom podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej
štatistike v znení neskorších predpisov, ktorý žalobkyňa mohla uplatniť aj v návrhom na obnovu konania
napadnutom administratívnom konaní.

51. Z obsahu dôvodov na obnovu konania možno jednoznačne vyvodiť, že tieto napádajú nesprávne
právne posúdenie veci, nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí a nesprávne vecné
rozhodnutie, spočívajúce v určení nesprávnej výšky poistného a príspevkov. Avšak tieto dôvody
svojím obsahom a charakterom či predmetom námietok nie sú prípustné ako dôvody na povolenie
obnovy konania, explicitne predpokladané ustanovením § 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Uvádzané námietky by boli spôsobilé na ich použitie v správnej žalobe proti právoplatnému rozhodnutiu
predmetného nedávkového konania druhého stupňa, v ktorej by tvorili podstatu žalobných bodov.

52. S prihliadnutím na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaná správne vyhodnotila splnenie,
resp. nesplnenie zákonnej podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 221 ods. 1 písm. a) zákona

o sociálnom poistení.

53. Pokiaľ ide o dôvody na povolenie obnovy konania podľa § 221 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom
poistení, t. j. rozhodnutie v nedávkovom konaní záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej
príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak, tento taktiež nebol naplnený.

54. V návrhu na obnovu konania za predbežnú otázku žalobkyňa označila určenie počtu mesiacov
vykonávania podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobkyňou v roku 2008, pričom popísala
spôsob, akým postupovala pri výpočte poistného za obdobie júl 2009 až jún 2010 (ktorý jediný považuje
za správny), ako aj dôvod, pre ktorý vznikol rozdiel v predpísanom poistnom. Avšak počet mesiacov

výkonu samostatnej zárobkovej činnosti žalobkyňou v roku 2008 súvisí s aplikáciou ustanovenia §
5 písm. b) a c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2008, ktoré bolo potrebné
pre účely vzniku právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v prípade žalobkyne a pre
účely vzniku jej povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v postavení
samostatne zárobkovo činnej osoby (podľa § 15 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona o

sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2008), aplikovať na zistený skutkový stav, determinovaný
zápisom žalobkyne do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov podľa zákona o autorizovaných
architektochaautorizovanýchstavebnýchinžinieroch(dňa24.09.2008).Uvedenýpostup,resp.aplikácia
podkladovrozhodnutiaazistenéhoskutkovéhostavunahmotnoprávneustanoveniazákonaosociálnom
poistení v nedávkovom konaní nie je predbežnou otázkou (skôr je to dôvod na podanie správnej žaloby

pre nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom, čo však žalobkyňa vo veci nedávkového
konanianevyužila),pretoževyhodnotenieskutkovéhostavuajehoaplikácianapríslušnézákonnénormy
sociálneho poistenia patrí v nedávkovom konaní povinného sociálneho poistenia SZČO do kompetencie
konajúcej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

55. Vzhľadom k tomu, že určenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia u žalobkyne Sociálnou poisťovňou sa v danom prípade nelíšilo od toho, ktoré
si v prihláške určila sama žalobkyňa, o vzniku povinného sociálneho poistenia SZČO nebolo potrebné
rozhodovať v osobitnom konaní, keďže táto právna skutočnosť nebola medzi konajúcim orgánom
sociálneho poistenia a žalobkyňou sporná. Pokiaľ ide o počet mesiacov výkonu samostatnej zárobkovej

činnosti žalobkyňou v roku 2008 pre účely určenia vymeriavacieho základu na výpočet povinného
poistného SZČO, ten súvisel s určením vzniku právneho postavenia žalobkyne ako samostatne
zárobkovo činnej osoby v roku 2008. V tomto ohľade nešlo o posúdenie predbežnej otázky (nepatriacej
do kompetencie konajúceho orgánu sociálneho poistenia), o ktorej by si mal konajúci orgán sociálneho
poistenia sám urobiť úsudok alebo o ktorej by v samostatnom administratívnom konaní mal rozhodovať

iný správny orgán. Preto možno uzavrieť, že žalobkyňa k návrhu o povolenie obnovy konania v
predmetnej nedávkovej veci neosvedčila, resp. nepreukázala existenciu dôvodu na povolenie obnovy
konania podľa § 221 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, teda, že by si príslušná organizačná
zložka žalovanej urobila nesprávny úsudok o predbežnej otázke potrebnej na rozhodnutie o výškepoistného a príspevkov, a to o predbežnej otázke, o ktorej by mal rozhodovať iný správny orgán alebo
o ktorej by iný správny orgán rozhodol v osobitnom administratívnom konaní inak.

56. V neposlednom rade správny súd konštatuje, že ani tretí dôvod označený žalobkyňou v návrhu na
nariadenie obnovy konania (podľa § 221 ods. 1 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, t. j. že by sa
nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne žalobkyni ako účastníčke nedávkového
konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie
a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní) nebol zo strany žalobkyne preukázaný. Okrem

nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného odôvodnenia administratívnych rozhodnutí
oboch stupňov a nesprávneho výpočtu výšky povinného poistného a príspevkov žalobkyňa nič
iné v návrhu na nariadenie obnovy konania nenamietala a iný dôvod, napr. odňatie jej možnosti
zúčastniť sa na predmetnom nedávkovom konaní postupom konajúcej organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne neuviedla ani nekonkretizovala. Takže orgány sociálneho poistenia, konajúce o návrhu na
obnovu konania, nemali dôvod skúmať existenciu podmienky podľa § 221 ods. 1 písm. c) zákona o

sociálnom poistení, resp. či jej splnenie žalobkyňa v návrhu na nariadenie obnovy konania preukázala.
Z uvedeného dôvodu nemožno prisvedčiť dôvodnosti žalobnej námietky žalobkyne, napádajúcej
nesprávne vyhodnotenie splnenia podmienok žalovanou vo vzťahu k existencii dôvodu na nariadenie
obnovy konania podľa § 221 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení.

57. Len na okraj správny súd dodáva, že ak by aj v návrhu na nariadenie obnovy konania žalobkyňa
napádalanesprávnyúradnýpostuporganizačnejzložkySociálnejpoisťovnevnapadnutomnedávkovom
konaní tak, ako v dôvodoch správnej žaloby v tejto veci, nebolo by možné jej tvrdenia subsumovať
pod dôvod na nariadenie obnovy konania podľa § 221 ods. 1 písm. c) zákona o Sociálnom poistení,
pretože tieto bolo možné odstrániť v odvolacom nedávkovom konaní. Zároveň možno konštatovať, že

námietky všeobecne napádajúce porušenie princípu predvídateľnosti postupu a rozhodnutí správnych
orgánov, princípu ochrany účastníka konajúceho v dobrej viere, princípu konania v primeranej lehote
a princípu právnej istoty (neuvedením konkrétnych príkladov odlišného rozhodovania v obdobných
prípadoch architektov a stavebných inžinierov Sociálnou poisťovňou) žalobkyňa v návrhu na obnovu
konania neuvádzala ani nekonkretizovala, pričom tieto námietky mohla uplatniť v správnej žalobe proti

právoplatnému rozhodnutiu predmetného nedávkového konania.

58. Vo všeobecnosti je potrebné mať na zreteli, že správny orgán pri posudzovaní existencie čo i len
jedného z dôvodov na nariadenie obnovy konania podľa § 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ich
existenciu nad rámec dôvodov uvádzaných účastníkom nedávkového konania nevyhľadáva, pretože je

to práve účastník nedávkového konania, ktorého v zmysle ustanovenia § 222 ods. 2 citovaného zákona
zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom existencie dôvodov na nariadenie obnovy konania.

59. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP
v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

60. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnej žalovanej právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože v rámci správneho súdnictva žalovanému orgánu verejnej
správy náhrada trov konania v zásade neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).