Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. február 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/154/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121400790
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:6121400790.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Pelumax s.r.o.,

IČO: 46008641, so sídlom Strojárska 4265, 069 01 Snina, právne zastúpený: JUDr. Martin Bašista,
advokát, IČO: 37880381, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad proti žalovanému: G.Ý. O., D..:
XX.XX.XXXX, N. S. XX, XXX XX A., právne zastúpený: Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o.,
IČO: 36855928, so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov o zaplatenie 1382,4 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1382,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00% ročne z tejto sumy od 01.08.2021 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 74% a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý v rozsahu 87% a žalobca j e p o v i n n ý v rozsahu 13% zaplatiť

svedkovi O. W., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXXX/XX Z. svedočné spojené s účasťou na pojednávaní dňa
10.01.2022 a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Prešov bola dňa 26.10.2021 z Okresného súdu Banská Bystrica ako upomínacieho
súdu postúpená žaloba žalobcu proti žalovanému o zaplatenie sumy 1382,40 € s príslušenstvom.
1.1.Žalobcavžalobeuviedol,žemedzinímakopredávajúcimažalovanýmakokupujúcimbolavmesiaci
jún 2018 neformálnym spôsobom uzavretá kúpna zmluva predmetom, ktorej bol predaj ornice za kúpnu
cenu 6 € bez DPH za 1 tonu. Žalovanému bolo odpredaných 192 ton ornice v celkovej kúpnej cene
1382,40 €. Žalovaný si ornicu od žalovaného prevzal tým, že na vlastné náklady si zabezpečil jej odvoz

z miesta jej uloženia. Na úhradu kúpnej ceny vystavil žalobca žalovanému dňa 28.06.2018 faktúru na
sumu 1382,40 € s lehotou splatnosti dňa 12.07.2018.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 30.07.2021 platobný rozkaz sp. zn. 14Up/1033/2021,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
2.1. Voči platobnému rozkazu bol zo strany žalovaného podaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že
v plnom rozsahu popiera existenciu právneho vzťahu, ktorý spočíva v uzavretej zmluve z mesiaca jún

2008 tak ako to uvádza žalobca v žalobe. Žalovaný neuzavrel so žalobcom tvrdený právny vzťah, či
už v postavení fyzickej osoby ako je žalovaným, prípadne prostredníctvom svojej účasti v obchodnej
spoločnosti. Pokiaľ ide o žalobcom predloženú faktúru táto podľa tvrdenia žalovaného mu nebola
žiadnym spôsobom nikdy doručená.3. Na pojednávaní konanom dňa 10.01.2022 súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny
spis, výpoveďou strán sporu a výpoveďou svedka p. W..

3.1. Z listín predložených stranami sporu bolo zistené, že žalobca vystavil vo vzťahu k žalovanému
faktúru s dátumom vyhotovenia 28.06.2018 a dátumom splatnosti 12.07.2018 a to z dôvodu
odpredaného a odvezeného množstva ornice 192 ton za kúpnu cenu 6 € bez DPH, teda 7,20 € s DPH
v celkovej sume 1382,40 €.
3.2. Žalobca ďalej súdu predložil predžalobnú upomienku zo dňa 16.05.2021, ktorou mal byť žalovaný

vyzvaný na úhradu kúpnej ceny 1382,40 € (č.l. 37).
3.3. Podaním zo dňa 22.11.2021 (č.l. 76 a nasl.) žalobca súdu predložil podací lístok o zaslaní zásielky
žalovanému s tým, že podľa pečiatky bola zásielka na poštu podaná dňa 19.06.2020. Čo bolo jej
obsahom a aký má význam pre konanie však žalobca ani na pojednávaní neuviedol.
3.4. Ďalej žalobca súdu predložil fotodokumentáciu o tom ako sa na pristavené nákladné motorové
vozidlo nakladačom JCB nakladá ornica. Motorové vozidlo má evidenčné číslo A. XXXGD a vyžiadaním

správy z Okresného dopravného inšpektorátu Prešov bolo potvrdené, že ide o motorové vozidlo vo
vlastníctve spoločnosti EL-TRANS Prešov s.r.o., kde jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný.
3.5. Žalovaný sa ku konaniu ďalej vyjadril podaním zo dňa 29.11.2021 (č.l. 90 a nasl.), v ktorom uviedol,
že žaloba je veľmi úsporná pokiaľ ide o uvedenie skutkových okolností. Skutkové okolností, ktoré z nej
vyplývajú a teda neformálne uzavretie kúpnej zmluvy v mesiaci jún 2018 žalovaný popiera. Žalovaný tak

vyjadril presvedčenie, že v prejednávanej veci nie je pasívne vecne legitimovaný a malo by teda dôjsť
k zamietnutiu žaloby. V rámci príloh predložil súdu faktúru číslo XXXXXXX vystavenú spoločnosťou EL-
TRANS Prešov s.r.o. spoločnosti Pelumax s.r.o. dňa 30.06.2018 na sumu 2534,40 €, obsahom ktorej
bol vývoz ornice, nakladanie ornice a uskladnenie ornice v rozsahu 192 ton, pričom táto položka má
mať cenu 6 € bez DPH a celkovú cenu 1382,40 €. Žalovaný ďalej predložil záznam o prevádzke stroja

JCB zo dňa 07.06.2018 a rovnako kontrolný výkaz pre daň z pridanej hodnoty, z ktorého má vyplývať,
že uvedenú faktúru riadne do tohto výkazu zaevidoval.

4. Na pojednávaní konanom dňa 10.01.2022 súd vypočul žalobcu prostredníctvom jeho konateľa, ktorý
uviedol, že zotrváva na žalobe v celom rozsahu a má za to, že došlo k platnému vzniku právneho vzťahu

medzi žalobcom a žalovaným. Z výsluchu žalobcu vykonaného prostredníctvom jeho konateľa U.V. R.
vyplýva, že predmetný obchod dohodol p. W. s p. G.. Malo sa to udiať na pumpe Lukoil nachádzajúcej
sa neďaleko pozemkov, z ktorých bola hlina vyvezená. Čo sa týka samotného vývozu, pri vývoze bol
konateľ R. osobne prítomný. Uviedol, že fakturácia sa vykonala na pána G. ako na fyzickú osobu na
základe informácii od p. W.. Pokiaľ ide o p. W. k tomu uviedol, že je to bývalý spoločník spoločnosti

Pelumax s.r.o., ale v súčasnosti v nej žiadne zaradenie nemá. Bol konateľom R. ústne poverený
vykonať sprostredkovanie obchodu, ktorý je predmetom sporu. Žalobca prostredníctvom konateľa R.
ďalej uviedol, že bolo výslovne dohodnuté, že žalovaný hlinu odkúpi a následne si ju predá, pretože
nákup a predaj ornice je predmetom jeho obchodovania. Pokiaľ ide o dojednanú cenu, pôvodne sa
požadovala cena okolo 10 € za tonu, avšak p. G. si vyžiadal nižšiu cenu z dôvodu, že bude mať náklady

s použitím vlastných mechanizmov na naloženie a odvoz hliny. Rozhodujúcu úlohu v tomto obchode
zohral p. W., ktorý vlastne neformálne dohodol obsah tejto kúpnej zmluvy s tým, že sprostredkoval
stretnutie konateľa R. so žalovaným, kde bolo potvrdené, že pán G. hlinu odkúpi a zároveň sa dojednala
vyššie uvedená cena. Pokiaľ ide o samotnú ornicu táto nepochádzala z pozemku, ktorý v čase jej
predaja bol vo vlastníctve spoločnosti Pelumax, ale na tomto pozemku mal stavbu vykonávať Pelumax

a bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve o predaji tohto pozemku od vtedajšej majiteľky a zároveň
bolo dojednané, že táto ornica sa takýmto spôsobom môže predať. Vo vzťahu k faktúre vystavenej
spoločnosťou EL-TRANS voči spoločnosti Pelumax uviedol, že ju považuje za účelovo vystavenú po
tom ako vystavili faktúru oni s tým, že žiadne uskladnenie ornice spoločnosť Pelumax nepotrebovala.
4.1. Následne súd vypočul svedka O. W., ktorý mal pri dojednávaní obchodu, zaplatenie ceny ktorého

je predmetom tohto konania, podľa žalobcu zohrať rozhodujúcu úlohu. Svedok uviedol, že niekedy bol
spoločníkom žalobcu. V súčasnosti a v čase dojednávania obchodu však už k žalobcovi nemal žiaden
oficiálny vzťah. Zároveň medzi ním a konateľom R. bola akási neformálna dohoda o tom, že môže v
Prešove získavať príležitosti na uzatváranie zmlúv pre žalobcu z dôvodu, že žalobca býva v Snine a
teda v Prešove sa nenachádzal každý deň. Pokiaľ ide o predaj ornice pánu G., svedok uviedol, že

ornica pochádzala z pozemku, ktorý v tom čase bol vo vlastníctve jeho dcéry s tým, že bola uzavretá
zmluva o budúcej zmluve so žalobcom a zároveň bolo dohodnuté, že si s ornicou môžu naložiť podľa
svojho uváženia, teda ju aj predať. Svedok ďalej uviedol, že sa poznal s pánom G. a že zároveň
pán G. bol vlastníkom aj susedného pozemku. Svedok sa teda dohodol so žalovaným ako aj s jehootcom p. G. starším, ktorí prejavili záujem o odkúpenie ornice na pozemku jeho dcéry, kde vykonávala
spoločnosť Pelumax stavebnú činnosť, že ich spojí so spoločnosťou Pelumax, aby sa takýto obchod
mohol uskutočniť. To znamená, že svedok sprostredkoval stretnutie žalovaného a žalobcu, kde sa

vlastne potvrdilo to, že majú záujem o predaj a kúpu ornice a dojednala sa kúpna cena, kde z pôvodnej
požiadavky žalobcu na zaplatenie 10 € za tonu sa cena znížila na 6 € bez DPH za tonu z dôvodu, že
túto ornicu si naloží a odvezie žalovaný svojimi prostriedkami. Svedok opakovane uviedol, že stretnutie
Pelumaxu sprostredkoval so žalovaným teda p. G., pričom žiadnym spôsobom nebolo zrejmé, žeby sa
dojednávaný obchod mal týkať nie pána G. ako fyzickej osoby, ale spoločnosti EL-TRANS, ktorej je

jediným spoločníkom a konateľom. Ďalej uviedol, že potom ako sa obchod dojednal a nastalo určité
hluché obdobie a žalovaný mu nezdvíhal telefón ani neodpovedal na jeho SMS-ky, kontaktoval jeho otca
p. G. staršieho s tým, že ho oboznámil so situáciou, že p. G. mladší je nezastihnuteľný a sú potrebné
osobné údaje, aby Pelumax vystavil faktúru za predaj ornice. Zároveň preukázal SMS, že mu bolo
odpovedané, že kupujúcim a teda osobou, na ktorú sa faktúra má vystaviť je práve žalovaný. Svedok
niekoľkokrát zopakoval, že svoju činnosť vykonával na základe neformálnej dohody s pánom R.Š. a

jej podstata spočívala v tom, že zaobstaral príležitosť pre Pelumax ornicu predať a pre žalovaného
ornicu kúpiť. Tento obchod bol potom už potvrdený nimi samotnými pri osobnom stretnutí, kde už sa
záväzne dojednala aj cena za 1 tonu ornice. Svedok rovnako poprel relevanciu faktúry spoločnosti EL-
TRANS voči žalobcovi s tým, že oni ornicu žiadnym spôsobom uskladniť nepotrebovali, pretože na jej
uskladnenie mali dostatok miesta na pozemku, ale potrebovali ju predať, teda zbaviť sa jej natrvalo.

4.2. Na pojednávaní bol vypočutý aj žalovaný, ktorý v podstate uviedol, že si žiadne podrobnosti
tvrdeného obchodu so žalobcom nepamätá. Pamätá si len to, že konal ako predstaviteľ spoločnosti EL-
TRANS s.r.o. Vo vzťahu k faktúre vystavenej spoločnosťou EL-TRANS spoločnosti Pelumax uviedol len
to, že išlo o faktúru za vypratanie hliny na základe zmluvy dohodnutej s Pelumaxom prostredníctvom
svedka W.. Žalovaný vo svojej výpovedi v jej závere potvrdil, že sa zaoberá predajom ornice, ale ako

firma a nie ako fyzická osoba. Právny zástupca žalovaného zároveň na otázku súdu, prečo pri faktúre
vystavenej EL-TRANSOM jej zaplatenie nebolo po Pelumax-e vymáhané uviedol, žeby to bolo zbytočné
a zároveň súdu predložil výpis z Obchodného vestníka č. 242/2021 zo dňa 17.12.2021, z ktorého
vyplýva, že exekučné konanie vedené M.. F. T. vo vzťahu k tejto spoločnosti bolo neúspešné.
K tomu tvrdeniu právneho zástupcu súd len v krátkosti uvádza, že ide o výpis z Obchodného vestníka

po období viac ako tri roky od vystavenia faktúry EL-TRANSOM Pelumaxu a tento výpis nič nevypovedá
o tom, že v prípade ak by sa bola faktúra vymáhala v reálnom čase, teda v čase jej vystavenia, žeby
to toto vymáhanie bolo bez ďalšieho neúspešné.

5. Z vykonaných dôkazov dospel súd k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

5.1. Je pravdou tvrdenie žalovaného (resp. jeho právneho zástupcu), že opis skutkového stavu uvedený
v žalobe bol rozsahom „skromný“. Zároveň je však pravdou, že podľa § 588 OZ (Z kúpnej zmluvy vznikne
predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.) pre vznik kúpnej zmluvy postačuje medzi
predávajúcim a kupujúcim dohoda o predmete kúpy a cene kúpy. V prejednávanej veci tak aj vzhľadom

na predmet kúpy - ornicu, nebolo potrebné vytvárať kúpnu zmluvu s potrebou podrobnej špecifikácie
predmetukúpy,jejvlastností,prípadneosobitosťouzodpovednostizavadyapod.Kúpnazmluvazároveň
nemusela mať písomnú formu, keďže to zákon nevyžaduje.
5.2. Žalovaný svoju procesnú obranu zameral na nedostatok vecnej legitimácie a to pasívnej na jeho
strane a aktívnej na strane žalobcu.

Súd má za to, že vecná legitimácia u oboch strán sporu daná je.
Pokiaľ ide o žalobcu ako predávajúceho, žiadny zákon nezakazuje dohodu, ktorou vlastník veci umožní
svoju vec predať inej osobe v jej mene a na jej účet. Rovnako možno vychádzať aj z toho, že tu existuje
akési neformálne darovanie, ktoré znamená, že predávajúci už predáva vlastnú vec. Svedok W. jasne
uviedol, že pozemok a ornica z neho patrili jeho dcére, ktorá voči predmetnému postupu nenamietala.

Súdu nebolo zo strany strán sporu signalizované a nemá ani z úradnej činnosti vedomosť, že by niekto
(trestným oznámením, žalobou alebo iným podmetom) predaj ornice žalobcom v jeho mene a na jeho
účetnamietal,resp.bysadomáhaljejvráteniazožalovanýmtvrdenéhouskladnenia.Tátonámietkateda
žalovanému neprospieva, pretože aj pri hypotetickej neplatnosti kúpnej zmluvy by osobou neoprávnene
obohatenou bol žalobca (ak by prevzal kúpnu cenu) a nie žalovaný.

5.3. Súd nevidí problém ani v tom, že obchod bol „sprostredkovaný“ p. W..
Podľa § 774 OZ - Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za
odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol
výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.Podľa § 777 OZ - Záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité
okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu
uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať

čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
V prejednávanej veci nešlo o „sprostredkovanie v právnom slova zmysle“ (nebolo tvrdené, že svedok W.
konal za odmenu a bolo by to aj nelogické, keďže ornicu mohol predať priamo ako zástupca vlastníka
pozemku - svojej dcéry) ale o „sprostredkovanie v bežnom slova zmysle“, teda dohodnutie kontaktu
medzi osobou chcejúcou ornicu predať a osobou chcejúcou ornicu kúpiť. Ako vyplynulo z výpovede

svedka W. a žalobcu, obchod bol následne „potvrdený“ dohodou medzi stranami sporu vrátane dohody
o kúpnej cene a teda nebol uzatvorený svedkom W..
5.4. Súd má za to, že kupujúcim bol skutočne žalovaný ako fyzická osoba. Svedok W. vypovedal
konzistentne o stretnutí so žalovaným a jeho otcom a o tom, že žalovaný nikdy neprezentoval, že koná
za svoju firmu EL - TRANS. Podľa § 261 ods.1 ObchZ. - Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti. Preto, aby kúpna zmluva mala charakter obchodnej zmluvy tak musí byť zrejmé,
že ide vzťah medzi podnikateľmi. To, že o takýto vzťah nešlo, jednoznačne vyplýva zo svedectva svedka
W..
5.5. Súd zároveň koriguje svoju poznámku o nedôveryhodnosti konateľa R., keďže z výpovede svedka
W. vyplýva, že stretnutie strán sporu a predjednanie zmluvy skutočne zabezpečil on.

Pochybnosti voči žalovanému však u súdu pretrvali. Žalovaný si nepamätal na nič, iba na to, že konal
za právnickú osobu, ktorú ovláda. Súdu je však známe, že v reáliách bežného života sa fyzická osoba
stotožňuje so spoločnosťou, ktorú ovláda ako jediný spoločník a konateľ a preto je práve na tejto osobe,
aby svojho kontrahenta upozornila, že koná nie ako fyzická osoba ale ako predstaviteľ právnickej osoby.
Následné zahmlievanie a ťaženie z takéhoto konania tvrdiac nesprávnosť v osobe kupujúceho súd

neakceptuje.
Naviac, v odpore voči platobnému rozkazu žalovaný tvrdil, že ani ako fyzická osoba a ani ako právnická
osoba (ktorú ovláda) do záväzkového vzťahu so žalobcom nevstúpil. Neskôr však predložil faktúru a
potvrdil, že „jeho“ právnická osoba vstúpila do záväzkového vzťahu so žalobcom. Tu je podstatné,
že žalovaný priznal, že do záväzkového vzťahu vstúpil so žalobcom na základe činnosti svedka W..

Žalovaný tak pochybnosti o tom s kým koná nemohol mať a v tomto smere sa jeho obrana javí ako
účelová. So žalovaným predloženej faktúry (vydanej bezprostredne po faktúre žalobcu, napriek tomu,
že jej doručenie preukázané nebolo) je zároveň zrejmé, že došlo aj k dohode o cene ornice 6€/t. bez
DPH, pričom cenu kúpy vo faktúre žalovaný prezentuje ako cenu uskladnenia.
5.6. Súdu je známa aj tzv. negatívna dôkazná teória, na ktorú žalovaný poukazuje. Vyjadril sa k nej napr.

NS SR vo veci sp. zn. 2Cdo/27/2017 - Pri posudzovaní dôkazného bremena tej-ktorej strany sporu treba
rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu (na ktorú poukazuje aj dovolateľka v dovolaní), t. j. pravidlo,
že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno
spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (negatívnu skutočnosť
- niečo, čo sa nestalo, čo neexistuje, napr. tvrdenie, že žalovaný nezaplatil, atď.), v dôsledku čoho

dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu.
Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom
tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá
negatívna skutočnosť je daná.
Uvedené spolu s náukou o dôkaznom bremene (napr. prof. JUDr. Jozef Macur, DrSc., Dokazování a

důkazní břemeno v civilním soudním řízení, Právo a podnikání 12/94, str. 13 a nasl.) znamená, že
dôkazné bremeno znáša aj žalovaný. V rámci procesnej obrany sa tak rozlišuje medzi „námietkou“
a „protidôkazom“. Námietkou sa procesná strana dovoláva vždy účinkov určitej právnej normy, ktoré
vylučujú oprávnenosť nárokov uplatnených druhou procesnou stranou. Preto musí strana uplatňujúca
námietky podať plný dôkaz o tom, že nastali skutočnosti, na ktorých svoje námietky zakladá. V prípade

protidôkazu ide procesnej strane iba o to, aby sa neuplatnili účinky právnej normy, ktorých sa dovoláva
žalobca a nie o to, aby sa uplatnili účinky inej právnej normy, ktorá je priaznivá voči žalovanému.
Ak teda v rámci námietky žalovaný predložil faktúru vystavenú EL - TRANSom voči žalobcovi, bol
povinný ňou faktúrovaný obchod preukázať, čím by zároveň vyvrátil aplikáciu ustanovení o kúpnej
zmluve a povinnosti zaplatenia kúpnej ceny v prospech žalobcu. Žalovaný, resp. ním zosobnený EL -

TRANS však ani len netvrdil, že ornicu žalobcu má stále uskladnenú.
5.7. Oprávnenosť žaloby podľa súdu nepriamo preukazuje aj to, že napriek výhradám žalovaného, že
kupujúcim nie je, nedošlo k podaniu žaloby voči EL - TRANSu, napriek tomu, že by išlo o obchodnýzáväzkový vzťah dvoch podnikateľov a 4 - ročná premlčacia doba pre obchodné zmluvy uvedené
umožňovala a stále umožňuje.
5.8. V rámci právnej argumentácie poukazuje súd aj na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 1564/20

- V materiálním právním státě nejde pouze o formální aplikaci práva bez dalšího, ale především
o dodržování takových pravidel chování, která jsou v souladu s hodnotami, na nichž je právní řád
vybudován. Právo nemůže být nikdy interpretováno jen striktně či mechanicky, neboť takový přístup s
sebou zpravidla nese zcela nepřijatelné důsledky. Je normativním systémem, jehož účelem je rozumné
a spravedlivé uspořádání vztahů mezi členy společnosti (již citovaný nález sp. zn. II. ÚS 14/18).

Cez toto rozhodnutie tak súd premostí na základ prejednávanej veci - ornica odobratá bola, ornicu
odobral žalovaný ako fyzická osoba (opak preukázaný nebol) a ornica zaplatená nebola. Elementárnej
spravodlivosti tak podľa súdu zodpovedá jediná možnosť a to vyhovenie žalobe.

6. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak

ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
- výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6.1. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, doručenie faktúry s uvedením dňa splatnosti preukázané nebolo,
preto súd vychádza z toho, že výzvou na plnenie bolo doručenie platobného rozkazu spolu so žalobou
žalovanému, ktoré sa udialo dňa 30.07.2021 a splatnosť sa potom posudzuje podľa § 563 OZ (Ak čas
splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.)stým,žežalovanýmalplniťnasledujúceho

dňatj.31.07.2021apokiaľtaknespravildoomeškaniasadostaldňom01.08.2021odtohtodňažalobcovi
patria úroky z omeškania.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
7.1.Žalobcapožadovalzaplateniesumy1382,40€aúrokovzomeškania247,31€(5%zosumy1382,40
od 13.07.2018 do dňa rozhodnutia súdu 07.02.2022), spolu 1629,71 €. Priznaná mu bola suma 1382,40

€ + 36,16 € (5% zo sumy 1382,40 € od 01.08.2021 do dňa rozhodnutia súdu 07.02.2021), spolu 1418,56
€. Úspech žalobcu - 87%, úspěch žalovaného - 13%, čistý úspěch žalobcu a nárok na náhradu trov
konania - 74%.
7.2. Potreba do ne/úspechu zarátavať aj úroky z omeškania vyplýva striktne zo zásady úspechu a
jeho posudzovania k predmetu sporu ako celku, pričom súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp.

zn. 23Cdo/2585/2015 - Úspěch ve věci při rozhodování o náhradě nákladů potřebných k účelnému
uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl, se poměřuje ve smyslu §
142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení peněžité pohledávky se
poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud přijal uvedený právní
názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní soud dospěl k závěru,

že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství (např. úroky z prodlení), je
nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit míru úspěchu v celém sporu,
tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství.
7.3. Žalobca je povinný zaplatiť trovy dokazovania (§ 258 ods.1 C.s.p. - Svedkovi môže súd ako
svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov

spojených s jeho výsluchom.) a to náklady na dopravu k súdu svedka Dudu v rozsahu 13% a žalovaný
v rozsahu 87%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.