Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/169/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116209062
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1116209062.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Veolia Energia Žiar nad
Hronom, s.r.o., A. Dubčeka 1513/55, Žiar nad Hronom, IČO: 36 042 544, práv. zast. Capitol Legal
Group, advokátska kancelária s.r.o., Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava, IČO: 47 257 211, proti
žalovanému SPP - distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, práv. zast. JUDr.
Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného W
TOWER,s.r.o.,Dr.Janského477/4,ŽiarnadHronom,IČO:44803753,oochranuprotinekalejsúťažiao
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/64/2016-252 zo dňa 26.11.2019

jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/64/2016-252 zo dňa
26.11.2019 p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal

plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.4.2016
žiadal, aby súd určil žalovanému povinnosť zdržať sa distribúcie zemného plynu do odberného miesta
POD:SKSPPDIS010730001102, v ktorom sú na základe Zmluvy o pripojení do distribučnej siete
evidenčné číslo 8003070414 zo dňa 10.4.2014, do distribučnej siete žalovaného pripojené odberné
plynové zariadenia na výrobu tepla, umiestnené v stavbe súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X, ktorý

sa nachádza v katastrálnom území Ž. R. H. a je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
v Ž. R. H., katastrálnym odborom, a to až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia mesta Žiar nad
Hronom, povoľujúceho užívanie týchto odberných plynových zariadení a žiadal priznať náhradu trov
konania.

3. Žalovaný je prevádzkovateľom plynárenskej distribučnej siete a žalobca je dodávateľom tepla.
Žalobca uviedol, že je dodávateľom tepla do objektu budovy vyššie špecifikovanej a intervenient

ako stavebník realizoval v budove stavbu záložného zdroja tepla - plynovej kotolne. Podľa žalobcu
intervenient realizoval stavbu bez stavebného povolenia a je užívaná bez kolaudačného rozhodnutia
a na základe toho stavebný úrad nariadil odstránenie stavby. Napriek tejto skutočnosti žalovaný túto
plynovú kotolňu pripojil do distribučnej siete a zabezpečuje pre ňu distribúciu plynu. Žalobca vyjadrilprávny názor, že žalovaný sa svojim konaním - pripojením kotolne do siete - dopustil voči žalobcovi
nekalosúťažného konania tým, že pripojením kotlov intervenienta do siete mu umožnil odpojenie od
centrálneho zdroja tepla žalobcu, čím porušil ustanovenia generálnej klauzuly. Konanie v rozpore

s dobrými mravmi videl žalobca v tom, že žalovaný umožnil intervenientovi dokončenie a faktické
sprevádzkovanie čiernej stavby, čím získal zákazníka. Podľa žalovaného odberné zariadenie v budove
pripojilpooverenísplneniatechnickýchaobchodnýchpodmienokapreukázaníohláseniadrobnejstavby
-odbernéhozariadeniaauviedoltiež,žerozhodnutieonariadeníodstráneniačiernejstavbyboloúradom
zrušené. Žalovaný súčasne namietol, že kotolňa, ktorú žiada žalobca odpojiť od siete nie je stavbou,

ktorúžalovanýdosietepripojil,atedažalobcaniejevecnelegitimovanýnapodaniežalobyvnavrhnutom
znení. Namietol tiež tvrdenie žalobcu o súťažnom postavení strán sporu.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca a žalovaný nie sú súťažiteľmi v zmysle
dikcie ustanovenia § 44 ObZ, nakoľko nedodávajú na trh zhodné, porovnateľné alebo svojou funkciou
zameniteľné výrobky, s ktorými ostatní účastníci počítajú ako s alternatívou. Ak by súd akceptoval

príliš extenzívny výklad žalobcu, tak by musel ako súťažiteľov označiť všetky subjekty realizujúce
svoju podnikateľskú činnosť za účelom zisku, čo je neprijateľné. Bolo nesporné, že žalovaný dodáva
plyn, zatiaľ čo žalobca je dodávateľom tepla. Výroba tepla je len jedným zo spôsobov využitia
plynu a naviac plyn na výrobu tepla realizuje (alebo plánuje realizovať) intervenient a nie žalovaný.
Žalovaný teda ako dodávateľ média, ktoré je len možné využiť na výrobu tepla, nie je v súťažnom

postavení so žalobcom, preto nebol splnený prvý predpoklad konštatácie nekalosúťažného konania,
a to konanie v nekalej súťaži. Druhým predpokladom je konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže,
pričom súd prisvedčil argumentácii žalovaného a konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
preukázania, že stavbou, ktorú žalovaný pripojil do distribučnej siete a je odberným miestom podľa
petitu je kotolňa. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalovaný na základe žiadosti intervenienta

pripojil do svojej distribučnej siete prípojku na vonkajšej fasáde budovy, pričom preukázal, že súčasťou
žiadosti o zriadenie prípojky bolo ohlásenie drobnej stavby, ktorou prípojka bez pochýb je. V konaní
sa nepreukázalo, že žalovaný realizoval pripojenie vonkajšej prípojky na kotolňu domu. Aj v prípade
preukázania tohto pripojenia súd konštatoval, že v zmysle interných pravidiel žalovaného je tento v
prípade tohto druhu pripájania povinný skúmať len splnenie technických a obchodných podmienok

pripojenia a nie rozpor stavby so zákonom. Naopak žalovaný je povinný v prípade konštatácie
splnenia technických a obchodných podmienok realizovať pripojenie do siete. Žalovaný s intervenientom
tiež preukázali, že 5 mesiacov pred podaním žaloby stavebný úrad zrušil rozhodnutie o odstránení
stavby, takže nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Tretím predpokladom nekalosúťažného konania
je skutočnosť, že konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom. Sám žalobca viackrát v

písomných vyjadreniach konštatoval, že ujma tvrdeným zvýšením nákladov tepla nevznikne žalobcovi,
ale jeho ďalším odberateľom. V tejto súvislosti tiež súd poukázal na skutočnosť, že ak by pristúpil
na argumentáciu žalobcu v časti vzniku ujmy, tak by de facto zabránil všetkým odberateľom tepla od
žalobcurozhodnúťsaprealternatívny(sdôvodnýmpredpokladomúsporynákladov)spôsobvýrobytepla
alebo jeho dodávky s odôvodnením, že tak chráni zvyšných odberateľov žalobcu od zvýšenia nákladov

dodávky tepla.

5. Súd ďalej poukázal na tvrdenie žalobcu, že žalovaný zriadil spoločné odberné plynové zariadenie,
čím umožnil prevádzku kotolne v budove. Podľa definície predloženej žalobcom je týmto spoločným
zariadením vedenie od hlavného uzáveru plynu (ktorým je podľa predpokladu súdu prípojka na fasáde

budovy) po odberné zariadenie (ktorým je kotolňa). Zriadenie tohto pripojenia nie je v rozpore so
žiadnou z tvrdených povinností žalovaného ani porušením práva z jeho strany. Ani tvrdeniu žalobcu
o skoro totožných zákazníkoch nemohol súd poskytnúť právnu ochranu, nakoľko sa nepreukázalo, že
odberateľmi žalovaného na základe zriadenia prípojky plynu sú odberatelia tepla od žalobcu. Naviac
súd prisvedčil procesnej obrane žalovaného a konštatoval, že v prípade ak je v budove viac plynových

kotlov (čo vyplývalo z dokazovania) ide o plynové spotrebiče a nie o odberné zariadenie, a teda ich
pripojenienemusíspĺňaťpožiadavkyvzmyslepríslušnýchvšeobecnezáväznýchpredpisovzdôvodu,že
plynové spotrebiče nie sú súčasťou odberného plynového zariadenia. Konanie žalovaného nebolo teda
nekalosúťažným konaním v zmysle ust. § 44 ObZ, nakoľko nie je konaním v hospodárskej súťaži, nie je
v rozpore s dobrými mravmi súťaže a nie je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. Žalobca teda neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal hmotnoprávnu legitimáciu na podanie žaloby.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd nevyhodnotil správne naplneniepodmienok generálnej klauzuly nekalosúťažného konania. Generálnu klauzulu vymedzujúcu nekalú
súťaž je potrebné vnímať v širšom kontexte a nie je možné ju obmedziť na dodávanie rovnakých
výrobkov na trh. Podľa žalobcu súd nesprávne vyhodnotil dodávanie plynu ako tovaru zo strany

žalovaného a dodávanie tepla zo strany žalobcu ako službu, ktoré sa nestretávajú na relevantnom
trhu. Je bezpredmetné, že žalovaný dodáva plyn iba ako médium, v konečnom dôsledku slúži
spotrebiteľovi na rovnaký účel ako služba dodávaná žalobcom, na vykurovanie a ohrev vody u
konečného spotrebiteľa. Tým pádom žalobca aj žalovaný zabezpečujú na trhu rovnakú službu, ktorá
je pre spotrebiteľa substitútom. Napokon zameniteľnosť služieb žalobcu a žalovaného potvrdzuje aj

správanie sa spotrebiteľov. Keby tomu tak nebolo, spotrebitelia by sa nemohli rozhodnúť pre službu
ponúkanú žalovaným, ktorá prináša rovnaký úžitok (teplú vodu a kúrenie) ako služba ponúkaná
žalobcom. K druhej podmienke uviedol, že nie je možné považovať za súladné s dobrými mravmi
súťaže, keď žalovaný oberie žalobcu o skupinu zákazníkov (celý bytový dom), pričom jeho konanie je
umožnené nezákonným postupom iných subjektov. Podľa názoru žalobcu tretia podmienka generálnej
klauzuly nedefinuje, akej skupine spotrebiteľov môže vzniknúť ujma, to znamená, v konečnom dôsledku

môže ísť o skupinu zákazníkov iba jednej spoločnosti. Žalobca považuje za preukázané a logické, keď
jeden článok systému centrálneho zásobovania teplom vypadne, sa navyšujú fixné základy ostatným
spotrebiteľom, ktorí v systéme ostávajú. Je nepopierateľným faktom, ktorý potvrdil aj žalovaný, že
bytový dom pripojil do svojej distribučnej siete, čím umožnil prevádzku odberného plynového zariadenia
v bytovom dome. Vo svetle prezentovaného právneho názoru žalobcu však pre skutkové posúdenie

nekalosúťažného konania je rozhodujúcou okolnosťou samotná skutočnosť pripojenia. Totiž iba týmto
technickým aktom (pripojením) je možné zabezpečiť prevádzkovanie zariadenia a jedine takýmto
spôsobom vie žalovaný realizovať službu, ktorou konkuruje žalobcovi. Na základe uvedeného navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým
rozsudkom. Uviedol, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalobcu v odvolaní a poukázal na
to, že distribúcia plynu v prospech prípojky vybudovanej intervenientom totiž nie je službou dodávky
tepla pre konečného odberateľa. Ide o dodávku produktu v prospech intervenienta, o využití ktorého
rozhoduje sám intervenient. V prípade akceptácie takej argumentácie žalobcu, by v súťažnom vzťahu so

žalobcom musel byť napríklad aj samotný dodávateľ plynových kotlov. Žalobca do konania nepredložil
nijaký relevantný dôkaz skutočnosti, že by sám spotrebiteľ odoberajúci teplo od žalobcu mohol počítať
s dodávkou plynu ako s alternatívou. Nepreukázal ani, že by obyvatelia bytového domu aj reálne
plyn na vykurovanie svojich bytov využívali. Argumenty a dôkazy predložené žalobcom do konania
nie sú dostačujúce na konštatáciu akéhokoľvek súťažného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Súd

prvej inštancie posúdil neexistenciu súťažného vzťahu medzi stranami správne, a to bez toho, aby
konkretizoval, v ktorom prípade sa jedná o tovar a v ktorom o službu (ako sa snaží tvrdiť žalobca).
Súd správne posúdil, že medzi stranami neexistuje súťažný vzťah. Súd správne konštatoval, že žalobca
v konaní nepreukázal, že žalovaný realizoval pripojenie vonkajšej prípojky na kotolňu domu. Aj v
prípade preukázania takej skutočnosti, zariadenie tohto pripojenia nie je v rozpore so žiadnym tvrdeným

porušením zákona zo strany žalovaného. Samotné pripojenie nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko žalovaný po preukázaní splnenia obchodných a technických podmienok daného pripojenia je
zo zákona povinný žiadateľa do distribučnej siete pripojiť.

8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný ako aj súd chápu súťažný vzťah podľa

reštriktívnej definície, ktorá je v zmysle európskych trendov prekonaná. Žalobca v spore zdôrazňuje,
že konaním žalovaného bolo uvedené do prevádzky zariadenie, ktoré umožňovalo vlastnú výrobu tepla
v dôsledku čoho časť odberateľov žalobcu sa mohla odpojiť od systému CZT. Žalobca vo vyjadrení
poukázal na rozsiahlu judikatúru a zdôraznil, že súťažný vzťah môže vzniknúť aj medzi subjektmi, ktorí
produkujú odlišný tovar, ktorý však konečnému spotrebiteľovi slúži na rovnaký účel. Súd nebral do

úvahy postavenie žalobcu ako prevádzkovateľa systému CZT, ktorému v dôsledku úzkeho vymedzenia
súťažného konania zo strany súdu hrozí, že ďalší jeho zákazníci zvolia obdobný postup, aj keď
nezákonným spôsobom.

9. K vyjadreniu žalobcu žalovaný poukázal na svoje predošlé písomné podania. Uviedol, že distribúcia

plynu v prospech prípojky vybudovanej intervenientom na budove nie je službou dodávky tepla
pre konečného odberateľa. Ide o dodávku produktu, o využití ktorého rozhoduje sám intervenient.
Prostredníctvom webových stránok žalovaný ponúka distribúciu plynu, pričom žalobca vykurovanie
a dodávku teplej úžitkovej vody. Žalovaný neponúka spotrebiteľom službu vykurovania, ani dodávkuteplej úžitkovej vody. Z toho dôvodu bez ďalšieho nemožno v žiadnom prípade konštatovať akúkoľvek
konkurenciu medzi distribúciou plynu a dodávkou tepla odberateľom ani v rozsahu vzájomnej
zameniteľnosti. Žalovaný v tej súvislosti zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 64 ods. 6, písm. e) zákona o

energetike je povinný uzatvoriť zmluvu o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu s každým, kto
o to požiada, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do distribučnej sieti
a distribúcie plynu. Z toho dôvodu v žiadnom prípade nemôže ísť o sledovanie vlastných záujmov, či
konkurenčných cieľov a už vôbec nie konkurenčných cieľov voči monopolu na dodávku tepla. Taktiež
žalobca nepreukázal skutočnosť, či mu v dôsledku pripojenia budovy do distribučnej siete žalovaného

môže hroziť nejaká ujma. Domnienky žalobcu o potenciálnom odpojení sa odberateľov od CZT, a s tým
spojené pomyselné následky v žiadnom prípade nemožno považovať za preukázanie hroziacej ujmy
žalobcu.

10. Intervenient na strane žalovaného sa k odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa16.3.2022.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Podľa § 44 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, nekalou súťažou je konanie v hospodárskej
súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom
alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a)
klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f)

zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného
prostredia.

15. Ustanovenie §44 ods. 1, je tzv. generálnou klauzulou, vymedzením základných znakov konania,
ktoréjepovažovanézanekalosúťažné,atedazakázané.Nekalousúťažoujekonanie,ktorékumulatívne

napĺňa tieto znaky: a) ide o konanie v hospodárskej súťaži, b) konanie musí byť je v rozpore s dobrými
mravmi súťaže, c) konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľa alebo spotrebiteľom. Konanie
napĺňajúce znaky generálnej klauzuly, ako aj jednotlivých jej podstát vymedzených druhým odsekom,
má charakter civilného ohrozovacieho deliktu, pričom nie je potrebné, aby ujma vznikla, stačí objektívna
hrozba vzniku ujmy, či už materiálnej alebo i nemateriálnej. Aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k

nekalosúťažnému konaniu, treba aby sa pri splnení ostatných podmienok produkty súťažiacich stretli na
trhu, a to v predmete, čase a priestore.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, pričom dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, je jeho
rozhodnutie vecne správne.

17. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie skúmal, či došlo tak k naplneniu generálnej
klauzuly podľa ustanovenia § 44 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil s jeho záverom,
že konanie žalovaného nevykazuje znaky skutkovej podstaty nekalosúťažného konania, keďže nie
je konaním v hospodárskej súťaži, nie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a nie je spôsobiléprivodiť ujmu žalobcovi. Súd prvej inštancie v bodoch 16., 17. a 18. odôvodnenia rozsudku jednak
výslovnerozvádzakaždýznaknekalosúťažnéhokonaniauvedenývustanovení§44ods.1Obchodného
zákonníka a jednak tieto znaky (podmienky) uvádza s aplikáciou na danú vec. Odvolací súd konštatuje,

že predmet podnikania a predmet činnosti strán sporu spočíva v rozdielnom zameraní. Kým žalobca
dodávaodberateľomtepelnúenergiu,žalovanýzabezpečujedistribúciuplynu,pričomsvojimpredmetom
podnikania si nijakým spôsobom nekonkurujú. Ich produkt nie je zhodný, porovnateľný ani svojou
funkciou vzájomne zastupiteľný. Dodávka plynu je totiž len jedna z množstva podmienok, aby konečný
odberateľmoholsámokreminýchproduktovvyrobiťajprodukt(teplo),ktorýzabezpečuježalobcapriamo

a nie ako jednu zo zložiek. Nemožno v tomto prípade hovoriť ani o alternatíve. Pripojenie predmetnej
nehnuteľnostinadodávkuplynunemôžebyťnazákladevyššieuvedenéhoposúdenéakonekalosúťažné
konanie žalovaného vo vzťahu k predmetu podnikateľskej činnosti žalobcu a povinnosť navrhovaná v
žalobe by neprimeraným spôsobom zasiahla do podnikania žalovaného a to bez právneho dôvodu.
Odberatelia tepla a teplej vody si môžu sami zvoliť od koho a za akých podmienok budú tieto médiá
odoberať alebo si zvolia možnosť zabezpečiť si ich vlastným spôsobom (samostatná kotolňa). Odvolací

súd dospel k zhodnému názoru v tom, že konaním žalovaného nedošlo k porušeniu generálnej klauzuly
a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p., potvrdil,
keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu a intervenientovi na strane žalovaného nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli. S poukazom na ust. § 262
ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).